Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Saz/6/2024 0724100551 22. 04. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100551.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. C. XXXX, štátna príslušnosť: D. E., bez dokladu totožnosti, t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, Slovenská republika, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného F.: D./XXXX-X zo dňa XX. XXXXX XXXX, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu zo dňa 5. apríla 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou súdu dňa 7. apríla 2024, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného F.: D./XXXX-X zo dňa XX. XXXXX XXXX, ktorým žalovaný zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Zároveň podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a navrhol ho zrušiť. Poukázal, že nespochybňuje fakt, že mu bolo vydané G. vízum, ktoré je ešte stále platné, avšak nechce sa vrátiť do G., nakoľko má obavy o svoje zdravie a život v tejto krajine. Uviedol, že v G. pôsobí niekoľko zločineckých skupín, vrátane prevádzačov, ktorí sa má vyhrážali, že v prípade jeho návratu do G. mu ublížia na zdraví. Nie je podľa neho vylúčené ani nedôstojné zaobchádzanie, jeho mučenie či dokonca až usmrtenie. Žalobca tiež vyjadril obavy, že v prípade návratu do G. G. bude jeho žiadosť o azyl zamietnutá a bude nútený vrátiť sa do krajiny pôvodu. Žalobca bol toho názoru, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu, či do krajiny určenej ako príslušnej na konanie o udelenie azylu nehrozí len prenasledovanie, ale aj vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle, čo v jeho veci odôvodňuje minimálne poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný sa mal preto vysporiadať s týmto dôkazom a následne vo veci rozhodnúť riadnym meritórnym rozhodnutím. 3. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že sa v súčasnosti nachádza v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, ktoré pripravuje úkony smerujúce k jeho odovzdaniu z územia Slovenskej republiky. Odovzdaním z územia Slovenskej republiky stratí súdne konanie v jeho azylovej veci pre neho význam, pretože jeho dôvodom je jeho obava pred návratom do krajiny pôvodu a snaha o získanie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. 4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyjadril v podaní zo dňa 12. apríla 2024 tak, že navrhol, aby súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci azylu. Podľa jeho názoru sú obavy žalobcu neopodstatnené a nezakladajú nárok na priznanie odkladného účinku. Poukázal, že žalobca síce podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, avšak v zmysle kritérií uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 je na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedná G. G.. Žalovaný má za to, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy v zmysle ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) je povinnosťou žalobcu, a aj keď žalobné
body posudzuje správny súd neformálne, na priznanie odkladného účinku musia byť splnené zákonné predpoklady. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žalobcov návrh nespĺňa podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 5. Podľa § 21 ods. 2 zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok. 6. Podľa § 213 ods. 2 SSP ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 7. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Žalobca žiadal priznanie odkladného účinku žalobe, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej. Podanie takejto žaloby nemá zo zákona odkladný účinok, avšak žalobca môže v súlade s § 213 ods. 2 SSP spolu so žalobou navrhnúť priznanie odkladného účinku, čo sa aj v danom prípade stalo. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP. 11. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe predstavuje osobitný spôsob ochrany práv účastníka konania, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného rozhodnutia žalovaného. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy. 12. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal žalobe odkladný účinok je tak stav, kedy by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 13. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma, alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu, vyjadrením žalovaného a preskúmaní administratívneho spisu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci azylu. Dôvody pre priznanie odkladného účinku sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 185 SSP. V zmysle predmetného ustanovenia, priznanie odkladného účinku vyžaduje existenciu hrozby bez naplnenia príslušného následku, no zároveň je existenciu hrozby nutné podložiť relevantnými dôkazmi, ktoré odôvodňujú priznanie odkladného účinku. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že odovzdaním z územia Slovenskej republiky stratí súdne konanie v jeho azylovej veci pre neho význam, pretože jeho dôvodom je jeho obava pred návratom do krajiny pôvodu a snaha o získanie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. Žalobca tak žiadnymi relevantnými tvrdeniami a dôkazmi nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, nakoľko na základe rozhodnutia žalovaného sa nemal vrátiť do krajiny pôvodu, ale do členského štátu Európskej únie, G. G.. Pokiaľ namietal, že má záujem o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky, tak je potrebné uviesť, že žalobca nemá právo si vyberať členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.
15. V neposlednom rade správny súd podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov na jeho právach. Skutkové tvrdenia bez ich osvedčenia sami osebe neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak osvedčenie hrozby závažnej ujmy, ktorú je nutné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca žiadnu hrozbu vyplývajúcu z existujúceho stavu nepreukázal a informácie, ktoré súdu predložil, nenasvedčujú tomu, že by v jeho prípade takýto ohrozujúci stav mal, resp. mohol vzniknúť. Naviac žalobca správnemu súdu na podporu svojich tvrdení uvedených v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nepredložil žiadne relevantné dôkazy. 16. Pre úplnosť treba uviesť, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku sa súd nevyjadruje k skutkovému stavu, ale posudzuje výlučne opodstatnenosť predmetného návrhu. Napriek tomu, že podanie správnej žaloby vo veci azylu v danom prípade nemá odkladný účinok (§ 21 ods. 2 zákona o azyle), nie je možné toto rozhodnutie vykonať spôsobom, že žalobca bude nútený navrátiť sa do krajiny pôvodu. Takýto dôsledok by mohlo mať napríklad rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Z uvedeného dôvodu samotné rozhodnutie o neudelení azylu nie je vôbec spôsobilé vyvolať následky, ktoré mu žalobca pripisuje v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Predpokladom vyslovenia odkladného účinku by mala byť reálna hrozba škody prípadne inej ujmy, náprava ktorej je buď absolútne nemožná, alebo iba ťažko dosiahnuteľná, čo žalobca ani netvrdil, ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd procesný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie prvého predpokladu (hroziaca škoda, ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné. 18. Vzhľadom na neosvedčenie splnenia zákonných podmienok návrhu definovaných v ustanovení § 185 SSP v spojení s ustanovením § 213 ods. 2 SSP, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).