Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 5Svk/16/2025 1016201946 28. 05. 2026 JUDr. Petra Príbelská ECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): M.. M. M., nar. XX. M. XXXX, bytom H. XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 14946/2016/ D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/161/2019-144 zo dňa 29. októbra 2024, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/161/2019-220 zo dňa 6. februára 2025, takto rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/161/2019-144 zo dňa 29. októbra 2024, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/161/2019-220 zo dňa 6. februára 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Mesto Bardejov (ďalej len „stavebný úrad") rozhodnutím č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18. augusta 2011 (ďalej aj „rozhodnutie stavebného úradu") povolilo podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") zmenu stavby „Polyfunkčný dom" - dvorové časti domov č. 32, 33 na Radničnom Námestí v Bardejove", na pozemku parcela č. C-KN XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území N., pred dokončením a zároveň aj užívanie tejto stavby pre žalobcu. 2. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal Okresný prokurátor v Bardejove podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre") protest č. Pd 98/11-11 dňa 23. januára 2012. V proteste uviedol, že podávateľ - Krajský pamiatkový úrad v Prešove sa podnetom zo dňa 21. októbra 2011 domáhal preskúmania rozhodnutia a následného podania protestu prokurátora, keďže podľa jeho názoru stavebný úrad porušil zákon, keďže rozhodol napriek tomu, že Krajský pamiatkový úrad Prešov ako dotknutý orgán nesúhlasil s vydaním tohto rozhodnutia vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 3. marca 2011, v ktorom poukázal na svoje stanovisko vydané ešte dňa 12. októbra 2009.
3. Krajský stavebný úrad v Prešove (ďalej len „krajský stavebný úrad") rozhodnutím č. 2012-285/1147-4/ SP-VB zo dňa 2. apríla 2012 (ďalej aj „rozhodnutie krajského stavebného úradu") nevyhovel protestu Okresného prokurátora v Bardejove č. Pv 98/11-11 zo dňa 23. januára 2012 a rozhodnutie stavebného úradu ponechal v platnosti. 4. Proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 4 a § 27 zákona o prokuratúre protest prokurátora č. VI/2/Gd 58/13-6 zo dňa 7. mája 2013, ktorému nebolo vyhovené. Následne proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súlade s § 22 ods. 4 zákona o prokuratúre nový protest č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12. augusta 2013, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/Pa zo dňa 10. septembra 2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") tak, že podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení platnom v rozhodnom období, v spojení s § 27 zákona o prokuratúre, v konaní o proteste prokurátora protestu vyhovelo a zrušilo protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie krajského stavebného úradu. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým rozklad zamietol. II. Konanie pred krajským súdom a najvyšším súdom 6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal priznania práva na úplnú náhradu trov konania. 7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31. októbra 2017 rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d), § 191 ods. 3 písm. a) a § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 8. Proti tomuto rozsudku podalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31. októbra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačných námietok Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. III. Konanie pred správnym súdom 9. Na základe § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave. 10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") rozsudkom č. k. BA-5S/161/2019-144 zo dňa 29. októbra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok") rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 11. Správny súd v zhode s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019, sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou, že za verejný záujem je okrem iného potrebné vždy považovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa v napadnutom rozhodnutí podľa názoru správneho súdu náležite vysporiadalo so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k
zosúladeniu záväzných stanovísk, z ktorých vyplýva nesporný odborný názor pamiatkových orgánov, ktorý je nesúhlasný, stavebný úrad vydaním rozhodnutia v prospech žalobcu ako stavebníka o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania porušil závažným spôsobom ustanovenia správneho poriadku, ako aj ustanovenia § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods. 1, ods. 5 stavebného zákona, nakoľko stavebný úrad svojím postupom uprednostnil individuálny záujem žalobcu ako stavebníka pred verejným záujmom na ochrane kultúrnych pamiatok. 12. Žalobca sa po doručení napadnutého rozsudku správneho súdu dopytoval od správneho súdu informáciu (č. l. 168), kedy a komu zo strany žalobcu bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 doručený, k čomu správny súd adresoval odpoveď (č. l. 173), v zmysle ktorej tento rozsudok nebol účastníkom konania doručovaný. Správny súd vzhľadom na toto zistenie dodatočne doručil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 (žalobcovi dňa 20. decembra 2024 a žalovanému dňa 19. decembra 2024). 13. Následne v dôsledku listu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2024, správny súd opravným uznesením č. k. BA-5S/161/2019-220 zo dňa 6. februára 2025 opravil v záhlaví napadnutého rozsudku označenie žalovaného na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný"), keďže od 1. januára 2023 došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na žalovaného. IV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h, f) SSP, v ktorej žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, a rovnako tak k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie; alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Rovnako si uplatnil právo na náhradu trov konania. 15. Sťažovateľ namietal, že správny súd pred vydaním kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku nedoručil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019, ktorý napadnutému rozsudku predchádzal. Napadnutý rozsudok bol preto podľa sťažovateľa predčasne vydaný. Sťažovateľ vzhľadom na vyššie uvedené zaujal názor, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ následne doplnil kasačnú sťažnosť ďalším podaním, v ktorom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/203/2022 zo dňa 14. decembra 2023, v ktorom riešil Najvyšší súd SR totožnú právnu otázku nedoručenia súdneho rozhodnutia účastníkom konania, prichádzajúc k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu nižšej inštancie. 16. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s prijatým právnym názorom, že z dôvodu vydania nesúhlasného stanoviska krajským pamiatkovým úradom, stavebný úrad nemohol dodatočne povoliť zmenu stavby a vydať kolaudačné rozhodnutie. Zdôraznil, že stavebný úrad sa v konaní riadne vysporiadal s týmto nesúhlasným stanoviskom, pričom dospel k záveru, že zmenou stavby pred dokončením a užívaním stavby nebudú porušené obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy. Stavebný úrad pritom podľa jeho názoru ani nemohol inak rozhodnúť, keďže krajský pamiatkový úrad prezentoval len arbitrárnu a elementárne nelogickú argumentáciu. 17. Sťažovateľ ďalej poukázal na povinnosť správneho súdu, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom zdôraznil, že uvedenú povinnosť nemení ani viazanosť správneho súdu rozhodnutím kasačného súdu v zmysle § 469 SSP. Teda aj v takomto prípade sa musí správny súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať s podstatnými žalobnými bodmi, čo správny súd neurobil, keďže len skopíroval právne závery inštančne nadriadeného súdu. Sťažovateľ preto nadobudol presvedčenie, že napadnutý rozsudok je okrem iného nepreskúmateľný, nezákonný a arbitrárny. 18. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd v napadnutom rozsudku a ani Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 neuviedol s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti v danej veci, prečo verejný záujem na ochrane pamiatok prevyšoval právo sťažovateľa na ochranu jeho
legitímne nadobudnutého práva vyplývajúceho z kolaudačného rozhodnutia spojeného s dodatočným povolením zmeny stavby. 19. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti plne stotožnil s prijatými závermi napadnutého rozsudku správneho súdu a preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. V. Právne posúdenie veci kasačným súdom 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, v znení opravného uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 21. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že napadnutému rozsudku správneho súdu predchádzal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31. októbra 2017, preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že po vydaní zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 vo veci následne konal a rozhodol Správny súd v Bratislave, avšak bez toho, aby účastníkom konania umožnil oboznámiť sa so zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu a vyjadriť sa k nemu. V tomto kontexte kasačný súd považuje za potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 468 SSP, v zmysle ktorého: „Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd." Z ostatného priebehu súdneho konania je však zrejmé, že správny súd (a rovnako predtým ani Krajský súd v Bratislave) tento zákonom predpokladaný postup pred vydaním napadnutého rozsudku nerealizoval, čo napokon spôsobilo zásadné procesné vady, odôvodňujúce potrebu vyhovenia kasačnej sťažnosti. 22. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že doručenie súdneho rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Právoplatnosťou sa vo všeobecnosti rozumie vlastnosť rozhodnutia, ktorej nadobudnutím sa rozhodnutie stáva záväzné a relatívne nezmeniteľné. Nadobudnutím právoplatnosti, tak súdne rozhodnutie začína vyvolávať právne účinky vo vzťahu k účastníkom konania, ako aj k samotnému predmetu súdneho prieskumu. Okamih nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 predstavuje podstatné procesné dôsledky pre prejednávanú vec, keďže až jej vznikom môže správny súd, súc viazaný záväzným názorom vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Bez splnenia tohto predpokladu zostal naďalej právoplatným rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31. októbra 2017, čo spôsobilo prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Je preto možné dospieť k záveru, že správny súd v danej veci vydal predčasné rozhodnutie, čo v okolnostiach prejednávanej veci vyhodnotil kasačný súd ako podstatné procesné pochybenie, odôvodňujúce potrebu zrušenia takéhoto súdneho rozhodnutia. 23. Kasačný súd tak v zmysle vyššie uvedených východísk, dospel k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd vzhľadom na prítomnosť kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nepovažoval za potrebné venovať bližšiu pozornosť argumentácii sťažovateľa, rozporujúcej vecnú správnosť prijatých právnych záverov, keďže ich hodnotenie by bolo v danom štádiu konania predčasné. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, bude povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní vec opätovne meritórne prejednať a rozhodnúť v medziach podanej správnej žaloby. V tomto kontexte kasačný súd dodáva, že je žiaduce, aby správny súd v ďalšom konaní vec dostatočne odôvodnil formulovaním vlastných právnych úvah, rešpektujúc pritom záväzný právny názor už právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019. Správny súd je zároveň ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia povinný, v záujme rešpektovania princípu kontradiktórnosti konania, umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov 25. Sumarizujúc vyššie uvedené, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave. 26. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.