Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/82/2020 1020200491 20. 08. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200491.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F. D., v zastúpení: JUDr. Marián Jusko, advokát, Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky žalovaného č. SPOUPO-PK-13/2020 zo dňa 23.01.2020, takto rozhodol: 1. Súd žalobu z a m i e t a . 2. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca bol personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 47 zo dňa 23.10.2019 prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru naposledy zaradeného vo funkcii starší referent – pyrotechnik Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov – letisko Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, na tom skutkovom základe, že dňa 04.07.2019 o 07:00 hod. s plánovaným ukončením o 19:00. hod. nastúpil do výkonu štátnej služby, počas ktorej sa podrobil so svojim súhlasom toxikologickému vyšetreniu – odberu vzoriek biologického materiálu (krv, moč) na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok, ktorej výsledky analýzy odobratej vzorky moču bol pozitívny na prítomnosť drog MDMA (extáza), MET (metamfetamíny) a AMP (amfetamíny). Podľa záveru výsledku analýzy odobratej vzorky krvi bolo toxikologicko-chemickou analýzou zistené, že v krvi žalobcu bol kvalitatívne prítomný amfetamín a metamfetamín v toxikologicky významnej koncentrácii 11,7 ng/g (krvi) z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Dňa 04.07.2019 teda žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom týchto látok. Uvedené látky patria do II. skupiny psychotropných látok, uvedených v zákone č. 193/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. 2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím ministerky vnútra SR č. SPOU-PO-PK-13/2020 zo dňa 23.01.2020 zamietnuté a bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom tým, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, keď nastúpil
a vykonával službu v stave, keď sa omamné a psychotropné látky nachádzali v jeho organizme, čo je dôkaz ich predchádzanej konzumácie. Ako policajt tým prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti. Už zložením služobnej prísahy patrí policajt, a teda aj žalobca, do kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné účely posudzované práve cez prizmu tohto sľubu. V prípade žalobcu bol dôraz na dodržiavane disciplíny osobitne odvodený zo zastávajúcej funkcie starší referent – pyrotechnik OHK PZ Bratislava Ružinov – letisko, pretože jeho hlavnou špecializáciou bola participácia na súčinnostnej ochrane civilného letectva a výkon služobných činností spojený s manipuláciou s výbušninami a iniciátormi, a to aj v rámci plánovaného výcviku. Žalobca vo výkone uvedenej funkcie bezprostredne pracoval práve s výbušninami a iniciátormi. Pri výkone týchto činnosti je dodržiavanie služobnej disciplíny prvoradé a tento predpoklad zodpovedá vyšším nárokom kladeným na vlastný charakter predmetného druhu služobných činností. Zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku osôb pri práci s výbušninami a iniciátormi je v rozpore s deklarovaným vplyvom návykových látok, pretože tento vplyv ochranu života, zdravia a majetku osôb v konečnom dôsledku ohrozuje. Žalobca preto prísahu porušil zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca na úseku svojho služobného zaradenia nesplnil povinnosť výslovne ustanovenú v § 136 písm. d) zák. č. 73/1998 Z. z. ako aj nesplnenie rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne (časť I. písm. a/ bod 9) a z nariadenia ministra o etickom kódexe policajta (čl. 1 prílohy). Hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti (nenastupovať pod vplyvom návykových látok do výkonu služby) je zvýraznená tým, že žalobca vo svojom služobnom zaradení mal práve osobitne dbať na osobnú fyzickú a psychickú pripravenosť, ktorá je základným predpokladom kvalitného vykonávania odborných pyrotechnických činností spojených s ochranou života, zdravia a majetku osôb. Hrubosť porušenia služobnej povinnosti vyplýva tiež z porušenia základných povinnosti policajta uvedených v ust. § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zák. č. 73/1998 Z. z., pretože si žalobca svedomito neplnil úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, s ktorými bol riadne oboznámený, v štátnej službe sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Za splnenú považoval aj ďalšiu zákonnú podmienku na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Spoľahlivosť príslušníkov PZ spočívajúca v nepožívaní omamných látok, psychotropných látok alebo prípravkov, ktoré môžu vyvolať závislosť na nich, je taktiež jedným z dôležitých záujmov štátnej služby. Bolo by ujmou dôležitého záujmu štátnej služby, keby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval nespoľahlivý policajt, v ktorého tele boli počas výkonu služby zistené omamné a psychotropné látky, z ktorých jedna (metamfetamín) v toxikologicky významnej koncentrácii z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Žalobca teda prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti, ktorú je ako policajt povinný zachovať po celý čas trvania služobného pomeru. Zistené látky (amfetamín a metamfetamín) v odobratej vzorke krvi žalobcu patria do II. skupiny psychotropných látok podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z., pričom v zmysle § 3 ods. 2 tohto zákona sa do II. skupiny zaraďujú omamné a psychotropné látky s vysokou návykovosťou. Navyknutie (závislosť) organizmu na uvedené látky predpokladá ich opakovanú existenciu v organizme a výkon služby pod ich vplyvom, čo zvyšuje ujmu dôležitého záujmu štátnej služby v prípade ponechania žalobcu v služobnom pomere. Prvostupňový orgán na základe vyhodnotenia intenzity a nebezpečnosti porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom usúdil, že nebude postačovať na jeho nápravu uloženie disciplinárneho opatrenia, ale je potrebné porušenie postihnúť jeho prepustením zo služobného pomeru. 3. Z obsahu zadováženého spisového materiálu je preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to kumulatívnym splnením obidvoch podmienok predmetného ustanovenia. Naplnenie skutkovej podstaty prepustenia bolo preukázané dôkazmi vykonanými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Na druhej strane žalobca nepredložil taký dôkaz, ktorý by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Odvolacie námietky žalobcu sú vo vzťahu k predmetnej veci nedôvodné a žiadnym spôsobom nič nemenia na tej skutočnosti, že jeho konanie bolo riadne preukázané dôkazovým materiálom. Taktiež nemajú vplyv na zistený skutočný stav veci.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (Argumentácia žalobcu) 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-13/2020 zo dňa 23.01.2020, ktorým ministerka vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerka vnútra SR“) zamietla odvolanie a potvrdila personálny rozkaz č. 47 zo dňa 23.10.2019, ktorým bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších prepisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. 5. Žalobca po zhrnutí priebehu administratívneho konania v žalobe namietal, že preskúmavanými rozhodnutiami mu bolo odňaté právo preukázať jeho nevinu, čím mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože nemohol vedieť, že má v tele zakázanú látku. Domnieva sa, že vzhľadom na tak ultimátny zásah do jeho života mal právo na to, aby bol jeho stav riadne prešetrený a zdokumentovaný. Zastáva však názor, že z doterajších ani následných vyšetrení by nebolo možné dospieť k záveru, že požíval zakázané látky. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov mal žalovaný ako aj prvostupňový orgán za preukázané, že bol pod vplyvom zakázaných látok, pokiaľ oba znalecké posudky vplyv vylučujú a spochybňujú. Taktiež namietal, že v personálnom rozkaze nie je vo výrokovej časti uvedený žiadny odkaz na ustanovenie, akým spôsobom mal porušiť disciplínu alebo služobnú povinnosť. Uvedený rozkaz je tak nepreskúmateľný, pretože odôvodnenie nemôže nahradiť výrokovú časť. 6. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom zrušiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2020 uviedol, že považuje personálny rozkaz ako i napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Žalovaný považoval zistený skutkový stav za dostatočne preukazujúci protiprávne konanie žalobcu. Skutkový stav bol zistený šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov využil výsledky vlastného šetrenia, počas ktorého zabezpečil od žalobcu úradný záznam zo dňa 04.07.2019, vyjadrenie sa k začatiu konania zo dňa 25.09.2019, vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 11.10.2019, úradný záznam k priebehu odberu biologického materiálu zo dňa 04.07.2019, zabezpečil znalecký posudok č. 15/2019 a č. 17/2019, ambulantnú správa od B. G. H. zo dňa 04.07.2019, výsledok toxikologicko-chemickej analýzy p. č.: Ž-938/19 zo dňa 04.07.2019, knihu príchodov a odchodov zo dňa 04.07.2019, zabezpečil prehľad o odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu; doklady o jeho oboznámení sa s internými predpismi; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu; stanovisko OZP v SR zo dňa 08.10.2019. 9. Ďalej žalovaný poukázal na to, že I. J. K., L. znalec z odboru zdravotníctva a farmácie vypracoval znalecký posudok č. 15/2019, v ktorom uviedol, že na zistenie prítomnosti uvedených látok v krvi bola použitá špecifická konfirmačná metóda–plynová chromatografia s hmotnostnospektrometrickým detektorom (GC-MS). Táto metóda je bežne používaná pre potvrdenie pozitívnych skríningových testov ako je imunochromatografia. GC-MS metódou je možné spoľahlivo dokázať látky zo skupiny fenyletylamínov (napr. amfetamín alebo metamfetamín) a rovnako aj stanoviť ich množstvo. Toxikologicko-chemická analýza vzorky krvi žalobcu preukázala, že v krvi bol kvalitatívne prítomný amfetamín. Amfetamín bol prítomný pod limitom kvantifikácie danej metódy, t.j. jeho prítomnosť sa potvrdila, ale nie je možné zistiť jeho množstvo. Ďalej bol v krvi prítomný metamfetamín v toxikologicky významnej koncentrácii 11,7 ng/g(krvi) z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. 10. Znaleckým posudkom bol potvrdený pozitívny nález metamfetamínu [11,7ng/g (krvi)], pozitívny nález amfetamínu, čo dokazuje, že žalobca požil uvedené látky patriace do II. skupiny psychotropných látok,
uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Metamfetamín je psychostimulačná látka zo skupiny fenyletylamínov a amfetamínov. V kontrolovaných štúdiách bol skúmaný účinok MAMP a AMP na tep, systolický a diastolický tlak, vplyv na rozhodovanie, pocitový efekt po požití drogy a efekt na psychomotorické funkcie. Rozsah koncentrácií MAMP a AMP v plazme zahŕňal v týchto štúdiách aj hodnotu predmetnej koncentrácie MAMP 11 ng/g krvi, pričom pri tejto koncentrácii bol signifikantne ovplyvnený tep, krvný tlak, dostavil sa euforický efekt a boli ovplyvnené psychomotorické funkcie a pozornosť testovaných respondentov. Účinok MAMP a AMP na organizmus je znásobený, ak sú prítomné obidve tieto látky v krvi. 11. Znalecký posudok č. 17/2019 vypracovaný M. B. N. O. P., B. potvrdil uvedený posudok č. 15/2019 v tom smere, že návykové látky amfetamín a metamfetamín sa dňa 04.07.2019 nachádzali v čase odberu krvi o 09.30 hod. v organizme žalobcu. 12. Dôsledným zhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, nadriadený dospel k záveru, že žalobca vykonával službu pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Porušil tým služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď nastúpil a vykonával službu v stave, keď sa omamné a psychotropné látky nachádzali v jeho organizme, čo je považované za dôkaz ich predchádzajúcej konzumácie. Ako policajt tým prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti. 13. Personálny rozkaz považuje žalovaný za plne v súlade so zákonnými požiadavkami tak, ako to má na mysli ustanovenie §-u 241 zákona č. 73/1998 Z. z. Vzhľadom k uvedenému nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k porušeniu čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom, ako aj z čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy zaručujúceho právo každého na spravodlivý proces tak, ako to tvrdí žalobca. Skonštatoval, že žalobca v celom konaní vo vec prepustenia nepredložil taký dôkaz, ktorý by preukazoval jeho nevinu. Rovnako neuviedol žiadne konkrétne osoby, ktoré mu chceli uškodiť, napriek tomu, že mal podozrenie o existencii takých osôb. Toto jeho tvrdenie je možné považovať za irelevantné a vymyslené, ktoré smeruje k zbaveniu sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Žalobca priložil k vyjadreniu sa k návrhu lekárske správy z vyšetrení, ktoré absolvoval po zistení, že sa v jeho tele uvedené látky nachádzali. Tým však poukázal na fakt, ako uvedené zistenie zasiahlo jeho psychické zdravie, ale žiadnym spôsobom to nemalo vplyv na skutočnosť, že do výkonu služby nastúpil pod vplyvom návykových látok. Tieto vyšetrenia nie sú dôvodom a ani nesúvisia s dôvodom, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Výsledkom hodnotenia bol záver, že žalobca porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je pritom rozhodujúce, či protiprávne konanie žalobcu preukazuje jeden alebo skupina dôkazov, v akej forme tieto dôkazy sú, ak taký dôkaz nepochybne takéto konanie preukazuje. Žalobca bol prepustený na základe pozitívnych skúšok, ktoré preukázali, že žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom návykových látok. Žalobca mal dňa 04.07.2019 o 09.26 hod. pozitívny nález na prítomnosť drog MDMA (extáza), MET (metamfetamíny) a AMP (amfetamíny). Podľa záveru výsledku analýzy odobratej vzorky krvi bolo toxikologicko-chemickou analýzou zistené, že v krvi žalobcu bol kvalitatívne prítomný amfetamín a metamfetamín v toxikologicky významnej koncentrácii 11,7 ng/g(krvi) z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedbal o svoju bezpečnosť a svoje zdravie pri výkone štátnej služby a nastúpil do nej pod vplyvom iných návykových látok, čím porušil povinnosť podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorej je policajt okrem iného povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 14. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.
15. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 16. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“). 19. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) zák.č.73/1998 Z. z., za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich 7) (ďalej len „iná návyková látka“), 20. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 21. Podľa § 136 písm. d) zák. č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. 22. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 23. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zák. č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 24. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 25. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 26. Podľa § 194 ods. 1 zák. č.73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa.
27. Podľa § 233 ods. 1,2 zák. č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 28. Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 29. Podľa § 241 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 30. Podľa § 241 ods. 2 zák. č. 73/1992 Z. z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 31. Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 32. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z .z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia. V. Právne posúdenie správnym súdom 33. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz Generálneho tajomníka Služobného úradu Ministerstva vnútra SR o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. 34. Z obsahu administratívneho spisu ako i z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom prepustenia žalobcu bola tá skutočnosť, že dňa 04.07.2019 o 07:00 hod. s plánovaným ukončením o 19:00. hod. nastúpil do výkonu štátnej služby, počas ktorej sa podrobil so svojim súhlasom toxikologickému vyšetreniu – odberu vzoriek biologického materiálu (krv, moč) na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok, ktorej výsledky analýzy odobratej vzorky moču bol pozitívny na prítomnosť drog MDMA (extáza), MET (metamfetamíny) a AMP (amfetamíny). Podľa záveru výsledku analýzy odobratej vzorky krvi bolo toxikologicko-chemickou analýzou zistené, že v krvi žalobcu bol kvalitatívne prítomný amfetamín a metamfetamín v toxikologicky významnej koncentrácii 11,7 ng/g (krvi) z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Dňa 04.07.2019 teda žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom týchto látok. 35. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu konajúcich orgánov verejnej správy pri vydávaní preskúmavaných personálnych rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
36. Zákonodarca v právnej norme § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje oprávnenému orgánu povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady a súčasne povinnosť posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Z ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán na základe svojich logických úvah v zmysle zákonnej úpravy a účelu zákona dospeje k určitým (nie však svojvoľným) záverom, ktoré musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. 37. Správny súd má za to, že správnymi orgánmi vyhodnotené konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ktorý vymedzil služobným orgánom priestor pre samostatné správne uváženie následkov zisteného porušenia služobnej prísahy a služobných povinností, ako aj okolností viažucich sa k osobe žalobcu. Skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, má podklad v dôkazoch, ktoré si správne orgány zaobstarali zákonným spôsobom. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. 38. Skutkový stav bol zistený šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov využil výsledky vlastného šetrenia, počas ktorého zabezpečil od žalobcu úradný záznam zo dňa 04.07.2019, vyjadrenie sa k začatiu konania zo dňa 25.09.2019, vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 11.10.2019, úradný záznam k priebehu odberu biologického materiálu zo dňa 04.07.2019, zabezpečil znalecký posudok č. 15/2019 a č. 17/2019, ambulantnú správa od B. G. H. zo dňa 04.07.2019, výsledok toxikologicko-chemickej analýzy p. č.: Ž-938/19 zo dňa 04.07.2019, knihu príchodov a odchodov zo dňa 04.07.2019, zabezpečil prehľad o odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu; doklady o jeho oboznámení s internými predpismi; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu; stanovisko OZP v SR zo dňa 08.10.2019. 39. Z obsahu znaleckého posudku č. 15/2019 vyhotoveného znalcom I. J. K., L. vyplynulo, že vo vzorke krvi odobratej žalobcovi bol kvalitatívne prítomný amfetamín bod limitom kvantifikácie danej metódy t.j. jeho prítomnosť sa potvrdila, ale nie je možné zistiť jeho množstvo a ďalej bol v krvi prítomný metamfetamín v toxikologicky významnej koncentrácii 11,7 ng/g(krvi) z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Uvedené vyplynulo aj zo znaleckého posudku č. 17/2019 vyhotoveného znalcom M. B. N. O., P.,B., z ktorého vyplýva, že návykové látky amfetamín a metamfetamín sa dňa 04.07.2019 v čase odberu krvi o 9:30 hod nachádzali v organizme žalobcu. Obsah zakázanej látky v krvi žalobcu v čase výkonu štátnej služby bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Skutkový stav bol tak zistený riadne. 40. Žalobca namieta, že z doterajších ani následných vyšetrení nebolo možné dospieť k záveru, že požíval zakázané látky. S uvedeným tvrdením však nemožno súhlasiť. Odber biologického materiálu žalobcu v rozhodnom čase jednoznačne obsah zakázaných látok v jeho organizme potvrdil, čo je dôsledkom ich predchádzajúcej aplikácie. Žalobca počas personálneho konania tvrdil, že uvedené látky nepožil vedome, čo žalovaný v kontexte dôkazov vyhodnotil ako účelové tvrdenie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z., ktoré nevyžaduje, aby porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinností bolo zavinené, resp. úmyselné. Žalobca počas personálneho konania opakovane uvádzal, že zakázané látky mu boli podsúvané, pričom však v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie preukázal, prípadne vniesol pochybnosti do zisteného skutkového stavu a ktorú skutočnosť by potom žalovaný mal brať do úvahy pri posudzovaní, či zistené porušenie je alebo nie je zvlášť hrubé a či zotrvanie policajta je alebo nie je na ujmu dôležitých záujmov služby. Správny súd zastáva názor, že vyhodnotenie zistených skutkových okolností žalovaným zodpovedalo zásadám logického myslenia a správnej aplikácie zákonných ustanovení. Skutkové okolnosti majú oporu vo vykonanom dokazovaní. K prekročeniu diskrečnej právomoci v prejednávanej veci podľa názoru súdu nedošlo. Taktiež správny súd nezistil žiadne porušenie práv
žalobcu majúce vplyv na záruky plynúce z práva na spravodlivý proces. Žalobca sa dňa 04.07.2019 s jeho súhlasom podrobil vyšetreniu na zistenie omamných a psychotropných látok s pozitívnym výsledkom. Úradný záznam zo dňa 04.07.2019 č. PPZ-HCP-BA7-2019 preukazuje, že žalobca bol s výsledkom odberu oboznámený a mal možnosť sa vyjadriť. Taktiež bol dňa 23.09.2019 o 10:10 hod. oboznámený so začatím konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru listom č. PPZHCP-BA7-2019/040092-022 zo dňa 20.09.2019, ktorého prevzatie odmietol podpísať. Následne dňa 25.09.2019 na základe žiadosti nahliadol do administratívneho spisu a dňa 25.09.2019 sa listom č. PPZ-HCP-BA7-20119 písomne vyjadril k začatiu konania vo veci jeho prepustenia. Taktiež bol žalobca dňa 09.10.2019 oboznámený v zmysle § 237 ods. 2 s poukazom na § 238 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. s možnosťou vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, bol oboznámený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky, výpisky, taktiež bol oboznámený o možnosti navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. V administratívnom spise sa nachádza písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.10.2019. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca mal zaručené právo na predkladanie dôkazov svedčiacich v jeho prospech. 41. Žalobca ďalej namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je pre neho zrejmé, z akých dôvodov mal žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán za preukázané, že bol pod vplyvom zakázaných látok, pokiaľ oba znalecké posudky vplyv vylučujú a spochybňujú. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2019, podľa ktorého bolo zistené, že v krvi žalobcu bola zistená prítomnosť metamfetamínu v toxikologicko významnej koncentrácii 11,7 ng/g (krvi) z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Ďalší znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie patológia a súdne lekárstvo, v znaleckom posudku č. 17/2019 potvrdil, že návykové látky metamfetamín a amfetamín sa dňa 04.07.2019 v čase odberu krvi o 9:30 hod. nachádzali v organizme žalobcu, pričom uviedol, že uvedené látky spôsobujú celkové povzbudenie organizmu, zvyšujú duševný a telesný výkon, odstraňujú únavu, urýchľujú myslenie, uľahčujú asociácie, zvyšujú zhovorčivosť, dodávajú pocit sily a energie. Vzostup výkonnosti je často spojený so zhoršením kvality. Vyššie dávky užité buď jednorázovo alebo kumulatívne môžu mať halucinnogénny efekt. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že znalecké posudky vplyv zakázaných látok na osobu žalobcu vylučujú alebo spochybňujú. Z obsahu znaleckého posudku č. 15/2019 bod 4 je zrejmé, že metamfetamín je psychostimulačná látka zo skupiny fenyletylamínov a amfetamínov. Literatúra podrobne popisuje vplyv MAMP a AMP na organizmus. V kontrolovaných štúdiách bol skúmaný účinok MAMP a AMP na tep, systolický a diastolický tlak, vplyv na rozhodovanie, pocitový efekt po požití drogy a efekt na psychomotorické funkcie. Rozsah koncentrácii MAMP a AMP v plazme zahŕňal v týchto štúdiách aj hodnotu predmetnej koncentrácie MAMP 11ng/g krvi, pričom pri tejto koncentrácii bol signifikantne ovplyvnený tep, krvný tlak, dostavil sa euforický efekt a boli ovplyvnené psychomotorické funkcie a pozornosť testovaných respondentov. Účinok MAMP a AMP na organizmus je znásobený, ak sú prítomné obidve tieto látky. Amfetamín bol v krvi žalobcu kvalitatívne prítomný, avšak sa nedal kvantifikovať a metamfetamín bol prítomný v toxikologicko významnej koncentrácii. Toxický účinok skúmaných látok mal významný vplyv na organizmus žalobcu, hoci nebolo zrejmé v akej miere. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že okrem dodržiavania základných povinností policajta bol žalobca ako príslušník PZ povinný dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z § 136 zák. č. 73/1998 Z. z. o. i., teda nepožívať iné návykové látky nielen na miestach výkonu štátnej služby ale aj mimo nich a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Túto povinnosť žalobca preukázateľne porušil. Zistená koncentrácia metamfetamínu v krvi žalobcu v čase odberu vzorky, nie je vo všeobecnosti považovaná za toxickú, avšak v rámci vedeckých štúdii bol popísaný vplyv týchto látok na organizmus. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že tolerancia návykových látok v koncentrácii zistenej v predmetnom konaní a individuálneho posudzovania účinkov návykových látok na ľudský organizmus nie je na mieste, pretože zákon č. 73/1998 Z. z. v § 136 písm. d) pri explicitnom zákaze požívať iné návykové látky policajtom žiadnu toleranciu množstva návykových látok v organizme ako ani individuálne posudzovanie ich účinkov nepripúšťa. 42. Námietku žalobcu, ktorou namieta, že v personálnom rozkaze nie je vo výrokovej časti uvedený žiadny odkaz na ustanovenie, akým spôsobom mal porušiť disciplínu alebo služobnú povinnosť, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Vychádzajúc z ust. § 241 zák. č. 73/1998 Z. z. pri určení obsahovej štruktúry rozhodnutia, výrok obsahuje len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a právne prepisy, podľa ktorých sa rozhodlo. Z výroku personálneho rozkazu vyplýva, že žalobca bol prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Výrok personálneho rozkazu je tak v súlade s ust. § 241 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 194 ods. 1 citovaného zákona. Vo výroku písomného rozhodnutia o prepustení príslušný nadriadený uviedol dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru policajta (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.) a písomné vyhotovenie preskúmavaného personálneho rozkazu vo svojom odôvodnení v nadväznosti na uvedený dôvod prepustenia obsahuje skutočnosti, ktoré tento dôvod prepustenia založili. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný dostatočne ozrejmil, akým konaním sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy a povinnosti, čo podporil aj odkazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. Preto skutkové vymedzenie vo výroku rozhodnutia, v čom spočívalo porušenie služobnej prísahy a povinnosti príslušníkom policajného zboru (ako zákonného dôvodu na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru), je podľa názoru správneho súdu v tomto type rozhodnutia, ktoré bolo vydané podľa § 192 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nadbytočné a nespôsobuje nezákonnosť ani neplatnosť preskúmavaného personálneho rozkazu, pretože je súčasťou obsahu rozhodnutia tak, ako súd už uviedol vyššie. 43. Záverom správny súd uvádza, že na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo neho. Každý príslušník má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe, a to aj v čase služobného voľna. 44. Správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní proti personálnemu rozkazu postupoval v súlade so zákonom, rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať iba výnimočne. 47. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.