Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Saz/6/2024 0724100551 04. 07. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100551.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, zastúpený JUDr. Zoltánom Vargom, advokátom, so sídlom Štefánikova trieda 49, Nitra, IČO: 42 207 771, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.: C./XXXX-X zo dňa XX. XXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca dňa XX. XXXXXXX XXXX požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove z dôvodu obavy o život kvôli svojej národnosti a z dôvodu prenasledovania v domovskej krajine. Preverením jeho daktyloskopických odtlačkov prstov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému EURODAC na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „nariadenie č. 603/2013“), nebola zistená zhoda. Žalobca vo vstupnom pohovore vykonanom podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) dňa 13. februára 2024 uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval dňa XX. XXXXXXXX XXXX letecky na svoj cestovný doklad a víza legálne do Rumunska, a to cez Turecko. Následne sa po zhruba pätnástich dňoch za pomoci prevádzača dostal cez Maďarsko na územie Slovenska, kde bol zadržaný políciou. Dublinské stredisko migračného úradu (ďalej len „dublinské stredisko“) po posúdení dôkazov získaných od procedurálneho odboru migračného úradu vychádzajúc z informácií poskytnutých žiadateľom vo vstupnom pohovore o vízach na území Rumunska zaslalo dožiadanie o informácie rumunskému partnerskému úradu podľa článku 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Dublin III“) za účelom potvrdenia existencie udeleného víza vzhľadom na neexistenciu formálneho dôkazu potrebného na zaslanie dožiadania o prevzatie zodpovednosti za posúdenie žiadosti
o medzinárodnú ochranu žiadateľa. Rumunský partnerský úrad dňa 26. februára 2024 vo svojej odpovedi potvrdil, že žiadateľ je držiteľom rumunského víza platného od 10. novembra 2023 do 6. mája 2024. 2. Na základe získaného dôkazu od rumunského partnerského úradu dublinské stredisko začalo dňa 28. februára 2024 so žiadateľom konanie o prevzatie zodpovednosti za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu žiadateľa podľa nariadenia Dublin III. 3. Žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie E.: C./XXXX-X z XX. XXXXX XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle zamietnutá žiadosť o udelenie azylu ako neprípustná. Zároveň bolo konštatované, že podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade žalobcu príslušná na konanie o udelenie azylu Rumunská republika. Taktiež bolo konštatované v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia Dublin III, že sa odovzdanie žalobcu uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia Dublin III táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku. Žalovaný dospel k záveru, že v zmysle článku 12 ods. 2 nariadenia Dublin III členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žalobcom je Rumunská republika a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Rumunsku by žiadateľovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Poukázal, že v súlade s Kapitolou I, článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia č. 604/2013 (ďalej len „nariadenie Komisie“), bolo v prípade žalobcu dňa 29. februára 2024 zaslané dožiadanie o prevzatie rumunskému partnerskému úradu podľa článku 12 ods. 2 nariadenia Dublin III, v zmysle ktorého ak je žiadateľ držiteľom platného víza, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum, pokiaľ nebolo toto vízum vydané v mene iného členského štátu na základe dohody o zastúpení podľa Článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva. V takomto prípade je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný zastúpený členský štát. Dňa 12. marca 2024 Rumunsko písomne akceptovalo dožiadanie o prevzatie žiadateľa podľa článku 12 ods. 2 nariadenia Dublin III, a zároveň v súlade s článkom 3 nariadenia Komisie, čím uznalo svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu žalobcu a súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. To znamená, že žalobca je držiteľom platného víza vydaného Rumunskom a toto vízum nebolo vydané v mene iného členského štátu. II. Žaloba 4. Proti rozhodnutiu žalovaného E.: C./XXXX-X z XX. XXXXX XXXX podal žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu včas správnu žalobu z 5. apríla 2024, ktorou sa domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 5. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Nespochybnil fakt, že mu bolo vydané rumunské vízum, ktoré je ešte stále platné, avšak uviedol, že sa nechce vrátiť do Rumunska, nakoľko má obavy o svoje zdravie a život v tejto krajine. Poukázal, že v Rumunsku pôsobí niekoľko zločineckých skupín, vrátane prevádzačov, ktorí sa mu vyhrážali, že v prípade jeho návratu do Rumunska mu ublížia na zdraví, nie je vylúčené ani nedôstojné zaobchádzanie, jeho mučenie či dokonca až usmrtenie. Žalobca sa obáva, že v prípade návratu do Rumunskej republiky bude jeho žiadosť o azyl zamietnutá a bude nútený vrátiť sa do krajiny pôvodu. Bol presvedčený, že jeho obavy pred prenasledovaním sú opodstatnené, a preto bol toho názoru, že žalovaný sa mal v konaní vysporiadať s týmto dôkazom a následne o veci rozhodnúť riadnym meritórnym rozhodnutím. Poukázal, že v prípade návratu do krajiny pôvodu, či do krajiny určenej ako príslušnej na konanie o udelenie azylu, mu nehrozí len prenasledovanie, ale aj vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle, čo v jeho veci odôvodňuje minimálne poskytnutie doplnkovej ochrany. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 6. Žalovaný vo vyjadrení z 26. apríla 2024 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že žalovaný nemohol v konaní posudzovať žalobcove dôvody, ktorými odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu (či už ide o dôvody prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu). Na konanie a rozhodovanie o nich je príslušný iný štát, preto z dôvodu absencie príslušnosti
na rozhodovanie žalovaný nemohol vydávať vo veci meritórne rozhodnutie, t.j. o tom či žalobca spĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany. Na základe uvedeného preto považoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe za právne irelevantnú. Poukázal, že po odovzdaní žalobcu Rumunskej republike bude prebiehať štandardné azylové konanie, kde sa budú komplexne posudzovať žalobcove obavy z prenasledovania či vážneho bezprávia. Taktiež žalovaný dal do pozornosti, že v podanej správnej žalobe žalobca nenamieta postup žalovaného pri určovaní toho, ktorý štát je na konanie o jeho žiadosti príslušný, pričom žalobca opätovne uznáva, že rumunské vízum mu bolo vydané a je platné do 6. mája 2024. Žalovaný považoval žalobcove obavy o jeho život a zdravie z dôvodu údajných vyhrážok prevádzačov, resp. zločineckých skupín v Rumunsku za neopodstatnené, s poukazom na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené dostatočné záruky, ktoré oprávňujú považovať Rumunskú republiku za demokratický a právny štát, ktorý dodržiava všetky medzinárodné právne akty a práva žiadateľov o azyl, preto sa žalobca nemusí obávať ublíženia na zdraví, nedôstojného zaobchádzania, prípadne iného protiprávneho konania voči jeho osobe. Taktiež uviedol, že doposiaľ nie sú známe informácie o tom, že by žiadatelia o udelenie azylu v Rumunsku čelili nejakým problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. 7. Žalobca na výzvu súdu reagoval na vyjadrenie žalovaného svojou replikou z 29. mája 2024, v ktorej zotrval na tvrdeniach a dôvodoch uvedených v žalobe. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že jeho obavy o život a zdravie z dôvodu vyhrážok prevádzačov a zločineckých skupín v Rumunsku sú neopodstatnené. Naopak, má stále obavy o svoj život a pociťuje strach pri pomyslení, že bude vrátený do Rumunska. Rovnako má obavu, že jeho žiadosť o azyl v Rumunsku bude zamietnutá vzhľadom aj na fakt, že platnosť rumunského víza, ktoré bolo vydané žalobcovi, uplynula dňa 6. mája 2024. S poukazom aj na prelomovú reformu európskeho azylového a migračného systému bol toho názoru, že žalovaný nepostupoval správne, keď žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území SR zamietol ako neprípustnú bez toho, aby zohľadňoval okolnosti osobitného zreteľa. 8. Žalovaný v duplike zotrval na svojom konštatovaní vo vyjadrení k správnej žalobe, a to, že na konanie a rozhodovanie o dôvodoch žalobcu, ktorými odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu (či už ide o dôvody prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu) je príslušný iný štát, a preto z dôvodu absencie príslušnosti na rozhodovanie žalovaný nevydal vo veci meritórne rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o tom, či žalobca spĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný poukázal, že v zmysle článku 12 ods. 2 nariadenia Dublin III je za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu zodpovedná Rumunská republika a žalobca nepreukázal, že by mu v Rumunsku hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušenie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a takéto ohrozenie nevyplýva ani z verejne dostupných informácií týkajúcich sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Rumunsku. Bol tiež toho názoru, že pri rozhodovaní v konaní o udelenie azylu je irelevantné, či žalobcovi vypršala platnosť vydaných rumunských víz. Ďalej poukázal, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa aplikovalo, ako aj do 30. júna 2026 sa stále bude aplikovať nariadenie Dublin III, podľa ktorého je vo veci žalobcu zodpovedný členský štát Rumunská republika. IV. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 10. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). 11. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 12. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 13. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
15. Podľa § 206 ods. 5 SSP správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 16. Podľa § 207 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 207 ods. 2 SSP pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 18. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. 20. Podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. 21. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; 20b) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie. 22. Podľa čl. 12 ods. 2 nariadenia Dublin III ak je žiadateľ držiteľom platného víza, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum, pokiaľ nebolo toto vízum vydané v mene iného členského štátu na základe dohody o zastúpení podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva [14]. V takomto prípade je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný zastúpený členský štát. 23. Podľa čl. 3 ods. 2 druhej vety nariadenia Dublin III ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. V. Posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, §13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania dňa 4. júla 2024 s vyvesením oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 13. júna 2024. 25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle zamietnutá žiadosť o udelenie azylu ako neprípustná. Zároveň bolo konštatované, že podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade žalobcu príslušná na konanie o udelenie azylu Rumunská republika, pričom súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia Dublin III, sa odovzdanie žalobcu uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia Dublin III táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku. 26. Zo súdneho spisu (ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného) vyplýva, a ani uvedená skutočnosť nebola sporná, že žalobca bol držiteľom platného víza vydaným Rumunskom. Žalobca dňa 17. januára 2024 požiadal o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.
27. Zákon o azyle v § 53b ods. 1 pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, odkazuje na kritériá a mechanizmy ktoré sú východiskové pre celý proces určovania členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu a sú obsiahnuté v nariadení Dublin III. 28. Nariadenie Dublin III má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľnou normou. Priamy účinok tohto druhu sekundárneho práva vyplýva z čl. 288 ods. 2 ZFEÚ (bývalý čl. 249 ods. 2 ZES), podľa ktorého nariadenie „je priamo uplatniteľné (aplikovateľné) vo všetkých členských štátoch“. Nariadenie teda nadobúda platnosť a aplikuje sa bez akejkoľvek recepčnej normy, ktorá by ho zavádzala do vnútroštátneho právneho poriadku. Okrem toho samotné nariadenie Dublin III v závere obsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku Politi s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039), ktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopné zakladať individuálne práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť. 29. Podľa čl. 12 ods. 2 nariadenia Dublin III ak je žiadateľ držiteľom platného víza, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum, pokiaľ nebolo toto vízum vydané v mene iného členského štátu na základe dohody o zastúpení. 30. Žalovaný preto dospel k správnemu záveru, že za posúdenie žalobcovej žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedná Rumunská republika, ktorá žalobcovi vydala vízum, pričom dňa 12. marca 2024 táto písomne akceptovala dožiadanie o prevzatie žalobcu podľa čl. 12 ods. 2 nariadenia Dublin III, čím uznala svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu žalobcu a súhlasila s odovzdaním na svoje územie. V takom prípade bol dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. c), keďže na konanie o udelenie azylu bol príslušný iný štát. Treba tiež uviesť, že žalobca nemá právo si vyberať členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu. 31. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú ďalej uvedené aj dostatočné záruky, ktoré oprávňujú považovať Rumunskú republiku za demokratický a právny štát, ktorý dodržiava všetky medzinárodné právne akty a práva žiadateľov o azyl, a preto sa žalobca nemusí obávať ublíženia na zdraví, nedôstojného zaobchádzania, prípadne iného protiprávneho konania voči jeho osobe. Žalovaný nezistil informácie o tom, že by žiadatelia o udelenie azylu v Rumunsku čelili nejakým problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Žalovaný ani nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné domnievať sa, že v Rumunsku by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv. 32. Z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný si pre svoje rozhodnutie zabezpečil ohľadne Rumunskej republiky dostatok aktuálnych správ a náležite skúmal, či premiestnenie žiadateľa nie je vylúčené podľa čl. 3 ods. 2 druhej vety nariadenia Dublin III (keď sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie). 33. V administratívnom spise je založený materiál „Správa o krajine: Rumunsko“ vypracovanej k roku 2023 z ktorej vyplýva, že žalovaný z verejne dostupných zdrojov (www.asylumineurope.org) preveril aktuálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o udelenie azylu, situáciu v Rumunsku a jeho azylový systém. Táto správa sa následne premietla aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný jednotlivé zistenia spolu s odkazom na ich zdroj zapracoval. 34. Pokiaľ žalobca uvádzal, že v Rumunsku pôsobí niekoľko zločineckých skupín, vrátane prevádzačov, ktorí sa mu mali vyhrážať ublížením na zdraví, je v prvom rade na žalobcovi, aby sa obrátil na príslušné zložky štátu (políciu), ktoré majú v kompetencii ochraňovať základné práva a slobody. Žalobca ani v žalobe a ani v žiadnom ďalšom vyjadrení neuviedol, že by sa bol na tieto štátne orgány v Rumunsku obrátil a ani neuviedol dôvody, prečo sa na ne neobrátil. Preto tvrdenia žalobcu o vyhrážkach zločineckými skupinami v Rumunsku nemajú právnu relevanciu a taktiež o tvrdených vyhrážkach nič neuviedol ani v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu číslo C./XXXX-X z XX. XXXXXXXX XXXX, pričom mu bol daný priestor, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, a to za účasti právneho zástupcu. 35. Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) v spojení s § 206 ods. 4 a 5 SSP správny súd ani v čase jeho rozhodovania nezistil také okolnosti, ktoré by nasvedčovali nutnosti aplikácie čl. 3 ods. 2 nariadenia Dublin III. Totiž zistenie, že sa podstatne zmenili okolnosti veci, môže viesť až ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto správny súd nad rámec vyššie uvedených
informácií týkajúcich sa azylového systému v Rumunskej republike vykonal vlastné šetrenie z verejne dostupných zdrojov. Na webovom sídle Agentúry Európskej únie pre azyl, ktorá okrem poskytovania pomoci vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní právnych predpisov Európskej únie v oblasti azylu a lepšej konvergencii, pokiaľ ide o konania o azyle a podmienky prijímania, monitoruje aj vývoj národnej úpravy azylového systému v jednotlivých členských štátoch, je zverejnená Správa o azyle 2024 (Výročná správa o situácii v oblasti azylu v Európskej únii) z júna 2024, v ktorej v žiadnom smere nevyplýva, že by boli detegované závažné nedostatky v azylovom systéme Rumunskej republiky. 36. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že Rumunsko je právoplatným členom Európskej únie, ktoré ratifikovalo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a je vo všeobecnosti považované inými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu. Na úrovni Európskej únie a to ani zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo vydané žiadne aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Rumunsku, dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie a stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu do Rumunska aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu. 37. V čase vydania napadnutého rozhodnutia sa aplikovalo, ako aj do 30. júna 2026 sa stále bude aplikovať nariadenie Dublin III, podľa ktorého je vo veci žalobcu zodpovedný členský štát Rumunská republika a nie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, a o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013, na ktoré poukazoval žalobca v replike. 38. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný postupoval v konaní správne a v súlade s platnou právnou úpravou, v dôsledku čoho možno aj napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a zákonné. V postupe žalovaného neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť nadväzujúceho rozhodnutia. V administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca naopak produkoval iba vágne námietky, ktoré neboli spôsobilé zvrátiť závery žalovaného. Správny súd preto správnu žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 219 SSP zamietol. 39. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Doručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.