{"guid": "5e1c29d3-933d-4709-a0e6-6a5fbf73370c:77163db6-a132-4714-910b-bc7ab78b1aba", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4", "spisova_znacka": "BA-5S/2/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/2/2019 z 11. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. septembra 2023, sp. zn. BA-5S/2/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4", "identifikacne_cislo": "1019200009", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297", "nazov": "zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77163db6-a132-4714-910b-bc7ab78b1aba", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/2/2019\n1019200009\n11. 09. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1019200009.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň\nJUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej\nveci žalobkyne: JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka, Notársky úrad, Národná 38, 010 01 Žilina, IČO:\n42 387 825, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava,\nIČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. KMOLVS-117/2018/RK zo dňa 29.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nSprávna žaloba\n1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou dňa 03.01.2019 na Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nministerky vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) č. KM-OLVS-117/2018/RK zo dňa\n29.10.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, finančná spravodajská jednotka\n(ďalej aj „FSJ“ alebo „prvostupňový orgán“) č. PPZ-NKA-FSJ2-14-008/2018 z 13.07.2018 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým napadnutým rozhodnutím ministerka ako príslušný správny orgán\npodľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na základe návrhu osobitnej komisie zamietla rozklad žalobkyne\na potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola v správnom konaní č. PPZ-NKA-FSJ2-14-004/2018\nzačatom z vlastného podnetu dňa 18.06.2018 žalobkyni, zaradenej v kontrolovanom období od\n01.01.2015 do 30.04.2018 medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z.\no ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z.\nz.“), podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. uložená pokuta vo výške XX XXX Eur so splatnosťou\n15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pretože žalobkyňa nesplnila povinnosti uvedené v § 30 ods. 1 až\n3 zákona č. 297/2008 Z. z. predložiť požadované informácie a písomné doklady o splnení povinností\npodľa označeného zákona pri plnení úloh FSJ podľa § 26 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1 zákona\nč. 297/2008 Z. z. tým spôsobom, že pri začatí kontroly dňa 15.05.2018 o 10.00 hod. v priestoroch sídla\nNotárskeho úradu na požiadanie FSJ:\nI. neposkytla potrebnú súčinnosť a nezdržala sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly,\n\nII. na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa označeného zákona neumožnila FSJ prístup\nk písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a k záznamom na technickom\nnosiči dát, neumožnila povereným policajtom FSJ nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky\na kópie,\nIII. neposkytla v štátnom jazyku všetky informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa\nuvedeného zákona, konkrétne špecifikované v bodoch 1. až 9. prvostupňového rozhodnutia:\n1. aktuálny Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len\n„Program“) spolu so všetkými jeho aktualizáciami a dodatkami platnými od 01.01.2015,\n2. všetky aktuálne vnútorné smernice, usmernenia, metodické pokyny (alebo dokumenty obdobného\ncharakteru) upravujúce oblasť ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktoré majú význam\nz hľadiska vykonávania týchto procesov, ak nie sú súčasťou Programu,\n3. zoznam zamestnancov povinnej osoby s uvedením ich pracovného zaradenia alebo pracovnej pozície\nza kontrolované obdobie,\n4. doklady preukazujúce plnenie povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., t. j. vykonanie\nodbornej prípravy zamestnancov počas kontrolovaného obdobia, spolu s uvedením dátumov školenia\na prezenčnými listinami,\n5. zoznam všetkých klientov, ktorým povinná osoba poskytla právnu službu uvedenú v § 5 ods. 1 písm.\nj) zákona č. 297/2008 Z. z. a ktorá sa týkala nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodných podielov\nv obchodnej spoločnosti, správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného\nmajetku, otvorenia alebo správy účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných\npapierov, alebo založenia, činnosti alebo riadenia obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb\na právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby,\n6. listiny, dokumenty, zmluvy a notárske zápisnice týkajúce sa poskytnutých právnych služieb uvedených\nv bode 5., t. j. najmä správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov, nákupu a predaja\nnehnuteľností, obchodných podielov, ako aj všetky doklady, ktoré preukazujú plnenie povinností podľa §\n8, § 10, § 12, § 14 až § 21 zákona č. 297/2008 Z. z. k uvedeným obchodným vzťahom, resp. obchodom,\n7. zoznam a výpisy všetkých účtov vedených za účelom správy alebo úschovy finančných prostriedkov,\ncenných papierov alebo iného majetku za kontrolované obdobie,\n8. prehľad používaných informačných systémov a oblasť ich využívania,\n9. interné hlásenia zamestnancov o podozrivých obchodných operáciách, ktoré boli zaznamenané počas\nkontrolného obdobia s písomným záznamom o ich posúdení v zmysle § 14 zákona\nč.\n297/2008 Z. z.;\nv dôsledku čoho neumožnila FSJ ako centrálnej národnej jednotke v oblasti predchádzania\na odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vykonať kontrolu plnenia a dodržiavania povinností\nustanovených zákonom, a to napriek tomu, že bola riadne poučená v zmysle § 5 ods. 1 písm. j), § 26\nods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1, § 18 ods. 12, § 30 ods. 1 až 3 s poukazom na § 33 ods. 3 zákona\nč. 297/2008 Z. z., čím porušila povinnosti uvedené v § 30 ods. 1 až 3 uvedeného zákona.\n2. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že zo strany FSJ jej bolo dňa 14.05.2018\noznámené, že u nej ako u notárky bude dňa 15.05.2018 vykonaná kontrola, ktorej rozsah však bol\nstanovený veľmi široko a neurčito, a tejto požiadavke sa nedalo vyhovieť ani z ľudského hľadiska.\nNapadnuté rozhodnutie nekorešponduje s priebehom deja, v ktorom sa mala dopustiť protiprávneho\nkonania, a celý priebeh kontroly je nezákonný s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 566/2016 z 14.02.2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Sžo/8/2017 z 28.06.2018.\n3. Dôvody, pre ktoré neposkytla konkrétne údaje v rámci výkonu kontroly, žalobkyňa rozdelila do\ntroch skupín, a to mlčanlivosť notára, neprimeraný rozsah kontroly a spôsob vykonania kontroly.\nK otázke mlčanlivosti notára vysvetlila, že táto povinnosť je výslovne zakotvená v § 39 zákona č.\n323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Notársky poriadok“) a v Etickom kódexe notára, a podľa § 81 Notárskeho poriadku nie je možné\nvyhotovovať akékoľvek kópie zo spisov, dokonca ani vo vzťahu k oprávneným osobám. Žiadne fotenie\nalebo sprístupnenie počítača Notársky poriadok neupravuje. V tejto súvislosti žalobkyňa citovala vyššie\noznačený rozsudok NS SR, podľa ktorého „...nová právna úprava jednoznačnejšie precizovala obsah\npovinnosti povinných osôb a časť povinnosti mlčanlivosti právnych profesionálov (advokátov a notárov)\nuprednostnila pred povinnosťou súčinnosti finančnej polícii.“ Žalobkyňa na základe toho uzavrela, že\npri kontrole plnenia administratívnych povinností nemôže dôjsť k prelomeniu ochrany súkromia klientov\nnotára. Sprístupniť taký objem informácií v čase, kedy tieto majú požívať zvýšenú ochranu, len\n\npre plnenie administratívneho charakteru, je neprípustné. Dodala, že zákon č. 297/2008 Z. z. v znení\núčinnom do 14.03.2018 ustanovenie § 18 ods. 12 neobsahoval, pričom kontrolované obdobie bolo\nvymedzené od 01.01.2015 do 30.04.2018. Zvolenie času kontroly podľa žalobkyne vyvoláva aj ďalší\notáznik, a síce že v zmysle § 36a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. prišiel prvostupňový orgán kontrolovať\nProgram vlastnej činnosti v deň, ktorý mal byť podľa znenia zákona účinného\npo\n15.03.2018 povinne podľa tohto nového znenia vypracovaný, teda do 15.05.2018.\n4. V rámci neprimeraného rozsahu kontroly ďalej namietala nesprávny čas spáchania skutku dňa\n15.05.2018 o 10:00 hod. s tým, že požiadavky FSJ v rámci výkonu kontroly boli nereálne aj vzhľadom\nk tomu, že upovedomenie o začatí kontroly prevzala ani nie 24 hodín pred samotným jej začatím. V čase\nskutku sa protiprávneho konania dopustiť nemohla, pretože to nebolo v ľudských možnostiach, keďže\nišlo o obrovské kvantum listín, u ktorých čas prípravy ani nebolo možné zistiť. Poukázala na vyššie\noznačené rozhodnutie ÚS SR, podľa ktorého „...k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného\nzásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je\nto nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Pri nedodržaní\nniektorej podmienky ide o zásah protiústavný.“ Zásah orgánu verejnej moci spočívajúci v požadovaní\ntakého objemu údajov podľa žalobkyne potom možno hodnotiť ako protiústavný, v rozpore so zákonom.\nPrvostupňový orgán vlastne od nej žiadal celú agendu.\n5. Vo vzťahu k spôsobu vykonania kontroly prvostupňovému orgánu vytkla, že okrem upovedomenia\no vykonaní kontroly a poverenia na jej vykonanie žiadne ďalšie informácie o jeho aktívnej legitimácii\nnedostala a v tejto otázke jej nebola poskytnutá súčinnosť. Časový sled kontroly bol neštandardne rýchly,\nbez náležitého oboznámenia sa s vecou a rešpektovania dostupnej legislatívy a judikatúry. JUDr. Mgr.\nA. opakovane modifikovala to, čo bolo uvedené v upovedomení, na čo nemala v poverení oprávnenie,\na teda nemala rozhodovať ani o predĺžení lehoty a o tom, čo vlastne kontrolný orgán žiada. Kontrolný\norgán následne záver o neplnení si povinnosti vyvodil dedukciou, čo je podľa žalobkyne nemožné.\nV predmetnom správnom konaní nebol dodržaný Správny poriadok, správne konanie bolo rozhodnuté\nskôr, ako začalo. V konaní boli porušené ustanovenia § 3 ods. 2, ods. 5, § 4 ods. 1, § 32 a § 33 Správneho\nporiadku a napriek jej žiadosti o vyjadrenie na ústnom pojednávaní sa žiadne pojednávanie nekonalo.\nPri výkone kontroly i v správnom konaní boli činné tie isté osoby, čím bola porušená zásada nestrannosti.\nUpovedomenie o začatí správneho konania taktiež zasielala osoba, ktorá vykonávala samotnú kontrolu,\nhoci v ňom je podpísaný riaditeľ prvostupňového orgánu.\n6. Vzhľadom na uvedené v rámci žalobného petitu navrhla, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm.\nd), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie a vec\nvrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania v celom\nrozsahu. Zároveň v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) SSP požiadala o nariadenie pojednávania vo veci\na o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. K správnej žalobe predložila\npríslušné prílohy.\nII.\nPriebeh administratívneho konania\n7. Dňa 02.05.2018 bolo riaditeľom FSJ vo veci vedenej pod sp. zn. PPZ-NKA-FSJ2-14/2018 vydané\nPoverenie na vykonanie kontroly, ktorým boli policajti FSJ npor. JUDr. Mgr. B. A. a pplk. JUDr. C.\nA. poverení na vykonanie kontroly podľa § 26 ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.\nz. u žalobkyne, za obdobie 01.01.2015 až 30.04.2018, so začiatkom dňa 15.05.2018, bez určenia\nplánovanej doby jej výkonu.\n8. Dňa 02.05.2018 riaditeľ FSJ v predmetnej veci vydal Upovedomenie o vykonaní kontroly, ktoré\nžalobkyňa prevzala dňa 14.05.2018, a ktorým jej bolo oznámené, že u nej ako u povinnej osoby bude\nvykonaná kontrola zameraná na preverenie plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z.\nz., týkajúcich sa výkonu činností zameraných proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania\nterorizmu za obdobie 01.01.2015 až 30.04.2018 so začiatkom dňa 15.05.2018 o 10.00 hod. v sídle\nNotárskeho úradu. Žalobkyňa bola poučená o svojich povinnostiach i následkoch ich nesplnenia a bola\nvyzvaná na zabezpečenie presne špecifikovaných písomností.\n\n9. Dňa 15.05.2018 bol začatý výkon predmetnej kontroly, o ktorom bol spísaný Záznam zo začatia\nkontroly, ktorého záverom bolo, že „...povinná osoba na žiadosť pri kontrole FSJ nepredložila doklady,\npísomnosti a informácie, ktoré sú uvedené v upovedomení o vykonaní kontroly z nasledovných dôvodov:\npovinnosti zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 39 Notárskeho poriadku, kolízie dvoch právnych noriem,\na to AML zákon a Notársky poriadok, nejasného postavenia samotného subjektu, ktorý kontrolu nariadil\na ktorý kontrolu vykonáva.“\n10. Žalobkyňa dňa 15.05.2018 prvostupňovému orgánu predložila Zaujatie stanoviska k Upovedomeniu\no vykonaní kontroly, v ktorom sa vyjadrila k rozhodujúcim skutočnostiam týkajúcim sa kontroly.\n11. Dňa 21.05.2018 npor. JUDr. Mgr. A. vyhotovila Úradný záznam o vyžiadaní stanoviska Notárskej\nkomory Slovenskej republiky k vykonávaniu kontrol v kanceláriách notárov. Predmetné stanovisko bolo\nFSJ doručené 28.05.2018.\n12. Dňa 05.06.2018 prvostupňový orgán vydal Upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré bolo\nžalobkyni doručené dňa 18.06.2018 a ktorého predmetom bolo začatie konania podľa § 18 Správneho\nporiadku vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinností podľa § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008\nZ. z. Žalobkyňa bola poučená okrem iného o tom, že sa v lehote 7 dní môže vyjadriť.\n13. Žiadosťou zo dňa 21.06.2018 žalobkyňa prvostupňový orgán požiadala o predĺženie lehoty na\npodanie vyjadrenia, ktorej bolo vyhovené Upovedomením o predĺžení lehoty do 30.06.2018, doručené\nžalobkyni 29.06.2018. Vyjadrenie datované 29.06.2018 žalobkyňa podala FSJ dňa 06.07.2018.\n14. Dňa 13.07.2018 bolo vydané prvostupňového rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový\norgán uviedol, že z obsahu spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že povinná osoba\nodmietla poskytnúť informácie a podklady nevyhnutné na vykonanie kontroly a neposkytla povinnú\nsúčinnosť, čím sa nezdržala konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly, a to napriek tomu, že bola\nriadne poučená v zmysle § 5 ods. 1 písm. j), § 26 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 29 ods. 1, § 18 ods. 12,\n§ 30 zákona č. 297/2008 Z. z., čím došlo k závažnému porušeniu povinností povinnej osoby podľa\n§ 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. Uvedeným konaním povinná osoba znemožnila FSJ ako\ncentrálnej národnej jednotke v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu\nvykonávať svoje oprávnenia v záujme presadzovania účelu zákona. Neumožnila dôkladné vykonanie\nkontroly v súlade so zákonom a vydaným Poverením, v dôsledku čoho nebolo možné kontrolou preveriť,\nči neohrozila záujem chránený zákonom, čím zmarila jej výkon. Prvostupňový orgán poukázal na to,\nže povinnosť mlčanlivosti sa v danom prípade vzťahovala iba na časť požadovaných dokladov, a to\nkonkrétne uvedených v bodoch 5. a 6. Upovedomenia o vykonaní kontroly. Navyše mlčanlivosť bola\nprelomená ustanovením § 18 ods. 12 zákona č. 297/2008 Z. z. Povinná osoba mohla predložiť aspoň\nčasť dokumentov, ktoré povinnosti zachovávať mlčanlivosť nepodliehali. Prvostupňový orgán označil\nkonanie žalobkyne za účelové s cieľom zmariť výkon kontroly a zdôraznil, že povinná osoba musí\nzabezpečiť, aby k Programu mal nepretržitý prístup každý zamestnanec, ktorý plní úlohy podľa zákona\na aby bol Program k dispozícii na prevádzke. Rovnako nepredložením zoznamu zamestnancov povinnej\nosoby za kontrolované obdobie a odkázaním kontrolnej skupiny na stránku Notárskej komory Slovenskej\nrepubliky, ako aj nepredložením výpisov všetkých účtov vedených za účelom správy alebo úschovy\nfinančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku za kontrolované obdobie žalobkyňa\nvážnym spôsobom marila výkon kontroly. Podľa prvostupňového orgánu možno bezpochyby vyvodiť\nzáver, že k porušeniu povinnosti podľa § 30 zákona č. 297/2008 Z. z. došlo dňa 15.05.2018, nakoľko\nlehota na predloženie požadovaných informácií uplynula okamžite po výzve, resp. po tom, ako žalobkyňa\nvyhlásila, že odmieta poskytnúť informácie a súčinnosť. Prvostupňový orgán sa v ďalšej argumentácii\npodrobne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne, najmä s kolíziou povinnosti mlčanlivosti a povinnosti\nsúčinnosti, k prítomnosti zástupcu Notárskej komory Slovenskej republiky pri výkone kontroly a jej\nstanovisku, vysporiadal sa i s výškou uloženej pokuty, ktorú podrobne odôvodnil, a uzavrel, že na väčšinu\npožadovaných listín sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahovala, napriek tomu povinná osoba\nnemala záujem ich predložiť. Rovnako nenavrhla náhradný termín, nenavrhla zaslanie dokladov, teda\njediným praktickým úkonom neprejavila skutočnú snahu, aby umožnila kontrolu vykonať. Notár je štátom\nurčená a splnomocnená osoba vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku.\nDôvera, ktorú úradu notára preukazuje štát i verejnosť, musí byť vyvážená nielen vysokou odbornou\nspôsobilosťou, dôsledným uplatňovaním práva, ale aj morálnou integritou a rešpektovaním najvyšších\netických štandardov. Povinná osoba konala nielen v rozpore so zákonom, ale aj so základnými etickými\n\nprincípmi. Prvostupňový orgán upozornil, že logika argumentácie povinnej osoby hraničí so zneužitím\npráva, v tomto prípade práva vedieť, že FSJ má zákonné právo kontrolu vykonať, že požiadavka na\npredloženie listín a dokumentov je zákonná a že zákon č. 297/2008 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu\nk Notárskemu poriadku v ustanovení § 18 ods. 12 upravuje výnimku z povinnosti notára zachovávať\nmlčanlivosť. V danom prípade je notár osoba s právnickým vzdelaním, teda osoba znalá práva, preto\nby práva a povinnosti vyplývajúce jej z právnych predpisov mala poznať.\n15. Dňa 08.08.2018 žalobkyňa podala rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietala\nnajmä priebeh vykonanej kontroly, jej účel, vymedzenie času spáchania skutku, konanie zamestnancov\nFSJ, neprimeranosť lehôt, porušenie princípu nediskriminácie a spolupráce, aktívnu legitimáciu FSJ,\nzmätočnosť prvostupňového rozhodnutia.\n16. Dňa 06.09.2018 bolo žalovanému predložené stanovisko prvostupňového orgánu k rozkladu a dňa\n13.09.2018 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o predložení veci odvolaciemu orgánu.\n17. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 29.10.2018, právoplatnosť nadobudlo 06.11.2018.\nV jeho odôvodnení ministerka okrem iného uviedla, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia\na konania, ktoré mu predchádzalo, nezistila dôvod, ktorý by opodstatňoval jeho zmenu alebo zrušenie.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že z miestneho, časového a vecného vymedzenia a popisu konania\npovinnej osoby vyplýva, že skutky sú formulované presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý\nvylučuje ich zameniteľnosť s inými skutkami. Postavenie FSJ je riadne upravené v § 26 ods. 1, ods.\n2 písm. c), § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., § 4 ods. 1, §29a ods. 5 zákona č. 171/1993\nZ. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“), ako aj v interných\npredpisoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, t. j. v čl. 29 ods. 2 písm. l) bod 6 Organizačného\nporiadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, o čom bola povinná osoba upovedomená po začatí\nkontroly. Ďalej konštatovala, že FSJ pri rozhodovaní o uložení pokuty použila svoju diskrečnú právomoc\nv medziach zákonného rámca, uložená pokuta je na dolnej hranici zákonnej sadzby, jej výška s ohľadom\nna zistené okolnosti nie je neprimeraná. FSJ podľa nej uvážila všetky hľadiská pre určenie jej výšky\nv zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnila. Zistené\nporušenie povinností je iným správnym deliktom, nemožno teda hovoriť o zavinení a za porušenie\nzákona v tomto prípade zodpovedá povinná osoba ako celok, pretože zavinenie nie je pojmovým\nznakom a predpokladom vzniku zodpovednosti. Pri kategórii správneho deliktu ide o tzv. objektívnu\nzodpovednosť, teda zodpovednosť absolútnu, preto FSJ pri posudzovaní veci neprihliada na subjektívnu\nstránku veci. Uzavrela, že kontrola a správne konanie boli vykonané v súlade so zákonom a základnými\nzásadami správneho konania, účastníkovi konania bol poskytnutý dostatočný časový priestor na\nrealizáciu jeho práv. FSJ zistila úplne a presne skutkový stav, na základe ktorého bol vyvodený správny\nprávny záver. Pri určovaní výšky sankcie vychádzala zo základných rovín jej pôsobenia – individuálnej\naj generálnej prevencie, a to vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj\nobjektu, ktorým je záujem spoločnosti na zabránení legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Rozhodnutie\nprvostupňového orgánu je preto zákonné a vecne správne.\nIII.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n18. Po podaní správnej žaloby dňa 03.01.2019 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony\nvo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane zaplatenia\nsúdneho poplatku a doručovania písomností účastníkom konania (§ 105, § 106 SSP).\n19. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 30.05.2019. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže ministerka\npodľa neho nie je orgánom verejnej správy, ale je ním Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nako odvolací orgán. Navrhol preto konanie s poukazom na § 99 písm. b) SSP zastaviť. Vo vzťahu\nk odkladnému účinku správnej žaloby navrhol žalobkyni nevyhovieť a jej návrh podľa § 188 SSP\nzamietnuť. K žalobnej argumentácii okrem iného uviedol, že rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS\n566/2016 z 14.02.2017 sa týka iných okolností, a to nedostatočného vymedzenia predmetu kontroly\nfinančnej polície ako správneho orgánu v žiadosti o poskytnutie údajov a dokladov (neprípustný\nplošný výkon kontroly). Podľa žalovaného tu nebolo sporné, či má notár povinnosť poskytnúť FSJ\npotrebnú súčinnosť, sporné bolo posúdenie rozsahu povinnosti mlčanlivosti. Žalobkyňa si z označeného\n\nrozhodnutia len vytrhla jeho časti, pričom skutkové okolnosti sú diametrálne odlišné. V predmetnej\nveci bola žalobkyňa pri začatí kontroly riadne oboznámená s jej predmetom a zameraním a bola\npožiadaná o predloženie konkrétnych dokumentov, pričom sama uviedla, že rozsahu a predmetu\nkontroly rozumie. K povinnosti zachovávať mlčanlivosť žalovaný doplnil, že vzhľadom na všeobecný\nverejný záujem a špecifický účel zákona č. 297/2008 Z. z. nemôže byť plnenie zákonných povinností\nobmedzené povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. V danom prípade ide o všeobecný záujem na ochrane\npred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, preto je tento záujem ústavne\naprobovateľný. Zásah do práva na súkromie je tu nevyhnutný, a preto prípustný. Výkon kontroly\ndodržiavania zákona č. 297/2008 Z. z. a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/849\nz 20. mája 2015 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí\nalebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.\n648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/60/ES a smernica Komisie\nč. 2006/70/ES (ďalej len „smernica AML“) je zverený výlučne FSJ, žiadnemu inému orgán vrátane\nNotárskej komory Slovenskej republiky či Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný\nzdôraznil, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť je v danom prípade prelomená ustanovením § 18 ods.\n12 zákona č. 297/2008, pričom táto výnimka bola do 15.03.2018 upravená v § 17 ods. 6 zákona č.\n297/2008 Z. z. Notári majú podľa uvedeného zákona zúžené povinnosti oproti ostatným povinným\nosobám, a teda obmedzená povinnosť mlčanlivosti smeruje iba voči týmto povinnostiam. Uvedený\nzákon jednoznačne upravuje obsah povinností povinných osôb, časť povinností mlčanlivosti právnych\nprofesionálov uprednostňuje pred povinnosťou poskytnúť súčinnosť FSJ, čo nasvedčuje, že princíp\nlegality je dodržaný. Vo vzťahu k citovanému rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžo/8/2017 zo dňa 28.06.2018\nžalovaný vysvetlil, že jeho podstatou je poukaz na novú právnu úpravu v tejto oblasti a zmeny, ku\nktorým došlo prijatím nového zákona (pôvodne zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou\npríjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný do 01.09.2008, ďalej len\n„zákon č. 367/2000 Z. z.“). Analyzujúc obsah smernice AML a ňou súvisiacich odporúčaní EÚ žalovaný\nuzavrel, že zákonná úprava je v súlade s týmito aktami a poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Michaud proti Francúzsku, v ktorom súd uviedol, že zásah do\nsúkromia sťažovateľových klientov mal legitímne opodstatnenie z hľadiska predchádzania legalizácie\npríjmov z trestnej činnosti, čo je legitímnym záujmom.\n20. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že by v prvostupňovom rozhodnutí mal byť nesprávne\nuvedený čas skutku, keďže porušenie zákona bolo zistené dňa 15.05.2018 v sídle žalobkyne\npri kontrole, ktorá začala o 10.00 hod., pričom lehota na predloženie požadovaných informácií\nplynula následne po výzve až do vyhlásenia žalobkyne, že odmieta poskytnúť akékoľvek informácie\na súčinnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej zo Správneho poriadku\nnevyplýva povinnosť vymedziť skutok konkrétnym dňom, hodinou či minútou, musí k nemu však dôjsť\nnezameniteľným spôsobom. K rozsahu kontroly žalovaný zdôraznil, že počas jej výkonu poskytoval\nžalobkyni súčinnosť a snažil sa o spoluprácu aj návrhom na zmenu času jej začatia, prípadne zmenou\nlehoty na predloženie dokumentov, s čím však žalobkyňa nesúhlasila a argumentovala výlučne svojou\npovinnosťou mlčanlivosti. Žalovaný vyslovil názor, že žalobkyňa mala možnosť predložiť požadované\ndoklady, avšak tak neurobila, a neprejavila skutočnú snahu kontrolu umožniť, napriek jej povinnosti\nzakotvenej v § 30 ods. 2, ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. K aktívnej legitimácii FSJ žalovaný upresnil,\nže poverenie bolo žalobkyni predložené a mala možnosť sa s ním oboznámiť. Počas kontroly bola\nviackrát upozornená na úlohy FSJ a jej postavenie a bola poučená, aké dôsledky bude mať neumožnenie\nvykonania kontroly. S ostatnými námietkami žalobkyne žalovaný nesúhlasil a označil ich za nedôvodné.\nUzavrel, že FSJ v predmetnej veci úplne a presne zistila skutkový stav, na základe ktorého bol vyvodený\nsprávny právny záver, ktorý bol odôvodnený a zákonný, a preto nemožno považovať prvostupňové\nrozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobkyňa neumožnila FSJ vykonanie kontroly v súlade\nso zákonom, v dôsledku čoho nebolo možné kontrolou preveriť, či neohrozila záujem chránený zákonom,\nčím zmarila jej výkon. Zdôraznil, že konanie, ktorým sú ohrozované finančné záujmy, stabilita a integrita\nfinančného systému, sa vo všeobecnosti považuje za spoločensky nebezpečné.\n21. S ohľadom na uvedené navrhol, aby súd konanie v tejto veci zastavil podľa § 99 písm. b) SSP,\nalternatívne žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným krajskému súdu 17.06.2019\n(replika). K nedostatku pasívnej legitimácie upriamila pozornosť\nna rozhodovaciu\nprax správnych súdov s tým, že ani takýto nedostatok nemôže mať za následok zamietnutie žaloby,\n\npričom označenie žalovaného bolo v jej prípade správne. V ďalšej argumentácii sa pridržala svojich\nvyjadrení a návrhov uvedených v správnej žalobe a dodala, že rozhodovanie správnych orgánov bolo\npoznačené vysokou mierou subjektivizmu.\n23. Replika žalobkyne bola doručená žalovanému na vedomie dňa 18.06.2019.\n24. Uznesením krajského súdu č. k. 5S/2/2019-105 z 24.06.2019 bol správnej žalobe priznaný odkladný\núčinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n02.07.2019.\n25. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.03.2020 a následne na deň 31.03.2020.\nPojednávania však boli odročené a zrušené z dôvodu opatrení súvisiacich s vírusom COVID-19, pričom\nžalobkyňa podaním z 11.02.2021 krajskému súdu oznámila, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez\nnariadenia pojednávania.\n26. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny\nsúd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.\nPredmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave, ktorý vo veci ďalej konal.\n27. Správny súd vec dňa 11.09.2023 prejednal za prítomnosti účastníkov konania. Žalobkyňa v rámci\nsvojho prednesu pred súdom zotrvala na svojich doterajších podaniach a návrhoch a v rámci rozsahu\nžaloby len dodala, že nemala v úmysle podrývať autoritu FSJ, avšak konanie správnych orgánov\nnevykazuje ani štipku etického správania. Aj v súčasnosti jej priamo na adresu bydliska správne orgány\nadresujú zásielky a vyzývajú ju na splnenie predmetných povinností, pričom jej hrozia ujmou na majetku\nv jej vlastníctve ako fyzickej osoby. Túto situáciu preto môže vyriešiť len správny súd, a to s poukazom na\nrozhodnutia súdov už vydané v tejto otázke. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a návrhoch v danej\nveci a dodal, že predmetom konania pred správnym súdom nie je etika, ale zákonnosť či nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava\n28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd s právomocou a príslušnosťou\nna konanie v danej veci (§ 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.), po zistení, že správna žaloba\nvo veciach správneho trestania v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods.\n1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP),\nsmerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1\nv spojení s § 194 ods. 2 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 182 v spojení s § 194 ods.\n2 SSP), a že bola splnená podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP, po vykonaní procesných úkonov podľa §\n105, § 106 SSP, konajúc s ohľadom na § 493e SSP, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu\na administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako\ni postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov\n(§ 134 ods. 1 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny\nsúd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, berúc do\núvahy skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), za\nsplnenia procesných podmienok rozhodol na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a)\nSSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie\nje dôvodná.\n29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov\nverejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov\nverejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“\n\n30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Správne súdy rozhodujú o správnych\nžalobách vo veciach správneho trestania.“\n31. Podľa § 194 ods. 1 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Správnym trestaním sa\nna\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo\no sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“\n32. Podľa § 194 ods. 2 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,\npoužijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní\no všeobecnej\nsprávnej žalobe.“\n33. Podľa § 190 SSP, v znení účinnom do 01.07.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n34. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené\ndo\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n35. Podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019 „Povinnou\nosobou na účely tohto zákona je advokát alebo notár, ak poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka\nakejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov\nalebo ho priamo vyvolá, pri 1. kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, 2. správe alebo\núschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, 3. založení účtu v banke alebo\nv pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo 4. založení, činnosti\nalebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového\nzdruženia majetku alebo inej právnickej osoby.“\n36. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Plnenie\npovinností podľa tohto zákona nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať\nmlčanlivosť podľa osobitných predpisov.“\n37. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\nspravodajská jednotka plní úlohy centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania\nodhaľovania legalizácie a financovania terorizmu.“\n\n„Finančná\na\n\n38. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Finančná\nspravodajská jednotka\na) prijíma, analyzuje, vyhodnocuje a spracúva hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách a ďalšie\ninformácie súvisiace s legalizáciou alebo financovaním terorizmu na plnenie úloh podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitného predpisu,\nb) odstupuje vec orgánom činným v trestnom konaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný\ntrestný čin,\nc) požaduje a kontroluje plnenie povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom,\nd) podáva podnet na uloženie pokuty povinnej osobe za porušenie alebo neplnenie povinností uložených\ntýmto zákonom orgánu, ktorý je oprávnený podľa osobitných predpisov povinnej osobe pokutu uložiť,\nak vo veci nekoná sama podľa § 32 alebo 33,\ne) podáva podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť\npovinnej osoby za opakované porušenie alebo neplnenie povinností uložených týmto zákonom orgánu,\nktorý je oprávnený rozhodnúť o odobratí oprávnenia podľa osobitného predpisu,\nf) požaduje vyrozumenie o spôsobe vybavenia podaných návrhov a podnetov a o prijatých opatreniach\nod orgánov, ktorým podala návrh na uloženie pokuty alebo podnet na odobratie oprávnenia podľa písmen\nc) a d); tieto orgány sú povinné finančnú spravodajskú jednotku vyrozumieť,\ng) zachováva mlčanlivosť o obsahu a pôvode informácií získaných od povinnej osoby alebo\nvnútroštátneho správcu plnením ich ohlasovacej povinnosti a zabezpečuje ochranu takto získaných\ninformácií, ak tento zákon neustanovuje inak,\nh) zverejňuje informácie o formách a spôsoboch legalizácie a financovaní terorizmu a o spôsoboch\nrozpoznania neobvyklých obchodných operácií,\n\ni) informuje povinnú osobu alebo vnútroštátneho správcu o účinnosti hlásenia o neobvyklej obchodnej\noperácii a o postupoch, ktoré nadväzujú na prijatie hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, ak tým\nnehrozí zmarenie spracovania neobvyklej obchodnej operácie,\nj) poskytuje informácie získané pri svojej činnosti na základe tohto zákona správcovi dane\na\norgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak majú význam pre správu daní\na\ntakéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky,\nk) poskytuje bezodkladne príslušnému súdu identifikáciu konečného užívateľa výhod klienta povinnej\nosoby, a to vždy, keď finančná spravodajská jednotka pri svojej činnosti zistí nezrovnalosti v identifikácii\nkonečného užívateľa výhod podľa tohto zákona a konečného užívateľa výhod zapísaného v registri\npartnerov verejného sektora,\nl) odstupuje informácie Policajnému zboru k plneniu úloh podľa osobitného predpisu,\nm) podáva podnet oprávnenému orgánu na vykonanie dohľadu, kontroly, štátneho dohľadu alebo\nštátneho dozoru u povinnej osoby za porušenie alebo neplnenie povinností uložených osobitnými\npredpismi.“\n39. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Kontrolu plnenia a\ndodržiavania povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom vykonáva finančná spravodajská\njednotka.“\n40. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Povinná\nosoba je povinná vytvoriť finančnej spravodajskej jednotke primerané podmienky\nna výkon\nkontroly, poskytnúť jej potrebnú súčinnosť a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly.“\n41. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Povinná osoba\nje povinná na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa tohto zákona umožniť finančnej\nspravodajskej jednotke prístup k písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a\nk záznamom na technickom nosiči dát, nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie; spíše\no tom úradný záznam. Povinná osoba je povinná poskytnúť odborné písomné vyjadrenia súvisiace s\npredmetom jej činnosti.“\n42. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Povinná osoba je\npovinná na požiadanie finančnej spravodajskej jednotke poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie\na písomné doklady o plnení povinností podľa tohto zákona za obdobie predchádzajúcich piatich rokov.\nAk je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, povinná osoba je povinná predložiť na\nsvoje náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka. Finančná\nspravodajská jednotka určí povinnej osobe lehotu na predloženie požadovanej dokumentácie.“\n43. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 01.08.2019\n„Finančná\nspravodajská jednotka môže uložiť právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 200 000\nEur, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak táto povinnosť nie je uvedená\nv odseku 1 alebo odseku 2.“\n44. Predmetom daného konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými správnymi rozhodnutiami bola žalobkyni\nako povinnej osobe podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. uložená pokuta podľa § 33\nods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. vo výške XX XXX Eur, za porušenie povinností podľa § 30 ods. 1 až\n3 označeného zákona, pri výkone kontroly FSJ uskutočnenej v sídle Notárskeho úradu v Žiline dňa\n15.05.2018 podľa § 29 ods. 1 označeného zákona, zameranej na plnenie a dodržiavanie povinností\npovinných osôb v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu.\n45. Žalobkyňa nezákonnosť správnych rozhodnutí odôvodnila s poukazom\nna povinnosť\nmlčanlivosti notára, neprimeraný rozsah kontroly a spôsob jej vykonania. Rozhodnutia navrhla zrušiť\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP, teda z dôvodu, že\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n\n46. Správny súd oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu\npo preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom\na spoľahlivo zistili skutkový (skutočný) stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie rozhodnutia,\npričom dôkladne preukázali porušenie zákona zo strany žalobkyne spôsobom uvedeným v skutkovej\nvete prvostupňového rozhodnutia. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali najmä z podkladov\nzískaných v priebehu výkonu kontroly a následne v priebehu správneho konania o udelení pokuty,\nkonkrétne z vyjadrení žalobkyne uvedených v Zázname zo začatia kontroly z 15.05.2018, v podaní\noznačenom ako Zaujatie stanoviska k Upovedomeniu o vykonaní kontroly z 15.05.2018 a vo Vyjadrení\nžalobkyne z 29.06.2018, z ktorých obsahu vyplynulo, že žalobkyňa odmietla poskytnúť požadované\núdaje a dokumenty prvostupňovému orgánu s uvedením viacerých dôvodov, resp. podmienok, za\nktorých jedine je možné údaje poskytnúť, s poukazom najmä na povinnosť mlčanlivosti notára. Túto\nskutočnosť potvrdila žalobkyňa aj svojím vyjadrením v správnej žalobe. Skutkový stav bol preto zistený\núplne a správne.\n47. Pokiaľ ide o priebeh výkonu kontroly a následného správneho konania, v rámci ktorých boli\nzabezpečené podklady správnych rozhodnutí, správny súd má za to, že aj tieto boli uskutočnené\nv súlade so zákonom, keď správne orgány postupovali v zmysle Správneho poriadku a zákona č.\n297/2008 Z. z., pri plnom zachovaní práv žalobkyne, ktoré jej v danej fáze konania prináležali, preto\nžalobné námietky v tejto časti nemožno považovať za dôvodné. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii\nna vykonanie kontroly je potrebné uviesť, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé. Zo Záznamu\nzo začatia kontroly z 15.05.2018 vyplýva, že žalobkyni bolo predložené Poverenie na vykonanie\nkontroly príslušných osôb, boli jej predložené k nahliadnutiu služobné preukazy poverených osôb,\npričom žalobkyňa sama skonštatovala, že „...osoby na fotografiách sa jej zhodujú“. Žalobkyňa bola\nv rovnakom čase oboznámená s tým, že oprávnenosť riaditeľa FSJ na udelenie poverenia vyplýva\nz interných predpisov - Organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, národnej kriminálnej agentúry a zo zákona o PZ, a tieto skutočnosti boli uvádzané aj\nv rozhodnutiach správnych orgánov. Žalobkyni bola v rámci výkonu kontroly zo strany prvostupňového\norgánu poskytnutá súčinnosť i potrebné vysvetlenia, dokonca nad rámec zákonných povinností\norgánu kontroly. Správnemu súdu nie je zrejmé, akým ďalším spôsobom mali poverené osoby FSJ\npreukazovať svoju legitimáciu na vykonanie kontroly, keďže všetky dostupné možnosti vysvetlenia\na legitimácie boli vyčerpané a ani aplikovateľné zákony v tomto smere FSJ ďalšiu takúto povinnosť\nneukladajú. Požiadavky žalobkyne produkované v priebehu výkonu kontroly sa správnemu súdu javia\nako neadekvátne a smerujúce k nerešpektovaniu postavenia FSJ ako orgánu kontroly v zmysle zákona\nč. 297/2008 Z. z. a jeho kompetencií, hoci to žalobkyňa popiera.\n48. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením, že priebeh kontroly a správneho konania bol\nneštandardne rýchly, bez náležitého oboznámenia s vecou a rešpektovania dostupnej judikatúry.\nZ priebehu administratívneho konania tak, ako bol popísaný v časti II. tohto rozsudku, je zrejmé, že\nčasový úsek medzi vydaním Upovedomenia o vykonaní kontroly a vydaním prvostupňového rozhodnutia\numožňoval riadne oboznámenie sa s vecou tak zo strany správnych orgánov, ako i žalobkyne, a umožnil\naj plnú realizáciu jej práv, keďže v tomto časovom rozpätí dostala možnosť sa dostatočne oboznámiť\ns predmetom konania a zaujať stanovisko k vykonaným úkonom a vydaným dokumentom, čo aj využila.\nRelatívne krátky priebeh samotného správneho konania sám osebe neznamená, že došlo k porušeniu\nustanovení Správneho poriadku, to platí i pre dĺžku stanovených lehôt, v súvislosti s ktorými správny súd\nzdôrazňuje, že ich predlžovanie, resp. akákoľvek zmena je výlučne v kompetencii správnych orgánov\na vychádza zo zásad správneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada úzkej súčinnosti s účastníkmi\nkonania a zásada pomoci, pričom ide o fakultatívny postup. Pokiaľ ide o judikatúru, ktorá mala byť\nignorovaná, žalobkyňa v správnej žalobe nekonkretizovala, o akú judikatúru sa malo jednať.\n49. V súvislosti s priebehom správneho konania žalobkyňa správnym orgánom vytkla absenciu ústneho\npojednávania, čo však nie je možné považovať za relevantné s ohľadom na znenie § 21 Správneho\nporiadku, ktorý takúto povinnosť správnemu orgánu neukladá, a neukladá mu ju ani zákon č. 297/2008\nZ. z. Irelevantná je aj námietka absencie nestrannosti poverených osôb FSJ, keďže zákon č. 297/2008\nZ. z. právomoc v oblasti výkonu kontroly ustanovením § 29 ods. 1 a § 33 ods. 2 expressis verbis zveruje\nFSJ ako osobitnému subjektu s tým, že spôsob konania jednotlivých zamestnancov a funkcionárov je\nurčený internými predpismi. Osoby, ktorých postup žalobkyňa namieta, boli písomne poverené riaditeľom\nFSJ na plnenie povinností v súvislosti s výkonom kontroly, pričom zo samotného Poverenia vyplýva, že\n\nv prípade nesplnenia povinností môže dôjsť i k uloženiu pokuty podľa § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008\nZ. z. Poverenie bolo žalobkyni predložené pred začatím výkonu kontroly.\n50. V rámci neprimeraného rozsahu kontroly žalobkyňa okrem iného vyslovila námietky vo vzťahu k času\nspáchania skutku, ktorý bol podľa nej nesprávne určený dňom 15.05.2018 o 10.00 hod. Dôvodom\nnesprávneho určenia bol podľa nej objem požadovaných údajov, ktorých poskytnutie „nebolo v ľudských\nmožnostiach“. Správny súd má za to, že časové určenie skutku bolo stanovené v súlade so zisteným\nskutkovým stavom veci, keďže k odmietnutiu súčinnosti zo strany žalobkyne podľa Záznamu zo začatia\nkontroly došlo už v úvode kontrolného stretnutia dňa 15.05.2018 so začiatkom o 10.00 hod. a v tomto\nduchu prebiehala celá kontrola, ktorej výkon bol v dôsledku konania žalobkyne zmarený.\n51. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani argumentáciu žalobkyne\no\nprotiústavnosti požiadavky na predloženie kontrolovaných podkladov a ich rozsah s poukazom\nna rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 566/2016 z 14.02.2017, a rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/8/2017\nz 28.06.2018, keďže označené rozhodnutia nie sú aplikovateľné na predmetnú vec z dôvodu odlišných\nskutkových okolností, okruhu riešených zásadných otázok i aplikovanej právnej úpravy:\n52. Označené konanie pred ÚS SR sa týkalo uloženia pokuty sťažovateľovi vo výške X XXX,XX Eur zo\nstrany FSJ za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 3 písm. d) zákona\nč. 367/2000 Z. z., teda podľa právnej úpravy predchádzajúcej zákonu č. 297/2008 Z. z. Zákony sa\npritom líšia nielen svojou časovou pôsobnosťou, ale i obsahom, pričom neskorší zákon má tendenciu\nbyť precíznejší a prísnejší, čo si všimol aj ÚS SR, keď v označenom rozhodnutí (bod 49.) konštatoval,\nže „...zákon č. 367/2000 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu viacerých právne významných pojmov, ktoré\nsám používa, a to aj pojmu obchodná operácia, pričom zákon\nč. 297/2008 Z. z.\nv porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou okrem iného spresnil aj jednotlivé inštitúty zamerané\nna predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov a financovania terorizmu. Nová právna úprava\njednoznačnejšie obsah povinností povinných osôb precizovala a časť povinnosti mlčanlivosti právnych\nprofesionálov (advokátov a notárov) uprednostnila pred povinnosťou súčinnosti finančnej polícii.“\n53. Okrem uvedenej odlišnosti, porušenie zákona v konaní pred ÚS SR spočívalo v tom, že sťažovateľ\nako povinná osoba podľa § 3 písm. g) zákona č. 367/2000 Z. z. nemal v kontrolovanom období svoj\nProgram vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vypracovaný v súlade s\n§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 367/2000 Z. z., ako aj v tom, že v rámci kontroly začatej 12. marca 2008\naž do vydania rozhodnutia odmietal preukázať, akým spôsobom plní svoje povinnosti vyplývajúce zo\nzákona č. 367/2000 Z. z., a tiež ignorovaním požiadaviek finančnej polície neumožnil vykonanie kontroly\nplnenia povinností povinnej osoby v celom rozsahu, v dôsledku čoho neumožnil finančnej polícii plnenie\njej úloh podľa § 10 písm. a) zákona č. 367/2000 Z. z. V konaní bolo sporné posúdenie rozsahu povinnosti\nmlčanlivosti uloženej notárovi vo vzťahu k poskytnutiu FSJ dôkazov a listín preukazujúcich plnenie\npovinnosti notára predložiť údaje o obchodných operáciách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť identifikácie,\npričom sťažovateľ tvrdil, že rozsah žiadosti správneho orgánu bol nedostatočne identifikovaný. Išlo\nteda o otázku rozsahu plnenia konkrétnej realizovanej povinnosti notára v zmysle označeného zákona\na problém celoplošného výkonu kontroly, čo nie je prípad prejednávanej veci, v ktorej k realizácii\nplnenia konkrétnej povinnosti nedošlo ani sčasti. Žalobkyňa odmietla poskytnúť akékoľvek podklady\npre výkon kontroly, ktoré boli zo strany FSJ požadované, pričom povinnosť mlčanlivosti podľa § 39\nNotárskeho poriadku sa nevzťahovala na všetky z nich (vnútorný systém fungovania Notárskeho úradu\nzahŕňajúci vytvorenie Programu, vnútorných predpisov, resp. pravidiel vo vzťahu k plneniu povinností\npodľa zákona č. 297/2008 Z. z., zoznam zamestnancov, ich odborná príprava, prehľad a oblasť\nvyužívania informačných systémov pod skutočnosti podliehajúce mlčanlivosti zahrnúť nemožno). Pokiaľ\nide o rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/8/2017 z 28.06.2018, na ktorý žalobkyňa taktiež poukazuje, ten\nnadväzuje na označené rozhodnutie ÚS SR v totožnej veci, preto i preň platí skutková a právna odlišnosť\nod prejednávanej veci.\n54. Ďalej k namietanému rozsahu kontroly správny súd uvádza, že tento bol vymedzený Upovedomením\no vykonaní kontroly, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené. K jeho vymedzeniu došlo s ohľadom na\nzákonné povinnosti povinnej osoby zodpovedajúce kontrolovanému obdobiu, rozsah kontroly bol teda\ndaný samotným zákonom, resp. z neho priamo vyplýval (najmä § 5 ods. 1 písm. j), § 14 ods. 3, § 20, §\n20a zákona č. 297/2008 Z. z.). Medzi povinnosti povinnej osoby patrí písomne vypracovať a aktualizovať\nProgram vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii\na financovaniu terorizmu s ohľadom na\n\nvlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti tak, aby jeho obsah a zameranie umožňovali povinnej\nosobe a jej zamestnancom plniť povinnosti zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu. Povinná\nosoba je povinná aktualizovať Program najmä v súvislosti so zmenou predmetu činnosti alebo pred\nzačatím poskytovania nových produktov. Program schvaľuje štatutárny orgán povinnej osoby a musí\nobsahovať prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti, ktoré\nsa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti, spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,\nspôsob hodnotenia a riadenia rizík, postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod\nneobvyklý, postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej\nspravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú\noperáciu posudzujú, postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie, postup pri uchovávaní údajov,\nurčenie osoby, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou a financovaním terorizmu,\nohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk\ns finančnou spravodajskou jednotkou, s uvedením jej mena, priezviska a pracovného zaradenia; ak\ntakouto osobou nie je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, táto osoba musí byť vedúcim\nzamestnancom, musí mať možnosť priamej komunikácie so štatutárnym orgánom\na dozorným\norgánom a musí mať prístup k informáciám a dokladom, ktoré povinná osoba získala pri vykonávaní\nstarostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ďalej Program musím obsahovať spôsob zabezpečenia ochrany\nzamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie, obsah\na harmonogram\nodbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku\ns neobvyklou\nobchodnou operáciou, spôsob vykonávania kontroly dodržiavania Programu\na povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona pre povinnú osobu. Povinná osoba tiež musí zabezpečiť odbornú prípravu\nzamestnancov, ktorá je zameraná na oboznámenie sa s Programom, najmenej raz za kalendárny rok a\nvždy pred zaradením zamestnanca na prácu. Povinná osoba je povinná zabezpečiť, aby k Programu mal\nnepretržitý prístup každý zamestnanec, ktorý plní úlohy podľa zákona č. 297/2008 Z. z. Ďalej je osoba\nv rámci vykonávania činností podľa tohto zákona povinná identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a\naktualizovať riziká legalizácie a financovania terorizmu podľa druhu obchodov a obchodných vzťahov,\npri zohľadnení vlastných rizikových faktorov a rizikových faktorov. Rizikové faktory je povinná osoba\npovinná určiť najmä podľa typu klienta, účelu, pravidelnosti a dĺžky trvania obchodného vzťahu alebo\npríležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu, typu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia\nobchodu a rizikovosti krajiny alebo zemepisnej oblasti, ku ktorej sa obchodné vzťahy alebo obchody\nvzťahujú. Hodnotenie rizík musí obsahovať určenie spôsobov a druhov opatrení, na základe ktorých\npovinná osoba pri svojej činnosti riadi a zmierňuje riziká, vykonáva vnútornú kontrolu a preveruje\nzamestnancov, a musí byť primerané povahe a veľkosti povinnej osoby.\n55. Charakter a podstata uvedených zákonom stanovených povinností predstavuje systematickú,\npravidelnú a plánovanú každodennú činnosť, založenú na vopred určených pravidlách a postupoch,\npozostávajúcu zo systému úkonov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k odhaleniu, a teda\nk predchádzaniu legalizácii a financovaniu terorizmu. Takáto činnosť je priamo súčasťou hlavnej činnosti\nkonkrétneho subjektu a funguje systémom prvotného vytvorenia účinných pravidiel a ich následného\nuplatňovania v praxi. Zákon č. 297/2008 Z. z. (§ 21 ods. 2) dokonca povinnej osobe priamo ukladá\npovinnosť zaviesť účinný systém zodpovedajúci veľkosti a povahe činnosti povinnej osoby, ktorý umožní\nbezodkladne poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke na jej žiadosť potrebné údaje. Z tohto pohľadu\nje nepochopiteľná námietka žalobkyne o ľudskej nezvládnuteľnosti objemu poskytovaných podkladov,\nna predloženie ktorých by potrebovala podľa jej vyjadrenia aspoň jeden rok, keďže je v priamom\nrozpore s povinnosťou efektívnosti a bezodkladnej súčinnosti. Povinnosti podľa uvedeného zákona musí\ndotknutý subjekt plniť na každodennej báze, preto ho pri dôslednom a efektívnom plnení vymedzených\npovinností nemôže prekvapiť ani vykonaná kontrola. Správny súd navyše podotýka, že ani obdobie\ntakmer tri a pol roka, ktorým bol vymedzený predmet a rozsah kontroly, objektívne nemožno považovať\nza tak rozsiahle, aby nebolo v ľudských silách požadované podklady zabezpečiť a predložiť, a to aj\ns ohľadom na obmedzenie vo vzťahu k notárom dané ustanovením § 5 ods. 1 písm. j) a § 22 ods. 2\nzákona č. 297/2008 Z. z.\n56. Povinnosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z. musí osoba plniť permanentne počas celej doby výkonu\nsvojej činnosti, ktorá činnosť vykazuje znaky podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. Pre notárov a advokátov\nustanovenie § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 297/2008 Z. z. obmedzuje rozsah, v akom sa na nich\nako na povinné osoby tieto povinnosti vzťahujú. Notár je povinnou osobou v takom rozsahu svojej\nčinnosti, v akom poskytuje klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo\niného konania, smerujúceho k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri kúpe a\n\npredaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, správe alebo úschove finančných prostriedkov,\ncenných papierov alebo iného majetku, založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky\nalebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo založení, činnosti alebo riadení obchodnej\nspoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo\ninej právnickej osoby, čím je taktiež daný rozsah predmetu výkonu kontroly FJS ako centrálnej národnej\njednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu vo vzťahu k týmto\nsubjektom. Tento rozsah FSJ neprekročila ani v prípade kontroly vykonávanej u žalobkyne.\n57. Kľúčovou námietkou v danej veci zostala kolízia povinnosti mlčanlivosti notára podľa § 39 Notárskeho\nporiadku a čl. 7 ods. 1 Etického kódexu, s povinnosťou dodržiavať ustanovenia zákona č. 297/2008 Z.\nz. notárom ako povinnou osobou a poskytovať informácie orgánom vykonávajúcim kontrolu. Správny\nsúd si uvedomuje, že táto otázka (kolízia) je aj v súčasnosti, s ohľadom na sprísňujúcu sa tendenciu\nv súčasnosti platného zákona č. 297/2008 Z. z., veľmi aktuálna a v podmienkach právneho štátu,\nktorý je povinný chrániť súkromie osôb a vzťah medzi notárom alebo advokátom a jeho klientom,\nrezonuje. Správny súd si rovnako uvedomuje názor, ku ktorému dospel ÚS SR v pertraktovanom\nrozhodnutí III. ÚS 566/2016 zo 14.02.2017, podľa ktorého „...boj proti praniu špinavých peňazí znamená\naj zásah do historicky silne zakoreneného inštitútu profesijného tajomstva právnych profesionálov, avšak\nje potrebné podotknúť, že v prerokúvanej veci išlo o kontrolu plnenia administratívnych povinností\nsťažovateľa. Ústavný súd uvádza, že k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do\npovinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné\na účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Pri nedodržaní niektorej podmienky\nide o zásah protiústavný. Preto ak právny poriadok pripúšťa prelom do tejto ochrany, uskutočňuje\nsa tak iba a výlučne v záujme ochrany demokratickej spoločnosti (napr. II. ÚS 28/96). Prípustný\nje preto zásah nevyhnutný, pričom v konkrétnom prípade je daná táto nevyhnutnosť všeobecným\nzáujmom na ochrane spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (pred tzv. praním špinavých\npeňazí)“. Vo vzťahu k prejednávanej veci však správny súd na druhej strane upriamuje pozornosť\nna obsahovú odlišnosť právnej úpravy zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 297/2008 Z. z. tak,\nako bola popísaná v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ako i na skutočnosť, že ÚS SR\nv označenom rozhodnutí ako protiústavnú označil požiadavku FSJ sprístupniť notárske zápisnice bez\nohľadu na ich subsumovateľnosť pod pojem obchodná operácia alebo neobvyklá obchodná operácia,\nktorá požiadavka bola podľa názoru ÚS SR závažným vybočením z medzí ustanovených ústavou. Výkon\nkontroly ako takej či požiadavka na plnenie povinností v zmysle uvedeného zákona však za protiústavné\nzo strany ÚS SR označené neboli. Preto argumentácia žalobkyne, ktorou v otázke mlčanlivosti notára\npoukazuje na predmetné rozhodnutie ÚS SR, nie je relevantná a vyslovený názor ÚS SR nemôže sám\nosebe viesť k záveru o protiústavnosti vykonanej kontroly. V tejto súvislosti je možné obdobne poukázať\naj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Michaud proti Francúzsku zo 06.12.2012, č.\n12323/1, v ktorom tento súd dospel k záveru, že uložením povinnosti advokátom informovať o podozrení\ntýkajúcom sa prania špinavých peňazí zo strany ich klientov nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa advokáta, resp. jeho súkromného života.\n58. In medias res nastolenej otázky, správny súd za zásadnú v danej veci považuje skutočnosť,\nže žalobkyňa nepredložila jediný podklad/doklad/informáciu, o ktorý bola v rámci výkonu kontroly\npožiadaná, a to ani taký, na ktorý sa povinnosť mlčanlivosti priamo nevzťahovala (najmä Program, jeho\naktualizácie a dodatky, vnútorné smernice a usmernenia, metodické pokyny, zoznam zamestnancov\na ich pracovné zaradenie, doklady preukazujúce odbornú prípravu zamestnancov), ani taký, ktorý by\ntejto povinnosti mohol podliehať. Nepredložila žiadne materiály týkajúce sa konkrétneho klienta, ktoré\nby mohli byť zo strany správneho súdu z hľadiska kolízie povinností hodnotené a posudzované tak,\nako to učinil ÚS SR v konaní sp. zn. III. ÚS 566/2016. Žalobkyňa absolútne a bez výnimky rezignovala\nna svoju povinnosť poskytnúť súčinnosť kontrolným orgánom, bez väzby na konkrétneho klienta\nalebo konkrétnu povinnosť či dokument, ktoré by svojím konaním chránila, čím de facto bezdôvodne\nignorovala svoje povinnosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z., i postavenie a právomoc FSJ vykonať\nkontrolu, čo je neprípustné, obzvlášť, ak ide o osobu znalú práva, poverenú štátom na vykonávanie\nnotárskej činnosti, ktorá je už len titulom svojej funkcie zaviazaná dodržiavať právny poriadok Slovenskej\nrepubliky a postupovať v súlade s ním. Zákon č. 297/2008 Z. z. je v platnosti od roku 2008, teda na\nzosúladenie svojej notárskej činnosti s povinnosťami ním ukladanými mala žalobkyňa dostatok času.\nNeznalosť zákona v právnom štáte nikoho z neplnenia jeho povinností neospravedlňuje (ignorantia legis\nnon excusat), osobitne nie osoby pôsobiace v právnických stavovských organizáciách, ktorými notári\nnespochybniteľne sú.\n\n59. Ďalším dôvodom, pre ktorý podľa názoru správneho súdu nie je možné uprednostniť povinnosť\nmlčanlivosti pred povinnosťami povinných osôb, je samotný charakter právnej úpravy a jej vývoj. Zákon\nč. 297/2008 Z. z. ako nástupca právnej úpravy zákona č. 367/2000 Z. z. mal totiž za úlohu precizovať\na zosúladiť, resp. upresniť rozsah povinností dotknutých subjektov, okrem iného aj vo vzťahu k povinnosti\nmlčanlivosti notárov a advokátov. Podľa všeobecnej časti Dôvodovej správy k zákonu č. 297/2008\nZ. z. (ďalej len „Dôvodová správa“) „...potreba prijať nový zákon vyplynula popri zisteniach výboru\nRady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice\n2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z. z. a zásadným\nspôsobom ich rozširujú. Nová právna úprava predovšetkým: 1. Doplňuje a spresňuje použité pojmy\nvrátane presnejšieho vymedzenia „povinných osôb“. 2. Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva\nniektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako\naj k financovaniu terorizmu. 3. Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť\nnáslednej verifikácie získaných identifikačných údajov, rozširuje možnosť pri identifikácii o prevzatie\nidentifikácie. 4. Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti\nvo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a\nnaopak u „rizikovejších klientov“ predpokladá vykonávanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú\npovinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej\nstarostlivosti. 5. Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú\nobchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích strán alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá\nobchodná operácia týka. 6. Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených\nneobvyklých obchodných operáciách. 7. Vyžaduje písomné vypracovanie Programu vlastnej činnosti\npovinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje\njeho obligatórne časti. 8. Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť\nboja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje\njej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce. 9. Stanovuje účinné, primerané a\nodradzujúce sankcie....Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t. j. od 01.01.2001 do 31.12.2006\nohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO (neobvyklých obchodných operácií). Sústavnou analytickou\nčinnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia\ndoplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahŕňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom\nkaždá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp\n„poznaj svojho klienta“....Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia\nvýborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj\nv\nkrajinách Európskej únie.“ Nová právna úprava v podobe zákona č. 297/2008 Z. z. v čase svojho vzniku\nteda mala sanovať nedostatky úpravy predchádzajúcej vrátane tých, ktoré vyplynuli z jej dovtedajšej\naplikačnej praxe, i z novo prijatých právne záväzných aktov Európskej únie. Zákonodarca považoval\nza nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenia\nzákona. Podľa Dôvodovej správy „...táto výnimka v plnej miere rešpektuje a zachováva podmienky ich\nprofesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná\nformulácia je zapracovaná do § 22 zákona.“\n60. Súčasná právna úprava teda nielenže rieši problém kolízie povinnosti mlčanlivosti a povinností\nňou uložených v súvislosti s ochranou pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania\nterorizmu povinným osobám (§ 18 ods. 12 zákona č. 297/2008 Z. z., v znení účinnom do 14.03.2018\nišlo o ustanovenie § 17 ods. 6 označeného zákona v obmedzenom rozsahu, čo robí námietku žalobkyne\no neexistencii tejto výnimky v skoršom znení zákona irelevantnou), ale presne definuje aj výnimky z\nrozsahu zákonom stanovených povinností, a to osobitne vo vzťahu k advokátom a notárom (§ 22 zákona\nč. 297/2008 Z. z.). Správny súd má za to, že plnenie povinností notára v rozsahu, v akom je určený\nsúčasným zákonom a ktorý rozsah bol dodržaný aj zo strany prvostupňového orgánu pri výkone kontroly,\nnie je v rozpore s Notárskym poriadkom.\n61. Zákon č. 297/2008 Z. z. je vo vzťahu k Notárskemu poriadku zákonom lex specialis, ktorý\npovinnosť mlčanlivosti prelamuje v záujme ochrany spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej\nčinnosti a financovaním terorizmu, teda v záujme vyššieho cieľa z hľadiska ochrany spoločnosti.\nPrelomenie povinnosti mlčanlivosti má za cieľ zabrániť takýmto nežiaducim a spoločensky nebezpečným\njavom, ktoré sú závažnejšie, ak k nim dochádza „pod záštitou“ právnych profesionálov (najmä notárov\na advokátov), o to viac, ak ide o notára ako štátom určenú osobu na vykonávanie notárskej činnosti,\nktorá je výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku). Preto i samotná Dôvodová správa\n\n(osobitná časť, k § 17 ods. 6) hovorí, že „...plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené\nmlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky\nsú stanovené len § 22 a 23 zákona.“ Podľa názoru správneho súdu je možné z hľadiska vyváženosti\nchránených hodnôt takýto rezultát vo vzťahu ku kolízii dvoch povinností akceptovať, samozrejme pri\nzohľadnení konkrétnych okolností a citlivom posúdení každej jednotlivej veci.\n62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je opodstatnená námietka žalobkyne, že kontrola bola\nvykonaná v rozpore so zákonom, dokonca protiústavne, s ohľadom na povinnosť mlčanlivosti notára,\nktorá podľa nej vylučuje poskytnutie akýchkoľvek údajov pri výkone kontroly zo strany FSJ. Takýto\nnáhľad na plnenie povinností podľa platného a účinného zákona, ktorý navyše nie je priekopníkom\nprávnej úpravy v tejto oblasti, ale má už svoju históriu (zákon č. 367/2000 Z. z., zákon č. 249/1994 Z.\nz.), nie je správny.\n63. Pokiaľ ide o právne závery produkované v konaní pred správnymi orgánmi, z obsahu spisového\nmateriálu vrátane administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa od roku 2014 vykonávala a v súčasnosti\nstále vykonáva činnosť notárky, preto sa na ňu vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 1 písm. j) zákona č.\n297/2008 Z. z., čo v konaní nebolo ani sporné. V čase výkonu kontroly sa považovala za povinnú\nosobu, ktorej priamo zo zákona svedčali povinnosti prináležiace týmto osobám s výnimkou osobitostí\nvýkonu činnosti notára. Povinnosti podľa § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 297/2008 Z. z. pri dodržaní rozsahu\nkontroly [§ 5 ods. 1 písm. j), § 22 ods. 2 označeného zákona] nepoznajú výnimku, preto žalobkyňa mala\npovinnosť zákon rešpektovať a konať v súlade s ním. Keďže tak neurobila, o čom svedčia všetky jej\nvyjadrenia (a táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná), prvostupňový orgán jej uložil sankciu za iný\nsprávny delikt, k čomu ho oprávňovalo ustanovenie § 33 ods. 3 označeného zákona. S rozhodnutím\nsa stotožnil aj druhostupňový správny orgán (ministerka). Na tomto mieste správny súd uvádza, že\nnemožno súhlasiť s námietkou žalobkyne, že právny záver správnych orgánov vyplýva z dedukcie.\nV konaní bolo bez pochýb preukázané, že žalobkyňa nespolupracovala a výkon kontroly zmarila, a to\nbez uvedenia relevantného zákonného dôvodu, teda svojvoľne. Brániac sa zákonnou povinnosťou\ndodržiavať mlčanlivosť podľa Notárskeho poriadku porušila inú zákonnú povinnosť, ktorá sa ňu ako na\nnotárku vzťahovala, pričom následkom takéhoto porušenia bolo uloženie sankcie, čo bolo plne v súlade\nso zákonom. Pokiaľ ide o aplikáciu zákona č. 297/2008 Z. z. na výkon kontroly, jej správnosť je vo vzťahu\nk procesným otázkam daná zohľadnením dátumu jej začatia. Ustanovenie § 36a ods. 2 zákona, podľa\nktorého Program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 v znení účinnom od 15. marca 2018 povinné\nosoby vypracujú do 15. mája 2018, sa na žalobkyňu nevzťahuje, pretože činnosť notára vykonávala\nuž od roku 2014, teda povinnosti podľa označeného zákona vrátane vytvorenia Programu musela plniť\npočas celého tohto obdobia, s postupnými zmenami, ktoré prichádzali s meniacou sa právnou úpravou.\n64. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav presne a úplne, vo vzťahu\nk rozsahu kontroly a spôsobu jej vykonania nepochybili, a z týchto zistení vyvodili aj správne právne\nzávery. Rozhodnutia správnych orgánov sú preto zákonné a vecne správne, i dostatočne a presvedčivo\nodôvodnené, keďže dávajú odpoveď na všetky zásadné otázky. Správny súd nevzhliadol dôvod na\npostup podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP.\n65. Na dôvažok správny súd uvádza, že sa nestotožnil s návrhom žalovaného zastaviť konanie podľa §\n99 písm. b) SSP, nakoľko na takýto postup neboli splnené podmienky.\n66. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za\nžalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a nie ministerku vnútra, žalobkyňou označenú ako\nžalovaný orgán verejnej správy. Keďže žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu\n(minister nedisponuje administratívnou subjektivitou), ale priamo zákonom, správny súd nie je viazaný\noznačením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, a to bez vyzvania na odstránenie\nvád podania podľa § 59 SSP.\n67. Správny súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 195 SSP, v zmysle ktorého nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\n\nprotiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je\npotrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného\nzákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie,\nči uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.\n68. Rovnako správny súd nezistil splnenie podmienok pre sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP.\nAplikáciu ustanovení § 195 a § 198 SSP žalobkyňa ani nenavrhovala a rozhodnutia správnych orgánov\nvo vzťahu k uloženej sankcii nenamietala.\n69. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené\nv enunciáte tohto rozhodnutia.\n70. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo\nna ich náhradu nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vznikli.\n71. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania,\nv neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na správnom\nsúde, ktorý ho vydal. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má\nodkladný účinok.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}