Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/98/2019 1019200630 14. 11. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200630.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava, IČO:00 165 182, za účasti: 1. Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 2. Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Žilina-Závodie, Juraja Závodského 392/87, 010 04 Žilina-Závodie, 3. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, F. XXXX/XXX, XXX XX E., 4. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. MK-703/2019-321/1617 zo dňa 30.01.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-703/2019-321/1617 zo dňa 30.01.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
III. Ďalším účastníkom 1/, 2/, 3/, 4/ súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému r i z n á v a.
nep
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vydal dňa 30.07.2009 rozhodnutie č. PÚ-09/0824-10/4908/ KOW (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), Žilina, Závodská cesta, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 1428/1-8, parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX – katastrálne územie E.. Prvostupňovým rozhodnutím bolo vymedzené územie – hranica ochranného pásma nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky a boli vymedzené podmienky ochrany v okolí a prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, a to v rozsahu špecifikovanom vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 2. Žalobca podal dňa 20.08.2009 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo doručené Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky dňa 24.08.2009. V odvolaní žalobca žiadal zmeniť prvostupňové rozhodnutie v časti výroku b), ktorý vymedzuje podmienky ochrany v okolí a prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, v odseku f) – sever tak, aby ochranné pásmo umožňovalo na
parcele č. XXXX/XX v k.ú. E. vo vlastníctve žalobcu realizovať výstavbu objektu s výškou rímsy do 6,2 metra. 3. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnutím č. MK 4641/2009-51/12996 zo dňa 19.10.2009 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného č. MK 4641/2009-51/12996 zo dňa 19.10.2009 bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/90/2010 zo dňa 22.11.2013 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že: „Podľa názoru súdu sa správne orgány nedostatočným spôsobom vysporiadali s námietkou žalobcu ohľadom vysvetlenia obmedzenia výšky nových stavieb, ktoré sa budú nachádzať v severnej zóne ochranného pásma, keď túto obmedzil v bezprostrednej blízkosti Závodskej cesty na jedno nadzemné podlažie, maximálne 3,1 m, keď súčasne v tomto území existuje zástavba dosahujúca výšku nad takto určenú hranicu. Správne orgány neuviedli akým spôsobom by nová zástavba dosahujúca výšku už existujúcich stavieb v ochrannom pásme narušila súčasnú situáciu vo výhľadoch na kultúrnu pamiatku. V rozhodnutí takisto nebolo dostatočne definované, ktorá časť, t. j. aká vzdialenosť od Závodskej cesty sa považuje za vzdialenejšiu, v rámci ktorej je prípustné realizovať stavby s výškou cca 6,2 metra. Presné a určité vymedzenie oblasti, ktorá sa považuje za vzdialenejšiu od Závodskej cesty s povolenou výstavbou budov vo výške do 2. nadzemného podlažia (6,2 m) je potrebné pre potreby vlastníkov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v oblasti od Závodskej cesty po severnú hranicu ochranného pásma tak, ako tomu je aj v prípade dotknutej nehnuteľnosti žalobcu. Správne orgány vo svojom rozhodnutí neurčili predmetné obmedzenie určite a zrozumiteľne, čím sa ich rozhodnutie stalo nevykonateľným. Z uvedeného dôvodu súd nepovažuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu zo strany správnych orgánov vznesenými v rámci správneho konania ako i v rámci žaloby za dostatočné a súdom preskúmateľné. Ďalšou okolnosťou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia je aj okolnosť, na ktorú súd prihliadol z úradnej povinnosti, a to absencia stanoviska príslušného stavebného úradu k vyhláseniu ochranného pásma tak, ako to ustanovuje § 18 ods. 2 zákona. Podľa názoru súdu, vyjadrenia Mesta Žilina, odboru hlavného architekta, nemožno považovať za záväzné stanovisko stavebného úradu, ktoré musí tvoriť zákonný podklad rozhodnutia.“ 4. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný vydal rozhodnutie č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014, ktorým čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že opísal vymedzenie hranice ochranného pásma a určil podmienky ochrany ochranného pásma. Rozhodnutie žalovaného č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/247/2014 zo dňa 04.04.2018 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že: „25. V predmetnej právnej veci žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia č. PÚ 09/0824-10/4908/KOW zo dňa 30.7.2009 a opísal vymedzenie hraníc ochranného pásma a podmienok ochrany ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. bez toho, aby vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky. Žalovaný si však neuvedomil, že podmienkou sine qua non pre vymedzenie hraníc ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a podmienok ochrany ochranného pásma je samotné vyhlásenie ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona. Podľa názoru správneho súdu má byť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dodržaná nasledovná postupnosť krokov (až splnením jedného kroku možno pristúpiť k realizácii ďalšieho): a. vyhlásenie ochranného pásma konkrétne určenej nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, b. vymedzenie územia ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, a c. vymedzenie podmienok ochrany ochranného pásma. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí, ktorým v celom rozsahu zmenil prvostupňové rozhodnutie Pamiatkového úradu SR, nevyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ale len vymedzil územie ochranného pásma a podmienky jeho ochrany. Ak však nebolo vyhlásené samotné ochranné pásmo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a táto nehnuteľná kultúrna pamiatka zostala vo výroku druhostupňového rozhodnutia nepomenovaná, nebol dôvod na vymedzenie územia jej ochranného pásma a podmienok ochrany. Žalovaný pritom vo výroku rozhodnutia nešpecifikoval, že by sa zmena prvostupňového rozhodnutia vzťahovala len na niektorú jeho časť. Uvedená vada spôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre podstatné porušenie ustanovenia o konaní majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opäť nešpecifikoval pojem „vzdialenejšie územie“ od trasy Závodskej cesty, kde sú prípustné maximálne dve nadzemné podlažia s najviac 6,2 m v korune muriva (odsek 6 písm. a/ tretia odrážka podmienok ochrany ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z.), čo mu už vytýkal Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013. Tento pojem je neurčitý, kvantitatívne nedefinovaný a nie je charakterizovaný ani v zákone č. 49/2002 Z.z., na ktorý by bolo možné s jeho definíciou odkázať. Ak žalovaný tento pojem v rozhodnutí použil, bol povinný ho určito a jasne špecifikovať, čo sa nestalo. V tejto časti ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok odôvodnenia, čo má negatívny vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia.“ 5. Po vrátení veci žalovaný vydal rozhodnutie č. k. MK-703/2019-321/1617 zo dňa 30.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti. Žalovaný napadnutým rozhodnutím vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), E., Závodská cesta, zapísanej v ÚZPF pod č. 1428/1-8, parcelné č. (KN-C) XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. E., vymedzil územie ochranného pásma, opísal vymedzenie hranice ochranného pásma a vymedzil podmienky ochrany územia ochranného pásma. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný rozhodnutím bez akéhokoľvek právneho a skutkového zdôvodnenia zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti vymedzenia hranice ochranného pásma a to jednak, že ho rozšíril (predovšetkým severným smerom) o parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, a jednak, že ho zúžil o parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX. Rozhodnutie nepodáva cez svoje odôvodnenie žiadne rozumné, logické, právne ani skutkové vysvetlenie, je podľa žalobcu v tejto časti nepreskúmateľné. Rozhodnutie je arbitrárne a dochádza ním k obmedzeniu výkonu žalobcovho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré spadajú pod hranice vyhláseného ochranného pásma, nad mieru potrebnú na ochranu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ). Arbitrárnosť rozhodnutia spočíva v tom, že rozhodnutie síce pomenováva dôvody vyhlásenia ochranného pásma, vymedzenia územia ochranného pásma a vymedzenia konkrétnych podmienok ochrany územia ochranného pásma, ale pomenovanie týchto skutočností je však iba v rovine všeobecných tvrdení a všeobecných (odborných terminologických) fráz, bez zrozumiteľného a logického vysvetlenia a odôvodnenia prečo je (musí byť) vymedzenie ochranného pásma také rozsiahle, prečo na ochranu kultúrnej pamiatky zvolil žalovaný tú či onú podmienku ochrany územia ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 pamiatkového zákona. 7. Rozhodnutie je neurčité pre svoju neúplnosť pre absenciu grafickej (či výkresovej) dokumentácie. Rozhodnutie v časti výroku vymedzenia konkrétnych podmienok ochrany územia ochranného pásma podľa ods. 18 ods. 2 pamiatkového zákona používa pojem pohľadový kužeľ, pričom jeho slovný opis je podľa žalobcu nedostatočný. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností smerovania jednotlivých pohľadov by tieto mali byť v grafickej (výkresovej) forme nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Žalobca rešpektuje vyhlásenie ochranného pásma, ale dôvody, rozsah a vymedzenie podmienok ochrany jeho vyhlásenia musia byť v súlade so zákonom a rozhodnutie musí byť svojim odôvodnením presvedčivé a vychádzať z riadne preukázaného skutkového stavu. Žalobca sa nestotožňuje predovšetkým s obsahom vymedzených podmienok ochrany nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, konkrétne s vymedzenými podmienkami pod bodmi 1) a 6 a) sever. Podmienka podľa bodu 1) - rešpektovať existujúce územné usporiadanie v prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky (existujúci rozsah zástavby, objem
zástavby, podiel nezastavaných plôch), je svojou podstatou stavebnou uzáverou vo vymedzenej časti ochranného pásma. 8. Žalobca by sa mal z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného predovšetkým dozvedieť, prečo správny orgán vymedzil podmienku ochrany tak, že - v severnej polovici lokality sever (t.j. vo vzdialenosti cca 50 až 125 metrov od severnej hranice chránenej kultúrnej pamiatky) v prípade umiestnenia novostavieb na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich stavieb pripustil maximálne 2 nadzemné podlažia, najviac v 6,2 m v korune muriva, a v južnej polovici lokality sever (t.j. vo vzdialenosti cca 15 až 50 metrov od severnej hranice chránenej kultúrnej pamiatky) v prípade umiestnenia novostavieb na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich stavieb pripustil maximálne 1 nadzemné podlažia, najviac v 3,1 m v korune muriva, a keby tak neurobil, čo to spôsobí na chránenej kultúrnej pamiatke. Konkrétne ktoré ustanovením § 27 ods. 1, 2 pamiatkového zákona predpokladané hrozby sa naplnia na chránenej kultúrnej pamiatke, ak by sa v južnej polovici lokality sever postavila stavba vyššia v korune muriva ako 3,1 metra, a v severnej polovici lokality sever postavila stavba vyššia v korune muriva ako 6,1 metra. 9. Žalobca zastáva názor, že rozsah vymedzeného ochranného pásma je s prihliadnutím na teraz jestvujúci stav neprimerane veľký, keď jeho severná hranica sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 100 až 125 metrov od hranice chránenej kultúrnej pamiatky. Z procesného hľadiska je pre žalobcu nezrozumiteľné predloženie materiálu „Odborný podklad aktualizovaný podľa stavu území k 22.5.2014“, v odvolacom konaní, ktorý spracoval Pamiatkový úrad SR. Žalovaný by na tento materiál pri svojom rozhodovaní nemal vôbec prihliadať. Navyše žalobca napadol odvolaním len jeden výrok prvostupňového rozhodnutia. Výrok o vymedzení hraníc ochranného pásma nebol odvolaním napadnutý, a teda jeho obsah by ani nemal byť predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho správneho orgánu. 10. Žalobca zdôraznil, že v minulosti nadobudol pozemky a stavby v severnej časti na podnikateľské účely a rozvoj svojich podnikateľských aktivít, ktoré plánoval realizovať v súlade so stavom a možnosťami ich zástavby, prestavby, danými v tom čase platným územným plánom mesta E.. Podľa územného plánu je toto územie, vrátane predmetnej parcely patriacej žalobcovi, vhodné a určené na využitie k podnikateľským účelom a aktivitám s označením „Ľahký priemysel“. Už v čase odkúpenia tohto predmetného pozemku (ako aj v čase rozhodovania o určení rozsahu ochranného pásma) sa v jeho tesnej blízkosti nachádzali ďalšie priemyselné objekty. Vyhlásením ochranného pásma nastáva v tejto lokalite nesporne iný režim možnosti využitia. Ide o režim, ktorý obmedzuje vlastnícke právo žalobcu. V príčinnej súvislosti s vyhlásením ochranného pásma dochádza k obmedzeniu plnohodnotného výkonu vlastníckeho práva a zníženiu ceny nehnuteľností, ktoré spadajú do ochranného pásma. Rozhodnutie tento novovzniknutý stav veci však nijako nerieši a zníženie ceny nehnuteľností nijako nekompenzuje. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný v plnej miere rešpektoval právny názor súdu vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/247/2014 zo dňa 04.04.2018. Miera potrebná na ochranu predmetnej pamiatky nevychádza z názoru účastníkov konania, ale z odborného posudzovania orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu. Náležitosti rozhodnutia žalovaného sú zrozumiteľne a logicky vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia. Pamiatkový zákon bližšie neustanovuje, akým spôsobom treba vymedziť územie ochranného pásma, neukladá povinnosť urobiť to v grafickej podobe. V administratívnom spise sa nachádzajú všetky dokumenty písomnej aj grafickej povahy. S ohľadom na urbanistické, architektonicko - historické, krajinné a spoločenské hodnoty bolo nutné starostlivo zvážiť individuálne podmienky na dosiahnutie ochrany a usmerneného rozvoja v jednotlivých častiach ochranného pásma. Z tohto dôvodu bolo urobené rozčlenenie územia ochranného pásma na menšie celky a jednotlivé podmienky boli špecifikované pre jednotlivé časti ochranného pásma samostatne. Cieľom je, aby národná kultúrna pamiatka vďaka usmernenému rozvoju jej prostredia vhodne zapadla do živého mestského organizmu a stala sa tak jeho integrálnou súčasťou. Práve tento cieľ sledujú aj podmienky určené v bode 6a) sever. Na presne určených parcelách, ktoré sa nachádzajú v južnej polovici severnej časti ochranného pásma, určujú podmienky výšku novej zástavby vo výške jedného nadzemného
podlažia, ktorá môže dosiahnuť výšku najviac 3,1 m v korune muriva. Táto podmienka vychádza z výškového usporiadania tejto časti územia, kde v súčasnosti prevláda práve nižšia zástavba. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta E.. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov, replika žalobcu 12. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 10.07.2019 uviedol, že vydal pod číslom listu 14434/2014-35239/2014-OS-DUD zo dňa 21.07.2014 vyjadrenie, ktoré je citované v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pričom toto vyjadrenie sa nemenilo a ostalo v platnosti. 13. Ďalší účastník 4/ vo vyjadrení zo dňa 18.07.2019 rozporoval žalobné námietky ako nedôvodné. 14. Ďalší účastník 2/ podaním zo dňa 02.08.2019 navrhol žalobu zamietnuť s poukázaním na to, že ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom, teda záujmom, ktorý je všeobecne prospešný. 15. Žalobca v replike zo dňa 07.10.2019 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 15 ods. 2 pamiatkového zákona krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracuje podklady na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. 19. Podľa § 18 ods. 1 pamiatkového zákona ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. 20. Podľa § 18 ods. 2 pamiatkového zákona ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou . 21. Podľa § 44 ods. 4 pamiatkového zákona na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou. 22. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
25. Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/98/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-5S/98/2019. 28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 14.11.2024. 30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ako prvé sa správny súd vysporiadal s definovaním toho, ktorá časť žalobnej argumentácie sa týka priamo subjektívnych práv žalobcu. Ohľadom zodpovedania tejto otázky správny súd ustálil, že žalobca ako vlastník pozemku registra C s parc. č. XXXX/XX nachádzajúcom sa v katastrálnom území E. (ďalej len „pozemok žalobcu“), je priamo dotknutý napadnutým rozhodnutím žalovaného v časti, v ktorej je pozemok žalobcu zahrnutý do súpisu parciel ochranného pásma ako aj v časti, kde sa vo vzťahu k pozemku žalobcu vymedzujú podmienky ochrany územia ochranného pásma. 31. V napadnutom rozhodnutí žalovaný vo vzťahu k pozemku žalobcu vo výroku o vymedzení podmienok ochrany územia ochranného pásma uvádza, že: „Vymedzuje podmienky ochrany územia ochranného pásma nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan král), E., Závodská cesta, zapísanej v ÚZPF pod č. 1428/1-8, parcelné č. (KN-C) XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. E. prostredníctvom členenia územia ochranného pásma pre účely vymedzenia podmienok ochrany a vymedzením konkrétnych podmienok ochrany územia ochranného pásma nasledovne: Členenie územia ochranného pásma pre účely vymedzenia podmienok ochrany: časť „sever“, ktorá sa delí na: - severnú polovicu, ktorá je vymedzená parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - a južnú polovicu, ktorá je vymedzená parcelami č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, X/XX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX X/XX,XXXX/XX. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X (Závodská cesta - východná časť), 5989/2 (Závodská cesta západná časť);... Vymedzenie konkrétnych podmienok ochrany územia ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 pamiatkového zákona: vo vymedzenom ochrannom pásme nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky
Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), s cieľom chrániť jej pamiatkové hodnoty a prostredie, kde má dominujúce a centrálne územno-priestorové situovanie je potrebné najmä: 6) Úpravy objektov a nehnuteľností v ochrannom pásme riešiť na architektonickej úrovni zodpovedajúcej prostrediu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, ako aj s ohľadom na situovanie v exponovanej časti sídla podľa požiadaviek: a) sever - Zachovať objemovo-priestorové vzťahy existujúcej zástavby maximálne v rozsahu súčasného stavu. Objem existujúcich vyšších objektov v území pritom nie je smerodajným pre zámery ďalšej výstavby. - severná polovica - v prípade zámeru umiestnenia novostavby na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich stavieb na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX prípustné max. 2 nadzemné podlažia, najviac 6,2 m v korune muriva. - južná polovica - v prípade zámeru umiestnenia novostavby na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich stavieb na parcelách XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X prípustné max. 1 nadzemné podlažie, najviac 3,1 m v korune muriva.“ 32. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný odôvodnil vymedzenie konkrétnych podmienok ochrany územia ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 pamiatkového zákona vo vzťahu k lokalite, kde sa nachádza pozemok žalobcu nasledovným spôsobom: „Na základe rozdelenia severnej časti na dva celky na mapovej prílohe v Podklade, ministerstvo detailne špecifikovalo na základe parciel rozčlenenie severnej časti na severnú a južnú polovicu vo výroku tohto rozhodnutia v rámci členenia územia ochranného pásma pre účely vymedzenia podmienok ochrany. Na základe uvedeného členenia pristúpilo aj k presnému špecifikovaniu podmienok ochrany na území ochranného pásma, keď na strane 3 a 4 tohto rozhodnutia, v bode 6. presne určilo, že na aké parcely sa aké podmienky ochrany vzťahujú. Rôzne podmienky ochrany pre rôzne parcely v rámci ochranného pásma vyplývajú z umiestnenia týchto parciel. Vo výrokovej časti vymedzené podmienky pre južnú polovicu severnej časti územia vychádzajú zo skutočnosti, že výstavba objektov presahujúcich 1 nadzemné podlažie v južnej polovici severnej časti navrhovaného ochranného pásma by znamenala zaťaženie územia nevhodnými objemovo priestorovými prvkami, ktoré by potlačili stále zachovávanú dominantnosť a priestorovú izolovanosť národnej kultúrnej pamiatky a mohli by sa stať novými konkurenčnými dominantami v prostredí národnej kultúrnej pamiatky. Príkladom potláčania priestorovej izolovanosti objektu Kostola s areálom ako to vyplýva z fotodokumentácie Podkladu ako aj z Aktuálneho stavu územia, je dvojpodlažný objekt so sedlovou strechou na parcele č. XXXX/XX, ktorý v tomto priestore vznikol po roku 2009. Jednopodlažná stavba na vedľajšej parcele č. XXXX/XX (ktorá tiež vznikla po roku 2009) je naproti tomu dobrým príkladom novej zástavby v južnej polovici severnej časti územia ochranného pásma. Zachovanie dominantnosti a priestorovej izolovanosti Kostola s areálom je jedným z hlavných cieľov vyhlásenia ochranného pásma. Tieto skutočnosti je možné zachovať len usmerneným rozvojom prostredia a okolia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky. Usmernený rozvoj môže prebiehať na základe vymedzených podmienok ochrany na území ochranného pásma. Podmienky ochrany boli určené na základe odborného posúdenia Pamiatkovým úradom prihliadnutím na aktuálny stav územného usporiadania na území ním navrhovaného ochranného pásma. Z tohto dôvodu sú odlišné v odlišných častiach územia, pričom sú ale presne špecifikované v nadväznosti na konkrétne časti území.“ 33. Správny súd konštatuje, že pozemok žalobcu podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného patrí do územia ochranného pásma, časť „sever“, ktorá je výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného o vymedzení podmienok ochrany územia ochranného pásma rozdelená na severnú a južnú polovicu. 34. Predmetný pozemok žalobcu bol napadnutým rozhodnutím začlenený do južnej polovice, vo vzťahu ku ktorej napadnuté rozhodnutie stanovuje iné podmienky prípadnej budúcej výstavby v porovnaní s podmienkami, ktoré platia pre severnú polovicu. Zatiaľ čo pre severnú polovicu v prípade zámeru umiestnenia novostavby na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich stavieb platí
prípustnosť max. 2 nadzemné podlažia, najviac 6,2 m v korune muriva, pre južnú polovicu je prípustné max. 1 nadzemné podlažie, najviac 3,1 m v korune muriva. 35. Podľa názoru správneho súdu z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva dôvod a konkrétna a presvedčivá správna úvaha, prečo žalovaný pristúpil práve k takému stanoveniu hranice medzi južnou a severnou polovicou časti „sever“ vo výrokovej časti rozhodnutia o vymedzení podmienok ochrany územia ochranného pásma, ako je uvedené v rozhodnutí, a rovnako nie je z rozhodnutia zrejmé, prečo bolo žalovaným autoritatívne stanovené rozdelenie územia, v dôsledku čoho sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie vlastníkov nehnuteľností v dotknutej časti územia, a to v závislosti od toho, do ktorej časti ich žalovaný zaradil. Napadnutým rozhodnutím žalovaného sa rozdeľuje územie ochranného pásma pre účely vymedzenia podmienok ochrany v časti „sever“ a diferencuje sa tak postavenie vlastníkov nehnuteľností v tejto časti územia, vrátane žalobcu, tým, že sa žalovaným stanovili rôzne podmienky pre ďalšie užívanie a disponovanie s nehnuteľnosťami. 36. Správny súd vytýka žalovanému, že sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že rôzne podmienky ochrany pre rôzne parcely v rámci ochranného pásma vyplývajú z umiestnenia týchto parciel. Takéto odôvodnenie však nie je dostatočné, nie je riadnou štruktúrovanou správnou úvahou, podopretou dôkazmi a zisteným skutkovým stavom. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva ani to, či došlo k vymedzeniu severnej a južnej polovice v časti „sever“ v dôsledku vykonania niektorých zmien vo vymedzení územia ochranného pásma alebo či žalovaný použil iné objektívne stanovené a preskúmateľné hľadisko. Preto správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a žalobná námietka vznesená v uvedenom smere je dôvodná. 37. Žalovaný síce formálne vyhovel požiadavke na definovanie pojmu „vzdialenejšie územie“ tak ako ho k tomu zaviazal Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/247/2014 zo dňa 04.04.2018 tým, že tento pojem nahradil pojmami „južná polovica“ a „severná polovica“ časti „sever“ s priradením konkrétnych parciel pod každú takto novo označenú kategóriu, ale žalovaný nevysvetlil, na základe akého kľúča resp. podľa čoho k takémuto rozdeleniu pristúpil. Z materiálneho pohľadu tak zostala nezodpovedaná otázka, prečo bolo nevyhnutné z hľadiska stanovenia podmienok ochrany územia ochranného pásma pristúpiť práve k takému členeniu, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. 38. K žalobnému bodu vo vzťahu k pohľadovým kužeľom a ich nedefinovaniu graficky, ale len slovne, správny súd uvádza, že vo vzťahu k pohľadovým kužeľom neidentifikoval priamy dotyk na subjektívnych právach žalobcu, keďže zo slovného opisu pohľadových kužeľov nevyplýva, že vymedzenie podmienok ochrany zachovania možnosti nerušených lokálnych priehľadov sa týka priamo nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a žalobca túto skutočnosť v žalobe ani netvrdil. Preto správny súd neprisvedčil dôvodnosti tejto žalobnej námietky. 39. Žalobná námietka smerujúca k tomu, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zmene vymedzenia územia ochranného pásma oproti jeho predchádzajúcemu vymedzeniu, hoci žalobca odvolaním nenapadol rozsah územia ochranného pásma, správny súd poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/247/2014 zo dňa 04.04.2019, s ktorým sa stotožňuje a podľa ktorého: „24. Účelom odvolacieho administratívneho konania je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu. Druhostupňový správny orgán preskúmava prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, teda celý výrok spolu s odôvodnením, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo súc viazaný zásadou, že v odvolacom konaní nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodnutia v prvom stupni. Celý rozsah prieskumu znamená, že odvolací orgán nie je viazaný len námietkami a návrhmi odvolateľa, ale musí napadnuté rozhodnutie preskúmať vo všetkých jeho častiach a s ohľadom na všetky podklady, hľadiská a náležitosti, ktoré sa so zreteľom na § 47 SP uplatňujú pri tvorbe rozhodnutia. Vec posudzuje nielen zo stránky právnej, ale aj skutkovej. Nie je preto vylúčené, aby v odvolacom konaní bolo vykonané ďalšie dokazovanie (a to aj na návrh účastníkov konania), s ktorým však musia byť účastníci konania oboznámení podľa § 33 ods. 2 SP. Odvolanie podľa SP je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je v zásade oprávnený rozhodnúť vo veci sám cestou zmeny prvostupňového rozhodnutia po samostatnom zhodnotení skutkovej a právnej stránky veci...“ Preto správny súd vyhodnotil uvedenú žalobnú námietku ako nedôvodnú.
40. Vo vzťahu k žalobnému bodu, že v odvolacom konaní bolo spracované odborné stanovisko, správny súd opätovne poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/247/2014 zo dňa 04.04.2019, s ktorým sa stotožňuje a podľa ktorého: „29. Rovnako nebolo pochybením, že v odvolacom konaní Pamiatkový úrad SR spracoval odborné stanovisko na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku nazvané „Ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ) E., Závodská cesta, č. ÚZPF 1428/1-8, odborný podklad aktualizovaný podľa stavu v území k 22.5.2014“, pretože ho na to oprávňuje § 15 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. Žalobca mal možnosť sa s týmto podkladom oboznámiť pred vydaním rozhodnutia žalovaného a vyjadriť sa k nemu, preto nemožno dospieť k záveru o porušení jeho práva podľa § 33 ods. 2 SP.“ Na základe uvedeného táto žalobná námietka nie je podľa názoru správneho súdu dôvodná. 41. Správny súd pre úplnosť dodáva, že presvedčivosť odôvodnenia a preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného skúmal v rámci žalobných bodov v kontexte priameho dotyku na subjektívnych právach žalobcu, pričom musí konštatovať vadu rozhodnutia, pre ktorú je potrebné ho zrušiť. 42. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ktorého úlohou bude v novom konaní vo vzťahu k vymedzeniu konkrétnych podmienok ochrany územia ochranného pásma v časti stanovenia podmienok v prípade zámeru umiestnenia novostavby na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich stavieb presvedčivo odôvodniť stanovenie hranice a rozdielnych podmienok pre vlastníkov pozemkov v severnej a južnej polovici časti „sever“ územia ochranného pásma. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Ďalším účastníkom 1/, 2/, 3/, 4/ súd s odkazom na § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne nevznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.