Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Saz/11/2023 0723101186 09. 01. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E., Ruská federácia, štátnej príslušnosti RF, cestovný pas č. XX XXXXXXX, toho času Pobytový tábor Rohovce, v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MUPO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 v časti neudelenia azylu žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti RF, cestovný pas č. XX XXXXXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca s odkazom na ust. § 2 písm. d/, § 8, § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 písm. a/ a d/, § 19a ods. 2 a 10 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj ako „zákon o azyle“) žiada súd aby v časti neudelenia azylu zrušil rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 2. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Ďalej tým, že o azyl požiadal z dôvodu obavy o svoj život keďže ako občan Ruskej federácie sa nemôže vrátiť na Ukrajinu a ani do Ruskej federácie, nakoľko je členom Ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivista proti Putinovmu režimu. 3. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považuje žalobca tú skutočnosť, keď žalovaný nesubsumoval konanie žalobcu v podobe pripojenia sa k Ruskému dobrovoľníckemu zboru (ďalej aj ako „RDZ“) ako konanie založené na politickom presvedčení žalobcu, ktorým žalobca jednoznačne prejavil svoje protirežimové opozičné politické názory, zmýšľanie, či opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k súčasnej politike RF. Vstupom do RDZ a jeho aktívnou účasťou v tomto dobrovoľníckom zbore, jednak jeho pôsobením v tzv. štábe, kde bolo jeho úlohou v online sektore vyhľadávať ruské vojenské základne na území RF a následne spracovať tieto informácie a odovzdať ich pre vojenské potreby RDZ, čím pomáhal koordinovať partizánske hnutie, ale taktiež aj vo forme finančnej a materiálnej podpory tohto
zboru a to nakupovaním oblečenia a výzbroje pre vojakov, lekárničiek a potrebných satelitov, a teda aktívnou účasťou žalobcu vo vojenskom konflikte na strane Ukrajiny, dal žalobca jednoznačne najavo svoju opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k vládnej politike RF. 4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel k názoru, že z pohľadu RF môže byť žalobca na základe jeho konania považovaný za vlastizradcu, pričom nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by sa o tom príslušné orgány Ruskej federácie nedozvedeli. Následne žalovaný cituje príslušné ustanovenia Trestného zákonníka RF a slovenského Trestného zákona vzťahujúce sa na trestný čin vlastizrady, kde hodnotí primeranosť trestných sadzieb za tento trestný čin. Rovnako sa žalovaný v rozhodnutí venuje faktu, že aktivity Ruského dobrovoľníckeho zboru po útoku na východoruské oblasti F. a F. začalo Rusko vyšetrovať ako terorizmus a v tejto súvislosti žalovaný v rozhodnutí rozoberá trestné sadzby za jednotlivé trestné činy spájané s terorizmom. Žalobca má za to, že v tomto prípade nebolo podstatné hodnotenie žalovaného, či trestné sadzby za vlastizradu a za trestné činy spájané s terorizmom sú primerané, alebo nie. Jediné podstatné v tomto prípade bolo správne posúdenie a vyhodnotenie faktu, že osoba vlastizradcu, ktorá sa spojí s cudzou mocou proti vlastnej krajine, prejavuje takýmto svojím konaním nesúhlas s režimom, politickým smerovaním svojej krajiny pôvodu, čo je aj prípad žalobcu. Žalobca nepopiera, že jeho konaním mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu vlastizrady, avšak uvedeného sa dopustil zo svojho politického presvedčenia, z dôvodu jeho nesúhlasu s ruskou okupáciou a agresiou na území Ukrajiny a v snahe podieľať sa takýmto spôsobom na zvrhnutí vlády súčasného prezidenta Ruskej federácie. Navyše žalobca tvrdí, že aktívnu účasť žalobcu v RDZ možno vnímať ako najvyššiu možnú úroveň opozičných prejavov, v porovnaní napr. s účasťou na protirežimných protestoch, alebo so zdieľaním opozičných politických názorov na sociálnych sieťach. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným teda žalobca chápe tú skutočnosť, že žalovaný nevyhodnotil konanie žalobcu ako prejav jeho politického odporu voči zahraničnej vládnej politike Ruskej federácie a jej súčasného prezidenta. Má za to, že je úplne zrejmé, že keď sa určitá osoba pripojí vo vojne na stranu protistrany, dáva tým najavo kategorický nesúhlas s vedením zahraničnej politiky vlastnej krajiny. Skutočnosť, že všetky aktivity RDZ sú politicky motivované, jednoznačne vyplýva aj z informácií z medzinárodných zdrojov, ktoré si do konania zabezpečil samotný žalovaný. Migračný úrad MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, v správe Č.p.: MU-ODZS-2023/000261-022 zo dňa 18.08.2023 v časti: Charakteristika RDZ, je uvedené, že Ruský dobrovoľnícky zbor je vojensko-politická organizácia dobrovoľníkov, predovšetkým občanov Ruskej federácie s bydliskom na Ukrajine, ktorí sú od roku 2014 zapojení do konfliktu na strane Ukrajiny a od 24. februára 2022 sa postavili na jej obranu. Ako hlavné ciele Ruského dobrovoľníckeho zboru sú na ich oficiálnej webovej stránke stanovené: obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej hraníc ako v roku 1991 a zvrhnutie súčasnej diktatúry v Ruskej federácii. Vo vyššie uvedenej správe žalovaného sa uvádza: ,, Ako informovala stanica G. XX, na uniforme légie je na jednej strane bielo-modro-biela vlajka symbolizujúca sily vzdorujúce H. I. v Rusku a na druhej strane emblém vo farbách Ukrajiny. Členovia skupiny si tiež z rozlišovacieho znaku urobili písmeno „L", ktoré je v opozícii k známemu „Z" ruských síl. 5. Článok portálu British Broadcasting Corporation (BBC) publikovaný 23. mája 2023 informuje: Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) sa dostal do popredia v marci 2023, keď sa zúčastnil na cezhraničnej razii v ruskom F. regióne, na ktorej sa podľa neho podieľalo 45 ľudí. Nepotvrdené ruské správy hovorili o streľbe, obetiach a rukojemníkoch, zatiaľ čo zbor RDK uviedol, že prekročil hranicu, aby vyzval Rusov na vzburu proti svojej vláde. Skupina uviedla, že nezajala žiadnych rukojemníkov a bezpečne sa stiahla na ukrajinské územie. Ruský dobrovoľnícky zbor oznámil svoj vznik v auguste vyhlásením na svojom novovytvorenom kanáli Telegram: ,,My ruskí dobrovoľníci žijúci na Ukrajine sme sa rozhodli vziať zbrane a vytvoriť vojenskú formáciu - Ruský dobrovoľnícky zbor - aby sme spolu s našimi ukrajinskými spolubojovníkmi mohli brániť ich vlasť, ktorá nám poskytla útočisko, a potom pokračovať v boji proti I. zločineckému režimu a jeho stúpencom." Ruský dobrovoľnícky zbor sa podľa svojho manifestu snaží zvrhnúť I. a vytvoriť etnický ruský štát, vzdať sa všetkých imperiálnych ambícií a zamerať sa na blaho etnických Rusov. Žalobca má za to, že ak by žalovaný správne právne posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného konceptu a informácií, dospel by k záveru, že žalobcovi by hrozilo v krajine pôvodu prenasledovanie z politických dôvodov za trestné činy, ktoré by mohli byť podriadené pod trestné činy vlastizrady, či terorizmu. Považuje za dôležité zdôrazniť aj tú skutočnosť, že Ruský dobrovoľnícky zbor je považovaný za teroristickú organizáciu len v Ruskej federácii, avšak nie medzinárodným spoločenstvom. Nestotožňuje sa teda s názorom žalovaného, že je irelevantná pohnútka, ktorá žalobcu viedla k pripojeniu sa k RDZ a že v prípade návratu do RF mu bude uložený trest za spáchanie trestných činov vlastizrady alebo podpory teroristickej organizácie, nie za pohnútky, ktoré ho k ich spáchaniu
viedli. Vzhľadom na to, že trestné zákony krajín zvyčajne neobsahujú trestné činy, ktorých skutkovú podstatu by bolo možné stotožniť s politicky motivovanými činmi, a trestné stíhanie politických oponentov je medzinárodne neprípustné, žalobca tvrdí, že štátne režimy, ktoré prenasledujú svojich občanov z politických dôvodov zvyčajne podriadia ich politicky motivované konanie pod analogický trestný čin uvedený v trestnom zákone danej krajiny. 6. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považuje žalobca aj tú skutočnosť, že žalovaný nevyhodnotil žalobcu ako utečenca sur place. V zmysle príručky „Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov" vydanou UNHCR v januári 1992, podľa ktorej osoba sa stáva utečencom „na mieste" následkom udalostí, ku ktorým došlo v rodnej krajine počas jej neprítomnosti, osoba sa môže stať utečencom „na mieste" svojím vlastným počínaním. V tomto smere žalobca poukazuje na čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2011/5/EÚ z 13. decembra 2011, rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.01.2022, sp. zn. 5 A 746/2000. Vzhľadom na čo má žalobca za to, že svojim konaním na Ukrajine splnil podmienky, aby mohol byt' kvalifikovaný ako utečenec "sur place". II.
Vyjadrenie žalovaného
7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uvádza, že v prípade trestných činov ako vojnová zrada, služba v cudzom vojsku, vlastizrada vyplýva motív priamo z povahy (skutkovej podstaty) daného trestného činu, nakoľko páchateľ takýchto trestných činov je už známy. Na základe uvedeného preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade návratu do Ruskej federácie mu nebude uložený trest za spáchanie trestných činov vlastizrady alebo podpory teroristickej organizácie, ale za pohnútky, ktoré ho k spáchaniu trestného činu (činov) viedli. V prípade žalobcu je evidentné, že naplnil skutkovú podstatu aspoň jedného z uvedených trestných činov, a teda motív, ktorý vyplýva už zo skutkovej podstaty trestného činu, ako je uvedené vyššie, a ktorý podľa žalobcu má byť dôvodom jeho prenasledovania z politických dôvodov, nie je v takomto prípade z pohľadu trestného práva pre odsúdenie osoby až tak podstatný. Žalovaný je toho názoru, že imputované politické presvedčenie žalobcu nemôže vyplývať len zo skutočnosti, že by žalobca naplnil skutkovú podstatu aspoň niektorého z uvedených trestných činov. 8. Žalovaný uvádza, že Ruská federácia sa nemusí „uchyľovať“ k praktikám, že štátny režimy, ktorý prenasleduje svojich občanov z politických dôvodov podriadi ich politicky motivované konanie pod analogický trestný čin uvedený v trestnom zákone danej krajiny nakoľko je evidentné, že žalobca naplnil skutkovú podstatu minimálne trestného činu vlastizrady podľa práva Ruskej federácie, čo žalobca aj sám pripustil, keď v správnej žalobe uviedol, že: „nepopiera, že jeho konaním mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu vlastizrady..“ Na základe uvedeného máme za to, že voči všetkým prípadom páchateľov vlastizrady by Ruská federácia postupovala rovnakým spôsobom. Žalobca by v prípade návratu do Ruskej federácie nebol súdený kvôli jeho pohnútkam, ale z dôvodu, že naplnil skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady, a teda v jeho prípade by podľa nášho názoru nedošlo k „odlišnému zaobchádzaniu“ v porovnaní s inými páchateľmi trestného činu vlastizrady. 9. Žalobca ďalej dodáva, že: „uvedeného sa dopustil zo svojho politického presvedčenia, z dôvodu jeho nesúhlasu s ruskou okupáciou a agresiou na území Ukrajiny a v snahe podieľať sa takýmto spôsobom na zvrhnutí vlády súčasného prezidenta Ruskej federácie.“ Žalovaný sa domnieva, že spáchaním závažného úmyselného trestného činu, z politického presvedčenia, nakoľko politický motív vyplýva priamo zo skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady, nemôže osobu, bez pristúpenia ďalších okolností, automaticky oprávňovať na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Pristúpením k takejto logike by bol žalovaný nútený konštatovať, že každý kto spácha trestný čin vlastizrady v Ruskej federácii by automaticky splnil podmienky na udelenie azylu. V prípade žalobcu neexistujú žiadne takéto ďalšie okolnosti, nakoľko žalobca sa pred vstupom do RDZ politicky neangažoval, nebol členom žiadnej strany, organizácie alebo politického hnutia a do RDZ vstúpil dobrovoľne, pričom poznal pozadie členov aj samotnej organizácie. Žalobca si pred vstupom do RDZ nechal vytetovať nacistické svastiky, aby do organizácie „zapadol“. Podľa jeho vyjadrenia to bolo „z bezpečnostných dôvodov, aby mi hlavu Ukrajinci neodrezali.“. Podotýkame, že spôsob, akým žalobca vyjadril svoje politické názory, resp. presvedčenie by mal také isté „dôsledky“ v akejkoľvek inej, aj európskej krajine, nakoľko skutková podstata vlastizrady podľa ruského práva je trestným činom aj v iných krajinách a tresty sú porovnateľné s tými, ktoré stanovuje trestný zákonník Ruskej federácie. Žalovaný zastáva názor, že uplatňovanie politických práv
by sa nemalo diať prostredníctvom páchania závažných trestných činov, tak ako tomu nasvedčuje správanie žalobcu. 10. Žalovaný pristúpil aj k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca sur place. Žalovaný vyhodnotil, že po opustení krajiny pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie z hľadiska vojenského útoku Ruskej federácie na Ukrajinu, ale túto skutočnosť samu osebe, t. j. existenciu vojenského konfliktu, nemožno považovať za azylovo relevantnú. Taktiež vlastizrada a trest za vlastizradu bol súčasťou trestného zákonníka Ruskej federácie aj predtým ako žalobca opustil krajinu pôvodu, resp. aj pred vypuknutím rusko- ukrajinského konfliktu. Na základe uvedeného v tomto vyjadrení k správnej žalobe je možné konštatovať, že ani vlastným počínaním žalobcu nenastala taká situácia, na základe ktorej by ho bolo možné považovať za utečenca sur place. 11. Žalovaný podotýka, že ani samotné tresty za vlastizradu a podieľanie sa na činnostiach teroristických organizácií v Ruskej federácii nemožno považovať ich mierou a intenzitou za formu prenasledovania, čo žalovaný dôkladne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. III. Rozhodnutie žalovaného 12. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 žalovaný rozhodol, že: 1/ neudelil žalovanému azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o azyle. 2/ poskytol žalovanému doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 13. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 03.04.2023 cudzinec A. B. pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru (ďalej len „OA PZ") Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, keďže ako občan RF sa nemôže vrátiť na Ukrajinu a ani do RF, nakoľko je členom ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivista proti Putinovmu režimu. 14. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s menovaným dňa 05.05.2023 vykonaný vstupný, a dňa 24.05.2023 aj doplňujúci pohovor. Počas nich uviedol, že po skončení 9 ročnej školskej dochádzky nastúpil postupne na tri stredné školy, ale ani jednu nedokončil. Do školy prestal chodiť v roku 2008. Od 13-tich rokov organizoval v rodnom meste koncerty punk-rockových a alternatívnych rockových kapiel. V rodnom meste a v škole ho šikanovali, nezapadal do kolektívu. Mesto považoval za skriminalizované, kde platia zákony podsvetia. Pre jeho vizáž (tetovačky, účes, náušnice a pod.) sa často dostával do potýčiek s inými mladými ľuďmi, a to najmä po koncertoch. Asi v 14-tich alebo 15-tich rokoch odišiel do D., kde v organizovaní koncertov a obdobných podujatí pokračoval. V D. býval s kamarátmi v prenájmoch, niekedy aj na ulici. Do rodného mesta, kde býval v spoločnej domácnosti s rodičmi a starými rodičmi, sa sporadicky vracal. Koncerty organizoval asi do svojich 18-tich rokov. Následne vykonával viacero prác. Od 20-tich rokov pracoval v oblasti sieťového marketingu, pričom všetky práce vykonával online. Považuje sa za IT špecialistu. 15. Výkon základnej vojenskej služby (ďalej len „ZVS") v RF neabsolvoval, keďže bol vyhodnotený ako nespôsobilý. Na odvodovú komisiu v rodnom meste sa dostavil v roku 2010 s náušnicami (tunelmi) v ušiach, rozrezaným jazykom a tetovačkami, kde vyhlásil, že nepôjde na ZVS, pričom si porezal ruky. Poslali ho na psychiatrické vyšetrenie, kde podľa jeho vyjadrenia skonštatovali, že je v podstate v poriadku, ale že je depresívna osobnosť a nie je vhodný na výkon ZVS. Súrodencov nemá. Rodičia sa rozviedli asi pred 17-timi rokmi. Matka žije v J., otec v C.. Má s nimi dobrý vzťah, je s nimi v pravidelnom kontakte. Je slobodný. Na Ukrajine, v J., má priateľku. 16. Čo sa týka trestného stíhania, tak nemá vedomosť, že by v súčasnosti bolo voči nemu vedené trestné konanie na území RF. V roku 2020 bol obvinený z použitia neprimeranej sily v rodnom meste, kde bol napadnutý dvoma útočníkmi pre svoj výzor, a to pred obchodným domom. Po incidente sa s útočníkmi stretol v zdravotnom stredisku, kde sa podaním rúk pomerili. Všetci skončili na policajnej stanici. Následne dostal zákaz opustiť mesto a mal sa pravidelne hlásiť na polícii. Asi 20.7.2020 malo byť
v danej veci rozhodnuté. Výsledok konania, ani prípadný trest však nepozná. Ani rodičia ho nepoznajú. Podľa jeho informácií by mala byť sankciou pokuta; nevie povedať, či by mu hrozil aj trest odňatia slobody. Na rozsudok v danej veci nepočkal. Ešte pred pojednávaním na súde opustil RF a dopravil sa na Ukrajinu. Po príchode na územie SR čelil obvineniu kvôli svojim tetovaniam - svastike. Výsledok trestného konania nepozná, keďže sa dohodol s policajtami, že si svastiku dá odstrániť, čo napokon aj spravil a za poplatok XXX € si dal svastiku upraviť, resp. pretetovať. 17. RF opustil v júni 2020, kedy vycestoval do pohraničného mesta F., neďaleko ukrajinských hraníc, ktoré následne nelegálne prekročil. Za týmto cieľom sa nakontaktoval na známych na Ukrajine, s ktorými sa poznal ešte z minulosti, z rokov 2013 - 2014. Prekročenie hraníc mu sprostredkovali kamaráti a to uplatením ukrajinskej pohraničnej stráže. Následne sa dopravil do J.. Tam pracoval pre svojich kamarátov, pre ktorých predával elektronické cigarety, a to z dôvodu splatenia dlhu za pomoc s prekročením rusko-ukrajinskej hranice. Jeho cieľom bolo dostať sa do hociktorej európskej krajiny, avšak nemal dostatok financií na cestu. Dňa 01.04.2023 za pomoci známych, ktorým zaplatil X XXX €, nelegálne prekročil ukrajinsko- slovenskú štátnu hranicu a následne bol kontrolovaný policajnou hliadkou. 18. Počas svojho pobytu na Ukrajine sa od augusta 2022 aktivizoval v ruskom dobrovoľníckom zbore. Pôsobil v ňom prakticky od začiatku jeho vzniku a existencie. Boli v ňom ľudia, s ktorými sa poznal od svojho príchodu na Ukrajinu a s ktorými spolu na Ukrajine žil. Spoločne vytvorili tento zbor. Dňa 20.01.2023 mu bol vydaný preukaz člena zboru s platnosťou do 01.04.2023. Vydal mu ho veliteľ zboru v J. - K. J.. Zbor pôsobí pod ukrajinskou armádou. Spočiatku mal asi 20 členov, teraz ich má okolo 50. V rámci tohto zboru musel absolvovať povinné previerky tajných služieb Ukrajiny a bezpečnostného úradu Ukrajiny. Počas previerok za účasti ozbrojených mužov v mieste jeho pobytu v J. si ho odfotili. Odfotili si aj jeho pas. Niektorí počas previerok museli prejsť aj mučením zo strany ukrajinských zložiek. Jeho sa to však netýkalo. Sám pôsobil v rámci tohto zboru na štábe v J., kde bolo asi 5 až 7 ľudí. Priamo na fronte nebol. Pracoval za počítačom, vedel cez sieť identifikovať všetky ruské základne na území RF. Pomáhal koordinovať hnutie dobrovoľníckeho zboru. Pracoval s informáciami, ku ktorým sa dostal cez sieť, selektoval ich a posielal tam, kde mu nakázali. Pracoval v online priestore. Taktiež investoval na začiatku konfliktu tisíce svojich dolárov na výstroj, výzbroj, lekárničky a satelity pre svojich kamarátov. S J. sa zoznámil prostredníctvom svojho kamaráta z D.. Keď opúšťal RF, kamarát mu dal kontakt na J. a prostredníctvom jeho kontaktov sa dostal do J.. Na Ukrajine v prenajatom dome býval spolu s L. M.. Ten bol odsúdený v neprítomnosti ruskými orgánmi za niekoľko teroristických činov, pričom dobrovoľnícky zbor bol vyhlásený orgánmi RF za teroristickú organizáciu. Bolo to po útokoch v F. oblasti, ku ktorým sa tento zbor prihlásil. 19. Ako ďalej uviedol, v podstate od začiatku po opustení RF bolo jeho cieľom dostať sa do Európy. Na Ukrajine nechcel zostať. Keď začala vojna, bol to boj o prežitie, keďže na Ukrajine sa zle správajú k etnickým Rusom, dokonca aj k tým, ktorí Ukrajinu podporujú alebo za ňu bojujú. Rusov jednoducho nenávidia. Panuje tam obrovská korupcia a pre Rusov nie je jednoduché získať ukrajinské doklady, občianstvo či získať azyl. Na Ukrajine panuje nacizmus a on sám nechce podporovať nacistov. V deň skončenia platnosti jeho dokladu člena ruského dobrovoľníckeho zboru z Ukrajiny odišiel. Prehlásil, že z Ukrajiny utiekol, keďže sa bojí Ukrajiny, je tam považovaný za zradcu, nakoľko tam mal zostať a bojovať. Za útek by ho členovia zboru obesili. Nikomu svoj odchod neoznámil. 20. K svojmu tetovaniu - svastike uviedol, že nie je fašista, že preňho je svastika náboženským symbolom. Všetky svastiky, počnúc prvou, si dal vytetovať až po príchode na Ukrajine. Bolo to z bezpečnostných dôvodov, aby mu Ukrajinci neodrezali hlavu. Táto svastika slúžila v podstate ako pas. Znamenalo to, že osoba s ňou je na strane Ukrajincov a je proti Rusom. V súčasnosti sa od ideológie zboru dištancuje, nakoľko sa zradikalizovala, pričom je ultrapravicová a nacionalistická. Sám sa k fašizmu nehlási, verí v budhizmus a nikdy nikoho neurážal alebo mu neubližoval len z dôvodu vzhľadu, názoru, náboženstva alebo sexuálnej orientácie. 21. V súčasnosti sa žalobca obáva, že mu v prípade návratu do RF hrozí minimálne 15 ročný trest odňatia slobody alebo doživotné väzenie, keďže sa zúčastnil rusko-ukrajinskej vojny na strane Ukrajiny. Obáva sa väzenia a mučenia z dôvodu, že verejne aj neverejne podporoval Ukrajinu vo vojne s RF. Federálna bezpečnostná služba používa mučenie voči tým, čo pomáhajú Ukrajine. Preto sa obáva, že ho môžu aj
rovno zabiť. Na potrestanie stačí už samotný preukaz člena dobrovoľníckeho zboru, čo dokazuje, že bol členom teroristickej organizácie ruského dobrovoľníckeho zboru. 22. Počas konania o azyle mu boli na OA PZ v Humennom zadržané doklady: cestovný pas RF č. XX XXXXXXX s platnosťou do 16.02.2025, občiansky preukaz RF č. XX XX XXXXXX. Ďalej v priebehu konania predložil preukaz člena ruského dobrovoľníckeho zboru, fotografie svojej osoby vo vojenskej uniforme počas pôsobenia na Ukrajine, fotografiu vlajky dobrovoľníckeho zboru z článku na internete, článok z internetu o odsúdení M. a o J. ako zakladateľovi teroristickej organizácie ruského dobrovoľníckeho zboru, fotky svojej osoby s M., fotky z minulosti z civilného života z obdobia od jeho 15-tich rokov až do roku 2022, článok z internetu o sprísnení trestov súvisiacich s teroristickými činmi a za schválenie doživotného trestu odňatia slobody za vlastizradu, CD nosič s videami stiahnutými z internetu - z aplikácie Telegram, ktoré zachytávajú mučenie a popravy ukrajinských vojakov a zradcov údajne bezpečnostnými zložkami RF. Podľa informácií, ktoré si migračný úrad do konania zabezpečil, Národná kriminálna agentúra - odbor Východ vedie v súčasnosti proti menovanému trestné stíhanie za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, 2 Trestného zákona na základe uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 03.04.2023, a to v súvislosti s vytetovanou svastikou (hákový kríž). ktorú má na pravej strane svojej tváre, pretože týmto svojím konaním verejne prejavoval sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. V predmetnom konaní nebolo k dnešnému dňu meritórne rozhodnuté. Dňa 08.09.2023 bolo v priestoroch migračného úradu umožnené v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov splnomocnenej právnej zástupkyni menovaného oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia so spisom, pričom jej bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k jeho podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia či na podanie prípadného návrhu na jeho doplnenie. Po oboznámení sa so spisovým materiálom jej bol poskytnutý priestor na vyjadrenie. Vo svojom stanovisku doručenom migračnému úradu dňa 13.09.2023, okrem iného uvádza, že: v prípade núteného návratu žiadateľa do krajiny pôvodu mu tam hrozí prenasledovanie z politických dôvodov za jeho členstvo v organizácii, ktorá je v Rusku uznaná za teroristickú a ktorej hlavným cieľom je pomôcť Ukrajine vo vojne s Ruskom a taktiež aj zvrhnutie vlády súčasného prezidenta RF a s tým súvisiacu vlastizradu za špionáž ohľadom vyhľadávania a poskytovania informácií o polohe ruských vojenských základní na území Ruska Ruskému dobrovoľníckemu zboru a za samotnú účasť v tomto zbore, teda za prechod na stranu nepriateľa v zmysle ruského trestného zákonníka. Politické prenasledovanie, ktoré žiadateľovi v krajine pôvodu hrozí bude vykonané vo forme trestného stíhania, mučenia s možným následkom smrti, alebo doživotného trestu odňatia slobody. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že žiadateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie z politických dôvodov v zmysle § 8 zákona o azyle. 23. Migračný úrad považuje totožnosť a identitu menovaného za preukázanú v podobe, v akej je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia, a to predovšetkým na základe originálov jeho identifikačných dokladov, ktoré mu boli zadržané na OA PZ v Humennom pri podaní jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. 24. Na základe výpovede žalobcu a všetkých dostupných informácií migračný úrad dospel k záveru, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Dohovor“) a zákona o azyle. Migračný úrad teda dospel k záveru, že v jeho prípade nedošlo k perzekúcií z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, resp. že by mu táto v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu z niektorého z uvedených dôvodov hrozila. Je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy necelil žiadnym takým problémom zo strany štátu, či neštátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné považovať za azylovo relevantné z hľadiska ich posúdenia v zmysle § 8 zákona o azyle. 25. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na príručku UNHCR, že je možné predpokladať, že nik za normálnych okolností neopustí krajinu svojho pôvodu bez závažného dôvodu, pokiaľ samozrejme nehľadá dobrodružstvo alebo nechce spoznávať svet a pod. Môže existovať mnoho príčin, medzi nimi
môžu byť aj závažné, pre ktoré sa osoba rozhodne opustiť krajinu pôvodu. Len jeden motív takéhoto konania je však podstatný pre označenie osoby za utečenca v zmysle Dohovoru, a to opodstatnená obava pred prenasledovaním z jedného z dôvodov v definícií uvádzaných. Všeobecne by mal byť strach žiadateľa považovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že jeho ďalší pobyt v krajine jeho pôvodu sa pre neho už stal, z dôvodov uvedených v definícii neznesiteľný, alebo z týchto dôvodov by sa stal pre neho neznesiteľným, keby sa tam vrátil. Ďalej poukazuje žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1OSžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019. 26. Žalovaný uvádza, že u žalobcu nebol identifikovaný žiaden z dôvodov prenasledovania uvádzaný v § 8 zákona o azyle. Predovšetkým je nevyhnutné skonštatovať, že ten krajinu svojho pôvodu opustil ešte v roku 2020 primárne z dôvodu vyhnutia sa následkom konania, ktorému v RF čelil, z dôvodu obvinenia z použitia neprimeranej sily (obrany) pri pouličnom konflikte. Nutnej obrane, jej prekročeniu a spôsobeniu ľahkej, stredne ťažkej či ťažkej ujmy na zdraví sa venujú články Trestného zákonníka RF (N. K. O. XXXXX/). Ako žalobca sám uviedol, výsledok konania, ani prípadný trest nepozná. Podľa jeho informácií by mala byť sankciou za jeho konanie pokuta; nevie povedať, či by mu hrozil aj trest odňatia slobody. Tresty za prekročenie medzí nutnej obrany sa podľa ruského trestného zákonníka pohybujú od peňažnej pokuty, cez povinné práce až po trest odňatia slobody do dvoch rokov v závislosti od miery a okolností prekročenia nutnej obrany a spôsobenej ujmy. Možno jednoznačne vylúčiť, že by sa pri potenciálnom odsúdení menovaného jednalo o neprimeraný trest za spáchaný čin, ktorý by svojou mierou postihu napĺňal definíciu pojmu prenasledovania. Navyše je nutné podotknúť, že v tomto prípade menovaný predovšetkým nevyužil všetky dostupné prostriedky vnútroštátneho riešenia tohto svojho problému pred príslušnými orgánmi štátu, keďže sa vyhol konaniu na súde, kde by mohol využiť účinnú obranu pred potenciálnym potrestaním, resp. pri rozhodovaní o tom, či vôbec bola prekročená medza nutnej obrany alebo nie. Preto možno jednoznačne vyhodnotiť tento dôvod jeho žiadosti ako irelevantný z hľadiska udelenia azylu. 27. K posúdeniu žalobcu ako utečenca sur place žalovaný uvádza, že žalobcu nemožno posudzovať ani ako utečenca „sur place“. Predovšetkým v krajine jeho pôvodu počas jeho neprítomnosti nedošlo vo vzťahu k nemu a k jeho charakteristikám k takým udalostiam alebo takým podstatným zmenám, a to ani z hľadiska jeho vlastného konania, ktoré by boli azylovo relevantné pre posúdenie jeho osoby ako utečenca v zmysle Dohovoru, resp. § 8 zákona o azyle, kde sú jednoznačne definovaného dôvody prenasledovania. Po opustení krajiny svojho pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie z hľadiska vojenského útoku RF na P., ale túto skutočnosť samú osebe, t. j. existenciu vojenského konfliktu, nemožno považovať za azylovo relevantnú. Napokon ani svojím vlastným konaním (vstup do dobrovoľníckeho zboru, zapojenie sa do konfliktu na strane nepriateľa z pohľadu RF), sa nepričinil o to, aby bolo možné považovať jeho žiadosť o azyl za opodstatnenú z hľadiska utečenca „sur place“. Z pohľadu RF môže byť osoba menovaného na základe jeho konania považovaná predovšetkým za vlastizradcu, pričom nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by sa o tom príslušné krajiny jeho pôvodu nedozvedeli. Podľa čl. 275 Trestného zákonníka RF sa vlastizrada potrestá odňatím slobody na 12 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do XXX XXX RUB (pozn. cca XXXX € pri súčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie až 3 rokov a obmedzením slobody na obdobie až 2 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že -vlastizrada a trest za vlastizradu bol súčasťou trestného zákonníka RF aj pred opustením krajiny svojho pôvodu menovaným, resp. aj pred vypuknutím rusko-ukrajinského konfliktu. Navyše v zmysle našej právnej úpravy sa podľa § 311 Trestného zákona vlastizrady dopustí občan SR. ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti SR. teroru, záškodníctva alebo sabotáže, za čo sa potrestá odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Možno teda skonštatovať, že samotnú výšku trestu za vlastizradu v zmysle ruských zákonov nemožno považovať za neprimeranú alebo za takú, ktorá by svojou mierou postihu napĺňala definíciu pojmu prenasledovania. Je nevyhnutné skonštatovať, že ustanovenia o trestoch za vlastizradu sú štandardnou právnou úpravou azda každého štátu. Objektívne a pragmaticky možno tiež skonštatovať, že je faktom, že ak sa v prípade akéhokoľvek konfliktu občan svojho štátu pridá na stranu protivníka, bude považovaný orgánmi svojej krajiny za vlastizradcu. Táto skutočnosť platí všeobecne, bez ohľadu na to, kto má aký názor na konkrétny konflikt, či daný vojenský konflikt možno považovať za „oprávnený a spravodlivý“ alebo naopak „za akt agresie“, či sa jedná o „dobrú“ vojnu alebo „zlú“. Vojenský konflikt ostáva vždy len vojenským konfliktom, bez ohľadu na to, kto je agresor a kto je napadnutý. Možno povedať, že sa jedná o najkrajnejšie, resp. najhoršie riešenie sporov medzi dvoma stranami (štátmi), pričom je nemysliteľné, aby existoval
vojenský konflikt, pri ktorom by nedochádzalo k porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a k vojnovým zločinom páchaným zúčastnenými stranami, čo platí aj v prípade tohto konfliktu. Hoci dostupné informácie preukazujú najmä páchanie početných vojnových zločinov zo strany vojsk RF, podľa verejne dostupných informácií porušovanie medzinárodného humanitárneho práva nemožno vylúčiť ani na strane ukrajinských ozbrojených zložiek. 28. Obdobne možno podľa žalovaného vyhodnotiť aj skutočnosť členstva menovaného v ruskom dobrovoľníckom zbore. Faktom je, že aktivity zboru po útoku na východoruské oblasti F. a F. Rusko začalo vyšetrovať ako terorizmus. Podľa dostupných informácií zbor pozostáva najmä z extrémne pravicových nacionalistov. Niektorí z nich bojovali na ukrajinskej strane od roku 2014 ako súčasť práporu Azov. Zbor založil krajne pravicový ruský štátny príslušník K. J. v auguste minulého roka a tvoria ho Rusi, ktorí bojujú na Ukrajine proti svojej vlastnej krajine. Vo verejne dostupných zdrojoch neboli nájdené informácie o konkrétnych trestoch za členstvo v zbore. Článok 205 Trestného zákonníka RF pojednáva o teroristických činoch. Tresty sú odstupňované podľa konkrétneho trestného činu spájaného s terorizmom. Napríklad za založenie teroristického spoločenstva v zmysle čl. 205.4 ods. 1 Trestného zákonníka RF hrozí trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do C. D. rubľov (pozn. cca XXXX € pri súčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného prijmú odsúdeného na obdobie do piatich rokov a obmedzením slobody na jeden až dva roky alebo odňatím slobody na doživotie. Za účasť v teroristickom spoločenstve v zmysle čl. 205.4 ods. 2 Trestného zákonníka RF hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov s peňažným trestom do výšky I. rubľov alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do troch rokov alebo bez neho. Za organizovanie činnosti organizácie uznanej za teroristickú, hrozí podľa čl. 205.5 ods. 1 Trestného zákonníka RF trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do jedného milióna rubľov alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do piatich rokov a obmedzením slobody na jeden až dva roky alebo doživotným odňatím slobody. Za účasť na činnosti teroristickej organizácie hrozí podľa čl. 205.5 ods. 2 Trestného zákonníka RF trest odňatia slobody na 10 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do I. rubľov alebo vo výške mzdy alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do troch rokov alebo bez neho. V zmysle našej právnej úpravy sa podľa § 297 Trestného zákona ten, kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov. Teroristický útok v zmysle § 419 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Aj v tomto prípadne, obdobne ako pri trestoch za vlastizradu možno skonštatovať, že v prípade trestov v RF za činy spájané s terorizmom alebo s účasťou v teroristickej organizácii, nejde samo o sebe o tresty, ktoré by len zo svojej podstaty napĺňali znaky prenasledovania. Jedná sa samozrejme o prísne tresty, tak ako aj v prípade vlastizrady, ale to vyplýva zo samotnej povahy trestných činov a ich nebezpečnosti. Tresty za uvedené činy v RF sú však porovnateľné s trestami na Slovensku 29. V súvislosti so žalobcom žalovaný ďalej uvádza, že je faktom, že sa pridal na stranu protivníka, v tomto prípade ako občan RF na stranu Ukrajiny a aktívne participoval svojím podielom v boji proti RF. Tiež je faktom, že v zmysle platnej právnej úpravy v RF bude s najväčšou pravdepodobnosťou považovaný za vlastizradcu, prípadne za osobu podieľajúcu sa na účasti v teroristickom spoločenstve alebo na účasti na činnosti teroristickej organizácie. Faktom je aj to, že v takom prípade by mu hrozil trest, ako ktorémukoľvek inému občanovi ktoréhokoľvek iného štátu, ktorý má vo svojom trestnom poriadku upravený trest za vlastizradu, v prípade ak sa počas konfliktu postaví na znepriatelenú stranu, prípadne sa účastní na činnosti teroristickej organizácie. Napokon faktom je aj to, že samotné tresty za vlastizradu a podieľanie sa na činnostiach teroristických organizácií v RF nemožno považovať ich mierou a intenzitou za formu prenasledovania, ako už bolo vyššie vyhodnotené. Tiež je potrebné skonštatovať, že v prípade menovaného nemožno túto skutočnosť subsumovať pod prenasledovanie z niektorého z dôvodov uvedených § 8 zákona o azyle. Tento potenciálny trest, ktorý menovanému hrozí v prípade návratu do RF, čo nemožno bez akejkoľvek pochybnosti vylúčiť, teda primárne nesúvisí s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov alebo s príslušnosťou k určitej sociálnej skupine a ani s uplatňovaním politických práv a slobôd. Tento trest súvisí s tým, že sa preukázateľne v čase konfliktu ako občan svojej krajiny aktívne pridal k proti strane, resp. sa podieľal na činnostiach organizácie, ktoré sa vyšetrujú ako teroristické. Boli teda objektívne splnené podmienky vlastizrady a podpory organizácie, ktorej činy RF považuje za teroristické a ktoré sú sami o sebe dôvodom na potrestanie. Pohnútky, ktoré ho k tomu viedli sú preto irelevantné a nehrajú v danom prípade žiadnu úlohu. Je zrejmé, že ak sa niekto dopúšťa vlastizrady alebo podpory teroristických činností, vždy je vedený nejakými motívmi. Môže sa jednať o finančný prospech alebo z naturelu človeka vyplývajúcu
chuť zapojiť sa do reálnych bojov (militantne založení jedinci, prívrženci rôznych extrémistických skupín, žoldnieri, bývalí vojaci), môže ísť o nejaké presvedčenie, či už politické, svetonázorové, ideologické, môže za tým byť etnická alebo náboženská motivácia a pod. Z pohľadu naplnenia pojmu trestného činu vlastizrady alebo podpory terorizmu, ako spáchania závažného trestného činu, je však táto skutočnosť irelevantná. Trest za vlastizradu alebo podporu teroristickej organizácie je ukladaný za samotný skutok, za samotne spáchanie tohto trestného činu, nie za pohnútky, ktoré viedli k jeho spáchaniu. 30. Z hľadiska oprávnenosti na udelenie azylu v zmysle Dohovoru a § 8 zákona o azyle žalovaný uvádza, že vo vzťahu k menovanému nedošlo po opustení jeho krajiny pôvodu k takej udalosti v RF počas jeho neprítomnosti, resp. ani jeho vlastným počínaním nenastala taká situácia, na základe ktorej by ho bolo možné považovať za utečenca „na mieste“. Svojím konaním sa dopustil previnenia voči zákonu RF. Zavedeného titulu, t. j. z možnej sankcie za svoje konanie, je jeho subjektívny strach na mieste a plne pochopiteľný. Nemožno ho však objektívne považovať za opodstatnený v zmysle Dohovoru, resp. § 8 zákona o azyle, keďže nesúvisí ani s jedným z dôvodov uvádzaných v príslušnom ustanovení zákona o azyle. 31. Keďže v priebehu konania o azyle neboli v prípade menovaného preukázané a identifikované opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, migračný úrad dospel k názoru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi adekvátna, a to ani z pohľadu utečenca „sur plače“. Preto dôvody jeho žiadosti, v zmysle uvedeného, možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. 32. Nad rámec uvedeného a v súvislosti s jeho trestným stíhaním za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, 2 Trestného zákona, a to v súvislosti s vytetovanou svastikou (hákový kríž) migračný úrad konštatuje, že podľa dostupných informácií, v danej veci ešte nebolo rozhodnuté, avšak menovaný si dal v priebehu trestného konania všetky svoje tetovania súvisiace s extrémizmom pretetovať, resp. ich „zničil“. Podľa svojho vyjadrenia si všetky tetovania so svastikou dal vytetovať po príchode na Ukrajinu, čo vysvetlil tým, že sa jedná o budhistický symbol a zároveň tak konal z bezpečnostných dôvodov, aby mu Ukrajinci „neodrezali hlavu“. Toto tetovanie malo podľa jeho vyjadrenia preukazovať, že je na strane Ukrajincov a proti Rusom. V súčasnosti sa od ideológie dobrovoľníckeho zboru dištancuje, nakoľko sa zradikalizovala, pričom je ultrapravicová a nacionalistická. Nie je v kompetencii migračného úradu posúdiť, či v jeho prípade došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie. To je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Migračný úrad by však rád poukázal na to, že s konštatovaním, že dobrovoľnícky zbor sa zradikalizoval, pričom je dnes ultrapravicový a nacionalistický, čo má predstavovať nejakú zmenu v jeho vývoji, sa nemožno stotožniť. Podľa dostupných informácií je ruský dobrovoľnícky zbor od začiatku zložený z ruských ultranacionalistov, extrémistov a je nepopierateľné spojený s krajnou pravicou, pričom jeho členovia často nosia nášivky s neonacistickými symbolmi. Niektorí z členov bojovali na ukrajinskej strane od roku 2014 ako súčasť práporu Azov. Migračný úrad zastáva názor, že menovaný musel vedieť o povahe tohto zboru, nakoľko s ľuďmi, ktorí sú v súčasnosti jeho predstavitelia, bol v kontakte od svojho príchodu na Ukrajinu v roku 2020. Doslova s nimi žil, ako uviedol a v podstate mu pomohli vycestovať z RF. Osoby ako J. a M. majú dlhoročné extrémistické pozadie, čo jednoznačne preukazujú informácie, ktoré si migračný úrad do konania zabezpečil.
IV. Relevantné právne predpisy 33. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 34. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10. 36. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 38. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 39. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu: Odkaz pod 7a – Trestný zákon. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. V. Posúdenie veci správnym súdom 40. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k
záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 41. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutiu žalovaného č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti bodu 1., v ktorom žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 42. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových konaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R 110/2013). 43. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. 44. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). 45. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017). 46. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu, ako aj z obsahu súvisiaceho administratívneho spisu vyplýva, že žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike v prvom rade zdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu z politických dôvodov - je členom Ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivistom proti Putinovmu režimu, v dôsledku čoho má obavy o svoj život. Migračný úrad bol naproti tomu toho názoru, že žalobca nepreukázal žiadne také relevantné charakteristiky, na základe ktorých by mu mohlo
zo strany krajiny jeho pôvodu hroziť perzekúcia. Žalobca na podporu uvedeného dôvodu predostrel v administratívnom azylovom konaní tvrdenie o jeho členstve v Ruskom dobrovoľníckom zbore na Ukrajine, ako konanie založené na jeho politickom protirežimnom presvedčení, ktorým jednoznačne prejavil svoju opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k politike a vládnucemu režimu Ruskej federácie. Poukázal, že pôsobil v tzv. štábe RDZ, aktívne sa podieľal na jej činnosti kde bolo jeho úlohou v online sektore vyhľadávať ruské vojenské základne na území RF a následne spracovať tieto informácie a odovzdať ich pre vojenské potreby RDZ, čím pomáhal koordinovať partizánske hnutie, ale taktiež aj vo forme finančnej a materiálnej podpory tohto zboru a to nakupovaním oblečenia a výzbroje pre vojakov, lekárničiek a potrebných satelitov, a teda aktívnou účasťou žalobcu vo vojenskom konflikte na strane Ukrajiny. Žalobcova účasť v RDZ nebola žalovaným spochybnená. 47. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016 sp. zn. 10Sža/12/2016). V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie vierohodnosti jednotlivých čiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej ochrany teda zo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdenej skutočnosti vylúčiť len preto, že existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá sťažovateľ. 48. Tunajší súd dospel k názoru, že rozhodnutie žalovaného nemôže vo svetle zhora citovanými judikatórnymi závermi súdu obstáť. Sťažovateľ v správnom konaní opísal svoje dôvody žiadosti o azyl, ktoré odvodil svojou protirežimnou a opozičnou činnosťou. V administratívnom konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobca bol členom RDZ, a aktívne sa zúčastňoval na činnosti tejto organizácie. Podľa Polytematickej správy o krajine vypracovanej Ministerstvom vnútra SR: Ruská federácie, týkajúcej sa RDZ, vyplýva, že: 49. Ruský dobrovoľnícky zbor je vojensko-politická organizácia dobrovoľníkov, predovšetkým občanov Ruskej federácie s bydliskom na Ukrajine, ktorí sú od roku 2014 zapojení do konfliktu na strane Ukrajiny a od 24. februára 2022 sa postavili na jej obranu. Hlavné ciele RDZ sú okrem iného zvrhnúť súčasnú diktatúru v Ruskej federácii a obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej hraníc z roku 1991. Podľa informácii France24 na uniforme légie je na jednej strane bielo-modro-biela vlajka symbolizujúca sily vzdorujúce H. I. v Rusku a na druhej strane emblém vo farbách Ukrajiny. Členovia skupiny si tiež z rozlišovacieho znaku urobili písmeno L, ktoré je v opozícii k známemu Z ruských síl. RDZ je súčasťou Občianskej rady, nového združenia ruských emigrantov založeného vo H., ktorého hlavnou verejnou tvárou je L. A., donedávna šéfka združenia za Slobodné Rusko so sídlom v Poľsku. 50. Z uvedeného ako aj z ďalších správ nachádzajúcich sa v Polytematickej správe, je podľa právneho názoru súdu možné RDZ považovať za politické hnutie, ktorého jedným z cieľov je zvrhnutie režimu H. I. v Ruskej federácii, pričom voči režimu H. I. aj aktívne bojuje na strane Ukrajiny v súčasnosti prebiehajúcej Rusko-Ukrajinskej vojne. Súd sa tak nestotožňuje s názorom žalovaného, že by účasť žalobcu v RDZ nemohla byť považovaná za zastávanie politických názorov, keďže v tomto ohľade sa jedná len o subjektívne presvedčenie žalovaného, ktoré je navyše v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Pričom naopak z obsahu administratívneho spisu, doterajšieho života žalobcu, jeho motivácie pridať sa k RDZ a jeho aktívnemu členstvu v RDZ je podľa súdu zrejmé, že žalobca sa netají svojimi voči režimu H. I. opozičnými politickými názormi a sám sa aj dobrovoľne aktívne podieľal na odboji voči Ruskej federácii. Na uvedenom nič nemení ani to, že niektorí členovia RDZ mohli zastávať resp. v minulosti zastávali radikálnejšie názory alebo boli členmi futbalových chuligánov. V tomto smere súd poukazuje opätovne na Polytematickú správu, a to článok reuters z 11.05.2023, ktorí informuje o Členovi RDZ H. označovanom za ideologického experta jednotky, ktorý uvádza, že nie je pravda, že skupina neznáša iné národy a taktiež odsudzuje imperializmus ako deštruktívny pre každého. Aj vzhľadom na uvedené nie je možné potvrdiť tvrdenie žalovaného, že „ruský dobrovoľnícky zbor od začiatku zložený z ruských ultranacionalistov, extrémistov a je nepopierateľne spojený s krajnou pravicou, pričom jeho členovia často nosia nášivky s neonacistickými symbolmi“.
51. Tunajší súd tiež podotýka, že žalobca sa taktiež ani netajil svojim členstvom v RDZ. Je verejne známe, že Ruská federácia má či už v Ukrajinskej armáde, alebo administratívnom aparáte viacero informátorov a je teda pravdepodobné, že zoznam členov RDZ je Rusku známy. Taktiež žalobca je vyfotený aj v spoločnosti L. M. (známeho člena RDZ), ktorého súd v Rusku odsúdil v neprítomnosti za niekoľko teroristických činov (jeden z útokov RDZ na územie RF, k čomu sa prihlásila RDZ), fotka je verejne prístupná na instagrame L. M. (príloha č. 5 administratívneho spisu). Je teda možné predpokladať, že členstvo, resp. napojenie žalobcu na RDZ je orgánom Ruskej federácie známe. Protirežimné názory žalobcu je možné odvodiť taktiež aj z fotky žalobcu na jeho instagrame, kde sa zúčastnil protestu v J. v roku 2021 s vlajkou slobodného Bieloruska (aj keď v tomto prípade je účet žalobcu na instagrame neverejný). 52. Čo sa týka opodstatnenosti obáv žalobcu, že by bol na základe jeho politických názorov prenasledovaný štátom pôvodu, súd poukazuje či už na tvrdenia a dôkazy žalobcu uvedené v zápisniciach z administratívneho konania a taktiež opätovne na Polytematickú správu. Žalobca v administratívnom konaní viac krát poukázal na situáciu keď osoba Ruskej federácie, ktorá spolupracovala s Ukrajinskou stranou a bola neskôr vymenená resp. odovzdaná Ruskej federácii bola mučená alebo zavraždená (napr. CD disk odovzdaný žalobcom v administratívnom konaní – príloha č. 6 administratívneho spisu). Toto tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným v konaní vyvrátené. Taktiež súd opätovne poukazuje na Polytematickú správu, podľa ktorej Organizácia Human Rights Watch zaznamenala v priebehu roka množstvo prípadov zneužívania a mučenia protivojnových aktivistov. Napríklad aktivista L. J. bol bitý a mučený, aby sa tak „ospravedlnil“ za svoje recitovanie poézie na protest proti Ruskej vojne na Ukrajine. Objavili sa taktiež správy o tom, že politický väzni boli umiestňovaný do obzvlášť drsných podmienok a podrobený ponižujúcemu zaobchádzaniu v rámci väzenského systému ako napríklad pobytom na samotkách alebo na psychiatrických oddeleniach. Taktiež podľa správy Ministerstva zahraničných vecí Spojených Štátov z 20.03.2023 sa objavili správy, že politický väzni boli umiestňovaný do obzvlášť tvrdých podmienok a podrobení represívnemu zaobchádzaniu v rámci väzenského systému , ako je samoväzba alebo represívne pobyty na psychiatrických jednotkách. Bývalí politický väzni opísali, že museli niekoľkokrát denne vykonávať nezmyselné úlohy a boli poslaní do „trestnej brigády“ za menšie priestupky, čo jeden väzeň označil za psychicky mučivé podmienky. Na základe obsahu administratívneho spisu je teda možné prisvedčiť oprávnenosti obavy žalobcu, že v krajine jeho pôvodu exituje reálna šanca, že pre jeho politické názory by mohol vo väznici v Ruskej federácii byť mučený, resp. ohrozený na živote. 53. Nie je možné ani prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobcovi by za jeho členstvo v RDZ v Ruskej federácii hrozilo „iba“ trestné stíhanie za napr. založenie teroristického spoločenstva resp. za vlastizradu. Teda za činy, ktoré majú svoju obdobu aj podľa Trestného zákona Slovenskej republiky, z verejných zdrojov je zrejmé, že Ruská federácia často subsumuje politické (opozičné proti vládnucemu režimu) konania občanov RF ako konanie „teroristické“ resp. „vlastizradné“. V tomto smere súd poukazuje napr. na správu Ministerstva zahraničných vecí Spojených Štátov z 20.03.2023 priloženú v Polytematickej správe, podľa ktorej exitujú dôveryhodné správy o politických väzňoch v krajine a o tom, že úrady zadržiavali a stíhali jednotlivcov z politických dôvodov. Obvinenia zvyčajne uplatňované v politicky motivovaných prípadoch zahŕňali „terorizmus“, „separatizmus“ a „špionáž“. Podľa článku The Washington Post z 03.03.2023, krátko po útoku RDZ na ruské územie (vpád do F. oblasti), prezident RF H. I. označil takéto konanie RDZ za „teroristický“ útok, samotná RDZ je podľa Ruskej federácie teroristická organizácia. 54. Žalovaný však k celej veci pristúpil značne zjednodušujúcim spôsobom a v zásade sa odmietol obavami o politickom prenasledovaní žalobcu tak, ako ním boli prezentované, podrobnejšie zaoberať. Žalovaný síce pripustil žalobcom uvádzaný sled udalostí, nezistil však, že by medzi aktivitami žalobcu najmä členstvom v RDZ a politickým prenasledovaním v RF existovala patričná súvislosť. Všetka argumentácia žalovaného je tak postavená na spochybňovaní reálnosti strachu a obáv žalobcu a bagatelizovaní ním uvádzaných obáv, a to iba na základe svojich záverov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní v administratívnom konaní. 55. Celkom nepodložený a prekvapivý je záver žalovaného o tom, že by žalobcovi v krajine pôvodu, ako bývalom členovi RDZ s jeho neskrývanými politickými názormi na vládnuci režim v Ruskej federácii nemohlo hroziť prenasledovanie a s tým spojené neľudské zaobchádzanie, aj keď skryté za rúchom boja proti „terorizmu“ alebo „vlastizrade“.
56. Takýto postup považuje tunajší správny súd za neprípustný. Podľa súdu je porušením zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl, ak správny orgán opiera rozhodnutie o vlastnú hypotézu, v dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa a dezinterpretuje obsah administratívneho spisu. 57. Z tohto dôvodu je potrebné úplne odmietnuť úvahy žalovaného ohľadom neexistencie spojitosti medzi jeho strachom sťažovateľa z prenasledovania z dôvodu jeho členstva v RDZ a aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, a z ktorých selektívne vybral len tie časti, ktoré bagatelizujú prípadné obavy žalobcu z postoja a konania orgánov RF. 58. Napriek tomu, že v čase keď žalobca opustil Ruskú federáciu (krajinu pôvodu) neexistovali dôvody na priznanie azylu, po opustení RF (jún 2020) sa zmenila situácia v akej sa nachádza Ruská federácia - vypuknutie rusko-ukrajinskej vojny. Pričom žalobca sa do tohto konfliktu na strane Ukrajiny aktívne zapojil a to členstvom v ruskom dobrovoľníckom zbore, ktorého jedným z cieľov je aj zvrhnutie režimu H. I.. Je potrebné vychádzať z týchto skutočností a preto do úvahy prichádza posúdenie osoby žiadateľa ako utečenca „sur place". 59. V zmysle § 8 písm. a/ zák. č. 480/2002 Z.z. nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu stal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov. Predchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je nevyhnutná nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým okrem iného tým, že ide o prospektívne rozhodovania, t.j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014). Súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/17/2016 zo dňa 11.10.2016, podľa ktorého ,,vo všeobecnosti by mal byť strach žiadateľa o medzinárodnú ochranu opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že jeho ďalší pobyt v krajine jeho pôvodu sa pre neho už stal z niektorého z dôvodov uvedených v definícii neznesiteľný resp. by sa stal neznesiteľným, keby sa tam vrátil. Takéto úvahy nemusia nevyhnutne vychádzať z osobnej skúsenosti žiadateľa, .... , ale to čo sa stalo príbuzným, priateľom alebo iným príslušníkom tej istej sociálnej skupiny môže nasvedčovať tomu, že jeho obavy z toho, že sa sám stane obeťou prenasledovania, sú opodstatnené, preto pojem obavy sa vzťahuje nielen na osoby, ktoré už boli prenasledované, ale tiež na osoby, ktoré sa chcú vyhnúť situáciám prinášajúcim riziko prenasledovania." 60. Napokon ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu uznáva aj prípady tzv. utečencov na mieste („sur place") teda osôb, u ktorých obava z prenasledovania v krajine pôvodu vznikne až v dobe ich pobytu na území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v krajine pôvodu, alebo v dôsledku verejných aktivít týchto osôb vyvíjaných až v cudzom štáte proti vládnucemu režimu v krajine pôvodu. Priznanie statusu utečenca sur place prináleží štátu, v ktorom sa osoba priznania takého postavenia dovoláva. Nie každá zmena v osobnej situácii osoby domáhajúcej sa priznania takéhoto postavenia je tomto prípade relevantná. Musí ísť o takú zmenu, ktorá sa týka jedného z dôvodov uvedených v § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sža 13/2008 zo dňa 01.07.2008). 61. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci a zistený skutkový stav, súd sa nestotožnil so závermi žalovaného, a teda ani s argumentáciou žalovaného ohľadom neopodstatnenosti žalobcových obáv z prenasledovania, a to s ohľadom na už vyššie prezentované zistenia o členstve žalobcu v RDZ, zjavne represívnom správaní sa štátnych orgánov namierenom voči politickým oponentom vládnuceho režimu Ruskej federácie, pre ich politické názory. Navyše zo žalobcom ako aj žalovaným predložených dôkazov (zverejnenie fotky žalobcu s Ruskom hľadaným „teroristom“ M., dôkazoch o mučení, Polytematickej správy a ďalších) vyplýva podľa názoru súdu vysoká pravdepodobnosť, že by žalobca mohol byť cieľom takéhoto konania. Neboli žalovaným odstránené pochybnosti o správnosti tvrdení žalobcu o opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z dôvodov zastávania politických názorov. 62. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a zo skutkových zistení dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre udelenie azylu, pričom zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, teda podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP v spojení s § 220 SSP rozhodnutie žalovaného v časti neudelenia azylu žalobcovi zrušil. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne riadne vyhodnotiť existenciu dôvodov na poskytnutie azylu žalobcovi, za týmto účelom doplní dokazovanie, a to najmä preukázateľne zistí, či Slovenská republika posudzuje Ruský dobrovoľnícky zbor na Ukrajine za politické hnutie resp. súčasť inej politickej strany/politického hnutia a či osoby zúčastňujúce sa na aktivitách tohto zboru sú spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme azylu z dôvodu ich politického presvedčenia v súlade s právnym názorom tunajšieho súdu uvedeného v tomto rozsudku. Taktiež žalovaný zistí, či sa voči žalobcovi na Slovensku vedie trestné konanie za niektorý z trestných činov a ak áno, v akom štádiu sa toto trestné konania nachádza (viď výpoveď žalobcu - str. 9 Dotazníka žiadateľa o azyl z 04.05.2023). 63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).