Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/80/2023 0723101322 21. 11. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101322.1
Uznesenie 5 5S/80/2023 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, IČO: 43 317 511, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/040650-008 zo dňa 05.09.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 4 5S/80/2023 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.11.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave dňa 24.11.2023 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/040650-008 zo dňa 05.09.2023, ktorým bolo žalobcovi vo forme prípisu oznámené, že jeho odvolanie podané proti Rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky č. PPZ-HCP-BA6-1342-021/2023-PC zo dňa 28.02.2023, nie je možné vybaviť podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) z dôvodu, že v čase podania odvolania nemal právny zástupca žalobcu platne udelené plnomocenstvo. 2. Súčasťou žaloby (bod VII.) bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (ďalej len „návrh“). Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný svojím rozhodnutím zasiahol do jeho práv, dotkol sa jeho právnej sféry, spôsobil mu zmenu právneho postavenia ako účastníka správneho konania, pričom napadnuté rozhodnutie môže vyvolať zrušenie jeho pobytu a vyhostenie zo Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v Slovenskej republike podniká od roku 2019, má tu svojho syna s udeleným trvalým pobytom a tiež, že 2 roky žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a s jej 3 ročným maloletým synom, o ktorého sa stará. Súčasne dodal, že v spoločnej domácnosti s nimi žije aj priateľkina matka. Zamietnutím návrhu by podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práv ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj k porušeniu práva na súkromný a rodinný život a obydlie podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zároveň dodal, že od 06.07.2020 je vlastníkom rodinného domu v obci Zálesie, na ktorého kúpu uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru v trvaní 20 rokov. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žiadal, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok.
3. K návrhu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.10.2024 (ďalej len „vyjadrenie“). Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu nemožno považovať za zásah do jeho súkromného a rodinného života, pretože podľa záznamov z informačných systémov Policajného zboru ako aj zo samotného spisového materiálu žalobca v čase rozhodovania nemal na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s platným pobytom podľa zákona o pobyte cudzincov, pričom sám žalobca svoj rodinný stav označil ako „slobodný“. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že nie sú mu známe žiadne ďalšie skutočnosti, ktorými by sa vo vzťahu k zásahu do práva na rodinný a súkromný život mohol zaoberať. Návrh žalobcu preto žiadal zamietnuť. 4. Žalovaný doručil administratívny spis správnemu súdu dňa 22. 10. 2024. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020, bod 18). 9. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) . 10. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod 14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34). 11. Správny súd so zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach o hrozbe vysokej finančnej a psychickej ujmy a v poukaze zásahu do jeho práv na súkromný a rodinný život a do práva na obydlie. 12. K žalobcom tvrdenej hrozbe vysokej finančnej ujmy správny súd zaujal stanovisko, že žalobca neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti a ani na ne nadväzujúce dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť nielen výšku hroziacej ujmy, ale ani konkrétne predpokladané dopady do majetkovej sféry žalobcu. Správny súd preto nemal možnosť posúdiť hrozbu závažnej finančnej škody, pokiaľ ju sám žalobca v návrhu neprezentoval. 13. V súvislosti s tvrdenou závažnou psychickou ujmou správny súd uvádza, že žalobca bližšie nešpecifikoval dopady napadnutého rozhodnutia na vzájomný vzťah s jeho synom, ktorý v Slovenskej republike študoval a bol mu udelený prechodný pobyt. Z tvrdení žalobcu nebolo možné si vytvoriť obraz o väzbách žalobcu so synom a ani o konkrétnej budúcej ujme, ktorá by vznikla v súvislosti s účinkami napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu v danom konaní nie je nahrádzať argumentáciu žalobcu pri jeho tvrdeniach o psychickej ujme a ani predpokladať prípadné hrozby zásahov do jeho osobnej sféry. Ako už správny súd v tomto uznesení uviedol od rozsahu vymedzenia dôvodov v návrhu na priznanie odkladného účinku závisí aj samotný rozsah odôvodnenia rozhodnutia súdu o tomto návrhu (ods. 4 uznesenia). 14. Uvedené závery rovnako platia aj na tvrdenia žalobcu ohľadne jeho spolužitia s priateľkou spolu s jej synom. Z tvrdení žalobcu nebolo možné vydedukovať konkrétne dopady napadnutého rozhodnutia do sféry každodenného života prezentovaného vzťahu a následne ani určiť závažnosť týchto dopadov. Sám žalobca sa vo svojom návrhu dožaduje posúdenia rodinnej situácie a dopadov pre prípad jeho neprítomnosti ako rodiča v rámci jeho rodinných väzieb. Ak ale žalobca si sám nesplní svoju zákonnú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj preukázať, návrh ktorý obsahuje len všeobecné tvrdenia o zásahoch do jeho práv a do okruhu jeho najbližších osôb, nie je spôsobilý na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na pozastavenie právnych účinkov napadnutého rozhodnutia. 15. Správny súd preto konštatuje, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. 16. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd prijal záver, že v prebiehajúcom konaní nedošlo k naplneniu materiálnych dôvodov podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatných a vykonateľných účinkov rozhodnutia žalovaného. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].