Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/111/2020 1020200743 20. 03. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY X A./XX/XXXX B. C. Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX A., právne zastúpená: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, F. XX, G. XX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H. G./XXXX zo dňa 17.03.2020 (v žalobe nesprávne označeného H. I./XXXX zo dňa 18.03.2020), takto rozhodol: B. C. I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: B. C. I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom č. 2 riaditeľa žalovaného (ďalej len „personálny rozkaz") zo dňa 07.01.2020 bola žalobkyňa v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov“) dočasne pozbavená výkonu štátnej služby. Personálny rozkaz bol žalobkyni oznámený počas trvania jej dočasnej práceneschopnosti ústnym vyhlásením dňa 09.01.2020. Vyhlásenie personálneho rozkazu bolo realizované vo verejných priestoroch vstupnej chodby v bydlisku žalobkyne a žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom personálneho rozkazu oboznámiť nahliadnutím. Personálny rozkaz nebol žalobkyni doručený písomne. 2. Žalobkyňa podala voči personálnemu rozkazu rozklad, ktorý odôvodnila najmä tým, že neexistovali žiadne dôvody uvádzané žalobcom v personálnom rozkaze, tieto sú nepodložené a nepreskúmateľné.
Žalobkyňa súčasne podala i rozklad voči služobnému hodnoteniu zo dňa 23.12.2019, ktorý nie je predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci. 3. Žalovaný listom č. I./XX-X-XX/XXXX zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „oznámenie zo dňa 18.03.2020“) oznámil žalobkyni, že rozhodnutím č. I./XXXX zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie o rozklade“) rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil personálny rozkaz. Rozhodnutie o rozklade nebolo žalobkyni doručené, ani jej nebolo oznámené vyhlásením z dôvodu zákonnej prekážky, ktorá mala spočívať v zániku jej poverenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Oznámenie zo dňa 18.03.2020 obsahovalo iba stručnú informáciu o vydanom rozhodnutí o rozklade, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré žalovaný rozklad zamietol. 4. Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 01.04.2020 vyzval žalovaného na doručenie napadnutého personálneho rozkazu a rozhodnutia o rozklade, ako aj služobného hodnotenia zo dňa 23.12.2019 a rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu zo dňa 09.03.2020, a zároveň vyzval žalovaného na uzatvorenie mimosúdnej dohody. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.04.2020 uviedol, že obe druhostupňové rozhodnutia (rozhodnutie o rozklade a rozhodnutie o odvolaní proti služobnému hodnoteniu zo dňa 09.03.2020) sú registratúrne záznamy z proveniencie žalovaného, ktoré obsahujú utajované skutočnosti stupňa „Dôverné“, resp. „Vyhradené“ a s ktorými sa v zmysle zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) môžu oboznamovať iba oprávnené osoby, teda fyzické osoby určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Vo vzťahu k žalobkyni riaditeľ žalovaného ako subjekt povinný zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností rozhodol, z dôvodu zabezpečenia personálnej bezpečnosti v pôsobnosti žalovaného, o zrušení určenia žalobkyne na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“. Súčasne žalovaný rozhodol o určení žalobkyne na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia „Dôverné“, čo však žalobkyňa odmietla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyni nevzniklo oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Vo vzťahu k druhostupňovým rozhodnutiam tak bola žalobkyňa nepovolanou osobou a rozhodnutia jej nemohli byť doručené. Názor žalobkyne, podľa ktorého tvrdenia všeobecnej povahy, ktoré boli obsiahnuté v personálnom rozkaze, v podanom rozklade hodnoverne vyvrátila, žalovaný zobral na vedomie a plne rešpektoval právo žalobkyne na vyjadrenie subjektívneho názoru. Personálny rozkaz bol žalobkyni ponechaný na nahliadnutie dlhší čas a argumentáciu uvedenú v podanom rozklade považoval žalovaný za účelovú. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že obe druhostupňové rozhodnutia spĺňajú obsahové náležitosti a v poučení poukazujú na ich preskúmateľnosť súdom podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Opis neštandardnej situácie ohľadne doručovania druhostupňových rozhodnutí v priestoroch bytového domu, ktorý mal navodiť dojem, že žalobkyňa bola pri oboznamovaní pod tlakom, nezodpovedá objektívnej realite. K výzve na uzatvorenie mimosúdnej dohody žalovaný uviedol, že rozhodnutia sú konečné, nie je možné sa proti nim odvolať, avšak sú v zmysle § 2 SSP preskúmateľné súdom. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 6. Žalobou zo dňa 20.05.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.05.2020, sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodnutie o rozklade a personálny rozkaz, ktorými bola žalobkyňa dočasne pozbavená výkonu štátnej služby, zrušil. 7. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že jej personálny rozkaz a rozhodnutie o rozklade neboli doručené, resp. neboli jej oznámené dôvody vydania týchto rozhodnutí. Personálny rozkaz jej nebol písomne doručený a rozhodnutie o rozklade jej nebolo vyhlásené, odôvodnené ani sprístupnené. Žalobkyňa z uvedených dôvodov nedisponuje personálnym rozkazom ani rozhodnutím o rozklade, pričom tieto rozhodnutia ovplyvňujú právne postavenie jej osoby. Podľa názoru žalobkyne v uvedenom prípade došlo k porušeniu jej práv garantovaných v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republike a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj § 266 zákona o štátnej službe príslušníkov. 8. Žalobkyňa taktiež nesúhlasila s personálnym rozkazom z dôvodu, že si nie je vedomá žiadnych skutočností, ktorými by sa mala dopustiť porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, žiadne takéto skutočnosti nenastali. Vzhľadom na to, že sa s personálnym rozkazom oboznámila iba krátko, a s napadnutým rozhodnutím o rozklade vôbec, v žalobe napádala iba tvrdenia uvedené v personálnom rozkaze. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti so zisteniami vnútrobezpečnostného preverovania a takto nedostatočné preukázané zistenia sa stali podkladom pre obsahovú stránku odôvodnenia personálneho rozkazu, ako aj výroku tohto rozhodnutia. Žalobkyňa
sa v žalobe ďalej vyjadrila k svojim majetkovým pomerom ako aj k podozreniu na porušenie § 48 ods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov, pri ktorom opätovne konštatovala absenciu relevantného a zákonom získaného dôkazu, ktorý by toto tvrdenie podporil. Rozhodnutie o rozklade a personálny rozkaz narúšajú princíp právnej istoty, a preto ich podľa žalobkyne možno považovať za paakty, teda nulitné rozhodnutia. 9. Žalobkyňa rovnako nesúhlasila so služobným hodnotením zo dňa 23.12.2019 a považovala ho za účelové, avšak žalobkyňa v žalobnom návrhu nenavrhla súdu preskúmanie jeho zákonnosti. III. Vyjadrenie k žalobe 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.11.2020, kde v prvom rade poukázal na nesprávne označenie napadnutého rozhodnutia o rozklade v žalobe, ktorá bola spôsobená nesprávnosťou označenia rozhodnutia o rozklade v registratúrnom zázname žalovaného. Právny zástupca žalobkyne bol vo vyjadrení žalovaného zo dňa 24.04.2020 informovaný o vydaní dvoch druhostupňových rozhodnutí, a to rozhodnutia o rozklade č. G./XXXX zo dňa 17.03.2020 (proti personálnemu rozkazu) a rozhodnutie vo veci odvolania proti služobnému hodnoteniu. Vzhľadom na túto nesprávnosť považoval žalovaný žalobný návrh za nevykonateľný, pretože rozhodnutie, tak ako tam bolo označené, nikdy nebolo vydané. 11. Žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobkyne sa jedná o štátno-zamestnanecký právny pomer, ktorý vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pracovno-právneho pomeru. V služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje aj v úprave služobnej disciplíny, v úprave nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a úprave konania pred služobnými funkcionármi. Zákon o štátnej službe príslušníkov bližšie nedefinuje aké konanie príslušníka je potrebné považovať za porušene služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. 12. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že na splnenie predpokladu alebo podmienky porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom postačuje dôvodné podozrenie, že príslušník porušil služobnú povinnosť takto kvalifikovaným spôsobom. Povinnosť preukázať takéto porušenie služobnej povinnosti však už zákonným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie je a nemôže byť, keďže nejde o meritórne rozhodnutie vo veci ohľadom konštatovania záveru o tom, či príslušník služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom skutočne porušil, ale o rozhodnutie, ktoré sleduje špecifický účel, ktorým je vytvorenie takého právneho postavenia príslušníka počas trvania jeho služobného pomeru, ktoré umožňuje zabrániť ohrozeniu dôležitého záujmu štátnej služby alebo ohrozeniu priebehu objasňovania jeho konania zakladajúceho podozrenie z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Tento služobno-právny inštitút nesleduje účel konania príslušného orgánu, v ktorom sa dôvodné podozrenie z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom preukazuje, resp. vyvracia. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že povinnosť oprávneného orgánu dočasne pozbaviť príslušníka výkonu štátnej služby je v zmysle ustanovenia § 46 zákona o štátnej službe príslušníkov hmotnoprávna, t. j. oprávnený orgán nemá inú zákonnú možnosť a v prípade dôvodného podozrenia musí postupovať v zmysle ustanoveného postupu. Z výroku personálneho rozkazu, ako aj z jeho odôvodnenia je zrejmé, z porušenia ktorých ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov a príslušných interných predpisov žalovaného bola žalobkyňa podozrivá. 13. K realizácii doručenia personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že doručenie personálneho rozkazu a schváleného služobného hodnotenia sa uskutočnilo vo verejných priestoroch vstupnej chodby bytového domu, v ktorom žalobkyňa býva. Žalovaný zdôraznil, že uvedenú situáciu spôsobila sama žalobkyňa vlastným obštrukčným konaním, pretože uvedené miesto doručenia predmetných rozhodnutí si zvolila sama a bolo aj dôsledkom popísaného skutkového stavu. Vo vzťahu k oznámeniu personálneho rozkazu žalovaný poukázal na dikciu § 266 zákona o štátnej službe príslušníkov, podľa ktorého sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením. Oboznámenie žalobkyne s personálnym rozkazom a so schváleným služobným hodnotením bolo uskutočnené bez svedkov, diskrétne a najmä v súlade so zásadami administratívnej bezpečnosti ustanovenými zákonom o ochrane utajovaných skutočností a vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností. 14. Vyjadrenia žalobkyne sivo svojej podstate protirečia, keď na jednej strane žalobkyňa poukázala na spôsob vyhlásenia rozhodnutí, na údajnú nedostatočnost' a opomenutie odôvodnenia a poučenia o odvolaní, pritom vzápätí uviedla, že podala opravný prostriedok - rozklad proti personálnemu rozkazu, ktorý, náležite a vyčerpateľne odôvodnila a dokonca považovala žalovaným uvádzané dôvody za nepodložené a nepreskúmateľné. Teda je zrejmé, že žalobkyňa musela poznať dôvody, uvedené v personálnom rozkaze, ktoré následne napádala v podanom opravnom prostriedku.
15. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že v priebehu objasňovania konania žalobkyne neboli zistené skutočnosti, pre ktoré bola dočasne pozbavená výkonu štátnej služby a z uvedeného dôvodu došlo dňa 08.07.2020 k skončeniu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby personálnym rozkazom č. XXX zo dňa 07.07.2020. Žalobkyňa následne dňa 09.07.2020 nastúpila na riadny výkon štátnej služby. Z uvedeného dôvodu mal za to, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a navrhol, aby správny súd v súlade s § 99 písm. g) SSP uznesením konanie zastavil alternatívne navrhol žalobu v zmysle § 190 SSP zamietnuť. IV. Právne posúdenie 16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/111/2020. 17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.03.2024 (§137 ods. 4 SSP). 18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie o rozklade, ako aj personálny rozkaz žalovaného, vrátane postupu žalovaného v administratívnom konaní, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin. 21. Podľa § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta. 22. Podľa § 266 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov, rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. 23. Podľa § 266 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. 24. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov, rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. 25. Žalobkyňa vo svojej žalobe vymedzila okruh žalobných bodov do dvoch okruhoch, a to a) neoznámenie dôvodov napadaných rozhodnutí a b) nepreskúmateľnosť a nepravdivosť napadnutých rozhodnutí. 26. Žalobkyňa neoznámenie dôvodov napadnutých rozhodnutí odôvodnila predovšetkým skutočnosťou, že jej rozhodnutia, ktoré zasahujú do jej osobného stavu, neboli písomne doručené, resp. jej dôvody týchto rozhodnutí neboli oznámené, čím jej bolo odňaté právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. S personálnym rozkazom mala možnosť oboznámiť sa iba krátko a s rozhodnutím o rozklade nebola oboznámená vôbec. 27. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že personálny rozkaz a rozhodnutie o rozklade boli vydané v osobitnom druhu administratívneho konania, kedy bolo nutné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. Je nepochybné, že utajované skutočnosti vyžadujú účinnú a nepretržitú ochranu, a preto je legitímne a vo verejnom záujme obmedziť prístup k utajovaným skutočnostiam
nepovolaným osobám, resp. osobám, ktoré stratili oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. V uvedenom prípade nastala situácia, keď žalobkyňa v čase vydania personálneho rozkazu bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, avšak už v čase vydania rozhodnutia o rozklade takéto oprávnenie nemala. Úlohou žalovaného tak bolo chrániť verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností, ale zároveň zabrániť neprimeranej ochrane utajovaných skutočností vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorej sa tieto utajované skutočnosti týkali a mali vplyv na jej osobný a právny stav. 28. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru, že žalovaný, pri zachovaní legitímnej povinnosti chrániť utajované skutočnosti, nekonal v rozpore so zákonom. 29. Podľa § 266 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, rozhodnutie – personálny rozkaz, bol žalovaný povinný oznámiť žalobkyni ústne vyhlásením. V administratívnom spise sa nachádza záznam o priebehu vyhlásenia, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch bytového domu žalobkyne po tom, čo sa s ňou opakovane zamestnancom žalovaného nepodarilo spojiť. Ako vyplýva zo záznamu, zamestnanci žalovaného obsah personálneho rozkazu žalobkyni prečítali a následne jej bol daný k dispozícii na prečítanie. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s obsahom personálneho rozkazu v jej byte, v trvaní 50 minút, kedy sama personálny rozkaz vrátila zamestnancom žalovaného. Následne podala žalobkyňa rozklad proti personálnemu rozkazu, v ktorom veľmi obsiahlo namietala jednotlivé skutkové dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby uvedené v personálnom rozkaze. Samotný obsah podaného rozkladu jednoznačne nasvedčuje skutočnosti, že žalobkyňa bola oboznámená s obsahom personálneho rozkazu, s jednotlivými dôvodmi, ako aj s úvahami, ktoré viedli žalovaného k vydaniu personálneho rozkazu. Správny súd sa síce stotožnil s tvrdením žalobkyne o neobvyklej situácii, za ktorej jej bol personálny rozkaz vyhlásený, čo nepoprel ani žalovaný, avšak priebeh takého vyhlásenia nemal vplyv na subjektívne práva žalobkyne ani zákonnosť samotného personálneho rozkazu. 30. Žalobkyni zaniklo dňa 13.01.2020 oprávnenie oboznamovať sa utajovanými skutočnosťami stupňa prísne tajné a oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa dôverné žalobkyňa odmietla podpísať (čo rovnako nebolo medzi stranami sporné). Vzhľadom na túto skutočnosť vznikla neštandardná situácia, ktorá bránila žalovanému doručiť žalobkyni rozhodnutie o rozklade. Došlo tak k už vyššie spomínanému stretu dvoch legitímnych požiadaviek, a to verejného záujmu na ochrane utajovaných skutočností a práva fyzickej osoby oboznámiť sa so skutočnosťami týkajúcimi sa jej osobného a právneho stavu. 31. Na tomto mieste správny súd uvádza, že v prípade právneho vzťahu štátneho zamestnanca a žalovaného, nejde o klasický pracovno-právny vzťah a ani o klasický štátnozamestnanecký pomer, pretože sa aplikujú určité obmedzenia, ktoré môžu zasiahnuť do osobnej sféry fyzickej osoby, s ktorými je však táto osoba v čase vzniku služobného pomeru uzrozumená. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd fyzickej osoby je nutné rešpektovať ako formálne podmienky obmedzenia (t. j. „zákonom“), tak aj podmienky materiálne (t. j. podstatu a zmysel základných práv). Správny súd v uvedenej situácii vyhodnotil, že tieto podmienky, napriek nedoručeniu rozhodnutia o rozklade žalobkyni, splnené boli. Podstatnou otázkou tak bolo, či žalobkyňa, v čase keď už nemala oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, mala právo oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré bol jej rozklad proti personálnemu rozkazu zamietnutý, a či bola dostatočne s týmito dôvodmi oboznámená. 32. Správny súd, s ohľadom na obsah personálneho rozkazu a rozkladu proti personálnemu rozkazu, dospel k záveru, že žalobkyňa nepochybne bola uzrozumená s dôvodmi, ktoré viedli žalovaného k vydaniu rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, poznala tieto dôvody, pre ktoré sa voči nej viedlo administratívne konanie a zároveň aj vedela, čo je predmetom personálneho rozkazu. Žalobkyňa bola oznámením zo dňa 18.03.2020 informovaná žalovaným o zamietnutí jej rozkladu proti personálneho rozkazu. V oznámení žalovaný zároveň uviedol dôvody, pre ktoré jej rozhodnutie o rozklade nemohlo byť doručené. Správny súd sa stotožnil so žalobkyňou, že samotné oznámenie sa obmedzuje iba na stručné oznámenie vydania rozhodnutia o zamietnutí rozkladu a potvrdení napadnutého personálneho rozkazu, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré by dávali odpoveď na jej námietky uvedené v rozklade proti personálnemu rozkazu. Avšak na základe výzvy právneho zástupcu žalobkyne žalovaný vyjadrením zo dňa 24.04.2020 veľmi obsiahlo oboznámil žalobkyňu s dôvodmi, pre ktoré jej nemohol rozhodnutie o rozklade doručiť, vyjadril sa k spôsobu doručenia personálneho rozkazu ako aj k námietke žalovanej k neurčitosti zákonnej prekážky na strane žalobkyne. Argumentáciu menovanej uvádzanú v rozklade proti personálnemu rozkazu posúdil ako účelovú a tvrdenia žalobkyne o hodnovernom vyvrátení tvrdení žalovaného všeobecnej povahy označil za vyjadrenie jej subjektívneho názoru. Žalovaný zároveň oznámil žalobkyni, že druhostupňové rozhodnutie spĺňa obsahové náležitosti a v poučení poukazuje na preskúmateľnosť súdom podľa § 2 SSP. Následne žalobkyňa podala voči
rozhodnutiu o rozklade žalobu, z ktorej obsahu je jasne a zrozumiteľne možné vyčítať námietky voči dôvodom tak personálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia o rozklade. Žalobkyňa neodôvodnila podanú žalobu tým, že nemala vedomosť o dôvodoch pre jej dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby (z dôvodu neoboznámenia sa s rozhodnutiami), ale veľmi jasne špecifikovala svoje námietky a výhrady ku konkrétnym zisteniam žalovaného týkajúcim sa možného podozrenia z porušení povinností na úseku ochrany utajovaných skutočnosti, podozrení z nesúladu v majetkových pomeroch a podozrení z porušenia § 48 ods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov. Nad rámec žalobných bodov sa žalobkyňa veľmi obsiahlo vyjadrila k jej služobnému hodnoteniu. 33. Za uvedeného stavu, keď žalobkyňa konkrétne namietala jednotlivé dôvody uvedené v personálnom rozkaze, ako aj rozhodnutí o rozklade, nebolo možné prijať záver, že nepoznala dôvody uvedené v rozhodnutiach, nebola s nimi oboznámená, resp. že dôvody, pre ktoré žalovaný pristúpil k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby, jej neboli oznámené. Žalovanému by bolo možné vytknúť nedostatočné uvedenie dôvodov uvedených v oznámení zo dňa 18.03.2020, avšak vzhľadom na špecifickosť vzniknutej situácie, a obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.04.2020, doručenom právnemu zástupcovi žalobkyne, správny súd dospel k záveru, že došlo ku konvalidácii tohto nedostatku a žalobkyňa bola v čase, keď ešte mohla podať žalobu a domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia o rozklade, oboznámená s dôvodmi a obsahom rozhodnutia o rozklade, a to v rámci daných možností za absencie jej poverenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Neštandardný postup žalovaného, ktorý reagoval na vzniknutú situáciu, by predstavoval za určitých okolností zásah do práv žalobkyne uvedených v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, avšak žalobkyni nebola žiadnym spôsobom odňatá možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a z uvedeného dôvodu nedošlo v tomto smere k zásahu do jej subjektívnych práv a porušeniu práva na súdnu ochranu. 34. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa neoznámenia dôvodov napádaných rozhodnutí ako nedôvodnú. Žalovaný postupoval s ohľadom na vzniknutú situáciu, aplikujúc zákon na ochranu utajovaných skutočností, a jeho postup v konečnom dôsledku neviedol k odňatiu práva žalobkyne na spravodlivý proces. 35. Správny súd zároveň poukazuje na to, že v konaniach, v ktorých je nutné aplikovať zákon o utajovaných skutočnostiach, žalobca (bez oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami), nemôže efektívne namietať nezákonnosť určitých zistení, pretože nevie, čo je ich obsahom. V takejto situáciu musí súd suplovať jeho aktivitu a musí preskúmať relevantnosť utajovaných informácií zo všetkých hľadísk, ktoré sa vzhľadom na povahu veci javia byť dôležitými. Takáto situácia však v prejednávanej veci nenastala. 36. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Samotný spôsob oznámenia dôvodov rozhodnutia o rozklade nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zrušenie rozhodnutia o rozklade, výlučne z dôvodu neoznámenia dôvodov pre jeho vydanie (ktoré však samo o sebe bolo konvalidované neskorším oznámením), by neviedlo k zmene samotného výroku, alebo dôvodov pre jeho vydanie, ale iba k zopakovaniu procesu jeho oznámenia, čo v tomto štádiu správny súd považuje za bezpredmetné, keďže žalobkyni by neboli oznámené iné dôvody, ako tie s ktorými bola v čase podania žaloby nepochybne oboznámená. 37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že aj ďalší okruh žalobných námietok týkajúcich sa nepreskúmateľnosti a nepravdivosti rozhodnutí je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. 38. Ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov vyžaduje na dočasne pozbavenie výkonu štátnej služby policajta kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvodné podozrenie, že policajt porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a skutočnosť, že jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta je rozhodnutím predbežnej povahy, účelom ktorého je zabezpečiť výkon štátnej služby v súlade so zákonom po dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na obdobie šiestich mesiacov. Zákon o štátnej službe príslušníkov neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov a skutočností potrebných k vzniku podozrenia o porušení služobnej povinnosti. O dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby rozhoduje príslušný nadriadený, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojho voľného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho prípadu.
39. V zákone o štátnej službe príslušníkov zákonodarca explicitne nedefinuje, čo pokladá za porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy. Zákon tak ponecháva širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzuje účelnosť ani vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa správny súd obmedzil iba na posúdenie kľúčovej otázky pre rozhodnutie vo veci, ktorou je to, či správna úvaha aplikovaná v prejednávanej veci nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 40. Správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatuje, že v čase vydania personálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia o rozklade, existovali zákonné podmienky na ich vydanie. Žalovaný v medziach zákona o štátnej službe príslušníkov a v súlade s povolenou správnou úvahou, pri ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu dôvodného podozrenia a ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby žalobkyňou. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie je možné chápať ako sankciu/trest, nejde o rozhodovanie o prepustení zo služobného pomeru. Vydaním personálneho rozkazu, ktorým bola žalobkyňa dočasne pozbavená výkonu štátnej služby, žalovaný vytvoril zákonný časový priestor, aby konal v uvedenej veci a najneskôr do šiestich mesiacov preveril vzniknuté podozrenia v súlade s § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, a v prípade potvrdenia vzniknutého podozrenia rozhodol o skončení služobného pomeru. 41. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa nulitnosti personálneho rozkazu a rozhodnutia o rozklade z dôvodu, že nespĺňajú základné právne atribúty a neposkytujú jasnú súvislosť medzi odôvodnením a z toho vyplývajúcimi závermi. Právny poriadok nulitu správneho aktu a jej dôvody neupravuje, preto je v tejto súvislosti potrebné vychádzať z existujúcej judikatúry, ktorá spája nulitu správneho aktu predovšetkým s nedostatkom právneho základu (vydané na základe neúčinného právneho predpis), nedostatkom právomoci (vydal ho orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený) a pod. Nulita správneho aktu je samozrejme dôvodom na zrušenie takého aktu (rozhodnutia). V prejednávanom prípade však správny súd žiadnu takúto vadu nemohol skonštatovať. Personálny rozkaz ako aj rozhodnutie o rozklade bolo vydané na základe účinného zákona o štátnej službe príslušníkov a v rámci kompetencie zverenej žalovanému príslušným zákonom. 42. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradila. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: EjlI MINISTERSTVO Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca dní od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).