Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8SaZ/5/2023 1023200614 17. 07. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200614.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 BA-8SaZ/5/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, cudzinecký pas č. B., povolenie na pobyt č. C., prechodný pobyt: D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Michal Hrivnák, advokát so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného F.: G./XXXX-X zo dňa 07.03.2023 o neudelení azylu žalobcovi, takto rozhodol: 2 BA-8SaZ/5/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 11 BA-8SaZ/5/2023 I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného 1. Žalobca počas legálneho pobytu na území SR dňa 14.01.2023 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. 2. Prvýkrát žalobca požiadal o medzinárodnú ochranu na území SR 06.12.2018, a to z dôvodu obavy o svoj život, pretože mal strach z H.. Za účelom posúdenia tejto jeho žiadosti bol s ním 10.01.2019 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého bližšie špecifikoval svoje dôvody. Počas pohovoru uviedol, že v I. absolvoval 6 mesačný dobrovoľný vojenský výcvik, pretože sa chce pričiniť o porážku H. v I.. Tvrdil, že tesne pred ukončením výcviku H. uniesol jeho otca a za prepustenie požadoval, aby sa dostavil k
ním do ich obce, no na radu matky však na stretnutie nešiel a z bezpečnostných dôvodov radšej z I. odišiel. Iné dôvody vo svojej prvej žiadosti neuviedol. 3. Žalovaný po vyhodnotení žalobcovej prvej žiadosti dospel k záveru, že dôvody, ktoré v konaní uviedol, nie sú relevantné pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, a preto mu rozhodnutím F.: G./XXXX-X z 19.02.2019 azyl nebol udelený. Vzhľadom na nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v regióne jeho bydliska a reálnu hrozbu vážneho bezprávia v prípade návratu do I. mu však bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. do 19.02.2020. Proti predmetnému prvému rozhodnutiu o neudelení azylu podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, ktorý ju však rozsudkom sp. zn. 5Saz/13/2019 z 20.06.2019 zamietol. Keďže sa žalobca s predmetným rozsudkom nestotožnil, podal kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktorý rozsudkom sp. zn. 10Sžak/15/2019 z 25.09,2019 aj file_0.jpg file_1.wmf túto zamietol a rozhodnutie o neudelení azylu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2019. Napriek file_2.jpg file_3.wmf rozsudku NS SR žalobca na území Slovenskej republiky naďalej legálne zotrval, a to na základe poskytnutej doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím žalovaného F.: G./XXXX-X z 28.02.2022 predĺžená, a to až do 02.03.2024. 4. Za účelom posúdenia žalobcovej opakovanej žiadosti o udelenie azylu s ním žalovaný dňa 01.02.2023 vykonal vstupný pohovor, počas ktorého žalobca uviedol, že o azyl opakovane žiada preto, aby si vyriešil svoj pobyt na Slovensku z dlhodobého hľadiska - k uvedenému žalobca upresnil, že doplnková ochrana, ktorá mu bola file_4.jpg file_5.wmf poskytnutá v roku 2019 je neistá a musí ju stále predlžovať, a preto jediné riešenie svojho pobytu z dlhodobého hľadiska vidí v udelení azylu. Ďalej vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že dôvody jeho file_6.jpg file_7.wmf file_8.jpg file_9.wmf súčasnej žiadosti sú totožné s dôvodmi, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní v roku 2018 a file_10.jpg file_11.wmf opätovne poukázal na to, že v krajine pôvodu absolvoval vojenský výcvik, pretože chcel file_12.jpg file_13.wmf aktívne prispieť k porážke H. tak, aby sa bezpečnostná situácia v I. zlepšila, nofile_14.jpg file_15.wmf keďže sa táto naopak zhoršovala, radšej z I. odišiel - k uvedenému doplnil, že v škole, kde absolvoval vojenský výcvik, pred ním viedol výcvik vojakov aj jeho brat a ten tiež file_16.jpg file_17.wmf file_18.jpg
file_19.wmf z I. odišiel. Záverom žalobca tvrdil, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život, a to kvôli absolvovaniu vojenského výcviku a pôsobeniu jeho brata vo vtedajšom vojenskom zariadení. file_20.jpg file_21.wmf Iné dôvody žalobca vo svojej druhej žiadosti neuviedol. 5. Žalovaný k veci konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca zakladá dôvody svojej druhej žiadosti na udalostiach, ktoré sa odohrali počas jeho pôsobenia v krajine pôvodu, bolo potrebné ich skúmať tak, ako ich v konaní uviedol, a to aj napriek tomu, že už boli predmetom skúmania v predchádzajúcom konaní z roku 2018 – sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dôvody jeho žiadosti sú totožné s dôvodmi v roku 2018, pričom ich doplnil o jedinú skutočnosť, a to, že v škole, kde absolvoval vojenský výcvik, pred ním viedol výcvik vojakov aj jeho brat a ten tiež z I. odišiel. Žalovaný bol toho názoru, že uvedená skutočnosť zásadným spôsobom nemení skutkový stav, nakoľko v azylovom konaní sa neposudzujú dôvody jeho brata, ale samotného žalobcu. 6. Žalovaný v poradí druhú žiadosť žalobcu opätovne preskúmal a dospel k záveru, že napriek doplneniu skutkového stavu neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na zmenu pôvodného jeho rozhodnutia file_22.jpg file_23.wmf file_24.jpg file_25.wmf z roku 2018. Keďže však došlo počas neprítomnosti žalobcu v krajine pôvodu k zásadnej zmene situácie, žalovaný považoval za potrebné dôvody žalobcovej žiadosti posúdiť ako dôvody prípadného utečenca „sur place“. K posudzovaniu dôvodov žalobcu žalovaný uviedol, že samotné postavenie osoby „sur place”, ako takej, nie je relevantným dôvodom pre udelenie azylu a ak má takáto osoba záujem o udelenie azylu, musí objektívne preukázať, že má opodstatnené obavy z prenasledovania zo zákonom stanovených dôvodov alebo že je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. K uvedenému žalovaný uviedol, že podstatná časť týchto dôvodov už bola predmetom posudzovania v predchádzajúcom konaní z roku 2018, a preto považoval za potrebné z nich vychádzať aj pri posudzovaní druhej žiadosti žalobcu. 7. Žalovaný sa ďalej venoval obave žalobcu o svoju bezpečnosť, pričom podrobne rozoberal prvok „strachu“. Pri posudzovaní žalobcovej druhej žiadosti žalovaný považoval za file_26.jpg file_27.wmf potrebné zohľadniť skutočnosť, že po odchode z I. a počas žalobcovho legálneho pobytu na file_28.jpg file_29.wmf území Slovenskej republiky došlo k zmene politicko-bezpečnostnej situácie v I. a v tejto súvislosti konštatoval, že aktér prenasledovania v prípade problémov žalobcu zostal rovnaký a zmenila sa iba pozícia samotného H.. Mal za to, že pokiaľ v čase problémov žalobcu, file_30.jpg file_31.wmf teda v roku 2018, vystupoval H. ako neštátny aktér, v súčasnej dobe by už mohol vystupovať ako vládny štátny aktér. K uvedenému žalovaný poukázal na to, že bez ohľadu na file_32.jpg file_33.wmf postavenie aktéra prenasledovania, už v predchádzajúcom konaní z roku 2018 bolo preukázané, file_34.jpg
file_35.wmf že vojenský výcvik žalobcu neviedol k jeho politickému prenasledovaniu, čo potvrdil vo file_36.jpg file_37.wmf svojom rozsudku aj NS SR. Žalovaný konštatoval, že ak podľa rozsudku NS SR H. nevnímal žalobcu ako file_38.jpg file_39.wmf svojho politického oponenta v roku 2018, nie je reálny dôvod na to, aby ho tak vnímal v súčasnej dobe; tvrdil, že rozsudok NS SR o tom, že v prípade žalobcu nešlo o prenasledovanie z politických dôvodov, je v súlade aj s výpoveďou žalobcu, podľa ktorej nevyvíjal žiadne politické aktivity a do kontaktu s H. nikdy neprišiel. Žalovaný ďalej konštatoval, že v priebehu konania žalobca neuviedol žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa file_40.jpg file_41.wmf domnievať, že by ho mal H. či už v minulosti alebo v súčasnosti, považovať za svojho file_42.jpg file_43.wmf oponenta z azylovo relevantných dôvodov. 8. Čo sa týka posúdenia žalobcu ako osoby „sur place”, žalovaný zobral do úvahy aj informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, v zmysle ktorých sa aj napriek file_44.jpg file_45.wmf prísľubom H. uskutočňujú z jeho strany početné útoky, ktorých obeťami sú predovšetkým vysokí predstavitelia vlády, armády, civilisti, obvinení zo špionáže, učitelia, kmeňoví starší a náboženskí vodcovia, ktorí odporujú doktríne H., avšak žalobca nepatrí ani do jednej z uvedených kategórií. 9. Čo sa týka zmeny bezpečnostnej situácie v I. žalovaný mal za to, že túto je potrebné vnímať v kontexte s už poskytnutou doplnkovou ochranou žalobcu, nakoľko k tejto zmene došlo až po tom ako bola žalobcovi táto forma medzinárodnej ochrany poskytnutá. Konštatoval, že touto zmenou nemohol byt' žalobca priamo dotknutý a samotná táto zmena v jeho prípade nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. Poukázal na to, že pokiaľ v konaní nie sú v súvislosti s bezpečnostnou situáciou v krajine preukázané prvky prenasledovania (čo je aj prípad žalobcufile_46.jpg file_47.wmf ), táto zmena môže zavážiť iba pri posudzovaní poskytnutia doplnkovej ochrany. Mal za to, že vzhľadom na to, že menovaný už výhody doplnkovej ochrany na území SR na základe rozhodnutia číslo F.: G./ XXXX -D. z 28.02.2022 požíva, nepovažoval za potrebné sa poskytnutím tejto formy medzinárodnej ochrany opätovne zaoberať. Poukázal taktiež na skutočnosť, že ak v žalobcovom prípade hrozba vážneho bezprávia file_48.jpg file_49.wmf nepominula, neexistuje ani reálny dôvod na to, aby sa do krajiny pôvodu vracal, a teda na základe file_50.jpg file_51.wmf uvedenej skutočnosti aj z tohto titulu možno jeho obavu z návratu do krajiny pôvodu považovať za neopodstatnenú.
10. Na základe komplexného posúdenia druhej žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií (vrátane polytematických správ o krajine I. z 18.10.2022, z 15.12.2022 a z 01.02.2023) dospel žalovaný k záveru, že v tomto konaní neboli preukázané žiadne nové individuálne dôvody, ktoré by neboli posúdené už v predchádzajúcom konaní a teda nebolo objektívne preukázané, že by žalobca bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byt' prenasledovaný z file_52.jpg file_53.wmf rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých file_54.jpg file_55.wmf politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto mu azyl napadnutým rozhodnutím číslo F.: G./XXXX-X z 07.03.2023 v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle neudelil. II. Žaloba 11. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.04.2023 sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 12. Poukázal na pripojený dokument označený ako žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú, v ktorom uviedol: „spolupracoval som s predchádzajúcim režimom, mal som sa stať vojakom I. armády, môj brat bol tlmočníkom pre amerických vojakov, môj život je ohrozený, mňa aj môjho brata hľadá H.“. 13. Mal za to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa opomenul zaoberať činnosťou jeho brata ako tlmočníka pre amerických vojakov. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu príručku (správu) Agentúry Európskej únie pre azyl ku krajine I. (k januáru 2023). Považoval za nespochybniteľné, že pokiaľ jeho rodinný príslušník (brat) v minulosti pracoval pre americkú armádu, je odôvodnený predpoklad, že jeho rodinní príslušníci vrátane neho čelia v I. prenasledovaniu (útokom, zabíjaniu) zo strany H. z dôvodov tzv. imputovaného politického názoru. Tvrdil, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú správy, ktoré v niektorých bodoch odkazujú na správu Agentúry Európskej únie pre azyl z augusta 2022, ktorú považoval v čase rozhodovania žalovaného za neaktuálnu. Tvrdil, že síce priamo nepôsobil v armáde, no aj samotný vojenský výcvik smerujúci k členstvu v I. armáde by H. tvrdo postihoval, a to či už na základe tzv. imputovaného politického názoru resp. príslušnosti k sociálnej skupine, ktorá musí byt' charakterizovaná spoločným znakom, ktorý je u všetkých jej členov prítomný (boj proti H.), a za ktorú možno považovať aj príslušníkov ozbrojených zložiek. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NSČR zo dňa 02.08.2012, č. j.5Azs 2/2012). Ďalej konštatoval, že argumentácia žalovaného týkajúca sa zmeny politického režimu v I. v auguste roku 2021, kedy sa H. násilne dostal k moci, absolútne nie je aktuálna. Čo sa týka jeho postavenia ako osoby „sur place”, k tomuto žalovaný uviedol, že zobral do úvahy aj informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, a ktoré opisujú situáciu v I. po nástupe H. k moci. Bol toho názoru, že tieto informácie žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval, pričom je celkom zrejmé, že predmetnú aktuálnu príručku Agentúry Európskej únie pre azyl pri rozhodovaní žalovaný do úvahy nevzal, ani s touto nepracoval. Poukázal taktiež na správy Human Rights Watch z januára 2022 (týkali sa I. národných obranných a bezpečnostných zložiek), ktorými sa žalovaný mal riadne zaoberať a náležite ich vyhodnotiť. Poukázal taktiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2022, sp. zn. 2Sak/15/2022. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.05.2023 uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca s príslušníkmi H. priamo do styku nikdy neprišiel, nebol či už členom alebo podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia a taktiež nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu
nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Konštatoval, že ak by mal byť žalobcov prípad posudzovaný z hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a žalobca by mal byť posudzovaný ako utečenec, museli by byť súčasne splnené tak subjektívne ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jeho obáv súčasne. Tvrdil, že v žalobcovom prípade absentuje objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v predmetnom dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, čo sa však v žalobcovom prípade nepreukázalo. Bol toho názoru, že v danom prípade nemožno hovoriť, že by žalobca čelil nejakej forme prenasledovania zo strany neštátnych subjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle a taktiež počas jeho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k žiadnej ujme z čoho nevyplýva, že by bol nejakým spôsobom ohrozený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sža/18/2016, ktoré sa týkalo obdobného prípadu. Ďalej uviedol, že opätovne preskúmal žalobcovu žiadosť o udelenie azylu a skonštatoval, že postupoval pri rozhodovaní o udelení, resp. o neudelení azylu vecne správne, pričom vychádzal najmä z výpovedí žalobcu a zo všeobecne zistených objektívnych skutočností. Podľa jeho názoru nedošlo v tomto smere k žiadnemu pochybeniu, nakoľko žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi bolo umožnené, aby uviedli všetko, čo považujú za dôvody žalobcovho odchodu z krajiny pôvodu, o čom boli aj riadne poučený. Poukázal na to, že žalobcovi neudelil azyl preto, lebo počas azylového konania sa mu nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z prenasledovania v I. tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle, pričom poznamenal, že svojim rozhodnutím ČAS: MÚ-PO-257-12/2018 zo dňa 19.02.2019 rozhodol o predĺžení doplnkovej ochrany žalobcovi na území SR na dobu dvoch rokov, t. j. do 02.03.2024. Opätovne k veci konštatoval, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Mal za to, že z dôvodov, ktoré žalobca opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Poukázal na to, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky, pričom ide hlavne o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne a žalobu navrhol zamietnuť. IV. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 17. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). 18. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 19. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 20. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 21. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 23. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10. 25. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c). 27. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 28. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 29. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon. 30. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
V. Posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného F.: G./XXXX-X zo dňa 07.03.2023, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v celom jeho rozsahu. 33. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009). 34. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle
ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). 35. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život, pričom napriek podstatnej zmene situácie v krajine pôvodu zostali dôvody jeho žiadosti (v poradí druhej) totožné s dôvodmi, ktoré uviedol v roku 2018 vo svojej prvej žiadosti. 36. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že o prvej žalobcovej žiadosti o udelenie azylu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. F.: G./XXXX-X zo dňa 19.02.2019 tak, že azyl žalobcovi neudelil, nakoľko dôvody, ktoré v konaní žalobca uviedol, neboli relevantnými pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Voči predmetnému rozhodnutiu o neudelení azylu podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, ktorý ju rozsudkom sp. zn. 5Saz/13/2019 zo dňa 20.06.2019 zamietol. O kasačnej sťažnosti žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 10Sžak/15/2019 zo dňa 25.09.2019 tak, že ju zamietol. Žalobca napriek uvedenému rozsudku NS SR na území Slovenskej republiky naďalej legálne zotrval, a to na základe poskytnutej doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím žalovaného č. F.: G./XXXX-X zo dňa 28.02.2022 predĺžená, a to až do 02.03.2024. 37. Z administratívneho spisu správny súd nezistil, že by sa tam nachádzal dôkaz – „Žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú“ v znení ako ho predložil žalobca k podanej správnej žalobe voči napadnutému rozhodnutiu, keď ani z predmetného dokumentu nie je preukázané, či ho žalobca vôbec podal, nakoľko je nesporné, že sa na ňom nenachádza dátum podania, nie sú na ňom žiadne podpisy, pečiatky a prijatie podania nie je ani žiadnym spôsobom potvrdené zo strany označeného adresáta. 38. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že na predmetnom dôkaze v podstate žalobca postavil takmer celú správnu žalobu (najmä na tvrdení, že jeho brat bol tlmočníkom pre amerických vojakov v dôsledku čoho je jeho život v ohrození), keď vytýkal žalovanému, že nedostatočne zistil skutkový stav v dôsledku čoho vec aj nesprávne právne posúdil. Správny súd však vyhodnotil predmetný dôkaz z vyššie uvedených dôvodov ako značne pochybný a jeho doloženie k správnej žalobe považoval výlučne za účelové konanie zo strany žalobcu. Správny súd k uvedenému taktiež uvádza, že v administratívnom spise sa žiadny takýto dôkaz - listina nenachádza, pričom žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by predmetné podanie vôbec doručil adresátovi – Oddeleniu azylu Humenné, v dôsledku čoho sa ním žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a ani nemohol zaoberať. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca informáciu o tom, že jeho brat bol tlmočníkom pre americkú armádu nespomenul tak v administratívnom konaní týkajúcom sa jeho prvej žiadosti o udelenie azylu, ani v následných konaniach pred správnymi súdmi a ani v administratívnom konaní, ktoré sa týkalo jeho druhej žiadosti o udelenie azylu. Keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal hodnovernosť spomínaného dôkazu, správny súd ho nezobral na zreteľ pri svojom rozhodovaní a námietky súvisiace s týmto „dôkazom“ vyhodnotil ako zjavne nedôvodné. 39. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca vo vstupnom pohovore v azylovom konaní dňa 01.02.2023 (vo vzťahu ku svojej druhej žiadosti o udelenie azylu) uviedol, že o azyl žiada preto, aby si vyriešil svoj pobyt na Slovensku z dlhodobého hľadiska. Svoje tvrdenie žalobca následne upresnil tak, že doplnkovú ochranu, ktorá mu bola poskytnutá v roku 2019 považuje za neistú a musí ju stále predlžovať, pričom
jediné riešenie svojho pobytu z dlhodobého hľadiska vidí v udelení azylu. Ako už bolo vyššie spomenuté, taktiež uviedol, že dôvody jeho druhej žiadosti o udelenie azylu sú totožné s dôvodmi, ktoré uviedol v predchádzajúcom administratívnom konaní týkajúcom sa jeho prvej žiadosti o udelenie azylu v roku 2018. K uvedenému žalobca doplnil, že v škole, kde absolvoval vojenský výcvik, pred ním viedol výcvik vojakov aj jeho brat a ten tiež z I. odišiel. Záverom žalobca uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život, a to kvôli absolvovaniu vojenského výcviku a pôsobeniu jeho brata vo vtedajšom vojenskom zariadení. 40. Keďže žalobcove dôvody pre ktoré požiadal v poradí druhou žiadosťou o udelenie azylu (obavy o jeho život), zostali totožné s dôvodmi, ktoré uviedol v roku 2018 vo svojej prvej žiadosti o udelenie azylu a vzhľadom na to, že už sa nimi zaoberal a dôsledne ich preskúmal a vyhodnotil Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Saz/13/2019 zo dňa 20.06.2019, ako aj NS SR v rozsudku sp. zn. 10Sžak/15/2019 zo dňa 25.09.2019, tak správny súd v podrobnostiach na spomínané rozhodnutia odkazuje (v prípade žalobcu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli byť subsumované pod pojem prenasledovanie, tak ako to upravuje zákon o azyle v § 8, v spojení s § 2 písm. d) predmetného zákona; NS SR sa rovnako ako Krajský súd v Košiciach nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že mu v I. hrozí prenasledovanie zo strany H. z dôvodov imputovaných politických názorov - žalobca sa absolvovaním dobrovoľného výcviku automaticky nestal politickým oponentom H. a podporovateľom vlády, nakoľko nevyvíjal žiadnu nepriateľskú činnosť proti H. ani nevstúpil do vládnej armády, pričom konanie H. voči žalobcovi nemalo politický podtón, ale išlo o pomerne rozšírenú vojnovú perzekúciu bežného obyvateľstva v I., nakoľko nemožno z ničoho vyvodiť, že samotný vojenský výcvik bez ďalších okolností ako napr. zviditeľnenie v boji, resp. aktívna politická činnosť, spôsobuje u mladých mužov v I. plošné politické prenasledovanie; bola spochybnená dôveryhodnosť žalobcu s poukázaním na jeho rozporuplné, nepresné a zavádzajúce tvrdenia). 41. Keďže správny súd považoval námietky žalobcu, ktoré opakovane uviedol aj vo svojej druhej žiadosti za vyriešené, zameral sa na to, či sa žalovaný v rozhodnutí argumentačne vysporiadal so zmenou politicko-bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ku ktorej došlo na prelome augusta/septembra roku 2021. Správny súd zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne zohľadnil predmetnú skutočnosť a podrobne ju vyhodnotil. Správny súd má za to, že zmena pozície samotného H. (aktéra prenasledovania) z neštátneho aktéra na vládneho štátneho aktéra nemá voči žalobcovi reálne žiadny vplyv, keď už v predošlých konaniach bolo riadne preukázané, že vojenský výcvik žalobcu neviedol k jeho politickému prenasledovaniu, pričom H. ho nevnímal ako svojho politického oponenta, čo sa do súčasnosti nezmenilo. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že žalobcovi bola rozhodnutím žalovaného č. F.: G./XXXX-X zo dňa 28.02.2022 predĺžená doplnková ochrana, a to až do 02.03.2024, pričom ak požiada o jej predĺženie, tak mu môže byť predĺžená o ďalšie dva roky. Žalobca nie je a ani nikdy nebol považovaný za prenasledovanú osobu a preto zmena politicko-bezpečnostnej situácie v I. mohla mať vplyv výlučne na rozhodnutie o poskytnutí/neposkytnutí doplnkovej ochrany, čo v tomto prípade bolo bezpredmetné, keďže žalobcovi bola doplnková ochrana už poskytnutá. 42. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v krajine pôvodu prezentoval svoje politické názory, za ktoré by mohol byť prenasledovaný alebo že by mohli v uvedenom ohľade existovať opodstatnené obavy z takéhoto prenasledovania. Rovnako správny súd nezistil, že by určité politické črty, ktoré by mohli spôsobiť opodstatnené obavy z prenasledovania, prisudzoval žalobcovi pôvodca prenasledovania. 43. Čo sa týka posúdenia žalobcu ako osoby „sur place“, tak správny súd má za to, že žalobca nepatrí ani do jednej z kategórií týchto osôb, pričom správy na ktoré poukázal v žalobe sa týkajú výlučne I. národných bezpečnostných zložiek do ktorých taktiež nikdy nevstúpil, ani žiadnu činnosť pre nich nevykonával. 44. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa zaoberal neaktuálnou správou Agentúry Európskej únie pre azyl považuje správny súd za značne zavádzajúce, keď je z administratívneho spisu jednoznačne preukázané, že žalovaný na posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu využil informácie z viacerých polytematických správ o krajine I. z 18.10.2022, z 15.12.2022 a z 01.02.2023, ktoré boli vydané so značným odstupom času po zmene politicko-bezpečnostnej situácie v I.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietky žalobcu v tomto smere za nedôvodné.
45. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 15/2008 zo dňa 19. augusta 2008). 46. „Pokiaľ je výpoveď žiadateľa o azyl v priebehu správneho konania konzistentná a vnútorne bez rozporov, jeho tvrdenia sú zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov a nevybočuje z dôvodov, pre ktoré žiada o azyl, nemožno klásť neprimeraný dôraz na prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl pred príslušníkmi policajného zboru a z prípadných nejasností vo výpovedi žiadateľa o azyl bez ďalšieho nemožno vyvodiť záver o jeho nedôveryhodnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 9/2007 zo dňa 16.októbra 2007, Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 4/2014 zo dňa 28. februára 2015). 47. Čo sa týka posudzovania dôveryhodnosti žalobcu, správny súd opätovne poukazuje na viaceré predošlé nie nepatrné nezrovnalosti (išlo o zásadné rozpory vo výpovediach) v tvrdeniach žalobcu, ktoré sú bližšie špecifikované v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/13/2019 zo dňa 20.06.2019, ako aj v rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžak/15/2019 zo dňa 25.09.2019 (týkali sa žalobcovej prvej žiadosti o udelenie azylu), pričom aj v tomto konaní pozornosti správneho súdu neunikli žalobcom tvrdené rozporuplné informácie ohľadne dĺžky absolvovania vojenského výcviku, keď v predošlom konaní žalobca uviedol šesť mesiacov, v administratívnom konaní týkajúcom sa druhej žiadosti žalobcu uviedol v dotazníku päť mesiacov a v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 14.01.2023 zase uviedol dva a pol mesiaca. Správny súd má taktiež za to, že žalobcom účelovo predložený „dôkaz“ označený ako Žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú (dokument bez dátumu, podpisov, pečiatok atď.) a v ňom uvedené novo vykonštruované dôvody na udelenie azylu (jeho brat bol tlmočníkom pre amerických vojakov – pred podaním tejto správnej žaloby to nikdy netvrdil), rovnako neprispeli k zvýšeniu jeho dôveryhodnosti. 48. Správny súd v súhrne zistil, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno podradiť pod pojem existencie opodstatnených obáv v krajine pôvodu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálne skupine, alebo existencie prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. Taktiež je podľa správneho súdu v kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu dostatočne zistený skutkový stav žalovaným a správne vyhodnotené dôkazné prostriedky žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a žalovaný správne a zákonne konštatoval, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu. 49. Správny súd uzavrel, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, zohľadnil všetky vyhlásenia žalobcu, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu, jeho postavenie a osobné pomery. V administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného správny súd uzavrel, že žalovaný správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol. 51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie: 2 BA-8SaZ/5/2023 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).