Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/164/2019 1019201107 31. 01. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201107.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO 00 618 322, právne zastúpený: ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/24/2019 zo dňa 03.07.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Listom zo dňa 29.01.2016, doručeným žalobcovi dňa 08.02.2016, žalovaný vyzval žalobcu na zaslanie záznamu z vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe A. B. dňa 22.01.2016 v čase cca 19:45 hod. (ďalej len „záznam“). Na základe uvedenej výzvy bol dňa 11.02.2016 žalovanému doručený predmetný záznam z vysielania. Dňa 02.05.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vysielaní a retransmisii“), keďže žalovaný zistil, že záznam, ktorý poskytol žalobca žalovanému, a ktorý bol označený ako vyžiadaný záznam, v skutočnosti obsahoval záznam vysielania programu Profesionáli zo dňa 21.01.2016. Vyžiadaný záznam vysielania nebol žalovanému v zákonnej lehote 15 dní doručený. Rozhodnutím žalovaného č. RP/32/2016 zo dňa 05.09.2016 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,XX eur. 2. Žalobca voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.09.2016 podal žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/234/2016 zo dňa 04.04.2019 tak, že uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Rozhodnutím žalovaného č. RP/24/2019 zo dňa 03.07.2019 bola žalobcovi opätovne uložená pokuta vo výške X.XXX,XX eur za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). II. Žaloba a vyjadrenie žalovaného
4. Žalobou zo dňa 08.08.2019 doručenou súdu dňa 09.08.2019 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil. 5. Žalobca v žalobe uviedol, že k zásahu a porušeniu jeho práva došlo postupom žalovaného, ktorý napriek skutočnosti, že žalobca doložil záznam z vysielania riadne a včas a až neskorším preskúmaním obsahu sa zistilo, že tento záznam nie je úplný, tak mal automaticky za to, že žalobca nereagoval na výzvu žalovaného a nezaslal súvislé záznamy z vysielania, čím si nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3. písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii. Žalobca uviedol, že v takomto prípade mal žalovaný vyzvať žalobcu na doloženie nových záznamov z vysielania, čo však neurobil. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/234/2016 zo dňa 04.04.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 19.09.2019. Účelom povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii je zabezpečiť pre žalovaného podmienky pre efektívne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov. Výkon tejto kompetencie je časovo náročný, keďže je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného záznamu a jeho obsah zmonitorovať, preto je potrebné, aby boli vyžiadané záznamy doručené včas, t. j. v požadovanej lehote a v celej vyžiadanej dĺžke. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii je naplnená vtedy, keď vysielateľ napriek výzve nedoručí v stanovenej lehote požadované záznamy, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/59/2008. 7. Žalovaný sa nestotožnil ani s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave uvedeným v rozsudku sp. zn. 6S/234/2019 zo dňa 04.04.2019, podľa ktorého mal žalovaný vyzvať žalobcu v príslušnej lehote na zaslanie nových záznamov vysielania a svojím rozhodnutím prerušiť konanie v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), keďže v čase vyžiadania záznamu z vysielania sa žiadne správne konanie voči žalobcovi ešte neviedlo. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/164/2019. 9. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) je potrebné ju zamietnuť. 10. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“) bol s účinnosťou od 1.8.2022 zrušený zákon o vysielaní a retransmisii a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu. Správny súd preto ďalej konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci. 11. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
12. Keďže predmetom preskúmania správnym súdom bolo rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, teda ide o konanie vo veciach správneho trestania, v ktorom správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd skúmal aj prípadnú existenciu vád konania tak, ako sú vymedzené v § 195 SSP. 13. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2013, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 SSP. 15. Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. 16. Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l/. 17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v posudzovanom prípade nastala situácia, keď žalobca na základe výzvy žalovaného predložil záznam v inom časovom rozhraní ako bol vyzvaný žalovaným, keďže žalovaný žiadal záznam z vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe A. B. dňa 22.01.2016 v čase cca 19:45 hod. a žalobca predložil záznam z vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe A. B. dňa 21.01.2016 v čase cca 19:45 hod., to znamená záznam z iného dňa vysielania. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Podľa názoru správneho súdu z citovaného § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii jednoznačne vyplýva povinnosť vysielateľa/žalobcu predložiť žalovanému konkrétny požadovaný záznam vysielania. Je nepochybné, že žalobca takýto záznam žalovanému nepredložil, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. 18. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015, na ktorý poukázal žalobca, sa podľa názoru správneho súdu nedá aplikovať na prejednávanú vec, keďže v uvedenom prípade súd skonštatoval, že ak mal žalovaný za nepochybne preukázané, že vysielateľ zaslal na základe výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamom došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil. V rozsudku zároveň Najvyšší súd SR skonštatoval, že vysielateľ poskytnutím záznamu plní na základe požiadavky Rady/žalovaného svoju zákonom uloženú povinnosť, pretože prevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania na požiadanie žalovaného je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný a archivačný charakter. Záznam vysielania, ktorý si žalovaný v súlade so zákonom vyžiadal, má presne a úplne zachytávať skutkový stav a obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo zo strany Rady správne konanie voči vysielateľovi. 19. Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/5/2015 zo dňa 22.06.2017 nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže v uvedenej právnej veci totožný žalobca dodal žalovanému príslušný záznam z vysielania, avšak pri následnej kontrole bolo zistené, že v zázname neboli nahraté prvé dve minúty vysielania. V takomto prípade nie je možné skonštatovať, že si žalobca nesplnil povinnosť a na výzvu žalovaného nepredložil požadovaný záznam. S prihliadnutím na takto zistený skutkový stav veci nemohol žalovaný automaticky prijať záver, že mu vysielateľ v danom prípade nezaslal príslušný záznam z vysielania. 20. V prejednávanej veci sa nejedná o skutkový stav spočívajúci v doručení porušeného, resp. neúplného príslušného záznamu, ako tomu bolo vo vyššie citovaných rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, ale o nepredloženie príslušného požadovaného záznamu. Predložiť vyžiadaný záznam do 15 dní odo dňa doručenia výzvy bolo povinnosťou žalobcu, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona a nebolo povinnosťou žalovanej žiadať nový záznam v prípade, ak si žalobca svoju povinnosť prvýkrát nesplnil. Skutková podstata uvedeného správneho deliktu je naplnená samotným porušením povinnosti predložiť vyžiadaný záznam v zákonom určenej lehote, pričom zákon o vysielaní a retransmisii neupravuje možnosť dodatočného dodania záznamu po uplynutí tejto lehoty. Správny súd dospel k záveru, že žalobca pred odoslaním príslušného záznamu na technickom nosiči bol povinný preveriť si, že svoju povinnosť voči žalovanému si splní riadne a včas, teda, či na technickom nosiči, ktorý žalovanému na základe žiadosti zaslal, je skutočne riadne zachytený požadovaný záznam vysielania z príslušného dňa.
Správny súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že žalobca svoju námietku týkajúcu sa opätovnej výzvy zo strany žalovaného na predloženie správneho záznamu z vysielania v správnom konaní nevzniesol a k samotnému začatiu správneho konania sa napriek výzve zo dňa 07.07.2016 vôbec nevyjadril. 21. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v čase vyžiadania záznamov vysielania voči žalobcovi neviedol žiadne správne konanie, a teda nemohol prerušiť správne konanie a vyžiadať si nové záznamy tak, ako to vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/234/2016 zo dňa 04.04.2019. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015, citované v bode 18 vyššie, keď je nepochybné, že v čase vyžiadania záznamu nebol možný postup podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedenú skutočnosť napokon žalobca vo svojej žalobe konkrétne nenapadol, len poukázal, že žalovaný nekonal v naznačenom smere uvedenom v skoršom rozsudku krajského súdu. 22. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v zmysle § 190 ods. 6 SSP právny názor vyslovený v skoršom zrušujúcom rozsudku krajského súdu je záväzný výlučne pre správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, viazanosť týmto právnym názorom však z uvedeného ustanovenia pre správny súd (v konaní o preskúmanie zákonnosti následného „nového“ rozhodnutia) nevyplýva. S poukazom na § 469 SSP je pre správny súd záväzný len právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu pri vrátení veci na ďalšie konanie. K uvedenému záveru správny súd dospel predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Na základe tejto premisy sa správny súd priklonil k právnemu názoru vyslovenému v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015 o nemožnosti aplikácie ustanovení Správneho poriadku o prerušení správneho konania. 23. Správny súd len dopĺňa, že výška uloženej pokuty sa s ohľadom na zistené okolnosti približuje dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. Pri takto stanovenej výške pokuty žalovaný nevybočil z voľnej správnej úvahy a pokutu uložil v zákonnom rozmedzí, pričom jej výšku riadne odôvodnil s ohľadom na mieru zavinenia, rozsah, trvanie, následky a závažnosť správneho deliktu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vydal voči žalobcovi v období rokov 2006 až 2015 (to znamená v období pred spáchaním posudzovaného správneho deliktu) 37 rozhodnutí týkajúcich sa porušenia zákonnej povinnosti predložiť žalovanému na základe výzvy príslušný súvislý záznam vysielania, teda nejednalo sa o prvé porušenie príslušného zákonného ustanovenia, pričom možno konštatovať, že predchádzajúce sankcie neviedli u žalobcu k náprave. 24. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení dospel k záveru, že správny orgán v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného správny súd považoval za vecne správne, žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).