{"guid": "b1ecc3dc-a4f2-4448-bb8a-2d457b5c41ec:928cd56d-a241-4123-bdb5-fdc35284aa1c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1", "spisova_znacka": "BA-5S/161/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/161/2019 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2024, sp. zn. BA-5S/161/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1", "identifikacne_cislo": "1016201946", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-1", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153", "nazov": "zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/928cd56d-a241-4123-bdb5-fdc35284aa1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/161/2019\n1016201946\n29. 10. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1016201946.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. A. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči,\ns. r. o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy\nSlovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30.06.2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mesto Bardejov ako stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. ŽP 2011/01335 zo\ndňa 18.08.2011 povolil podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) zmenu stavby\n„Polyfunkčný dom“ - dvorové časti domov č. 32, 33 na Radničnom Námestí v Bardejove“, na pozemku\nparcela č. C KN 910/05, 910/06 v katastrálnom území C. pred dokončením a zároveň aj užívanie\ntejto stavby pre žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal Okresný prokurátor v Bardejove protest č.\nPd 98/11-11 dňa 23.01.2012. V proteste uviedol, že podávateľ - Krajský pamiatkový úrad v Prešove\nsa podnetom zo dňa 21.10.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia a následného podania protestu\nprokurátora, lebo podľa neho mesto Bardejov vydaným rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením a\nkolaudačným rozhodnutím na uvedené objekty nerešpektovalo a porušilo zákon, keďže rozhodlo napriek\ntomu, že Krajský pamiatkový úrad Prešov ako dotknutý orgán nesúhlasil s vydaním tohto rozhodnutia vo\nsvojom záväznom stanovisku zo dňa 03.03.2011, v ktorom poukázal na svoje stanovisko vydané ešte\ndňa 12.10.2009.\n2. Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012\nnevyhovel protestu Okresného prokurátora v Bardejove č. Pv 98/11-11 zo dňa 23.01.2012 a rozhodnutie\nmesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011 ponechal v platnosti. V predmetnej právnej veci\nišlo o situáciu, keď stavebný úrad vykonávajúci konanie posúdil námietky žalobcu ako účastníka konania\nvo vzťahu k vyjadreniu dotknutého orgánu, ktoré bolo nesúhlasné. Z obsahu spisu vyplýva, že stavebný\núrad sa snažil rozpor odstrániť, avšak bezúspešne.\n\n3. Stavebný úrad pri posudzovaní daného návrhu, vyjadrenia dotknutého orgánu a námietok stavebníka\nvoči vyjadreniu dotknutého orgánu, podaný návrh posúdil tak, že zmenu stavby pred dokončením\nje možné povoliť, nakoľko zmenou stavby pred dokončením a užívaním stavby nebudú porušené\nobmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy, a\nže realizácia stavby nie je v rozpore s rozpracovaným a schváleným Územným plánom mesta Bardejov.\n4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala dňa 07.05.2013 protest prokurátora č. VI/2/Gd\n58/13-6, vo veci rozhodnutia mesta Bardejov o povolení zmeny stavby pred dokončením žalobcovi ako\nstavebníkovi. V proteste uviedla skutočnosti, ktorými bol porušený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) a stavebný zákon. Ďalej uviedla,\nže napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove ako\ndotknutého orgánu štátnej správy, ktoré potvrdil i jeho nadriadený orgán Slovenský pamiatkový úrad,\nmesto Bardejov, ako stavebný úrad vydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene stavby pred\ndokončením a povolenie užívania. Mesto Bardejov ako stavebný úrad v konaní neodstránil jestvujúci\nrozpor a rozhodol bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami.\n5. O proteste prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa\n12.08.2013 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/Pa zo dňa 10.09.2013\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že protestu vyhovel a zrušil protestom napadnuté\nprávoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012/285/1147-4/SP-VB zo dňa\n02.04.2012. Uvedeným rozhodnutím stavebného úradu došlo k závažnému porušeniu ustanovení\nsprávneho poriadku, ako aj § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods. 1, ods. 5 stavebného zákona, a\nto z dôvodu, že stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku krajského pamiatkového\núradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán, vydal v prospech žalobcu ako stavebníka rozhodnutie o\nzmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania. Pokiaľ krajský stavebný úrad na\ntieto skutočnosti neprihliadol ani potom, ako ich v podanom proteste zdôraznil okresný prokurátor a jeho\nprotestu nevyhovel, porušil zákon rovnako závažným spôsobom.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30.06.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad zamietol. Stotožnil sa s právnym názorom\nvysloveným v konaní o proteste prokurátora o tom, že vydaním rozhodnutia stavebného úradu\nv uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho\nporiadku.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n8. Žalobca mal za to, že napadnutými rozhodnutiami oboch stupňov bol porušený zákon, pričom žalobca\nako účastník daného konania bol týmito rozhodnutiami orgánov verejnej správy ukrátený na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch. V žalobe poukázal na formálne nedostatky napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, a to, že na tomto rozhodnutí nie je uvedený dátum jeho vydania ani neobsahuje\nvlastnoručný podpis osoby, ktorá rozhodnutie vydala.\n9. Podľa žalobcu boli porušené základné zásady správneho konania, a to najmä zásada dvojinštančnosti\nkonania. Žalobca nevedel o tom, že v danej veci druhostupňový orgán mienil vydať rozhodnutie, nakoľko\npred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol vyrozumený o tom, že dokazovanie v danej veci považuje\nv zmysle § 33 správneho poriadku za ukončené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 31/2002 ako aj č. 172/2015, v ktorých je zvýraznená požiadavka\nna rešpektovanie princípu stability správnych rozhodnutí, pokiaľ nie sú v rozpore s hmotným právom\nnasledovne: „Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria\njeho súčasť je daná predmetom konania. Teda správne konanie výlučne sleduje, aby bola zistená\nsprávna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú\n\nkonkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných\nrozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb.) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie\nje v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní\nstability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a\nnedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.“\n10. Mimoriadne opravné prostriedky by preto nemali byť správnymi orgánmi nadužívané a pri každom\nkonaní o nich by mala byť posudzovaná aj váha záujmu na stabilite skôr vydaných rozhodnutí. V danom\nprípade sa tak nestalo. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný sa stotožnil\ns obsahom protestu prokurátora, napriek tomu, že napádané bolo rozhodnutie o proteste prokurátora,\npričom sa nevysporiadal s obsahom argumentov, ktoré žalobca voči tomuto postupu uplatnil. Ak sa\nkonalo o proteste prokurátora, ktorý smeruje proti rozhodnutiu o proteste prokurátora podanom na tom\nistom skutkovom aj právnom základe ako v minulosti, ide o doslova zopakovanie predchádzajúceho\nuž právoplatne ukončeného konania. Týmto sa zasahuje do princípu právnej istoty a zjavne sa koná o\nrovnakej veci opakovane. Porušenie princípu „ne bis in idem“, je v danej veci viac než zjavné, pričom\ntoto zistenie dokazuje porušenie práva garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n11. V danej veci bolo rozhodnutie mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011 napadnuté\nprotestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pd 98/11-11, zo dňa 23.01.2012. O\ntomto proteste prokurátora bolo právoplatne rozhodnuté tak, že Krajský stavebný úrad v Prešove\nrozhodnutím sp. zn. 1012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 uvedenému protestu prokurátora\nnevyhovel. Nakoľko predmetom každého konania o proteste prokurátora bolo rozhodnutie správneho\norgánu, zákon jednoznačne limituje možnosť napadnutia takéhoto rozhodnutia ustanovením § 27\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 153/2001 Z.\nz.“), podľa ktorého protest prokurátora proti rozhodnutiu, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci\norgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/, nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať\nna súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Z\ncitovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade nevyhovenia protestu prokurátora je možné nespokojnosť\norgánov prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu vyjadriť jediným zákonným priznaným prostriedkom\nnápravy, a to žalobou na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.\n12. Ak prokurátor zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby na súd, je podľa názoru žalobcu\nneprípustné, aby v danej veci inicioval zopakovanie celého konania tým, že podá opäť protest, ktorý\nneznamená nič iné, než len to, že v danej, už raz právoplatne ukončenej veci sa má konať opätovne.\n13. Pokiaľ ide o vecnú stránku podaného protestu, tento opomína obsah platnej právnej úpravy a doslova\notrocky preberá ústavne neakceptovateľné názory pamiatkového úradu, ktorý v rámci kolaudačného\nkonania má len postavenie dotknutého orgánu. V danej veci povaha protestu vychádza zo záverov, že nie\nstavebný úrad, ale pamiatkový úrad bude rozhodovať o tom, či sa užívanie stavby povolí alebo nie. Tento\nnázor nie je správny a neoprávnene neguje postavenie a význam stavebného úradu v kolaudačnom\nkonaní. Stavebný úrad nesie zodpovednosť za vydanie povolenia na užívanie stavby, pamiatkový úrad\nmá len postavenie dotknutého orgánu. Jedinou povinnosťou stavebného úradu je vysporiadať sa so\nstanoviskom dotknutého orgánu, nie je povinnosťou stavebného úradu toto bezvýhradne akceptovať.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.12.2016 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\n15. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri podaní\nprotestu proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu uviedol, že nie je v pôsobnosti žalovaného\nposudzovať postup prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri výkone jeho pôsobnosti podľa zákona č.\n153/2001 Z. z. Krajský pamiatkový úrad ako dotknutý orgán štátnej správy vydal záväzné stanovisko\nč. PO-11/90502/2310/Li zo dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o\npovolení zmeny predmetnej stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia, ktorá sa nachádza v\n\npamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového\nfondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 a zapísanej v Zozname svetového kultúrneho a\nprírodného dedičstva UNESCO. Krajský pamiatkový úrad v predmetnom záväznom stanovisku uviedol,\nže dokumentácia zmeny predmetnej stavby pred dokončením prezentuje tie zmeny, ku ktorým sa\nuž vyjadril predchádzajúcim záväzným stanoviskom č. PO-09/2719-02/8302/Li zo dňa 12.10.2009,\nv ktorom určil, ktoré zmeny schválenej projektovej dokumentácie sú neprípustné, alebo prípustné,\npričom toto stanovisko žalobca nerešpektoval. Nakoľko proti obsahu záväzného stanoviska Krajského\npamiatkového úradu uplatnil žalobca námietky, stavebný úrad si v súlade s § 140b ods. 5 stavebného\nzákona vyžiadal od Krajského pamiatkového úradu stanovisko k námietkam, pričom tento dotknutý\norgán svoje stanovisko nezmenil. Stavebný úrad si listom č. ŽP 2011/01335-rr zo dňa 07.06.2011\nvyžiadal od Pamiatkového úradu SR, ktorý je nadriadeným orgánom Krajského pamiatkového úradu v\nPrešove, potvrdenie, resp. zmenu predmetného záväzného stanoviska. Pamiatkový úrad SR listom č.\nPÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011 nesúhlasné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového\núradu v Prešove č. PO11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011 potvrdil.\n16. Žalovaný sa v konaní o proteste prokurátora správne stotožnil s právnym názorom prokurátora,\nže vydaním rozhodnutia stavebného úradu v uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných\nustanovení stavebného zákona a správneho poriadku, a to najmä z dôvodu, že napriek nesúhlasnému\nzáväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove č. PO-11/905-02/2310/Li zo\ndňa 03.03.2011, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán – Pamiatkový úrad SR stanoviskom č.\nPÚ-11/29716/5120/KUB zo dňa 06.07.2011, vydal stavebný úrad rozhodnutie o zmene predmetnej\nstavby pred dokončením a o povolení jej užívania v prospech stavebníka, ktorým je žalobca, a pokiaľ\nKrajský stavebný úrad na tieto skutočnosti neprihliadol ani po tom, ako ich v podanom proteste zdôraznil\nokresný prokurátor a jeho protestu nevyhovel, porušil krajský stavebný úrad zákon závažným spôsobom.\n17. Z § 126 ods. 1 stavebného zákona pritom jednoznačne vyplýva, že ak sa konanie vedené podľa\nstavebného zákona dotýka záujmov chránených osobitnými predpismi, v tomto konkrétnom prípade\nzákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nochrane pamiatkového fondu“), rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého\norgánu podľa § 140a stavebného zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.\n18. Ďalej žalovaný poukázal na § 140b ods. 1, ods. 2 a ods. 5 stavebného zákona. Pôsobnosť\nkrajského pamiatkového úradu v stavebných veciach, vrátane konania o povolení zmeny stavby,\nje daná v § 30 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu, podľa ktorého záväzné stanovisko\nkrajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a\norgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Nesúhlasné\nzáväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu potvrdil aj jeho nadriadený orgán Pamiatkový úrad\nSR. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že stavebný úrad nie je kompetentný posudzovať\nstanovisko príslušného pamiatkového úradu a je povinný ho rešpektovať.\n19. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej\nrezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v Zozname\nsvetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pre\nkonanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny predmetnej stavby je potrebné záväzné\nstanovisko krajského pamiatkového úradu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Stavebný\núrad je povinný toto záväzné stanovisko v rozhodovaní zohľadniť, obsah záväzného stanoviska je\npre stavebný úrad záväzný. V proteste prokurátora bolo súčasne namietané, že stavebný zákon bez\npostupu uvedeného v § 136 ods. 1, ods. 2 neumožňuje, aby stavebný úrad vydal rozhodnutie. Podľa\nprokurátora Generálnej prokuratúry SR, ak sa rozpor v protichodných stanoviskách dotknutých orgánov\nnepodarilo odstrániť dohodou ich nadriadených orgánov, bolo zákonnou povinnosťou stavebného úradu\npredložiť vec ministerstvu na rozhodnutie po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej\nsprávy.\nIV.\nKonanie na Krajskom súde v Bratislave\n\n20. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa\n31.10.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.\n21. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu,\nadministratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že bolo potrebné obe rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci.\n22. Krajský súd uviedol, že nemohol súhlasiť s námietkami žalobcu, že na napadnutom rozhodnutí\nabsentujú obligatórne náležitosti, a teda nie je správnym a zákonu zodpovedajúcim rozhodnutím. Je\npravdou, že na uvedenom rozhodnutí chýba dátum jeho vydania, avšak táto chyba nemá za následok\njeho neplatnosť či nulitu, pretože sa jedná o inú zrejmú nesprávnosť, a teda len určitú vadu, ktorá sa dá\nkedykoľvek odstrániť. Je teda na aktívnej procesnej účasti strán sporu, či podajú návrh na jeho opravu\nalebo nie a taktiež túto inú zrejmú nesprávnosť môže „ex offo“ opraviť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal.\n23. Rovnako krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu o tom, že na uvedenom\nrozhodnutí absentuje odtlačok úradnej pečiatky, podpis, meno a priezvisko oprávnenej osoby, nakoľko\npo dôkladnom preskúmaní rozhodnutia zistil, že na piatej strane sa nachádza meno a priezvisko\nosoby „Roman Brecely - minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ spolu\ns odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom ministra, pričom stačí že originál podpisu (alebo overený\nelektronický podpis) sa nachádza na prvopise listiny.\n24. Ďalším žalobným dôvodom, ktorý žalobca uviedol vo svojej žalobe, je skutočnosť, že orgán\nrozhodujúci o podanom rozklade - minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky dostatočne neskúmal okruh účastníkov konania, pretože keby tak urobil, zistil by, že vlastníkom\nstavby, o ktorej užívanie v tomto konaní ide, je spoločnosť PROGRES - INVEST, s.r.o., Tkáčska 2,\nPrešov.\n25. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny\nsúdny poriadok“) ráta aj s tou možnosťou, že správny orgán, resp. orgán verejnej správy nekonal\ns vlastníkom stavby, ktorý samozrejme jednoznačne patrí medzi osoby, o ktorej právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo ktorej práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vôľou zákonodarcu bolo v preskúmavacom\nsúdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku zabezpečiť ochranu aj tomu účastníkovi správneho\nkonania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť konaním správneho orgánu dotknuté. K náprave tejto\nchyby v správnom konaní prináleží opomenutému účastníkovi konania podať správnu žalobu na správny\nsúd.\n26. Aj v tomto prípade krajský súd dospel k záveru, že argumenty žalobcu neboli natoľko dôvodné, aby\nrozhodnutie dotknutého orgánu z tohto dôvodu zrušil. Je teda vecou spoločnosti PROGRES - INVEST,\ns.r.o., Tkáčska 2, Prešov, aby podala správnu žalobu na súd a nie predchádzajúceho vlastníka, ktorý ju\no prebiehajúcom správnom konaní beztak mohol informovať, aby sa domáhala nápravy prostredníctvom\nrozhodnutia správneho súdu o ne/doručení uvedeného rozhodnutia.\n27. Krajský súd uviedol, že podstatným argumentom v konaní o správnej žalobe bolo tvrdenie žalobcu,\nže napadnuté rozhodnutia oboch stupňov neboli správne, zákonné ani dostatočne odôvodnené, pokiaľ\njediným dôvodom na zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí bol ten argument, že mesto Bardejov ako\ni vtedajší Krajský stavebný úrad v Prešove, nezohľadnili stanovisko Krajského pamiatkového úradu\nv Prešove ako i Pamiatkového úradu SR, pričom bolo preukázané, že oba orgány toto stanovisko\nzohľadnili a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ním aj náležite vysporiadali.\n28. Ďalším argumentom v tomto konaní bolo tvrdenie žalobcu, že protest generálneho prokurátora bol\nnezákonný, pretože prokurátor podal protest na totožnom skutkovom základe ako už aj v minulosti proti\nrozhodnutiu mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011, o ktorom bolo rozhodnuté Krajským\nstavebným úradom v Prešove sp. zn. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012, čo možno považovať\nza porušenie zásady „ne bis in idem“. V prípade nevyhoveniu protestu prokurátora je možné podať\nžalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Inak povedané, proti rozhodnutiu o nevyhovení\n\nprotestu prokurátora nie je možné podať ďalší protest, ale jedine správnu žalobu na súd v zmysle § 27\nods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., čo prokurátor nevyužil.\n29. Krajský súd dospel k záveru, že zrušenie právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v\nPrešove, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 prvostupňovým\nrozhodnutím bolo v rozpore so zákonom, pretože žalovaný pri vydávaní tohto rozhodnutia jednak\núplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníka, ktorým nebol už v danom\nprípade stavebník, ale spoločnosť PROGRES - INVEST, s.r.o., Tkáčska 2, Prešov a bol toho názoru,\nže zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo\nnajmenej dotknuté. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených\nprávoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov,\nktoré sú základom právneho štátu, žalovaný orgán preto nesprávne vyhodnotil, resp. nevyhodnotil, keď\nv odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému\nstanovisku krajského pamiatkového úradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán Pamiatkový úrad SR,\nvydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení\njej užívania.\n30. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej\nrezervácie Bardejov, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, je podľa krajského súdu\nzrejmé, že pre konanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny uvedenej stavby je potrebné\nzáväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu.\nKrajský pamiatkový úrad v Prešove vydal záväzné stanovisko č. PO-11/905/02/2310/Li dňa 03.03.2011,\nv ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením a kolaudačného\nrozhodnutia na dvorové objekty - Radničné námestie č. 32 a č. 33 v Bardejove. Keďže k dohode na\ndoplňujúcom konaní medzi Krajským pamiatkovým úradom v Prešove a stavebníkom nedošlo, požiadal\nstavebný úrad o stanovisko Pamiatkový úrad SR, ktorý stanoviskom PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa\n06.07.2011 preskúmal stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove a taktiež nesúhlasil s\nvydaním rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením a kolaudačného rozhodnutia stavby, ktorá\nsa nachádza v pamiatkovom fonde v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 zapísanej v zozname\nsvetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.\n31. V kolaudačnom konaní dotknutý orgán môže svoj názor vyjadriť vo forme stanoviska, ktoré musí\nuplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na stanovisko neprihliadne (koncentračná zásada).\nV praxi sa môže vyskytnúť situácia, že stanovisko jedného dotknutého orgánu je odlišné od stanovísk\niných dotknutých orgánov alebo že sa stanovisko dotknutého orgánu líši od názoru stavebného úradu\nvykonávajúceho kolaudačné konanie. V prípade, že stanovisko jedného dotknutého orgánu je odlišné\nod stanovísk iných dotknutých orgánov (rozpor medzi stanoviskami dotknutých orgánov), postupuje\nsa podľa § 136 stavebného zákona - riešenie rozporov. Samotné riešenie rozporov je významné z\ntoho hľadiska, že stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nemôže bez zosúladenia odlišného\nstanoviska s inými stanoviskami dotknutých orgánov vo veci rozhodnúť, pretože stanoviská dotknutých\norgánov sú pre stavebný úrad záväzné. Z uvedeného vyplýva, že odstraňovanie rozporov medzi\njednotlivými stanoviskami dotknutých orgánov sa musí uskutočniť ešte pred rozhodnutím stavebného\núradu vo veci samej. Pre riešenie rozporov stavebný zákon preferuje dohodu orgánov nadriadených\ndotknutým orgánom. Situáciu, keď je stanovisko dotknutého orgánu odlišné od názoru stavebného úradu\nvykonávajúceho kolaudačné konanie; stavebný zákon „expressis verbis“ túto situáciu neupravuje.\n32. Analogicky je možné aplikovať postup pri odstránení rozporov medzi jednotlivými dotknutými\norgánmi uvedený v bode a) a rozpor medzi dotknutým orgánom a správnym orgánom, ktorý vedie\nkonanie, odstrániť dohodou, prípadne rozhodnutím ministerstva. V súvislosti s právom na spravodlivé\nsúdne konanie (aj správne) sa vyžaduje, aby nesúhlasné stanovisko stavebného úradu bolo v\nrozhodnutí náležite a podrobne odôvodnené. V predmetnej právnej veci išlo o situáciu, keď stavebný\núrad vykonávajúci kolaudačné konanie nesúhlasil so stanoviskom dotknutého orgánu - Krajského\npamiatkového úradu v Prešove. Z obsahu súdneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že stavebný úrad\nsa snažil rozpor odstrániť v doplňujúcom konaní, a následne požiadal o stanovisko Pamiatkový Úrad\nSR, avšak bezúspešne.\n33. Konečné rozhodnutie je vždy na stavebnom orgáne, v tomto prípade meste Bardejov, resp.\nvtedajšom Krajskom stavebnom úrade v Prešove, ktoré sa so záporným stanoviskom Krajského\n\npamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR adekvátne vysporiadali a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodnili (v čom považovali námietky dotknutých orgánov za nedôvodné). Podľa súdu sa v\nnesúhlasnom stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove jednalo o viac menej šikanózne\nvytýkanie „nedostatkov\", pričom už len v bode 5/ ohľadne farebnosti strešnej krytiny možno vidieť\nneodôvodnenosť stanoviska krajského pamiatkového úradu, pretože vytýkaná farebnosť strešnej krytiny\nsa nachádza priamo na objekte č. 10, na Radničnom námestí a nie je zdôvodnené, prečo táto farebnosť\nnemôže byť aj na dvornom krídle nachádzajúcom sa taktiež na Radničnom námestí.\n34. V druhej vete ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona je uvedené, že obsah záväzného\nstanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného\nstanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Toto ustanovenie si však\nnemožno vykladať reštriktívne a to, že v prípade, ak pamiatkový úrad vydá záporné stanovisko, znamená\nto záporné rozhodnutie aj pre stavebný úrad. Rozhodnutie pamiatkového úradu v žiadnom prípade\nnemôže prejudikovať rozhodnutie staveného úradu. V opačnom prípade by sa všetky kompetencie\nv stavebnom konaní mohli preniesť na spomenuté dotknuté orgány, ktorý by v konečnom dôsledku\nmali „posledné a rozhodné slovo“ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, čo by odporovalo platnému\nzákonu.\n35. Rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nebolo podľa\nnázoru krajského súdu správne a zákonné, pokiaľ v jeho odôvodnení bolo jediným dôvodom na zrušenie\npredchádzajúcich rozhodnutí argument, že mesto Bardejov ako i vtedajší Krajský stavebný úrad v\nPrešove nezohľadnili stanovisko Krajského pamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR. Krajský\nsúd mal za preukázané, že oba orgány toto stanovisko zohľadnili a v odôvodnení svojho rozhodnutia\nsa s ním aj náležite vysporiadali.\n36. Na základe uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a bolo potrebné ich zrušiť a vec\nvrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d), § 191 ods. 3\npísm. a) a § 191 ods. 4 SSP aj z toho dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej.\nV.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n37. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 214/2016-36 zo dňa 31.10.2017\npodal žalovaný dňa 15.01.2018 kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného\nrozsudku krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. zmeny napadnutého rozsudku tak,\nže Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n38. Súčasne sa domáhal, aby kasačný súd ešte pred rozhodnutím vo veci samej vydal uznesenie, ktorým\nby priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti žalovaného. V kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho\nprávneho názoru krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ako\ndôvod zrušenia rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci\na sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n39. Zdôraznil, že Krajský pamiatkový úrad v Prešove ako dotknutý orgán štátnej správy vydal záväzné\nstanovisko č. D./XXX- 02/23110/LI zo dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním\nrozhodnutia o povolení zmeny predmetnej stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia, ktorá\nsa nachádza v pamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v ústrednom zozname\npamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 a zapísanej v zozname svetového\nkultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Krajský pamiatkový úrad v uvedenom záväznom\nstanovisku uviedol, že dokumentácia zmeny predmetnej stavby pred dokončením prezentuje tie zmeny,\nku ktorým sa už vyjadril v predchádzajúcom záväznom stanovisku, v ktorom zdôraznil, že zmeny\nschválenej projektovej dokumentácie sú neprípustné.\n\n40. V danom prípade sa žalovaný stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom vyjadreným v proteste\nprokurátora a síce, že v uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení stavebného\nzákona ako aj správneho poriadku, a to najmä z dôvodu, že napriek nesúhlasnému záväznému\nstanovisku vydal stavebný úrad rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení\njej užívania v prospech stavebníka, ktorým je žalobca.\n41. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s námietkou krajského súdu, že nedbal na dobromyseľne\nnadobudnuté práva žalobcu. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušení právoplatného\nrozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nie je podľa jeho\nprávneho názoru možné chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. Žalovaný sa vo svojich\nrozhodnutiach dostatočne vysporiadal s dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu, na druhej\nstrane však treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území\nPamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v\nzozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je preto bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmé, že v konaniach a rozhodnutiach správnych orgánov musí byť rešpektovaný verejný záujem na\nochrane pamiatkového fondu.\n42. Ku kasačnej sťažnosti sa dňa 27.02.2018 vyjadril žalobca tak, že navrhol, aby kasačný súd túto\nv celom rozsahu zamietol. Mal za to, že krajský súd sa vo svojom rozsudku dostatočným spôsobom\nzaoberal a vyvrátil právne argumenty žalovaného ohľadom právnych účinkov záväzného stanoviska\nKrajského pamiatkového úradu v Prešove, ako aj Pamiatkového úradu SR. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodovaciu činnosť kasačného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. 2Sžo/228/2009 zo dňa 19.01.2010.\nŽalobca rovnako nesúhlasil ani s tým, aby bolo vyhovené návrhu žalovaného na priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti.\nVI.\nKonanie na kasačnom súde\n43. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11.06.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5S 214/2016-36 zo dňa 31.10.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n44. V odôvodnení rozsudku kasačný súd zdôraznil, že pri posudzovaní danej veci je nutné, aby táto bola\nposudzovaná so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle zásady proporcionality výsledku zamýšľaného\nžalobou, ako aj práv účastníka nadobudnutých „v dobrej viere“. V prejednávanej veci je zrejmé, že bolo\nvydané rozhodnutie stavebného úradu napriek tej skutočnosti, že Krajský pamiatkový úrad, rovnako\nako aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vydali rovnaké nesúhlasné záväzné stanovisko k zmene\npredmetnej stavby, a to z dôvodu, že ide o stavbu, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území pamiatkovej\nrezervácie Bardejov, evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v zozname\nsvetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.\n45. Oproti tejto skutočnosti stojí právo účastníka konania (stavebníka), ktorý sa dožaduje právnej\nochrany na základe dobromyseľne nadobudnutých práv. V tomto prípade kasačný súd pristúpil k testu\nproporcionality, ktorý ako metrologický a analytický koncept slúži na to, resp. umožňuje nájsť vhodné\nriešenie daného konfliktu dvoch záujmov: verejný záujem kontra právo účastníka konania.\n46. Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby\naj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej verejnej správy, ktoré sú vyjadrené v\nodporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov\ndobrej verejnej správy v praxi okrem iného znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať\nz princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality a\nz týchto princípov musia vychádzať aj súdy pri prieskume zákonnosti správnych orgánov.\n47. V danom prípade je nesporne treba odlíšiť verejný záujem súvisiaci s ochranou historickej pamiatky\noproti súkromnému právu investora. V prejednávanej veci z ustanovení § 140a, § 140b stavebného\nzákona vyplýva, že dotknuté orgány podávajú záväzné stanovisko, ktoré je pre správny orgán v konaní\npodľa tohto zákona záväzné a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými stanoviskami vo veci\nnemôže rozhodnúť.\n\n48. Je nesporné, že napriek dvom nesúhlasným stanoviskám Krajského pamiatkového úradu v Prešove\nako aj Pamiatkového úradu Slovenskej republiky stavebný úrad v Bardejove vydal rozhodnutie, ktorým\nstavebníkovi (žalobcovi) povolil zmenu stavby pred dokončením. V danom prípade ide o stavbu v\npamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov, evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového\nfondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2, podľa ktorého pamiatková rezervácia Bardejov bola\nvyhlásená dňa 11.06.1950. Následne v súlade s § 5 ods. 1 zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti\nboli nariadením Vlády SR č. 596/2001 Z. z. zo dňa 13.12.2001 vymedzené hranice územia pamiatkovej\nrezervácie Bardejov. Nariadenie vlády je platným a účinným všeobecne záväzným právnym predpisom,\nktorým bolo konštituované územie pamiatkovej rezervácie. Dňa 30.11.2000 Výbor svetového dedičstva\nrozhodol o zápise historického jadra mesta Bardejov do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva\nUNESCO.\n49. Kasačný súd vyslovil názor, že ochranu pamiatkového fondu je potrebné pokladať za verejný\nzáujem, ako zachovanie pamiatkovej hodnoty spočívajúcej v charaktere zástavby pozemku. Podľa §\n66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia\na užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými\npodmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby,\ndodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických\nnoriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo\nobmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami\nuskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia\nľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehota na dokončenie stavby, plnenie\npožiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú\nurčené správnymi rozhodnutiami prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného\ntechnického vybavenia a napojenia na tieto siete, stavebný dozor, alebo kvalifikovaná osoba, ak sa\nstavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie\nstavby.\n50. Podľa názoru kasačného súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v\nintenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav veci a preto ich právne závery\nboli správne. Z uvedených dôvodov krajský súd nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil.\n51. Podľa názoru kasačného súdu predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného\nzákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v\nrozpore s ním, pričom, stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby\nv určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami,\nchránenými týmto zákonom.\n52. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej\nstavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2\nvyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že existujúce nepovolené stavby alebo stavby uskutočňované\nv rozpore so stavebným povolením, nie sú v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi\nstavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu sám\nna vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia\ndotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy\nchránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami\nslovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový\norgán štátnej správy.\n53. Rozsah požadovaných podkladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení\nvychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa konanie\npodľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a\nochrane zdravých životných podmienok, vodách, ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných\nliečebných zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o\nopatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach,\no štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní na zaistenie bezpečnosti\n\na ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie,\no jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe\nštátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe,\no energetike, o tepelnej energetike, o elektrotechnických komunikáciách, o verejných vodovodoch a\nverejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne\nstavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje\npožiadavky podľa osobitných predpisov.\n54. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že mesto Bardejov svojím rozhodnutím povolilo zmenu\nstavby pred dokončením „Polyfunkčný dom - dvorovej časti domov č. XX, XX na Radničnom námestí\nv Bardejove“ na pozemku parc. č. C KN 910/5, 910/6 v katastrálnom území C.. Zároveň povolilo jej\nužívanie žalobcovi, a to aj napriek tej skutočnosti, že v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby mal\npreukázané nesúladné stanovisko Krajského pamiatkového úradu, rovnako ako aj Pamiatkového úradu\nSlovenskej republiky, pretože predmetná stavba patrí do pamiatkovej rezervácie mesta Bardejov.\n55. V zmysle § 32 ods. 10 zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov Krajský\npamiatkový úrad v Prešove vydal osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a o\nkaždej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti, alebo stavby\nna nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.\n56. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené\nzákonné podmienky pre postup stavebného úradu podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, keďže\nstanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ako aj stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej\nrepubliky k projektovej dokumentácii je záväzné a z jeho obsahu vyplýva nesporný odborný názor\npamiatkového orgánu.\n57. Podľa názoru kasačného súdu ochranu pamiatkového fondu v zmysle § 126 stavebného zákona\nje potrebné považovať za verejný záujem. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou\nargumentáciou žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že za verejný záujem okrem\niného je potrebné vždy považovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi, pričom\nzákonodarca subsumoval ochranu pamiatkového fondu pod pojem verejného záujmu v § 1 ods. 2 zákona\no ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť\norgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných\nprávnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou\nkultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Podľa názoru kasačného súdu\nžalovaný sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu. Kasačný súd konštatoval, že záväzné stanoviská musia byť zosúladené, inak nemožno\nstavebné povolenie, resp. dodatočné stavebné povolenie vydať (§ 140b ods. 1 stavebného zákona).\nTýmto postupom sa vylučuje možnosť zrealizovať stavbu, ktorá zákonné požiadavky nespĺňa.\nVII.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n58. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/161/2019 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. BA-5S/161/2019.\n59. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13\nods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov\nuplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia\n\npojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov\nkonania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n29.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n60. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n61. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy\nfyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n62. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n63. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov\nchránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,\nvodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečebných zdrojov, o ochrane\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu\novzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane\nprírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej\nbezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,\no pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej\nplavbe, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných\nkanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe rozhodne stavebný\núrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu, podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky\npodľa osobitných predpisov.\n64. Podľa § 140a stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je\na) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 a\nkonanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto\nzákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí\nb) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na\njej území okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá\nc) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje\nosobitný predpis.\n65. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n66. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi\nvyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania\nsmerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého\norgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada\npotvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého\norgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.\n67. Podľa § 11 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane pamiatkového fondu, Krajský pamiatkový úrad\nrozhoduje podľa § 24, 31 a 43, 37, 39, 42 a 43 vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a 32 a stanoviská\npodľa § 29 tohto zákona.\n\n68. Podľa § 30 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu, záväzné stanovisko Krajského\npamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov\núzemnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom.\n69. Podľa § 32 ods. 12 zákona o ochrane pamiatkového fondu, v územnom konaní, v stavebnom konaní,\nv konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásených\nudržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení\nterénnych úprav, prác a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo\nstavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe stavebného\nstanoviska Krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno\nvykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní.\n70. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu bolo konanie\no povolení zmeny stavby pred dokončením s označením „Polyfunkčný dom dvorovej časti domov\nč. XX, XX na Radničnom námestí v Bardejove“ na pozemku parc. č. C KN 910/5, 910/6\nv katastrálnom území C. a povolení jej užívania. V danej veci existovali dve nesúhlasné záväzné\nstanoviská k zmene predmetnej stavby, a to stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove č.\nPO11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011, ako aj stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky\nč. PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011. Dôvodom nesúhlasu bola skutočnosť, že predmetná\nstavba sa nachádza v pamiatkovom území pamiatkovej rezervácie Bardejov, evidovanej v ústrednom\nzozname pamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2. Táto pamiatková rezervácia\nbola vyhlásená dňa 11.06.1950. V súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej\nstarostlivosti boli nariadením Vlády SR č. 596/2001 Z. z. zo dňa 13.12.2001 vymedzené hranice územia\npamiatkovej rezervácie Bardejov. Nariadenie vlády je platným a účinným všeobecne záväzným právnym\npredpisom, ktorým bolo konštituované územie pamiatkovej rezervácie. Dňa 30.11.2000 Výbor svetového\ndedičstva rozhodol o zápise historického jadra mesta Bardejov do zoznamu svetového a kultúrneho\ndedičstva UNESCO.\n71. Správny súd v zhode s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn.\n6Sžk/33/2018 zo dňa 11.06.2019 konštatuje, že ochrana pamiatkového fondu nepochybne predstavuje\nverejný záujem. V tomto smere sa aj správny súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správnych\norgánov oboch stupňov, že za verejný záujem okrem iného je potrebné vždy považovať záujem,\nktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi. Zákonodarca subsumoval ochranu pamiatkového\nfondu pod pojem verejného záujmu v § 1 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle\nktorého tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej\nsamosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb na úseku\nochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie\nje verejným záujmom.\n72. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podľa názoru správneho súdu náležite vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na\nskutočnosť, že nedošlo k zosúladeniu záväzných stanovísk, z ktorých vyplýva nesporný odborný názor\npamiatkových orgánov, ktorý je nesúhlasný, stavebný úrad vydaním rozhodnutia v prospech žalobcu\nako stavebníka o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania porušil závažným\nspôsobom ustanovenia správneho poriadku, ako aj ustanovenia § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods.\n1, ods. 5 stavebného zákona, nakoľko stavebný úrad svojím postupom uprednostnil individuálny záujem\nžalobcu ako stavebníka pred verejným záujmom na ochrane kultúrnych pamiatok. Žalovanému teda\nneostalo nič iné ako prvostupňovým rozhodnutím protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/2\nGd 58/13-15 zo dňa 12.08.2013 vyhovieť a napadnuté právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného\núradu v Prešove č. 2012/285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 zrušiť.\n73. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad nie je oprávnený posudzovať záväzné\nstanoviská príslušných pamiatkových orgánov, ale naopak, je jeho povinnosťou rešpektovať závery\nuvedené v týchto záväzných stanoviskách.\n74. Po preskúmaní veci dospel správny súd, rešpektujúc právny názor kasačného súdu vyslovený\nv zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11.06.2019, k záveru, že správne orgány oboch\n\nstupňov postupovali v súlade so zákonom a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie\nuvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa\n§ 190 SSP.\n75. O trovách konania a trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení\ns § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody,\npre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}