Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/161/2019 1016201946 29. 10. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30.06.2016, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Bardejov ako stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011 povolil podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) zmenu stavby „Polyfunkčný dom“ - dvorové časti domov č. 32, 33 na Radničnom Námestí v Bardejove“, na pozemku parcela č. C KN 910/05, 910/06 v katastrálnom území C. pred dokončením a zároveň aj užívanie tejto stavby pre žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal Okresný prokurátor v Bardejove protest č. Pd 98/11-11 dňa 23.01.2012. V proteste uviedol, že podávateľ - Krajský pamiatkový úrad v Prešove sa podnetom zo dňa 21.10.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia a následného podania protestu prokurátora, lebo podľa neho mesto Bardejov vydaným rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením a kolaudačným rozhodnutím na uvedené objekty nerešpektovalo a porušilo zákon, keďže rozhodlo napriek tomu, že Krajský pamiatkový úrad Prešov ako dotknutý orgán nesúhlasil s vydaním tohto rozhodnutia vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 03.03.2011, v ktorom poukázal na svoje stanovisko vydané ešte dňa 12.10.2009. 2. Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 nevyhovel protestu Okresného prokurátora v Bardejove č. Pv 98/11-11 zo dňa 23.01.2012 a rozhodnutie mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011 ponechal v platnosti. V predmetnej právnej veci išlo o situáciu, keď stavebný úrad vykonávajúci konanie posúdil námietky žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k vyjadreniu dotknutého orgánu, ktoré bolo nesúhlasné. Z obsahu spisu vyplýva, že stavebný úrad sa snažil rozpor odstrániť, avšak bezúspešne.
3. Stavebný úrad pri posudzovaní daného návrhu, vyjadrenia dotknutého orgánu a námietok stavebníka voči vyjadreniu dotknutého orgánu, podaný návrh posúdil tak, že zmenu stavby pred dokončením je možné povoliť, nakoľko zmenou stavby pred dokončením a užívaním stavby nebudú porušené obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy, a že realizácia stavby nie je v rozpore s rozpracovaným a schváleným Územným plánom mesta Bardejov. 4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala dňa 07.05.2013 protest prokurátora č. VI/2/Gd 58/13-6, vo veci rozhodnutia mesta Bardejov o povolení zmeny stavby pred dokončením žalobcovi ako stavebníkovi. V proteste uviedla skutočnosti, ktorými bol porušený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) a stavebný zákon. Ďalej uviedla, že napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove ako dotknutého orgánu štátnej správy, ktoré potvrdil i jeho nadriadený orgán Slovenský pamiatkový úrad, mesto Bardejov, ako stavebný úrad vydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením a povolenie užívania. Mesto Bardejov ako stavebný úrad v konaní neodstránil jestvujúci rozpor a rozhodol bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami. 5. O proteste prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12.08.2013 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/Pa zo dňa 10.09.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že protestu vyhovel a zrušil protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012/285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012. Uvedeným rozhodnutím stavebného úradu došlo k závažnému porušeniu ustanovení správneho poriadku, ako aj § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods. 1, ods. 5 stavebného zákona, a to z dôvodu, že stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán, vydal v prospech žalobcu ako stavebníka rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania. Pokiaľ krajský stavebný úrad na tieto skutočnosti neprihliadol ani potom, ako ich v podanom proteste zdôraznil okresný prokurátor a jeho protestu nevyhovel, porušil zákon rovnako závažným spôsobom. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30.06.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad zamietol. Stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v konaní o proteste prokurátora o tom, že vydaním rozhodnutia stavebného úradu v uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Žalobca mal za to, že napadnutými rozhodnutiami oboch stupňov bol porušený zákon, pričom žalobca ako účastník daného konania bol týmito rozhodnutiami orgánov verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. V žalobe poukázal na formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to, že na tomto rozhodnutí nie je uvedený dátum jeho vydania ani neobsahuje vlastnoručný podpis osoby, ktorá rozhodnutie vydala. 9. Podľa žalobcu boli porušené základné zásady správneho konania, a to najmä zásada dvojinštančnosti konania. Žalobca nevedel o tom, že v danej veci druhostupňový orgán mienil vydať rozhodnutie, nakoľko pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol vyrozumený o tom, že dokazovanie v danej veci považuje v zmysle § 33 správneho poriadku za ukončené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 31/2002 ako aj č. 172/2015, v ktorých je zvýraznená požiadavka na rešpektovanie princípu stability správnych rozhodnutí, pokiaľ nie sú v rozpore s hmotným právom nasledovne: „Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť je daná predmetom konania. Teda správne konanie výlučne sleduje, aby bola zistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú
konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.“ 10. Mimoriadne opravné prostriedky by preto nemali byť správnymi orgánmi nadužívané a pri každom konaní o nich by mala byť posudzovaná aj váha záujmu na stabilite skôr vydaných rozhodnutí. V danom prípade sa tak nestalo. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný sa stotožnil s obsahom protestu prokurátora, napriek tomu, že napádané bolo rozhodnutie o proteste prokurátora, pričom sa nevysporiadal s obsahom argumentov, ktoré žalobca voči tomuto postupu uplatnil. Ak sa konalo o proteste prokurátora, ktorý smeruje proti rozhodnutiu o proteste prokurátora podanom na tom istom skutkovom aj právnom základe ako v minulosti, ide o doslova zopakovanie predchádzajúceho už právoplatne ukončeného konania. Týmto sa zasahuje do princípu právnej istoty a zjavne sa koná o rovnakej veci opakovane. Porušenie princípu „ne bis in idem“, je v danej veci viac než zjavné, pričom toto zistenie dokazuje porušenie práva garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 11. V danej veci bolo rozhodnutie mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011 napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pd 98/11-11, zo dňa 23.01.2012. O tomto proteste prokurátora bolo právoplatne rozhodnuté tak, že Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím sp. zn. 1012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 uvedenému protestu prokurátora nevyhovel. Nakoľko predmetom každého konania o proteste prokurátora bolo rozhodnutie správneho orgánu, zákon jednoznačne limituje možnosť napadnutia takéhoto rozhodnutia ustanovením § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), podľa ktorého protest prokurátora proti rozhodnutiu, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/, nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade nevyhovenia protestu prokurátora je možné nespokojnosť orgánov prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu vyjadriť jediným zákonným priznaným prostriedkom nápravy, a to žalobou na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. 12. Ak prokurátor zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby na súd, je podľa názoru žalobcu neprípustné, aby v danej veci inicioval zopakovanie celého konania tým, že podá opäť protest, ktorý neznamená nič iné, než len to, že v danej, už raz právoplatne ukončenej veci sa má konať opätovne. 13. Pokiaľ ide o vecnú stránku podaného protestu, tento opomína obsah platnej právnej úpravy a doslova otrocky preberá ústavne neakceptovateľné názory pamiatkového úradu, ktorý v rámci kolaudačného konania má len postavenie dotknutého orgánu. V danej veci povaha protestu vychádza zo záverov, že nie stavebný úrad, ale pamiatkový úrad bude rozhodovať o tom, či sa užívanie stavby povolí alebo nie. Tento názor nie je správny a neoprávnene neguje postavenie a význam stavebného úradu v kolaudačnom konaní. Stavebný úrad nesie zodpovednosť za vydanie povolenia na užívanie stavby, pamiatkový úrad má len postavenie dotknutého orgánu. Jedinou povinnosťou stavebného úradu je vysporiadať sa so stanoviskom dotknutého orgánu, nie je povinnosťou stavebného úradu toto bezvýhradne akceptovať. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.12.2016 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 15. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri podaní protestu proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu uviedol, že nie je v pôsobnosti žalovaného posudzovať postup prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri výkone jeho pôsobnosti podľa zákona č. 153/2001 Z. z. Krajský pamiatkový úrad ako dotknutý orgán štátnej správy vydal záväzné stanovisko č. PO-11/90502/2310/Li zo dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o povolení zmeny predmetnej stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia, ktorá sa nachádza v
pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 a zapísanej v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Krajský pamiatkový úrad v predmetnom záväznom stanovisku uviedol, že dokumentácia zmeny predmetnej stavby pred dokončením prezentuje tie zmeny, ku ktorým sa už vyjadril predchádzajúcim záväzným stanoviskom č. PO-09/2719-02/8302/Li zo dňa 12.10.2009, v ktorom určil, ktoré zmeny schválenej projektovej dokumentácie sú neprípustné, alebo prípustné, pričom toto stanovisko žalobca nerešpektoval. Nakoľko proti obsahu záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu uplatnil žalobca námietky, stavebný úrad si v súlade s § 140b ods. 5 stavebného zákona vyžiadal od Krajského pamiatkového úradu stanovisko k námietkam, pričom tento dotknutý orgán svoje stanovisko nezmenil. Stavebný úrad si listom č. ŽP 2011/01335-rr zo dňa 07.06.2011 vyžiadal od Pamiatkového úradu SR, ktorý je nadriadeným orgánom Krajského pamiatkového úradu v Prešove, potvrdenie, resp. zmenu predmetného záväzného stanoviska. Pamiatkový úrad SR listom č. PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011 nesúhlasné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove č. PO11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011 potvrdil. 16. Žalovaný sa v konaní o proteste prokurátora správne stotožnil s právnym názorom prokurátora, že vydaním rozhodnutia stavebného úradu v uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku, a to najmä z dôvodu, že napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove č. PO-11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán – Pamiatkový úrad SR stanoviskom č. PÚ-11/29716/5120/KUB zo dňa 06.07.2011, vydal stavebný úrad rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania v prospech stavebníka, ktorým je žalobca, a pokiaľ Krajský stavebný úrad na tieto skutočnosti neprihliadol ani po tom, ako ich v podanom proteste zdôraznil okresný prokurátor a jeho protestu nevyhovel, porušil krajský stavebný úrad zákon závažným spôsobom. 17. Z § 126 ods. 1 stavebného zákona pritom jednoznačne vyplýva, že ak sa konanie vedené podľa stavebného zákona dotýka záujmov chránených osobitnými predpismi, v tomto konkrétnom prípade zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu“), rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 18. Ďalej žalovaný poukázal na § 140b ods. 1, ods. 2 a ods. 5 stavebného zákona. Pôsobnosť krajského pamiatkového úradu v stavebných veciach, vrátane konania o povolení zmeny stavby, je daná v § 30 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu, podľa ktorého záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Nesúhlasné záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu potvrdil aj jeho nadriadený orgán Pamiatkový úrad SR. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že stavebný úrad nie je kompetentný posudzovať stanovisko príslušného pamiatkového úradu a je povinný ho rešpektovať. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pre konanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny predmetnej stavby je potrebné záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Stavebný úrad je povinný toto záväzné stanovisko v rozhodovaní zohľadniť, obsah záväzného stanoviska je pre stavebný úrad záväzný. V proteste prokurátora bolo súčasne namietané, že stavebný zákon bez postupu uvedeného v § 136 ods. 1, ods. 2 neumožňuje, aby stavebný úrad vydal rozhodnutie. Podľa prokurátora Generálnej prokuratúry SR, ak sa rozpor v protichodných stanoviskách dotknutých orgánov nepodarilo odstrániť dohodou ich nadriadených orgánov, bolo zákonnou povinnosťou stavebného úradu predložiť vec ministerstvu na rozhodnutie po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. IV. Konanie na Krajskom súde v Bratislave
20. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31.10.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. 21. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že bolo potrebné obe rozhodnutia orgánu verejnej správy zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci. 22. Krajský súd uviedol, že nemohol súhlasiť s námietkami žalobcu, že na napadnutom rozhodnutí absentujú obligatórne náležitosti, a teda nie je správnym a zákonu zodpovedajúcim rozhodnutím. Je pravdou, že na uvedenom rozhodnutí chýba dátum jeho vydania, avšak táto chyba nemá za následok jeho neplatnosť či nulitu, pretože sa jedná o inú zrejmú nesprávnosť, a teda len určitú vadu, ktorá sa dá kedykoľvek odstrániť. Je teda na aktívnej procesnej účasti strán sporu, či podajú návrh na jeho opravu alebo nie a taktiež túto inú zrejmú nesprávnosť môže „ex offo“ opraviť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal. 23. Rovnako krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu o tom, že na uvedenom rozhodnutí absentuje odtlačok úradnej pečiatky, podpis, meno a priezvisko oprávnenej osoby, nakoľko po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia zistil, že na piatej strane sa nachádza meno a priezvisko osoby „Roman Brecely - minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ spolu s odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom ministra, pričom stačí že originál podpisu (alebo overený elektronický podpis) sa nachádza na prvopise listiny. 24. Ďalším žalobným dôvodom, ktorý žalobca uviedol vo svojej žalobe, je skutočnosť, že orgán rozhodujúci o podanom rozklade - minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dostatočne neskúmal okruh účastníkov konania, pretože keby tak urobil, zistil by, že vlastníkom stavby, o ktorej užívanie v tomto konaní ide, je spoločnosť PROGRES - INVEST, s.r.o., Tkáčska 2, Prešov. 25. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) ráta aj s tou možnosťou, že správny orgán, resp. orgán verejnej správy nekonal s vlastníkom stavby, ktorý samozrejme jednoznačne patrí medzi osoby, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vôľou zákonodarcu bolo v preskúmavacom súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku zabezpečiť ochranu aj tomu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť konaním správneho orgánu dotknuté. K náprave tejto chyby v správnom konaní prináleží opomenutému účastníkovi konania podať správnu žalobu na správny súd. 26. Aj v tomto prípade krajský súd dospel k záveru, že argumenty žalobcu neboli natoľko dôvodné, aby rozhodnutie dotknutého orgánu z tohto dôvodu zrušil. Je teda vecou spoločnosti PROGRES - INVEST, s.r.o., Tkáčska 2, Prešov, aby podala správnu žalobu na súd a nie predchádzajúceho vlastníka, ktorý ju o prebiehajúcom správnom konaní beztak mohol informovať, aby sa domáhala nápravy prostredníctvom rozhodnutia správneho súdu o ne/doručení uvedeného rozhodnutia. 27. Krajský súd uviedol, že podstatným argumentom v konaní o správnej žalobe bolo tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov neboli správne, zákonné ani dostatočne odôvodnené, pokiaľ jediným dôvodom na zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí bol ten argument, že mesto Bardejov ako i vtedajší Krajský stavebný úrad v Prešove, nezohľadnili stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove ako i Pamiatkového úradu SR, pričom bolo preukázané, že oba orgány toto stanovisko zohľadnili a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ním aj náležite vysporiadali. 28. Ďalším argumentom v tomto konaní bolo tvrdenie žalobcu, že protest generálneho prokurátora bol nezákonný, pretože prokurátor podal protest na totožnom skutkovom základe ako už aj v minulosti proti rozhodnutiu mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011, o ktorom bolo rozhodnuté Krajským stavebným úradom v Prešove sp. zn. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012, čo možno považovať za porušenie zásady „ne bis in idem“. V prípade nevyhoveniu protestu prokurátora je možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Inak povedané, proti rozhodnutiu o nevyhovení
protestu prokurátora nie je možné podať ďalší protest, ale jedine správnu žalobu na súd v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., čo prokurátor nevyužil. 29. Krajský súd dospel k záveru, že zrušenie právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Prešove, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 prvostupňovým rozhodnutím bolo v rozpore so zákonom, pretože žalovaný pri vydávaní tohto rozhodnutia jednak úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníka, ktorým nebol už v danom prípade stavebník, ale spoločnosť PROGRES - INVEST, s.r.o., Tkáčska 2, Prešov a bol toho názoru, že zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu, žalovaný orgán preto nesprávne vyhodnotil, resp. nevyhodnotil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán Pamiatkový úrad SR, vydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, je podľa krajského súdu zrejmé, že pre konanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny uvedenej stavby je potrebné záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Krajský pamiatkový úrad v Prešove vydal záväzné stanovisko č. PO-11/905/02/2310/Li dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia na dvorové objekty - Radničné námestie č. 32 a č. 33 v Bardejove. Keďže k dohode na doplňujúcom konaní medzi Krajským pamiatkovým úradom v Prešove a stavebníkom nedošlo, požiadal stavebný úrad o stanovisko Pamiatkový úrad SR, ktorý stanoviskom PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011 preskúmal stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove a taktiež nesúhlasil s vydaním rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením a kolaudačného rozhodnutia stavby, ktorá sa nachádza v pamiatkovom fonde v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 zapísanej v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 31. V kolaudačnom konaní dotknutý orgán môže svoj názor vyjadriť vo forme stanoviska, ktoré musí uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na stanovisko neprihliadne (koncentračná zásada). V praxi sa môže vyskytnúť situácia, že stanovisko jedného dotknutého orgánu je odlišné od stanovísk iných dotknutých orgánov alebo že sa stanovisko dotknutého orgánu líši od názoru stavebného úradu vykonávajúceho kolaudačné konanie. V prípade, že stanovisko jedného dotknutého orgánu je odlišné od stanovísk iných dotknutých orgánov (rozpor medzi stanoviskami dotknutých orgánov), postupuje sa podľa § 136 stavebného zákona - riešenie rozporov. Samotné riešenie rozporov je významné z toho hľadiska, že stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nemôže bez zosúladenia odlišného stanoviska s inými stanoviskami dotknutých orgánov vo veci rozhodnúť, pretože stanoviská dotknutých orgánov sú pre stavebný úrad záväzné. Z uvedeného vyplýva, že odstraňovanie rozporov medzi jednotlivými stanoviskami dotknutých orgánov sa musí uskutočniť ešte pred rozhodnutím stavebného úradu vo veci samej. Pre riešenie rozporov stavebný zákon preferuje dohodu orgánov nadriadených dotknutým orgánom. Situáciu, keď je stanovisko dotknutého orgánu odlišné od názoru stavebného úradu vykonávajúceho kolaudačné konanie; stavebný zákon „expressis verbis“ túto situáciu neupravuje. 32. Analogicky je možné aplikovať postup pri odstránení rozporov medzi jednotlivými dotknutými orgánmi uvedený v bode a) a rozpor medzi dotknutým orgánom a správnym orgánom, ktorý vedie konanie, odstrániť dohodou, prípadne rozhodnutím ministerstva. V súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie (aj správne) sa vyžaduje, aby nesúhlasné stanovisko stavebného úradu bolo v rozhodnutí náležite a podrobne odôvodnené. V predmetnej právnej veci išlo o situáciu, keď stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nesúhlasil so stanoviskom dotknutého orgánu - Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Z obsahu súdneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že stavebný úrad sa snažil rozpor odstrániť v doplňujúcom konaní, a následne požiadal o stanovisko Pamiatkový Úrad SR, avšak bezúspešne. 33. Konečné rozhodnutie je vždy na stavebnom orgáne, v tomto prípade meste Bardejov, resp. vtedajšom Krajskom stavebnom úrade v Prešove, ktoré sa so záporným stanoviskom Krajského
pamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR adekvátne vysporiadali a svoje rozhodnutie náležite odôvodnili (v čom považovali námietky dotknutých orgánov za nedôvodné). Podľa súdu sa v nesúhlasnom stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove jednalo o viac menej šikanózne vytýkanie „nedostatkov", pričom už len v bode 5/ ohľadne farebnosti strešnej krytiny možno vidieť neodôvodnenosť stanoviska krajského pamiatkového úradu, pretože vytýkaná farebnosť strešnej krytiny sa nachádza priamo na objekte č. 10, na Radničnom námestí a nie je zdôvodnené, prečo táto farebnosť nemôže byť aj na dvornom krídle nachádzajúcom sa taktiež na Radničnom námestí. 34. V druhej vete ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona je uvedené, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Toto ustanovenie si však nemožno vykladať reštriktívne a to, že v prípade, ak pamiatkový úrad vydá záporné stanovisko, znamená to záporné rozhodnutie aj pre stavebný úrad. Rozhodnutie pamiatkového úradu v žiadnom prípade nemôže prejudikovať rozhodnutie staveného úradu. V opačnom prípade by sa všetky kompetencie v stavebnom konaní mohli preniesť na spomenuté dotknuté orgány, ktorý by v konečnom dôsledku mali „posledné a rozhodné slovo“ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, čo by odporovalo platnému zákonu. 35. Rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nebolo podľa názoru krajského súdu správne a zákonné, pokiaľ v jeho odôvodnení bolo jediným dôvodom na zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí argument, že mesto Bardejov ako i vtedajší Krajský stavebný úrad v Prešove nezohľadnili stanovisko Krajského pamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR. Krajský súd mal za preukázané, že oba orgány toto stanovisko zohľadnili a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ním aj náležite vysporiadali. 36. Na základe uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a bolo potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d), § 191 ods. 3 písm. a) a § 191 ods. 4 SSP aj z toho dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie 37. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 214/2016-36 zo dňa 31.10.2017 podal žalovaný dňa 15.01.2018 kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného rozsudku krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. zmeny napadnutého rozsudku tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 38. Súčasne sa domáhal, aby kasačný súd ešte pred rozhodnutím vo veci samej vydal uznesenie, ktorým by priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti žalovaného. V kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho právneho názoru krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ako dôvod zrušenia rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 39. Zdôraznil, že Krajský pamiatkový úrad v Prešove ako dotknutý orgán štátnej správy vydal záväzné stanovisko č. D./XXX- 02/23110/LI zo dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o povolení zmeny predmetnej stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 a zapísanej v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Krajský pamiatkový úrad v uvedenom záväznom stanovisku uviedol, že dokumentácia zmeny predmetnej stavby pred dokončením prezentuje tie zmeny, ku ktorým sa už vyjadril v predchádzajúcom záväznom stanovisku, v ktorom zdôraznil, že zmeny schválenej projektovej dokumentácie sú neprípustné.
40. V danom prípade sa žalovaný stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom vyjadreným v proteste prokurátora a síce, že v uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení stavebného zákona ako aj správneho poriadku, a to najmä z dôvodu, že napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku vydal stavebný úrad rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania v prospech stavebníka, ktorým je žalobca. 41. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s námietkou krajského súdu, že nedbal na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušení právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nie je podľa jeho právneho názoru možné chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vysporiadal s dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu, na druhej strane však treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je preto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v konaniach a rozhodnutiach správnych orgánov musí byť rešpektovaný verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu. 42. Ku kasačnej sťažnosti sa dňa 27.02.2018 vyjadril žalobca tak, že navrhol, aby kasačný súd túto v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že krajský súd sa vo svojom rozsudku dostatočným spôsobom zaoberal a vyvrátil právne argumenty žalovaného ohľadom právnych účinkov záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ako aj Pamiatkového úradu SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. 2Sžo/228/2009 zo dňa 19.01.2010. Žalobca rovnako nesúhlasil ani s tým, aby bolo vyhovené návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. VI. Konanie na kasačnom súde 43. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11.06.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 214/2016-36 zo dňa 31.10.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 44. V odôvodnení rozsudku kasačný súd zdôraznil, že pri posudzovaní danej veci je nutné, aby táto bola posudzovaná so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle zásady proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou, ako aj práv účastníka nadobudnutých „v dobrej viere“. V prejednávanej veci je zrejmé, že bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu napriek tej skutočnosti, že Krajský pamiatkový úrad, rovnako ako aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vydali rovnaké nesúhlasné záväzné stanovisko k zmene predmetnej stavby, a to z dôvodu, že ide o stavbu, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov, evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 45. Oproti tejto skutočnosti stojí právo účastníka konania (stavebníka), ktorý sa dožaduje právnej ochrany na základe dobromyseľne nadobudnutých práv. V tomto prípade kasačný súd pristúpil k testu proporcionality, ktorý ako metrologický a analytický koncept slúži na to, resp. umožňuje nájsť vhodné riešenie daného konfliktu dvoch záujmov: verejný záujem kontra právo účastníka konania. 46. Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej verejnej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej verejnej správy v praxi okrem iného znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality a z týchto princípov musia vychádzať aj súdy pri prieskume zákonnosti správnych orgánov. 47. V danom prípade je nesporne treba odlíšiť verejný záujem súvisiaci s ochranou historickej pamiatky oproti súkromnému právu investora. V prejednávanej veci z ustanovení § 140a, § 140b stavebného zákona vyplýva, že dotknuté orgány podávajú záväzné stanovisko, ktoré je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzné a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými stanoviskami vo veci nemôže rozhodnúť.
48. Je nesporné, že napriek dvom nesúhlasným stanoviskám Krajského pamiatkového úradu v Prešove ako aj Pamiatkového úradu Slovenskej republiky stavebný úrad v Bardejove vydal rozhodnutie, ktorým stavebníkovi (žalobcovi) povolil zmenu stavby pred dokončením. V danom prípade ide o stavbu v pamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov, evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2, podľa ktorého pamiatková rezervácia Bardejov bola vyhlásená dňa 11.06.1950. Následne v súlade s § 5 ods. 1 zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti boli nariadením Vlády SR č. 596/2001 Z. z. zo dňa 13.12.2001 vymedzené hranice územia pamiatkovej rezervácie Bardejov. Nariadenie vlády je platným a účinným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo konštituované územie pamiatkovej rezervácie. Dňa 30.11.2000 Výbor svetového dedičstva rozhodol o zápise historického jadra mesta Bardejov do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. 49. Kasačný súd vyslovil názor, že ochranu pamiatkového fondu je potrebné pokladať za verejný záujem, ako zachovanie pamiatkovej hodnoty spočívajúcej v charaktere zástavby pozemku. Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehota na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia a napojenia na tieto siete, stavebný dozor, alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby. 50. Podľa názoru kasačného súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav veci a preto ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov krajský súd nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. 51. Podľa názoru kasačného súdu predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom, stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, chránenými týmto zákonom. 52. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že existujúce nepovolené stavby alebo stavby uskutočňované v rozpore so stavebným povolením, nie sú v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. 53. Rozsah požadovaných podkladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečebných zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektrotechnických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 54. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že mesto Bardejov svojím rozhodnutím povolilo zmenu stavby pred dokončením „Polyfunkčný dom - dvorovej časti domov č. XX, XX na Radničnom námestí v Bardejove“ na pozemku parc. č. C KN 910/5, 910/6 v katastrálnom území C.. Zároveň povolilo jej užívanie žalobcovi, a to aj napriek tej skutočnosti, že v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby mal preukázané nesúladné stanovisko Krajského pamiatkového úradu, rovnako ako aj Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, pretože predmetná stavba patrí do pamiatkovej rezervácie mesta Bardejov. 55. V zmysle § 32 ods. 10 zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov Krajský pamiatkový úrad v Prešove vydal osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti, alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. 56. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup stavebného úradu podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, keďže stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ako aj stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky k projektovej dokumentácii je záväzné a z jeho obsahu vyplýva nesporný odborný názor pamiatkového orgánu. 57. Podľa názoru kasačného súdu ochranu pamiatkového fondu v zmysle § 126 stavebného zákona je potrebné považovať za verejný záujem. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že za verejný záujem okrem iného je potrebné vždy považovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi, pričom zákonodarca subsumoval ochranu pamiatkového fondu pod pojem verejného záujmu v § 1 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Kasačný súd konštatoval, že záväzné stanoviská musia byť zosúladené, inak nemožno stavebné povolenie, resp. dodatočné stavebné povolenie vydať (§ 140b ods. 1 stavebného zákona). Týmto postupom sa vylučuje možnosť zrealizovať stavbu, ktorá zákonné požiadavky nespĺňa. VII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 58. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/161/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/161/2019. 59. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia
pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 60. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 61. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 62. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 63. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečebných zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu, podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 64. Podľa § 140a stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 a konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 65. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 66. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 67. Podľa § 11 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane pamiatkového fondu, Krajský pamiatkový úrad rozhoduje podľa § 24, 31 a 43, 37, 39, 42 a 43 vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a 32 a stanoviská podľa § 29 tohto zákona.
68. Podľa § 30 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. 69. Podľa § 32 ods. 12 zákona o ochrane pamiatkového fondu, v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásených udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe stavebného stanoviska Krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 70. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu bolo konanie o povolení zmeny stavby pred dokončením s označením „Polyfunkčný dom dvorovej časti domov č. XX, XX na Radničnom námestí v Bardejove“ na pozemku parc. č. C KN 910/5, 910/6 v katastrálnom území C. a povolení jej užívania. V danej veci existovali dve nesúhlasné záväzné stanoviská k zmene predmetnej stavby, a to stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove č. PO11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011, ako aj stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011. Dôvodom nesúhlasu bola skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov, evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2. Táto pamiatková rezervácia bola vyhlásená dňa 11.06.1950. V súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti boli nariadením Vlády SR č. 596/2001 Z. z. zo dňa 13.12.2001 vymedzené hranice územia pamiatkovej rezervácie Bardejov. Nariadenie vlády je platným a účinným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo konštituované územie pamiatkovej rezervácie. Dňa 30.11.2000 Výbor svetového dedičstva rozhodol o zápise historického jadra mesta Bardejov do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. 71. Správny súd v zhode s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11.06.2019 konštatuje, že ochrana pamiatkového fondu nepochybne predstavuje verejný záujem. V tomto smere sa aj správny súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správnych orgánov oboch stupňov, že za verejný záujem okrem iného je potrebné vždy považovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi. Zákonodarca subsumoval ochranu pamiatkového fondu pod pojem verejného záujmu v § 1 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. 72. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podľa názoru správneho súdu náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k zosúladeniu záväzných stanovísk, z ktorých vyplýva nesporný odborný názor pamiatkových orgánov, ktorý je nesúhlasný, stavebný úrad vydaním rozhodnutia v prospech žalobcu ako stavebníka o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania porušil závažným spôsobom ustanovenia správneho poriadku, ako aj ustanovenia § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods. 1, ods. 5 stavebného zákona, nakoľko stavebný úrad svojím postupom uprednostnil individuálny záujem žalobcu ako stavebníka pred verejným záujmom na ochrane kultúrnych pamiatok. Žalovanému teda neostalo nič iné ako prvostupňovým rozhodnutím protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12.08.2013 vyhovieť a napadnuté právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012/285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 zrušiť. 73. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad nie je oprávnený posudzovať záväzné stanoviská príslušných pamiatkových orgánov, ale naopak, je jeho povinnosťou rešpektovať závery uvedené v týchto záväzných stanoviskách. 74. Po preskúmaní veci dospel správny súd, rešpektujúc právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11.06.2019, k záveru, že správne orgány oboch
stupňov postupovali v súlade so zákonom a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP. 75. O trovách konania a trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.