Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/54/2020 1020200313 13. 06. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200313.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Ponton City a.s., Horárska 12, Bratislava, IČO: 44 802 625, zastúpený: advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, Karloveská 2, Bratislava, P.O.BOX 45, IČO: 00 156 752, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 16544-9000/2019 zo dňa 15.01.2020, takto rozhodol: I.
Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. III. Správny súd v Bratislave priznáva ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. IV. Správny súd v Bratislave zamieta návrh ďalšieho účastníka konania na spojenie vecí vedených na tunajšom správnom súde pod sp. zn. BA-2S/54/2020 a sp. zn. BA- 1S/215/2019 na spoločné konanie. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00 156 752 (ďalej len „obstarávateľ“) v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/S 118-290664 zo dňa 21. 06. 2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 125/2019 zo dňa 24.06.2019 pod značkou 14873 – MSS zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania – verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky (služby) „Služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica“ (ďalej len „predmet zákazky“). Išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb, predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške 15 500 000 eur bez DPH. Informácie k verejnej súťaži boli uvedené v súťažných podkladoch, ktorých súčasťou boli aj prílohy. 2. V bode 35.4 písm. a) súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu – verejnej súťaži (ďalej len „súťažné podklady“) je uvedené, že: „Úspešný uchádzač pred podpisom zmluvy o poskytovaní služieb, ktorá bude výsledkom tohto verejného obstarávania, na účely zabezpečenia riadneho plnenia zmluvy o poskytovaní služieb, v rámci poskytnutia súčinnosti podľa § 56 ods. 12 zákona bude povinný predložiť
prepravný poriadok dopravcu, ktorého súčasťou bude aj návrh cestovného poriadku, a to v súlade so zákonom č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť predložený v súlade s informáciami uvedenými v týchto súťažných podkladoch. Tento prepravný poriadok sa stane prílohou č. 1 návrhu zmluvy o poskytnutí služieb.“ 3. Z obsahu prílohy č. 1 súťažných podkladov „Opis predmetu zákazky, technické požiadavky“ okrem iného vyplýva, že: · „Predmetom zákazky je služba na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po prívodnom kanáli Vodného diela Gabčíkovo motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica podľa cestovného poriadku vrátane pohotovosti pre prípad urgentnej prepravy rýchlej zdravotníckej pomoci, hasičského a záchranného zboru a bezpečnostných zložiek. Služba bude poskytovaná počas obdobia 120 mesiacov odo dna účinnosti zmluvy o poskytovaní služieb, ktorá bude výsledkom tohto verejného obstarávania (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“). Preprava bude zabezpečovaná podľa cestovného poriadku v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb v závislosti od dopravnej situácie, dopravných predpisov a obmedzení na Dunaji, pričom môže vzniknúť potreba aj nepravidelnej jazdy, mimo cestovného poriadku. ...“ · „Popis požiadaviek na zabezpečenie služby: Obstarávateľ vyžaduje vykonávať prepravu v cykloch. Za jeden cyklus prepravy sa považuje pohyb kompy z domovského prístavu vo Vojke nad Dunajom do prístavu v Kyselici a späť.“ · „Dopravca je povinný vykonávať: a) Pravidelnú prepravu podľa cestovného poriadku, b) Urgentnú prepravu ..., c) Prepravu na základe písomných požiadaviek obstarávateľa ..., a to 24 hodín denne, d) Pohotovosť mimo cestovného poriadku .... .“ · „Dopravca je povinný sprístupniť prístavy pre verejnosť od 4:30 hod. do 0:00 hod.“ · „Nakoľko preprava má slúžiť najmä obyvateľom dotknutých obcí Malého žitného ostrova, počet cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy podľa cestovného poriadku závisí taktiež od požiadaviek jednotlivých starostov týchto obcí.“ · „Obstarávateľ uvádza štatistiku počtu cyklov od roku 2014 po súčasnosť: 1/2014 - 6/2015 kompa premávala v priemere 31 cyklov denne ,7/2015 -3/2016 kompa premávala v priemere 35 cyklov denne, 4/2016 -3/2019 kompa premávala v priemere 21 cyklov denne, 4/2019 - súčasnosť kompa premáva v priemere 25 cyklov denne. V súčasnosti platný cestovný poriadok je zverejnený na https://nova-kompavoika.sk/plavebny-poriadok/.“ 4. Z obsahu prílohy č. 2 súťažných podkladov „Návrh zmluvy o poskytovaní služieb“ okrem iného vyplýva, že: 4.1. V článku 1 – Predmet zmluvy, bode 1.3 je uvedené: „... Verejná vodná doprava bude zabezpečovaná podľa cestovného poriadku v nie kratších ako tridsaťminútových intervaloch medzi jednotlivými cyklami podľa článku 2 ods. 2.12 bod 2.12.2 písm. a) tejto zmluvy, v závislosti od dopravnej situácie, dopravných predpisov a obmedzení na Dunaji, pričom môže vzniknúť potreba aj nepravidelnej jazdy, mimo týchto intervalov podľa článku 2 ods. 2.12 bod 2.12.2 písm. b) a c) tejto zmluvy. Súčasťou služieb je aj zabezpečenie služieb podľa článku 2 ods. 2.17 tejto zmluvy, pričom cena za poskytovanie týchto služieb je zahrnutá v paušálnej cene podľa článku 6. ods. 6.1 tejto zmluvy. ..“ 4.2. V článku 2 - Podmienky poskytovania služieb, bod 2.12, odsek 2.12.2 je uvedené: „Dopravca je povinný vykonávať: a) Pravidelnú prepravu podľa účinného cestovného poriadku, ktorý písomne schválil objednávateľ pred nadobudnutím účinnosti cestovného poriadku. V prípade zmeny cestovného poriadku je dopravca povinný doručiť návrh nového cestovného poriadku na schválenie objednávateľovi najneskôr 7 kalendárnych dní pred plánovaným dňom jeho účinnosti. V prípade, ak objednávateľ návrh nového cestovného poriadku neschváli, je dopravca povinný doručiť objednávateľovi prepracovaný návrh nového cestovného poriadku, ktorý zohľadní pripomienky, resp. požiadavky objednávateľa, v opačnom prípade je dopravca povinný vykonávať pravidelnú prepravu v zmysle posledného účinného cestovného poriadku schváleného objednávateľom. Dopravca je povinný umiestniť cestovný poriadok na verejne prístupnom mieste v oboch prístavoch a zároveň ho zverejniť aj na svojom webovom sídle alebo iným vhodným spôsobom. Cestovný poriadok je súčasťou prepravného poriadku, ktorý tvorí Prílohu č. 1 tejto zmluvy a jeho zmena podlieha uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený kedykoľvek počas trvania tejto zmluvy prehodnotiť cestovný poriadok zmenou
počtu cyklov, pričom v dôsledku ich zmeny zmluvné strany uzatvoria písomný dodatok k tejto zmluve, ktorým sa nahradí predchádzajúci cestovný poriadok novým cestovným poriadkom. Ak na základe prehodnotenia podľa predchádzajúcej vety tejto zmluvy nebude uzatvorený písomný dodatok k tejto zmluve z dôvodu na strane dopravcu, je dopravca oprávnený fakturovať objednávateľovi iba cenu za naftu v rozsahu cyklov, ktoré požadoval objednávateľ a ktoré objednávateľ písomne oznámil dopravcovi. b) Urgentnú prepravu rýchlej zdravotníckej pomoci, hasičského a záchranného zboru a bezpečnostných zložiek max. do 20 t na jedno vozidlo. c) Prepravu na základe písomných požiadaviek objednávateľa neuvedenú pod písm. a) a b) tohto bodu zmluvy. Dopravca je povinný umiestniť písomné požiadavky objednávateľa na verejne prístupnom mieste v oboch prístavoch a zároveň ich zverejniť aj na svojom webovom sídle alebo iným vhodným spôsobom informovať verejnosť o vykonávaní prepravy nad rámec pravidelnej prepravy podľa cestovného poriadku. d) Pohotovosť mimo cestovného poriadku pre výkon prepravy definovaný v písmene b) a c) tohto bodu zmluvy. 2.12.3 Dopravca sa zaväzuje služby poskytovať denne, pričom: a) pravidelná preprava podľa ods. 2.12 bodu 2.12.2 písm. a) tohto článku zmluvy bude poskytovaná podľa cestovného poriadku a b) pohotovosť podľa ods. 2.12 bodu 2.12.2 písm. d) tohto článku zmluvy bude poskytovaná mimo cestovného poriadku preprava podľa ods. 2.12 bodu 2.12.2 písm. b) a c) tohto článku zmluvy bude poskytovaná 24 hodín denne.“ 4.3. V článku 2 - Podmienky poskytovania služieb, bod 2.17, odsek 2.12.2 je zadefinované, čo všetko sa zaväzuje dopravca zabezpečiť/zabezpečovať na svoje náklady: a) udržiavať poriadok a čistotu v prístavoch a v ich bezprostrednom okolí (napr. prístupové komunikácie, cesty a chodníky) a na používaných inžinierskych sieťach a odstraňovať odpady a nečistoty vzniknuté pri poskytovaní služieb v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov v prístavoch, c) upratovať a čistiť exteriéry a interiéry budov prístavov, vrátane sociálnych zariadení a dopĺňať hygienické prostriedky vrátane odstraňovania odpadu, d) vykonávať drobné opravy a údržby prístavov s tým, že za drobnú opravu a údržbu sa považujú práce a dodanie materiálu v hodnote maximálne 1 000 eur (slovom: jedentisíc eur) bez DPH pre každý jednotlivý prípad, max. však 12 000 eur (slovom: dvanásťtisíc eur) bez DPH ročne, e) obsluhovať a kontrolovať zariadenia prístavov, f)nepretržite čistiť a upratovať priestory kompy, ktorou sa bude uskutočňovať preprava podľa tejto zmluvy. Priestory kompy musia byť čisté, hygienicky nezávadné a musia spĺňať všetky požiadavky na hygienu stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom.“ 4.4. V článku 6 – Cena za služby je v bode 6.1 je uvedený presný spôsob stanovenia paušálnej ceny bez DPH za poskytované služby v rozsahu zmluvy s výnimkou ceny za naftu a v bode (odseku) 6.4. je špecifikované, ktoré všetky náklady dopravcu sú zahrnuté v cene podľa ods. 6.1 tohto článku zmluvy „všetky náklady dopravcu spojené s poskytovaním služieb podľa tejto zmluvy, t. j. ide najmä o osobné náklady spoločnosti (mzdové náklady, odvody, školenia a vzdelávanie, BOZP); prevádzkové náklady a náklady súvisiace so službami servisu, opravy, údržby a s revíziou, vrátane nákladov súvisiacich s preventívnou údržbou, ak sú potrebné, náklady na prevádzkové kvapaliny okrem nafty, ako aj náklady na náhradné diely; režijné, správne náklady; náklady uvedené v článku 2. ods. 2.17 zmluvy; náklady vyplývajúcich z podnikateľského rizika (vrátane nákladov vyvolaných nepremávaním kompy); náklady na energie podľa článku 4. ods. 4.7 zmluvy; náklady súvisiace s poistením a poplatkami; náklady vyplývajúce z požiadaviek definovaných objednávateľom v súťažných podkladoch, najmä však uvedených v tejto zmluve; náklady na dopravu; daňové náklady, odpisy; zisk ,rezerva zo zisku; s výnimkou ceny za naftu, ktorú bude dopravca fakturovať samostatne podľa ods. 6.2 tohto Článku zmluvy po zohľadnení maximálneho finančného limitu podľa ods. 6.2 tohto článku zmluvy.“ 4.5. V článku 14 – Záverečné ustanovenia, sa uvádza v bode 14.3: „Táto zmluva sa môže meniť na základe dohody zmluvných strán, s výnimkou tých zmien, pri ktorých sa zmluvné strany výslovne v tejto zmluve dohodli, že nie sú podmienené uzatvorením písomného dodatku k tejto zmluve.“; v bode 14.7: „Táto zmluva nadobúda platnosť, najneskôr však do 12 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený pred nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy prehodnotiť cestovný poriadok a potrebu poskytovania služieb dopravcom podľa tejto zmluvy, pričom v dôsledku ich zmeny zmluvné strany uzatvoria písomný dodatok k tejto zmluve. Ak nebude uzatvorený písomný dodatok k tejto zmluve, je dopravca oprávnený fakturovať objednávateľovi
iba cenu za naftu v rozsahu cyklov, ktoré požadoval objednávateľ a ktoré objednávateľ písomne oznámil dopravcovi.“ 5. Obstarávateľ na základe prvej žiadosti žalobcu o nápravu doručenej mu dňa 10. 07. 2019 vyhovel jeho žiadosti v bodoch 2, 4, 5 a 6, zamietol ju v bodoch 1, 3 a upovedomil o tom žalobcu dňa 17. 07. 2019 a na svojom profile zverejnil opravu súťažných podkladov dňa 19. 07. 2019. Dňa 29. 07. 2019 doručil žalobca obstarávateľovi a žalovanému v poradí prvé námietky (proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých obstarávateľom), o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11420- 6000/2019 zo dňa 04. 09. 2019 tak, že v prvom bode námietok konanie zastavil a v bodoch 2,3 námietky zamietol. Odvolací orgán žalovaného rozhodnutím č. 13089-9000/2019 zo dňa 30. 10. 2019 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie žalovaného potvrdil. Žalobca podal dňa 30.09.2019 druhú žiadosť o nápravu, ktorú obstarávateľ zamietol, následne žalobca podal dňa 17.10.2019 v poradí druhé námietky (ďalej len „námietky“). 6. Žalovaný rozhodnutím č. 14406-6000/2019 zo dňa 25.11.2019 zamietol námietky žalobcu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), proti ktorému podal žalobca odvolanie. Rada žalovaného ako odvolací orgán (ďalej len „odvolací orgán“ alebo „Rada“) rozhodnutím č. 16544-9000/2019 zo dňa 15.01.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu, potvrdila prvostupňové rozhodnutie a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadala s námietkami žalobcu, najmä: 6.1. Žalobca namietal prvou námietkou nejednoznačný a neurčitý opis predmetu zákazky, lebo nebol stanovený konkrétny počet cyklov v rámci pravidelnej prepravy prostredníctvom kompy (ďalej len „počet cyklov“) a na tento bod nadviazal námietky v bodoch 2 až 4. Podľa neho nebolo sporným, že nebol stanovený záväzný počet cyklov pravidelnej prepravy, ale verejný obstarávateľ/ obstarávateľ je povinný uviesť v súťažných podkladoch všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Podľa odôvodnenia Rady nebolo zo strany obstarávateľa objektívne možné vopred určiť záväzné počty cyklov pravidelnej prepravy na obdobie desiatich rokov, lebo by následne nemusel zodpovedať požiadavkám dotknutých obcí a obstarávateľ predmet zákazky opísal (a aj doplnil na základe žiadosti žalobcu o nápravu) v súlade s § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v miere všetkých jemu doteraz objektívne známych skutočností potrebných na plnenie predmetu zákazky a na vypracovanie ponuky. Na základe stanového opisu predmetu zákazky bol oslovený hospodársky subjekt schopný poskytnúť predbežnú cenovú ponuku na daný predmet zákazky. Zároveň poukázal na fakt, že žalobca je doterajším poskytovateľom služieb a práve on disponuje skúsenosťami s plnením daného predmetu zákazky. 6.2. Druhou námietkou žalobca namietal nejasne stanovený obsah kritéria na vyhodnotenie ponúk. Podľa odôvodnenia Rady požiadavky obstarávateľa (dotknutých obcí) na počet cyklov podliehajú zmene a žalobca neuviedol aké kritérium by považoval za jasné, objektívne a správne. Na základe žiadosti žalobcu o nápravu obstarávateľ doplnil text do prílohy č. 3 súťažných podkladov - Návrhu na plnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk. Kritérium je v čl. 6, ods. 6.1. návrhu zmluvy o poskytovaní služieb (viď odsek 4.4. odôvodnenia tohto rozsudku): „paušálna cena za poskytnuté služby za jeden rok s výnimkou ceny za naftu“. Podľa názoru Rady by mali uchádzači vziať do úvahy prípustnosť úpravy cestovného poriadku, 30 minútové intervaly cyklov od 4:30 do 0:00 hod., žalobca je doterajší poskytovateľ služieb poznajúci jednotlivé kategórie nákladov pri prevádzke kompy, preto je schopný predložiť adekvátnu ponuku. 6.3. V tretej námietke žalobca namietal popretie účelu inštitútu poskytnutia súčinnosti na uzavretie zmluvy, keďže v obchodných podmienkach návrhu zmluvy o poskytovaní služieb je určená pre úspešného uchádzača povinnosť pred podpisom zmluvy v rámci poskytnutia súčinnosti podľa § 56 ods, 12 zákona o verejnom obstarávaní predložiť prepravný poriadok dopravcu a návrh cestovného poriadku. Rada sa v odôvodnení rozhodnutia odvolala rovnako ako žalovaný na Výkladové stanovisko úradu č. 3/2016 k právomoci úradu preskúmavať zmluvné podmienky návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania. Ich preskúmavacia právomoc sa pri výkone činnosti obmedzuje na skúmanie súladu zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä či obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania. Uvedená situácia v čase rozhodovania Radou ešte nenastala, lebo verejné obstarávanie bolo vo fáze pred predkladaním ponúk, preto obstarávateľ neporušil § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s osobitnou
podmienkou na predloženie cestovného poriadku a prepravného poriadku odkázal na zákonnú obligatórnu požiadavku plynúcu z § 11 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 124/2001 Z. z., podľa ktorej prepravný poriadok vo verejnej vodnej doprave na vnútrozemských vodných cestách obsahuje aj cestovný poriadok. Podľa Rady nedošlo k porušeniu § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri určení spôsobu stanovenia osobitnej zmluvnej podmienky podľa bodu 35.4 písm. a) súťažných podkladov. 6.4. V štvrtej námietke žalobca namietal, že pri aplikácii obchodných podmienok z bodov 2.12.2 písm. a), 14.3 a 14.7 „Návrhu zmluvy o poskytovaní služieb“ bude postup obstarávateľa v rozpore s § 18, § 24 ods. 1, § 42 ods. 1, § 56 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a aj princípmi verejného obstarávania. Rada v reakcii na túto námietku v rozhodnutí opäť odkázala na preskúmavaciu právomoc vyplývajúcu z Výkladového stanoviska žalovaného č. 3/2016 a odvolala sa na bod 115 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES. II. Žaloba 7. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SP zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 8. V správnej žaloby žalobca opakovane odkazuje členov senátu správneho súdu na svoju argumentáciu uvádzanú už skôr v jednotlivých bodoch žiadosti o nápravu, námietok a aj odvolaní podaných v administratívnom konaní. Neuvedenie konkrétnej argumentácie odôvodnil tým, že je obšírna a nepovažuje ju za účelné opakovať v správnej žalobe. Z týchto dôvodov sa v žalobe zameral len na kľúčovú argumentáciu pre posúdenie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia. 9. Žalobca namieta, že obstarávateľ vypracoval opis predmetu zákazky stanovený vo verejnom obstarávaní (ďalej len „opis predmetu zákazky“) v rozpore „najmä s § 42 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“ z dôvodu, že neuviedol presný a záväzný počet cyklov, ktoré by mali byť úspešným uchádzačom vykonávané v rámci pravidelnej prepravy. Podľa žalobcu ide o nedostatok zakladajúci rozpor s uvedenými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a aj ďalšími porušeniami zákona o verejnom obstarávaní a jeho princípov. Pre správne ocenenie predmetu zákazky potreboval presný a záväzný počet cyklov pri pravidelnej preprave, lebo bez toho nevedel oceniť predmet zákazky bez rizika vzniku straty a jeho finančnej likvidácie. Argumentáciu žalovaného uvádzanú v druhostupňovom rozhodnutí ( v bodoch 57,105,106) hodnotí ako skutkovo a právne nesprávnu. V čase vyhlásenia verejného obstarávania obstarávateľ vedel stanoviť presný a záväzný počet cyklov v rámci pravidelnej prepravy, lebo ho uviedol v opise predmetu zákazky (aktuálne 25 cyklov denne) a v tom čase dokonca žalobca poskytoval obstarávateľovi rovnaké služby na základe zmluvy o poskytovaní služieb č. 2015/5120/3077 zo dňa 26.06.2015 (ďalej len „zmluva č. 2015/5120/ 3077“) v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 26.06.2016. Žalobca namieta, že žalovaný sa v prvostupňovom a ani v druhostupňovom rozhodnutí nezaoberal právne ani skutkovo tým, či nestanovenie presného záväzného počtu cyklov má vplyv na cenotvorbu záujemcov. Ďalej sa nezaoberal tým, či by malo vplyv na cenu poskytovaných služieb to, ak bol na úvod plnenia zmluvy zadefinovaný presný a záväzný počet cyklov, ktorý by sa v čase plnenia menil podľa požiadaviek obstarávateľa. Žalobca poukázal na úplne iné druhostupňové s touto vecou nesúvisiace rozhodnutia žalovaného, v ktorých bolo riešené porušenie § 42 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a vyžiadané odborné stanovisko žalovaným od odborne spôsobilej osoby. 10. Žalobca namietal, že obstarávateľ určil kritérium na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní (ďalej už iba ako „kritérium“) v rozpore „najmä s § 44 ods. 1, § 42 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“, lebo je neurčité a neobjektívne. Kritérium nebolo v súlade so zákonom
o verejnom obstarávaní z dôvodu nezákonne stanoveného opisu predmetu zákazky. Argumentáciu žalovaného považuje za nesprávnu, lebo nezohľadňuje možnosť určenia presného a záväzného počtu cyklov s možnosťou zmeny počtu cyklov. Obstarávateľ mal v rámci prípravy verejného obstarávania využiť inštitút prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov a uchádzačov ( § 25 zákona o verejnom obstarávaní), ak nevedel stanoviť kritérium, opis predmetu zákazky alebo iné časti súťažných podkladov, ale nemal prenášať zodpovednosť na záujemcov o účasť vo verejnom obstarávaní. Podľa jeho názoru zmena počtu cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy má vplyv na cenu poskytovaných služieb. 11. Žalobca namietal, že obstarávateľ stanovil v rozpore „najmä s § 18, § 56 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“ obchodné podmienky uvedené v článku 2 bod 2.12 ods. 2.12.2 písm. a) piata, šiesta a siedma veta a článku 14 bod 14.7 tretia a štvrtá veta v spojení s článkom 14 bod 14.3 Návrhu zmluvy o poskytovaní služieb uvedenej v Prílohe č. 2 k súťažným podkladom (ďalej len „obchodné podmienky“), lebo tieto obchodné podmienky nemôžu byť aplikované v súlade s zákonom o verejnom obstarávaní pre nezákonne určený opis predmetu zákazky a tiež z dôvodu, že založia jednostrannú zmenu predmetu zákazky. Na posúdenie porušenia zákona o verejnom obstarávaní nie je potrebné aplikovať priamy a ani nepriamy účinok Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/ EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (ďalej len „Smernica“), na ktorú žalovaný odkazoval v druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca namietal, že obchodné podmienky umožňujú obstarávateľovi neobmedzené voľné rozhodovanie v podobe jednostrannej zmeny zmluvy, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania. Žalobca poukazoval na to, že s mnohými jeho argumentmi vznesenými v administratívnom konaní sa žalovaný v rozhodnutiach ani nevyporiadal. 12. Žalobca ďalej v žalobných bodoch pre posúdenie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia namietal, že obstarávateľ stanovil osobitnú podmienku plnenia zmluvy v rozpore „najmä s § 42 ods. 12, § 56 ods. 12 a nasl., § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“, lebo podmienka je stanovená neurčito a nepreskúmateľne. Namietal s odkazom § 2 ods. 5 písm. h) a súvisiace ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní nesprávnosť názoru obstarávateľa uvádzaný v administratívnom konaní, že zmluva, ktorá mala byť výsledkom verejného obstarávania, je rámcovou dohodou. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. K prvému žalobnému bodu žalobcu (o neurčitosti opisu predmetu zákazky) uviedol, že je nereálne vopred uviesť v opise predmetu zákazky presný a záväzný počet cyklov, lebo pri plánovanom plnení predmetu zákazky po dobu 10 rokov by nemusel zodpovedať požiadavkám dotknutých obcí. Žalobca poskytoval predmetné služieb, preto disponoval aj skúsenosťami s plnením predmetu zákazky. Obstarávateľ zadefinoval predmet zákazky v prílohe č.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, podľa ktorého mala byť preprava vykonávaná v cykloch ( viď ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku). Ide o druh verejnej dopravy s premenlivosťou požiadaviek, preto môže cestovný poriadok podliehať zmene. Toto vyplýva aj z štatistiky o priemernom dennom počte cyklov vykonávanej prepravy za obdobie 2014 až 2019, z odkazu na aktuálne platný cestovný poriadok a z požiadavky na dopravcu sprístupniť prístavy pre verejnosť od 04:30 hod. do 00:00 hod., ktoré informácie sa nachádzajú v súťažných podkaldoch. Pri určovaní ponukových cien mali uchádzačmi prihliadať na maximálny možný počet cyklov, ktoré by v rámci cestovného poriadku mohli byť vykonávané a na predpokladaný počet cyklov vyplývajúci zo štatistiky. 14. Žalovaný nesúhlasí ani s druhým žalobným bodom, že by mal byť obsah kritéria na vyhodnotenie ponúk nejasný. Kritérium na vyhodnotenie ponúk je zadefinované ako: „Paušálna cena za poskytnuté služby podľa článku 6, ods. 6.1 zmluvy o poskytovaní služieb, ktorej návrh je prílohou č. 2 týchto súťažných podkladov za jeden (1) rok (s výnimkou ceny za naftu) vyjadrená v EUR bez DPH". V prílohe č. 3 -Návrh na plnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk- súťažných podkladov obstarávateľ reagujúc na žiadosť žalobcu o nápravu doplnil text: „Uchádzač je povinný do paušálnej ceny za poskytnuté služby (...) započítať všetky svoje náklady spojené s poskytovaním služieb podľa zmluvy....“. Pritom žalobca
ako doterajší poskytovateľ služieb je vo výhode, lebo pozná jednotlivé kategórie nákladov pri prevádzke kompy. 15. Žalovaný považuje za nedôvodný i žalobný bod o namietanom popretí účelu poskytnutia súčinnosti na uzavretie zmluvy. Rada žalovaného skúma len súlad zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní a s jeho princípmi z § 10 ods. 2 citovaného zákona a či boli nastavené zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania. Právomoc preskúmavať zmluvné podmienky návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody mu vyplýva z výkladového stanoviska úradu č. 3/2016. Požiadavka na úspešného uchádzača predložiť v rámci poskytnutia súčinnosti prepravný poriadok dopravcu s návrhom cestovného poriadku je podľa § 56 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní obligatórnou požiadavkou vyplývajúcou zo zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 338/2000 Z. z.“) a § 2 ods. 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 124/2001 Z. z. Žalovaný nesúhlasí ani so žalobným bodom žalobcu, podľa ktorého sú obchodné podmienky v rozpore s § 18 zákona o verejnom obstarávaní, opäť poukážuc na výkladové stanovisko úradu č. 3/2016. Svoj názor odôvodnil tým, že v prípade zmeny zmluvy má obstarávateľ povinnosť postupovať podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní a bez splnenia zákonných podmienok nemožno zmeniť zmluvu, pritom paušálna cena, poradie uchádzačov a aj výsledok verejného obstarávania by ostali nezmenené. Verejné obstarávanie sa nachádzalo len v etape pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, preto vtedy ani nenastala potreba meniť zmluvu. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 16. Ďalší účastník konania žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň žiadal spojiť toto konanie s konaním vedeným na správnom súde pod sp. zn. 1S/215/2019 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11420-6000/2019 zo dňa 4. 9. 2019 ( pozn. súdu: aktuálne vedené pod sp. zn. BA-1S/215/2019). K žalobe žalobcu uviedol, že obe napadnuté rozhodnutia sú jasné a zrozumiteľné. Podľa názoru ďalšieho účastníka cieľom žalobcu je dosiahnuť, aby nedošlo k predčasnému ukončeniu Zmluvy o poskytovaní služieb v zmysle dodatku č. 1, ktorú má uzavretú žalobca ako dopravca s ďalším účastníkom konania, viac ako päť rokov poskytuje služby, každoročne vykazuje zisk. V predmetnom dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb žalobca akceptoval možnosť ukončenia tejto zmluvy pred uplynutím doby jej trvania v prípade splnenia ktorejkoľvek z rozväzovacích podmienok uvedených v dodatku č.1, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie účinnosti zmluvy uzavretej s úspešným uchádzačom nového verejného obstarávania realizovaného na obstaranie zákazky s rovnakým predmetom, aký má aktuálna Zmluva o poskytovaní služieb. 17. Odôvodnenie žalobných bodov nepovažuje za dostatočné, lebo žalobca je povinný v správnej žalobe uviesť všetky relevantné skutočnosti bez ohľadu na to, či ich uvádzal skôr pred príslušným orgánom verejnej správy (§ 182 SSP) a bez podrobnej argumentácie ide o nedostatok žaloby. Popiera, že by vypracoval opis predmetu zákazky v rozpore s „najmä s ust. § 42 ods. 1 a ust. § 10 ods. 2" zákona o verejnom obstarávaní a podľa jeho názoru žalobca ani len riadne neoznačil konkrétne ustanovenia citovaného zákona, s ktorými bol v rozpore. Opis predmetu zákazky bol stanovený transparentne a nediskriminačne, obstarávateľ poskytol záujemcom o účasť vo verejnom obstarávaní všetky jemu dostupné informácie potrebné na komplexné vypracovanie ponuky. V čase vyhlásenia verejného obstarávania nevedel stanoviť presný a záväzný počet cyklov, ktorý má byť vykonávaný v rámci pravidelnej prepravy. V opise predmetu zákazky uviedol štatistiku priemerných denných cyklov, z čoho vyplýva, že počet cyklov sa v priebehu času mení. S ohľadom na predpokladané trvanie zmluvy o poskytovaní služieb v počte 120 mesiacov nie je účelné ani objektívne možné, aby bol vopred stanovený záväzný počet cyklov na celé obdobie trvania predmetnej zmluvy. Rovnako nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že na ocenenie predmetu zákazky je potrebné stanoviť záväzný počet cyklov, lebo inak sa nedá predmet zákazky oceniť bez rizika vzniku straty a finančnej likvidácie. Poukázal na to, že žalobca neuviedol, v čom spočíva riziko vzniku straty, resp. finančnej likvidácie. 18. Ďalší účastník ďalej popiera tvrdenie žalobcu, že v prípade navýšenia, resp. zníženia počtu cyklov by sa mala priamo úmerne meniť cena poskytovaných služieb. On ako štátny podnik je povinný hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, vymedzil cenu za poskytované služby ako paušálnu cenu, na
ktorej výšku nebude mať vplyv prípadná zmena počtu cyklov v priebehu trvania zmluvy o poskytovaní služieb. Na zabezpečenie spravodlivej odmeny za poskytované služby vyčlenil cenu za naftu, ktorú kompa spotrebuje pri výkone činností a túto bude uhrádzať úspešnému uchádzačovi samostatne (podľa čl. 6 ods. 6.2 prílohy č. 2 súťažných podkladov). Počet cyklov nemá vplyv na nacenenie ponúk zo strany záujemcov o účasť vo verejnom obstarávaní, počet cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy nie je kľúčovým parametrom na ocenenie zákazky. Zmluva uzavretá v rámci verejného obstarávania má prvky rámcovej dohody v zmysle § 2 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, lebo hodnota zákazky predstavuje maximálnu výšku plnenia za poskytované služby a konkrétny rozsah poskytovaných služieb bude špecifikovaný až v priebehu trvania zmluvy. V konečnom dôsledku absencia označenia zmluvy ako „rámcovej zmluvy" nemá vplyv na posudzovanie charakteru zmluvy s ohľadom na jej obsah a účel. Reagujúc na žalobcom uvádzané rozhodnutia žalovaného vydané po vyžiadanom odbornom stanovisku uviedol, že vyžiadanie odborného stanoviska v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného je výlučne v kompetencii žalovaného. 19. Ďalej nesúhlasí s žalobným bodom, že obstarávateľ stanovil kritérium na vyhodnotenie ponúk v rozpore „najmä s ust, § 44 ods. 1, ust, § 42 ods. 1, ust. § 24 ods. 1 a ust. §10 ods. 2" Zákona o verejnom obstarávaní, pritom žalobca ani presne nevymedzil konkrétne ustanovenia. Podľa jeho názoru bolo toto kritérium stanovené jasne, transparentne a nediskriminačne. Absencia záväzného počtu cyklov nemá vplyv na správnosť a zákonnosť kritéria na vyhodnotenie ponúk, lebo obstarávateľ bude posudzovať návrhy na plnenie kritéria výlučne s ohľadom na paušálnu cenu vymedzenú v rámci jednotlivých ponúk. Obstarávateľ stanovil len minimálnu požiadavku, a to vymedzenie paušálnej ceny za poskytované služby. Stanovenie obsahu kritéria na vyhodnotenie ponúk je úlohou obstarávateľa, ale ak žalobca namietal nesprávnosť kritéria, bolo jeho povinnosťou uviesť aj samotnú nesprávnosť. 20. Ďalší účastník nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že obstarávateľ stanovil osobitnú podmienku plnenia zmluvy uvedenú v bode 35. ods. 35.4 písm. a) súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu v rozpore najmä s § 42 ods. 12, § 56 ods. 12 a nasl., § 24 ods. 1 a §10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Ani tu žalobca presne neučil ustanovenia citovaného zákona, s ktorými má byť osobitná podmienka v rozpore. K splneniu tejto osobitnej podmienky dôjde predložením prepravného poriadku dopravcu, ktorého súčasťou bude aj návrh cestovného poriadku. V súčasnosti je verejné obstarávanie vo fáze predkladania ponúk, k plneniu osobitnej podmienky má dôjsť až po výbere úspešného uchádzača, preto doposiaľ ani nemohlo dôjsť k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti so stanovením osobitnej podmienky. Ďalší účastník tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že obstarávateľ stanovil obchodné podmienky v čl. 2 ods. 2.12.2 písm. a) piata, šiesta a siedma veta, a čl. 14 ods. 14.7 tretia veta a štvrtá veta v spojení s čl. 14 ods. 14.3 návrhu zmluvy o poskytovaní služieb v rozpore „najmä s §18, § 56 ods, 1, § 24 ods. 1 a §10 ods. 2" zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca presne nevymedzil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, s ktorými majú byť obchodné podmienky v údajnom rozpore. Obchodné podmienky boli nastavené jasne, zmena cestovného poriadku nebude v rozpore so súťažnými podkladmi k verejnému obstarávaniu a nebude to mať dopad ani na výšku paušálnej ceny za poskytované služby. 21. Taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že na posúdenie porušenia zákona o verejnom obstarávaní nemožno aplikovať čl. 115. preambuly Smernice č. 2014/25/EÚ. Pri interpretácii jednotlivých ustanovení Smernice č. 2014/25/EÚ a súčasne aj zákona o verejnom obstarávaní je potrebné vychádzať aj z preambuly Smernice č. 2014/25/EÚ. Obchodné podmienky upravujú postup pri prehodnocovaní cestovného poriadku, ale požiadavky na výkon pravidelnej prepravy nezávisia len od obstarávateľa, ale aj od starostov dotknutých obcí, prípadne ďalších skutočností. Z tohto dôvodu považuje za účelné mať možnosť prehodnotiť cestovný poriadok a upraviť počet cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy aj počas trvania zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej s úspešným uchádzačom. Prípadné zmeny cestovného poriadku nebudú mať za následok jednostrannú zmenu zmluvy o poskytovaní služieb uzavretú s úspešným uchádzačom, lebo úspešný uchádzač nie je povinný pristúpiť k uzavretiu dodatku k zmluve o poskytovaní služieb. Tvrdenie o údajnom „znemožnení zisku zákazky“ považuje za účelové, lebo predloženie ponuky nezaručuje ešte úspešnosť vo verejnom obstarávaní. V. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 22. Žalobca v replike zotrval na správnej žalobe v celom rozsahu poukážuc na to, že žalovaný sa nevyjadril k bodom 2 až 5 jeho správnej žaloby.
VI. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 23. Žalobca trvá na tom, že v žalobe uviedol všetky konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodil porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Nesúhlasí s návrhom na spojenie tohto konania s konaním vedeným na správnom súde pod sp. zn. 1S/215/2019 (t.č.: BA -1S/215/2019) z dôvodu, že by to nebolo hospodárne a účelné. Žiadosť ďalšieho účastníka o nariadenie pojednávania považuje za zneužitie jeho práva, lebo nepredpokladá žiadne doplnenie skutkového stavu. 24. Žalobca potvrdil, že ako úspešný uchádzač verejného obstarávania uzatvoril s ďalším účastníkom konania zmluvu o poskytovaní služieb č. 2015/5120/3077 dňa 26.06.2015 (ďalej len „Zmluva č. 2015/5120/3077“) na predmet zákazky: „Služba na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka – Kyselica“, ktoré bolo vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania vedenom Žalovaným č. 38/2015 zo dňa 23.02.2015 pod značkou 4248 - MSS (ďalej už iba ako „Pôvodné verejné obstarávanie“). 25. Podľa žalobcu s istotou vopred predpovedať postup a rozhodnutie žalovaného, nakoľko pozná jeho rozhodovaciu prax, ale žalovaný rozhodol inak ako on požadoval. Žalobca od začiatku administratívneho konania namieta porušenia § 10 ods. 2, § 18, § 24 ods. 1, § 42 ods. 1,12 § 44 ods. 1, § 56 ods. 1, 12 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní. Zmluvu, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania, nepovažuje za rámcovú dohodu podľa § 2 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že zmluva, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania nie je zmluvou, ktorá by určovala podmienky zadávania ďalších zákaziek počas jej platnosti, ale obsahuje všetky konečné podmienky plnenia predmetu zákazky. Podporne sa odvolal na dôvodovú správu k § 2 ods. 5 písm. g), § 99 ods. 2 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní. VII. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 29. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na prejednávanú vec (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“), verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 32. Podľa § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak a) pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva obsahuje jasné, presné a jednoznačné podmienky jej úpravy, vrátane úpravy ceny alebo opcie, rozsah, povahu možných úprav a opcií a podmienky ich uplatnenia; nemožno určiť takú podmienku, ktorou by sa menil charakter zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, b) ide o doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné, nie sú zahrnuté do pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, poskytuje ich pôvodný dodávateľ alebo koncesionár a zmena dodávateľa alebo koncesionára 1. nie je možná z ekonomických dôvodov alebo technických dôvodov, pričom ide najmä o požiadavku vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami podľa pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a 2. spôsobí verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov, c) potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať a zmenou sa nemení charakter zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, d) ide o nahradenie pôvodného dodávateľa novým dodávateľom alebo pôvodného koncesionára novým koncesionárom na základe 1. uplatnenia podmienky podľa písmena a), 2. skutočnosti, že iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne určené podmienky účasti, je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa alebo pôvodného koncesionára v dôsledku jeho reorganizácie, vrátane zlúčenia a splynutia alebo úpadku, za predpokladu, že pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva sa podstatne nemení a cieľom zmeny nie je vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona alebo 3. skutočnosti, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ plní povinnosti hlavného dodávateľa alebo hlavného koncesionára voči jeho subdodávateľom podľa § 41 alebo e) nedochádza k podstatnej zmene pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy bez ohľadu na hodnotu tejto zmeny. 33. Podľa § 18 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podstatnou zmenou pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy sa rozumie taká zmena, ktorou sa najmä: a) mení povaha alebo rozširuje rozsah pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, b) dopĺňajú alebo menia podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky alebo koncesie umožnili účasť iných hospodárskych subjektov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, c) mení ekonomická rovnováha v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva neupravovala alebo d) nahrádza pôvodný dodávateľ novým dodávateľom alebo pôvodný koncesionár novým koncesionárom inak, ako podľa odseku 1 písm. d). 34. Podľa § 18 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2, ak ide o zmluvu a rámcovú dohodu, alebo podľa § 5 ods. 7, ak ide o koncesnú zmluvu a zároveň je nižšia ako: 10% hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby. 35. Podľa § 18 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, zmenou podľa odseku 3 sa nesmie meniť charakter zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. 36. Podľa § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Na tento účel evidujú kompletnú dokumentáciu, ktorú uchovávajú desať rokov odo dňa odoslania oznámenia
o výsledku verejného obstarávania, ak osobitný predpis 46a) neustanovuje inak; rovnopis zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uchovávajú počas celej doby jej trvania. 37. Podľa § 29 zákona o verejnom obstarávaní, postupy vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných zákazkách sú: a) verejná súťaž, b) užšia súťaž, c) rokovacie konanie so zverejnením, d) súťažný dialóg, e) inovatívne partnerstvo, f) priame rokovacie konanie. 38. Podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, (1) Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky: a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie, b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž. 39. Podľa § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, súťažné podklady obsahujú dokumentáciu, plány, modely alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie a predkladanie ponúk. Súťažné podklady obsahujú aj návrh zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky; ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť súčasťou súťažných podkladov. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú, ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie kritérií predložené uchádzačom alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová dohoda, sú náležitosťami zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú požiadavku na prevod práv duševného vlastníctva, ak sa vyžaduje. 40. Podľa § 42 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Osobitné podmienky plnenia zmluvy môžu zahŕňať ekonomické, sociálne, environmentálne hľadiská, hľadiská súvisiace s inováciou alebo zamestnanosťou; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, osobitné podmienky plnenia zmluvy sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok. 41. Podľa § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž. 42. Podľa § 56 ods. 1, 12 zákona o verejnom obstarávaní, (1) uzavretá zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi alebo koncesnou dokumentáciou a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi. (12) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu na účely zabezpečenia riadneho plnenia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody vyžadovať v rámci poskytnutia súčinnosti podľa odsekov 8 až 11 preukázanie alebo splnenie osobitných zmluvných podmienok podľa § 42 ods. 12, ak to uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch; verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia primeranú lehotu na poskytnutie súčinnosti.
43. Podľa § 56 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, ak úspešný uchádzač alebo uchádzači neposkytnú súčinnosť podľa odseku 12, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní ich bezodkladne informovať o tom, že s nimi nebude uzavretá zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda spolu s uvedením dôvodov. Ak neboli doručené námietky podľa § 170 ods. 4, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu uzavrieť zmluvu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí sa umiestnili ako druhí v poradí najskôr šestnásty deň odo dňa odoslania informácie podľa prvej vety, pri využití prostriedkov elektronickej komunikácie podľa § 20 najskôr jedenásty deň odo dňa odoslania informácie podľa prvej vety. 44. Podľa § 56 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, ak uchádzač alebo uchádzači, ktorí sa umiestnili ako druhí v poradí neposkytnú súčinnosť podľa odseku 12, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní ich bezodkladne informovať o tom, že s nimi nebude uzavretá zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda spolu s uvedením dôvodov. Ak neboli doručené námietky podľa § 170 ods. 4, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu uzavrieť zmluvu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí sa umiestnili ako tretí v poradí najskôr šestnásty deň odo dňa odoslania informácie podľa prvej vety, pri využití prostriedkov elektronickej komunikácie podľa § 20 najskôr jedenásty deň odo dňa odoslania informácie podľa prvej vety. 45. Podľa bodu 115 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES, Obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných .okolností odkazuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákaziek a ich predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zrnení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok. VIII. 46. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/54/2020. 47. V súvislosti so žiadosťou ďalšieho účastníka konania na spojenie veci sp. zn. BA-1S/2015/2019 a sp. zn. BA-2S/54/2020 vykonal súd lustráciu v managmente tunajšieho súdu a zistil, že v konaní vedenom na na Krajskom súde v Bratislave boli uznesením č. k. 1S/215/2019-136 zo dňa 15.04.2020 spojené na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/215/2019 a sp. zn. 6S/256/2019 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/215/2019. Žaloba vo veci sp. zn. 1S/215/2019 bola súdu doručená 08.10.2019. V našej veci sp. zn. BA-2S/54/2020 bola žaloba doručená na súd dňa 17.02.2020. 48. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.202 žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich podaniach, ďalší účastník sa pojednávania nezúčastnil, svoju prítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti. Žalovaná poukázala na to, že verejné obstarávanie bolo zrušené a oznámenie o výsledku verejného obstarávania je zverejnené vo vestníku č. 254/2020 zo dňa 02.12.2020. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalobca doposiaľ poskytuje služby v zmysle zmluvy zmluvu o poskytovaní služieb vrátane dodatku (viď ods. 24 odôvodnenia tohto rozsudku).
IX. Právne posúdenie veci správnym súdom 49. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, súc viazaný rozsahom dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol súd na pojednávaní dňa 13.06.2024. 50. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd posudzoval, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. 51. Na začiatku súd uvádza, že nemohol prihliadať na argumentáciu žalobcu z administratívneho konania, síce na ňu žalobca v žalobe opakovane odkazoval, lebo ju neuviedol v správnej žalobe. Súd je viazaný v zmysle §134 ods. 1 SSP len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe priamo uvedené sú, lebo práve žalobnými bodmi si žalobca plní svoju povinnosť tvrdenia. Správny súd v zásade preskúmal iba žalobné body a nevyhľadával ani sa nezaoberal inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie jeho nároku. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcov dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. 52. Správny súd zistil z administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania, že obstarávateľ zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania – verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky (služby) „Služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica“. Žalobca podal dňa 30.09.2019 druhú žiadosť o nápravu, ktorú obstarávateľ odmietol. Následne žalobca podal dňa 17.10.2019 v poradí druhé námietky, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 14406-6000/2019 zo dňa 25.11.2019 - zamietol námietky žalobcu a Rada žalovaného rozhodnutím č. 16544-9000/2019 zo dňa 15.01.2020 zamietla odvolanie žalobcu, potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalobca súdu potvrdil, že dňa 26.06.2015 uzatvoril ako úspešný uchádzač iného verejného obstarávania s ďalším účastníkom konania zmluvu o poskytovaní služieb na predmet zákazky zhodný s predmetom zákazky posudzovaným v tomto konaní („Služba na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka – Kyselica“) na dobu do účinnosti zmluvy uzavretej s úspešným uchádzačom nového verejného obstarávania (riešeného v tomto súdnom konaní) realizovaného na obstaranie zákazky s rovnakým predmetom zákazky. 53. Vzhľadom na obsah žalobných bodov spornými otázkami sú najmä: či bol vypracovaný opis predmetu zákazky v rozpore s zákonom o verejnom obstarávaní z dôvodu neuvedenia presného a záväzného počtu cyklov; či je neurčito a neobjektívne nastavené kritérium na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní; či je neurčitou a nepreskúmateľnou osobitná podmienka plnenia zmluvy o poskytovaní služieb; či mal obstarávateľ využiť inštitút prípravných trhových konzultácií; či sú niektoré obchodné podmienky (body 2.12.2 písm. a), 14.3 a 14.7) z návrhu zmluvy o poskytovaní služieb v rozpore s § 18, §56 ods. 1, §24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
54. Súd sa zameral pri súdnom prieskume druhostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného na obsah tých častí súťažných podkladov, ktoré boli namietané v žalobných bodoch. Z obsahu bodu 35.4 písm. a) súťažných podkladov (uvedené v odseku 2 odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že bola vymedzená povinnosť pre úspešného uchádzača pred podpisom zmluvy poskytnúť konkrétnu súčinnosť – poskytnúť prepravný poriadok dopravcu vrátane návrhu cestovného poriadku v súlade s informáciami uvedenými v týchto súťažných podkladoch. V prílohe č. 1 súťažných podkladov je uvedený „Opis predmetu zákazky, technické požiadavky“- konkrétna služba podľa cestovného poriadku na obdobie 120 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy o poskytovaní služieb, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania. Obstarávateľ určil prepravu v cykloch so zadefinovaním jedného cyklu ako aj druhy prepravy podľa jej frekvencie. Časové obdobie poskytovania služby bolo určené od 4:30 hod. do 0:00 hod., maximálne na 24 hodín denne pri preprave na základe písomných požiadaviek. Počet cyklov pri pravidelnej preprave podľa cestovného poriadku bol naviazaný okrem iného aj na požiadavky jednotlivých starostov obcí Malého žitného ostrova. V opise predmetu zákazky bola uvedená štatistika za obdobie 2014-2019 k počtu zrealizovaných cyklov dennej premávky kompou, v rozmedzí 21- 35 krát denne. Ďalej je tu uvedený aj link na internete, kde je k dispozícii cestovný poriadok platný v čase vyhlásenia verejnej súťaže. 54.1 Návrh zmluvy o poskytovaní služieb bol obsiahnutý v prílohe č. 2 súťažných podkladov, z ktorého obsahu súdu vyplynulo: Bol zadefinovaný minimálny tridsaťminútový interval medzi jednotlivými cyklami poskytovanej verejnej vodnej dopravy s výhradou možnosti nepravidelnej jazdy mimo týchto intervalov. Cena za poskytovanie služieb mala byť zahrnutá v paušálnej cene (článok 1, bod 1.3-predmet zmluvy). V podmienkach poskytovania služieb (článok 2, bod. 2.12, odsek 2.12.2) sú určené podmienky osobitne pre každý druh prepravy (t. j. 1/ pravidelná podľa účinného cestovného poriadku, 2/ urgentná, 3/ preprava na základe písomných požiadaviek objednávateľa, 4/ pohotovosť). Pri pravidelnej preprave bola osobitne určená podmienka, že zmena cestovného poriadku podlieha uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve a zmluvou sa mal dopravca zaviazať poskytovať služby - denne pravidelnú prepravu podľa cestovného poriadku a pohotovosť mimo cestovného poriadku 24 hodín denne. Z obsahu návrhu zmluvy tiež vyplýva, čo všetko sa zaväzuje dopravca zabezpečovať na svoje náklady (článok 2, bod 2.17, odsek 2.12.2); že do paušálnej ceny nepatrí cena za naftu, ktorú si bude dopravca fakturovať samostatne a ktoré všetky náklady dopravcu sú zahrnuté v paušálnej cene (článok 6). 55. Správny súd sa postupne vyporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o nezákonne určenom opise predmetu zákazky. Žalobca síce tvrdil, že z tohto dôvodu nevedel oceniť predmet zákazky bez rizika vzniku straty a jeho finančnej likvidácie, ale konkrétne v žalobe neuviedol, v čom vidí rozpor s vyššie uvádzanými § 42 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a ním uvádzané ďalšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní už vôbec nešpecifikoval. Žalobca namietal nesprávnosť skutkovej a právnej argumentácie druhostupňového rozhodnutia tým, že žalovaný uviedol presný počet cyklov v opise predmetu zákazky. Teda žalobca si sám odporuje, lebo najprv v žalobe tvrdil, že obstarávateľ neuviedol v opise predmetu zákazky presný a záväzný počet cyklov, ale v inej časti žaloby uvádza, že v opise predmetu zákazky obstarávateľ uviedol presný počet cyklov (aktuálne 25 cyklov denne), lebo ho vedel stanoviť. Z tvrdenia žalobcu v žalobe súdu vyplynulo, že nie že by žalobca nevedel oceniť predmet zákazky, ale nevedel ho oceniť bez rizika vzniku straty a jeho finančnej likvidácie. 56. Žalobca svoju žalobnú námietku, že navrhovaná zmluva nie je rámcovou zmluvou odôvodnil len odkazom na § 2 ods. 5 písm. h) a súvisiace ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Takto postavenú námietku súd hodnotí ako všeobecnú a neodôvodnenú, preto sa s ňou bližšie ani nezaoberal. Až v rámci svojho písomného vyjadrenia v konaní k tejto námietke síce uviedol, že zmluva nie je rámcovou dohodou podľa § 2 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že „zmluva, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania nie je zmluvou, ktorá by určovala podmienky zadávania ďalších zákaziek počas jej platnosti, ale obsahuje všetky konečné podmienky plnenia predmetu zákazky“. Súd konštatuje, že ide len opäť len o všeobecné tvrdenia, ktoré konkrétne nevymedzil v žalobe. Preto súd na túto námietku nemohol prihliadať. 57. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že sa žalovaný ani Rada žalovaného právne ani skutkovo nezaoberali vplyvom neurčeného presného počtu cyklov na cenotvorbu. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutí súdu vyplynulo, že správne orgány sa jasne vyporiadali s tým, prečo konkrétny záväzný počet cyklov neurčili. Nemožno vyhodnotiť ako nedostatočnú argumentáciu správnych orgánov len
pre to, že sa s ňou žalobca nestotožňuje. Vzhľadom na to, že žalobca do súdneho konania predložil rôzne rozhodnutia žalovaného ohľadom riešenia porušenia § 42 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní z jeho úplne iných konaní argumentujúc, že očakával od žalovaného rovnaké rozhodnutie súd uvádza, že orgány verejnej správy nie sú pri svojom rozhodovaní v danej konkrétnej veci právne viazané svojimi skoršími rozhodnutiami, preto aj poukazovanie žalobcu na iné rozhodnutia žalovaného hodnotí ako neúčelné. 58. Žalobca nepresvedčil súd ani o dôvodnosti žalobnej námietky, v ktorej namietal neurčitosť a neobjektívnosť kritéria na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní. Žalobca síce odôvodnenie postavil na rozpore „najmä s § 44 ods. 1, § 42 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“, ale konkrétne dôvodné argumenty v žalobe neuviedol. Súd vychádzajúc z obsahu súťažných podkladov (viď ods. 54 odôvodnenia tohto rozsudku) ako aj odôvodnenia oboch rozhodnutí a dospel k záveru, že kritéria sú dostatočne zrozumiteľné pre každého, kto sa chce reálne na verejnej súťaži zúčastniť. 59. Žalobná námietka o potrebe využiť inštitút „prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov a uchádzačov“ je rovnako nedôvodnou. Súd tu vychádzal z myšlienkového pochodu, že inštitút upravený v § 25 zákona o verejnom obstarávaní je spojený len s možnosťou obstarávateľa, nie povinnosťou, a bolo teda len na ňom, či to využije. Z obsahu súťažných podkladov súdu vyplýva, že opis predmetu zákazky aj kritérium na vyhodnotenie ponúk sú dané jasne a zrozumiteľne. V odôvodnení rozhodnutí je presne zdôvodnené, prečo nie je určený presný počet cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy. Z obsahu rozhodnutí vyplýva, že správne orgány v rozhodnutiach reagovali aj na námietku žalobcu, že zmena počtu cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy má vplyv na cenu poskytovaných služieb. Jasne uviedli, že sa určuje paušálna služba celkovo za služby a naftu si bude úspešný uchádzač fakturovať osobitne a súd zdieľa ten istý názor. Len subjektívny názor žalobcu, že obstarávateľ nevedel stanoviť kritérium, nemožno brať ako dôvod na uznanie tejto jeho žalobnej námietky. 60. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o rozpore osobitnej podmienky plnenia zmluvy s „najmä s § 42 ods. 12, § 56 ods. 12 a nasl., § 24 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní“ len za všeobecnú a abstraktnú. V námietke žalobca síce uviedol, že osobitná podmienka bola neurčitá a nepreskúmateľná, ale v žalobe ju presne nešpecifikoval a ani to, v čom vidí jej neurčitosť či nepreskúmateľnosť. Žalobca odkazoval na svoje vyjadrenia uvádzané v administratívnom konaní, ale súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný len obsahom žalobných bodov. Keďže žalobca do žalobného bodu presne námietku nezdôvodnil, súd musel konštatovať nedôvodnosť námietky. Rovnako žalobca v žalobe neodôvodnil žalobnú námietku, prečo nie je potrebné aplikovať v danom prípade Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (ďalej len „Smernica“). Tým sa aj tento žalobný bod žalobcu stal len všeobecným a súd naň v zmysle § 134 ods. 1 SSP neprihliadal. 61. Súd neuznal námietku žalobcu, že obchodné podmienky (v článku 2 bod 2.12 ods. 2.12.2 písm. a) piata, šiesta a siedma veta a článku 14 bod 14.7 tretia a štvrtá veta v spojení s článkom 14 bod 14.3 Návrhu zmluvy o poskytovaní služieb uvedenej v Prílohe č. 2 k súťažným podkladom) umožňujú obstarávateľovi neobmedzené voľné rozhodovanie v podobe jednostrannej zmeny zmluvy, lebo z hľadiska hmotného práva je zmluva dvojstranným právnym úkonom. Aj pri tejto námietke si žalobca pomáhal len odkazom na svoju argumentáciu v administratívnom konaní, ktorú ale v žalobe neuviedol. Súd však dopĺňa, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že by bolo možné jednostranne zmeniť zmluvu. Zmluva resp. dodatok k zmluve sú vo všeobecnosti dvojstranným právnym úkonom, k jej uzavretiu dochádza až po dosiahnutí konsenzu, t.j. ak odpoveďou na ofertu je akceptácia. Vzhľadom na obsah žalobných bodov žalobca nepresvedčil súd, že je opis predmetu zákazky nezákonný. 62. Súd nemohol prihliadať ani na žalobný bod žalobcu, že sa žalovaný nevyporiadal s jeho mnohými argumentmi v administratívnom konaní, lebo tieto mnohé argumenty žalobca v žalobe nešpecifikoval. Správny súd neuznal za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom stanovenej povinnosti úspešnému uchádzačovi na predloženie prepravného a cestovného poriadku v rámci poskytnutia súčinnosti. Dôvodom je to, že táto obligatórna povinnosť pre akéhokoľvek dopravcu je daná zákonom zákon č.
338/2000 Z. z. a § 2 ods. 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 124/2001 Z. z. 63. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný aj odvolací orgán žalovaného postupovali pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy. Súd vychádza z toho, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby (viď rozsudok sp. zn. 2Sžk/43/2018). Po preskúmaní napadnutého druhostupňového rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia v spojení s obsahom žalobných bodov žalobcu súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav, a na tento správne právne aplikovali relevantné právne predpisy a správne právne vec posúdili. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia spĺňajú nielen formálne, ale aj obsahové kritériá, orgány verejnej správy v nich uviedli riadnu správnu úvahu, zdôvodnili všetky podstatné námietky. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 64. V závere dáva súd žalobcom do pozornosti, že aj vzhľadom na obsah základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd im nepatrí právo dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladajú v súdnom konaní (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 65. Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (pr.:Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07). 66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Ďalší účastník konania bol v konaní úspešným, na výzvu správneho súdu si splnil povinnosť písomne sa vyjadriť a keďže si uplatnil náhradu trov konania, súd mu priznal právo na ich náhrada v zmysle § 169 SSP (rozhodnutie NS ČR z 28. apríla 2015, sp. zn. 4 As 251/2014-89, ktoré vychádza z rozhodnutia NS ČR z 19. januára 2010, sp. zn. 2 As 15/2009-242). 67. Ďalší účastník v tomto konaní navrhol, aby správny súd spojil veci vedené na tunajšom správnom súde pod sp. zn. BA-2S/54/2020 a sp. zn. BA-1S/215/2019 na spoločné konanie z dôvodu, že predmetom prieskumu v konaní sp. zn. BA-1S/215/2019 je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 11420-6000/2019 z 4.9.2019, v oboch konaniach sú účastníkmi rovnaké subjekty a obe konania sa týkajú verejného obstarávania. 68. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 SSP, (1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. (2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie.
69. Súd vykonal lustráciu v managmente tunajšieho súdu a zistil, že sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 08.10.2019 vo veci sp. zn. 1S/215/2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 11420-6000/2019 zo dňa 04.09.2019 (v časti zastavenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného) v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 13089-9000/2019 zo dňa 30.10.2019, ktoré bolo napadnuté samostatnou žalobou pod sp. zn. 6S/256/2019, ktoré spolu skutkovo súviselo a týkali sa tých istých účastníkov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/215/2019-136 zo dňa 15.04.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 1S/215/2019 a sp. zn. 6S/256/2019 podľa § 65 ods. 3 SSP s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/215/2019. Žaloba vo veci sp. zn. 1S/215/2019 ( neskôr BA-1S/215/2019) bola súdu doručená dňa 08.10.2019 a žaloba vo veci sp. zn. BA-2S/54/2020 bola na súd doručená dňa 17.02.2020, každá z žalôb napadla do iného senátu. Predseda senátu, v ktorom sa začalo skôr konanie sp. zn. BA1S/215/2019, doposiaľ nerozhodol o spojení s konaním sp. zn. BA- 2S/54/2020. Nakoľko ide o prípad fakultatívneho spojenia dvoch konaní a doposiaľ neprišlo k spojeniu vyššie uvdázaných dvoch konaní, súd v tomto konaní majúc záujem rozhodnúť v merite veci (BA- 2S/54/2020) návrh na spojenie zamietol. 70. Z opatrnosti správny súd preskúmal návrh na spojenie vecí vedených na tunajšom správnom súde na spoločné konanie a zistil, že tieto vecí sa síce týkajú tých istých účastníkov konania aj verejného obstarávania, avšak v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BA- 1S/215/2019 je predmetom súdneho prieskumu iné rozhodnutie na základe iných žalobných bodov, preto aj z tohto dôvodu nie je možné uvedené súdne konania spojiť na spoločné konanie. Hoci sa tieto konania týkajú tých istých účastníkov, ide o dva rôzne predmety administratívneho konania, ktoré sú síce skutkovo prepojené verejným obstarávaním, avšak obe konania začali na základe dvoch rôznych námietkových konaní, námietok žalobcu, pričom hmotnoprávne a procesno-právne otázky nastolené žalobcom v neskoršom administratívnom konaní bude potrebné posudzovať v kontexte samostatného administratívneho konania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vedenom pod sp. zn. BA2S/54/2020. Spojenie predmetných vecí na spoločné konanie by v rozpore s hospodárnosťou konania zvýšilo neprehľadnosť a náročnosť pri vypracúvaní rozhodnutí vo veci samej. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil, že hospodárnosť konania, ktorá je pri spojení vecí prioritou, bude zabezpečená práve samostatným preskúmaním napadnutých rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného dôvodu preto návrh žalobcu na spojenie vecí tiež zamietol, a to s poukazom na § 65 ods. 1 a 2 SSP. 71. Z obsahu Vestníka č. 254/2020 zo dňa 02.12.2020 súd zistil, že verejné obstarávanie (špecifikované už vyššie v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) bolo zrušené na základe § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, lebo v konečnej stanovenej lehote do 15.7.2020, 10,00 hod. bola obstarávateľovi doručená elektronicky len jedna ponuka. Nakoľko bola žaloba doručená súdu dňa 17.2.2020, t. j. pred zrušením verejného obstarávania, preskúmavané rozhodnutia neboli medzi tým zrušené či zmenené, bolo povinnosťou súdu preskúmať napadnutý postup žalovaného a zákonnosť rozhodnutí skúmajúc, či nebolo v čase rozhodovania orgánom verejnej správy zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. 72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., II., III. možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. b) a § 493e SSP/. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti(§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1 a 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku IV. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a) SPP).