{"guid": "6ca3d14f-83aa-4a95-a4fa-865010d1fde8:90e87f2d-caf5-484d-abaf-26b7a56dd8f8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1", "spisova_znacka": "13Saz/11/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/11/2023 z 9. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. januára 2024, sp. zn. 13Saz/11/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1", "identifikacne_cislo": "0723101186", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-01-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90e87f2d-caf5-484d-abaf-26b7a56dd8f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Saz/11/2023\n0723101186\n09. 01. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E., Ruská federácia, štátnej príslušnosti RF, cestovný pas č. XX XXXXXXX,\ntoho času Pobytový tábor Rohovce, v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\nBratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MUPO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 v časti neudelenia azylu žalobcovi: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti RF, cestovný pas č. XX XXXXXXX z r u š u j e a vec v r a c i a\nžalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov\nkonania.\nodôvodnenie:\nI. Správna žaloba\n1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca s odkazom na ust. § 2\npísm. d/, § 8, § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 písm. a/ a d/, § 19a ods. 2 a 10 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002\nZ.z. o azyle (ďalej aj ako „zákon o azyle“) žiada súd aby v časti neudelenia azylu zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n2. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je\nv rozpore s administratívnym spisom. Ďalej tým, že o azyl požiadal z dôvodu obavy o svoj život keďže\nako občan Ruskej federácie sa nemôže vrátiť na Ukrajinu a ani do Ruskej federácie, nakoľko je členom\nRuského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivista proti Putinovmu režimu.\n3. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považuje žalobca tú skutočnosť, keď žalovaný\nnesubsumoval konanie žalobcu v podobe pripojenia sa k Ruskému dobrovoľníckemu zboru (ďalej aj ako\n„RDZ“) ako konanie založené na politickom presvedčení žalobcu, ktorým žalobca jednoznačne prejavil\nsvoje protirežimové opozičné politické názory, zmýšľanie, či opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k\nsúčasnej politike RF. Vstupom do RDZ a jeho aktívnou účasťou v tomto dobrovoľníckom zbore, jednak\njeho pôsobením v tzv. štábe, kde bolo jeho úlohou v online sektore vyhľadávať ruské vojenské základne\nna území RF a následne spracovať tieto informácie a odovzdať ich pre vojenské potreby RDZ, čím\npomáhal koordinovať partizánske hnutie, ale taktiež aj vo forme finančnej a materiálnej podpory tohto\n\nzboru a to nakupovaním oblečenia a výzbroje pre vojakov, lekárničiek a potrebných satelitov, a teda\naktívnou účasťou žalobcu vo vojenskom konflikte na strane Ukrajiny, dal žalobca jednoznačne najavo\nsvoju opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k vládnej politike RF.\n4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel k názoru, že z pohľadu RF môže byť žalobca na základe jeho\nkonania považovaný za vlastizradcu, pričom nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by sa\no tom príslušné orgány Ruskej federácie nedozvedeli. Následne žalovaný cituje príslušné ustanovenia\nTrestného zákonníka RF a slovenského Trestného zákona vzťahujúce sa na trestný čin vlastizrady,\nkde hodnotí primeranosť trestných sadzieb za tento trestný čin. Rovnako sa žalovaný v rozhodnutí\nvenuje faktu, že aktivity Ruského dobrovoľníckeho zboru po útoku na východoruské oblasti F. a F. začalo\nRusko vyšetrovať ako terorizmus a v tejto súvislosti žalovaný v rozhodnutí rozoberá trestné sadzby za\njednotlivé trestné činy spájané s terorizmom. Žalobca má za to, že v tomto prípade nebolo podstatné\nhodnotenie žalovaného, či trestné sadzby za vlastizradu a za trestné činy spájané s terorizmom sú\nprimerané, alebo nie. Jediné podstatné v tomto prípade bolo správne posúdenie a vyhodnotenie faktu,\nže osoba vlastizradcu, ktorá sa spojí s cudzou mocou proti vlastnej krajine, prejavuje takýmto svojím\nkonaním nesúhlas s režimom, politickým smerovaním svojej krajiny pôvodu, čo je aj prípad žalobcu.\nŽalobca nepopiera, že jeho konaním mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu vlastizrady,\navšak uvedeného sa dopustil zo svojho politického presvedčenia, z dôvodu jeho nesúhlasu s ruskou\nokupáciou a agresiou na území Ukrajiny a v snahe podieľať sa takýmto spôsobom na zvrhnutí vlády\nsúčasného prezidenta Ruskej federácie. Navyše žalobca tvrdí, že aktívnu účasť žalobcu v RDZ možno\nvnímať ako najvyššiu možnú úroveň opozičných prejavov, v porovnaní napr. s účasťou na protirežimných\nprotestoch, alebo so zdieľaním opozičných politických názorov na sociálnych sieťach. Za nesprávne\nprávne posúdenie veci žalovaným teda žalobca chápe tú skutočnosť, že žalovaný nevyhodnotil konanie\nžalobcu ako prejav jeho politického odporu voči zahraničnej vládnej politike Ruskej federácie a jej\nsúčasného prezidenta. Má za to, že je úplne zrejmé, že keď sa určitá osoba pripojí vo vojne na\nstranu protistrany, dáva tým najavo kategorický nesúhlas s vedením zahraničnej politiky vlastnej krajiny.\nSkutočnosť, že všetky aktivity RDZ sú politicky motivované, jednoznačne vyplýva aj z informácií z\nmedzinárodných zdrojov, ktoré si do konania zabezpečil samotný žalovaný. Migračný úrad MV SR,\nodbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, v správe Č.p.: MU-ODZS-2023/000261-022 zo dňa\n18.08.2023 v časti: Charakteristika RDZ, je uvedené, že Ruský dobrovoľnícky zbor je vojensko-politická\norganizácia dobrovoľníkov, predovšetkým občanov Ruskej federácie s bydliskom na Ukrajine, ktorí sú od\nroku 2014 zapojení do konfliktu na strane Ukrajiny a od 24. februára 2022 sa postavili na jej obranu. Ako\nhlavné ciele Ruského dobrovoľníckeho zboru sú na ich oficiálnej webovej stránke stanovené: obnovenie\núzemnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej hraníc ako v roku 1991 a zvrhnutie súčasnej diktatúry v Ruskej\nfederácii. Vo vyššie uvedenej správe žalovaného sa uvádza: ,, Ako informovala stanica G. XX, na\nuniforme légie je na jednej strane bielo-modro-biela vlajka symbolizujúca sily vzdorujúce H. I. v Rusku\na na druhej strane emblém vo farbách Ukrajiny. Členovia skupiny si tiež z rozlišovacieho znaku urobili\npísmeno „L\", ktoré je v opozícii k známemu „Z\" ruských síl.\n5. Článok portálu British Broadcasting Corporation (BBC) publikovaný 23. mája 2023 informuje: Ruský\ndobrovoľnícky zbor (RDK) sa dostal do popredia v marci 2023, keď sa zúčastnil na cezhraničnej razii\nv ruskom F. regióne, na ktorej sa podľa neho podieľalo 45 ľudí. Nepotvrdené ruské správy hovorili\no streľbe, obetiach a rukojemníkoch, zatiaľ čo zbor RDK uviedol, že prekročil hranicu, aby vyzval\nRusov na vzburu proti svojej vláde. Skupina uviedla, že nezajala žiadnych rukojemníkov a bezpečne\nsa stiahla na ukrajinské územie. Ruský dobrovoľnícky zbor oznámil svoj vznik v auguste vyhlásením na\nsvojom novovytvorenom kanáli Telegram: ,,My ruskí dobrovoľníci žijúci na Ukrajine sme sa rozhodli vziať\nzbrane a vytvoriť vojenskú formáciu - Ruský dobrovoľnícky zbor - aby sme spolu s našimi ukrajinskými\nspolubojovníkmi mohli brániť ich vlasť, ktorá nám poskytla útočisko, a potom pokračovať v boji proti I.\nzločineckému režimu a jeho stúpencom.\" Ruský dobrovoľnícky zbor sa podľa svojho manifestu snaží\nzvrhnúť I. a vytvoriť etnický ruský štát, vzdať sa všetkých imperiálnych ambícií a zamerať sa na\nblaho etnických Rusov. Žalobca má za to, že ak by žalovaný správne právne posúdil vec v zmysle\nvyššie uvedeného konceptu a informácií, dospel by k záveru, že žalobcovi by hrozilo v krajine pôvodu\nprenasledovanie z politických dôvodov za trestné činy, ktoré by mohli byť podriadené pod trestné činy\nvlastizrady, či terorizmu. Považuje za dôležité zdôrazniť aj tú skutočnosť, že Ruský dobrovoľnícky zbor je\npovažovaný za teroristickú organizáciu len v Ruskej federácii, avšak nie medzinárodným spoločenstvom.\nNestotožňuje sa teda s názorom žalovaného, že je irelevantná pohnútka, ktorá žalobcu viedla k\npripojeniu sa k RDZ a že v prípade návratu do RF mu bude uložený trest za spáchanie trestných\nčinov vlastizrady alebo podpory teroristickej organizácie, nie za pohnútky, ktoré ho k ich spáchaniu\n\nviedli. Vzhľadom na to, že trestné zákony krajín zvyčajne neobsahujú trestné činy, ktorých skutkovú\npodstatu by bolo možné stotožniť s politicky motivovanými činmi, a trestné stíhanie politických oponentov\nje medzinárodne neprípustné, žalobca tvrdí, že štátne režimy, ktoré prenasledujú svojich občanov z\npolitických dôvodov zvyčajne podriadia ich politicky motivované konanie pod analogický trestný čin\nuvedený v trestnom zákone danej krajiny.\n6. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považuje žalobca aj tú skutočnosť, že žalovaný\nnevyhodnotil žalobcu ako utečenca sur place. V zmysle príručky „Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu\nutečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov\" vydanou\nUNHCR v januári 1992, podľa ktorej osoba sa stáva utečencom „na mieste\" následkom udalostí, ku\nktorým došlo v rodnej krajine počas jej neprítomnosti, osoba sa môže stať utečencom „na mieste\" svojím\nvlastným počínaním. V tomto smere žalobca poukazuje na čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a\nrady 2011/5/EÚ z 13. decembra 2011, rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.01.2022, sp. zn. 5\nA 746/2000. Vzhľadom na čo má žalobca za to, že svojim konaním na Ukrajine splnil podmienky, aby\nmohol byt' kvalifikovaný ako utečenec \"sur place\".\nII.\n\nVyjadrenie žalovaného\n\n7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uvádza, že v prípade trestných činov ako\nvojnová zrada, služba v cudzom vojsku, vlastizrada vyplýva motív priamo z povahy (skutkovej podstaty)\ndaného trestného činu, nakoľko páchateľ takýchto trestných činov je už známy. Na základe uvedeného\npreto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade návratu do Ruskej federácie mu nebude uložený trest\nza spáchanie trestných činov vlastizrady alebo podpory teroristickej organizácie, ale za pohnútky, ktoré\nho k spáchaniu trestného činu (činov) viedli. V prípade žalobcu je evidentné, že naplnil skutkovú podstatu\naspoň jedného z uvedených trestných činov, a teda motív, ktorý vyplýva už zo skutkovej podstaty\ntrestného činu, ako je uvedené vyššie, a ktorý podľa žalobcu má byť dôvodom jeho prenasledovania\nz politických dôvodov, nie je v takomto prípade z pohľadu trestného práva pre odsúdenie osoby až tak\npodstatný. Žalovaný je toho názoru, že imputované politické presvedčenie žalobcu nemôže vyplývať len\nzo skutočnosti, že by žalobca naplnil skutkovú podstatu aspoň niektorého z uvedených trestných činov.\n8. Žalovaný uvádza, že Ruská federácia sa nemusí „uchyľovať“ k praktikám, že štátny režimy, ktorý\nprenasleduje svojich občanov z politických dôvodov podriadi ich politicky motivované konanie pod\nanalogický trestný čin uvedený v trestnom zákone danej krajiny nakoľko je evidentné, že žalobca naplnil\nskutkovú podstatu minimálne trestného činu vlastizrady podľa práva Ruskej federácie, čo žalobca aj sám\npripustil, keď v správnej žalobe uviedol, že: „nepopiera, že jeho konaním mohla byť naplnená skutková\npodstata trestného činu vlastizrady..“ Na základe uvedeného máme za to, že voči všetkým prípadom\npáchateľov vlastizrady by Ruská federácia postupovala rovnakým spôsobom. Žalobca by v prípade\nnávratu do Ruskej federácie nebol súdený kvôli jeho pohnútkam, ale z dôvodu, že naplnil skutkovú\npodstatu trestného činu vlastizrady, a teda v jeho prípade by podľa nášho názoru nedošlo k „odlišnému\nzaobchádzaniu“ v porovnaní s inými páchateľmi trestného činu vlastizrady.\n9. Žalobca ďalej dodáva, že: „uvedeného sa dopustil zo svojho politického presvedčenia, z dôvodu\njeho nesúhlasu s ruskou okupáciou a agresiou na území Ukrajiny a v snahe podieľať sa takýmto\nspôsobom na zvrhnutí vlády súčasného prezidenta Ruskej federácie.“ Žalovaný sa domnieva, že\nspáchaním závažného úmyselného trestného činu, z politického presvedčenia, nakoľko politický motív\nvyplýva priamo zo skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady, nemôže osobu, bez pristúpenia ďalších\nokolností, automaticky oprávňovať na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Pristúpením k takejto\nlogike by bol žalovaný nútený konštatovať, že každý kto spácha trestný čin vlastizrady v Ruskej federácii\nby automaticky splnil podmienky na udelenie azylu. V prípade žalobcu neexistujú žiadne takéto ďalšie\nokolnosti, nakoľko žalobca sa pred vstupom do RDZ politicky neangažoval, nebol členom žiadnej strany,\norganizácie alebo politického hnutia a do RDZ vstúpil dobrovoľne, pričom poznal pozadie členov aj\nsamotnej organizácie. Žalobca si pred vstupom do RDZ nechal vytetovať nacistické svastiky, aby do\norganizácie „zapadol“. Podľa jeho vyjadrenia to bolo „z bezpečnostných dôvodov, aby mi hlavu Ukrajinci\nneodrezali.“. Podotýkame, že spôsob, akým žalobca vyjadril svoje politické názory, resp. presvedčenie\nby mal také isté „dôsledky“ v akejkoľvek inej, aj európskej krajine, nakoľko skutková podstata vlastizrady\npodľa ruského práva je trestným činom aj v iných krajinách a tresty sú porovnateľné s tými, ktoré\nstanovuje trestný zákonník Ruskej federácie. Žalovaný zastáva názor, že uplatňovanie politických práv\n\nby sa nemalo diať prostredníctvom páchania závažných trestných činov, tak ako tomu nasvedčuje\nsprávanie žalobcu.\n10. Žalovaný pristúpil aj k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca sur place. Žalovaný vyhodnotil, že\npo opustení krajiny pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie z hľadiska vojenského útoku Ruskej\nfederácie na Ukrajinu, ale túto skutočnosť samu osebe, t. j. existenciu vojenského konfliktu, nemožno\npovažovať za azylovo relevantnú. Taktiež vlastizrada a trest za vlastizradu bol súčasťou trestného\nzákonníka Ruskej federácie aj predtým ako žalobca opustil krajinu pôvodu, resp. aj pred vypuknutím\nrusko- ukrajinského konfliktu. Na základe uvedeného v tomto vyjadrení k správnej žalobe je možné\nkonštatovať, že ani vlastným počínaním žalobcu nenastala taká situácia, na základe ktorej by ho bolo\nmožné považovať za utečenca sur place.\n11. Žalovaný podotýka, že ani samotné tresty za vlastizradu a podieľanie sa na činnostiach teroristických\norganizácií v Ruskej federácii nemožno považovať ich mierou a intenzitou za formu prenasledovania,\nčo žalovaný dôkladne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí.\nIII. Rozhodnutie žalovaného\n12. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 žalovaný\nrozhodol, že:\n1/ neudelil žalovanému azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o azyle.\n2/ poskytol žalovanému doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, a to na dobu\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\n13. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 03.04.2023 cudzinec A. B. pred pracovníkmi Oddelenia\nazylu Policajného zboru (ďalej len „OA PZ\") Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, keďže ako občan RF sa nemôže vrátiť na\nUkrajinu a ani do RF, nakoľko je členom ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivista\nproti Putinovmu režimu.\n14. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s menovaným dňa 05.05.2023 vykonaný vstupný, a dňa\n24.05.2023 aj doplňujúci pohovor. Počas nich uviedol, že po skončení 9 ročnej školskej dochádzky\nnastúpil postupne na tri stredné školy, ale ani jednu nedokončil. Do školy prestal chodiť v roku 2008. Od\n13-tich rokov organizoval v rodnom meste koncerty punk-rockových a alternatívnych rockových kapiel.\nV rodnom meste a v škole ho šikanovali, nezapadal do kolektívu. Mesto považoval za skriminalizované,\nkde platia zákony podsvetia. Pre jeho vizáž (tetovačky, účes, náušnice a pod.) sa často dostával do\npotýčiek s inými mladými ľuďmi, a to najmä po koncertoch. Asi v 14-tich alebo 15-tich rokoch odišiel do D.,\nkde v organizovaní koncertov a obdobných podujatí pokračoval. V D. býval s kamarátmi v prenájmoch,\nniekedy aj na ulici. Do rodného mesta, kde býval v spoločnej domácnosti s rodičmi a starými rodičmi,\nsa sporadicky vracal. Koncerty organizoval asi do svojich 18-tich rokov. Následne vykonával viacero\nprác. Od 20-tich rokov pracoval v oblasti sieťového marketingu, pričom všetky práce vykonával online.\nPovažuje sa za IT špecialistu.\n15. Výkon základnej vojenskej služby (ďalej len „ZVS\") v RF neabsolvoval, keďže bol vyhodnotený ako\nnespôsobilý. Na odvodovú komisiu v rodnom meste sa dostavil v roku 2010 s náušnicami (tunelmi) v\nušiach, rozrezaným jazykom a tetovačkami, kde vyhlásil, že nepôjde na ZVS, pričom si porezal ruky.\nPoslali ho na psychiatrické vyšetrenie, kde podľa jeho vyjadrenia skonštatovali, že je v podstate v\nporiadku, ale že je depresívna osobnosť a nie je vhodný na výkon ZVS. Súrodencov nemá. Rodičia sa\nrozviedli asi pred 17-timi rokmi. Matka žije v J., otec v C.. Má s nimi dobrý vzťah, je s nimi v pravidelnom\nkontakte. Je slobodný. Na Ukrajine, v J., má priateľku.\n16. Čo sa týka trestného stíhania, tak nemá vedomosť, že by v súčasnosti bolo voči nemu vedené\ntrestné konanie na území RF. V roku 2020 bol obvinený z použitia neprimeranej sily v rodnom meste,\nkde bol napadnutý dvoma útočníkmi pre svoj výzor, a to pred obchodným domom. Po incidente sa\ns útočníkmi stretol v zdravotnom stredisku, kde sa podaním rúk pomerili. Všetci skončili na policajnej\nstanici. Následne dostal zákaz opustiť mesto a mal sa pravidelne hlásiť na polícii. Asi 20.7.2020 malo byť\n\nv danej veci rozhodnuté. Výsledok konania, ani prípadný trest však nepozná. Ani rodičia ho nepoznajú.\nPodľa jeho informácií by mala byť sankciou pokuta; nevie povedať, či by mu hrozil aj trest odňatia\nslobody. Na rozsudok v danej veci nepočkal. Ešte pred pojednávaním na súde opustil RF a dopravil\nsa na Ukrajinu. Po príchode na územie SR čelil obvineniu kvôli svojim tetovaniam - svastike. Výsledok\ntrestného konania nepozná, keďže sa dohodol s policajtami, že si svastiku dá odstrániť, čo napokon aj\nspravil a za poplatok XXX € si dal svastiku upraviť, resp. pretetovať.\n17. RF opustil v júni 2020, kedy vycestoval do pohraničného mesta F., neďaleko ukrajinských hraníc,\nktoré následne nelegálne prekročil. Za týmto cieľom sa nakontaktoval na známych na Ukrajine, s\nktorými sa poznal ešte z minulosti, z rokov 2013 - 2014. Prekročenie hraníc mu sprostredkovali\nkamaráti a to uplatením ukrajinskej pohraničnej stráže. Následne sa dopravil do J.. Tam pracoval pre\nsvojich kamarátov, pre ktorých predával elektronické cigarety, a to z dôvodu splatenia dlhu za pomoc\ns prekročením rusko-ukrajinskej hranice. Jeho cieľom bolo dostať sa do hociktorej európskej krajiny,\navšak nemal dostatok financií na cestu. Dňa 01.04.2023 za pomoci známych, ktorým zaplatil X XXX\n€, nelegálne prekročil ukrajinsko- slovenskú štátnu hranicu a následne bol kontrolovaný policajnou\nhliadkou.\n18. Počas svojho pobytu na Ukrajine sa od augusta 2022 aktivizoval v ruskom dobrovoľníckom zbore.\nPôsobil v ňom prakticky od začiatku jeho vzniku a existencie. Boli v ňom ľudia, s ktorými sa poznal\nod svojho príchodu na Ukrajinu a s ktorými spolu na Ukrajine žil. Spoločne vytvorili tento zbor. Dňa\n20.01.2023 mu bol vydaný preukaz člena zboru s platnosťou do 01.04.2023. Vydal mu ho veliteľ zboru\nv J. - K. J.. Zbor pôsobí pod ukrajinskou armádou. Spočiatku mal asi 20 členov, teraz ich má okolo 50. V\nrámci tohto zboru musel absolvovať povinné previerky tajných služieb Ukrajiny a bezpečnostného úradu\nUkrajiny. Počas previerok za účasti ozbrojených mužov v mieste jeho pobytu v J. si ho odfotili. Odfotili\nsi aj jeho pas. Niektorí počas previerok museli prejsť aj mučením zo strany ukrajinských zložiek. Jeho\nsa to však netýkalo. Sám pôsobil v rámci tohto zboru na štábe v J., kde bolo asi 5 až 7 ľudí. Priamo na\nfronte nebol. Pracoval za počítačom, vedel cez sieť identifikovať všetky ruské základne na území RF.\nPomáhal koordinovať hnutie dobrovoľníckeho zboru. Pracoval s informáciami, ku ktorým sa dostal cez\nsieť, selektoval ich a posielal tam, kde mu nakázali. Pracoval v online priestore. Taktiež investoval na\nzačiatku konfliktu tisíce svojich dolárov na výstroj, výzbroj, lekárničky a satelity pre svojich kamarátov. S\nJ. sa zoznámil prostredníctvom svojho kamaráta z D.. Keď opúšťal RF, kamarát mu dal kontakt na J. a\nprostredníctvom jeho kontaktov sa dostal do J.. Na Ukrajine v prenajatom dome býval spolu s L. M.. Ten\nbol odsúdený v neprítomnosti ruskými orgánmi za niekoľko teroristických činov, pričom dobrovoľnícky\nzbor bol vyhlásený orgánmi RF za teroristickú organizáciu. Bolo to po útokoch v F. oblasti, ku ktorým\nsa tento zbor prihlásil.\n19. Ako ďalej uviedol, v podstate od začiatku po opustení RF bolo jeho cieľom dostať sa do Európy.\nNa Ukrajine nechcel zostať. Keď začala vojna, bol to boj o prežitie, keďže na Ukrajine sa zle správajú\nk etnickým Rusom, dokonca aj k tým, ktorí Ukrajinu podporujú alebo za ňu bojujú. Rusov jednoducho\nnenávidia. Panuje tam obrovská korupcia a pre Rusov nie je jednoduché získať ukrajinské doklady,\nobčianstvo či získať azyl. Na Ukrajine panuje nacizmus a on sám nechce podporovať nacistov. V deň\nskončenia platnosti jeho dokladu člena ruského dobrovoľníckeho zboru z Ukrajiny odišiel. Prehlásil, že z\nUkrajiny utiekol, keďže sa bojí Ukrajiny, je tam považovaný za zradcu, nakoľko tam mal zostať a bojovať.\nZa útek by ho členovia zboru obesili. Nikomu svoj odchod neoznámil.\n20. K svojmu tetovaniu - svastike uviedol, že nie je fašista, že preňho je svastika náboženským\nsymbolom. Všetky svastiky, počnúc prvou, si dal vytetovať až po príchode na Ukrajine. Bolo to z\nbezpečnostných dôvodov, aby mu Ukrajinci neodrezali hlavu. Táto svastika slúžila v podstate ako pas.\nZnamenalo to, že osoba s ňou je na strane Ukrajincov a je proti Rusom. V súčasnosti sa od ideológie\nzboru dištancuje, nakoľko sa zradikalizovala, pričom je ultrapravicová a nacionalistická. Sám sa k\nfašizmu nehlási, verí v budhizmus a nikdy nikoho neurážal alebo mu neubližoval len z dôvodu vzhľadu,\nnázoru, náboženstva alebo sexuálnej orientácie.\n21. V súčasnosti sa žalobca obáva, že mu v prípade návratu do RF hrozí minimálne 15 ročný trest odňatia\nslobody alebo doživotné väzenie, keďže sa zúčastnil rusko-ukrajinskej vojny na strane Ukrajiny. Obáva\nsa väzenia a mučenia z dôvodu, že verejne aj neverejne podporoval Ukrajinu vo vojne s RF. Federálna\nbezpečnostná služba používa mučenie voči tým, čo pomáhajú Ukrajine. Preto sa obáva, že ho môžu aj\n\nrovno zabiť. Na potrestanie stačí už samotný preukaz člena dobrovoľníckeho zboru, čo dokazuje, že bol\nčlenom teroristickej organizácie ruského dobrovoľníckeho zboru.\n22. Počas konania o azyle mu boli na OA PZ v Humennom zadržané doklady: cestovný pas RF\nč. XX XXXXXXX s platnosťou do 16.02.2025, občiansky preukaz RF č. XX XX XXXXXX. Ďalej v\npriebehu konania predložil preukaz člena ruského dobrovoľníckeho zboru, fotografie svojej osoby vo\nvojenskej uniforme počas pôsobenia na Ukrajine, fotografiu vlajky dobrovoľníckeho zboru z článku na\ninternete, článok z internetu o odsúdení M. a o J. ako zakladateľovi teroristickej organizácie ruského\ndobrovoľníckeho zboru, fotky svojej osoby s M., fotky z minulosti z civilného života z obdobia od jeho\n15-tich rokov až do roku 2022, článok z internetu o sprísnení trestov súvisiacich s teroristickými činmi\na za schválenie doživotného trestu odňatia slobody za vlastizradu, CD nosič s videami stiahnutými z\ninternetu - z aplikácie Telegram, ktoré zachytávajú mučenie a popravy ukrajinských vojakov a zradcov\núdajne bezpečnostnými zložkami RF. Podľa informácií, ktoré si migračný úrad do konania zabezpečil,\nNárodná kriminálna agentúra - odbor Východ vedie v súčasnosti proti menovanému trestné stíhanie\nza prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422\nods. 1, 2 Trestného zákona na základe uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného\nporiadku zo dňa 03.04.2023, a to v súvislosti s vytetovanou svastikou (hákový kríž).\nktorú má na pravej strane svojej tváre, pretože týmto svojím konaním verejne prejavoval sympatie k\nskupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv\na slobôd osôb. V predmetnom konaní nebolo k dnešnému dňu meritórne rozhodnuté. Dňa 08.09.2023\nbolo v priestoroch migračného úradu umožnené v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov splnomocnenej právnej zástupkyni menovaného oboznámiť sa\npred vydaním rozhodnutia so spisom, pričom jej bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k jeho\npodkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia či na podanie prípadného návrhu na jeho doplnenie. Po\noboznámení sa so spisovým materiálom jej bol poskytnutý priestor na vyjadrenie. Vo svojom stanovisku\ndoručenom migračnému úradu dňa 13.09.2023, okrem iného uvádza, že: v prípade núteného návratu\nžiadateľa do krajiny pôvodu mu tam hrozí prenasledovanie z politických dôvodov za jeho členstvo v\norganizácii, ktorá je v Rusku uznaná za teroristickú a ktorej hlavným cieľom je pomôcť Ukrajine vo\nvojne s Ruskom a taktiež aj zvrhnutie vlády súčasného prezidenta RF a s tým súvisiacu vlastizradu\nza špionáž ohľadom vyhľadávania a poskytovania informácií o polohe ruských vojenských základní na\núzemí Ruska Ruskému dobrovoľníckemu zboru a za samotnú účasť v tomto zbore, teda za prechod na\nstranu nepriateľa v zmysle ruského trestného zákonníka. Politické prenasledovanie, ktoré žiadateľovi v\nkrajine pôvodu hrozí bude vykonané vo forme trestného stíhania, mučenia s možným následkom smrti,\nalebo doživotného trestu odňatia slobody. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že žiadateľovi v\nprípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie z politických dôvodov v zmysle § 8 zákona\no azyle.\n23. Migračný úrad považuje totožnosť a identitu menovaného za preukázanú v podobe, v akej je uvedená\nvo výrokovej časti rozhodnutia, a to predovšetkým na základe originálov jeho identifikačných dokladov,\nktoré mu boli zadržané na OA PZ v Humennom pri podaní jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na\núzemí SR.\n24. Na základe výpovede žalobcu a všetkých dostupných informácií migračný úrad dospel k záveru,\nže nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade\nnebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, resp. za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva z Dohovoru o\nprávnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Dohovor“) a zákona o azyle. Migračný úrad teda\ndospel k záveru, že v jeho prípade nedošlo k perzekúcií z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, resp.\nže by mu táto v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu z niektorého z uvedených dôvodov hrozila.\nJe zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy necelil žiadnym takým problémom zo strany štátu, či neštátnych\npôvodcov, ktoré by bolo možné považovať za azylovo relevantné z hľadiska ich posúdenia v zmysle §\n8 zákona o azyle.\n25. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na príručku UNHCR, že je možné predpokladať, že nik za\nnormálnych okolností neopustí krajinu svojho pôvodu bez závažného dôvodu, pokiaľ samozrejme\nnehľadá dobrodružstvo alebo nechce spoznávať svet a pod. Môže existovať mnoho príčin, medzi nimi\n\nmôžu byť aj závažné, pre ktoré sa osoba rozhodne opustiť krajinu pôvodu. Len jeden motív takéhoto\nkonania je však podstatný pre označenie osoby za utečenca v zmysle Dohovoru, a to opodstatnená\nobava pred prenasledovaním z jedného z dôvodov v definícií uvádzaných. Všeobecne by mal byť strach\nžiadateľa považovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že jeho ďalší\npobyt v krajine jeho pôvodu sa pre neho už stal, z dôvodov uvedených v definícii neznesiteľný, alebo\nz týchto dôvodov by sa stal pre neho neznesiteľným, keby sa tam vrátil. Ďalej poukazuje žalovaný na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1OSžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019.\n26. Žalovaný uvádza, že u žalobcu nebol identifikovaný žiaden z dôvodov prenasledovania uvádzaný v §\n8 zákona o azyle. Predovšetkým je nevyhnutné skonštatovať, že ten krajinu svojho pôvodu opustil ešte v\nroku 2020 primárne z dôvodu vyhnutia sa následkom konania, ktorému v RF čelil, z dôvodu obvinenia z\npoužitia neprimeranej sily (obrany) pri pouličnom konflikte. Nutnej obrane, jej prekročeniu a spôsobeniu\nľahkej, stredne ťažkej či ťažkej ujmy na zdraví sa venujú články Trestného zákonníka RF (N. K. O.\nXXXXX/). Ako žalobca sám uviedol, výsledok konania, ani prípadný trest nepozná. Podľa jeho informácií\nby mala byť sankciou za jeho konanie pokuta; nevie povedať, či by mu hrozil aj trest odňatia slobody.\nTresty za prekročenie medzí nutnej obrany sa podľa ruského trestného zákonníka pohybujú od peňažnej\npokuty, cez povinné práce až po trest odňatia slobody do dvoch rokov v závislosti od miery a okolností\nprekročenia nutnej obrany a spôsobenej ujmy. Možno jednoznačne vylúčiť, že by sa pri potenciálnom\nodsúdení menovaného jednalo o neprimeraný trest za spáchaný čin, ktorý by svojou mierou postihu\nnapĺňal definíciu pojmu prenasledovania. Navyše je nutné podotknúť, že v tomto prípade menovaný\npredovšetkým nevyužil všetky dostupné prostriedky vnútroštátneho riešenia tohto svojho problému pred\npríslušnými orgánmi štátu, keďže sa vyhol konaniu na súde, kde by mohol využiť účinnú obranu pred\npotenciálnym potrestaním, resp. pri rozhodovaní o tom, či vôbec bola prekročená medza nutnej obrany\nalebo nie. Preto možno jednoznačne vyhodnotiť tento dôvod jeho žiadosti ako irelevantný z hľadiska\nudelenia azylu.\n27. K posúdeniu žalobcu ako utečenca sur place žalovaný uvádza, že žalobcu nemožno posudzovať\nani ako utečenca „sur place“. Predovšetkým v krajine jeho pôvodu počas jeho neprítomnosti nedošlo\nvo vzťahu k nemu a k jeho charakteristikám k takým udalostiam alebo takým podstatným zmenám,\na to ani z hľadiska jeho vlastného konania, ktoré by boli azylovo relevantné pre posúdenie jeho\nosoby ako utečenca v zmysle Dohovoru, resp. § 8 zákona o azyle, kde sú jednoznačne definovaného\ndôvody prenasledovania. Po opustení krajiny svojho pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie\nz hľadiska vojenského útoku RF na P., ale túto skutočnosť samú osebe, t. j. existenciu vojenského\nkonfliktu, nemožno považovať za azylovo relevantnú. Napokon ani svojím vlastným konaním (vstup do\ndobrovoľníckeho zboru, zapojenie sa do konfliktu na strane nepriateľa z pohľadu RF), sa nepričinil o\nto, aby bolo možné považovať jeho žiadosť o azyl za opodstatnenú z hľadiska utečenca „sur place“.\nZ pohľadu RF môže byť osoba menovaného na základe jeho konania považovaná predovšetkým za\nvlastizradcu, pričom nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by sa o tom príslušné krajiny\njeho pôvodu nedozvedeli. Podľa čl. 275 Trestného zákonníka RF sa vlastizrada potrestá odňatím\nslobody na 12 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do XXX XXX RUB (pozn. cca XXXX € pri\nsúčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie až 3\nrokov a obmedzením slobody na obdobie až 2 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že -vlastizrada a trest za vlastizradu bol súčasťou trestného zákonníka\nRF aj pred opustením krajiny svojho pôvodu menovaným, resp. aj pred vypuknutím rusko-ukrajinského\nkonfliktu. Navyše v zmysle našej právnej úpravy sa podľa § 311 Trestného zákona vlastizrady dopustí\nobčan SR. ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti\nSR. teroru, záškodníctva alebo sabotáže, za čo sa potrestá odňatím slobody na pätnásť rokov až\ndvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Možno teda skonštatovať, že samotnú\nvýšku trestu za vlastizradu v zmysle ruských zákonov nemožno považovať za neprimeranú alebo\nza takú, ktorá by svojou mierou postihu napĺňala definíciu pojmu prenasledovania. Je nevyhnutné\nskonštatovať, že ustanovenia o trestoch za vlastizradu sú štandardnou právnou úpravou azda každého\nštátu. Objektívne a pragmaticky možno tiež skonštatovať, že je faktom, že ak sa v prípade akéhokoľvek\nkonfliktu občan svojho štátu pridá na stranu protivníka, bude považovaný orgánmi svojej krajiny za\nvlastizradcu. Táto skutočnosť platí všeobecne, bez ohľadu na to, kto má aký názor na konkrétny\nkonflikt, či daný vojenský konflikt možno považovať za „oprávnený a spravodlivý“ alebo naopak „za akt\nagresie“, či sa jedná o „dobrú“ vojnu alebo „zlú“. Vojenský konflikt ostáva vždy len vojenským konfliktom,\nbez ohľadu na to, kto je agresor a kto je napadnutý. Možno povedať, že sa jedná o najkrajnejšie,\nresp. najhoršie riešenie sporov medzi dvoma stranami (štátmi), pričom je nemysliteľné, aby existoval\n\nvojenský konflikt, pri ktorom by nedochádzalo k porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva\na k vojnovým zločinom páchaným zúčastnenými stranami, čo platí aj v prípade tohto konfliktu. Hoci\ndostupné informácie preukazujú najmä páchanie početných vojnových zločinov zo strany vojsk RF, podľa\nverejne dostupných informácií porušovanie medzinárodného humanitárneho práva nemožno vylúčiť ani\nna strane ukrajinských ozbrojených zložiek.\n28. Obdobne možno podľa žalovaného vyhodnotiť aj skutočnosť členstva menovaného v ruskom\ndobrovoľníckom zbore. Faktom je, že aktivity zboru po útoku na východoruské oblasti F. a F. Rusko\nzačalo vyšetrovať ako terorizmus. Podľa dostupných informácií zbor pozostáva najmä z extrémne\npravicových nacionalistov. Niektorí z nich bojovali na ukrajinskej strane od roku 2014 ako súčasť práporu\nAzov. Zbor založil krajne pravicový ruský štátny príslušník K. J. v auguste minulého roka a tvoria\nho Rusi, ktorí bojujú na Ukrajine proti svojej vlastnej krajine. Vo verejne dostupných zdrojoch neboli\nnájdené informácie o konkrétnych trestoch za členstvo v zbore. Článok 205 Trestného zákonníka RF\npojednáva o teroristických činoch. Tresty sú odstupňované podľa konkrétneho trestného činu spájaného\ns terorizmom. Napríklad za založenie teroristického spoločenstva v zmysle čl. 205.4 ods. 1 Trestného\nzákonníka RF hrozí trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do C. D. rubľov\n(pozn. cca XXXX € pri súčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného prijmú odsúdeného\nna obdobie do piatich rokov a obmedzením slobody na jeden až dva roky alebo odňatím slobody na\ndoživotie. Za účasť v teroristickom spoločenstve v zmysle čl. 205.4 ods. 2 Trestného zákonníka RF hrozí\ntrest odňatia slobody na 10 až 15 rokov s peňažným trestom do výšky I. rubľov alebo vo výške mzdy\nalebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do troch rokov alebo bez neho. Za organizovanie\nčinnosti organizácie uznanej za teroristickú, hrozí podľa čl. 205.5 ods. 1 Trestného zákonníka RF trest\nodňatia slobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do jedného milióna rubľov alebo vo\nvýške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do piatich rokov a obmedzením\nslobody na jeden až dva roky alebo doživotným odňatím slobody. Za účasť na činnosti teroristickej\norganizácie hrozí podľa čl. 205.5 ods. 2 Trestného zákonníka RF trest odňatia slobody na 10 až 20 rokov\ns peňažným trestom vo výške do I. rubľov alebo vo výške mzdy alebo iného príjmu odsúdeného na\nobdobie do troch rokov alebo bez neho. V zmysle našej právnej úpravy sa podľa § 297 Trestného zákona\nten, kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje,\npotrestá odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov. Teroristický útok v zmysle § 419 Trestného zákona\nsa potrestá odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Aj v tomto\nprípadne, obdobne ako pri trestoch za vlastizradu možno skonštatovať, že v prípade trestov v RF za\nčiny spájané s terorizmom alebo s účasťou v teroristickej organizácii, nejde samo o sebe o tresty, ktoré\nby len zo svojej podstaty napĺňali znaky prenasledovania. Jedná sa samozrejme o prísne tresty, tak ako\naj v prípade vlastizrady, ale to vyplýva zo samotnej povahy trestných činov a ich nebezpečnosti. Tresty\nza uvedené činy v RF sú však porovnateľné s trestami na Slovensku\n29. V súvislosti so žalobcom žalovaný ďalej uvádza, že je faktom, že sa pridal na stranu protivníka,\nv tomto prípade ako občan RF na stranu Ukrajiny a aktívne participoval svojím podielom v boji proti\nRF. Tiež je faktom, že v zmysle platnej právnej úpravy v RF bude s najväčšou pravdepodobnosťou\npovažovaný za vlastizradcu, prípadne za osobu podieľajúcu sa na účasti v teroristickom spoločenstve\nalebo na účasti na činnosti teroristickej organizácie. Faktom je aj to, že v takom prípade by mu hrozil\ntrest, ako ktorémukoľvek inému občanovi ktoréhokoľvek iného štátu, ktorý má vo svojom trestnom\nporiadku upravený trest za vlastizradu, v prípade ak sa počas konfliktu postaví na znepriatelenú stranu,\nprípadne sa účastní na činnosti teroristickej organizácie. Napokon faktom je aj to, že samotné tresty\nza vlastizradu a podieľanie sa na činnostiach teroristických organizácií v RF nemožno považovať ich\nmierou a intenzitou za formu prenasledovania, ako už bolo vyššie vyhodnotené. Tiež je potrebné\nskonštatovať, že v prípade menovaného nemožno túto skutočnosť subsumovať pod prenasledovanie z\nniektorého z dôvodov uvedených § 8 zákona o azyle. Tento potenciálny trest, ktorý menovanému hrozí\nv prípade návratu do RF, čo nemožno bez akejkoľvek pochybnosti vylúčiť, teda primárne nesúvisí s jeho\nrasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov alebo s príslušnosťou k\nurčitej sociálnej skupine a ani s uplatňovaním politických práv a slobôd. Tento trest súvisí s tým, že sa\npreukázateľne v čase konfliktu ako občan svojej krajiny aktívne pridal k proti strane, resp. sa podieľal\nna činnostiach organizácie, ktoré sa vyšetrujú ako teroristické. Boli teda objektívne splnené podmienky\nvlastizrady a podpory organizácie, ktorej činy RF považuje za teroristické a ktoré sú sami o sebe\ndôvodom na potrestanie. Pohnútky, ktoré ho k tomu viedli sú preto irelevantné a nehrajú v danom prípade\nžiadnu úlohu. Je zrejmé, že ak sa niekto dopúšťa vlastizrady alebo podpory teroristických činností, vždy\nje vedený nejakými motívmi. Môže sa jednať o finančný prospech alebo z naturelu človeka vyplývajúcu\n\nchuť zapojiť sa do reálnych bojov (militantne založení jedinci, prívrženci rôznych extrémistických skupín,\nžoldnieri, bývalí vojaci), môže ísť o nejaké presvedčenie, či už politické, svetonázorové, ideologické,\nmôže za tým byť etnická alebo náboženská motivácia a pod. Z pohľadu naplnenia pojmu trestného činu\nvlastizrady alebo podpory terorizmu, ako spáchania závažného trestného činu, je však táto skutočnosť\nirelevantná. Trest za vlastizradu alebo podporu teroristickej organizácie je ukladaný za samotný skutok,\nza samotne spáchanie tohto trestného činu, nie za pohnútky, ktoré viedli k jeho spáchaniu.\n30. Z hľadiska oprávnenosti na udelenie azylu v zmysle Dohovoru a § 8 zákona o azyle žalovaný uvádza,\nže vo vzťahu k menovanému nedošlo po opustení jeho krajiny pôvodu k takej udalosti v RF počas jeho\nneprítomnosti, resp. ani jeho vlastným počínaním nenastala taká situácia, na základe ktorej by ho bolo\nmožné považovať za utečenca „na mieste“. Svojím konaním sa dopustil previnenia voči zákonu RF.\nZavedeného titulu, t. j. z možnej sankcie za svoje konanie, je jeho subjektívny strach na mieste a plne\npochopiteľný. Nemožno ho však objektívne považovať za opodstatnený v zmysle Dohovoru, resp. § 8\nzákona o azyle, keďže nesúvisí ani s jedným z dôvodov uvádzaných v príslušnom ustanovení zákona\no azyle.\n31. Keďže v priebehu konania o azyle neboli v prípade menovaného preukázané a identifikované\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo\nsa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, migračný úrad dospel k\nnázoru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej\nochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi adekvátna, a to ani z pohľadu utečenca „sur\nplače“. Preto dôvody jeho žiadosti, v zmysle uvedeného, možno považovať za irelevantné z hľadiska\nudelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.\n32. Nad rámec uvedeného a v súvislosti s jeho trestným stíhaním za prečin prejavu sympatie k hnutiu\nsmerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, 2 Trestného zákona, a to\nv súvislosti s vytetovanou svastikou (hákový kríž) migračný úrad konštatuje, že podľa dostupných\ninformácií, v danej veci ešte nebolo rozhodnuté, avšak menovaný si dal v priebehu trestného konania\nvšetky svoje tetovania súvisiace s extrémizmom pretetovať, resp. ich „zničil“. Podľa svojho vyjadrenia\nsi všetky tetovania so svastikou dal vytetovať po príchode na Ukrajinu, čo vysvetlil tým, že sa jedná\no budhistický symbol a zároveň tak konal z bezpečnostných dôvodov, aby mu Ukrajinci „neodrezali\nhlavu“. Toto tetovanie malo podľa jeho vyjadrenia preukazovať, že je na strane Ukrajincov a proti\nRusom. V súčasnosti sa od ideológie dobrovoľníckeho zboru dištancuje, nakoľko sa zradikalizovala,\npričom je ultrapravicová a nacionalistická. Nie je v kompetencii migračného úradu posúdiť, či v jeho\nprípade došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie. To je úlohou orgánov činných v trestnom konaní.\nMigračný úrad by však rád poukázal na to, že s konštatovaním, že dobrovoľnícky zbor sa zradikalizoval,\npričom je dnes ultrapravicový a nacionalistický, čo má predstavovať nejakú zmenu v jeho vývoji, sa\nnemožno stotožniť. Podľa dostupných informácií je ruský dobrovoľnícky zbor od začiatku zložený z\nruských ultranacionalistov, extrémistov a je nepopierateľné spojený s krajnou pravicou, pričom jeho\nčlenovia často nosia nášivky s neonacistickými symbolmi. Niektorí z členov bojovali na ukrajinskej strane\nod roku 2014 ako súčasť práporu Azov. Migračný úrad zastáva názor, že menovaný musel vedieť o\npovahe tohto zboru, nakoľko s ľuďmi, ktorí sú v súčasnosti jeho predstavitelia, bol v kontakte od svojho\npríchodu na Ukrajinu v roku 2020. Doslova s nimi žil, ako uviedol a v podstate mu pomohli vycestovať\nz RF. Osoby ako J. a M. majú dlhoročné extrémistické pozadie, čo jednoznačne preukazujú informácie,\nktoré si migračný úrad do konania zabezpečil.\n\nIV. Relevantné právne predpisy\n33. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n\nzákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\ntrestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\nkonaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n34. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd.\n35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n36. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom\nvšetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nvyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\npostavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n38. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n39. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu: Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\nPodľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nV. Posúdenie veci správnym súdom\n40. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil\nsprávnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,\npodľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k\n\nzáveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n41. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutiu žalovaného č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa\n27.09.2023, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti bodu 1., v ktorom žalovaný žalobcovi\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n42. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových\nkonaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou\nzásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej\nzásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené\nvšetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí\nzabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali\nskutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu\nsvoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R\n110/2013).\n43. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za\nsituácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a\nže ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania\nči riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť\nzávažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám\nkonania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú\nvychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti\no medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú\ntvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014\nzo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j.\nvtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie\nžiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď\nžiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti,\nže k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n44. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa\n09.04.2013).\n45. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).\n46. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu, ako aj z obsahu súvisiaceho\nadministratívneho spisu vyplýva, že žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v\nSlovenskej republike v prvom rade zdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine\npôvodu z politických dôvodov - je členom Ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivistom\nproti Putinovmu režimu, v dôsledku čoho má obavy o svoj život. Migračný úrad bol naproti tomu toho\nnázoru, že žalobca nepreukázal žiadne také relevantné charakteristiky, na základe ktorých by mu mohlo\n\nzo strany krajiny jeho pôvodu hroziť perzekúcia. Žalobca na podporu uvedeného dôvodu predostrel\nv administratívnom azylovom konaní tvrdenie o jeho členstve v Ruskom dobrovoľníckom zbore na\nUkrajine, ako konanie založené na jeho politickom protirežimnom presvedčení, ktorým jednoznačne\nprejavil svoju opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k politike a vládnucemu režimu Ruskej federácie.\nPoukázal, že pôsobil v tzv. štábe RDZ, aktívne sa podieľal na jej činnosti kde bolo jeho úlohou v online\nsektore vyhľadávať ruské vojenské základne na území RF a následne spracovať tieto informácie a\nodovzdať ich pre vojenské potreby RDZ, čím pomáhal koordinovať partizánske hnutie, ale taktiež aj vo\nforme finančnej a materiálnej podpory tohto zboru a to nakupovaním oblečenia a výzbroje pre vojakov,\nlekárničiek a potrebných satelitov, a teda aktívnou účasťou žalobcu vo vojenskom konflikte na strane\nUkrajiny. Žalobcova účasť v RDZ nebola žalovaným spochybnená.\n47. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,\na správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016 sp. zn. 10Sža/12/2016). V\nneposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie vierohodnosti jednotlivých čiastkových\ntvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej ochrany teda\nzo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdenej skutočnosti vylúčiť len preto, že existuje\nalternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá sťažovateľ.\n48. Tunajší súd dospel k názoru, že rozhodnutie žalovaného nemôže vo svetle zhora citovanými\njudikatórnymi závermi súdu obstáť. Sťažovateľ v správnom konaní opísal svoje dôvody žiadosti o\nazyl, ktoré odvodil svojou protirežimnou a opozičnou činnosťou. V administratívnom konaní bolo bez\nakýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobca bol členom RDZ, a aktívne sa zúčastňoval na činnosti\ntejto organizácie. Podľa Polytematickej správy o krajine vypracovanej Ministerstvom vnútra SR: Ruská\nfederácie, týkajúcej sa RDZ, vyplýva, že:\n49. Ruský dobrovoľnícky zbor je vojensko-politická organizácia dobrovoľníkov, predovšetkým občanov\nRuskej federácie s bydliskom na Ukrajine, ktorí sú od roku 2014 zapojení do konfliktu na strane Ukrajiny\na od 24. februára 2022 sa postavili na jej obranu. Hlavné ciele RDZ sú okrem iného zvrhnúť súčasnú\ndiktatúru v Ruskej federácii a obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej hraníc z roku 1991. Podľa\ninformácii France24 na uniforme légie je na jednej strane bielo-modro-biela vlajka symbolizujúca sily\nvzdorujúce H. I. v Rusku a na druhej strane emblém vo farbách Ukrajiny. Členovia skupiny si tiež\nz rozlišovacieho znaku urobili písmeno L, ktoré je v opozícii k známemu Z ruských síl. RDZ je súčasťou\nObčianskej rady, nového združenia ruských emigrantov založeného vo H., ktorého hlavnou verejnou\ntvárou je L. A., donedávna šéfka združenia za Slobodné Rusko so sídlom v Poľsku.\n50. Z uvedeného ako aj z ďalších správ nachádzajúcich sa v Polytematickej správe, je podľa právneho\nnázoru súdu možné RDZ považovať za politické hnutie, ktorého jedným z cieľov je zvrhnutie režimu H. I.\nv Ruskej federácii, pričom voči režimu H. I. aj aktívne bojuje na strane Ukrajiny v súčasnosti prebiehajúcej\nRusko-Ukrajinskej vojne. Súd sa tak nestotožňuje s názorom žalovaného, že by účasť žalobcu v RDZ\nnemohla byť považovaná za zastávanie politických názorov, keďže v tomto ohľade sa jedná len\no subjektívne presvedčenie žalovaného, ktoré je navyše v rozpore s obsahom administratívneho spisu.\nPričom naopak z obsahu administratívneho spisu, doterajšieho života žalobcu, jeho motivácie pridať sa\nk RDZ a jeho aktívnemu členstvu v RDZ je podľa súdu zrejmé, že žalobca sa netají svojimi voči režimu\nH. I. opozičnými politickými názormi a sám sa aj dobrovoľne aktívne podieľal na odboji voči Ruskej\nfederácii. Na uvedenom nič nemení ani to, že niektorí členovia RDZ mohli zastávať resp. v minulosti\nzastávali radikálnejšie názory alebo boli členmi futbalových chuligánov. V tomto smere súd poukazuje\nopätovne na Polytematickú správu, a to článok reuters z 11.05.2023, ktorí informuje o Členovi RDZ H.\noznačovanom za ideologického experta jednotky, ktorý uvádza, že nie je pravda, že skupina neznáša\niné národy a taktiež odsudzuje imperializmus ako deštruktívny pre každého. Aj vzhľadom na uvedené\nnie je možné potvrdiť tvrdenie žalovaného, že „ruský dobrovoľnícky zbor od začiatku zložený z ruských\nultranacionalistov, extrémistov a je nepopierateľne spojený s krajnou pravicou, pričom jeho členovia\nčasto nosia nášivky s neonacistickými symbolmi“.\n\n51. Tunajší súd tiež podotýka, že žalobca sa taktiež ani netajil svojim členstvom v RDZ. Je verejne\nznáme, že Ruská federácia má či už v Ukrajinskej armáde, alebo administratívnom aparáte viacero\ninformátorov a je teda pravdepodobné, že zoznam členov RDZ je Rusku známy. Taktiež žalobca je\nvyfotený aj v spoločnosti L. M. (známeho člena RDZ), ktorého súd v Rusku odsúdil v neprítomnosti\nza niekoľko teroristických činov (jeden z útokov RDZ na územie RF, k čomu sa prihlásila RDZ),\nfotka je verejne prístupná na instagrame L. M. (príloha č. 5 administratívneho spisu). Je teda možné\npredpokladať, že členstvo, resp. napojenie žalobcu na RDZ je orgánom Ruskej federácie známe.\nProtirežimné názory žalobcu je možné odvodiť taktiež aj z fotky žalobcu na jeho instagrame, kde sa\nzúčastnil protestu v J. v roku 2021 s vlajkou slobodného Bieloruska (aj keď v tomto prípade je účet\nžalobcu na instagrame neverejný).\n52. Čo sa týka opodstatnenosti obáv žalobcu, že by bol na základe jeho politických názorov\nprenasledovaný štátom pôvodu, súd poukazuje či už na tvrdenia a dôkazy žalobcu uvedené\nv zápisniciach z administratívneho konania a taktiež opätovne na Polytematickú správu. Žalobca\nv administratívnom konaní viac krát poukázal na situáciu keď osoba Ruskej federácie, ktorá\nspolupracovala s Ukrajinskou stranou a bola neskôr vymenená resp. odovzdaná Ruskej federácii bola\nmučená alebo zavraždená (napr. CD disk odovzdaný žalobcom v administratívnom konaní – príloha\nč. 6 administratívneho spisu). Toto tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným v konaní vyvrátené. Taktiež\nsúd opätovne poukazuje na Polytematickú správu, podľa ktorej Organizácia Human Rights Watch\nzaznamenala v priebehu roka množstvo prípadov zneužívania a mučenia protivojnových aktivistov.\nNapríklad aktivista L. J. bol bitý a mučený, aby sa tak „ospravedlnil“ za svoje recitovanie poézie na protest\nproti Ruskej vojne na Ukrajine. Objavili sa taktiež správy o tom, že politický väzni boli umiestňovaný do\nobzvlášť drsných podmienok a podrobený ponižujúcemu zaobchádzaniu v rámci väzenského systému\nako napríklad pobytom na samotkách alebo na psychiatrických oddeleniach. Taktiež podľa správy\nMinisterstva zahraničných vecí Spojených Štátov z 20.03.2023 sa objavili správy, že politický väzni\nboli umiestňovaný do obzvlášť tvrdých podmienok a podrobení represívnemu zaobchádzaniu v rámci\nväzenského systému , ako je samoväzba alebo represívne pobyty na psychiatrických jednotkách. Bývalí\npolitický väzni opísali, že museli niekoľkokrát denne vykonávať nezmyselné úlohy a boli poslaní do\n„trestnej brigády“ za menšie priestupky, čo jeden väzeň označil za psychicky mučivé podmienky. Na\nzáklade obsahu administratívneho spisu je teda možné prisvedčiť oprávnenosti obavy žalobcu, že\nv krajine jeho pôvodu exituje reálna šanca, že pre jeho politické názory by mohol vo väznici v Ruskej\nfederácii byť mučený, resp. ohrozený na živote.\n53. Nie je možné ani prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobcovi by za jeho členstvo v RDZ\nv Ruskej federácii hrozilo „iba“ trestné stíhanie za napr. založenie teroristického spoločenstva resp. za\nvlastizradu. Teda za činy, ktoré majú svoju obdobu aj podľa Trestného zákona Slovenskej republiky,\nz verejných zdrojov je zrejmé, že Ruská federácia často subsumuje politické (opozičné proti vládnucemu\nrežimu) konania občanov RF ako konanie „teroristické“ resp. „vlastizradné“. V tomto smere súd\npoukazuje napr. na správu Ministerstva zahraničných vecí Spojených Štátov z 20.03.2023 priloženú\nv Polytematickej správe, podľa ktorej exitujú dôveryhodné správy o politických väzňoch v krajine\na o tom, že úrady zadržiavali a stíhali jednotlivcov z politických dôvodov. Obvinenia zvyčajne uplatňované\nv politicky motivovaných prípadoch zahŕňali „terorizmus“, „separatizmus“ a „špionáž“. Podľa článku The\nWashington Post z 03.03.2023, krátko po útoku RDZ na ruské územie (vpád do F. oblasti), prezident\nRF H. I. označil takéto konanie RDZ za „teroristický“ útok, samotná RDZ je podľa Ruskej federácie\nteroristická organizácia.\n54. Žalovaný však k celej veci pristúpil značne zjednodušujúcim spôsobom a v zásade sa odmietol\nobavami o politickom prenasledovaní žalobcu tak, ako ním boli prezentované, podrobnejšie zaoberať.\nŽalovaný síce pripustil žalobcom uvádzaný sled udalostí, nezistil však, že by medzi aktivitami žalobcu\nnajmä členstvom v RDZ a politickým prenasledovaním v RF existovala patričná súvislosť. Všetka\nargumentácia žalovaného je tak postavená na spochybňovaní reálnosti strachu a obáv žalobcu a\nbagatelizovaní ním uvádzaných obáv, a to iba na základe svojich záverov, nemajúcich oporu vo\nvykonanom dokazovaní v administratívnom konaní.\n55. Celkom nepodložený a prekvapivý je záver žalovaného o tom, že by žalobcovi v krajine pôvodu,\nako bývalom členovi RDZ s jeho neskrývanými politickými názormi na vládnuci režim v Ruskej federácii\nnemohlo hroziť prenasledovanie a s tým spojené neľudské zaobchádzanie, aj keď skryté za rúchom boja\nproti „terorizmu“ alebo „vlastizrade“.\n\n56. Takýto postup považuje tunajší správny súd za neprípustný. Podľa súdu je porušením zásady v\npochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl, ak správny orgán opiera rozhodnutie o vlastnú hypotézu,\nv dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa a dezinterpretuje obsah administratívneho spisu.\n57. Z tohto dôvodu je potrebné úplne odmietnuť úvahy žalovaného ohľadom neexistencie spojitosti\nmedzi jeho strachom sťažovateľa z prenasledovania z dôvodu jeho členstva v RDZ a aj v kontexte\ninformácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, a z\nktorých selektívne vybral len tie časti, ktoré bagatelizujú prípadné obavy žalobcu z postoja a konania\norgánov RF.\n58. Napriek tomu, že v čase keď žalobca opustil Ruskú federáciu (krajinu pôvodu) neexistovali dôvody\nna priznanie azylu, po opustení RF (jún 2020) sa zmenila situácia v akej sa nachádza Ruská federácia\n- vypuknutie rusko-ukrajinskej vojny. Pričom žalobca sa do tohto konfliktu na strane Ukrajiny aktívne\nzapojil a to členstvom v ruskom dobrovoľníckom zbore, ktorého jedným z cieľov je aj zvrhnutie režimu H.\nI.. Je potrebné vychádzať z týchto skutočností a preto do úvahy prichádza posúdenie osoby žiadateľa\nako utečenca „sur place\".\n59. V zmysle § 8 písm. a/ zák. č. 480/2002 Z.z. nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine\npôvodu stal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle\nvyššie uvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov.\nPredchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je nevyhnutná nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane je\nšpecifickým okrem iného tým, že ide o prospektívne rozhodovania, t.j. posudzuje sa opodstatnenie\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014).\nSúd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/17/2016 zo dňa\n11.10.2016, podľa ktorého ,,vo všeobecnosti by mal byť strach žiadateľa o medzinárodnú ochranu\nopodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že jeho ďalší pobyt v krajine jeho pôvodu\nsa pre neho už stal z niektorého z dôvodov uvedených v definícii neznesiteľný resp. by sa stal\nneznesiteľným, keby sa tam vrátil. Takéto úvahy nemusia nevyhnutne vychádzať z osobnej skúsenosti\nžiadateľa, .... , ale to čo sa stalo príbuzným, priateľom alebo iným príslušníkom tej istej sociálnej\nskupiny môže nasvedčovať tomu, že jeho obavy z toho, že sa sám stane obeťou prenasledovania, sú\nopodstatnené, preto pojem obavy sa vzťahuje nielen na osoby, ktoré už boli prenasledované, ale tiež na\nosoby, ktoré sa chcú vyhnúť situáciám prinášajúcim riziko prenasledovania.\"\n60. Napokon ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu uznáva aj prípady tzv. utečencov na mieste\n(„sur place\") teda osôb, u ktorých obava z prenasledovania v krajine pôvodu vznikne až v dobe ich\npobytu na území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie\nv krajine pôvodu, alebo v dôsledku verejných aktivít týchto osôb vyvíjaných až v cudzom štáte proti\nvládnucemu režimu v krajine pôvodu. Priznanie statusu utečenca sur place prináleží štátu, v ktorom sa\nosoba priznania takého postavenia dovoláva. Nie každá zmena v osobnej situácii osoby domáhajúcej sa\npriznania takéhoto postavenia je tomto prípade relevantná. Musí ísť o takú zmenu, ktorá sa týka jedného\nz dôvodov uvedených v § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sža 13/2008 zo dňa 01.07.2008).\n61. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci a zistený skutkový stav, súd sa nestotožnil so závermi\nžalovaného, a teda ani s argumentáciou žalovaného ohľadom neopodstatnenosti žalobcových obáv z\nprenasledovania, a to s ohľadom na už vyššie prezentované zistenia o členstve žalobcu v RDZ, zjavne\nrepresívnom správaní sa štátnych orgánov namierenom voči politickým oponentom vládnuceho režimu\nRuskej federácie, pre ich politické názory. Navyše zo žalobcom ako aj žalovaným predložených dôkazov\n(zverejnenie fotky žalobcu s Ruskom hľadaným „teroristom“ M., dôkazoch o mučení, Polytematickej\nsprávy a ďalších) vyplýva podľa názoru súdu vysoká pravdepodobnosť, že by žalobca mohol byť\ncieľom takéhoto konania. Neboli žalovaným odstránené pochybnosti o správnosti tvrdení žalobcu\no opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z dôvodov zastávania politických názorov.\n62. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a zo skutkových\nzistení dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre udelenie\nazylu, pričom zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\n\nposúdenie veci, teda podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP v spojení s § 220 SSP rozhodnutie žalovaného\nv časti neudelenia azylu žalobcovi zrušil. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne riadne\nvyhodnotiť existenciu dôvodov na poskytnutie azylu žalobcovi, za týmto účelom doplní dokazovanie,\na to najmä preukázateľne zistí, či Slovenská republika posudzuje Ruský dobrovoľnícky zbor na Ukrajine\nza politické hnutie resp. súčasť inej politickej strany/politického hnutia a či osoby zúčastňujúce sa na\naktivitách tohto zboru sú spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme azylu z dôvodu ich politického\npresvedčenia v súlade s právnym názorom tunajšieho súdu uvedeného v tomto rozsudku. Taktiež\nžalovaný zistí, či sa voči žalobcovi na Slovensku vedie trestné konanie za niektorý z trestných činov a ak\náno, v akom štádiu sa toto trestné konania nachádza (viď výpoveď žalobcu - str. 9 Dotazníka žiadateľa\no azyl z 04.05.2023).\n63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný,\npriznal voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne podľa\n§ 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}