{"guid": "14f1d736-8a01-4463-b217-d7c951e5ac64:2808679f-381d-4634-b3b4-e3e33343ad78", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2", "spisova_znacka": "BA-5S/111/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/111/2020 z 20. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. marca 2024, sp. zn. BA-5S/111/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2", "identifikacne_cislo": "1020200743", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2808679f-381d-4634-b3b4-e3e33343ad78", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/111/2020\n1020200743\n20. 03. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200743.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nX A./XX/XXXX\nB. C.\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: C. D. E., nar.\nXX.XX.XXXX, A. X, XXX XX A., právne zastúpená: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05\nBratislava, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, F. XX, G. XX, XXX XX A., o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H. G./XXXX zo dňa 17.03.2020 (v žalobe nesprávne\noznačeného H. I./XXXX zo dňa 18.03.2020), takto\nrozhodol:\nB. C.\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nB. C.\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Personálnym rozkazom č. 2 riaditeľa žalovaného (ďalej len „personálny rozkaz\") zo dňa 07.01.2020\nbola žalobkyňa v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe\npríslušníkov“) dočasne pozbavená výkonu štátnej služby. Personálny rozkaz bol žalobkyni oznámený\npočas trvania jej dočasnej práceneschopnosti ústnym vyhlásením dňa 09.01.2020. Vyhlásenie\npersonálneho rozkazu bolo realizované vo verejných priestoroch vstupnej chodby v bydlisku žalobkyne\na žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom personálneho rozkazu oboznámiť nahliadnutím. Personálny\nrozkaz nebol žalobkyni doručený písomne.\n2. Žalobkyňa podala voči personálnemu rozkazu rozklad, ktorý odôvodnila najmä tým, že neexistovali\nžiadne dôvody uvádzané žalobcom v personálnom rozkaze, tieto sú nepodložené a nepreskúmateľné.\n\nŽalobkyňa súčasne podala i rozklad voči služobnému hodnoteniu zo dňa 23.12.2019, ktorý nie je\npredmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci.\n3. Žalovaný listom č. I./XX-X-XX/XXXX zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „oznámenie zo dňa 18.03.2020“)\noznámil žalobkyni, že rozhodnutím č. I./XXXX zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie o rozklade“)\nrozklad žalobkyne zamietol a potvrdil personálny rozkaz. Rozhodnutie o rozklade nebolo žalobkyni\ndoručené, ani jej nebolo oznámené vyhlásením z dôvodu zákonnej prekážky, ktorá mala spočívať\nv zániku jej poverenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Oznámenie zo dňa\n18.03.2020 obsahovalo iba stručnú informáciu o vydanom rozhodnutí o rozklade, bez uvedenia\nkonkrétnych dôvodov, pre ktoré žalovaný rozklad zamietol.\n4. Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 01.04.2020 vyzval žalovaného na doručenie napadnutého\npersonálneho rozkazu a rozhodnutia o rozklade, ako aj služobného hodnotenia zo dňa 23.12.2019\na rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu zo dňa 09.03.2020, a zároveň vyzval žalovaného\nna uzatvorenie mimosúdnej dohody.\n5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.04.2020 uviedol, že obe druhostupňové rozhodnutia (rozhodnutie\no rozklade a rozhodnutie o odvolaní proti služobnému hodnoteniu zo dňa 09.03.2020) sú registratúrne\nzáznamy z proveniencie žalovaného, ktoré obsahujú utajované skutočnosti stupňa „Dôverné“, resp.\n„Vyhradené“ a s ktorými sa v zmysle zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností\na o zmene a doplnení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane\nutajovaných skutočností“) môžu oboznamovať iba oprávnené osoby, teda fyzické osoby určené\nna oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Vo vzťahu k žalobkyni riaditeľ žalovaného\nako subjekt povinný zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností rozhodol, z dôvodu zabezpečenia\npersonálnej bezpečnosti v pôsobnosti žalovaného, o zrušení určenia žalobkyne na oboznamovanie\nsa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“. Súčasne žalovaný rozhodol o určení\nžalobkyne na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia „Dôverné“, čo však\nžalobkyňa odmietla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyni nevzniklo oprávnenie oboznamovať\nsa s utajovanými skutočnosťami. Vo vzťahu k druhostupňovým rozhodnutiam tak bola žalobkyňa\nnepovolanou osobou a rozhodnutia jej nemohli byť doručené. Názor žalobkyne, podľa ktorého tvrdenia\nvšeobecnej povahy, ktoré boli obsiahnuté v personálnom rozkaze, v podanom rozklade hodnoverne\nvyvrátila, žalovaný zobral na vedomie a plne rešpektoval právo žalobkyne na vyjadrenie subjektívneho\nnázoru. Personálny rozkaz bol žalobkyni ponechaný na nahliadnutie dlhší čas a argumentáciu uvedenú\nv podanom rozklade považoval žalovaný za účelovú. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že obe\ndruhostupňové rozhodnutia spĺňajú obsahové náležitosti a v poučení poukazujú na ich preskúmateľnosť\nsúdom podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej\nlen „SSP“). Opis neštandardnej situácie ohľadne doručovania druhostupňových rozhodnutí v priestoroch\nbytového domu, ktorý mal navodiť dojem, že žalobkyňa bola pri oboznamovaní pod tlakom, nezodpovedá\nobjektívnej realite. K výzve na uzatvorenie mimosúdnej dohody žalovaný uviedol, že rozhodnutia sú\nkonečné, nie je možné sa proti nim odvolať, avšak sú v zmysle § 2 SSP preskúmateľné súdom.\nII. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne\n6. Žalobou zo dňa 20.05.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.05.2020, sa žalobkyňa\ndomáhala, aby súd rozhodnutie o rozklade a personálny rozkaz, ktorými bola žalobkyňa dočasne\npozbavená výkonu štátnej služby, zrušil.\n7. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že jej personálny rozkaz a rozhodnutie o rozklade neboli\ndoručené, resp. neboli jej oznámené dôvody vydania týchto rozhodnutí. Personálny rozkaz jej nebol\npísomne doručený a rozhodnutie o rozklade jej nebolo vyhlásené, odôvodnené ani sprístupnené.\nŽalobkyňa z uvedených dôvodov nedisponuje personálnym rozkazom ani rozhodnutím o rozklade,\npričom tieto rozhodnutia ovplyvňujú právne postavenie jej osoby. Podľa názoru žalobkyne v uvedenom\nprípade došlo k porušeniu jej práv garantovaných v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republike a čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj § 266 zákona o štátnej službe\npríslušníkov.\n8. Žalobkyňa taktiež nesúhlasila s personálnym rozkazom z dôvodu, že si nie je vedomá žiadnych\nskutočností, ktorými by sa mala dopustiť porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,\nžiadne takéto skutočnosti nenastali. Vzhľadom na to, že sa s personálnym rozkazom oboznámila\niba krátko, a s napadnutým rozhodnutím o rozklade vôbec, v žalobe napádala iba tvrdenia uvedené\nv personálnom rozkaze. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti so zisteniami vnútrobezpečnostného preverovania a takto nedostatočné preukázané zistenia sa stali podkladom pre\nobsahovú stránku odôvodnenia personálneho rozkazu, ako aj výroku tohto rozhodnutia. Žalobkyňa\n\nsa v žalobe ďalej vyjadrila k svojim majetkovým pomerom ako aj k podozreniu na porušenie § 48\nods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov, pri ktorom opätovne konštatovala absenciu relevantného\na zákonom získaného dôkazu, ktorý by toto tvrdenie podporil. Rozhodnutie o rozklade a personálny\nrozkaz narúšajú princíp právnej istoty, a preto ich podľa žalobkyne možno považovať za paakty, teda\nnulitné rozhodnutia.\n9. Žalobkyňa rovnako nesúhlasila so služobným hodnotením zo dňa 23.12.2019 a považovala ho za\núčelové, avšak žalobkyňa v žalobnom návrhu nenavrhla súdu preskúmanie jeho zákonnosti.\nIII. Vyjadrenie k žalobe\n10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.11.2020, kde v prvom rade\npoukázal na nesprávne označenie napadnutého rozhodnutia o rozklade v žalobe, ktorá bola spôsobená\nnesprávnosťou označenia rozhodnutia o rozklade v registratúrnom zázname žalovaného. Právny\nzástupca žalobkyne bol vo vyjadrení žalovaného zo dňa 24.04.2020 informovaný o vydaní dvoch\ndruhostupňových rozhodnutí, a to rozhodnutia o rozklade č. G./XXXX zo dňa 17.03.2020 (proti\npersonálnemu rozkazu) a rozhodnutie vo veci odvolania proti služobnému hodnoteniu. Vzhľadom na\ntúto nesprávnosť považoval žalovaný žalobný návrh za nevykonateľný, pretože rozhodnutie, tak ako\ntam bolo označené, nikdy nebolo vydané.\n11. Žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobkyne sa jedná o štátno-zamestnanecký právny pomer,\nktorý vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho trvania sa výrazne\nodlišuje od pracovno-právneho pomeru. V služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo\nsa prejavuje aj v úprave služobnej disciplíny, v úprave nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a\núprave konania pred služobnými funkcionármi. Zákon o štátnej službe príslušníkov bližšie nedefinuje aké\nkonanie príslušníka je potrebné považovať za porušene služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.\n12. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že na splnenie predpokladu alebo podmienky porušenia služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom postačuje dôvodné podozrenie, že príslušník porušil služobnú\npovinnosť takto kvalifikovaným spôsobom. Povinnosť preukázať takéto porušenie služobnej povinnosti\nvšak už zákonným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby\nnie je a nemôže byť, keďže nejde o meritórne rozhodnutie vo veci ohľadom konštatovania záveru o\ntom, či príslušník služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom skutočne porušil, ale o rozhodnutie,\nktoré sleduje špecifický účel, ktorým je vytvorenie takého právneho postavenia príslušníka počas\ntrvania jeho služobného pomeru, ktoré umožňuje zabrániť ohrozeniu dôležitého záujmu štátnej služby\nalebo ohrozeniu priebehu objasňovania jeho konania zakladajúceho podozrenie z porušenia služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Tento služobno-právny inštitút nesleduje účel konania príslušného\norgánu, v ktorom sa dôvodné podozrenie z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom\npreukazuje, resp. vyvracia. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že povinnosť\noprávneného orgánu dočasne pozbaviť príslušníka výkonu štátnej služby je v zmysle ustanovenia\n§ 46 zákona o štátnej službe príslušníkov hmotnoprávna, t. j. oprávnený orgán nemá inú zákonnú\nmožnosť a v prípade dôvodného podozrenia musí postupovať v zmysle ustanoveného postupu. Z výroku\npersonálneho rozkazu, ako aj z jeho odôvodnenia je zrejmé, z porušenia ktorých ustanovení zákona\no štátnej službe príslušníkov a príslušných interných predpisov žalovaného bola žalobkyňa podozrivá.\n13. K realizácii doručenia personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že doručenie personálneho rozkazu a\nschváleného služobného hodnotenia sa uskutočnilo vo verejných priestoroch vstupnej chodby bytového\ndomu, v ktorom žalobkyňa býva. Žalovaný zdôraznil, že uvedenú situáciu spôsobila sama žalobkyňa\nvlastným obštrukčným konaním, pretože uvedené miesto doručenia predmetných rozhodnutí si zvolila\nsama a bolo aj dôsledkom popísaného skutkového stavu. Vo vzťahu k oznámeniu personálneho rozkazu\nžalovaný poukázal na dikciu § 266 zákona o štátnej službe príslušníkov, podľa ktorého sa rozhodnutie\noznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením. Oboznámenie žalobkyne s personálnym\nrozkazom a so schváleným služobným hodnotením bolo uskutočnené bez svedkov, diskrétne a najmä\nv súlade so zásadami administratívnej bezpečnosti ustanovenými zákonom o ochrane utajovaných\nskutočností a vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú\npodrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností.\n14. Vyjadrenia žalobkyne sivo svojej podstate protirečia, keď na jednej strane žalobkyňa poukázala\nna spôsob vyhlásenia rozhodnutí, na údajnú nedostatočnost' a opomenutie odôvodnenia a poučenia o\nodvolaní, pritom vzápätí uviedla, že podala opravný prostriedok - rozklad proti personálnemu rozkazu,\nktorý, náležite a vyčerpateľne odôvodnila a dokonca považovala žalovaným uvádzané dôvody za\nnepodložené a nepreskúmateľné. Teda je zrejmé, že žalobkyňa musela poznať dôvody, uvedené\nv personálnom rozkaze, ktoré následne napádala v podanom opravnom prostriedku.\n\n15. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že v priebehu objasňovania konania žalobkyne neboli zistené\nskutočnosti, pre ktoré bola dočasne pozbavená výkonu štátnej služby a z uvedeného dôvodu došlo\ndňa 08.07.2020 k skončeniu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby personálnym rozkazom č.\nXXX zo dňa 07.07.2020. Žalobkyňa následne dňa 09.07.2020 nastúpila na riadny výkon štátnej služby.\nZ uvedeného dôvodu mal za to, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a navrhol, aby správny\nsúd v súlade s § 99 písm. g) SSP uznesením konanie zastavil alternatívne navrhol žalobu v zmysle\n§ 190 SSP zamietnuť.\nIV. Právne posúdenie\n16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1\nneustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. BA-5S/111/2020.\n17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.03.2024 (§137 ods. 4 SSP).\n18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie o rozklade, ako aj personálny rozkaz žalovaného, vrátane\npostupu žalovaného v administratívnom konaní, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n20. Podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu\nštátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem\nštátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú\npovinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.\n21. Podľa § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, výkonu štátnej služby možno policajta\ndočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na\nšesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené\ntrestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby\nsa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.\n22. Podľa § 266 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov, rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak\nto nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.\n23. Podľa § 266 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Rozhodnutie oznamuje vyhlásením\npolicajtovi ústne oprávnený orgán.\n24. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov, rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru,\no náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa\noznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte\nalebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa\npoštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do\nvlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.\n25. Žalobkyňa vo svojej žalobe vymedzila okruh žalobných bodov do dvoch okruhoch, a to a)\nneoznámenie dôvodov napadaných rozhodnutí a b) nepreskúmateľnosť a nepravdivosť napadnutých\nrozhodnutí.\n26. Žalobkyňa neoznámenie dôvodov napadnutých rozhodnutí odôvodnila predovšetkým skutočnosťou,\nže jej rozhodnutia, ktoré zasahujú do jej osobného stavu, neboli písomne doručené, resp. jej dôvody\ntýchto rozhodnutí neboli oznámené, čím jej bolo odňaté právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy SR. S personálnym rozkazom mala možnosť oboznámiť sa iba krátko a s rozhodnutím o rozklade\nnebola oboznámená vôbec.\n27. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že personálny rozkaz a rozhodnutie o rozklade boli vydané\nv osobitnom druhu administratívneho konania, kedy bolo nutné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane\nutajovaných skutočností. Je nepochybné, že utajované skutočnosti vyžadujú účinnú a nepretržitú\nochranu, a preto je legitímne a vo verejnom záujme obmedziť prístup k utajovaným skutočnostiam\n\nnepovolaným osobám, resp. osobám, ktoré stratili oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami. V uvedenom prípade nastala situácia, keď žalobkyňa v čase vydania personálneho\nrozkazu bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, avšak už v čase vydania\nrozhodnutia o rozklade takéto oprávnenie nemala. Úlohou žalovaného tak bolo chrániť verejný záujem na\nochrane utajovaných skutočností, ale zároveň zabrániť neprimeranej ochrane utajovaných skutočností\nvo vzťahu k fyzickej osobe, ktorej sa tieto utajované skutočnosti týkali a mali vplyv na jej osobný a právny\nstav.\n28. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru,\nže žalovaný, pri zachovaní legitímnej povinnosti chrániť utajované skutočnosti, nekonal v rozpore so\nzákonom.\n29. Podľa § 266 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, rozhodnutie – personálny rozkaz, bol\nžalovaný povinný oznámiť žalobkyni ústne vyhlásením. V administratívnom spise sa nachádza záznam\no priebehu vyhlásenia, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch bytového domu žalobkyne po tom, čo sa\ns ňou opakovane zamestnancom žalovaného nepodarilo spojiť. Ako vyplýva zo záznamu, zamestnanci\nžalovaného obsah personálneho rozkazu žalobkyni prečítali a následne jej bol daný k dispozícii na\nprečítanie. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s obsahom personálneho rozkazu v jej byte, v trvaní\n50 minút, kedy sama personálny rozkaz vrátila zamestnancom žalovaného. Následne podala žalobkyňa\nrozklad proti personálnemu rozkazu, v ktorom veľmi obsiahlo namietala jednotlivé skutkové dôvody\npre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby uvedené v personálnom rozkaze. Samotný obsah\npodaného rozkladu jednoznačne nasvedčuje skutočnosti, že žalobkyňa bola oboznámená s obsahom\npersonálneho rozkazu, s jednotlivými dôvodmi, ako aj s úvahami, ktoré viedli žalovaného k vydaniu\npersonálneho rozkazu. Správny súd sa síce stotožnil s tvrdením žalobkyne o neobvyklej situácii, za\nktorej jej bol personálny rozkaz vyhlásený, čo nepoprel ani žalovaný, avšak priebeh takého vyhlásenia\nnemal vplyv na subjektívne práva žalobkyne ani zákonnosť samotného personálneho rozkazu.\n30. Žalobkyni zaniklo dňa 13.01.2020 oprávnenie oboznamovať sa utajovanými skutočnosťami stupňa\nprísne tajné a oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa dôverné žalobkyňa\nodmietla podpísať (čo rovnako nebolo medzi stranami sporné). Vzhľadom na túto skutočnosť vznikla\nneštandardná situácia, ktorá bránila žalovanému doručiť žalobkyni rozhodnutie o rozklade. Došlo tak\nk už vyššie spomínanému stretu dvoch legitímnych požiadaviek, a to verejného záujmu na ochrane\nutajovaných skutočností a práva fyzickej osoby oboznámiť sa so skutočnosťami týkajúcimi sa jej\nosobného a právneho stavu.\n31. Na tomto mieste správny súd uvádza, že v prípade právneho vzťahu štátneho zamestnanca\na žalovaného, nejde o klasický pracovno-právny vzťah a ani o klasický štátnozamestnanecký pomer,\npretože sa aplikujú určité obmedzenia, ktoré môžu zasiahnuť do osobnej sféry fyzickej osoby, s ktorými\nje však táto osoba v čase vzniku služobného pomeru uzrozumená. Pri obmedzovaní základných práv\na slobôd fyzickej osoby je nutné rešpektovať ako formálne podmienky obmedzenia (t. j. „zákonom“),\ntak aj podmienky materiálne (t. j. podstatu a zmysel základných práv). Správny súd v uvedenej situácii\nvyhodnotil, že tieto podmienky, napriek nedoručeniu rozhodnutia o rozklade žalobkyni, splnené boli.\nPodstatnou otázkou tak bolo, či žalobkyňa, v čase keď už nemala oprávnenie na oboznamovanie\nsa s utajovanými skutočnosťami, mala právo oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré bol jej rozklad proti\npersonálnemu rozkazu zamietnutý, a či bola dostatočne s týmito dôvodmi oboznámená.\n32. Správny súd, s ohľadom na obsah personálneho rozkazu a rozkladu proti personálnemu rozkazu,\ndospel k záveru, že žalobkyňa nepochybne bola uzrozumená s dôvodmi, ktoré viedli žalovaného\nk vydaniu rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, poznala tieto dôvody, pre ktoré sa\nvoči nej viedlo administratívne konanie a zároveň aj vedela, čo je predmetom personálneho rozkazu.\nŽalobkyňa bola oznámením zo dňa 18.03.2020 informovaná žalovaným o zamietnutí jej rozkladu\nproti personálneho rozkazu. V oznámení žalovaný zároveň uviedol dôvody, pre ktoré jej rozhodnutie\no rozklade nemohlo byť doručené. Správny súd sa stotožnil so žalobkyňou, že samotné oznámenie\nsa obmedzuje iba na stručné oznámenie vydania rozhodnutia o zamietnutí rozkladu a potvrdení\nnapadnutého personálneho rozkazu, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré by dávali odpoveď na jej\nnámietky uvedené v rozklade proti personálnemu rozkazu. Avšak na základe výzvy právneho zástupcu\nžalobkyne žalovaný vyjadrením zo dňa 24.04.2020 veľmi obsiahlo oboznámil žalobkyňu s dôvodmi,\npre ktoré jej nemohol rozhodnutie o rozklade doručiť, vyjadril sa k spôsobu doručenia personálneho\nrozkazu ako aj k námietke žalovanej k neurčitosti zákonnej prekážky na strane žalobkyne. Argumentáciu\nmenovanej uvádzanú v rozklade proti personálnemu rozkazu posúdil ako účelovú a tvrdenia žalobkyne\no hodnovernom vyvrátení tvrdení žalovaného všeobecnej povahy označil za vyjadrenie jej subjektívneho\nnázoru. Žalovaný zároveň oznámil žalobkyni, že druhostupňové rozhodnutie spĺňa obsahové náležitosti\na v poučení poukazuje na preskúmateľnosť súdom podľa § 2 SSP. Následne žalobkyňa podala voči\n\nrozhodnutiu o rozklade žalobu, z ktorej obsahu je jasne a zrozumiteľne možné vyčítať námietky voči\ndôvodom tak personálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia o rozklade. Žalobkyňa neodôvodnila podanú\nžalobu tým, že nemala vedomosť o dôvodoch pre jej dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby (z\ndôvodu neoboznámenia sa s rozhodnutiami), ale veľmi jasne špecifikovala svoje námietky a výhrady\nku konkrétnym zisteniam žalovaného týkajúcim sa možného podozrenia z porušení povinností na\núseku ochrany utajovaných skutočnosti, podozrení z nesúladu v majetkových pomeroch a podozrení\nz porušenia § 48 ods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov. Nad rámec žalobných bodov sa žalobkyňa\nveľmi obsiahlo vyjadrila k jej služobnému hodnoteniu.\n33. Za uvedeného stavu, keď žalobkyňa konkrétne namietala jednotlivé dôvody uvedené v personálnom\nrozkaze, ako aj rozhodnutí o rozklade, nebolo možné prijať záver, že nepoznala dôvody uvedené\nv rozhodnutiach, nebola s nimi oboznámená, resp. že dôvody, pre ktoré žalovaný pristúpil k dočasnému\npozbaveniu výkonu štátnej služby, jej neboli oznámené. Žalovanému by bolo možné vytknúť\nnedostatočné uvedenie dôvodov uvedených v oznámení zo dňa 18.03.2020, avšak vzhľadom na\nšpecifickosť vzniknutej situácie, a obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.04.2020, doručenom\nprávnemu zástupcovi žalobkyne, správny súd dospel k záveru, že došlo ku konvalidácii tohto nedostatku\na žalobkyňa bola v čase, keď ešte mohla podať žalobu a domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia\no rozklade, oboznámená s dôvodmi a obsahom rozhodnutia o rozklade, a to v rámci daných možností\nza absencie jej poverenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Neštandardný postup\nžalovaného, ktorý reagoval na vzniknutú situáciu, by predstavoval za určitých okolností zásah do\npráv žalobkyne uvedených v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, avšak žalobkyni nebola žiadnym\nspôsobom odňatá možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a z uvedeného dôvodu nedošlo v tomto smere k zásahu do jej subjektívnych práv\na porušeniu práva na súdnu ochranu.\n34. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa neoznámenia\ndôvodov napádaných rozhodnutí ako nedôvodnú. Žalovaný postupoval s ohľadom na vzniknutú situáciu,\naplikujúc zákon na ochranu utajovaných skutočností, a jeho postup v konečnom dôsledku neviedol\nk odňatiu práva žalobkyne na spravodlivý proces.\n35. Správny súd zároveň poukazuje na to, že v konaniach, v ktorých je nutné aplikovať zákon\no utajovaných skutočnostiach, žalobca (bez oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami), nemôže efektívne namietať nezákonnosť určitých zistení, pretože nevie, čo je ich\nobsahom. V takejto situáciu musí súd suplovať jeho aktivitu a musí preskúmať relevantnosť utajovaných\ninformácií zo všetkých hľadísk, ktoré sa vzhľadom na povahu veci javia byť dôležitými. Takáto situácia\nvšak v prejednávanej veci nenastala.\n36. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž\n98-102/02, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre\núčastníka. Samotný spôsob oznámenia dôvodov rozhodnutia o rozklade nie je možné považovať za\ntakú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zrušenie rozhodnutia\no rozklade, výlučne z dôvodu neoznámenia dôvodov pre jeho vydanie (ktoré však samo o sebe bolo\nkonvalidované neskorším oznámením), by neviedlo k zmene samotného výroku, alebo dôvodov pre jeho\nvydanie, ale iba k zopakovaniu procesu jeho oznámenia, čo v tomto štádiu správny súd považuje za\nbezpredmetné, keďže žalobkyni by neboli oznámené iné dôvody, ako tie s ktorými bola v čase podania\nžaloby nepochybne oboznámená.\n37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že aj ďalší\nokruh žalobných námietok týkajúcich sa nepreskúmateľnosti a nepravdivosti rozhodnutí je potrebné\nvyhodnotiť ako nedôvodné.\n38. Ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov vyžaduje na dočasne\npozbavenie výkonu štátnej služby policajta kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvodné\npodozrenie, že policajt porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a skutočnosť, že jeho\nďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh\nobjasňovania jeho konania. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta je\nrozhodnutím predbežnej povahy, účelom ktorého je zabezpečiť výkon štátnej služby v súlade so\nzákonom po dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na obdobie šiestich\nmesiacov. Zákon o štátnej službe príslušníkov neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov\na skutočností potrebných k vzniku podozrenia o porušení služobnej povinnosti. O dočasnom pozbavení\nvýkonu štátnej služby rozhoduje príslušný nadriadený, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojho voľného\nuváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho prípadu.\n\n39. V zákone o štátnej službe príslušníkov zákonodarca explicitne nedefinuje, čo pokladá za porušenie\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie patrí k právnym\nnormám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu\norgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil\nhypotézu právnej normy. Zákon tak ponecháva širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia\no dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým\nokolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho\nhodnotenia skutkových zistení. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy\nvydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava, či také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzuje účelnosť\nani vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa správny súd obmedzil iba na posúdenie\nkľúčovej otázky pre rozhodnutie vo veci, ktorou je to, či správna úvaha aplikovaná v prejednávanej veci\nnevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\n40. Správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatuje, že v čase vydania\npersonálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia o rozklade, existovali zákonné podmienky na ich vydanie.\nŽalovaný v medziach zákona o štátnej službe príslušníkov a v súlade s povolenou správnou úvahou,\npri ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu dôvodného podozrenia a ohrozenia dôležitého\nzáujmu štátnej služby žalobkyňou. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie je\nmožné chápať ako sankciu/trest, nejde o rozhodovanie o prepustení zo služobného pomeru. Vydaním\npersonálneho rozkazu, ktorým bola žalobkyňa dočasne pozbavená výkonu štátnej služby, žalovaný\nvytvoril zákonný časový priestor, aby konal v uvedenej veci a najneskôr do šiestich mesiacov preveril\nvzniknuté podozrenia v súlade s § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, a v prípade potvrdenia\nvzniknutého podozrenia rozhodol o skončení služobného pomeru.\n41. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa nulitnosti personálneho rozkazu\na rozhodnutia o rozklade z dôvodu, že nespĺňajú základné právne atribúty a neposkytujú jasnú\nsúvislosť medzi odôvodnením a z toho vyplývajúcimi závermi. Právny poriadok nulitu správneho aktu\na jej dôvody neupravuje, preto je v tejto súvislosti potrebné vychádzať z existujúcej judikatúry, ktorá\nspája nulitu správneho aktu predovšetkým s nedostatkom právneho základu (vydané na základe\nneúčinného právneho predpis), nedostatkom právomoci (vydal ho orgán, ktorý na to nebol zo zákona\noprávnený) a pod. Nulita správneho aktu je samozrejme dôvodom na zrušenie takého aktu (rozhodnutia).\nV prejednávanom prípade však správny súd žiadnu takúto vadu nemohol skonštatovať. Personálny\nrozkaz ako aj rozhodnutie o rozklade bolo vydané na základe účinného zákona o štátnej službe\npríslušníkov a v rámci kompetencie zverenej žalovanému príslušným zákonom.\n42. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému ich\nnáhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať,\naby ich žalovanému nahradila.\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nEjlI MINISTERSTVO\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca dní od jeho\ndoručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\n\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445\nods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)\nSSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}