Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/4/2021 1020201092 26. 10. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201092.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobkyne: práp. A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E., t. č. XXX XX F. XX, zastúpená: advokátom JUDr. Ladislavom Chmelárom, AK so sídlom Levická 579, Vráble, IČO: 42 046 467, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZNR-VO2-1-006/2020-PK zo dňa 17. 06.2020 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. 120 zo dňa 27.04.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
zamieta.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konanie 1. Žalobkyňa požiadala o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru ku dňu 31.05.2020 bez udania dôvodu podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“ alebo „citovaného zákona“) na predpísanom tlačive žiadosťou zo dňa 12.03.2000, ktorá bola doručená bezprostredne nadriadenému dňa 13.03.2020 (riaditeľovi Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre). Vyšší nadriadený opatril žiadosť súhlasným stanoviskom. 2. Žalobkyňa doručila osobne dňa 23.04.2020 bezprostredne nadriadenému „žiadosť o stiahnutie žiadosti podanej dňa 13.3.2020“ z dôvodu, že doposiaľ nebol vydaný personálny rozkaz o uvoľnení zo služobného pomeru. K predmetnej žiadosti ( o stiahnutie žiadosti) vydal vyšší nadriadený dňa 27.04.2020 nesúhlasné stanovisko, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená. Žalobkyňa potvrdila v žalobe, že bola oboznámená s nesúhlasným stanoviskom dňa 28.7.2020. 3. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že je na druhej strane tlačiva žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „tlačivo“) uvedený (v časti, že bol policajt oboznámený o súhlase – nesúhlase so späťvzatím žiadosti) dátum dňa 28.07.2020 a podpis žalobkyne. Pritom z obsahu celého tlačiva vyplýva, že sú tu uvádzané len dátumy 12.3.2020, 13.3.2020, 27.4.2020 a vyššie uvedený dátum pri žalobkyni 28.7.2020. Za predmetným tlačivom je v administratívnom spise spísaný dňa 28.04.2020 úradný záznam riaditeľa ODI v Nitre OR PZ v Nitre,
z ktorého obsahu vyplynulo, že žalobkyňa na druhej strane tlačiva pri oboznámení sa s stanoviskom riaditeľa pri svojom podpise uviedla dátum „28.7.2020“, ale má tam byť dátum 28.04.2020, kedy reálne listinu podpísala. Úradný záznam bol spísaný z dôvodu odstránenia rozporov a ustálenia dátumu za prítomnosti nadriadeného menovanej, vedúceho oddelenia výkonu služby A. G. A. H.. 4. Prvostupňové administratívne rozhodnutie: 4.1. Riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre (ďalej „OR PZ v Nitre“) personálnym rozkazom č. 120 zo dňa 27.04.2020 podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uvoľnil dňom 31.05.2020 žalobkyňu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ s odôvodnením, že k uvoľneniu dochádza na základe vlastnej žiadosti menovanej uplynutím zákonom stanovenej lehoty. 4.2. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 27.04.2020, oznámené žalobkyni na vedomie dňa 28.04.2020, čo v ten istý deň potvrdila svojim podpisom žalobkyňa na 1. strane personálneho rozkazu. 4.3. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 12.05.2020 a doručené na OR PZ v Nitre dňa 18.05.2020. Táto skutočnosť súdu vyplynula až z administratívneho spisu, lebo žalobkyňa k správnej žalobe pripojila odvolanie voči inému rozhodnutiu, a to personálnemu rozkazu č. 19 z 19.5.2020 o prepustení z služobného pomeru. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa odôvodnil len tým, že písomne stiahla žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru dňa 24.4.2020. 5. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 5.1. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre (ďalej len „KR PZ v Nitre“) napadnutým rozhodnutím riaditeľa č. KRPZ-NR-VO2-1-006/2020-PK zo dňa 17. 06.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne proti personálnemu rozkazu riaditeľa OR PZ v Nitre č. 120 zo dňa 27.04.2020 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5.2. Druhostupňové rozhodnutie odôvodnil KRPZ v Nitre tým, že žalobkyňa požiadala o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. zákonným spôsobom a na predpísanom tlačive, dňa 24.4.2020 zobrala späť svoju žiadosť, príslušný nadriadený so späťvzatím nesúhlasil, s čím žalobkyňu oboznámil dňa 28.4.2020 a personálnym rozkazom č. 120 z 31.5.2020 ju uvoľnil zo služobného pomeru. Podľa žalovaného postup prebiehal v súlade s § 191 zákona č. 73/1998 Z. z., nadriadený policajt je povinný vyhovieť žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a uvoľniť ho. Po späťvzatí žiadosti o uvoľnenie doručenej pred rozhodnutím o žiadosti o uvoľnenie mal nadriadený dve zákonné možnosti postupu, buď s tým súhlasí a vyjadrí súhlas písomne na podanej žiadosti alebo nesúhlasí so späťvzatím a podľa § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. to bezodkladne oznámi policajtovi bez potreby odôvodniť nesúhlas. Žalovaný konštatoval, že sa v odvolacom konaní vyporiadal s námietkou žalobkyne a nezistil dôvod, pre ktorý by mal žalobkyni ako odvolateľke vyhovieť. 5.3. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal okrem iného aj zo stanoviska riaditeľa OR PZ v Nitre, ktorý napadnutý personálny rozkaz vydal a odvolaniu proti nemu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. 6. Z obsahu listín pripojených žalobcom k správnej žalobe ako aj z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že žalobkyňa bola okrem iného personálnym rozkazom č. 19 z 19.5.2020 generálnym tajomníkom služobného úradu MV SR prepustená podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že „Npráp. A. B. A. C. (ďalej len „menovaná”) v čase výkonu štátnej služby v období od 05.11.2019 do 20.01.2020 vykonávala v rámci svojej služobnej činnosti úkony súvisiace s evidenciou motorových vozidiel cez sprostredkovateľov, ktorým nebolo držiteľmi a vlastníkmi vozidiel udelené písomné splnomocnenie. Úkony vykonávala bez prítomnosti držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, ako aj bez prítomnosti inej splnomocnenej osoby. Menovaná sa sama za držiteľa vozidla a vlastníka vozidla podpísala, pričom uviedla, že držiteľ a vlastník vozidla oznámil zmenu v evidencii vozidla osobne.“ Tento personálny rozkaz však nie je predmetom prieskumu v rámci tohto súdneho konania. Voči personálnemu rozkazu sa žalobkyňa odvolala, odvolanie tiež do tohto konania doložila. II. Žaloba 7. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") dňa 27.07.2020 domáhala zrušenia rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZNR-VO2-1-006/2020-PK zo dňa 17.06.2020 a zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 120 z 27.04.2020 o uvoľnení zo služobného pomeru. Uznesením
č. k. 5S/155/2020 -29 zo dňa ( právoplatné dňa 24.11.2020) bola vec postúpená miestne príslušnému KS v Nitre. 8. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žiadosťou z 12.3.2020 požiadala o uvoľnenie zo služobného pomeru, žiadosť bola bezprostredne nadriadenému doručená dňa 13.03.2020 a dňa 23.04.2020 doručila bezprostredne nadriadenému svoju žiadosť o stiahnutie žiadosti z 13.3.2020. Dňa 28.04.2020 jej bol daný na prečítane personálny rozkaz č. 120 z 27.04.2020, ktorým bola k 31.05.2020 uvoľnená z služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Poštou zaslala dňa 12.05.2020 odvolanie voči personálnemu rozkazu č. 120 z 27.04.2020, dňa 23.06.2020 jej bolo doručené rozhodnutie KRPZ v Nitre č. KRPZ-NR-VO2-1-006/2020-PK zo dňa 17. 06.2020, ktorým bolo odvolanie zamietnuté a personálny rozkaz potvrdený. V rámci argumentácie sa žalobkyňa odvolala na ustanovenia §§ 231 až 235,238, 266 ods. 1, 191 zákona č. 73/1998 Z. z. Osobitne poukázala na to, že personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 19 zo dňa 19.05.2020 bola prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. a služobný pomer jej skončil dňom doručenia rozhodnutia. Predmetný personálny rozkaz jej bol doručený dňa 21.05.2020 a dňa 05.06.2020 podala aj proti nemu odvolanie. 9. Žalobkyňa považuje za zásadnú právnu otázku výklad § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., či sa pod pojmom „rozhodnuté“ rozumie vydanie rozhodnutia alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, lebo zákonodarca to v príslušnom ustanovení nešpecifikuje. Ak zákon pripúšťa pri pojme rôzny výklad ( tu ide o § 191 ods. 4 citovaného zákona), je nevyhnutné nedostatky odstrániť výkladom, ktorý je v súlade s ústavou a judikatúrou ústavného súdu. Podporne sa odvolala na názor Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III. ÚS 341/2007-38 zo dňa 01.07.2008. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ nebolo o jej žiadosti právoplatne rozhodnuté, môže ňou disponovať a zobrať ju späť aj v odvolacom konaní. 10. Žalobkyňa sa domáha zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP. Namieta pochybenie prvostupňového orgánu okrem iného aj v tom, že nebola dodržaná lehota vyplývajúca z § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., tiež doručovanie prvostupňového rozhodnutia nebolo v súlade s § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Druhostupňové rozhodnutie napadá v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Tvrdí, že druhostupňový a prvostupňový orgán nezistili dostatočne skutkový stav pre posúdenie veci. Rozhodnutia považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Personálny rozkaz o uvoľnení zo služobného pomeru považuje za rozhodnutie vo veci služobného pomeru a preto musí byt' vydaný v súlade so zákonom. Žalobkyňa poukazuje na to, že v jej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. na jeho druhej strane absentuje dátum, kedy bolo rozhodnutie oznámené vyhlásením a kto vyhlásenie vykonal. Jej žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru bola doručená bezprostredne nadriadenému dňa 13.03.2020, ale personálny rozkaz riaditeľa ORPZ v Nitre č. 120 zo dňa 27.04.2020 jej bol oznámený až dňa 28.04.2020, čím nebola zo strany prvostupňového orgánu dodržaná zákona lehota v zmysle § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 04.02.2022 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. Žalobkyňa podala proti personálnemu rozkazu odvolanie z dôvodu, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zobrala späť. Riaditeľ OR PZ v Nitre odvolaniu nevyhovel v rámci autoremedúry, zotrval na svojom rozhodnutí, preto odvolanie predložil aj so svojim stanoviskom na KR PZ v Nitre. Odvolanie so spisovým materiálom a vyjadrením riaditeľa OR PZ v Nitre boli riaditeľovi KR PZ v Nitre predložené dňa 01.06.2020, žalobkyni bola listom z 01.06.2020 oznámená možnosť okrem iného nahliadnuť do spisu, navrhovať dôkazy, žalobkyňa si list prevzala dňa 04.06.2020, ale túto možnosť nevyužila. Riaditeľ OR PZ v Nitre v závere svojho vyjadrenie uviedol, že voči žalobkyni sa viedlo aj personálne konanie o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré bolo ukončené vydaním personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 19 z 19.5.2020, žalobca bol prepustený z služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne na uvoľnenie z služobného pomeru poukázal na to, že nadriadený policajta bol povinný žiadosti vyhovieť. Avšak pri späťvzatí žiadosti o uvoľnenie mal nadriadený dve možnosti, súhlasiť alebo nesúhlasiť so späťvzatím, pritom riaditeľ OR PZ v Nitre nesúhlasil so späťvzatím. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa odvolanie odôvodnila len tým, že zobrala späť žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru a s týmto dôvodom sa podľa názoru žalovaného odvolací orgán vyporiadal, nezistil dôvod na vyhovenie odvolaniu. 12. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného poukážuc na to, že žalovaný sa nevysporiadal z procesným pochybením, ktoré je obsiahnuté v ods. 17. a 18. jej žaloby ( ods. 9,10 odôvodnenia tohto rozsudku). IV. 13. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/4/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/4/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. V. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.10.2023 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok I. D. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. 20. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. 21. Podľa § 191 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti. 22. Podľa § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí. 23. Podľa § 191 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti. 24. Podľa § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi. 25. Podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 26. Podľa 266 ods. 1,2,3 zákona č. 73/1998 Z. z., Rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak (1). Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán (2). Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým (3). 27. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZ-NR-VO2-1-006/2020-PK zo dňa 17. 06.2020, ktorým potvrdil personálny rozkaz č. 120 zo dňa 27.04.2020 o uvoľnení žalobkyne zo služobného pomeru dňom 31.05.2020, čím vyhovel žiadosti žalobkyne o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ku dňu 31.05.2020 bez udania dôvodu. 29. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúci personálny rozkaz v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, nakoľko o jeho žiadosti o uvoľnenie nebolo právoplatne rozhodnuté a tiež nebola dodržaná lehota z § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., tiež doručovanie personálneho rozkazu č. 120 nebolo v súlade s § 266 ods. 3 citovaného zákona (bližšie je to vymedzené vyššie v odsekoch 9,10 odôvodnenia tohto rozsudku). 30. V zmysle § 134 ods. 1 SSP je v danej veci správny súd viazaný žalobnými bodmi, teda žalobcom vymedzenými dôvodmi žaloby, v ktorých žalobca uvádza skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia nad rozsah žalobných bodov uplatnených v žalobe. V predmetnej veci žalobkyňa tvrdila, že o jej žiadosti o uvoľnenie nebolo právoplatne rozhodnuté, personálny rozkaz č. 120 jej nebol doručený podľa § 266 ods. 3 citovaného zákona, v tlačive o žiadosti na uvoľnenie zo služobného pomeru absentuje na druhej strane dátum vyhlásenia oznámenia vrátane osoby, ktorá vykonala vyhlásenie. Tiež že nebolo rozhodnuté ani v zákonnej lehote podľa § 191 ods. 8 citovaného zákona. 31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vo všeobecnosti skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 32. Súd sa najprv vyporiadal s otázkou späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, lebo žalobkyňa viaže síce správne jej oprávnenie zobrať žiadosť späť do času, kým o žiadosti nerozhodne príslušný nadriadený, ale je to len jej právo, ktoré nezakladá nárok, že by mal príslušný nadriadený automaticky akceptovať jej späťvzatie žiadosti. Súd je toho názoru, že do rozhodnutia (majúc na mysli právoplatného rozhodnutia) o žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru má žalobkyňa právo podať si žiadosť o späťvzatie žiadosti o uvoľnenie, učinila tak dňa 23.04.2020, ale v konečnom dôsledku z § 191 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že je len právom príslušného nadriadeného rozhodnúť, či bude so späťvzatím súhlasiť. Z obsahu formulárovej žiadosti vyplýva, že príslušný nadriadený (riaditeľ OR PZ v Nitre plk. G. J. J.) dňa 27.4.2020 jasne uviedol, že „nesúhlasí“ so späťvzatím žiadosti a s touto skutočnosťou bola žalobkyňa osobne oboznámená dňa 28.04.2020 v mieste trvalého bydliska, čo mal súd preukázané z obsahu úradného záznamu MV SR, ORPZ v Nitre z 28.04.2020. 33. Oprávnený orgán oznamuje rozhodnutie policajtovi ústne vyhlásením v súlade s § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a len ak to nie je možné, pripadá do úvahy doručenie. V zmysle § 266 ods. 3 citovaného zákona sa rozhodnutie o „prepustení“ oznamuje doručením odpisu do vlastných rúk. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade išlo o personálny rozkaz o uvoľnenie zo služobného pomeru a doručenie ústnym vyhlásením bolo možné, tak súd zastáva názor, že rozhodnutie žalobkyni bolo správne oznámené ústnym vyhlásením, čo samotná žalobkyňa potvrdila v správnej žalobe a vyplýva to aj z obsahu personálneho rozkazu č. 120, ktorý je opatrený podpisom žalobkyne, dátumom a textom „Vzala na vedomie“. Taktiež z obsahu administratívneho spisu - tretej strany tlačiva žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru vyplýva, že orgán, ktorý vyhlásil personálny rozkaz je riaditeľ ODI v Nitre, OR PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „ORPZ v Nitre“), K. A. D. L. a učinil tak dňa 28.4.2020. Zákon predpokladá „ústne“ vyhlásenie a „oprávneným orgánom“. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že K. D. L. takýmto oprávnením nedisponoval, resp., že by nebol oprávneným orgánom na vyhlásenie personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.5.2020. 34. Zákon č. 73/1998 Z. z. bližšie neupravuje, akým konkrétnym spôsobom sa má realizovať zákonom predpokladané ústne vyhlásenie rozhodnutia. V predmetnej veci došlo k súhlasnému prejavu, k zhode oprávneného orgánu oznamujúceho personálny rozkaz vyhlásením a policajta, ktorému sa oznamuje rozhodnutie, ohľadom dátumu jeho ústneho vyhlásenia 28.4.2020, lebo obaja túto skutočnosť potvrdili na tretej strane formulárovej žiadosti. Žalobkyňa v tom čase nerozporovala, že k vyhláseniu rozhodnutia
došlo a v zásade potvrdila, že personálny rozkaz pozná, t. j. došlo k naplneniu účelu oznámenia rozhodnutia vyhlásením, čím zároveň pre oprávnený orgán už nevznikla povinnosť oznámiť personálny rozkaz doručením. (Taktiež samotný personálny rozkaz č. 120 z 27.4.2020 je opatrený podpisom žalobkyne, dátumom 28.4.2020 a poznámkou, že to vzala na vedomie). Postup „doručením“ by bol nutný iba v prípade, ak by rozhodnutie nebolo možné vyhlásiť, a to najmä, ak by nebol policajt dosiahnuteľný, a teda by muselo byť vyhlásenie personálneho rozkazu nahradené jeho doručením, čo ale nie je prípad žalobkyne. V jej prípade nemožno dospieť k záveru, že v danej veci vyhlásenie personálneho rozkazu „nebolo možné“ ako predpokladá § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Niet pochýb o tom, že doručovanie rozhodnutia má zásadný dopad na splnenie procesných podmienok pre odvolacie konanie, je nevyhnutným predpokladom pre právoplatné skončenie veci. Argumentáciu žalobkyne, že jej nebol personálny rozkaz doručený podľa § 266 ods. 3 citovaného zákona považuje správny súd za irelevantnú v danej veci, pretože doručovať personálny rozkaz ako sekundárny spôsob oznámenia pri nemožnosti vyhlásenia rozhodnutia ( §266 ods. 1 citovaného zákona) nebolo potrebné, keďže preukázateľne s ním bola žalobkyňa oboznámená vyhlásením dňa 28.4.2020, čo potvrdila na personálnom rozkaze svojím podpisom a dátumom. Správny súd rozhoduje na základe dôkazov a ich vyhodnotením. Preukázateľne došlo k vyhláseniu personálneho rozkazu, preto nie je na mieste dožadovať sa jeho doručenia. Súd podporne prihliadal na to, že žalobkyňa v odvolaní voči personálnemu rozkazu ani túto skutočnosť nenamieta ( odvolacím dôvodom bolo len to, že žiadosť o uvoľnenie stiahla dňa 24.4.2020). Nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 266 ods. 4 citovaného zákona, k nesplneniu povinnosti doručiť rozhodnutie, ak žalobca neprevzal personálny rozkaz, nakoľko porušenie tejto povinnosti môže nastať len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky pre nutnosť doručiť rozhodnutie, čo však v dôsledku oznámenia rozhodnutia jeho vyhlásením, nie je tento prípad. Správny súd tiež poukazuje na dôvodovú správnu k návrhu zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorej len v najzávažnejších rozhodnutiach týkajúcich sa služobného pomeru, a to taxatívne vymenovaných v zákone, sa doručuje (zásadne do vlastných rúk), a to buď osobne alebo poštou. Vo všetkých ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením a policajt jeden výtlačok neobdrží. 35. Z ustanovenia § 191 ods. 1 citovaného zákona jasne vyplýva povinnosť príslušného nadriadeného, že musí uvoľniť policajta zo služobného pomeru, ak o to požiada. Čiže pokiaľ si policajt žiadosť podá, nadriadenému neostáva iné ako vyhovieť žiadosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si žiadosť o uvoľnenie z služobného pomeru dávala v období, kedy sa prešetroval jej postup v rámci jej služobných povinností, v dôsledku ktorého bola neskôr aj iným personálnym rozkazom č. 19 z 19.5.2020 prepustená z služobného pomeru ( viď odsek 6 odôvodnenia tohto rozsudku). Z ustanovenia § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznamuje nadriadený policajtovi. Urobiť tak má najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. V tomto prípade bola žiadosť o uvoľnenie z služobného pomeru doručená bezprostredne nadriadenému dňa 13.03.2020, personálny rozkaz č. 120 z 27.04.2020 bol oznámený žalobkyni vyhlásením dňa 28.04.2020, t.j. 15 dní po lehote. Lehota upravená v § 191 ods. 8 citovaného zákona je lehotou procesnou, v tomto prípade prekročenou o 15 dní, ale to nič nemení na tom, že bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o uvoľnenie zo služobného pomeru, keďže nedostala súhlas na jej späťvzatie žiadosti. Súd je toho názoru že právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť ani v tomto prípade. Nad každým rozhodnutím súdu sa nesie imperatív zákonnosti aj spravodlivosti. Úlohou súdu v podmienkach právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi a to v súvislosti vždy s konkrétnymi okolnosťami prípadu. 36. Správny súd nepovažuje žalobné body žalobkyne za relevantné privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí. Druhostupňové rozhodnutie potvrdzujúce personálny rozkaz o uvoľnení žalobkyne zo služobného pomeru, považuje správny súd v rozsahu žalobných bodov za súladné s § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom je upravená povinnosť príslušného orgánu uvoľniť zo služobného pomeru policajta, ak o to požiada. V § 191 ods. 4 citovaného zákona je vyjadrená len možnosť správnej úvahy príslušného orgánu vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, či by súhlasil s eventuálnym späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/33/2020 zo dňa 19.11.2020; R44/2021; Zbierka stanovísk NS a súdov SR 3/2021). 37. V zmysle § 2 ods. 2 SSP sa na správnom súde môže dovolať súdnej ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. Správny súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že personálnym rozkazom bolo v celom rozsahu
vyhovené žiadosti žalobkyne o jej uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, že žalobkyňa preukázateľne potvrdila skutočnosť, že k vyhláseniu personálneho rozkazu došlo. Slovné spojenie žalobkyne obsiahnuté v jej správnej žalobe „bol daný na prečítanie“ si súd vyhodnotil tak, že bola s personálnym rozkazom oboznámená a na samotnom personálnom rozkaze je rukou dopísané, že „vzala na vedomie“. Spochybňovať absenciu vyhlásenia rozhodnutia hodnotí správny súd len za účelové. 38. Vzhľadom na uvedené Správny súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že v rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje napadnuté rozhodnutia za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, majúc za preukázané podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a nesúhlas príslušného nadriadeného so späťvzatím žiadosti. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutia boli z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.