Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/2/2019 1019200009 11. 09. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobkyne: JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka, Notársky úrad, Národná 38, 010 01 Žilina, IČO: 42 387 825, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. KMOLVS-117/2018/RK zo dňa 29.10.2018, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou dňa 03.01.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) č. KM-OLVS-117/2018/RK zo dňa 29.10.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, finančná spravodajská jednotka (ďalej aj „FSJ“ alebo „prvostupňový orgán“) č. PPZ-NKA-FSJ2-14-008/2018 z 13.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým napadnutým rozhodnutím ministerka ako príslušný správny orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na základe návrhu osobitnej komisie zamietla rozklad žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola v správnom konaní č. PPZ-NKA-FSJ2-14-004/2018 začatom z vlastného podnetu dňa 18.06.2018 žalobkyni, zaradenej v kontrolovanom období od 01.01.2015 do 30.04.2018 medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“), podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. uložená pokuta vo výške XX XXX Eur so splatnosťou 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pretože žalobkyňa nesplnila povinnosti uvedené v § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. predložiť požadované informácie a písomné doklady o splnení povinností podľa označeného zákona pri plnení úloh FSJ podľa § 26 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. tým spôsobom, že pri začatí kontroly dňa 15.05.2018 o 10.00 hod. v priestoroch sídla Notárskeho úradu na požiadanie FSJ: I. neposkytla potrebnú súčinnosť a nezdržala sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly,
II. na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa označeného zákona neumožnila FSJ prístup k písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a k záznamom na technickom nosiči dát, neumožnila povereným policajtom FSJ nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie, III. neposkytla v štátnom jazyku všetky informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa uvedeného zákona, konkrétne špecifikované v bodoch 1. až 9. prvostupňového rozhodnutia: 1. aktuálny Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „Program“) spolu so všetkými jeho aktualizáciami a dodatkami platnými od 01.01.2015, 2. všetky aktuálne vnútorné smernice, usmernenia, metodické pokyny (alebo dokumenty obdobného charakteru) upravujúce oblasť ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktoré majú význam z hľadiska vykonávania týchto procesov, ak nie sú súčasťou Programu, 3. zoznam zamestnancov povinnej osoby s uvedením ich pracovného zaradenia alebo pracovnej pozície za kontrolované obdobie, 4. doklady preukazujúce plnenie povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., t. j. vykonanie odbornej prípravy zamestnancov počas kontrolovaného obdobia, spolu s uvedením dátumov školenia a prezenčnými listinami, 5. zoznam všetkých klientov, ktorým povinná osoba poskytla právnu službu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. a ktorá sa týkala nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodných podielov v obchodnej spoločnosti, správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, otvorenia alebo správy účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov, alebo založenia, činnosti alebo riadenia obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb a právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, 6. listiny, dokumenty, zmluvy a notárske zápisnice týkajúce sa poskytnutých právnych služieb uvedených v bode 5., t. j. najmä správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov, nákupu a predaja nehnuteľností, obchodných podielov, ako aj všetky doklady, ktoré preukazujú plnenie povinností podľa § 8, § 10, § 12, § 14 až § 21 zákona č. 297/2008 Z. z. k uvedeným obchodným vzťahom, resp. obchodom, 7. zoznam a výpisy všetkých účtov vedených za účelom správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku za kontrolované obdobie, 8. prehľad používaných informačných systémov a oblasť ich využívania, 9. interné hlásenia zamestnancov o podozrivých obchodných operáciách, ktoré boli zaznamenané počas kontrolného obdobia s písomným záznamom o ich posúdení v zmysle § 14 zákona č. 297/2008 Z. z.; v dôsledku čoho neumožnila FSJ ako centrálnej národnej jednotke v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vykonať kontrolu plnenia a dodržiavania povinností ustanovených zákonom, a to napriek tomu, že bola riadne poučená v zmysle § 5 ods. 1 písm. j), § 26 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1, § 18 ods. 12, § 30 ods. 1 až 3 s poukazom na § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., čím porušila povinnosti uvedené v § 30 ods. 1 až 3 uvedeného zákona. 2. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že zo strany FSJ jej bolo dňa 14.05.2018 oznámené, že u nej ako u notárky bude dňa 15.05.2018 vykonaná kontrola, ktorej rozsah však bol stanovený veľmi široko a neurčito, a tejto požiadavke sa nedalo vyhovieť ani z ľudského hľadiska. Napadnuté rozhodnutie nekorešponduje s priebehom deja, v ktorom sa mala dopustiť protiprávneho konania, a celý priebeh kontroly je nezákonný s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 566/2016 z 14.02.2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Sžo/8/2017 z 28.06.2018. 3. Dôvody, pre ktoré neposkytla konkrétne údaje v rámci výkonu kontroly, žalobkyňa rozdelila do troch skupín, a to mlčanlivosť notára, neprimeraný rozsah kontroly a spôsob vykonania kontroly. K otázke mlčanlivosti notára vysvetlila, že táto povinnosť je výslovne zakotvená v § 39 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) a v Etickom kódexe notára, a podľa § 81 Notárskeho poriadku nie je možné vyhotovovať akékoľvek kópie zo spisov, dokonca ani vo vzťahu k oprávneným osobám. Žiadne fotenie alebo sprístupnenie počítača Notársky poriadok neupravuje. V tejto súvislosti žalobkyňa citovala vyššie označený rozsudok NS SR, podľa ktorého „...nová právna úprava jednoznačnejšie precizovala obsah povinnosti povinných osôb a časť povinnosti mlčanlivosti právnych profesionálov (advokátov a notárov) uprednostnila pred povinnosťou súčinnosti finančnej polícii.“ Žalobkyňa na základe toho uzavrela, že pri kontrole plnenia administratívnych povinností nemôže dôjsť k prelomeniu ochrany súkromia klientov notára. Sprístupniť taký objem informácií v čase, kedy tieto majú požívať zvýšenú ochranu, len
pre plnenie administratívneho charakteru, je neprípustné. Dodala, že zákon č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 ustanovenie § 18 ods. 12 neobsahoval, pričom kontrolované obdobie bolo vymedzené od 01.01.2015 do 30.04.2018. Zvolenie času kontroly podľa žalobkyne vyvoláva aj ďalší otáznik, a síce že v zmysle § 36a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. prišiel prvostupňový orgán kontrolovať Program vlastnej činnosti v deň, ktorý mal byť podľa znenia zákona účinného po 15.03.2018 povinne podľa tohto nového znenia vypracovaný, teda do 15.05.2018. 4. V rámci neprimeraného rozsahu kontroly ďalej namietala nesprávny čas spáchania skutku dňa 15.05.2018 o 10:00 hod. s tým, že požiadavky FSJ v rámci výkonu kontroly boli nereálne aj vzhľadom k tomu, že upovedomenie o začatí kontroly prevzala ani nie 24 hodín pred samotným jej začatím. V čase skutku sa protiprávneho konania dopustiť nemohla, pretože to nebolo v ľudských možnostiach, keďže išlo o obrovské kvantum listín, u ktorých čas prípravy ani nebolo možné zistiť. Poukázala na vyššie označené rozhodnutie ÚS SR, podľa ktorého „...k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Pri nedodržaní niektorej podmienky ide o zásah protiústavný.“ Zásah orgánu verejnej moci spočívajúci v požadovaní takého objemu údajov podľa žalobkyne potom možno hodnotiť ako protiústavný, v rozpore so zákonom. Prvostupňový orgán vlastne od nej žiadal celú agendu. 5. Vo vzťahu k spôsobu vykonania kontroly prvostupňovému orgánu vytkla, že okrem upovedomenia o vykonaní kontroly a poverenia na jej vykonanie žiadne ďalšie informácie o jeho aktívnej legitimácii nedostala a v tejto otázke jej nebola poskytnutá súčinnosť. Časový sled kontroly bol neštandardne rýchly, bez náležitého oboznámenia sa s vecou a rešpektovania dostupnej legislatívy a judikatúry. JUDr. Mgr. A. opakovane modifikovala to, čo bolo uvedené v upovedomení, na čo nemala v poverení oprávnenie, a teda nemala rozhodovať ani o predĺžení lehoty a o tom, čo vlastne kontrolný orgán žiada. Kontrolný orgán následne záver o neplnení si povinnosti vyvodil dedukciou, čo je podľa žalobkyne nemožné. V predmetnom správnom konaní nebol dodržaný Správny poriadok, správne konanie bolo rozhodnuté skôr, ako začalo. V konaní boli porušené ustanovenia § 3 ods. 2, ods. 5, § 4 ods. 1, § 32 a § 33 Správneho poriadku a napriek jej žiadosti o vyjadrenie na ústnom pojednávaní sa žiadne pojednávanie nekonalo. Pri výkone kontroly i v správnom konaní boli činné tie isté osoby, čím bola porušená zásada nestrannosti. Upovedomenie o začatí správneho konania taktiež zasielala osoba, ktorá vykonávala samotnú kontrolu, hoci v ňom je podpísaný riaditeľ prvostupňového orgánu. 6. Vzhľadom na uvedené v rámci žalobného petitu navrhla, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania v celom rozsahu. Zároveň v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) SSP požiadala o nariadenie pojednávania vo veci a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. K správnej žalobe predložila príslušné prílohy. II. Priebeh administratívneho konania 7. Dňa 02.05.2018 bolo riaditeľom FSJ vo veci vedenej pod sp. zn. PPZ-NKA-FSJ2-14/2018 vydané Poverenie na vykonanie kontroly, ktorým boli policajti FSJ npor. JUDr. Mgr. B. A. a pplk. JUDr. C. A. poverení na vykonanie kontroly podľa § 26 ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. u žalobkyne, za obdobie 01.01.2015 až 30.04.2018, so začiatkom dňa 15.05.2018, bez určenia plánovanej doby jej výkonu. 8. Dňa 02.05.2018 riaditeľ FSJ v predmetnej veci vydal Upovedomenie o vykonaní kontroly, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 14.05.2018, a ktorým jej bolo oznámené, že u nej ako u povinnej osoby bude vykonaná kontrola zameraná na preverenie plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z. z., týkajúcich sa výkonu činností zameraných proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu za obdobie 01.01.2015 až 30.04.2018 so začiatkom dňa 15.05.2018 o 10.00 hod. v sídle Notárskeho úradu. Žalobkyňa bola poučená o svojich povinnostiach i následkoch ich nesplnenia a bola vyzvaná na zabezpečenie presne špecifikovaných písomností.
9. Dňa 15.05.2018 bol začatý výkon predmetnej kontroly, o ktorom bol spísaný Záznam zo začatia kontroly, ktorého záverom bolo, že „...povinná osoba na žiadosť pri kontrole FSJ nepredložila doklady, písomnosti a informácie, ktoré sú uvedené v upovedomení o vykonaní kontroly z nasledovných dôvodov: povinnosti zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 39 Notárskeho poriadku, kolízie dvoch právnych noriem, a to AML zákon a Notársky poriadok, nejasného postavenia samotného subjektu, ktorý kontrolu nariadil a ktorý kontrolu vykonáva.“ 10. Žalobkyňa dňa 15.05.2018 prvostupňovému orgánu predložila Zaujatie stanoviska k Upovedomeniu o vykonaní kontroly, v ktorom sa vyjadrila k rozhodujúcim skutočnostiam týkajúcim sa kontroly. 11. Dňa 21.05.2018 npor. JUDr. Mgr. A. vyhotovila Úradný záznam o vyžiadaní stanoviska Notárskej komory Slovenskej republiky k vykonávaniu kontrol v kanceláriách notárov. Predmetné stanovisko bolo FSJ doručené 28.05.2018. 12. Dňa 05.06.2018 prvostupňový orgán vydal Upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 18.06.2018 a ktorého predmetom bolo začatie konania podľa § 18 Správneho poriadku vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinností podľa § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. Žalobkyňa bola poučená okrem iného o tom, že sa v lehote 7 dní môže vyjadriť. 13. Žiadosťou zo dňa 21.06.2018 žalobkyňa prvostupňový orgán požiadala o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, ktorej bolo vyhovené Upovedomením o predĺžení lehoty do 30.06.2018, doručené žalobkyni 29.06.2018. Vyjadrenie datované 29.06.2018 žalobkyňa podala FSJ dňa 06.07.2018. 14. Dňa 13.07.2018 bolo vydané prvostupňového rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že z obsahu spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že povinná osoba odmietla poskytnúť informácie a podklady nevyhnutné na vykonanie kontroly a neposkytla povinnú súčinnosť, čím sa nezdržala konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly, a to napriek tomu, že bola riadne poučená v zmysle § 5 ods. 1 písm. j), § 26 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1, § 18 ods. 12, § 30 zákona č. 297/2008 Z. z., čím došlo k závažnému porušeniu povinností povinnej osoby podľa § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. Uvedeným konaním povinná osoba znemožnila FSJ ako centrálnej národnej jednotke v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vykonávať svoje oprávnenia v záujme presadzovania účelu zákona. Neumožnila dôkladné vykonanie kontroly v súlade so zákonom a vydaným Poverením, v dôsledku čoho nebolo možné kontrolou preveriť, či neohrozila záujem chránený zákonom, čím zmarila jej výkon. Prvostupňový orgán poukázal na to, že povinnosť mlčanlivosti sa v danom prípade vzťahovala iba na časť požadovaných dokladov, a to konkrétne uvedených v bodoch 5. a 6. Upovedomenia o vykonaní kontroly. Navyše mlčanlivosť bola prelomená ustanovením § 18 ods. 12 zákona č. 297/2008 Z. z. Povinná osoba mohla predložiť aspoň časť dokumentov, ktoré povinnosti zachovávať mlčanlivosť nepodliehali. Prvostupňový orgán označil konanie žalobkyne za účelové s cieľom zmariť výkon kontroly a zdôraznil, že povinná osoba musí zabezpečiť, aby k Programu mal nepretržitý prístup každý zamestnanec, ktorý plní úlohy podľa zákona a aby bol Program k dispozícii na prevádzke. Rovnako nepredložením zoznamu zamestnancov povinnej osoby za kontrolované obdobie a odkázaním kontrolnej skupiny na stránku Notárskej komory Slovenskej republiky, ako aj nepredložením výpisov všetkých účtov vedených za účelom správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku za kontrolované obdobie žalobkyňa vážnym spôsobom marila výkon kontroly. Podľa prvostupňového orgánu možno bezpochyby vyvodiť záver, že k porušeniu povinnosti podľa § 30 zákona č. 297/2008 Z. z. došlo dňa 15.05.2018, nakoľko lehota na predloženie požadovaných informácií uplynula okamžite po výzve, resp. po tom, ako žalobkyňa vyhlásila, že odmieta poskytnúť informácie a súčinnosť. Prvostupňový orgán sa v ďalšej argumentácii podrobne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne, najmä s kolíziou povinnosti mlčanlivosti a povinnosti súčinnosti, k prítomnosti zástupcu Notárskej komory Slovenskej republiky pri výkone kontroly a jej stanovisku, vysporiadal sa i s výškou uloženej pokuty, ktorú podrobne odôvodnil, a uzavrel, že na väčšinu požadovaných listín sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahovala, napriek tomu povinná osoba nemala záujem ich predložiť. Rovnako nenavrhla náhradný termín, nenavrhla zaslanie dokladov, teda jediným praktickým úkonom neprejavila skutočnú snahu, aby umožnila kontrolu vykonať. Notár je štátom určená a splnomocnená osoba vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku. Dôvera, ktorú úradu notára preukazuje štát i verejnosť, musí byť vyvážená nielen vysokou odbornou spôsobilosťou, dôsledným uplatňovaním práva, ale aj morálnou integritou a rešpektovaním najvyšších etických štandardov. Povinná osoba konala nielen v rozpore so zákonom, ale aj so základnými etickými
princípmi. Prvostupňový orgán upozornil, že logika argumentácie povinnej osoby hraničí so zneužitím práva, v tomto prípade práva vedieť, že FSJ má zákonné právo kontrolu vykonať, že požiadavka na predloženie listín a dokumentov je zákonná a že zákon č. 297/2008 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu k Notárskemu poriadku v ustanovení § 18 ods. 12 upravuje výnimku z povinnosti notára zachovávať mlčanlivosť. V danom prípade je notár osoba s právnickým vzdelaním, teda osoba znalá práva, preto by práva a povinnosti vyplývajúce jej z právnych predpisov mala poznať. 15. Dňa 08.08.2018 žalobkyňa podala rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietala najmä priebeh vykonanej kontroly, jej účel, vymedzenie času spáchania skutku, konanie zamestnancov FSJ, neprimeranosť lehôt, porušenie princípu nediskriminácie a spolupráce, aktívnu legitimáciu FSJ, zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia. 16. Dňa 06.09.2018 bolo žalovanému predložené stanovisko prvostupňového orgánu k rozkladu a dňa 13.09.2018 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o predložení veci odvolaciemu orgánu. 17. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 29.10.2018, právoplatnosť nadobudlo 06.11.2018. V jeho odôvodnení ministerka okrem iného uviedla, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistila dôvod, ktorý by opodstatňoval jeho zmenu alebo zrušenie. Z administratívneho spisu je zrejmé, že z miestneho, časového a vecného vymedzenia a popisu konania povinnej osoby vyplýva, že skutky sú formulované presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje ich zameniteľnosť s inými skutkami. Postavenie FSJ je riadne upravené v § 26 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., § 4 ods. 1, §29a ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“), ako aj v interných predpisoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, t. j. v čl. 29 ods. 2 písm. l) bod 6 Organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, o čom bola povinná osoba upovedomená po začatí kontroly. Ďalej konštatovala, že FSJ pri rozhodovaní o uložení pokuty použila svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, uložená pokuta je na dolnej hranici zákonnej sadzby, jej výška s ohľadom na zistené okolnosti nie je neprimeraná. FSJ podľa nej uvážila všetky hľadiská pre určenie jej výšky v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnila. Zistené porušenie povinností je iným správnym deliktom, nemožno teda hovoriť o zavinení a za porušenie zákona v tomto prípade zodpovedá povinná osoba ako celok, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti. Pri kategórii správneho deliktu ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť absolútnu, preto FSJ pri posudzovaní veci neprihliada na subjektívnu stránku veci. Uzavrela, že kontrola a správne konanie boli vykonané v súlade so zákonom a základnými zásadami správneho konania, účastníkovi konania bol poskytnutý dostatočný časový priestor na realizáciu jeho práv. FSJ zistila úplne a presne skutkový stav, na základe ktorého bol vyvodený správny právny záver. Pri určovaní výšky sankcie vychádzala zo základných rovín jej pôsobenia – individuálnej aj generálnej prevencie, a to vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj objektu, ktorým je záujem spoločnosti na zabránení legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je preto zákonné a vecne správne. III. Priebeh konania pred správnym súdom 18. Po podaní správnej žaloby dňa 03.01.2019 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane zaplatenia súdneho poplatku a doručovania písomností účastníkom konania (§ 105, § 106 SSP). 19. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 30.05.2019. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže ministerka podľa neho nie je orgánom verejnej správy, ale je ním Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán. Navrhol preto konanie s poukazom na § 99 písm. b) SSP zastaviť. Vo vzťahu k odkladnému účinku správnej žaloby navrhol žalobkyni nevyhovieť a jej návrh podľa § 188 SSP zamietnuť. K žalobnej argumentácii okrem iného uviedol, že rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 566/2016 z 14.02.2017 sa týka iných okolností, a to nedostatočného vymedzenia predmetu kontroly finančnej polície ako správneho orgánu v žiadosti o poskytnutie údajov a dokladov (neprípustný plošný výkon kontroly). Podľa žalovaného tu nebolo sporné, či má notár povinnosť poskytnúť FSJ potrebnú súčinnosť, sporné bolo posúdenie rozsahu povinnosti mlčanlivosti. Žalobkyňa si z označeného
rozhodnutia len vytrhla jeho časti, pričom skutkové okolnosti sú diametrálne odlišné. V predmetnej veci bola žalobkyňa pri začatí kontroly riadne oboznámená s jej predmetom a zameraním a bola požiadaná o predloženie konkrétnych dokumentov, pričom sama uviedla, že rozsahu a predmetu kontroly rozumie. K povinnosti zachovávať mlčanlivosť žalovaný doplnil, že vzhľadom na všeobecný verejný záujem a špecifický účel zákona č. 297/2008 Z. z. nemôže byť plnenie zákonných povinností obmedzené povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. V danom prípade ide o všeobecný záujem na ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, preto je tento záujem ústavne aprobovateľný. Zásah do práva na súkromie je tu nevyhnutný, a preto prípustný. Výkon kontroly dodržiavania zákona č. 297/2008 Z. z. a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/60/ES a smernica Komisie č. 2006/70/ES (ďalej len „smernica AML“) je zverený výlučne FSJ, žiadnemu inému orgán vrátane Notárskej komory Slovenskej republiky či Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný zdôraznil, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť je v danom prípade prelomená ustanovením § 18 ods. 12 zákona č. 297/2008, pričom táto výnimka bola do 15.03.2018 upravená v § 17 ods. 6 zákona č. 297/2008 Z. z. Notári majú podľa uvedeného zákona zúžené povinnosti oproti ostatným povinným osobám, a teda obmedzená povinnosť mlčanlivosti smeruje iba voči týmto povinnostiam. Uvedený zákon jednoznačne upravuje obsah povinností povinných osôb, časť povinností mlčanlivosti právnych profesionálov uprednostňuje pred povinnosťou poskytnúť súčinnosť FSJ, čo nasvedčuje, že princíp legality je dodržaný. Vo vzťahu k citovanému rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžo/8/2017 zo dňa 28.06.2018 žalovaný vysvetlil, že jeho podstatou je poukaz na novú právnu úpravu v tejto oblasti a zmeny, ku ktorým došlo prijatím nového zákona (pôvodne zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný do 01.09.2008, ďalej len „zákon č. 367/2000 Z. z.“). Analyzujúc obsah smernice AML a ňou súvisiacich odporúčaní EÚ žalovaný uzavrel, že zákonná úprava je v súlade s týmito aktami a poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Michaud proti Francúzsku, v ktorom súd uviedol, že zásah do súkromia sťažovateľových klientov mal legitímne opodstatnenie z hľadiska predchádzania legalizácie príjmov z trestnej činnosti, čo je legitímnym záujmom. 20. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že by v prvostupňovom rozhodnutí mal byť nesprávne uvedený čas skutku, keďže porušenie zákona bolo zistené dňa 15.05.2018 v sídle žalobkyne pri kontrole, ktorá začala o 10.00 hod., pričom lehota na predloženie požadovaných informácií plynula následne po výzve až do vyhlásenia žalobkyne, že odmieta poskytnúť akékoľvek informácie a súčinnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej zo Správneho poriadku nevyplýva povinnosť vymedziť skutok konkrétnym dňom, hodinou či minútou, musí k nemu však dôjsť nezameniteľným spôsobom. K rozsahu kontroly žalovaný zdôraznil, že počas jej výkonu poskytoval žalobkyni súčinnosť a snažil sa o spoluprácu aj návrhom na zmenu času jej začatia, prípadne zmenou lehoty na predloženie dokumentov, s čím však žalobkyňa nesúhlasila a argumentovala výlučne svojou povinnosťou mlčanlivosti. Žalovaný vyslovil názor, že žalobkyňa mala možnosť predložiť požadované doklady, avšak tak neurobila, a neprejavila skutočnú snahu kontrolu umožniť, napriek jej povinnosti zakotvenej v § 30 ods. 2, ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. K aktívnej legitimácii FSJ žalovaný upresnil, že poverenie bolo žalobkyni predložené a mala možnosť sa s ním oboznámiť. Počas kontroly bola viackrát upozornená na úlohy FSJ a jej postavenie a bola poučená, aké dôsledky bude mať neumožnenie vykonania kontroly. S ostatnými námietkami žalobkyne žalovaný nesúhlasil a označil ich za nedôvodné. Uzavrel, že FSJ v predmetnej veci úplne a presne zistila skutkový stav, na základe ktorého bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol odôvodnený a zákonný, a preto nemožno považovať prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobkyňa neumožnila FSJ vykonanie kontroly v súlade so zákonom, v dôsledku čoho nebolo možné kontrolou preveriť, či neohrozila záujem chránený zákonom, čím zmarila jej výkon. Zdôraznil, že konanie, ktorým sú ohrozované finančné záujmy, stabilita a integrita finančného systému, sa vo všeobecnosti považuje za spoločensky nebezpečné. 21. S ohľadom na uvedené navrhol, aby súd konanie v tejto veci zastavil podľa § 99 písm. b) SSP, alternatívne žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným krajskému súdu 17.06.2019 (replika). K nedostatku pasívnej legitimácie upriamila pozornosť na rozhodovaciu prax správnych súdov s tým, že ani takýto nedostatok nemôže mať za následok zamietnutie žaloby,
pričom označenie žalovaného bolo v jej prípade správne. V ďalšej argumentácii sa pridržala svojich vyjadrení a návrhov uvedených v správnej žalobe a dodala, že rozhodovanie správnych orgánov bolo poznačené vysokou mierou subjektivizmu. 23. Replika žalobkyne bola doručená žalovanému na vedomie dňa 18.06.2019. 24. Uznesením krajského súdu č. k. 5S/2/2019-105 z 24.06.2019 bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.07.2019. 25. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.03.2020 a následne na deň 31.03.2020. Pojednávania však boli odročené a zrušené z dôvodu opatrení súvisiacich s vírusom COVID-19, pričom žalobkyňa podaním z 11.02.2021 krajskému súdu oznámila, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. 26. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave, ktorý vo veci ďalej konal. 27. Správny súd vec dňa 11.09.2023 prejednal za prítomnosti účastníkov konania. Žalobkyňa v rámci svojho prednesu pred súdom zotrvala na svojich doterajších podaniach a návrhoch a v rámci rozsahu žaloby len dodala, že nemala v úmysle podrývať autoritu FSJ, avšak konanie správnych orgánov nevykazuje ani štipku etického správania. Aj v súčasnosti jej priamo na adresu bydliska správne orgány adresujú zásielky a vyzývajú ju na splnenie predmetných povinností, pričom jej hrozia ujmou na majetku v jej vlastníctve ako fyzickej osoby. Túto situáciu preto môže vyriešiť len správny súd, a to s poukazom na rozhodnutia súdov už vydané v tejto otázke. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a návrhoch v danej veci a dodal, že predmetom konania pred správnym súdom nie je etika, ale zákonnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. IV. Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava 28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci (§ 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.), po zistení, že správna žaloba vo veciach správneho trestania v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP), smerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 182 v spojení s § 194 ods. 2 SSP), a že bola splnená podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP, po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP, konajúc s ohľadom na § 493e SSP, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, berúc do úvahy skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok rozhodol na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Správne súdy rozhodujú o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“ 31. Podľa § 194 ods. 1 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ 32. Podľa § 194 ods. 2 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 33. Podľa § 190 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 34. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 35. Podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Povinnou osobou na účely tohto zákona je advokát alebo notár, ak poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri 1. kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, 2. správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, 3. založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo 4. založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby.“ 36. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Plnenie povinností podľa tohto zákona nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.“ 37. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 spravodajská jednotka plní úlohy centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu.“
„Finančná a
38. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Finančná spravodajská jednotka a) prijíma, analyzuje, vyhodnocuje a spracúva hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách a ďalšie informácie súvisiace s legalizáciou alebo financovaním terorizmu na plnenie úloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, b) odstupuje vec orgánom činným v trestnom konaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, c) požaduje a kontroluje plnenie povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom, d) podáva podnet na uloženie pokuty povinnej osobe za porušenie alebo neplnenie povinností uložených týmto zákonom orgánu, ktorý je oprávnený podľa osobitných predpisov povinnej osobe pokutu uložiť, ak vo veci nekoná sama podľa § 32 alebo 33, e) podáva podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť povinnej osoby za opakované porušenie alebo neplnenie povinností uložených týmto zákonom orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o odobratí oprávnenia podľa osobitného predpisu, f) požaduje vyrozumenie o spôsobe vybavenia podaných návrhov a podnetov a o prijatých opatreniach od orgánov, ktorým podala návrh na uloženie pokuty alebo podnet na odobratie oprávnenia podľa písmen c) a d); tieto orgány sú povinné finančnú spravodajskú jednotku vyrozumieť, g) zachováva mlčanlivosť o obsahu a pôvode informácií získaných od povinnej osoby alebo vnútroštátneho správcu plnením ich ohlasovacej povinnosti a zabezpečuje ochranu takto získaných informácií, ak tento zákon neustanovuje inak, h) zverejňuje informácie o formách a spôsoboch legalizácie a financovaní terorizmu a o spôsoboch rozpoznania neobvyklých obchodných operácií,
i) informuje povinnú osobu alebo vnútroštátneho správcu o účinnosti hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii a o postupoch, ktoré nadväzujú na prijatie hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, ak tým nehrozí zmarenie spracovania neobvyklej obchodnej operácie, j) poskytuje informácie získané pri svojej činnosti na základe tohto zákona správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky, k) poskytuje bezodkladne príslušnému súdu identifikáciu konečného užívateľa výhod klienta povinnej osoby, a to vždy, keď finančná spravodajská jednotka pri svojej činnosti zistí nezrovnalosti v identifikácii konečného užívateľa výhod podľa tohto zákona a konečného užívateľa výhod zapísaného v registri partnerov verejného sektora, l) odstupuje informácie Policajnému zboru k plneniu úloh podľa osobitného predpisu, m) podáva podnet oprávnenému orgánu na vykonanie dohľadu, kontroly, štátneho dohľadu alebo štátneho dozoru u povinnej osoby za porušenie alebo neplnenie povinností uložených osobitnými predpismi.“ 39. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Kontrolu plnenia a dodržiavania povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom vykonáva finančná spravodajská jednotka.“ 40. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Povinná osoba je povinná vytvoriť finančnej spravodajskej jednotke primerané podmienky na výkon kontroly, poskytnúť jej potrebnú súčinnosť a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly.“ 41. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Povinná osoba je povinná na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa tohto zákona umožniť finančnej spravodajskej jednotke prístup k písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a k záznamom na technickom nosiči dát, nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie; spíše o tom úradný záznam. Povinná osoba je povinná poskytnúť odborné písomné vyjadrenia súvisiace s predmetom jej činnosti.“ 42. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Povinná osoba je povinná na požiadanie finančnej spravodajskej jednotke poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa tohto zákona za obdobie predchádzajúcich piatich rokov. Ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, povinná osoba je povinná predložiť na svoje náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka. Finančná spravodajská jednotka určí povinnej osobe lehotu na predloženie požadovanej dokumentácie.“ 43. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Finančná spravodajská jednotka môže uložiť právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 200 000 Eur, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak táto povinnosť nie je uvedená v odseku 1 alebo odseku 2.“ 44. Predmetom daného konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými správnymi rozhodnutiami bola žalobkyni ako povinnej osobe podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. uložená pokuta podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. vo výške XX XXX Eur, za porušenie povinností podľa § 30 ods. 1 až 3 označeného zákona, pri výkone kontroly FSJ uskutočnenej v sídle Notárskeho úradu v Žiline dňa 15.05.2018 podľa § 29 ods. 1 označeného zákona, zameranej na plnenie a dodržiavanie povinností povinných osôb v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu. 45. Žalobkyňa nezákonnosť správnych rozhodnutí odôvodnila s poukazom na povinnosť mlčanlivosti notára, neprimeraný rozsah kontroly a spôsob jej vykonania. Rozhodnutia navrhla zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP, teda z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
46. Správny súd oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a spoľahlivo zistili skutkový (skutočný) stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie rozhodnutia, pričom dôkladne preukázali porušenie zákona zo strany žalobkyne spôsobom uvedeným v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali najmä z podkladov získaných v priebehu výkonu kontroly a následne v priebehu správneho konania o udelení pokuty, konkrétne z vyjadrení žalobkyne uvedených v Zázname zo začatia kontroly z 15.05.2018, v podaní označenom ako Zaujatie stanoviska k Upovedomeniu o vykonaní kontroly z 15.05.2018 a vo Vyjadrení žalobkyne z 29.06.2018, z ktorých obsahu vyplynulo, že žalobkyňa odmietla poskytnúť požadované údaje a dokumenty prvostupňovému orgánu s uvedením viacerých dôvodov, resp. podmienok, za ktorých jedine je možné údaje poskytnúť, s poukazom najmä na povinnosť mlčanlivosti notára. Túto skutočnosť potvrdila žalobkyňa aj svojím vyjadrením v správnej žalobe. Skutkový stav bol preto zistený úplne a správne. 47. Pokiaľ ide o priebeh výkonu kontroly a následného správneho konania, v rámci ktorých boli zabezpečené podklady správnych rozhodnutí, správny súd má za to, že aj tieto boli uskutočnené v súlade so zákonom, keď správne orgány postupovali v zmysle Správneho poriadku a zákona č. 297/2008 Z. z., pri plnom zachovaní práv žalobkyne, ktoré jej v danej fáze konania prináležali, preto žalobné námietky v tejto časti nemožno považovať za dôvodné. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii na vykonanie kontroly je potrebné uviesť, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé. Zo Záznamu zo začatia kontroly z 15.05.2018 vyplýva, že žalobkyni bolo predložené Poverenie na vykonanie kontroly príslušných osôb, boli jej predložené k nahliadnutiu služobné preukazy poverených osôb, pričom žalobkyňa sama skonštatovala, že „...osoby na fotografiách sa jej zhodujú“. Žalobkyňa bola v rovnakom čase oboznámená s tým, že oprávnenosť riaditeľa FSJ na udelenie poverenia vyplýva z interných predpisov - Organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry a zo zákona o PZ, a tieto skutočnosti boli uvádzané aj v rozhodnutiach správnych orgánov. Žalobkyni bola v rámci výkonu kontroly zo strany prvostupňového orgánu poskytnutá súčinnosť i potrebné vysvetlenia, dokonca nad rámec zákonných povinností orgánu kontroly. Správnemu súdu nie je zrejmé, akým ďalším spôsobom mali poverené osoby FSJ preukazovať svoju legitimáciu na vykonanie kontroly, keďže všetky dostupné možnosti vysvetlenia a legitimácie boli vyčerpané a ani aplikovateľné zákony v tomto smere FSJ ďalšiu takúto povinnosť neukladajú. Požiadavky žalobkyne produkované v priebehu výkonu kontroly sa správnemu súdu javia ako neadekvátne a smerujúce k nerešpektovaniu postavenia FSJ ako orgánu kontroly v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. a jeho kompetencií, hoci to žalobkyňa popiera. 48. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením, že priebeh kontroly a správneho konania bol neštandardne rýchly, bez náležitého oboznámenia s vecou a rešpektovania dostupnej judikatúry. Z priebehu administratívneho konania tak, ako bol popísaný v časti II. tohto rozsudku, je zrejmé, že časový úsek medzi vydaním Upovedomenia o vykonaní kontroly a vydaním prvostupňového rozhodnutia umožňoval riadne oboznámenie sa s vecou tak zo strany správnych orgánov, ako i žalobkyne, a umožnil aj plnú realizáciu jej práv, keďže v tomto časovom rozpätí dostala možnosť sa dostatočne oboznámiť s predmetom konania a zaujať stanovisko k vykonaným úkonom a vydaným dokumentom, čo aj využila. Relatívne krátky priebeh samotného správneho konania sám osebe neznamená, že došlo k porušeniu ustanovení Správneho poriadku, to platí i pre dĺžku stanovených lehôt, v súvislosti s ktorými správny súd zdôrazňuje, že ich predlžovanie, resp. akákoľvek zmena je výlučne v kompetencii správnych orgánov a vychádza zo zásad správneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a zásada pomoci, pričom ide o fakultatívny postup. Pokiaľ ide o judikatúru, ktorá mala byť ignorovaná, žalobkyňa v správnej žalobe nekonkretizovala, o akú judikatúru sa malo jednať. 49. V súvislosti s priebehom správneho konania žalobkyňa správnym orgánom vytkla absenciu ústneho pojednávania, čo však nie je možné považovať za relevantné s ohľadom na znenie § 21 Správneho poriadku, ktorý takúto povinnosť správnemu orgánu neukladá, a neukladá mu ju ani zákon č. 297/2008 Z. z. Irelevantná je aj námietka absencie nestrannosti poverených osôb FSJ, keďže zákon č. 297/2008 Z. z. právomoc v oblasti výkonu kontroly ustanovením § 29 ods. 1 a § 33 ods. 2 expressis verbis zveruje FSJ ako osobitnému subjektu s tým, že spôsob konania jednotlivých zamestnancov a funkcionárov je určený internými predpismi. Osoby, ktorých postup žalobkyňa namieta, boli písomne poverené riaditeľom FSJ na plnenie povinností v súvislosti s výkonom kontroly, pričom zo samotného Poverenia vyplýva, že
v prípade nesplnenia povinností môže dôjsť i k uloženiu pokuty podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. Poverenie bolo žalobkyni predložené pred začatím výkonu kontroly. 50. V rámci neprimeraného rozsahu kontroly žalobkyňa okrem iného vyslovila námietky vo vzťahu k času spáchania skutku, ktorý bol podľa nej nesprávne určený dňom 15.05.2018 o 10.00 hod. Dôvodom nesprávneho určenia bol podľa nej objem požadovaných údajov, ktorých poskytnutie „nebolo v ľudských možnostiach“. Správny súd má za to, že časové určenie skutku bolo stanovené v súlade so zisteným skutkovým stavom veci, keďže k odmietnutiu súčinnosti zo strany žalobkyne podľa Záznamu zo začatia kontroly došlo už v úvode kontrolného stretnutia dňa 15.05.2018 so začiatkom o 10.00 hod. a v tomto duchu prebiehala celá kontrola, ktorej výkon bol v dôsledku konania žalobkyne zmarený. 51. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani argumentáciu žalobkyne o protiústavnosti požiadavky na predloženie kontrolovaných podkladov a ich rozsah s poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 566/2016 z 14.02.2017, a rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/8/2017 z 28.06.2018, keďže označené rozhodnutia nie sú aplikovateľné na predmetnú vec z dôvodu odlišných skutkových okolností, okruhu riešených zásadných otázok i aplikovanej právnej úpravy: 52. Označené konanie pred ÚS SR sa týkalo uloženia pokuty sťažovateľovi vo výške X XXX,XX Eur zo strany FSJ za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 367/2000 Z. z., teda podľa právnej úpravy predchádzajúcej zákonu č. 297/2008 Z. z. Zákony sa pritom líšia nielen svojou časovou pôsobnosťou, ale i obsahom, pričom neskorší zákon má tendenciu byť precíznejší a prísnejší, čo si všimol aj ÚS SR, keď v označenom rozhodnutí (bod 49.) konštatoval, že „...zákon č. 367/2000 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu viacerých právne významných pojmov, ktoré sám používa, a to aj pojmu obchodná operácia, pričom zákon č. 297/2008 Z. z. v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou okrem iného spresnil aj jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov a financovania terorizmu. Nová právna úprava jednoznačnejšie obsah povinností povinných osôb precizovala a časť povinnosti mlčanlivosti právnych profesionálov (advokátov a notárov) uprednostnila pred povinnosťou súčinnosti finančnej polícii.“ 53. Okrem uvedenej odlišnosti, porušenie zákona v konaní pred ÚS SR spočívalo v tom, že sťažovateľ ako povinná osoba podľa § 3 písm. g) zákona č. 367/2000 Z. z. nemal v kontrolovanom období svoj Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vypracovaný v súlade s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 367/2000 Z. z., ako aj v tom, že v rámci kontroly začatej 12. marca 2008 až do vydania rozhodnutia odmietal preukázať, akým spôsobom plní svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 367/2000 Z. z., a tiež ignorovaním požiadaviek finančnej polície neumožnil vykonanie kontroly plnenia povinností povinnej osoby v celom rozsahu, v dôsledku čoho neumožnil finančnej polícii plnenie jej úloh podľa § 10 písm. a) zákona č. 367/2000 Z. z. V konaní bolo sporné posúdenie rozsahu povinnosti mlčanlivosti uloženej notárovi vo vzťahu k poskytnutiu FSJ dôkazov a listín preukazujúcich plnenie povinnosti notára predložiť údaje o obchodných operáciách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť identifikácie, pričom sťažovateľ tvrdil, že rozsah žiadosti správneho orgánu bol nedostatočne identifikovaný. Išlo teda o otázku rozsahu plnenia konkrétnej realizovanej povinnosti notára v zmysle označeného zákona a problém celoplošného výkonu kontroly, čo nie je prípad prejednávanej veci, v ktorej k realizácii plnenia konkrétnej povinnosti nedošlo ani sčasti. Žalobkyňa odmietla poskytnúť akékoľvek podklady pre výkon kontroly, ktoré boli zo strany FSJ požadované, pričom povinnosť mlčanlivosti podľa § 39 Notárskeho poriadku sa nevzťahovala na všetky z nich (vnútorný systém fungovania Notárskeho úradu zahŕňajúci vytvorenie Programu, vnútorných predpisov, resp. pravidiel vo vzťahu k plneniu povinností podľa zákona č. 297/2008 Z. z., zoznam zamestnancov, ich odborná príprava, prehľad a oblasť využívania informačných systémov pod skutočnosti podliehajúce mlčanlivosti zahrnúť nemožno). Pokiaľ ide o rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/8/2017 z 28.06.2018, na ktorý žalobkyňa taktiež poukazuje, ten nadväzuje na označené rozhodnutie ÚS SR v totožnej veci, preto i preň platí skutková a právna odlišnosť od prejednávanej veci. 54. Ďalej k namietanému rozsahu kontroly správny súd uvádza, že tento bol vymedzený Upovedomením o vykonaní kontroly, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené. K jeho vymedzeniu došlo s ohľadom na zákonné povinnosti povinnej osoby zodpovedajúce kontrolovanému obdobiu, rozsah kontroly bol teda daný samotným zákonom, resp. z neho priamo vyplýval (najmä § 5 ods. 1 písm. j), § 14 ods. 3, § 20, § 20a zákona č. 297/2008 Z. z.). Medzi povinnosti povinnej osoby patrí písomne vypracovať a aktualizovať Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu s ohľadom na
vlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti tak, aby jeho obsah a zameranie umožňovali povinnej osobe a jej zamestnancom plniť povinnosti zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu. Povinná osoba je povinná aktualizovať Program najmä v súvislosti so zmenou predmetu činnosti alebo pred začatím poskytovania nových produktov. Program schvaľuje štatutárny orgán povinnej osoby a musí obsahovať prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti, spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsob hodnotenia a riadenia rizík, postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý, postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej spravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú operáciu posudzujú, postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie, postup pri uchovávaní údajov, určenie osoby, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou a financovaním terorizmu, ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou, s uvedením jej mena, priezviska a pracovného zaradenia; ak takouto osobou nie je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, táto osoba musí byť vedúcim zamestnancom, musí mať možnosť priamej komunikácie so štatutárnym orgánom a dozorným orgánom a musí mať prístup k informáciám a dokladom, ktoré povinná osoba získala pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ďalej Program musím obsahovať spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie, obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku s neobvyklou obchodnou operáciou, spôsob vykonávania kontroly dodržiavania Programu a povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre povinnú osobu. Povinná osoba tiež musí zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov, ktorá je zameraná na oboznámenie sa s Programom, najmenej raz za kalendárny rok a vždy pred zaradením zamestnanca na prácu. Povinná osoba je povinná zabezpečiť, aby k Programu mal nepretržitý prístup každý zamestnanec, ktorý plní úlohy podľa zákona č. 297/2008 Z. z. Ďalej je osoba v rámci vykonávania činností podľa tohto zákona povinná identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie a financovania terorizmu podľa druhu obchodov a obchodných vzťahov, pri zohľadnení vlastných rizikových faktorov a rizikových faktorov. Rizikové faktory je povinná osoba povinná určiť najmä podľa typu klienta, účelu, pravidelnosti a dĺžky trvania obchodného vzťahu alebo príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu, typu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia obchodu a rizikovosti krajiny alebo zemepisnej oblasti, ku ktorej sa obchodné vzťahy alebo obchody vzťahujú. Hodnotenie rizík musí obsahovať určenie spôsobov a druhov opatrení, na základe ktorých povinná osoba pri svojej činnosti riadi a zmierňuje riziká, vykonáva vnútornú kontrolu a preveruje zamestnancov, a musí byť primerané povahe a veľkosti povinnej osoby. 55. Charakter a podstata uvedených zákonom stanovených povinností predstavuje systematickú, pravidelnú a plánovanú každodennú činnosť, založenú na vopred určených pravidlách a postupoch, pozostávajúcu zo systému úkonov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k odhaleniu, a teda k predchádzaniu legalizácii a financovaniu terorizmu. Takáto činnosť je priamo súčasťou hlavnej činnosti konkrétneho subjektu a funguje systémom prvotného vytvorenia účinných pravidiel a ich následného uplatňovania v praxi. Zákon č. 297/2008 Z. z. (§ 21 ods. 2) dokonca povinnej osobe priamo ukladá povinnosť zaviesť účinný systém zodpovedajúci veľkosti a povahe činnosti povinnej osoby, ktorý umožní bezodkladne poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke na jej žiadosť potrebné údaje. Z tohto pohľadu je nepochopiteľná námietka žalobkyne o ľudskej nezvládnuteľnosti objemu poskytovaných podkladov, na predloženie ktorých by potrebovala podľa jej vyjadrenia aspoň jeden rok, keďže je v priamom rozpore s povinnosťou efektívnosti a bezodkladnej súčinnosti. Povinnosti podľa uvedeného zákona musí dotknutý subjekt plniť na každodennej báze, preto ho pri dôslednom a efektívnom plnení vymedzených povinností nemôže prekvapiť ani vykonaná kontrola. Správny súd navyše podotýka, že ani obdobie takmer tri a pol roka, ktorým bol vymedzený predmet a rozsah kontroly, objektívne nemožno považovať za tak rozsiahle, aby nebolo v ľudských silách požadované podklady zabezpečiť a predložiť, a to aj s ohľadom na obmedzenie vo vzťahu k notárom dané ustanovením § 5 ods. 1 písm. j) a § 22 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. 56. Povinnosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z. musí osoba plniť permanentne počas celej doby výkonu svojej činnosti, ktorá činnosť vykazuje znaky podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. Pre notárov a advokátov ustanovenie § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. obmedzuje rozsah, v akom sa na nich ako na povinné osoby tieto povinnosti vzťahujú. Notár je povinnou osobou v takom rozsahu svojej činnosti, v akom poskytuje klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, smerujúceho k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri kúpe a
predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, čím je taktiež daný rozsah predmetu výkonu kontroly FJS ako centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vo vzťahu k týmto subjektom. Tento rozsah FSJ neprekročila ani v prípade kontroly vykonávanej u žalobkyne. 57. Kľúčovou námietkou v danej veci zostala kolízia povinnosti mlčanlivosti notára podľa § 39 Notárskeho poriadku a čl. 7 ods. 1 Etického kódexu, s povinnosťou dodržiavať ustanovenia zákona č. 297/2008 Z. z. notárom ako povinnou osobou a poskytovať informácie orgánom vykonávajúcim kontrolu. Správny súd si uvedomuje, že táto otázka (kolízia) je aj v súčasnosti, s ohľadom na sprísňujúcu sa tendenciu v súčasnosti platného zákona č. 297/2008 Z. z., veľmi aktuálna a v podmienkach právneho štátu, ktorý je povinný chrániť súkromie osôb a vzťah medzi notárom alebo advokátom a jeho klientom, rezonuje. Správny súd si rovnako uvedomuje názor, ku ktorému dospel ÚS SR v pertraktovanom rozhodnutí III. ÚS 566/2016 zo 14.02.2017, podľa ktorého „...boj proti praniu špinavých peňazí znamená aj zásah do historicky silne zakoreneného inštitútu profesijného tajomstva právnych profesionálov, avšak je potrebné podotknúť, že v prerokúvanej veci išlo o kontrolu plnenia administratívnych povinností sťažovateľa. Ústavný súd uvádza, že k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Pri nedodržaní niektorej podmienky ide o zásah protiústavný. Preto ak právny poriadok pripúšťa prelom do tejto ochrany, uskutočňuje sa tak iba a výlučne v záujme ochrany demokratickej spoločnosti (napr. II. ÚS 28/96). Prípustný je preto zásah nevyhnutný, pričom v konkrétnom prípade je daná táto nevyhnutnosť všeobecným záujmom na ochrane spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (pred tzv. praním špinavých peňazí)“. Vo vzťahu k prejednávanej veci však správny súd na druhej strane upriamuje pozornosť na obsahovú odlišnosť právnej úpravy zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 297/2008 Z. z. tak, ako bola popísaná v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ako i na skutočnosť, že ÚS SR v označenom rozhodnutí ako protiústavnú označil požiadavku FSJ sprístupniť notárske zápisnice bez ohľadu na ich subsumovateľnosť pod pojem obchodná operácia alebo neobvyklá obchodná operácia, ktorá požiadavka bola podľa názoru ÚS SR závažným vybočením z medzí ustanovených ústavou. Výkon kontroly ako takej či požiadavka na plnenie povinností v zmysle uvedeného zákona však za protiústavné zo strany ÚS SR označené neboli. Preto argumentácia žalobkyne, ktorou v otázke mlčanlivosti notára poukazuje na predmetné rozhodnutie ÚS SR, nie je relevantná a vyslovený názor ÚS SR nemôže sám osebe viesť k záveru o protiústavnosti vykonanej kontroly. V tejto súvislosti je možné obdobne poukázať aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Michaud proti Francúzsku zo 06.12.2012, č. 12323/1, v ktorom tento súd dospel k záveru, že uložením povinnosti advokátom informovať o podozrení týkajúcom sa prania špinavých peňazí zo strany ich klientov nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa advokáta, resp. jeho súkromného života. 58. In medias res nastolenej otázky, správny súd za zásadnú v danej veci považuje skutočnosť, že žalobkyňa nepredložila jediný podklad/doklad/informáciu, o ktorý bola v rámci výkonu kontroly požiadaná, a to ani taký, na ktorý sa povinnosť mlčanlivosti priamo nevzťahovala (najmä Program, jeho aktualizácie a dodatky, vnútorné smernice a usmernenia, metodické pokyny, zoznam zamestnancov a ich pracovné zaradenie, doklady preukazujúce odbornú prípravu zamestnancov), ani taký, ktorý by tejto povinnosti mohol podliehať. Nepredložila žiadne materiály týkajúce sa konkrétneho klienta, ktoré by mohli byť zo strany správneho súdu z hľadiska kolízie povinností hodnotené a posudzované tak, ako to učinil ÚS SR v konaní sp. zn. III. ÚS 566/2016. Žalobkyňa absolútne a bez výnimky rezignovala na svoju povinnosť poskytnúť súčinnosť kontrolným orgánom, bez väzby na konkrétneho klienta alebo konkrétnu povinnosť či dokument, ktoré by svojím konaním chránila, čím de facto bezdôvodne ignorovala svoje povinnosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z., i postavenie a právomoc FSJ vykonať kontrolu, čo je neprípustné, obzvlášť, ak ide o osobu znalú práva, poverenú štátom na vykonávanie notárskej činnosti, ktorá je už len titulom svojej funkcie zaviazaná dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky a postupovať v súlade s ním. Zákon č. 297/2008 Z. z. je v platnosti od roku 2008, teda na zosúladenie svojej notárskej činnosti s povinnosťami ním ukladanými mala žalobkyňa dostatok času. Neznalosť zákona v právnom štáte nikoho z neplnenia jeho povinností neospravedlňuje (ignorantia legis non excusat), osobitne nie osoby pôsobiace v právnických stavovských organizáciách, ktorými notári nespochybniteľne sú.
59. Ďalším dôvodom, pre ktorý podľa názoru správneho súdu nie je možné uprednostniť povinnosť mlčanlivosti pred povinnosťami povinných osôb, je samotný charakter právnej úpravy a jej vývoj. Zákon č. 297/2008 Z. z. ako nástupca právnej úpravy zákona č. 367/2000 Z. z. mal totiž za úlohu precizovať a zosúladiť, resp. upresniť rozsah povinností dotknutých subjektov, okrem iného aj vo vzťahu k povinnosti mlčanlivosti notárov a advokátov. Podľa všeobecnej časti Dôvodovej správy k zákonu č. 297/2008 Z. z. (ďalej len „Dôvodová správa“) „...potreba prijať nový zákon vyplynula popri zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z. z. a zásadným spôsobom ich rozširujú. Nová právna úprava predovšetkým: 1. Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia „povinných osôb“. 2. Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu. 3. Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, rozširuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie. 4. Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u „rizikovejších klientov“ predpokladá vykonávanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti. 5. Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích strán alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka. 6. Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách. 7. Vyžaduje písomné vypracovanie Programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti. 8. Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce. 9. Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie....Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t. j. od 01.01.2001 do 31.12.2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO (neobvyklých obchodných operácií). Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahŕňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom každá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp „poznaj svojho klienta“....Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj v krajinách Európskej únie.“ Nová právna úprava v podobe zákona č. 297/2008 Z. z. v čase svojho vzniku teda mala sanovať nedostatky úpravy predchádzajúcej vrátane tých, ktoré vyplynuli z jej dovtedajšej aplikačnej praxe, i z novo prijatých právne záväzných aktov Európskej únie. Zákonodarca považoval za nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenia zákona. Podľa Dôvodovej správy „...táto výnimka v plnej miere rešpektuje a zachováva podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona.“ 60. Súčasná právna úprava teda nielenže rieši problém kolízie povinnosti mlčanlivosti a povinností ňou uložených v súvislosti s ochranou pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu povinným osobám (§ 18 ods. 12 zákona č. 297/2008 Z. z., v znení účinnom do 14.03.2018 išlo o ustanovenie § 17 ods. 6 označeného zákona v obmedzenom rozsahu, čo robí námietku žalobkyne o neexistencii tejto výnimky v skoršom znení zákona irelevantnou), ale presne definuje aj výnimky z rozsahu zákonom stanovených povinností, a to osobitne vo vzťahu k advokátom a notárom (§ 22 zákona č. 297/2008 Z. z.). Správny súd má za to, že plnenie povinností notára v rozsahu, v akom je určený súčasným zákonom a ktorý rozsah bol dodržaný aj zo strany prvostupňového orgánu pri výkone kontroly, nie je v rozpore s Notárskym poriadkom. 61. Zákon č. 297/2008 Z. z. je vo vzťahu k Notárskemu poriadku zákonom lex specialis, ktorý povinnosť mlčanlivosti prelamuje v záujme ochrany spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, teda v záujme vyššieho cieľa z hľadiska ochrany spoločnosti. Prelomenie povinnosti mlčanlivosti má za cieľ zabrániť takýmto nežiaducim a spoločensky nebezpečným javom, ktoré sú závažnejšie, ak k nim dochádza „pod záštitou“ právnych profesionálov (najmä notárov a advokátov), o to viac, ak ide o notára ako štátom určenú osobu na vykonávanie notárskej činnosti, ktorá je výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku). Preto i samotná Dôvodová správa
(osobitná časť, k § 17 ods. 6) hovorí, že „...plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona.“ Podľa názoru správneho súdu je možné z hľadiska vyváženosti chránených hodnôt takýto rezultát vo vzťahu ku kolízii dvoch povinností akceptovať, samozrejme pri zohľadnení konkrétnych okolností a citlivom posúdení každej jednotlivej veci. 62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je opodstatnená námietka žalobkyne, že kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, dokonca protiústavne, s ohľadom na povinnosť mlčanlivosti notára, ktorá podľa nej vylučuje poskytnutie akýchkoľvek údajov pri výkone kontroly zo strany FSJ. Takýto náhľad na plnenie povinností podľa platného a účinného zákona, ktorý navyše nie je priekopníkom právnej úpravy v tejto oblasti, ale má už svoju históriu (zákon č. 367/2000 Z. z., zákon č. 249/1994 Z. z.), nie je správny. 63. Pokiaľ ide o právne závery produkované v konaní pred správnymi orgánmi, z obsahu spisového materiálu vrátane administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa od roku 2014 vykonávala a v súčasnosti stále vykonáva činnosť notárky, preto sa na ňu vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z., čo v konaní nebolo ani sporné. V čase výkonu kontroly sa považovala za povinnú osobu, ktorej priamo zo zákona svedčali povinnosti prináležiace týmto osobám s výnimkou osobitostí výkonu činnosti notára. Povinnosti podľa § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. pri dodržaní rozsahu kontroly [§ 5 ods. 1 písm. j), § 22 ods. 2 označeného zákona] nepoznajú výnimku, preto žalobkyňa mala povinnosť zákon rešpektovať a konať v súlade s ním. Keďže tak neurobila, o čom svedčia všetky jej vyjadrenia (a táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná), prvostupňový orgán jej uložil sankciu za iný správny delikt, k čomu ho oprávňovalo ustanovenie § 33 ods. 3 označeného zákona. S rozhodnutím sa stotožnil aj druhostupňový správny orgán (ministerka). Na tomto mieste správny súd uvádza, že nemožno súhlasiť s námietkou žalobkyne, že právny záver správnych orgánov vyplýva z dedukcie. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že žalobkyňa nespolupracovala a výkon kontroly zmarila, a to bez uvedenia relevantného zákonného dôvodu, teda svojvoľne. Brániac sa zákonnou povinnosťou dodržiavať mlčanlivosť podľa Notárskeho poriadku porušila inú zákonnú povinnosť, ktorá sa ňu ako na notárku vzťahovala, pričom následkom takéhoto porušenia bolo uloženie sankcie, čo bolo plne v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o aplikáciu zákona č. 297/2008 Z. z. na výkon kontroly, jej správnosť je vo vzťahu k procesným otázkam daná zohľadnením dátumu jej začatia. Ustanovenie § 36a ods. 2 zákona, podľa ktorého Program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 v znení účinnom od 15. marca 2018 povinné osoby vypracujú do 15. mája 2018, sa na žalobkyňu nevzťahuje, pretože činnosť notára vykonávala už od roku 2014, teda povinnosti podľa označeného zákona vrátane vytvorenia Programu musela plniť počas celého tohto obdobia, s postupnými zmenami, ktoré prichádzali s meniacou sa právnou úpravou. 64. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav presne a úplne, vo vzťahu k rozsahu kontroly a spôsobu jej vykonania nepochybili, a z týchto zistení vyvodili aj správne právne závery. Rozhodnutia správnych orgánov sú preto zákonné a vecne správne, i dostatočne a presvedčivo odôvodnené, keďže dávajú odpoveď na všetky zásadné otázky. Správny súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP. 65. Na dôvažok správny súd uvádza, že sa nestotožnil s návrhom žalovaného zastaviť konanie podľa § 99 písm. b) SSP, nakoľko na takýto postup neboli splnené podmienky. 66. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a nie ministerku vnútra, žalobkyňou označenú ako žalovaný orgán verejnej správy. Keďže žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu (minister nedisponuje administratívnou subjektivitou), ale priamo zákonom, správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, a to bez vyzvania na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. 67. Správny súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 195 SSP, v zmysle ktorého nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 68. Rovnako správny súd nezistil splnenie podmienok pre sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP. Aplikáciu ustanovení § 195 a § 198 SSP žalobkyňa ani nenavrhovala a rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k uloženej sankcii nenamietala. 69. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. 70. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vznikli. 71. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 139 ods. 4 veta prvá SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na správnom súde, ktorý ho vydal. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.