Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/85/2017 1017201738 21. 06. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201738.4
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, E., v zast.: JUDr. Viera Petrášová, advokátka, s.r.o., so sídlom: Kmeťovo námestie 2796/4, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Karlova Ves, IČO: 00603520, so sídlom: Námestie sv. Františka 8, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.10.2017 sa žalobca domáhal zakázať umiestňovať žalovanému na parcelách č. XXX/X, XXX/X F. XXX/X zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: E. - A. G. B. H., katastrálne územie: B. H. akékoľvek predmety alebo zariadenia brániace prejazdu motorovými vozidlami. Ďalej žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok v zakázaní umiestňovať žalovanému na parcelách č. XXX/X, XXX/X F. XXX/X zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: E. - A. G. B. H., katastrálne územie: B. H. akékoľvek predmety alebo zariadenia brániace prejazdu motorovými vozidlami. 2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (na parc. č. XXX/X, XXX/X F. XXX/X), vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: E. - A. G. B. H., katastrálne územie: B. H.. Dotknuté parcely sa nachádzajú v tzv. vnútrobloku obytných domov, ku ktorým má žalobca zabezpečený prístup motorovým vozidlom na základe osadenej dopravnej značky „BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou E 12 s textom „Okrem držiteľov povolenia MÚ MČ KV". Žalobca je držiteľom povolenia k osobnému vjazdu vozidla evidenčnej značky E. XXXXX a vozidla evidenčnej značky E. XXXXX k svojim parcelám. 3. Dňa 09.10.2017 zistil, že na jeho parcele, ktorej časť predstavuje účelovú komunikáciu 3. a 4. triedy v správe žalovaného sa nachádza okrasný betónový kvetináč osadený Mestskou časťou B. H., ktorý bráni prejazdu motorovými vozidlami a prístupu k dotknutým nehnuteľnostiam. 4. Žalobca má za to, že žalovaný je vlastníkom dotknutých betónových kvetináčov alebo súhlasil s ich umiestnením ako aj s vjazdom vozidla na to určeného k umiestneniu betónových kvetináčov na parcele žalobcu.
5. Zásah do jeho práv a oprávnených záujmov odôvodnil tým, že má znemožnený prístup k parcelám v jeho vlastníctve, nemôže na svojom pozemku hospodáriť a vykonávať činnosti spojené s udržiavaním jeho nehnuteľnosti ako aj parkovať svoje vozidlá, ku ktorým má pridelené osobitné povolenie. Obyvatelia okolitých obytných domov majú znemožnený prístup ku svojim nehnuteľnostiam. V prípade núdze alebo osobitnej pohotovostnej situácie nemôžu jednotky rýchlej záchrannej služby, príslušníci požiarneho a hasičského zboru zaparkovať a mať prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve okolitých bytových domov. 6. S ohľadom na povahu betónových kvetináčov, nie je možné, aby žalobca dosiahol nápravu iným spôsobom ako podaním návrhu na zrušenie iného zásahu orgánu verejnej správy. Začatie stavebného konania podľa Stavebného zákona nie je možné iniciovať akékoľvek správne alebo obdobné konanie. 7. V súvislosti so zásahom žalobca upozorňuje, že žalovaný predstavuje osobitný orgán podľa ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“) a ustanovenia § 3c písm. d) zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“). V zmysle uvedeného je Žalovaný ako Mestská časť - Karlova Ves zároveň aj špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie pri prenesenom výkone štátnej správy. 8. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona: „Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.“ 9. Žalobca vidí nezákonnosť postupu žalovaného najmä v nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ktoré bolo spôsobené tým, že žalovaný nerozhodol na základe a so súhlasom krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave a v rozpore s rozhodnutím o určení použitia dopravných značiek a dopravných zariadení Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 27.5.2011. Navyše, umiestnenie dopravných značiek v rozpore s verejným záujmom a ochranou zdravia a majetku obyvateľov okolitých miestnych obytných domov, ktorí v prípade naliehavej núdze potrebujú čo najbližší a najrýchlejší prístup k vchodom obytných domov. II. Vyjadrenie žalovaného 10. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý namieta, že mestská časť Bratislava-Karlova Ves nie je vlastníkom uvedených betónových kvetináčov a ani nevydala súhlas na ich umiestnenie. Mestská časť E. H. neobmedzila žalobcu v jeho právach, tak ako je to uvedené v žalobe. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam a mestská časť nie je tým subjektom, ktorý disponuje pasívnou legitimáciou v predmetnej veci. Vzhľadom na uvedené žalovaný nevidí dôvod sa vyjadrovať k ďalším tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobe, nakoľko nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Upozorňuje, že pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalovanému právo, ktoré je predmetom konania a ktoré je spochybnené žalobcom. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého sporového súdneho konania. Vzhľadom na čo žiada súd aby žalobu zamietol III. Replika žalobcu 11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasí s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, poukazuje pritom na § 7a ods. 2 písm. e/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy zo dna 27.5.2011 sp. zn. MAGS OD - 46464/2011-288917-1, tento určil použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových komunikáciách na území Bratislavy v bode 885 „Miestnu úpravu organizácie dopravy, Vylúčenie dopravy na účelových komunikáciách a chodníkoch okrem držiteľov povolení Mestskej časti Karlova Ves“. Zdôrazňuje, že žalovaný predstavuje správny
orgán podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V kontexte tvrdení žalovaného zdôrazňuje, že v lete roku 2018 sa v betónových kvetináčoch objavili znaky typické pre žalovaného - Mestskej časti Karlova Ves. Napriek viacerým výzvam adresovaným žalovanému, ktoré odôvodňujú a vysvetľujú nutnosť odstránenia kvetináčov najmä kvôli prejazdnosti pozemnej komunikácie v naliehavých prípadoch kvôli zdravotným a iným ťažkostiam miestnych obyvateľov, nie je vykonaná náprava resp. žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy nevyvíja žiadnu činnosť aprobovanú zákonom. Žalobca zdôrazňuje, že inicioval dve samostatné správne konania u orgánov štátnej správy, ktoré sú v tejto veci - Podnet - vyzvanie správcu cesty k odstráneniu predmetov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste adresovaný Krajskému dopravnému inšpektorátu zo dňa XX.XX.XXXX. A podnet na Operatívnu komisiu pre určovanie dopravných značiek a dopravných zariadení zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom opísal dotknutý stav a vyzval oddelenie dopravy, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, aby prerokovalo zmenu organizácie dopravy v súlade so stavom, ktorý je odsúhlasovaný miestnym dopravným orgánom - žalovaným. Žalobca v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám žiadal o uvedenia stavu konania, žalovaný ako aj oddelenie dopravy magistrám však potvrdili, že vo veci nekonajú. 12. V doplnení svojho vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca priložil ako dôkaz farebnú fotografiu zobrazujúcu betónové kvetináče označené tabuľkou so znakom žalovaného a ďalej písomné vyjadrenie žalovaného zverejnené na webovej stránke žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom informuje obyvateľov mestskej časti, že žalovaný má k dispozícii 30 ďalších kvetináčov a výzvu na ich umiestnenie. IV. Duplika žalovaného 13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že predmetom súdneho sporu sú veľké kvetináče štvorcového pôdorysu, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobcu v čase ďaleko pred konaním akcie „Adoptuj si kvetináč“. Žalovaný tieto kvetináče na pozemku žalobcu nekúpil. Nie je vlastníkom kvetináčov nachádzajúcich sa na pozemku žalobcu. Namieta preto opätovne nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Akcia mestskej časti s názvom „Adoptuj si kvetináč“, ktorá bola prvý krát realizovaná v roku 2017 je zameraná prednostne na výsadbu kvetináčov, ktoré sa už nachádzajú na verejne dostupných priestranstvách v Karlovej Vsi a nie sú majetkom žalovaného. V rámci tejto dobrovoľníckej akcie sa samospráva snaží v spolupráci s aktívnymi obyvateľmi zveľadiť tieto verejne dostupné priestranstvá v Karlovej Vsi výsadbou a starostlivosťou o neudržiavané kvetináče. Preto žalovaný zabezpečuje pre obyvateľov sadenice kvetov, nie kvetináče. Pri tejto príležitosti sa spolu so sadenicami rozdávajú aj tabuľky s názvom akcie a logom mestskej časti pre označenie kvetináčov, ktoré obyvatelia Karlovej Vsi v rámci tejto kampane vysadili. Žalovaný uvádza, že pri rozdávaní sadeníc mestská časť neskúma vlastnícke vzťahy obyvateľov mestskej časti ku konkrétnym kvetináčom. Vzhľadom na úspešný prvý ročník akcie „Adoptuj si kvetináč“ v roku 2017, mestská časť v roku 2018 nakúpila 20 ks betónových kvetináčov veľkosti 800x300x350mm (obdĺžnikový pôdorys), ktoré sa umiestňovali na viaceré miesta v Karlovej Vsi. Na ulici C. to bolo len v lokalite C. XX-XX na začiatku parku (pozemok parc. č. XX/X I.) a C. XX-XX (pozemok parc. č. XX/X I.). V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 14. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že ak žalovaný v júli 2021 argumentuje tým, že kvetináče zakúpil len v apríli 2018, pričom žaloba bola podaná v októbri 2017 s predložením fotografií, ktoré zachytili umiestnenie kvetináčov na ceste, tak len preukazuje, že ako príslušný orgán štátnej správy od roku 2017 vo veci nekonal a žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Pre úplnosť žalobca opätovne uvádza aj argumenty z predchádzajúcich písomných vyjadrení. 15. V ďalšom vyjadrení žalobcu doručenom súdu dňa 10.01.2022 žalobca nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovaného, že nejde o rozhodovanie v správnom konaní alebo o nesprávny úradný postup. Namieta, že žalovaný svoje rozhodovanie potvrdil úradným článkom vo svojom mesačníku Karloveské noviny ročník VI. číslo XX - XX, J. XXXX - K. XXXX, kde na inej parcele rozhodol o odstránení
veľkorozmerných kvetináčov: ,,Pôvodné črepníky sme odstránili aj na základe požiadavky hasičského zboru." 16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.03.2022, v ktorom v súvislosti s článkom v mesačníku Karloveské noviny ročník VI. číslo XX - XX, J. XXXX - K. XXXX, uvádza, že črepníky, o ktorých sa v mesačníku píše, boli primárne odstránené kvôli rekonštrukcii chodníka, aj z toho dôvodu je v citovanej vete pri dôvetku „aj na základe požiadavky hasičského zboru“ použitá spojka „aj“. Ďalej na svoju obranu uvádza, že žalobca podal dňa 12.10.2017 žalobu o ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 SSP. V zmysle § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal, žalovaný zásah, ktorý vo svojej žalobe žalobca popisuje a ktorého zákaz žalobca vyžaduje uložiť žalovanému súdom, nevykonal, nevykonáva a ani nepovolil jeho vykonanie. Žalovaný namieta, že nie je vlastníkom kvetináčov, ktorých umiestnenie žalobca napáda, žalovaný kvetináče na predmetné miesto neumiestnil a ani nerozhodol o ich umiestnení. Z toho dôvodu opätovne namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej upozorňuje na to, že v súčasnosti žalobca nemá vydané zo strany Miestneho úradu mestskej časti BratislavaKarlova Ves povolenie na vjazd do vnútrobloku C.. Toto oprávnenie nemá od roku 2020. Z toho dôvodu žalovaný má aj za to, že odpadol dôvod konania, pretože ak už žalobca nedisponuje povolením na vjazd do vnútrobloku, nie je dôvod aby žiadal súd o vydanie zákazu pre žalovaného umiestňovať na parc. č. XXX/X, XXX/X F. XXX/X akékoľvek predmety alebo zariadenia brániace jeho prejazdu motorovým vozidlom. Naviac predmety (kvetináče) nie sú umiestnené na pozemkoch žalobcu, ale na stavbe - miestnej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemkoch žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Žalovaný zdôrazňuje, že aj napriek umiestneniu kvetináčov na miestnej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu, žalobca má prístup k svojim pozemkom aj naďalej zachovaný, či už peší prístup chodníkom vo vnútrobloku alebo motorovým vozidlom popri bytovom dome C. XX – XX F. C. XX – XX. Na pozemkoch, ktorých vlastníkom je žalobca, ležia stavby – komunikácie, detské ihrisko a verejná zeleň, ktorých vlastníkom však už žalobca nie je. Napriek tomu, že na svojich pozemkoch nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou - stavbou, má na ne žalobca spomínaný prístup motorovým vozidlom. Týmto spôsobom zostal prístup zachovaný aj pre vozidlá záchranných zložiek. Žalovaný taktiež upozorňuje, že na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. XX/X/XXXX prebiehalo konanie o náhradu škody súvisiacej s premiestnením kvetináčov žalobcom. V tomto konaní (sp. zn. XX/X/XXXX) bol žalobca neúspešný okrem iného aj z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných potrebnú pre uplatnenie zodpovednosti zo škodu, t.j. nepreukázal, že mestská časť ako žalovaný (v predmetnom spore žalovaný v 2. rade) je vlastníkom kvetináčov a že ich na pozemok žalobcu umiestnila. VI. Relevantná právna úprava a konanie na Správnom súde 17. .Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
21. .Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 22. .Podľa § 253 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. 23. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy, priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 24. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 25. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 26. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP preskúmal vec postupom podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP, v súlade s § 107 ods. 2, v spojení s § 252 SSP, bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní súdneho spisu dospel súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 261 SSP). 27. Žalobca nachádza ukrátenie na svojich právach v inom zásahu, ktorý stále trvá podľa úpravy danej § 252 ods. 1 SSP, ktorého sa mal žalovaný dopustiť faktickým postupom, ktorým žalovaný mal umiestniť na parcele vo vlastníctve žalobcu okrasné betónové kvetináče, ktoré bránia prejazdu motorových vozidiel a prístupu k ďalším parcelám vo vlastníctve žalobcu. V žalobnom návrhu sa žalobca domáhal negatórnou žalobou, aby súd uložil žalovanému zákaz umiestňovať na parcelách č. XXX/X, XXX/X F. XXX/X zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: E. - A. G. B. H., katastrálne územie: B. H. akékoľvek predmety alebo zariadenia brániace prejazdu motorovými vozidlami. 28. Pod iným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, možno rozumieť faktický postup orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má takýto zásah čisto faktickú povahu, teda neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy voči fyzickej alebo právnickej osobe na mieste samom. Zákonodarca schválne zvolil abstraktnejší spôsob vymedzenia definičných znakov iného zásahu v záujme postihnutia veľkého množstva faktických činností, ktoré zasahujú alebo môžu zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzických či právnických osôb, avšak nemajú podobu individuálneho správneho aktu. Môže sa jednať aj o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, no napriek tomu sú voči osobám záväzné, pričom tieto sú následne povinné niečo konať, niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať. Spoločným menovateľom je však ich nezákonnosť. V neposlednom rade zákon vyžaduje, aby sa tvrdený iný zásah navonok prejavil priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnej osoby. 29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je označenie žalovaného (§ 257 písm. b/ SSP). Podľa § 255 ods. 1 SSP je vo všeobecnosti žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Slovné spojenie „podľa žalobcu“ znamená, že žalobca svoju žalobu smeruje voči tomu, kto podľa jeho názoru voči nemu iný zásah uskutočňuje alebo uskutočnil. To však súčasne znamená, že na rozdiel napr. od všeobecnej správnej žaloby, žalovaný nie je určený priamo zákonom, ale je závislý od žalobného tvrdenia. Inak je to však pri žalovanom podľa § 255 ods. 2 a 3 SSP, ktorý je určený priamo zákonom. Pasívna žalobná legitimácia však v prípade podľa § 255 ods. 1 SSP (čiže aj v konkrétnej právnej veci) potom už nie je chápaná ako procesná podmienka konania v zmysle § 97 SSP a zistenie skutočnosti, že žalovaný nevykonal iný zásah, má za následok zamietnutie žaloby v zmysle § 261 SSP a nie zastavenie konania podľa § 99 písm. b/ SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 892s a 1235 s.).
30. V konaní žalobca odvodzuje postavenie žalovaného (Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves), ako orgánu, ktorý podľa jeho tvrdenia zásah vykonal aj od toho, že parcele na ktorej sa okrasný betónový kvetináč nachádza, je účelová komunikácia 3. a 4. triedy, ktorá je v správe žalovaného. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2018 a doplnení vyjadrenia zo dňa 25.09.2018 žalobca dôvodí, že v lete 2018 sa v betónových kvetináčoch objavili znaky typické pre žalovaného (osadenie kvetináčov tabuľkami so znakmi žalovaného), správou zo dňa 28.02.2018 zverejnenou na webovej stránke žalovaného, v ktorej žalovaný informuje obyvateľov mestskej časti, že má k dispozícii 30 nových kvetináčov na osadenie v Bratislave - mestskej časti Karlova Ves. V rámci vyjadrenia z 10.01.2022 žalobca poukazuje na článok v mesačníku Karloveské noviny, ročník VI. Číslo XX L. J. XXXX – K. XXXX, kde žalovaný na inej parcele rozhodol o odstránení veľkorozmerných kvetináčov (parcela na C. M. medzi obytnými domami XX F. XX). 31. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že na rozdiel od väčšiny iných konaní podľa SSP, kde žalovaný orgán verejnej správy priamo vyplýva z predmetu konania, teda súd pozná žalovaný orgán v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, sa jedná o konanie, kde žalobca je zaťažený povinnosťou tvrdiť a aj preukázať, že žalovaný orgán verejnej správy, ktorý označil v žalobe je pôvodcom namietaného iného nezákonného zásahu. V prípade ak sa v súdnom konaní nepreukáže, že žalobcom označený žalovaný vykonal iný zásah, následkom je zamietnutie žaloby. Pričom súd nemá povinnosť namiesto žalobcu zisťovať, ktorý orgán verejnej správy v skutočnosti iný zásah vykonal . 32. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný bol vlastníkom kvetináčov, resp. že by rozhodol o ich umiestnení alebo povolil ich umiestnenie. Zodpovednosť žalovaného nevyplýva ani z obsahu žaloby, ani z priložených dôkazov. Skutočnosť, že žalovaný je správca predmetnej pozemnej komunikácie, na ktorej sú umiestnené kvetináče sama o sebe nepreukazuje to, že by žalovaný namietaný zásah aj vykonal. Vykonanie namietaného iného zásahu žalovaným v konaní tunajší súd nevyvodzuje ani z fotografií priložených žalobcom v podaní zo dňa 25.09.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 12.10.2017, pričom v tomto čase (teda viac ako rok pred tým) sa na predmetných kvetináčoch nenachádzali žiadne označenia spájajúce ich so žalovaným. Pokiaľ v roku 2018 ako je vidieť z priloženej fotografie, boli v kvetináčoch zapichnuté menšie tabuľky s odkazom na vtedy prebiehajúcu akciu žalovaného „adoptuj si svoj kvetináč“, súd nepovažuje takýto dôkaz za preukazujúci, že žalobcom označený žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal. Nebolo v konaní preukázané, že by tieto tabuľky s označením boli osadené do kvetináčov žalovaným (žalovaný v konaní konzistentne vylučuje akúkoľvek jeho spojitosť s týmito kvetináčmi), tieto tabuľky mohol do kvetináčov umiestniť ktokoľvek, napr. za účelom aby vyvolal mylnú spojitosť žalovaného s kvetináčmi. Čomu nasvedčuje aj už súdom spomenutá skutočnosť, že v čase začiatku súdneho konania vo veci v októbri 2017 sa tieto označenia v kvetináčoch nenachádzali. 33. Taktiež vykonanie predmetného iného zásahu žalovaným nevyplýva ani zo žalobcom namietanej akcie žalovaného z roku 2018 s názvom „adoptuj si svoj kvetináč“. A to najmä z dôvodu, ako už súd vyššie spomína, žalobca namieta osadenie kvetináčov v októbri roku 2017, pričom akcia adoptuj si svoj kvetináč ako aj článok uverejnený na webovej stránke žalovaného s výzvou na adopciu 30 kvetináčov v roku 2018, je až z roku 2018, teda až z nasledujúceho roka, čím nie je daná spojitosť žalovaného s osadením kvetináčov na pozemku žalobcu v roku 2017. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení z 10.05.2020 uvádza, že aj v roku 2017 prebiehala akcia s názvom „adoptuj si svoj kvetináč“, avšak zároveň uvádza, že tá bola zameraná prednostne na výsadbu kvetináčov, ktoré sa už nachádzali na verejne prístupných priestranstvách v Karlovej Vsi a nie sú majetkom žalovaného. Žalovaný taktiež uvádza, že v rámci akcie „adoptuj si svoj kvetináč“ rozdáva samostatne aj iba sadenice pre obyvateľov Karlovej Vsi spolu s ktorými sa rozdávajú aj spomínané tabuľky, ktoré obyvatelia samy môžu nasadiť. žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy týkajúce sa osádzania kvetináčov žalovaným v roku 2017. Zároveň žalovaný počas celého súdneho konania popiera vlastníctvo predmetných kvetináčov, alebo ich osadenie. 34. Ohľadom námietky žalobcu - článku v mesačníku Karloveské noviny, ročník VI. Číslo XX L. J. XXXX – K. XXXX, kde žalovaný na inej parcele rozhodol o odstránení veľkorozmerných kvetináčov (parcela na C. M. medzi obytnými domami XX F. XX), tunajší súd nemá za to, že by tento článok preukazoval vykonanie iného zásahu žalovaného v konaní. Žalovaný v konaní osadenie kvetináčov na C. M. medzi obytnými domami XX F. XX nespochybňoval, sám osadenie týchto kvetináčov spomína a to už vo vyjadrení zo dňa 10.05.2020.
35. Na doplnenie súd uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. XX/X/XXXX, o náhradu škody, kde žalovaného žaloval z titulu, že žalovaný (v konaní sp. zn. XX/X/XXXX, ako žalovaný 2/) je vlastníkom kvetináčov a že tieto na pozemky žalobcu umiestnil práve žalovaný. 36. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný bol orgán verejnej správy, ktorý namietaný iný zásah vykonal v zmysle § 255 ods. 1 SSP. Pričom v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je to práve žalobca, ktorý je povinný pre úspech v konaní preukázať to, že ním označený orgán verejnej správy podľa § 255 ods. 1 SSP aj skutočne iný zásah vykonal. 37. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný vykonal v žalobe namietaný iný zásah, má to za následok zamietnutie žaloby v zmysle § 261 SSP, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vznikol nárok na úplnú náhradu trov konania v dôsledku jeho úspechu v konaní, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému orgánu verejnej správy nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.