{"guid": "09685267-1be7-44e4-b338-80e200587cb2:2741d977-65a8-4414-a1ed-2fbb22146b28", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2", "spisova_znacka": "5Svk/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/16/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 5Svk/16/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2", "identifikacne_cislo": "1016201946", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-468", "nazov": "§ 468 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-468", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-468"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "nazov": "§ 469 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-469"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-468", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-469"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2741d977-65a8-4414-a1ed-2fbb22146b28", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Svk/16/2025\n1016201946\n28. 05. 2026\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2026:1016201946.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra\nMacha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): M.. M. M., nar. XX. M. XXXX, bytom H. XX,\nXXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát, so sídlom Radničné námestie\n33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 14946/2016/\nD220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nSprávneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/161/2019-144 zo dňa 29. októbra 2024, v znení opravného\nuznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/161/2019-220 zo dňa 6. februára 2025, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-5S/161/2019-144 zo dňa 29. októbra 2024, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v\nBratislave č. k. BA-5S/161/2019-220 zo dňa 6. februára 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v\nBratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Mesto Bardejov (ďalej len „stavebný úrad\") rozhodnutím č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18. augusta 2011\n(ďalej aj „rozhodnutie stavebného úradu\") povolilo podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný\nzákon\") zmenu stavby „Polyfunkčný dom\" - dvorové časti domov č. 32, 33 na Radničnom Námestí v\nBardejove\", na pozemku parcela\nč. C-KN XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území N., pred dokončením a zároveň aj užívanie tejto stavby\npre žalobcu.\n2. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal Okresný prokurátor v Bardejove podľa § 22 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o\nprokuratúre\") protest č. Pd 98/11-11 dňa 23. januára 2012. V proteste uviedol, že podávateľ - Krajský\npamiatkový úrad v Prešove sa podnetom zo dňa 21. októbra 2011 domáhal preskúmania rozhodnutia a\nnásledného podania protestu prokurátora, keďže podľa jeho názoru stavebný úrad porušil zákon, keďže\nrozhodol napriek tomu, že Krajský pamiatkový úrad Prešov ako dotknutý orgán nesúhlasil s vydaním\ntohto rozhodnutia vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 3. marca 2011, v ktorom poukázal na svoje\nstanovisko vydané ešte dňa 12. októbra 2009.\n\n3. Krajský stavebný úrad v Prešove (ďalej len „krajský stavebný úrad\") rozhodnutím č. 2012-285/1147-4/\nSP-VB zo dňa 2. apríla 2012 (ďalej aj „rozhodnutie krajského stavebného úradu\") nevyhovel protestu\nOkresného prokurátora v Bardejove č. Pv 98/11-11 zo dňa 23. januára 2012 a rozhodnutie stavebného\núradu ponechal v platnosti.\n4. Proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky podľa § 22 ods. 4 a § 27 zákona o prokuratúre protest prokurátora č. VI/2/Gd 58/13-6 zo dňa\n7. mája 2013, ktorému nebolo vyhovené. Následne proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal\nprokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súlade s § 22 ods. 4 zákona o prokuratúre\nnový protest č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12. augusta 2013, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/Pa\nzo dňa 10. septembra 2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\") tak, že podľa § 69 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení platnom v rozhodnom období, v spojení\ns § 27 zákona o prokuratúre, v konaní o proteste prokurátora protestu vyhovelo a zrušilo protestom\nnapadnuté právoplatné rozhodnutie krajského stavebného úradu.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím\nč.\n14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016 zo dňa 30. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie\"),\nktorým rozklad zamietol.\nII. Konanie pred krajským súdom a najvyšším súdom\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd\nv Bratislave, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal priznania práva na úplnú\nnáhradu trov konania.\n7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31. októbra 2017 rozhodol tak, že\npodľa § 191 ods. 1 písm. d), § 191 ods. 3 písm. a) a § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP\") zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a\nvec vrátil Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n8. Proti tomuto rozsudku podalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5S/214/2016-36 zo dňa 31. októbra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru\no dôvodnosti kasačných námietok Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky.\nIII. Konanie pred správnym súdom\n9. Na základe § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe\nzmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave.\n10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd\") rozsudkom č. k. BA-5S/161/2019-144 zo dňa\n29. októbra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok\") rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 SSP\nzamietol ako nedôvodnú.\n11. Správny súd v zhode s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn.\n6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019, sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou, že za verejný\nzáujem je okrem iného potrebné vždy považovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými\npredpismi. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa v napadnutom\nrozhodnutí podľa názoru správneho súdu náležite vysporiadalo so všetkými námietkami žalobcu\nuvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k\n\nzosúladeniu záväzných stanovísk, z ktorých vyplýva nesporný odborný názor pamiatkových orgánov,\nktorý je nesúhlasný, stavebný úrad vydaním rozhodnutia v prospech žalobcu ako stavebníka o zmene\npredmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania porušil závažným spôsobom ustanovenia\nsprávneho poriadku, ako aj ustanovenia § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods. 1, ods. 5\nstavebného zákona, nakoľko stavebný úrad svojím postupom uprednostnil individuálny záujem žalobcu\nako stavebníka pred verejným záujmom na ochrane kultúrnych pamiatok.\n12. Žalobca sa po doručení napadnutého rozsudku správneho súdu dopytoval od správneho súdu\ninformáciu (č. l. 168), kedy a komu zo strany žalobcu bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 doručený, k čomu správny súd adresoval odpoveď\n(č. l. 173), v zmysle ktorej tento rozsudok nebol účastníkom konania doručovaný. Správny súd vzhľadom\nna toto zistenie dodatočne doručil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/33/2018\nzo dňa 11. júna 2019 (žalobcovi dňa 20. decembra 2024 a žalovanému dňa 19. decembra 2024).\n13. Následne v dôsledku listu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2024,\nsprávny súd opravným uznesením č. k. BA-5S/161/2019-220 zo dňa 6. februára 2025 opravil v záhlaví\nnapadnutého rozsudku označenie žalovaného na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „žalovaný\"), keďže od 1. januára 2023 došlo k zmene kompetencií na úseku\núzemného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky\nna žalovaného.\nIV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h,\nf) SSP, v ktorej žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\nMinisterstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, a rovnako tak k zrušeniu\nprvostupňového rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie; alternatívne navrhol zrušiť napadnutý\nrozsudok správneho súdu a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Rovnako si uplatnil právo na\nnáhradu trov konania.\n15. Sťažovateľ namietal, že správny súd pred vydaním kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku\nnedoručil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019, ktorý napadnutému\nrozsudku predchádzal. Napadnutý rozsudok bol preto podľa sťažovateľa predčasne vydaný. Sťažovateľ\nvzhľadom na vyššie uvedené zaujal názor, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ\nnásledne doplnil kasačnú sťažnosť ďalším podaním, v ktorom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4Cdo/203/2022 zo dňa 14. decembra 2023, v ktorom riešil Najvyšší súd SR totožnú právnu\notázku nedoručenia súdneho rozhodnutia účastníkom konania, prichádzajúc k záveru o potrebe zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia súdu nižšej inštancie.\n16. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s prijatým právnym názorom, že z dôvodu vydania nesúhlasného\nstanoviska krajským pamiatkovým úradom, stavebný úrad nemohol dodatočne povoliť zmenu stavby\na vydať kolaudačné rozhodnutie. Zdôraznil, že stavebný úrad sa v konaní riadne vysporiadal s týmto\nnesúhlasným stanoviskom, pričom dospel k záveru, že zmenou stavby pred dokončením a užívaním\nstavby nebudú porušené obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov\nchrániacich verejné záujmy. Stavebný úrad pritom podľa jeho názoru ani nemohol inak rozhodnúť, keďže\nkrajský pamiatkový úrad prezentoval len arbitrárnu a elementárne nelogickú argumentáciu.\n17. Sťažovateľ ďalej poukázal na povinnosť správneho súdu, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil,\npričom zdôraznil, že uvedenú povinnosť nemení ani viazanosť správneho súdu rozhodnutím kasačného\nsúdu v zmysle § 469 SSP. Teda aj v takomto prípade sa musí správny súd vo svojom rozhodnutí\nvysporiadať s podstatnými žalobnými bodmi, čo správny súd neurobil, keďže len skopíroval právne\nzávery inštančne nadriadeného súdu. Sťažovateľ preto nadobudol presvedčenie, že napadnutý\nrozsudok je okrem iného nepreskúmateľný, nezákonný a arbitrárny.\n18. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd v napadnutom rozsudku a ani Najvyšší súd SR v rozsudku\nsp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 neuviedol s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti v\ndanej veci, prečo verejný záujem na ochrane pamiatok prevyšoval právo sťažovateľa na ochranu jeho\n\nlegitímne nadobudnutého práva vyplývajúceho z kolaudačného rozhodnutia spojeného s dodatočným\npovolením zmeny stavby.\n19. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti plne stotožnil s prijatými závermi napadnutého\nrozsudku správneho súdu a preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\nV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)\na je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť\npojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, v znení opravného uznesenia, ako aj konania,\nktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná.\n21. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že napadnutému rozsudku správneho súdu predchádzal\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019, ktorým Najvyšší súd SR\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa\n31.\noktóbra 2017, preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že po vydaní zrušujúceho rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019 vo veci následne konal a rozhodol\nSprávny súd v Bratislave, avšak bez toho, aby účastníkom konania umožnil oboznámiť sa so zrušujúcim\nrozsudkom kasačného súdu a vyjadriť sa k nemu. V tomto kontexte kasačný súd považuje za potrebné\npoukázať na znenie ustanovenia § 468 SSP, v zmysle ktorého: „Správny súd, ktorému bola vec vrátená\nna ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.\" Z\nostatného priebehu súdneho konania je však zrejmé, že správny súd (a rovnako predtým ani Krajský súd\nv Bratislave) tento zákonom predpokladaný postup pred vydaním napadnutého rozsudku nerealizoval,\nčo napokon spôsobilo zásadné procesné vady, odôvodňujúce potrebu vyhovenia kasačnej sťažnosti.\n22. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že doručenie súdneho rozhodnutia vo veci samej\nje nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Právoplatnosťou sa vo všeobecnosti\nrozumie vlastnosť rozhodnutia, ktorej nadobudnutím sa rozhodnutie stáva záväzné a relatívne\nnezmeniteľné. Nadobudnutím právoplatnosti, tak súdne rozhodnutie začína vyvolávať právne účinky vo\nvzťahu k účastníkom konania, ako aj k samotnému predmetu súdneho prieskumu. Okamih nadobudnutia\nprávoplatnosti zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019\npredstavuje podstatné procesné dôsledky pre prejednávanú vec, keďže až jej vznikom môže správny\nsúd, súc viazaný záväzným názorom vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Bez splnenia tohto predpokladu\nzostal naďalej právoplatným rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/214/2016-36 zo dňa 31.\noktóbra 2017, čo spôsobilo prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Je preto možné dospieť k záveru, že\nsprávny súd v danej veci vydal predčasné rozhodnutie, čo v okolnostiach prejednávanej veci vyhodnotil\nkasačný súd ako podstatné procesné pochybenie, odôvodňujúce potrebu zrušenia takéhoto súdneho\nrozhodnutia.\n23. Kasačný súd tak v zmysle vyššie uvedených východísk, dospel k záveru, že správny súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd vzhľadom na\nprítomnosť kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nepovažoval za potrebné venovať bližšiu\npozornosť argumentácii sťažovateľa, rozporujúcej vecnú správnosť prijatých právnych záverov, keďže\nich hodnotenie by bolo v danom štádiu konania predčasné.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené, bude povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní vec opätovne\nmeritórne prejednať a rozhodnúť v medziach podanej správnej žaloby. V tomto kontexte kasačný súd\ndodáva, že je žiaduce, aby správny súd v ďalšom konaní vec dostatočne odôvodnil formulovaním\nvlastných právnych úvah, rešpektujúc pritom záväzný právny názor už právoplatného rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018 zo dňa 11. júna 2019. Správny súd je zároveň ešte pred\nvydaním meritórneho rozhodnutia povinný, v záujme rešpektovania princípu kontradiktórnosti konania,\numožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018\nzo dňa 11. júna 2019.\n\nVI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n25. Sumarizujúc vyššie uvedené, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods.\n1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v\nBratislave.\n26. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení\ntohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469\nSSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}