Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/75/2017 1017201440 23. 10. 2023 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. X - F., G. H., zastúpeného: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-mailovej schránky C. vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 ako: - e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7, - e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13 - e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. 16, - e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 19 v prílohe č. 19 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od: I. J., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013 11:30:34, - e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: K. L., - e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 25 v prílohe č. 25 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od: I. J., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013 11:30:34. II. Správny súd v Bratislave u k l a d á žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky odstrániť a zničiť informácie z e-mailovej schránky C. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. rozsudku vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného protokolárne za prítomnosti žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a. IV. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. V. Správny súd o p r a v u j e označenie rozhodnutia zo dňa 23.10.2023 tak, že správne znie „Uznesenie“ a výrok I. a II. tak, že za slová „žalovanému“ sa vkladá „Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky“.
odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.08.2017 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.08.2017 domáhal, aby správny súd (i) zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv A. B. C., bytom C. D. XXX, XXX XX E. X - F., G. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami informácií z e-mailovej schránky C. vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/0K-IZ-570/2017, (ii) zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené kópie informácií z e-mailovej schránky C. prípadne iné informácie a podklady vyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., (iii) uložil Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie z e-mailovej schránky C. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti zástupcu žalobcu (č.l 332) do troch (3) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, (iv) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 2. Správnu žalobu odôvodnil tým, že je predseda predstavenstva spoločnosti PENAM, a.s., predseda predstavenstva spoločnosti PENAM SLOVAKIA a.s., člen predstavenstva spoločnosti AGROFERT, a.s. PENAM CZ je jediným akcionárom spoločnosti PENAM SK. Jediným akcionárom PENAM CZ je spoločnosť AGROFERT. V dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal Úrad v spoločnosti PENAM SK inšpekciu v zmysle § 22a ZOHS k možnej koncentrácii spočívajúcej v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad podnikateľom PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., a podnikateľom P E Z A, a.s. Zo Zápisnice z priebehu Inšpekcie č. 201/2017/0K-IZ-570/2017 vyplýva, že Inšpekcia bola zahájená 27. júna 2017 09:15 a skončená 28. júna 2017 o 18:35 podpísaním Zápisnice. Inšpekciu v mene Úradu vykonali poverení zamestnanci Úradu na základe Poverení na vykonanie Inšpekcie č. A./XXXX, A./XXXX, A./ XXXX, A./XXXX a A./XXXX, všetky z 26. júna 2017. Počas Inšpekcie Zamestnanci Úradu zablokovali prístup do Schránky, vstúpili do nej, prezerali a kopírovali jej obsah a vytlačili kópie elektronických správ, ktoré si vzali a držia ich na Úrade. Tieto úkony vykonali Zamestnanci Úradu bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom kontaktovali Žalobcu (ako ani iného predstaviteľa PENAM CZ) a poučili ho o jeho právach. Dňa 27. júla 2017 Žalobca doručil Úradu výzvu na bezodkladnú likvidáciu korešpondencie získanej z elektronickej schránky C. z 26. Júla 2017 bezodkladne, protokolárne a v prítomnosti Žalobcu. Dňa 14. augusta 2017 Úrad doručil Žalobcovi Vyjadrenie k Výzve na bezodkladnú likvidáciu korešpondencie získanej z elektronickej schránky C. z 10. augusta 2017, č.201/2017/0K - 4025/2017. Žalobca nebol počas Inšpekcie prítomný v priestoroch PENAM SK, podľa ktorého vzhľadom na to, že Zamestnanci Úradu poskytli poučenia PENAM SK, neboli povinné Žalobcu v jeho neprítomnosti osobitne kontaktovať ani informovať. Úrad zo Schránky vytlačil kópie elektronických správ a získal informácie a dokumenty, vrátane informácií a dokumentov, ktoré sú chránené advokátskym tajomstvom. Tieto informácie a dokumenty sa týkali pôsobenia Žalobcu vo funkcii predsedu predstavenstva PENAM CZ a člena predstavenstva AGROFERT. Z dokumentov, ktoré Úrad zadržal, sa ani jediný dokument (!) netýka činnosti spoločnosti PENAM SK, u ktorej Úrad (údajne) vykonával Inšpekciu. Žalobca Schránku používa na súkromné účely, má právo na ochranu listového tajomstva a tajomstva prepravovaných správ. Zásah bol zameraný na Žalobcu a vykonaný priamo proti nemu a Žalobca môže byť priamo dotknutý jeho následkami. Zároveň, nakoľko Úrad všetky zadržané informácie a dokumenty v súčasnosti stále drží, ide tiež o trvajúci zásah, resp. zásah, ktorého následky ešte trvajú. Inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, pretože (i) prehľadávanie Schránky v rámci Inšpekcie u PENAM SK je nezákonné; (ii) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný;
(iii) Úrad so Žalobcom nijako nekonal, neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, čím porušil jeho procesné práva, zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov verejnej moci; (iv) Úrad nedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal ani základné záruky ochrany práv osôb dotknutých inšpekciou; (v) Úrad nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov Úradu dôvernú korešpondenciu s advokátom; a (vi) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi. Nakoľko Inšpekcia bola vykonaná nezákonne, výsledky Inšpekcie, vrátane zhromaždených informácií a podkladov, sú rovnako zaťažené nezákonnosťou. Preto informácie a podklady, ktoré Úrad skopíroval zo Schránky a drží vo svojich priestoroch, nemôžu slúžiť ako dôkaz a Úrad nemá právo tieto dokumenty prezerať, držať, ani s nimi inak nakladať. Poverenia na výkon Inšpekcie u podnikateľa PENAM SK sú nezákonné. Na vykonanie inšpekcie v PENAM SK nebol daný žiaden legitímny dôvod a Inšpekcia bola rybárskou expedíciou. V zmysle rozsiahlej judikatúry ESĽP, inšpekcie (vrátane inšpekcií sídiel, pobočiek a obchodných priestorov obchodných spoločností) predstavujú nepochybne zásah do práv subjektov podrobených inšpekcii, predovšetkým do ich práva na rešpektovanie súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru. Právo v zmysle uvedeného článku Dohovoru nachádza svoje vyjadrenie tiež v čl. 16 ods. I, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky. PENAM SK je dcérskou spoločnosťou spoločnosti PENAM CZ, a teda súčasťou skupiny AGROFERT. PENAM SK nebol a ani nemohol byť nijako dotknutý prešetrovanými transakciami, ktoré mali viesť k nadobudnutiu kontroly PENAM CZ nad PEZA a PBP. Inšpekcia u PENAM SK predstavovala „rybársku expedíciu“ (fishing expedition), ktoré sú zakázané a Poverenia tak, ako boli vydané, sú preto nezákonné. Úrad potrebu vykonať Inšpekciu v PENAM SK odôvodnil tým, že „viaceré osoby zo spoločnosti PENAM CZ, pôsobia/li v spoločnosti PENAM SK. Žalobca je ako „predseda predstavenstva PENAM CZ, člen predstavenstva AGROFERT a - zhodou okolností aj - predseda predstavenstva PENAM SK. Z Poverení je celkom zjavné, že Úrad neprešetruje činnosť podnikateľa PENAM SK. Úrad, (ako to otvorene uvádza aj v Povereniach) prešetruje podnikateľov PENAM CZ a AGROFERT. Ako cieľ Inšpekcie identifikoval Žalobcu ako fyzickú osobu z titulu jej funkcie u iného podnikateľa, u ktorého reálne chcel Inšpekciu vykonať (PENAM CZ, resp. AGROFERT). Na vykonanie Inšpekcie u PENAM SK nebol daný legitímny dôvod. PENAM SK (u ktorého Inšpekcia prebiehala) nebol vôbec stranou uvedenej korešpondencie, nakoľko sa nejednalo o „informácie, ku ktorým má PENAM SK prístup a ktoré využíva pre svoju činnost“: . Celkom zjavne cieľom nemá byť možnosť Úradu pod zámienkou výkonu inšpekcie u jedného podnikateľa de facto vykonať inšpekciu u iného podnikateľa. V prípade informácií získaných zo Schránky celkom zjavne nešlo o informácie uložené na dátových nosičoch PENAM SK ani o informácie vytvorené PENAM SK. V takomto prípade teda mala (a musí) byť splnená podmienka, že ide o informácie, ku ktorým ma PENAM SK prístup a súčasne, že tieto informácie využíva pre svoju činnosť. To, že A. M. (formálne zamestnanec PENAM SK) dokáže prelomiť heslo ktoréhokoľvek zo zamestnancov (napríklad) spoločnosti AGROFERT, neznamená (a nemôže znamenať), že PENAM SK má „prístup“ ku všetkým informáciám spoločnosti AGROFERT. Úrad vo Vyjadrení k Výzve argumentuje, že keďže je Žalobca predsedom predstavenstva PENAM SK a Schránku využíva na plnenie jeho pracovných úloh pre PENAM SK, ide bez ďalšieho „O emailovú schránku, ku ktorej má podnikateľ PENAM SK prístup a ktorú využíva na svoju činnosť. Úrad si počas inšpekcie v PENAM SK vynútil prístup ku Schránke nezákonne, neoprávnene a nad rámec Poverení. V prípade informácií, ktoré Úrad zadržal zo Schránky, nejde o informácie, ktoré PENAM SK „využíva pre svoju činnosť. Pojem „využíva pre svoju činnosť nie je v ZOHS definovaný. Informácie, ktoré Úrad zadržal zo Schránky sa týkajú predovšetkým komunikácie „PENAM CZ ohľadne nadobudnutia akcií podnikateľov PBP a PEZA. Ani v jednom zo zadržaných dokumentov Žalobca nekoná ani nevystupuje v pozícii predsedu predstavenstva PENAM SK. Naopak, ide v plnom rozsahu o informácie a dokumenty, kde Žalobca koná v pozícii predsedu predstavenstva PENAM CZ alebo člena predstavenstva AGROFERT. Poukázal na prípad Írsky cement. Úrad pri Inšpekcii konal nad rámec svojich právomocí a mimo svojej územnej pôsobnosti. Úrad má kompetenciu vykonávať inšpekcie v zmysle § 22a ZOHS v súvislosti s prešetrovaním údajného porušenia povinnosti oznámiť koncentráciu bez ďalšieho len na území Slovenskej republiky. Takúto inšpekciu nemôže vykonať v zahraničí. Úrad nemohol vykonať inšpekciu v priestoroch PENAM CZ, alebo AGROFERT, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky. Tento nedostatok kompetencie sa Úrad rozhodol prekonať tým, že vykoná Inšpekciu u PENAM SK, ktorého priestory sa na území Slovenskej republiky nachádzajú, a ktorý má určitých členov štatutárnych orgánov totožných s PENAM CZ, resp. AGROFERT. Úrad túto svoju úvahu použil ako odôvodnenie, prečo je potrebné vykonať Inšpekciu u podnikateľa PENAM SK, hoci tento nijakým spôsobom na
prešetrovaných transakciách neparticipoval. Táto úvaha je uvedená priamo v Povereniach. Uvedený postup je však obchádzaním zákona. Takýto postup je (okrem iného) v rozpore s princípom právneho štátu zakotveného v čl. l ods. 1 Ú stavy, s čl. 2 ods. 2 Ú stavy a tiež postupom priečiacim sa princípom vyjadrením v prípade Lotus a teda postupom zakázaným. Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, žalobca poukázal na Odporúčanie Rady Európy 77, podľa ktorého dotknutá osoba musí mať (okrem iného) právo byť vypočutá (čl. I), právo na prístup k relevantným informáciám týkajúcim sa aktu orgánu verejnej správy predtým ako je akt vykonaný (čl. II), právo na právnu pomoc (čl. III), a právo byť informovaná o dôvodoch, na ktorých je daný postup orgánu založený (čl. IV). Podnikateľ má právo byť prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie vykonajú a zamestnanec podnikateľa má právo byť pri tých úkonoch, ktoré sa ho týkajú. Zamestnanci Úradu bez vedomia Žalobcu (a bez vedomia spoločnosti PENAM CZ) v Schránke zablokovali prístup do Schránky, prehliadali si korešpondenciu nachádzajúcu sa v Schránke, kopírovali jej obsah a vytvorili si kópie korešpondencie, vrátane korešpondencie s externými advokátmi, ktorá je ako dôverná komunikácia chránená advokátskym tajomstvom. Takéto konanie Zamestnancov Úradu predstavuje zásah do práva Žalobcu na súkromie v zmysle čl. 8 Dohovoru, predovšetkým do listového tajomstva a tajomstva prepravovaných správ a iných písomností a záznamov (chráneného aj čl. 22 Ústavy). V zmysle jedného z poučení Úradu, zamestnanec podnikateľa má právo byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré sa ho týkajú. Prípadom, kedy Úrad tieto práva nerešpektoval, sa Najvyšší súd SR zaoberal vo svojom rozsudku z 25. júna 2015, sp. zn. 5Sžnz/1/2015. Úrad prenáša zodpovednosť za zákonnosť svojho postupu na podnikateľa, podnikateľom za „nespoluprácu“ pri inšpekcii hrozia vysoké pokuty. Pre eliminovanie tohto rizika je preto pochopiteľné, že sa podnikateľ, resp. jeho zástupcovia snažia v plnej miere spolupracovať, často i na úkor svojich práv. V danom prípade sa Inšpekcie ako zástupca podnikateľa zúčastnil A. N., člen predstavenstva PENAM SK. To, že sa Žalobca „nedomáhal“ svojho práva (pretože o ňom nevedel) neznamená, že sa tohto práva vzdal. Úrad opakovane svoj postup bráni tým, že zástupcu podnikateľa A. N. poučil o tom, že je povinný poučovať ostatných zamestnancov o ich právach počas Inšpekcie, vrátane o práve každého zamestnanca zúčastniť sa úkonu, ktorý sa ho týka. Úrad na začiatku Inšpekcie predložil A. N. ako zástupcovi podnikateľa písomné Poverenia, v ktorých sú vymenované práva a povinnosti podnikateľa pri Inšpekcii. Následne Úrad A. N. ústne poučil o ďalších právach a povinnostiach podnikateľa pri Inšpekcii a predložil mu dokument Usmernenie k inšpekciám, ktoré opäť obsahuje písomne ďalšie vysvetlenie práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie Uvedené tri „poučenia“ nie sú obsahovo totožné. Iba dve boli písomné. Povinnosť A. N. poučovať ostatných zamestnancov o ich právach počas Inšpekcie, vrátane o práve každého zamestnanca zúčastniť sa úkonu, ktorý sa ho týka, nie je spomenutá ani v Usmernení k Inšpekciám, ani v Povereniach. Pre existenciu troch navzájom sa odlišujúcich a doplňujúcich zoznamov práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie (ako aj pre prax podľa ktorej niektoré poučenia sú poskytované len ústne) neexistuje legitímne, rozumné a prijateľné odôvodnenie. Právni zástupcovia označili časť Úradom vyselektovanej korešpondencie ako dôvernú komunikáciu klienta s advokátom, a teda predmet advokátskeho tajomstva, Úrad sa neobmedzil iba na jej zbežné preskúmanie a overenie, túto bez akéhokoľvek odôvodnenia skopíroval a odniesol do priestorov Úradu. Poukázal na Stanovisko Rady advokátov a právnych spoločností Európskeho spoločenstva (Counsil of the Law Societes of the European Community) formulované na zasadaní konanom v dňoch 14. a 15. novembra 1997 týkajúceho sa profesného tajomstva advokáta a právnej úpravy praní peňazí (citované podľa Fiala T. Právo na ochranu korespondence mezi advokátem a jeho klientem (soutčžitelem) v ŕízeních ve včcech ochrany hospodáŕské soutčže. In: Antitrust 1/2010, s. 25), rozsudok ESĽP z 25. marca 1992 vo veci sťažnosti č. 13590/88, Cambpell proti Spojenému Kráľovstvu, body 46 a 48 a tam citovaná judikatúra, rozsudok ESĽP Delta Pekárny a Bernh Larsen Holding AS a ostatní proti Nórsku (a contrario). Z prílohy č. I prílohy č. 2 Zápisnice je zrejmé, že Úrad skopíroval a odniesol tiež e-mailovú korešpondenciu Žalobcu s advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., čo predstavuje tiež svojvoľný a nezákonný zásah do dôverných (Privilegovaných) informácií klienta s advokátom, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný, a zároveň do práva na ochranu súkromia. Aj z tohto dôvodu je Inšpekcia zaťažená nezákonnosťou. Zadržané informácie a dokumenty predstavujú korešpondenciu Žalobcu, resp. PENAM CZ s externými advokátmi, prípadne korešpondenciu AGROFERT s jeho externými advokátmi. Na Slovensku neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami získanými počas inšpekcií ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti Inšpekcie, resp. uchovávania dát počas nej získaných, a Úrad nemôže dáta získané počas tejto inšpekcie držať a nakladať s nimi legitímne tak, aby toto nakladanie spĺňalo požiadavky právnych predpisov a judikatúry ESĽP.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.11.2017 uviedol, že spis obsahuje obchodné tajomstvo, resp. iné údaje chránené podľa osobitných predpisov. Je sporné, či sa žalobca domáha ochrany práv, ktoré mu patria - resp. či je aktívne legitimovaný v danom spore, či v danom prípade nejestvuje vzhľadom na vyššie uvedené začaté súdne konania, v ktorých žalobcovia - podnikatelia namietajú porušenie tých istých práv prekážka litispendencie. Inšpekcia sa v priestoroch podnikateľa Penam Slovakia konala v dňoch 27.06.2017 -28.06.2017. Zástupca podnikateľa p. N. bol oboznámený s predmetom a účelom inšpekcie, s právomocami úradu, právami a povinnosťami podnikateľa a s možnými sankciami v rozsahu mu predloženého písomného poverenia na vykonanie inšpekcie. Zástupcovi podnikateľa bolo odovzdané Usmernenie k inšpekciám. Jednou z osôb, ktorých pracovné počítačové konto mal záujem úrad prezerať bol aj A. C. (t. j. žalobca), ktorý nepretržite pôsobí v spoločnosti Penam Slovakia od roku 2006. Od 01.01.2011 do 31.12.2013 v danej spoločnosti pritom žalobca pôsobil ako člen dozornej rady a od 01.01.2014 až do súčasnosti ako predseda predstavenstva. O 09.41 hod sa na miesto vykonávanej inšpekcie dostavila p. F., z advokátskej kancelárie agner & partners. E-mailová schránka C. bola zamestnancom sprístupnená o 11.10 hod. Zástupcovia podnikateľa boli poučení, že sa na prehliadaní e-mailovej schránky môžu zúčastniť. Prehliadanie údajov v e-mailovom konte A. C. prebiehalo na základe kľúčových slov v dňoch 27.06.2017-28.06.2017. Zápis z prehľadávania e-mailovej schránky A. C. tvorí prílohu č. 2 zápisnice z vykonávanej inšpekcie. Zoznam dokumentov, z ktorých boli vyhotovené listinné, ako aj elektronické kópie (spolu s nižšie uvedeným protokolom o hash funkcii) tvorí prílohu zápisu prehľadávania e-mailovej schránky A. C. (príloha č. 1). Jednotlivé kópie sú potom prílohou tohto zoznamu. Listinné kópie boli vyhotovené v dvoch exemplároch. Jeden exemplár listinných kópií spolu so zoznamom vyhotovených kópií bol odovzdaný zástupcovi podnikateľa. Nakoľko z technických príčin nebolo možné vyhotoviť listinnú kópiu jedného z vyhľadaných e-mailov, bol tento e-mail skopírovaný v elektronickej podobe na 3 nosiče úradu (OVO) (Príloha č. 25 zoznamu vyhotovených kópií). Jeden nosič bol odovzdaný zástupcovi podnikateľa p. N.. Žalobca je fyzickou osobu a nemôže sa dovolávať práv, ktoré súvisia s právnickou osobu, u ktorej bola vykonaná inšpekcia. Prešetrovanie úradu bolo zamerané na prešetrenie možného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže podnikateľom/ mi za okolností, ktoré sú vymedzené v poverení na vykonanie inšpekcie. Nešlo teda o prešetrovanie správania sa žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobu teda žalobca nepodáva za podnikateľa, ale vo svojom mene. Poverenie na vykonanie inšpekcie sa odovzdáva vždy osobe, s ktorou sa koná ako so zástupcom podnikateľa. Zástupca podnikateľa je zároveň poučený o právach a povinnostiach podnikateľa pri vykonávanej inšpekcie. Pre výkon inšpekcie nie je potrebné, aby sa v priestoroch podnikateľa nachádzali konkrétni zamestnanci podnikateľa, ktorých e-mailové kontá sú prezerané. Neznamená to však, že každým prezeraním pracovného e-mailového konta dochádza k zásahu do práv aj fyzickej osoby- t. j. konkrétneho pracovníka. Z emailovej schránky C., do priestorov úradu boli odnesené iba dokumenty prezreté a vyselektované ako tie, ktoré spadajú do rámca poverenia na vykonanie inšpekcie. Je nevyhnutné striktne odlíšiť práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby a právnickej osoby. Nie je podľa názoru úradu vylúčené ani to, že aj fyzická osoba sa môže domnievať, že zásahom úradu, ktorý bol vykonaný počas inšpekcie boli porušené jej práva (napríklad ak tvrdí, že došlo k zásahu do súkromia pri vykonaní inšpekcie v súkromných priestoroch). Rozsah a charakter týchto práv však nemôže byť totožný s rozsahom a charakterom práv podnikateľa. Práva a právom chránené záujmy podnikateľa a fyzickej osoby, ktorá v rámci tohto podnikateľa pôsobí nemôžu byť totožné. Ak by súd rozhodoval vo viacerých konaniach o porušení rovnakých práv, rozhodovacia prax by sa mohla dostať do vzájomného konfliktu. Žalobcove námietky sa netýkajú žalobcu ako súkromnej osoby, ale podnikateľa, v ktorého priestoroch úrad inšpekciu vykonal, žalobca dostatočne neosvedčil, ako boli jeho práva v tomto smere dotknuté, nie je osobou aktívne legitimovanou na to, aby uvedené skutočnosti namietal a preto považuje žalobu v tomto smere za neprípustnú. Rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015, sa týka diametrálne odlišnej situácie, keď úrad prezeral súkromný počítač zamestnanca podnikateľa. V tomto prípade (t.j. v prípade p. C. - žalobcu) však bolo prezerané výhradne pracovné e-mailové konto. Inšpekcia sa vykonáva vo veci možného porušenia zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z takejto koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, ktorého sa mohol dopustiť podnikateľ Agrofert, a. s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/ fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa. Povinnosť oznámiť koncentráciu a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie mohla spáchať spoločnosť Agrofert prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, resp. ich pričinením. Spoločnosť E. O. je priamo zahrnutá v poverení, nakoľko ide o spoločnosť kontrolovanú spoločnosťou Agrofert, a.s. Kontrola však môže byť vykonávaná aj nepriamo, a teda vlastník kontrolných podielov v konkrétnej spoločnosti nemusí byť ten, kto aj fakticky kontroluje. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže zdôrazňuje význam ekonomickej skupiny,
podľa ktorého sa obraty v rámci ekonomických skupín na účely posúdenia či ide o koncentráciu, ktorá podlieha úradu zrátavajú, resp. aj zohľadnením situácie, keď dve alebo viac koncentrácií, ktoré sa uskutočnia do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi alebo medzi podnikateľmi z rovnakých ekonomických skupín a spoločne podliehajú kontrole, sa považujú za jednu koncentráciu, ktorá vznikla v deň poslednej koncentrácie. Z obdobných princípov vychádza aj Konsolidované oznámenie o právomoci podľa nariadenia č. 139/2004. Aktivity ktoréhokoľvek podnikateľa v skupine môžu byť vyhodnotené ako súvisiace s aktivitami nadobúdaného subjektu (napríklad cez pôsobenie na rovnakých trhoch). Teda často práve ten z podnikateľov v skupine, ktorý nie je priamo nadobúdateľom, avšak pôsobí napr. na rovnakých trhoch ako nadobúdaný podnikateľ, môže byť priamo alebo nepriamo zapojený do procesu akvizície, keďže primárne na jeho ďalšie pôsobenie na trhu bude mať akvizícia priamy vplyv. V tomto prípade bol takýmto podnikateľom práve Penam Slovakia a nie iný podnikateľ patriaci do skupiny Agrofert, ktorý pôsobí na iných trhoch. Nie u všetkých daných podnikateľov je vzhľadom na vyššie uvedené predpoklad, že budú zároveň účastníkmi správneho konania o porušení povinnosti oznámiť koncentráciu. Prešetrovanie úradu nadväzovalo na správne konanie o návrhu na povolenie koncentrácie, ktorá vznikla dňa 29.09.2011 a ktorá spočívala v získaní kontroly podnikateľa Agrofert nad podnikateľmi PEZA a Prvá Bratislavská pekárenská prostredníctvom spoločnosti EURO BAKERIES HOLDING. Došlo k zmene vlastníctva spoločností PEZA a spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská, keď sa jediným akcionárom spoločnosti PEZA stala spoločnosť Arfors, a.s. a jediným akcionárom spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská spoločnosť MAJETKY s.r.o. Spoločnosť MAJETKY, s.r.o. následne (v horizonte pár mesiacov) po nadobudnutí spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská bola oficiálne akvirovaná do skupiny Agrofert. Úrad mal podozrenie, že nadobúdateľom kontroly vo vyššie uvedenej koncentrácii je podnikateľ P., pričom tento v oblasti, v ktorej pôsobia podnikatelia PEZA a Prvá Bratislavská Pekárenská pôsobí na Slovensku primárne najmä prostredníctvom podnikateľa Penam Slovakia. Viacero členov predstavenstva podnikateľa Penam Slovakia pôsobí v spoločnosti Penam, a.s., Česká republika, (resp. priamo aj v Agrofert holding a rovnako aj v nadobúdaných spoločnostiach) ktorá je majiteľom väčšinového obchodného podielu v spoločnosti PEZA a Prvá Bratislavská Pekárenská. Pre pôsobenie v oblasti Slovenskej republiky je v rámci štruktúry skupiny Agrofert určený Penam Slovakia, pričom to že osoba žalobcu pôsobí v oboch spoločnostiach ukazuje, že práve takto Penam, a.s., Česká republika vykonáva svoju kontrolu nad E. O. a zabezpečuje aby vedenie E. O. bolo v súlade s jeho vôľou a tým, že osoba žalobcu v E. O. vykonáva vôľu Penam, a.s. so sídlom v Českej republike by mal mať na účely vedenia E. O. informácie o akvizíciách Penam, a.s. so sídlom v Českej republike. Nie je možné vopred predvídať, v ktorej zo spoločností sa bude dôkazný materiál nachádzať. Žalobca mal naviac paralelné funkcie, a s ohľadom na to nie je možné v rámci komunikácie týkajúcej sa tejto koncentrácie dosť dobre oddeliť v rámci ktorej zo svojich funkcií konal. Inak povedané, nie je možné oddeliť, ktoré e-maily sú písané z pozície Penam, a.s. Česká republika ako formálneho nadobúdateľa aktív a ktoré s ohľadom na Penam Slovakia - ktorý predovšetkým bol v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Prvá Bratislavská pekárenská a PEZA a teda primárne v jeho záujme sú dobré podmienky akvizície. Úrad vopred ani nedisponoval informáciou, že A. C. používa na plnenie pracovných úloh pre podnikateľa Penam SK e-mailovú schránku s koncovkou penam.cz. Aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Bernh Larsen holding a iní v. Nórsko potvrdil, že postup daňových úradov, keď vyžadovali plný prístup na server zdieľaný troma spoločnosťami za účelom vykonania daňového auditu jednej zo spoločností, pričom mali v úmysle skopírovať si tieto dáta a prezerať ich vo svojich priestoroch nie je porušením Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Je pomerne bežné, že podnikatelia, patriaci do jednej ekonomickej skupiny, majú z hľadiska ekonómie spoločný server, čo však neznamená, že úrad naň nemá prístup. Na tomto serveri úrad prezeral jediné emailové konto s koncovkou cz, a to práve na základe označenia, že toto žalobca A. C. používa na plnenie úloh u Penam Slovakia. (pre porovnanie, u A. N. sa na základe označenia podnikateľom prehliadala konto @penam.sk.). Poukázal na vec AT Computer. Vzhľadom na vyššie uvedené sú nerelevantné tiež tvrdenia ohľadom údajného prekročenia rozsahu teritoriálnej pôsobnosti úradu. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Capgemini Slovensko, s.r.o., proti úradu, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.4.2016, ido jeden rozsudok, v ktorom je uvedený odlišný právny názor, ako v dovtedy, ako aj následne vydaných rozsudkoch. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje podmienky výkonu inšpekcii v rôznych typoch priestorov. Pokiaľ ide o inšpekciu v podnikateľských priestoroch, tak ako je vyššie uvedené, predpokladom pre vykonanie inšpekcie v zmysle zákona je existencia poverenia na vykonanie inšpekcie. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje vykonávanie inšpekcii aj v iných typoch priestoroch, akými sú podnikateľské priestory, ktorých predpokladom je vydanie súhlasu súdu s inšpekciou. Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže ide o prípady inšpekcii uvedené v § 22a ods. 8 zákona o
ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (t .j. inšpekcia v priestoroch iných ako sú podnikateľské priestory, ako aj v súkromných priestoroch). S účinnosťou od 01.07.2014, došlo k zmene právnej úpravy, ktorá je v rovnakom znení účinná až do súčasnosti, hoci medzičasom nadobudli účinnosť viaceré novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré sa dotkli iných zákonných ustanovení. Ustanovenia § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku upravujú konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov právomoc podať návrh na vydanie súhlasu s inšpekciou v iných, ako podnikateľských priestoroch pretavuje aj do vymenúvania svojich právomoci, keď podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže (účinného od 01.07.2014) úrad.: „k) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8.“ Tvrdenie žalobcu, o tom, že úrad vykonával inšpekciu na žiadosť Európskej komisie vychádza z nepodloženého tvrdenia. Inšpekcii úradu nepredchádzala požiadavka zo strany Európskej komisie. Úrad v minulosti viackrát vykonal inšpekciu v prípade poskytnutia súčinnosti s Európskou komisiou podľa čl. 22 nariadenia 1/2003, tieto inšpekcie Európskej komisie v podnikateľských priestoroch sa vykonávali vždy bez predchádzajúceho súdneho súhlasu. Súhlas súdu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch sa nevyžadoval. Pochybnosť alebo požiadavka na súdny súhlas s inšpekciou v podnikateľských priestoroch nebola vznesená ani v týchto konaniach/rozhodnutiach Najvyššieho súdu: sp. zn. 3SŽZ 1/2011 z 5.4.2011, 5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015, 5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015, 3Sžh/4/2010 z 21.5.2013, 2Sžhpu/3/2011 z 22.5.2013. Vo veciach Datalan a Sukuba (5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015, 5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015), v ktorých Najvyšší súd, aj keď vytkol úradu okrem iného nedostatky poverenia, taktiež nekonštatoval potrebu predchádzajúceho súdneho súhlasu pri inšpekcii v podnikateľských priestoroch, ktorá bola vykonaná v rámci prešetrovania tej istej veci ako inšpekcia u podnikateľa Capgemini na ktorý sa vzťahuje rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 8Sžnz/2/2015. Podľa § 22 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 30.06.2014 inšpekciu podľa odseku 4 v iných, ako podnikateľských priestoroch (vrátane súkromných priestorov) možno vykonať iba na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom bolo práve ustanovenie § 78a Občianskeho súdneho poriadku. Aj do 30.06.2014 (rovnako ak po tomto dátume) mohol teda úrad vstupovať aj do iných objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa ako objekty, priestory alebo dopravné prostriedky súvisiace s činnosťou alebo konaním podnikateľa s cieľom vykonať inšpekciu, a to na základe rozhodnutia úradu, s následným súhlasom súdu pre výkon takejto inšpekcie podľa § 78a Občianskeho súdneho poriadku. V rozsudku Capgemini Najvyšší súd svoje závery opieral okrem iného aj o to, že v zákone o ochrane hospodárskej súťaže nie je bližšie uvedená úprava vykonávania inšpekcií. Na rozdiel od zákona v znení účinnom do 30.06.2014, s účinnosťou od 01.07.2014 má zákon o ochrane hospodárskej súťaže osobitné ustanovenie §22a, v ktorom boli bližšie upravené náležitosti poverenia a povinnosti podnikateľov, ako aj právomoci úradu. Naďalej však (obdobne ako zákon účinný do 30.06.2014) ustanovenie § 22 ods. 1 písm. j) a k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom od 01.07.2014 stanovuje povinnosť/možnosť podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou len na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 - inšpekcia v iných priestoroch, ako priestoroch ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov. Uvedené platí aj vo vzťahu k úprave uvedenej v Správnom súdnom poriadku. Povinnosť podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou sa podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom od 01.07.2014 viaže len na výkon činností podľa § 22a ods. 8 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a teda v prípade inšpekcie v iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, (teda aj v prípade inšpekcie v tzv. súkromných priestoroch). Vzhľadom na jednoznačnosť zákona, ktorého znenie podporuje aj dôvodová správa, ako aj rozhodovacia prax súdov (od roku 2004 po 2016), nevznikol pre úrad priestor uplatňovať iný výklad alebo analógiu. Tiež ustanovenie § 430 Správneho súdneho poriadku neprinieslo žiadnu obsahovú zmenu v porovnaní s ustanovením § 78a Občianskeho súdneho poriadku (týmto zákonom nedošlo ani k zmene zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Judikatúra ESĽP nepovažuje chýbajúci súdny príkaz pre inšpekciu v podnikateľských priestoroch za automatický rozpor s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. V rozhodnutí Delta Pekárny súd na niekoľkých miestach zdôrazňuje, že tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány na vykonanie inšpekcie/prehliadky bez súdneho príkazu, súd vo veciach ochrany pred svojvoľnými zásahmi verejnej moci do práv zaručených čl. 8 potvrdil, že nedostatok súdneho príkazu k prehliadke/inšpekcii je možné vyvážiť účinnou súdnou kontrolou realizovanou ex post facto (okrem iného viď aj Heino proti Fínsku, č. 56720/09, rozsudok z 15. 2. 2011; Smirnov proti Rusku č. 71362/01, rozsudok z 7.6.2007). Problematike potreby súdneho súhlasu sa okrem toho venoval aj Súdny dvor Európskej únie, resp. Všeobecný súd, ktorý napríklad v prípade Deutsche Bahn Európskej komisii taktiež uvádza, že predchádzajúci súdny súhlas nie je
potrebný a zdôrazňuje záruky proti svojvoľnému zásahu, pričom súdna kontrola a posteriori je jednou z nich. Neprítomnosť zamestnancov konkrétneho podnikateľa na mieste vykonávanej inšpekcie nie je prekážkou toho, aby boli prezerané ich pracovné e-mailové kontá. Počítače používané zamestnancami podnikateľa nie sú prehliadané bez vedomosti podnikateľa. Pri vykonávaní inšpekcie sa nevyžaduje prítomnosť zamestnanca, ktorého počítač je prehliadaný, resp. prítomnosť konkrétneho zamestnanca nie je podmienkou prehliadania. Inšpekcia súvisí s činnosťou a konaním podnikateľa a nie konkrétneho zamestnanca. Podnikateľ mal na mieste zástupcu, ktorý mal možnosť zúčastniť sa na celom prehliadaní. Dobrovoľné nevyužitie tohto práva nemôže byť na úkor správnosti postupu úradu. Je potrebné striktne odlíšiť subjekt zásahu - podnikateľ a súkromná osoba, keďže žalobca práva týchto dvoch subjektov stotožňuje. Úrad rešpektuje, ak má podnikateľ záujem na tom, aby sa konkrétny zamestnanec zúčastnil na prezeraní konkrétneho e-mailového konta. Podnikateľ bol bezprostredne potom, čo bolo vykonané obmedzenie prihlásenia - t. j. 27.06.2017 (obmedzenie prihlásenia bolo vykonané o 10.15 hod) upovedomený o tom, že už nie je potrebné dodržiavať obmedzenia, o potrebe ktorých ho úrad poučil pri začatí vykonávanej inšpekcie. Úrad dokonca po zablokovaní kont povolil na žiadosť, ktorá podľa ústneho vyjadrenia pochádzala od A. C., zriadenie náhradného konta, keďže mu naň podľa vyjadrenia podnikateľa mali prísť podklady, ktoré potreboval vzhľadom na svoje iné aktivity. Ako je uvedené v príslušnom zápise: Keďže prístup do e-mailovej schránky p. C. - C. bol ako je vyššie popísané na účely zabezpečenia jej prehľadávania obmedzený a p. C. potrebuje plniť svoje pracovné úlohy, bola externe IT zamestnancami podnikateľa P. p. C. vytvorená náhradná e-mailovú schránku B.. C.. Je teda nepravdivé tvrdenie, že o zablokovaní e-mailové konta nemal A. C. informáciu. Úrad pri príchode poverenia na vykonávanie inšpekcie odovzdal A. N., keďže A. N. bol jediným členom predstavenstva spoločnosti Penam Slovakia, ktorý bol prítomný v mieste vykonávanej inšpekcie. A. N. bolo zároveň odovzdané Usmernenie k inšpekciám a tiež mu boli ústne v rámci práva povinností v rozsahu predloženého poverenia osobitne zdôraznené práva a povinnosti podnikateľa a právomoci úradu, tak, sú uvedené v zápisnici z vykonanej inšpekcie (str. 2 zápisnice z vykonanej inšpekcie zo dňa 27.06.2017). Poverenie na vykonanie inšpekcie obsahuje jednak prehľad právomocí úradu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, povinnosti podnikateľa v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže, prehľad jeho práv (tieto nie sú výslovne uvedené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže, avšak vyplývajú z iných právnych predpisov, resp. reflektujú zásadu vzájomnej súčinnosti medzi úradu a podnikateľom), prehľad hroziacich sankcií za porušenie povinností podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, zároveň tiež poučenie o možnosti podať žalobu na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku. Pri začatí inšpekcie osobitne zástupcovi podnikateľa zdôrazňuje práva a povinnosti podnikateľa a právomoci úradu, ktoré vyplývajú z poverenia to za účelom lepšieho pochopenia podnikateľom a tiež za účelom, efektívneho a bezproblémového výkonu inšpekcie. Poučenie, ktoré úrad podnikateľovi dáva ústne na začiatku inšpekcie bližšie objasňuje, že podnikateľ musí plniť pokyny úradu a v prípade, ak niektorému pokynu nerozumie, resp. ho nie je možné vykonať, má o tom informovať zamestnancov úradu. Medzi týmito poučeniami pritom nie je žiadny rozpor. Rovnako to platí aj o Usmernení k inšpekciám, ktoré tiež objasňuje postup úradu pri vykonaní inšpekcie. Žiadne z poučení/ vysvetlení, ktoré úrad nejde nad rámec zákona. Úrad prehliada počítačové údaje podnikateľa, úrad nekoná s konkrétnym zamestnancom. Po poučení zástupcu podnikateľa zamestnanci úradu už nie sú počas inšpekcie jednotlivo povinní poučovať zamestnancov podnikateľa o ich právach a povinnostiach počas inšpekcie, ale toto je povinný zabezpečiť zástupca podnikateľa potom, ako mu bude zamestnancami úradu umožnené o inšpekcii s ďalšími zamestnancami podnikateľa komunikovať (str. 2 a 3 zápisnice z vykonanej inšpekcie zo dňa 27.06.2017). Nie je pravda, že by mal podnikateľ zápisnicu z vykonanej inšpekcie k dispozícii až po ukončení inšpekcie. Vzhľadom na to, že zápisnica sa podpisovala za každý deň osobitne, uvedenú zápisnicu mal ešte pred ukončením inšpekcie t. j. Najneskôr 27.06.2017. Ako vyplýva zo zápisnice Zamestnankyňa úradu p. C. následne p. N. oboznámila s postupom úradu pri zabezpečení prehliadania obsahu emailových schránok dotknutých osôb. Zároveň, v zmysle zápisnice bol podnikateľ poučený o tom, že cit.. „zástupca podnikateľa (pozn. právny zástupca) a zamestnanec podnikateľa p. N. bol zamestnancami úradu poučený, že na prehliadaní obsahu notebooku p. N. a teda aj jeho e-mailovej schránky a e-mailovej schránky p. C. sa môže on, resp. jeho zamestnanci zúčastniť. Úrad dáva priestor zástupcovi podnikateľa na to, aby si pozorne prečítal poverenie na vykonanie inšpekcie a zároveň mu poučenie aj ústne prečíta. Zástupca podnikateľa A. N. bol poučený o tom, že si môže privolať právneho zástupcu, čo nakoniec A. N. aj využil. Právny zástupca sa na miesto vykonávanej inšpekcie dostavil o 9.41 hod, čiže pred vykonaním úkonov, ktoré súviseli s prezeraním počítačových údajov z pracovného e-mailového konta žalobcu, a dokonca predtým, ako bolo zabezpečené obmedzenie prihlásenia do príslušných e-mailových kont. V priestoroch podnikateľa PEZA bol na mieste vykonávanej inšpekcie prítomný takmer počas celej inšpekcie len sám jeden zástupca
podnikateľa (t. j. prevádzkový riaditeľ) bez právneho zástupcu. Z tohto dôvodu úrad v prípade, že potreboval riešiť s týmto zástupcom ďalšie záležitosti mimo miestnosti, kde sa prehliadalo, upovedomil ho o možnosti prerušiť prehliadanie. Na rozdiel od tohto v priestoroch podnikateľa E. O. sa nachádzalo viacero zástupcov podnikateľa teda bolo možné prehliadanie zariadiť tak, aby sa na prehliadané niektorý z nich zúčastnil. Úrad na inšpekcii podnikateľovi E. O. poskytol všetky relevantné informácie v súvislosti s jej prezeraním a riadne ho poučil o jeho právach a povinnostiach. V rámci toho ho poučil okrem iného o tom, že na prezeraní dotknutej e-mailovej schránky sa môže zástupca podnikateľa a/alebo zamestnanec podnikateľa zúčastniť, že má právo na inšpekciu privolať si právneho zástupcu a bol taktiež poučený o tom, že zamestnanci úradu po poučení zástupcu podnikateľa už nie sú povinní počas inšpekcie jednotlivo poučovať zamestnancov podnikateľa, ale toto je povinný zabezpečiť zástupca podnikateľa. Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti tohto prípadu neboli zamestnanci úradu povinní žalobcu v jeho neprítomnosti osobitne kontaktovať ani informovať o prezeraní pracovnej e-mailovej schránky. Nie je podmienkou prehliadania počítačov podnikateľa na mieste vykonávanej inšpekcie, aby sa na tomto prehliadaní zúčastnil konkrétny zamestnanec. Obsah OVO právny zástupca podnikateľa označil ako obsah „advokátskeho tajomstva“. Z tohto dôvodu bolo OVO vložené do obálky, zapečatené pečatiacimi páskami Č. 01061 a 01063. OVO tvorí prílohu zápisu z prehľadávania e-mailového konta A. C.. V prípade, že dokument na OVO nebude spadať pod ochranu komunikácie medzi advokátom a klientom, príslušný dokument bude naďalej súčasťou administratívneho spisu, na ktorého evidenciu sa vzťahuje zákon o archívoch a registratúrach, registratúrny poriadok, registratúrny plán. Postup úradu pri nakladaní s elektronickými dátami upravujú tiež ustanovenia Smernice č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe Úrad žalobcu vyzval, aby odôvodnil, prečo ním označené údaje spadajú pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Pokiaľ ide o následnú likvidáciu dát v elektronickej podobe, táto je upravená a úrad pri nej postupuje podľa Smernice č. 11/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov v elektronickej podobe. S dátami žalobcu, ktoré sú zapečatené (t.j. údajmi, ktoré označil žalobca ako údaje spadajúce pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom) úrad nenakladá a nemanipuluje s nimi. Žalobca podávajúci túto žalobu ako fyzická osoba nemá právo v danom prípade namietať zásah do práva na ochranu komunikácie medzi advokátom a jeho klientom (legal professional privilege) (ďalej aj len „LPP“), keďže žalobca nie je účastníkom komunikácie ako fyzická osoba, ale ako predseda predstavenstva spoločnosti t.j. klientom je spoločnosť, v mene ktorej žalobca v rámci danej komunikácie koná. Z toho vyplýva, že uvedenými námietkami sa žalobca ako fyzická osoba domáha ochrany cudzích práv, t. j. práv iných subjektov, na čo, ale, v rámci tejto žaloby, nie je oprávnený. V zákone o advokácii je v § 24 ods. 1 zadefinovaná všeobecná povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Touto povinnosťou je viazaný advokát a nie jeho klient. Predmetná inšpekcia bola vykonaná u podnikateľa a nie u advokáta, a teda vzhľadom na okolnosti nie je vyššie uvedená povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s predmetným prípadom relevantná. Ochrana komunikácie medzi advokátom a jeho klientom (LPP) v našom právnom poriadku nie je explicitne upravená (ani v rámci práva Európskej únie), no možno ju odvodiť z ustanovení článku 47 ods. 2 Ústavy SR ako aj článkov 6 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že komunikácia medzi advokátom a klientom je chránená v rámci LPP len za splnenia prísnych podmienok: a. musí ísť o komunikáciu uskutočnenú na účel a v záujme práva na obhajobu klienta, b. ochrana sa vzťahuje na komunikáciu uskutočnenú po začatí konania vo veci porušenia práva na ochranu hospodárskej súťaže. Ochrana sa vzťahuje aj na komunikáciu uskutočnenú pred začatím takéhoto konania, za podmienky, že má vzťah k predmetu konania,“ c. komunikácia musí byť uskutočnená medzi klientom a nezávislým právnikom, t. j. takým, ktorý nie je s klientom v pracovnoprávnom vzťahu. Musí ísť o právnika, ktorý je oprávnený vykonávať svoju profesiu v niektorom členskom štáte EÚ. Musí ísť teda o kvalifikovaného právnika, ktorý je členom advokátskej komory členského štátu EÚ, a na základe toho môže v EÚ vykonávať profesiu advokáta. d. ochrana sa vzťahuje na písomnú komunikáciu, ktorá sa uskutočnila medzi advokátom a klientom. Pokiaľ ide o osobný rozmer ochrany komunikácie medzi advokátom a klientom a konkrétne o požiadavku nezávislosti právnika, táto je definovaná negatívne, a teda musí ísť o právnika, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu s klientom. Aj v odbornej literatúre je uvedené, že vzhľadom na absenciu explicitného vyjadrenia predmetných pravidiel v našom právnom poriadku, možno primerane použiť pravidlá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, keďže tieto pravidlá vychádzajú zo zovšeobecnenia právnych poriadkov a ústavných princípov členských štátov Európskej únie. Možno tiež poukázať na ďalšiu odbornú literatúru, v ktorej je uvedené, že ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom sa nevzťahuje automaticky na dokument ako celok, ale posudzuje sa vždy vo vzťahu k informáciám, ktoré sú jeho obsahom. Za určitých okolností môže byť preto v konkrétnom
prípade chránená iba časť dokumentu. Rovnako možno poukázať aj na ustanovenie § 114 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca. Z uvedeného vyplýva, že dokonca i v prípade trestného stíhania, ktorého charakter, ako aj dôsledky, možno považovať za závažnejšie a prísnejšie v porovnaní s administratívnym postihom, a teda vyžadujúce si aj vyšší štandard ochrany, zákonodarca neposkytol ochranu akejkoľvek komunikácii klienta s advokátom. LPP sa v zmysle vyššie uvedených intencií skúma vždy individuálne, t. j. jednotlivo vo vzťahu ku každému dokumentu. Zástupca a zamestnanec podnikateľa Penam Slovakia p. N. bol zamestnancami úradu poučený, že na prehliadaní obsahu notebooku p. N. a aj jeho e-mailovej schránky a e-mailovej schránky p. C. sa môže on, resp. jeho zamestnanec zúčastniť. Zamestnanci úradu začali o 14.13 hod. s prehľadávaním obsahu emailovej schránky C. na základe kľúčových slov prostredníctvom počítača podnikateľa E. O. a priebežne selektovali a tlačili relevantné dokumenty. O 17.25 právny zástupca podnikateľa E. O. p. Q. predložil zoznam e-mailových adries advokátov vo veci klienta E. O. s tým, že vo vzťahu k e-mailovým adresám obsiahnutým v predmetnom zozname, p. Q. ako právny zástupca podnikateľa E. O. žiada, aby komunikácia, ktorá sa týka týchto adries nebola prehliadaná, keďže tvorí predmet dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom. Dňa 28.06. o 8.58 hod. právny zástupca podnikateľa p. Q. predložil zoznam emailových adries bývalých právnych zástupcov podnikateľa E. O., ktorý dopĺňa, a na ktorý odkazuje ním skôr predložený zoznam. Tento zoznam bol priložený k prechádzajúcemu zoznamu a spolu tvoria prílohu č. 3 zápisnice Č. A. /XXXX /OK-IZ-570/2017. Proces prehľadávania e-mailovej schránky C. bol ukončený o 16.30 hod. Zoznam dokumentov, z ktorých boli vyhotovené listinné, ako aj elektronické kópie tvorí prílohu č. 1 prílohy č. 2 zápisnice Č. A. /XXXX /OKIZ-570/2017 O 17.30 hod. zástupca podnikateľa E. O. p. N. právna zástupkyňa podnikateľa E. O. p. F. označili za predmet advokátskeho tajomstva šesť e-mailov, resp. reťazcov emailov - číslované podľa zoznamu dokumentov, z ktorých boli vyhotovené kópie: č. 7, 13, 16 (tento dokument bol tiež označený aj za dokument, ktorým podnikateľ Penam Slovakia ako taký nedisponuje), 19, 25 (vel. podobe skopírovaná na OVO) a 24. Keďže nebolo možné na mieste jednoznačne rozhodnúť o tom, či vyznačené dokumenty spĺňajú atribúty LPP (v niektorých prípadoch išlo o celé reťazce emailov), bolo v nadväznosti na to dohodnuté, že uvedené dokumenty budú vložené do obálok a na mieste zapečatené. Dňa 22.8.2017 úrad vyzval podnikateľa Penam Slovakia na zdôvodnenie Lpp v súlade s právnymi predpismi, ako aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie tak, aby bolo možné vyhodnotiť charakter predmetných šiestich dokumentov označených podnikateľom Penam Slovakia za predmet advokátskeho tajomstva. Podnikateľ E. O. následne predložil len všeobecné zdôvodnenie, ktoré bolo úradom na základe jeho preskúmania vyhodnotené za nedostatočné. Z toho dôvodu úrad následne podnikateľa Penam Slovakia vyzval na jeho doplnenie, ktoré malo prebehnúť na osobnom stretnutí na úrade. Na uvedenom stretnutí, ktoré sa konalo na úrade dňa 06.11.2017 však nebolo predmetné zdôvodnenie zo strany podnikateľa Penam Slovakia doplnené. Až na konci inšpekcie, t.j. o 17.30 hod 28.06.2017 zástupcovia spoločnosti E. O. E. N. a p. F. označili predmetných 6 e-mailov, resp. reťazcov e-mailov ako predmet advokátskeho tajomstva, pričom okrem toho, že ide o komunikáciu s advokátom neuviedli dôvody, pre ktoré by sa na tieto e-maily, resp. reťazce mala vzťahovať ochrana LPP. Navyše z povahy týchto reťazcov vyplývalo, že nie pri všetkých jednotlivých e-mailoch týchto reťazcov ide o komunikáciu s advokátom. Úrad má za to, že je v súlade s právnou úpravou oprávnený odniesť takéto údaje v zapečatenej obálke za účelom posúdenia charakteru dokumentov s ohľadom na ich potenciálnu ochranu v rámci LPP. Tiež možno podotknúť, že i keď to nie je podmienkou na uvedený postup, v danom prípade došlo k zapečateniu predmetných dokumentov za účelom ich vyhodnotenia na úrade. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Akzo vyplýva, že v prípade nezhody medzi podnikom a Komisiou, ktorý nemožno jednoznačne rozhodnúť na mieste, môže Komisia odobrať dokumenty, údajne obsahujúce komunikáciu chránenú v rámci LPP, v zapečatenej obálke a priniesť ich do svojich priestorov za účelom posúdenia charakteru ich obsahu z hľadiska LPP. Takýto postup nemôže byť teda považovaný za zásah do ochrany v rámci LPP. Viacerí advokáti pôsobia, resp. pôsobili v riadiacich a kontrolných orgánoch jednotlivých spoločností, ktorých sa uvedené administratívne konanie týka (napr. R. F., J. S., T. J.). Žalobcom uvádzané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Campbell v. Spojené kráľovstvo riešilo diametrálne rozdielnu situáciu. Dňa 22.8.2017 úrad, v súlade s judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie, vyzval podnikateľa Penam Slovakia na zdôvodnenie LPP, za účelom vyhodnotenia, či sú dokumenty označené podnikateľom Penam Slovakia chránené v rámci LPP. 4. Žalobca v replike zo dňa 09.03.2017 uviedol, úrad pri Inšpekcii postupoval nezákonne, a preto informácie, ktoré zo Schránky odňal, získal nezákonne. Tým istým postupom Úradu môže byť zasiahnuté súčasne do práv viacerých osôb, a to ako fyzických, tak právnických. To ale neznamená, že zo všetkých zasiahnutých osôb môže žalobu proti nezákonnému zásahu podať len jediná z týchto osôb. Ani tvrdenie o litispendenci neobstojí, ktorá je v § 31 ods. 5 ako i § 98 ods. l písm. b) SSP výslovne definovaná kumulatívne totožnosťou veci aj totožnosťou žalobcu. Je zjavné, že v prípade Žaloby Žalobcu a žalôb PENAM SK a PENAM CZ proti Inšpekcii nejde ani len o totožných žalobcov. Zároveň, Žalobca v tej istej veci nepodal ako žalobca inú žalobu. Predmetné prešetrovanie Úradu sa netýka podnikateľa (PENAM SK), nakoľko tento nebol účastníkom prešetrovaných transakcií ani nie je a nebol účastníkom Úradom tvrdenej koncentrácie, a teda v tejto súvislosti nemohol porušiť ZOHS a nemôže byť voči nemu vedené správne konanie. Výhrada, kvôli ktorej bol v prípade A. J. O. postup Úradu pri inšpekcii označený za nezákonný, spočívala (okrem iného) v tom, že Úrad s dotknutým zamestnancom A. J. O. riadne nekonal, neposkytol mu riadne poučenia a vysvetlenia, nepreukázal sa mu poverením, na základe ktorého postupoval a neumožnil mu byť prítomný pri úkonoch, ktoré sa ho týkali. Najvyšší súd SR v Rozsudku A. J. O. poukázal aj na nezákonnosť inšpekcie ako takej z dôvodu neprimeranosti a nedostatočného odôvodnenia poverení na výkon inšpekcie a dal tiež za pravdu námietke dotknutého zamestnanca A. J. O. o absencii dostatočných záruk na zamedzenie zneužitia právomoci zo strany Úradu, nakoľko Úrad nakladal s dátami z inšpekcie bez nasledovania konkrétnej záväznej úpravy. Ak mal Úrad zato, že PENAM CZ (alebo AGROFERT) vykonávali kontrolu nad PBP alebo PEZA prostredníctvom PENAM SK, mal to uviesť v Povereniach (resp. v návrhu na udelenie predchádzajúceho súhlasu súdu s Inšpekciou podľa § 430 a nasl. SSP). Poverenia žiadne takéto tvrdenie neobsahujú. Jediné informácie, o ktoré počas Inšpekcie Úrad prejavoval záujem, boli informácie týkajúce sa formálneho nadobudnutia akcií spoločností PBP a PEZA spoločnosťou PENAM CZ a informácie týkajúce sa rokovaní súvisiacich s danými akvizíciami. Všetky dokumenty sa týkajú obchodných záležitostí PENAM CZ a alebo AGROFERT. Ani jediný dokument sa netýka PENAM SK. Navyše, väčšina skopírovanej korešpondencie (15 z 25 e-mailových reťazcov) je z roku 2013, kedy Žalobca v PENAM SK zastával funkciu člena dozornej rady a nepôsobil ako člen (resp. predseda) predstavenstva PENAM SK. Predmetom tohto konania nie je odňatie súkromnej korešpondencie, ale účelový postup Úradu, kedy si s cieľom získať dokumentáciu o osobách A a B vytipoval, zasiahol a obmedzil fyzickú osobu v podnikateľovi C z titulu jej postavenia ako štatutárneho orgánu vo viacerých spoločnostiach (vrátane A, B aj C) a na základe fiktívneho dôvodu vykonal inšpekciu u podnikateľa C, ktorý s prešetrovanou kauzou nesúvisí, s cieľom zhabať dokumenty patriace A a B. Je zrejmé, že takýmito okolnosťami sa Rozsudok AT Computer vôbec nezaoberal. Postup Úradu, kedy formálne vykonával Inšpekciu v PENAM SK, bol obchádzaním zákona a nemôže mu byť poskytnutá ochrana. A práve tento prípad predstavuje prekročenie, resp. obchádzanie limitov právomoci Úradu. Úrad sa ďalej vo Vyjadrení zaoberá opisom úpravy inšpekcií v ZOHS účinnej pred aj po 1. júli 2014, tvrdiac, že predchádzajúci súhlas súdu nie je potrebný na inšpekciu v podnikateľských priestoroch. Úrad má zato, že tento výklad podporuje ZOHS ako aj dôvodová správa k ZOHS. Uvedený výklad Úradu však nezohľadňuje rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie danej otázky, ktorým je prijatie nových procesných kódexov s účinnosťou od l. júla 2016, v dôsledku čoho došlo ku komplexnej zmene právnej úpravy. K Inšpekcii došlo v dňoch 27. až 28. júna 2017, teda za účinnosti nových procesných kódexov (vrátane SSP). Preto sa podmienky potreby udelenia súhlasu spravujú SSP. Spomínaná zmena spočíva v tom, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bola zavedená tzv. predbežná (ex ante) kontrola postupu Úradu, podľa ktorej každá inšpekcia Úradu podlieha súhlasu správneho súdu, a to bez ohľadu na to, akú povahu majú priestory, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, t.j. bez ohľadu na to, či sa jedná o podnikateľské alebo súkromné priestory. Uvedené vyplýva z §§ 430 až 437 SSP. Konkrétne, B. J. U., ako jeden z členov Komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného („Rekodifikačná komisia“), objasňuje stanovisko členov Rekodifikačnej komisie nasledovne: Zo strany rekodifikačnej komisie bolo východiskom pre normatívne nastavenie § 430 a 437 SSP vo vzťahu k vymedzeniu miesta inšpekcie ustanovenie pôvodného § 78aOSP. Tým, že OSP nerozlišoval medzi tým, akú povahu majú mať objekty, priestory a dopravné prostriedky, v ktorých má byť inšpekcia vykonaná, zákonodarca v podstate realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce čl. 20 ods. 7 nar. 1/2003, teda fakultatívne zaviesť potrebu povoľovania každej inšpekcie zo strany vnútroštátneho súdneho orgánu. U. ďalej dopĺňa: V nadväznosti na IO možno konštatovať, že od účinnosti [SSP] (l. júla 2016) je ochrana práva a právo chránených záujmov podnikateľov zo strany správneho súdnictva
vzťahujúca sa na výkon inšpekcie Komisiou a Úradom v podstate dvojaká, a to predbežná a následná. Predbežná ochrana bude reprezentovaná konaním o súhlase s inšpekciou, pričom právne konformne bude možno vykonať inšpekciu na základe súhlasného rozhodnutia správneho súdil. Následná kontrola bude poskytovaná v rámci žaloby proti inému zásahu. Predmetom následnej kontroly bude potom skúmanie, či inšpekcia bola povolená, či sa vykonávalo v súlade s rozhodnutím správneho súdu, resp. či jej výkon neprekročil zákonné limity. V zásade bude pritom platiť, že ak inšpekcia mala podliehať súhlasu správneho súdu podľa § 430 aj 437 SSP a tento nebol daný, pôjde pri nej o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, pričom ňou zabezpečené dôkaz alebo podklady nehudú môcť byľ použité na účely následného sankčného konania za získané lege artis. SSP nerozlišuje medzi priestormi, v ktorých sa má vykonať inšpekcia. ZOHS stanovuje rozdielne podmienky pre výkon inšpekcie v „podnikateľských“ priestoroch a v tzv. „iných“ ako podnikateľských priestoroch. SSP na druhej stranne určuje právomoc súdu udeliť súhlas s inšpekciou ,,priestorov, objektov alebo dopravných prostriedkov“ vo všeobecnosti, teda akýchkoľvek objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, bez ohľadu na ich podnikateľský alebo iný charakter. Bolo by namieste prijať výklad, že všetky typy priestorov majú ten istý režim (čo sa týka súhlasu súdu s inšpekciou) a nie je namieste robiť medzi takýmito objektmi, priestormi a dopravnými prostriedkami umelé rozdiely. Zásada in dubio mitius predpokladá, že prípadná nejasnosť vo výklade noriem verejného práva nemôže viesť k výkladu nepriaznivejšieho pre adresáta verejnomocenského pôsobenia. Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak existujú pochybnosti ohľadne vzťahu SSP a ZOHS v otázke potreby súhlasu súdu, uprednostnený by mal byť taký výklad, ktorý zabezpečí väčší stupeň ochrany subjektívnych práv podnikateľov. Rekodifikačná komisia konštatuje, že SSP vyžaduje súhlas súdu na výkon inšpekcie v akýchkoľvek priestoroch, teda, že charakter nie je rozhodujúci. Ak si navzájom odporujú novšia a strašia právna úprava tej istej veci, použije sa novšia právna úprava (tex posteriori derogat legi priori, alebo novší zákon ruší zákon starší). Nová právna úprava (§§ 430 až 437 SSP) jednoznačne sleduje zámer, aby na každú inšpekciu Úradu (t.j. aj na inšpekciu v priestoroch súvisiacich s činnosťou resp. konaním podnikateľa) sa vyžadoval predchádzajúci súhlas súdu. V zmysle jedného z poučení Úradu „zamestnanec podnikateľa má právo byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré sa ho týkajú“. Nič nebránilo Úradu žalobcu kontaktovať, poskytnúť mu riadne poučenie a realizáciu uvedeného práva mu umožniť (v danom čase Schránka bola zablokované a nikto okrem Úradu do nej nemal prístup, takže nehrozilo zmarenie účelu Inšpekcie). Za zákonnosť, legitímnosť a proporcionálnosť vedenia Inšpekcie je zodpovedný Úrad a ten nemôže túto zodpovednosť prenášať na podnikateľa. Potom sú nepochopiteľné opakované tvrdenia Úradu, že dodržiavanie práv Žalobcu mal zabezpečiť PENAM SK. To, že sa Žalobca nedomáha svojho práva (pretože o ňom nevedel) neznamená, že sa tohto práva vzdal. Hoci zamestnanec má právo, aby sa s ním v danom rozsahu počas inšpekcie konalo a bol primerane informovaný, takémuto jeho právu nezodpovedá povinnosť žiadneho subjektu toto jeho právo rešpektovať. Žalobca mal právo, aby bol o postupe Úradu v časti, v ktorom sa ho týkal, informovaný a mal mať možnosť sa jednotlivých úkonov, ktoré sa ho týkali, zúčastniť. Toto jeho právo bolo porušené. K prehliadaniu Schránky Žalobcu dochádzalo v osobitnej miestnosti spôsobom, pri ktorom nebol prítomný nikto (!) okrem pracovníkov Úradu. Poučenie o „údajnej“ povinnosti A. N. poučovať ostatných zamestnancov nie je spomenuté ani v Usmernení k Inšpekciám, ani v Povereniach, ale bolo poskytnuté A. N. na začiatku Inšpekcie len v ústnej forme (v neprítomnosti právneho zástupcu). V zmysle § 22a ods. 2 ZOHS je takýto zoznam navyše povinnou náležitosťou Poverení. Ak Poverenia neobsahujú zoznam (všetkých) práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie, znamená to, že Poverenia sú nezákonné. Pre existenciu troch navzájom sa odlišujúcich a doplňujúcich zoznamov práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie neexistuje legitímne, rozumné a prijateľné odôvodnenie. Poučenie o práve zamestnanca byť prítomný na úkonoch Úradu, ktoré sa ho týkajú je samostatné právo zamestnanca podnikateľa, ktorému zodpovedá povinnosť Úradu toto právo rešpektovať. Toto právo nevyplýva z Poverení ani z Usmernenia k Inšpekciám. Po označení dôverných informácií inšpektori preskúmajú a overia, či skutočne ide o takýto druh dôverných informácií. Uvedený postup porušuje nielen legitímne očakávania osôb dotknutých Inšpekciou založené Usmernením k inšpekciám a predchádzajúcou praxou Úradu, ale predstavuje tiež svojvoľný a nezákonný zásah do dôverných (privilegovaných) informácií klienta s advokátom, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný, a taktiež do práva na ochranu súkromia. Úrad zdôraznil, že Žalobca nemá právo v danom prípade namietať zásah do práva na ochranu Dôvernej komunikácie, keďže Žalobca nie je účastníkom komunikácie ako fyzická osoba, ale ako predseda predstavenstva spoločnosti, ktorá je klientom. Odvolávanie sa na postup Komisie pri ňou vykonávaných inšpekciách je irelevantný, nakoľko tieto Komisia vykonáva podľa odlišného právneho základu. Úrad je povinný pri výkone inšpekcií postupovať podľa slovenskej právnej úpravy, a to tak pri aplikácii vnútroštátneho súťažného práva, ako aj súťažného práva EÚ. Navyše, v oblasti kontroly koncentrácií Komisia nemôže vykonávať inšpekcie na základe vyššie uvedených nariadení, ale výlučne na základe
Nariadenia 139/2004. Preto je Úrad oprávnený vyhotoviť kópie počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa § 22a ods. 5 písm. d) ZOHS len pokiaľ tieto spadajú do predmetu inšpekcie, a ktoré zároveň nie sú chránené inými predpismi. Dôvernú komunikáciu medzi advokátom a klientom chráni primárne Zákon o advokácii. ZOHS v tejto súvislosti neobsahuje žiadnu úpravu, ktorá by mala prednosť ako lex specialis. Účelom Zákona o advokácii je (okrem iného) vo všeobecnosti chrániť vzťah dôvernosti medzi klientom a advokátom. Profesionálne tajomstvo advokáta a zachovanie dôvernosti obojsmernej komunikácie medzi nim a klientom pred tretími osobami je vnímané ako základná podmienka fungovania demokratickej spoločnosti. Nechráni len advokátov, ale aj samotné osoby, ktoré advokátom zverujú svoje súkromné informácie. Povinnosť rešpektovať mlčanlivosť advokáta (a s tým súvisiacu ochranu dôvernosti komunikácie medzi klientom a advokátom) v zmysle aplikovateľných právnych predpisov má pritom každý štátny orgán. Úrad si v súčasnosti uzurpuje právomoc rozhodovať o tom, ktorá korešpondencia bude chránená ako Dôverná komunikácia napriek tomu, že na uvedené rozhodovanie nemá žiadne zákonné splnomocnene (žiaden zákonný podklad). Uvedené je v príkrom rozpore s princípom legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy a § 3 ods. 1 Správneho poriadku), a tiež v princípom právnej istoty. Argumentáciu Žalobcu podporujú aj ďalšie rozsudky ESĽP. Napríklad, z rozsudku vo veci Kopp vyplýva, že ak zákon jasne nestanoví pravidlá pre rozlišovanie, ktorá z komunikácií medzi klientom a advokátom nebude chránená, pričom takéto triedenie navyše vykonáva orgán výkonnej moci, dotknutým subjektom nie sú poskytnuté dostatočné záruky na ochranu ich práv na súkromie. Vo svetle vyššie uvedeného by tak aj postup Úradu, kedy by selektoval, ktorá z komunikácie medzi advokátom a klientom by mala resp. nemala byť chránená ako Dôverná komunikácia, predstavovala ohrozenie práv kontrolovaných subjektov na súkromie. Úrad vylučuje komunikáciu medzi klientom a advokátom v nesporových veciach, resp. vo veciach, ktoré s predmetom inšpekcie nesúvisia. Súdny dvor sa EÚ zaoberal otázkou ochrany Dôvernej komunikácie v rámci inšpekcií vykonávaných Komisiou v oblasti zakázaných dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž podľa Nariadenia 17, resp. neskôr podľa Nariadenia 1/2003 (a nie kontroly koncentrácií podľa Nariadenia 139/2004) za situácie, keď tieto nariadenia ochranu Dôvernej komunikácie pri inšpekciách výslovne neupravovali. Súdny dvor EÚ v daných prípadoch našiel určitý minimálny stupeň ochrany platný na úrovni EÚ a ponechal prípadný vyšší stupeň ochrany na národné práva členských štátov. Konkrétne uviedol, že princíp ochrany Dôvernej komunikácie je vo všeobecnosti uznávaný v právnych systémoch všetkých členských štátov, pričom jeho rozsah a kritériá uplatňovania sa v jednotlivých štátoch rôznia. Zatiaľ čo v jednej skupine členských štátov ochrana poskytnutá komunikáciám medzi klientom a advokátom je založená primárne na samotnej osobitnej povahe advokátskej profesie, keďže prispieva k udržiavaniu právneho štátu, v druhej skupine členských štátov je táto ochrana odôvodnená viac špecifickou (osobitnejšou) požiadavkou (uznávanou aj štátoch prvej skupiny), a to zabezpečiť dodržiavanie práva na obhajobu. Súdny dvor EÚ na základe tejto analýzy zistil, že spoločným minimálnym „prienikom“ u všetkých členských štátov je ochrana korešpondencie medzi klientom a nezávislým advokátom vymenenej za účelom a v záujme klientovho práva na obhajobu. Preto uzavrel, že ochrana Dôvernej komunikácie pri inšpekciách Komisie bude na úrovni EÚ poskytnutá v tomto minimálnom rozsahu. Úrad je povinný postupovať podľa slovenskej právnej úpravy, a pri posudzovaní Dôvernej komunikácie primárne podľa Zákon o advokácii. Ten rozsah komunikácie spadajúcich pod ochranu Dôvernej komunikácie stanovuje v § 23 ods. l, v zmysle ktorého takáto ochrana je poskytnutá akejkoľvek komunikácii súvisiacej ,,s výkonom advokácie“ (to znamená, že sa neobmedzuje len na komunikáciu s klientom na účely obhajoby klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim alebo budúcim možným konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti s poskytovaním právnych služieb advokáta). V zmysle judikatúry ESĽP požadovaná úprava nakladania s dátami získanými počas inšpekcií a ich likvidácie musí byť všeobecne záväzná, a teda samotné interné predpisy štátnych orgánov sú nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Sallinen proti Fínsku. Je zrejmé, že ZOHS, Zákon o archívoch o registratúrach ani iný všeobecne záväzný predpis neobsahuje úpravu nakladania s elektronickými dátami (resp. elektronickými kópiami dát) získanými počas inšpekcie a ich likvidácie, ktorá by spĺňala vyššie uvedené prísne požiadavky ESĽP na právnu úpravu. Navyše, interné predpisy (smernice), na ktoré Úrad odkazuje, nielenže nemajú všeobecne záväzný charakter, ale nie sú ani štandardne prístupné verejnosti. Úrad ich sprístupňuje výlučne na základe žiadosti o sprístupnenie informácie podľa Infozákona. Poukazovanie Úradu na skutočnosť, že v danom prípade ide iba o jeden email je bez významu. Skopírovanie a nakladanie s akýmkoľvek množstvom elektronických dát si vyžaduje záruku v podobe postupu na základe presnej, jasnej a detailnej všeobecne záväznej právnej úpravy. Nie je zrejmé, z čoho Úrad vyvodzuje, že ochrana pri jednom e-maily môže byť slabšia než pri viacerých elektronických dokumentoch.
5. Žalobca v doplnení repliky zo dňa 17.01.2020 uviedol, že Úrad aj po začatí konania o Žalobe pokračuje v zasahovaní do komunikácie, ktorú počas Inšpekcie získal zo Schránky Žalobcu. Úrad najprv prostredníctvom Odboru koncentrácií, a následne aj prostredníctvom novovzniknutej Komisie, vykonáva kroky k otváraniu a čítaniu zapečatených dokumentov zo Schránky Žalobcu, ktoré právny zástupca PENAM SK na Inšpekcii označil ako dôvernú komunikáciu s advokátom („Dôverná komunikácia“). Komisia sa s chránenou Dôvernou komunikáciou napokon aj oboznámila a prijala o nej záver, resp. záväzné uznesenie, že jej ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient nepriznáva. PENAM SK predložil požadované zdôvodnenia od PENAM CZ (ako majiteľa predmetnej schránky). PENAM SK konkrétne predložil odpovede PENAM CZ z 25. septembra 2017 a z 30. novembra 2017, v ktorých Odboru koncentrácií vysvetlil, že ide o e-mailovú komunikáciu PENAM CZ, na ktorej sa zúčastňuje jeho nezávislý advokát. Odpovede obsahovali tiež prehľad so stručným popisom tejto komunikácie, vrátane špecifikovania všetkých strán komunikácie, predmetu resp. kontextu komunikácie a jej účelu. Napriek tomu Odbor koncentrácií oznámil PENAM SK (Úrad odmieta konať priamo s PENAM CZ a Žalobcom), že 12. decembra 2018 sa na Úrade uskutoční stretnutie, na ktorom v rámci prešetrovania podľa § 22 ods. 1 písm. b) ZOHS Úrad (i) odpečatí obálky, (ii) nahliadne do komunikácie a (iii) riaditeľka odboru koncentrácií Úradu urobí „konečné vyhodnotenie resp. prijme konečné rozhodnutie, či označená komunikácia spĺňa charakter chránenej komunikácie. Odbor koncentrácií vo svojom liste zároveň opísal postup, ktorý si zvolil za účelom prijatia konečného rozhodnutia, či označená Dôverná komunikácia spĺňa charakter chránenej dôvernej komunikácie (resp. v akom rozsahu). Odbor koncentrácií tiež stanovil definíciu dôvernej komunikácie, ktorú bude pri vyhodnocovaní dôvernosti aplikovať. PENAM CZ aj PENAM SK namietali nezákonnosť zamýšľaného postupu Odboru koncentrácií. Odbor koncentrácií zahájil prehliadanie Dôvernej komunikácie (pričom tento fakt zaznamenal aj do Zápisnice z 12. decembra 2018) s cieľom rozhodnúť, či týmto dokumentom (alebo ich častiam) prizná status chránenej komunikácie. Hoci podpredseda Úradu námietke zaujatosti voči zamestnancom Úradu nevyhovel, Odbor koncentrácií ďalej nepokračoval v prehliadaní Dôvernej komunikácie. Predseda Úradu Pokynom zriadil osobitnú Komisiu, ktorú poveril riešením aj sporných otázok týkajúcich sa dôvernej komunikácie advokát-klient. Odbor koncentrácií následne Listom z 30. júla 201910 informoval, že Odbor koncentrácií požiadal Komisiu o zaujatie stanoviska, či zapečatená Dôverná komunikácia spĺňa charakter chránenej dôvernej komunikácie advokát-klient. V tejto súvislosti postúpil Komisii Administratívny spis. Komisia tak, napriek prebiehajúcemu konaniu o žalobe pokračovala v postupe smerom k odpečateniu a oboznámeniu sa s Dôvernou komunikáciou za účelom prijatia „záväzného uznesenia“, či spĺňa charakter „chránenej dôvernej komunikácie advokátklient“. Komisia zahájila 13. augusta 2019 stretnutie, ale zároveň ho prerušila pre podanie námietky zaujatosti. PENAM CZ doručil predsedovi Úradu (ktorý Pokynom zriadil Komisiu) 19. augusta 2019 podanie, v ktorom vysvetlil, že postup pred Komisiou (resp. pred Úradom) ohľadom Dôvernej komunikácie je nevyhnutné zastaviť, resp. prerušiť. Predseda Úrad tomuto návrhu nevyhovel. Dňa 3. septembra 2019 Komisia uskutočnila ďalšie stretnutie. Postup Komisie predstavuje správne konanie, ktoré treba prerušiť (okrem iného) pre prebiehajúce konanie na Súde o predbežných otázkach - najmä o rozsahu ochrany komunikácie advokát-klient. Komisia v tejto súvislosti l uviedla, že „členovia Komisie sú oboznámení so stavom súdneho konania a uvedené vyhodnotila tak, že nevidí dôvod na prerušenie svojho postupu. Komisia pristupuje k odpečaťovaniu a vyhodnoteniu Dôvernej komunikácie bez riadneho zákonného zmocnenia, zákonom stanoveného postupu a definície chránenej komunikácie advokátklient, bez záruk na ochranu pred arbitrárnymi zásahmi a v rozpore so základnými zásadami správneho konania. PENAM CZ navrhol, aby Komisia v záujme čo najšetrnejšieho postupu pri čítaní Dôvernej komunikácie vychádzala z redaktovaných verzií Dôvernej komunikácie, ktoré PENAM CZ Komisii na stretnutí aj predložil. Tieto redaktované verzie mali odkryté hlavičky jednotlivých e-mailových reťazcov a častí postačujúcich na preukázanie, že išlo o komunikáciu, ktorej súčasťou bol advokát. Zvyšok obsahu bol zakrytý. Komisia takýto postup odmietla a umožnila len, aby boli redaktované verzie prílohou Zápisu z 3. septembra 2019, avšak ďalej sa nimi nezaoberala. Komisia napriek všetkým vyjadreniam a námietkam Dôvernú komunikáciu dňa 3. septembra 2019 prehliadla a urobila si o nej poznámky. 22. novembra 2019 Úrad doručil PENAM SK aj PENAM CZ zápis Komisie Č. 798/2019/0LPaZV-IZ-92712019 z 28. októbra 2019 („Zápis z 28. októbra 2019,,)23, ktorý obsahoval závery Komisie o nepriznaní ochrany Dôvernej komunikácie ako dôvernej komunikácie advokát-klient. Žalobcovi tento zápis Úrad nedoručil. Žalobca sa následne 26. novembra 2019 nahliadnutím do elektronického súdneho spisu ku konaniu o svojej Žalobe dozvedel, že Úrad v nadväznosti na uvedené závery Komisie plánuje pokračovať v skúmaní a analyzovaní podkladov získaných na Inšpekcii, vrátane Dôvernej komunikácie. Za týmto účelom Úrad požiadal Krajský súd o zapožičanie príslušného administratívneho spisu. Odporúčanie Rady Európy
77, zachytávajúce základné všeobecne akceptované princípy tzv. dobrej verejnej správy, sa primerane aplikujú aj na administratívne postupy, ktoré nie sú správnym konaním (viď § 3 ods. 7 Správneho poriadku; taktiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. apríla 2011, sp. zn. 3 Sžz 1/2011). Musia sa preto uplatniť na postupy Odboru koncentrácii/Komisie aj v prípade, ak by ich nebolo možné považovať za správne konanie. Odbor koncentrácií/Komisia konkrétne pokračujú v úkonoch voči Dôvernej komunikácie (smerom k jej odpečateniu a oboznamovaniu sa s jej obsahom) bez toho, aby (opäť) Žalobcu o nich vopred informovali, resp. akokoľvek kontaktovali, poskytli mu poučenie o jeho právach a riadne mu tak umožnili využiť právo byť prítomný pri úkonoch a vyjadriť sa k veci. Úrad predmetnú Dôvernú komunikáciu získal zo Schránky, ktorú používa práve Žalobca, kroky Odboru koncentrácií/Komisie ohľadom Dôvernej komunikácie priamo zasahujú do práv a záujmov Žalobcu (vrátane práva na ochranu súkromia a listového tajomstva). Odbor koncentrácií a Komisia uskutočňujú proces odpečaťovania, posudzovania Dôvernej komunikácie (či ju možno vyňať spod privilegovanej ochrany komunikácie s advokátom v zmysle, okrem iného, čl. 8 Dohovoru a oboznamovania sa s jej obsahom bez toho, aby boli pre takýto proces splnené základné podmienky vyplývajúce, okrem iného, aj z judikatúry ESĽP. Predovšetkým, Odbor koncentrácií a Komisia uskutočňujú daný proces voči Dôvernej komunikácii (i) bez toho, aby na tento postup mali riadne zákonné zmocnenie; (ii) bez toho, aby ich postup ohľadom dôvernej komunikácie advokát-klient bol jasne, jednoznačne a dostatočne podrobne upravený zákonom (a teda aby bol predvídateľný pre adresátov verejnomocenského pôsobenia); (iii) bez vymedzenia (definície), ktorá komunikácia s advokátom môže byť z tejto privilegovanej ochrany vylúčená a (iv) bez existencie dostatočných ochranných záruk pred zneužitím, resp. arbitrárnymi zásahmi zo strany Úradu, predovšetkým v podobe účasti/dohľadu nezávislého tretieho subjektu (súdneho orgánu alebo iného nezávislého dohľadu) nad takýmito zásahmi. Vnútroštátne právo môže za určitých podmienok (za účelom dosiahnutia niektorého z legitímnych cieľov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru) vymedziť kategórie komunikácie advokát-klient, do ktorých orgány verejnej moci môže výnimočne zasiahnuť. ESĽP však zdôraznil, že v takomto prípade národné právo musí jasne a jednoznačne odlíšiť (definovať), ktorá komunikácia advokáta a klienta je pred dotknutým orgánom verejnej moci chránená ako dôverná a ktorá nie (viď Body 87, 91 a 92 rozsudku ESĽP z 27. septembra 2005 vo veci sťažnosti č. 50882/99, Petri Sallinen proti Fínsku; body 114, 119 a 120 rozsudku ESĽP z 13. januára 2009 vo veci sťažnosti č. 19348/04, Sorvisto proti Fínsku); porovnaj tiež body 73 až 75 rozsudku ESĽP z 25. marca 1998 vo veci sťažnosti č. 13/1997179711000, Kopp proti Švajčiarsku („Rozsudok Kopp“). Ak zákon nestanoví jasne pravidlá pre rozlišovanie, ktorá z komunikácií medzi klientom a advokátom nebude chránená, pričom takéto triedenie navyše vykonáva orgán výkonnej moci, dotknutým subjektom nie sú poskytnuté dostatočné záruky na ochranu ich práv na súkromie (najmä body 73 a 74 Rozsudku). Uvedené platí o to viac tam, kde v príslušnej právnej úprave neexistujú ani záruky proti zneužitiu, resp. pred arbitrárnymi zásahmi do komunikácie advokát-klient v podobe účasti/dohľadu nezávislého tretieho subjektu (súdneho orgánu alebo iného nezávislého dohľadu) nad takýmito zásahmi (body 74 a 75 Rozsudku). Uvedenú záruku proti zneužitiu v podobe účasti nezávislého tretieho nespĺňa ani Komisia. Aj držanie a nakladanie Úradu s dokumentmi, ktoré Úrad skopíroval na Inšpekcii zo Schránky, predstavuje spolu s Inšpekciou jeden trvajúci zásah, takéto doplnenie Žaloby musí byť prípustné. Napokon, prípustnosti tohto doplnenia nasvedčuje aj prístup Krajského súdu v obdobnom prípade PENAM CZ. Konkrétne, Žalobca má vedomosť, že PENAM CZ tiež namietal postup Úradu po podaní žaloby PENAM CZ proti Inšpekcii (konanie vedené pred Krajským súdom pod sp. zn. 6Sa/75/2017) prostredníctvom doplňujúceho vyjadrenia k žalobe PENAM CZ. Zároveň, PENAM CZ podal voči takémuto následnému postupu z procesnej opatrnosti aj samostatnú novú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (konanie vedené pred Krajským súdom pod sp. zn. 7Sa/8/2019). PENAM CZ v novej žalobe navrhol, aby sa Krajský súd zaoberal touto novou žalobou (vrátane jej prípustnosti) až po vyriešení otázky prípustnosti/ neprípustnosti doplňujúceho vyjadrenia k jeho predchádzajúcej žalobe (konanie vedené pod sp. zn. 6Sa/75/2017). V opačnom prípade totiž hrozilo vydanie dvoch navzájom protichodných rozhodnutí. Krajský súd však novú žalobu PENAM CZ (uznesením z 25. marca 2019, č. k. 7Sa/8/2019-155) odmietol z dôvodu, že táto vec je už predmetom súdneho konania začatého na základe predchádzajúcej žaloby (vedeného pod sp. zn. 6Sa/75/2017). Krajský súd tým v uvedenej obdobnej veci PENAM CZ potvrdil, že ďalšie takéto kroky Úradu po podaní predchádzajúcej žaloby PENAM CZ, ktoré pokračujú, resp. prehlbujú žalobou napadnutý nezákonný zásah (spočívajúci v Inšpekcii), treba namietať v doplňujúcom vyjadrení k žalobe proti inšpekcii. Ak by totiž Krajský súd odmietol prípustnosť novej žaloby PENAM CZ, ako aj podania doplňujúceho vyjadrenia k už prebiehajúcemu súdnemu konaniu, išlo by o neprípustnú denegatio iustitie vo vzťahu k takýmto krokom Úradu.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 28.04.2021 uviedol, že dané prešetrovanie úradu nadväzovalo na správne konanie o návrhu na povolenie koncentrácie, ktorá vznikla dňa 29.09.2011. Po prehliadaní emailovej schránky žalobcu bol právnym zástupcom podnikateľa PENAM SLOVAKIA predložený zoznam emailových adries súčasných aj bývalých právnych zástupcov podnikateľa PENAM SLOVAKIA. Emailové správy, ktoré obsahovali niektorú z emailových adries právnych zástupcov, boli následne zapečatené do obálok, ktoré sú prílohami zápisnice z inšpekcie. Všetky tieto emaily boli následne zo strany zástupcu podnikateľa PENAM SLOVAKIA označené ako predmet obchodného tajomstva (ďalej v texte ako „dôverná zapečatená komunikácia“ alebo „dotknutá emailová komunikácia“). Úrad zároveň predložil Krajskému súdu aj časť spisu, resp. informácie a podklady, ktoré od odovzdania úplného administratívneho spisu na Krajský súd vzhľadom na administratívne úkony pribudli, keďže úrad vedie vo veci tohto prešetrovania, ako je vyššie uvedené, jeden administratívny spis. Ide o záznamy týkajúce sa časti prešetrovania, konkrétne internej Komisie úradu k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácií a osobných údajov úradu (ďalej v texte ako „Komisia úradu“). Na účely pokračovania úradu v prešetrovaní však bolo potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k dotknutej emailovej komunikácii, či táto spĺňa atribúty dôvernej komunikácie LPP (tzv. legal professional privilege, ďalej v texte označované ako „LPP“), resp. vyhodnotiť, či existuje dôvod na začatie správneho konania. Vyhodnotenie toho, či niektoré dokumenty je alebo nie je možné použiť v správnom konaní je v kompetencii orgánu, ktorý správne konanie vedie. V tomto prípade je to úrad v postavení ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého právomoci je rozhodnúť, akými spôsobom si vnútorne organizačne rozčlení vykonávanie jednotlivých úloh v rámci, prešetrovania, resp. následne správneho konania. V praxi úradu je bežné, že vo veciach súvisiacich s povahou a ochranou dokumentov (napr. vyhodnotenie obchodného tajomstva) postupuje odbor vedúci prešetrovanie, resp. správne konanie, čo je vzhľadom na rozčlenenie vecných kompetencií v rámci úradu logické. Komisia úradu, ktorá bola vytvorená na posúdenie informácií a podkladov v takých prípadoch, kedy je vhodnejšie, aby ich v rámci prešetrovania zhodnotil iný organizačný útvar ako ten, ktorý vedie vo veci prešetrovanie, do dokumentov nahliadla. A to z dôvodu, ak by predmetné dokumenty boli „problematické“ – t. j. obsahovali by údaje, ktoré by spadali pod legal professional privilege (dôverná komunikácia advokáta s klientom), nemohlo dôjsť k tomu, že do týchto dokumentov nahliadnu zástupcovia odboru, ktorý vedie predmetné prešetrovanie (v predmetnom prípade zástupcovia odboru koncentrácií). Členom Komisie úradu už zo zbežného prezretia „spornej“ komunikácie bolo zrejmé, že neobsahuje právne rady advokáta smerujúceho ku klientovi, a teda táto komunikácia nespĺňa podmienky pre ochranu komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Komisia úradu potvrdila, že dotknutá emailová komunikácia nespĺňa atribúty LPP, a preto im nemôže byť priznaná osobitná ochrana. Stanovisko Komisie zo svojej povahy nepredstavuje rozhodnutie, ani opatrenie (predbežnej, alebo inej povahy), ktoré by malo byť preskúmané v rámci samostatného súdneho konania. Dotknutá emailová komunikácia, s ktorou úradu disponuje, nemá charakter súkromnej komunikácie. Žalobca výslovne komunikoval z titulu svojej funkcie, ako člena predstavenstva podnikateľa PENAM SLOVAKIA, v opačnom prípade by sa ochrany pred zásahom zo strany úradu nemohol domáhať ani podnikateľ PENAM SLOVAKIA: Žalobca v tomto konaní nemá oprávnenie, resp. právny nárok ako fyzická osoba namietať postup úradu, ktorým tento disponuje a vyhodnocuje dôvernú zapečatenú komunikáciu týkajúcu sa podnikateľskej činnosti podnikateľa PENAM SLOVAKIA. Ak by hypoteticky dotknutá emailová komunikácia predstavovala súkromnú korešpondenciu žalobcu, táto by logicky nemohla spĺňať atribúty LPP v zmysle ustálenej európskej judikatúry a ochrany. 7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.04.2023 uviedol, že Úrad vykonal Inšpekciu (a v rámci nej prehľadávanie a skopírovanie obsahu Schránky, ktorú používa Žalobca) bez predchádzajúceho (ex ante) súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný, pričom tento nedostatok nie je v slovenských podmienkach spôsobilá vyvážiť ani následná ex post facto súdna kontrola, nakoľko nie je účinná ani bezprostredná. Účinná a bezprostredná ex post facto kontrola neexistuje. V rámci rekodifikácie SSP bola súdna kontrola inšpekcií Úradu rozdelená tak, že primárne bude fungovať ex ante kontrola, teda súd bude dávať ex ante súhlas s inšpekciami Úradu, čo eliminuje (alebo aspoň zníži) potrebu kontroly ex post facto. Podľa SSP sú konania o ex ante súhlase súdu prerokovávané a rozhodované v senátoch, kým konania vo veci ex post kontroly rozhodujú samosudcovia. Tým, že Úrad tento systém odmieta akceptovať a nevyužíva možnosť ex ante kontroly, v podstate znefunkčňuje systém súdnej kontroly inšpekcií. Úrad tým, že vykonal Inšpekciu (v rámci ktorej prehľadával aj Schránku, ktorú používa Žalobca) bez predchádzajúceho súhlasu súdu (len na základe Poverení), postupoval nezákonne. SSP žaloby proti inšpekciám Úradu medzi prioritné veci nezaraďuje. Uvedené vyplýva z toho, že SSP neukladá súdu žiadnu konkrétnu zákonnú lehotu na ich rozhodnutie vo veci. Súčasne, SSP ani príslušný rozvrh práce Krajského súdu neukladajú ani povinnosť ich prednostného vybavovania.
Česká procesná úprava, po tom ako jej bola vyčítaná zo strany ESĽP nedostatočná a neúčinná ex post facto kontrola, ktorá bola poskytovaná po niekoľkých rokoch od zásahu do práva garantovaného čl. 8 Dohovoru, zaradila žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy medzi žaloby, ktoré sú správne súdy povinné prerokovať a rozhodnúť prednostne, čo znamená, že o týchto zásahových žalobách proti inšpekciám českého ÚOHS české správne súdy rozhodujú v lehotách počítaných rádovo v mesiacoch. Legislatívne a systémové nastavenie súdnej kontroly inšpekcií Úradu ex post facto v slovenských podmienkach požiadavky vymedzené judikatúrou ESĽP nespĺňa. Neobstojí ani argument Úradu, že účinnú súdnu kontrolu ex post facto v danom prípade zabezpečuje možnosť podania žaloby proti prípadnému (pokutovému) rozhodnutiu Úradu. V prvom rade, ako sme už vysvetlili vyššie, z judikatúry ESĽP vyplýva, že ak súd nemôže na základe žaloby nariadiť vrátenie, resp. odstránenie nezákonne získaných dôkazov z inšpekcie súťažného orgánu, nejde o účinnú súdnu ochranu. Pri žalobe podanej proti prípadnému rozhodnutiu Úradu súd takúto právomoc nemá (na rozdiel od zásahovej žaloby). Súčasne, ak Úrad na podklade nezákonných dôkazov takéto rozhodnutie nevydá, uvedená žaloba vôbec neprichádza do úvahy. Navyše, Žalobca ani nie je účastníkom správneho konania, ktoré Úrad v nadväznosti na Inšpekciu vedie, a teda nebude mať proti prípadnému rozhodnutiu Úradu aktívnu žalobnú legitimáciu. Úrad sa rozhodol vykonať Inšpekciu v PENAM SK zjavne z dôvodu, aby sa dostal k informáciám tohto zahraničného subjektu „okľukou“, cez osobu Žalobcu, ktorý je členom štatutárneho orgánu aj týchto zahraničných subjektov (obchádzajúc tak nedostatok teritoriálnej jurisdikcie Úradu). Inými slovami, Inšpekcia bola formálne zameraná na priestory, ktoré nesúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, u ktorého mal Úrad podozrenie, že porušil pravidlá hospodárskej súťaže. Za týchto okolností bolo zároveň evidentné, že zásah do základných (Ústavou aj Dohovorom chránených) práv v priebehu Inšpekcie PENAM SK nebude môcť napádať v rámci správneho konania ani súdneho prieskumu prípadného rozhodnutia Úradu o správnom delikte. O to viac bolo preto potrebné, aby bol tento zásah preskúmaný v rámci ex ante súdnej kontroly (podľa § 430 a nasl. SSP). Jediným rozhodnutím, ktorý sa v kontexte inšpekcií Úradu zaoberal § 78a OSP, bol práve Rozsudok Capgemini, v ktorom Najvyšší súd dospel k záveru, že ex ante súhlas súdu je potrebný aj vo vzťahu k inšpekciám v podnikateľských priestoroch dotknutej spoločnosti (v iných prípadoch sa § 78a OSP dovtedy neuplatnil). Uvedené taktiež podporuje argument, že závery Rozsudku Capgemini boli základným podkladom pre novú úpravu § 430 až 437 SSP s tým, že táto úprava sa má uplatniť vo vzťahu ku každej inšpekcii Úradu. Opačný záver popiera úmysel tvorcov SSP. 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.07.2023 zotrval na argumentácii k § 430 až 437 SSP a túto ďalej rozvinul. 9. Žalobca v záverečnom vyjadrení zo dňa 24.08.2023 zhrnul zásadné námietky a to že - úrad so žalobcom nekonal a neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, čím v rozpore s princípom proporcionality zasiahol do práva na ochranu súkromia a postupoval v rozpore so zásadami úzkej súčinnosti a dobrej verejnej správy (a) zhrnutie žalobnej argumentácie. - nezákonnosť postupu úradu. Úrad prehľadával Schránku bez Žalobcovej prítomnosti a umožnenia Žalobcovi uplatniť si svoje práva, vrátane práva, aby sa mu zamestnanci Úrad preukázali poverením, práva byť prítomný pri úkonoch Úradu, ktoré sa Žalobcu týkajú, práva ustanoviť si právneho zástupcu, práva zamedziť prehliadaniu korešpondencie a dokumentov súkromnej povahy, prehliadaniu správ mimo vecného alebo časového rozsahu Poverení, namietať proti prehliadaniu správ prijatých alebo odoslaných inými subjektami alebo za iné subjekty ako prehliadanú spoločnosť PENAM SK, prípadne zamedziť prehliadaniu korešpondencie, ktorá je predmetom dôvernej komunikácie advokát-klient. To, že Úrad takúto povinnosť mal, potvrdzuje samotný Úrad svojou praxou a postupom, ktorý uplatnil aj na Inšpekcii voči inému zamestnancovi PENAM SK, A. N.. Aj keby Úrad mohol svoju povinnosť poučiť Žalobcu a dať mu možnosť byť prítomný pri prehľadávaní Schránky preniesť, tak v danom prípade to urobil zmätočným a neprimeraným spôsobom, ktorý nemôže obstáť v teste proporcionality, a preto je neprípustný. Najvyšší súd SR aj v Rozsudku Datalan konštatoval porušenie práv zamestnancov podnikateľa z dôvodu, že Úrad im „najmä neposkytoval riadne poučenia a vysvetlenia, viac krát neumožnil účasť zamestnancov na úkonoch, ktoré sa ich týkali [...]“. Najvyšší súd SR v Rozsudku A. J. O. ako aj v Rozsudku Datalan zdôraznil, že takýto postup Úradu je v rozpore s princípmi správneho konania (najmä princípom súčinnosti) a so zásadami dobrej verejnej správy, a preto sám osebe nezákonný. Tvrdenia Úradu, že závery Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje Žalobca, sa vzťahujú výlučne na prehliadanie súkromných zariadení, sú zjavne nesprávne a nemôžu obstáť. Napokon, tieto závery nemôže spochybniť a vyvrátiť ani poukázanie Úradu na Rozsudok AT Computer (a konkrétne na tvrdenie, že je rozhodujúce, či boli odňaté písomnosti súkromného charakteru). V Rozsudku AT
Computer išlo o situáciu, kedy bol pri prehliadaní daný zamestnanec prítomný a Úrad mu umožnil sa úkonov počas inšpekcie zúčastniť, s výnimkou jedného časového úseku. Práve tento časový úsek bol problematický a viedol k tomu, že Najvyšší súd SR označil dané inšpekčné úkony Úradu za nezákonné. Zápisnica z Inšpekcie zachytáva, že Úrad počas Inšpekcie vykonával vyšetrovacie úkony aj voči A. N. a že na rozdiel od prístupu Úradu voči Žalobcovi, Úrad s A. N. aktívne komunikoval, oboznámil ho s predmetom a účelom Inšpekcie a poučil ho (nielen ako zástupcu podnikateľa PENAM SK24), ale osobitne a výslovne aj ako zamestnanca dotknutého prešetrovacími úkonmi Úradu o jeho právach. Ešte konkrétnejšie, keďže zamestnanci Úradu mali zámer prehľadať jeho pracovný počítač a e-mailovú schránku, poučili A. N. ako zamestnanca o jeho práve byť pri takomto prehľadávaní ako úkone, ktorý sa ho ako zamestnanca priamo dotýka, prítomný a vznášať námietky, ak by to považoval za potrebné. Takéto poučenie zachytáva tiež str. 7 Zápisnice z prvého dňa Inšpekcie. Úradu nič nebránilo, aby Žalobcu (podobne ako A. N.) taktiež kontaktoval, oboznámil ho s predmetom a účelom Inšpekcie, poskytol mu riadne poučenia a vysvetlenia a dal mu možnosť byť prítomný pri prehliadaní jeho Schránky a uplatňovať svoje práva a vznášať námietky. Zo zápisu (str. 1 až 3) vyplýva, že prehliadanie Schránky trvalo 27. júna 2017 od 14:13 do 17:50 a 28. júna 2017 trvalo od 12:20 do 16:30, pričom počas tohto prehliadania Schránky nebol prítomný žiaden zástupca PENAM SK, ani žiaden právny zástupca PENAM SK, teda nik iný, len zamestnanci Úradu. Zároveň, vzhľadom na to, že pri prehliadaní Schránky boli prítomní iba zamestnanci Úradu, nie je možné vylúčiť, že si v Schránke prezerali aj súkromnú korešpondenciu Žalobcu alebo inú chránenú komunikáciu. Na mieste výkonu Inšpekcie sa po celý čas nenachádzal ani Žalobca, ani žiaden právny zástupca zastupujúci záujmy PENAM CZ (ako ani spoločnosti AGROGERT či Žalobcu). Nikto neočakáva, že Úrad bude informovať dotknutých zamestnancov predtým ako budú ich kontá blokované. Ničmenej potom, ako sú kontá zablokované, je povinnosťou Úradu tak urobiť, keďže k zmareniu Inšpekcie už nemá ako dôjsť, pretože jediný subjekt, ktorý má v danom čase prístup do kont, je Úrad. Nič nebránilo Úradu Žalobcu kontaktovať, poskytnúť mu riadne poučenie a realizáciu uvedeného práva mu umožniť, keďže v danom čase Schránka bola zablokovaná a nikto okrem Úradu do nej nemal prístup, takže nehrozilo zmarenie účelu Inšpekcie. Usmernenie Úradu k inšpekciám v bode 17 uvádza: „Osoba, o ktorej súkromné informácie, súkromné elektronické zariadenie alebo súkromný dátový nosič ide má právo byť pri prehliadaní prítomná. Jej prítomnosť však nie je podmienkou výkonu inšpekcie.“ Úrad však takéto poučenie poskytol ako zamestnancovi iba A. N., Žalobcovi ako zamestnancovi ho pred prehľadávaním Schránky nedal. Úrad zamestnancom podnikateľa, u ktorého vykonáva inšpekcie, štandardne poskytoval poučenia o ich právach a povinnostiach a konal s nimi a v ich prítomnosti aj v minulosti. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie Úradu zachytené v Rozsudku A. J. O., podľa ktorého: „[Úrad] uviedol, že zamestnanci [Úradu] pri vykonávaní inšpekcie poučili zástupcov podnikateľa v rozsahu uvedenom v zápisnici a oboznámili aj ďalších zamestnancov podnikateľa so všetkými úkonmi, ktoré sa ich osobne týkali (ide napr. o úkony, ktoré sa týkali prehliadania počítačov jednotlivých zamestnancov), tak, aby títo zamestnanci porozumeli jednotlivým krokom odporcu.“ Inými slovami, Úrad uznáva povinnosť poučovať jednotlivých zamestnancov podnikateľa a konať s nimi v rozsahu, v ktorom sa inšpekcia týka zásahu do práv zamestnancov, štandardne ju v minulosti mal snahu dodržiavať a neprenášal ju na podnikateľa (resp. jeho zamestnancov). Napokon, keď túto povinnosť pri určitých úkonoch náležite nedodržal, Najvyšší súd SR jeho postup označil za nezákonný (viď Rozsudok A. J. a Rozsudok Datalan). Je tak zrejmé, že namietaný postup Úradu voči Žalobcovi a Schránke je excesom z jeho štandardného postupu a tvrdenie, že nemá povinnosť konať s dotknutými zamestnancami a poskytovať im poučenia, je účelové. ZOHS ani iná všeobecne záväzná právna úprava neukladá podnikateľovi, resp. jeho zástupcovi povinnosť poučovať ostatných zamestnancov o ich právach a povinnostiach pri inšpekcii Úradu (čl. 13 ods. 1 Ústavy). Úrad postupoval vo vzťahu k Žalobcovi, ktorý bol taktiež v postavení zamestnanca dotknutého Inšpekciou odlišne (nekontaktoval ho, neupovedomil ho o predmete a účele Inšpekcie a nepoučil o jeho právach a povinnostiach). Na takého rozdielne zaobchádzanie s dvoma zamestnancami v obdobnej situácii počas tej istej Inšpekcie neexistuje legitímny, ani ospravedlniteľný dôvod. Neprimeranosť takéhoto prenášania zodpovednosti za zákonnosť Inšpekcie z Úradu na A. N. je znásobená aj tým, že A. N. mal v priebehu Inšpekcie podľa očakávaní Úradu súčasne plniť množstvo iných úkonov a povinností. Úrad konal v rámci Inšpekcie s A. N. ako so zástupcom podnikateľa. Z tejto pozície bol A. N. povinný zabezpečovať všetku potrebnú súčinnosť podnikateľa PENAM SK vo vzťahu k Úradu. Súčasne, A. N. bol zamestnancom, ktorého Úrad taktiež podrobil Inšpekcii a z tejto pozície ho Úrad osobitne poučil aj o jeho právach a povinnostiach ako zamestnanca) sa v zásade počas celých dvoch dní trvania Inšpekcie zúčastňoval prehliadania svojho vlastného počítača a e-mailovej schránky. V takejto záťažovej situácii Úrad požaduje, aby A. N. zabezpečoval plnohodnotnú realizáciu práv iných zamestnancov a teda aby A. N. zabezpečil, že postup Úradu pri Inšpekcii bude legálny, legitímny a proporcionálny.
- úrad neprípustne zasiahol do dôvernej komunikácie advokát-klient. Ide konkrétne o dokumenty evidované v prílohe č. 1 zápisu z prehľadávania Schránky (ktorý tvorí prílohu č. 2 Zápisnice z Inšpekcie) pod por. č. 7, 13, 16, 19, 24 a 25 („Dôverná komunikácia“). Úrad prijal „záväzné uznesenie“, že im nepriznáva ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient a plne sa oboznamoval s ich obsahom. Úrad po Inšpekcii uskutočňoval tieto úkony ohľadom dôvernej komunikácie advokát-klient bez toho, aby Žalobcu o nich vopred informoval, resp. akokoľvek kontaktoval, poskytol mu všeobecnej povahy je mimoriadne náročná a korešpondencia s advokátom sa môže týkať záležitostí, ktoré so súdnym sporom len málo alebo vôbec nesúvisia. [ESĽP] však nevidí dôvod rozlišovať medzi rôznymi kategóriami korešpondencie s advokátmi poučenia o jeho právach a riadne mu tak umožnil využiť právo byť prítomný pri týchto úkonoch a vyjadriť sa k veci. Zachovanie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom je nevyhnutnou podmienkou fungovania Slovenskej republiky ako demokratickej spoločnosti. Zachovanie dôvernosti takejto komunikácie je tiež imanentnou súčasťou materiálneho právneho štátu. Komunikáciu advokát–klient chráni napríklad Dohovor, Ústava a Zákon o advokácii. Judikatúra ESĽP k čl. 8 Dohovoru uvádza, že akákoľvek komunikácia advokáta s klientom je v princípe chránená (ide o privilegovanú ochranu podľa čl. 8 Dohovoru): „[…] hranica medzi korešpondenciou týkajúcou sa zamýšľaného súdneho sporu a korešpondenciou, ktoré sa bez ohľadu na ich účel týkajú záležitosti súkromnej a dôvernej povahy. V zásade sú takéto listy privilegované podľa článku 8 [Dohovoru].“ ESĽP v Rozsudku Sallinen a v Rozsudku Sorvisto uviedol: „[Sťažovatelia] tvrdia, že prehľadávanie a zadržanie dôverného materiálu [komunikácie medzi advokátom a klientom] porušilo ich práva podľa čl. 8 Dohovoru. [...]. Súd pripomína v tejto súvislosti, že čl. 8 ods. 2 vyžaduje, aby bolo dotknuté [národné] právo „v súlade so zásadami právneho štátu“. V kontexte prezeraní a zadržiavaní dôkazov, národné právo musí poskytnúť jednotlivcovi určitú ochranu pred arbitrárnymi zásahmi do práv podľa čl. 8. Národné právo preto musí byť dostatočne jasné vo svojich pojmoch, aby dalo občanom jasnú indikáciu, za akých okolností a podmienok orgány verejnej moci sú zmocnené na uskutočnenie takýchto opatrení [...].“ Nie je vylúčené, že vnútroštátne právo môže za určitých podmienok (za účelom dosiahnutia niektorého z legitímnych cieľov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru vymedziť kategórie komunikácie advokát-klient, do ktorých orgány verejnej moci môžu výnimočne zasiahnuť. ESĽP však zdôrazňuje, že v takomto prípade národné právo musí jasne a jednoznačne odlíšiť (definovať), ktorá komunikácia advokáta a klienta je pred dotknutým orgánom verejnej moci chránená ako dôverná, a ktorá nie. Judikatúra ESĽP ďalej vysvetľuje, že ak v národnom práve chýba jednoznačné vymedzenie vecného rozsahu ochrany komunikácie advokát–klient, tak orgán verejnej moci si nesmie túto otázku posúdiť sám (napr. pomocou analógie) a ani bez nezávislého dohľadu do nej vstupovať. ESĽP v Rozsudku Altay a v Rozsudku Saber potvrdil, že pod privilegovanú ochranu komunikácie advokáta s klientom v zmysle čl. 8 Dohovoru spadá nielen komunikácia na účely obhajoby, resp. zastupovania klienta v trestnoprávnych alebo súkromnoprávnych sporoch, ale aj v kontexte vyžadovania a poskytovania právneho poradenstva vo všeobecnosti: „Okrem toho [ESĽP] zdôraznil, že je jednoznačne vo všeobecnom záujme, aby každá osoba, ktorá sa chce poradiť s advokátom, mala možnosť tak urobiť za podmienok, ktoré uprednostňujú úplnú a neobmedzenú diskusiu, a že z tohto dôvodu vzťah medzi advokátom a klientom je v zásade privilegovaný. Neobmedzil túto úvahu len na záležitosti týkajúce sa prebiehajúcich súdnych sporov a zdôraznil, že či už v kontexte asistencie pri občianskych alebo trestných súdnych sporoch, alebo v kontexte požadovania právneho poradenstva vo všeobecnosti, jednotlivci, ktorí sa radia s advokátom, môžu odôvodnene očakávať, že ich komunikácia je súkromná a dôverná. ESĽP v Rozsudku Saber, a obdobne tiež v Rozsudku Särgava, zdôraznil, že orgány verejnej moci, a osobitne orgány vykonávajúce prešetrovanie, nemôžu nakladať s komunikáciou klient-advokát a pristupovať k posudzovaniu a rozhodovaniu, ktorej komunikácii s advokátom priznajú ochranu dôvernej komunikácii advokát-klient bez toho, aby mali vo vnútroštátnom práve na to jasne upravené pravidlá a procesné záruky na ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient, nakoľko takýto postup by bol pre adresátov práva nepredvídateľný a v rozpore s požiadavkami v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Zákon o advokácii sa neobmedzuje len na komunikáciu s klientom na účely obhajoby klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim alebo budúcim možným konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti s poskytovaním právnych služieb advokáta (viď § 23 ods. 1 Zákona o advokácii). V čase Inšpekcie ZOHS zakotvoval všeobecnú právomoc Úradu vykonávať prešetrovanie (§ 22 ods. 1 písm. b) ZOHS56), vykonávať inšpekcie (§ 22a ZOHS) a viesť konania vo veciach ochrany súťaže (§ 25 a nasl. ZOHS). Tieto ustanovenia však nedávajú Úradu zmocnenie, aby v rámci prešetrovania, inšpekcie alebo konania rozhodoval o rozsahu ochrany dôvernosti komunikácie advokát–klient. ZOHS (a ani Nový ZOHS) neupravuje ani len postup, ktorým by sa mal Úrad pri prehliadaní dôvernej komunikácie advokát–klient riadiť, nevymedzuje vecný rozsah/ definíciu dôvernej komunikácie advokát–klient, ktorý by mal Úrad aplikovať a ani neposkytuje žiadne záruky na ochranu dôvernej komunikácie advokát–klient pred arbitrárnymi zásahmi. V slovenskom
právnom poriadku neexistuje ani iná právna úprava, ktorá by Úrad oprávňovala prezerať komunikáciu advokát–klient a rozhodovať o rozsahu ochrany dôvernej komunikácie advokát–klient, či by upravovala príslušný postup a rozsah ochrany dôvernej komunikácie. Úrad poukazoval na staršie rozhodnutia SDEÚ v prípadoch AM&S, Hilti a Akzo Nobel, v ktorých sa SDEÚ zaoberal ochranou komunikácie advokát-klient pri inšpekciách, prešetrovaniach a konaniach Európskej komisie v oblasti zakázaných dohôd a zneužívania dominantného postavenia v zmysle čl. 101 a 102 ZFEÚ (na ktoré sa vzťahovalo Nariadenie 1762 a v súčasnosti Nariadenie 1/2003) s tým, že ochrana dôvernej komunikácie advokátklient sa vzťahovala aj na interné správy/dokumenty, ktoré reprodukujú text alebo obsah komunikácie s nezávislými advokátmi obsahujúcej právne stanoviská, ako aj interné pracovné správy/dokumenty, ktoré boli vypracované na účely vyžiadania právnej pomoci od advokáta v súvislosti s výkonom práva na obhajobu. SDEÚ v nich odvodzoval rozsah a kritériá ochrany komunikácie advokát-klient iba z práva na spravodlivý proces a s ním súvisiaceho práva na obhajobu, ktorý chráni (okrem iného) čl. 6 Dohovoru, avšak nie aj z práva na ochranu súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru (z ktorého vychádza príslušná rozhodovacia prax ESĽP.) Na takto úzko vymedzený rozsah ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient sa odvoláva Úrad, bez súčasného zohľadnenia čl. 8 Dohovoru, súvisiacej rozhodovacej praxe ESĽP, zodpovedajúcich čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21, čl. 22 Ústavy a § 23 ods. 1 Zákona o advokácii a tiež súčasnej rozhodovacej praxe SDEÚ. Tieto rozhodnutia SDEÚ sa zaoberali postupmi Európskej komisie pred účinnosťou Lisabonskej zmluvy, pričom SDEÚ v čase rozhodujúcom pre ich posúdenie nebol viazaný Chartou a povinnosťou zohľadňovať rozhodovaciu prax ESĽP (na rozdiel od Slovenskej republiky a Úradu). SDEÚ vychádzal v týchto rozhodnutiach pri definovaní štandardu ochrany pre Európsku komisiu len zo spoločného minimálneho prieniku národných úprav/ praxe členských štátov, a teda nejde o univerzálne platný štandard. Dohovorom resp. závermi ESĽP sa nezaoberal. Z aktuálnej rozhodovacej praxe SDEÚ je zrejmé, že k prehodnoteniu a rozšíreniu ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient došlo aj na úrovni samotného SDEÚ. SDEÚ v nedávnom Rozsudku C-694/20 uviedol: „Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods. 1 [Dohovoru] chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a ich klientmi [...]. Podobne ako toto ustanovenie, ktorého ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo, článok 7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne očakávať, že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná [...]. Preto okrem výnimočných situácií musia mať tieto osoby legitímnu dôveru v skutočnosť, že ich advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu to, že sa s ním radili.“ Toto rozhodnutie SDEÚ prekonalo staršie rozhodnutia SDEÚ, na ktorú sa odvoláva Úrad. SDEÚ vo svojom novom rozhodnutí, už po zohľadnení rozhodovacej praxe ESĽP k čl. 8 Dohovoru, rozšíril ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient tak, že sa musí vzťahovať nielen na komunikáciu uskutočnenú na účely a v záujme obhajoby v konkrétnej veci, ale na akúkoľvek komunikáciu advokát-klient v súvislosti s poskytovaním právnych služieb (a to tak vo vzťahu k jej obsahu, ako aj k samotnej informácii o tom, že takáto komunikácia prebehla). Na účely tohto postupu Úrad po vyše roku a pol od skopírovania a odnesenia Dôvernej komunikácie Pokynom predsedu Úradu z 24. januára 2019 zriadil osobitnú Komisiu. Táto Komisia taktiež nemá žiaden zákonný podklad ani zákonom upravený postup. Konkrétne, Úrad zriadil Komisiu v zmysle čl. 7 ods. 3 Organizačného poriadku Úradu (ktorý tvorí prílohu Pokynu) ako „poradný orgán“. Úrad tvrdí, že konanie/postup pred Komisiou nie je správnym konaním a Komisia nevydáva rozhodnutia, voči ktorým by bolo možné podať odvolanie, resp. ktoré by mohli samostatne podliehať súdnemu prieskumu. Podľa Úradu je možné napádať ich. Pokyn predsedu Úradu z 24. januára 2019, č. IRA/ PMÚ/3/2019_MP („Pokyn“), ktorého prílohou je Rokovací poriadok Komisie. Úlohy, ktoré má Komisia vykonávať pri posudzovaní ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient, zďaleka presahujú poradné úlohy. Konkrétne, podľa čl. 4 ods. 6 jej Rokovacieho poriadku, Komisia má vydávať závery/stanoviská/ odporúčania o tom, či posudzovaná komunikácia spĺňa podmienky ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient, vo forme uznesení, ktoré sú „záväzné“. Odbor koncentrácií (vykonávajúci prešetrovanie a nadväzujúce správne konanie) nemôže závery Komisie meniť ani prijať vlastný záver. Komisia tak de facto rozhoduje (a to bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia a zákonom upraveného postupu) o tom, či komunikácii označenej ako komunikácia advokát-klient prizná ochranu komunikácii advokát-klient. Úrad, vrátane jeho Komisie, svojvoľne aplikoval taký rozsah ochrany dôvernej komunikácie advokátklient, resp. jej definíciu, ktorá je príliš reštriktívna a nemá oporu v právnej úprave, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a v nadväznosti na to vstúpil do Dôvernej komunikácie. Napokon, Úrad tým, že nekonal ohľadom Dôvernej komunikácie priamo so Žalobcom (resp. ani s PENAM CZ), ale s PENAM SK (ktorému táto komunikácia nepatrí), postupoval zmätočne a arbitrárne. Ničmenej, ZOHS umožňuje Úradu posudzovať oprávnenosť ochrany a jej vecný rozsah iba pri dvoch typoch chránených
informácií, a to konkrétne pri dôverných informáciách v zmysle § 40 ods. 5 ZOHS a pri obchodnom tajomstve. Uvedené priamo vyplýva z § 40 ods. 7 ZOHS75. Úrad v zmysle ZOHS (ani Nového ZOHS) nedisponuje takouto právomocou vo vzťahu k iným informáciám chráneným podľa osobitných predpisov, vrátane napr. bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo dôvernej komunikácie advokát-klient. Jediné „zmocnenie“ Úradu pre Komisiu na preskúmavanie komunikácie advokát–klient je uvedené v Pokyne (ktorého prílohou je Rokovací poriadok Komisie). Takéto „zmocnenie“ však nie je postačujúce, nakoľko odporuje čl. 2 ods. 2 Ústavy (podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom) a čl. 13 ods. 2 Ústavy (podľa ktorého základné práva a slobody možno obmedziť za podmienok ustanovených Ústavou len zákonom). Je potrebné odmietnuť výklad Úradu, v zmysle ktorého ustanovením § 23 ods. 1 Zákona o advokácii je viazaný len advokát, a teda že pokiaľ komunikácia advokát-klient bola získaná od klienta (a nie priamo od advokáta), táto úprava údajne nie je relevantná. Pri jeho akceptovaní by fakticky došlo k popretiu účelu sledovaného § 23 ods. 1 Zákona o advokácii – vytváraniu predpokladov pre riadne poskytovanie právnej pomoci (a tým aj pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti), čo je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľné. Pri absencii akejkoľvek inej zákonnej definície chránenej komunikácie advokát–klient je tak potrebné vychádzať z jediného existujúceho vymedzenia v § 23 ods. 1 Zákona o advokácii. To vylučuje možnosť Úradu rozhodovať o tom, ktorej komunikácii advokát-klient uskutočnenej v súvislosti s výkonom advokácie má Úrad poskytnúť ochranu a ktorej nie. Komisiu resp. jej členov nemožno považovať za nezávislých/nepredpojatých v súvislosti s postupom ohľadom skopírovanej Dôvernej komunikácie. Konkrétne, predsedníčkou Komisie v zmysle Pokynu je riaditeľka Odboru legislatívnoprávneho a zahraničných vecí. Tento odbor, resp. jeho predsedníčka zastupuje Úrad v tomto konaní o Žalobe (a tiež v iných konaniach súvisiacich s rovnakou inšpekciou a prešetrovaním Úradu) a obhajuje jeho postup Úradu pred tunajším súdom. Predsedníčka Komisie je v rámci svojej pozície de facto súčasťou prešetrovania a konania Úradu a je detailne oboznámená s ich priebehom. Zároveň, ďalšími členmi Komisie v zmysle Pokynu, ktorí rozhodovali aj o (ne)priznaní ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient, sú zástupcovia (riaditelia) Odboru kartelov, resp. Odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd. Podľa vedomostí Žalobcu, zamestnanci Úradu z oboch odborov sa zúčastnili inšpekcií v rámci predmetného prešetrovania. Z týchto dôvodov ich tak nemožno považovať za nezávislých, resp. nepredpojatých. Navyše, zverenie tejto veci Komisii nespĺňa ani štandardy ochrany, aké poskytuje Európska komisia (na prax ktorej sa Úrad často odvoláva) prostredníctvom funkcie osobitného vyšetrovateľa, tzv. Hearing Officer. Európska komisia vytvorila funkciu I. D. tak, že tento je síce z administratívnych dôvodov pripojený k Európskej komisii, avšak je nezávislým od celého Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodársku súťaž. Komisia nemá v tejto súvislosti len poradný charakter, ale bola zriadená s tým, aby reálne rozhodovala. Komisia tak bola zriadená, resp. boli jej zverené úlohy v rozpore so samotným Organizačným poriadkom Úradu, a teda jej zriadenie je spochybniteľné a jej rozhodnutie/opatrenie je nelegitímne. Vzhľadom na slovenskú právnu úpravu preto nemôže byť pochýb, že pod ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient musí spadať všetka komunikácia medzi advokátom a klientom vymenená v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, či už v sporových alebo nesporových veciach (ako aj komunikácia u klienta, ktorá komunikácii s advokátom predchádzala alebo na ňu nadväzuje, pokiaľ reflektuje stanovisko/právnu radu advokáta alebo ich účelom je poskytnúť advokátovi potrebné informácie alebo inštrukciu v súvislosti s poskytovaním jeho právnych služieb). Rozsah ochrany dôvernej komunikácie advokát klient, na ktorý sa odvoláva Žalobca, možno odvodiť z čl. 6 a 8 Dohovoru, judikatúry ESĽP v spojení s § 23 ods. 1 Zákona o advokácii, v zmysle ktorého takáto ochrana je poskytnutá akejkoľvek komunikácii súvisiacej „s výkonom advokácie“ (t. j. neobmedzuje sa len na komunikáciu konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti s poskytovaním právnych služieb s klientom na účely obhajoby klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim alebo budúcim možným advokáta), ako aj z aktuálnej rozhodovacej praxe SDEÚ. Žalobca, resp. ani PENAM CZ sa totiž nedovolávali ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient z dôvodu, že účastníkom tejto komunikácie bol jeho vtedajší externý advokát, ktorý nebol v žiadnych orgánoch dotknutých spoločností, pri poskytovaní právnych služieb. Žalobca pre úplnosť podotýka, že po určitú dobu v Konaní o pokute mal procesné postavenie tzv. tretej strany zmysle § 21 Nového ZOHS, ktoré mu však Úrad v januári 2023 odňal). - inšpekcia bola zakázanou rybárskou expedíciou a prehľadávanie schránky v rámci inšpekcie v penam sk bolo nezákonné (a) zhrnutie žalobnej argumentácie. Úrad pri prezeraní a kopírovaní obsahu Schránky porušil listové tajomstvo, resp. tajomstvo prepravovaných správ Žalobcu a PENAM CZ (resp. spoločnosti AGROFERT) tým, že prehľadával a skopíroval korešpondenciu, ktorá sa týkala týchto spoločností a netýkala sa PENAM SK (u ktorého Inšpekcia prebiehala). Na prezeranie korešpondencie PENAM CZ (resp. aj AGROFERT) Úrad nemal žiadne oprávnenie. Národná súťažná autorita musí z ňou zhabanej
korešpondencie vytriediť a môže si ponechať len tú korešpondenciu, ktorá sa týkala podnikateľa, u ktorého sa vykonala inšpekcia. Údajného porušenia ZOHS sa dopustili podnikatelia PENAM CZ alebo AGROFERT, najlogickejším krokom by bolo prešetrovať práve týchto podnikateľov a uskutočniť inšpekcie u nich. Úrad si teda bol vedomý, že svojím zásahom do Schránky zasahuje aj do práv a právom chránených záujmov tretích subjektov (vrátane PENAM CZ, Agrofert a Žalobcu) keď prehliada korešpondenciu Žalobcu, ktorú Žalobca viedol ako člen štatutárnych orgánov týchto subjektov. Úrad takúto komunikáciu nevyselektoval a neodstránil zo svojho spisu ani po tom, čo Žalobca (a PENAM CZ) uvedené namietli po Inšpekcii. - úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný. Úrad sa snaží interpretovať 22a ZOHS tak, že „výlučne“ na základe poverenia podpredsedu (alebo predsedu) Úradu môže vykonať inšpekciu v podnikateľských priestoroch. Doposiaľ nebola vydaná žiadna relevantná judikatúra, ktorá by posudzovala zákonnosť inšpekcií vykonaných po vyššie opísaných systémových zmenách účinných od 1. júla 2016. 10. Žalovaný v záverečnom vyjadrení zo dňa 24.08.2023 uviedol, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže, účinný v čase výkonu inšpekcie, jednoznačne ustanovoval v § 22a právomoc úradu vykonať inšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkov podnikateľa na základe poverenia podpredsedu/ predsedu úradu, na tento účel napr. zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, zapečatiť a odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie súvisiace s prešetrovaním zaznamenané, zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch podnikateľa a pod. Zákonom stanoveným oprávneniam úradu na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie na druhej strane zodpovedajú povinnosti podnikateľa upravené v § 22a ods. 7 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v príslušnom znení. Konkrétne, okrem iného, zákon v príslušnom znení priamo upravoval povinnosť podnikateľa spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie inšpekcie (písm. b)) a povinnosť umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predložil informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané (písm. c)). Uvedeným povinnostiam podnikateľa však taktiež zodpovedá povinnosť úradu poučiť daného podnikateľa o jeho právach a povinnostiach. V zmysle ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže má úrad ustanovené právomoci voči podnikateľovi, preto úrad vykonáva úkony a poučuje len podnikateľa. V tejto situácii, ako bola v prípade inšpekcie v podnikateľských priestoroch PENAM SK, úrad nemá žiadnu zákonnú povinnosť poučenia vo vzťahu k jednotlivým fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v mieste vykonávania inšpekcie. Poukázal na rozhodnutie ESĽP v prípade DEBÚT Zrt. a iní proti Maďarsku, kde ESĽP upozornil, že podnikatelia sú pri aplikácii práva na ochranu obydlia, z hľadiska ochrany čl. 8 Dohovoru v inom postavení, ako fyzické osoby. Poukázal na prípad TESCO, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil objektívnu zodpovednosť podnikateľa za konanie zamestnancov. Aj z časových úsekov v zápisnici z inšpekcie je zrejmé, že od úvodnej fázy po vstupe do priestorov až po prehliadanie počítačov uplynuli viac ako dve hodiny. Nie je možné teda tvrdiť, že zástupca podnikateľa na mieste inšpekcie nemal možnosť alebo priestor oboznámiť sa s povereniami a porozumieť poučeniu. Princíp objektívnej zodpovednosti vyplýva aj zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej ako „smernica ECN+“). Právomoci stanovené smernicou ECN+ súvisiace s prešetrovaním úradom už mal úrad v čase výkonu inšpekcie u podnikateľa PENAM SK upravené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. Úrad považuje postup, aký požaduje žalobca v súvislosti s poučovaním zamestnancov podnikateľa, resp. individuálne poučenie zamestnanca podnikateľa, ktorý sa navyše nenachádzal na mieste inšpekcie za nereálny a nerealizovateľný. Úrad nikdy sám nevyhľadáva v priestoroch podnikateľa konkrétnych zamestnancov a nekomunikuje s nimi priamo, úrad nemá oprávnenie oslovovať zamestnancov a dávať im pokyny priamo. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže neustanovuje povinnosť poučovať jednotlivo každé osoby. Je na zamestnávateľovi, čo a či vôbec oznámi výkon inšpekcie zamestnancom, ktorých sa inšpekcia ani nijako nedotkne. Aj keby úrad chcel konať tak, ako to požaduje žalobca, úrad by týmto spôsobom konal nad rámec zákonom stanovených právomocí, keďže úrad voči zamestnancovi priamo nemá a nevykonáva žiadne právomoci. To znamená, že úrad má v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže právomoci len voči podnikateľovi, úrad ale nemá oprávnenie prísť za konkrétnym zamestnancom podnikateľa a požadovať od neho akúkoľvek súčinnosť, o ktorej neinformoval podnikateľa a ktorá sa týka podnikateľa. Úrad pristúpi k poučeniu zamestnanca, avšak ho nepoučí ako fyzickú osobu v pozícii obyčajného zamestnanca podnikateľa, ale v pozícii zástupcu podnikateľa, ako jediného prítomného zamestnanca
na mieste výkonu inšpekcie, ktorý je v danej výnimočnej situácii oprávnený podnikateľa zastúpiť v danom rozsahu, bez ohľadu na to, že ide o obyčajného zamestnanca. Podnikateľ je oprávnený úradu uvedenú komunikáciu neposkytnúť a je zodpovednosťou úradu, aby úrad v prípade preukázania, že ide o komunikáciu patriacu pod LPP túto rešpektoval a komunikáciu ako dôkaz v konaní nepoužil, táto komunikácia nenapĺňa kritériá legal professional privilege – žalobca v rámci žalobného petitu okrem iného žiada zničiť a odstrániť komunikáciu, ktorú úrad získal na inšpekcii, spadá do predmetu inšpekcie, a navyše v niektorých emailoch ani nevystupuje advokát, a preto uvedená požiadavka žalobcu na zničenie všetkej emailovej komunikácie, ktorá bola na inšpekcii zapečatená, nemá žiadny právny, ani skutkový základ. Ako predmet LPP bola právnymi zástupcami podnikateľa PENAM SK označená komunikácia podnikateľa PENAM SK, a to konkrétne šesť nasledovných reťazcov emailov: 1. E-mail zo dňa 15.03.2013 od K. L.; komu: C. B., V. K.; predmet: FW: Zpráva od J. E. (č.7) 2. E-mail zo dňa 22.04.2016 od C. B.; komu: K. L., M. E., Q. S.; predmet: FW: PEZA (č. 13) 3. E-mail zo dňa 01.07.2016 od O. H. E.; komu: C. B., E. B., K.; predmet: Sken dokumentace k akvizici PEZA (č. 16) 4. E-mail zo dňa 21.07.2013 od Q. P.; komu: C. B.; predmet: Odpoveď na Váš mail zo dňa 19.7.2013, príloha: <PENAM Slovakia.docx> (č. 19 – bol zapečatený do jednej obálky s e-mailom č. 25) 5. E-mail zo dňa 23.08.2013 od J. Q.; komu: C. B.; predmet: Fw: Návrh zmluvy (č.24) 6. E-mail zo dňa 21.07.2013 od: Od P. Q.; Komu: B. C.; predmet: RE: Odpoveď na mail – v elektronickej podobe skopírovaný na dátový nosič (č.25 – bol zapečatený do jednej obálky s e-mailom č. 19). V zozname je zelenou farbou vyznačená komunikácia, v ktorej sa nachádza meno advokáta, ktorý bol právnymi zástupcami podnikateľa PENAM SK označený ako advokát vo veci klienta PENAM SK, zakrúžkovaním úrad vyznačil komunikáciu, v ktorej sa nachádza advokát predávajúceho a ružovou farbou sú vyznačené emaily v rámci niektorých emailových reťazcov, ktorých odosielateľom ani adresátom nie je advokát. V žiadnom z týchto emailov žalobca nevystupuje ako súkromná osoba a v žiadnom z nich nebol označený, ako klient advokáta v pozícii súkromnej osoby. Navyše, ako je vyššie uvedené, advokát sa vôbec nenachádza v konkrétnych všetkých jednotlivých emailoch z tých reťazcov. Úrad preto požaduje, aby Správny súd úplne vylúčil všetky tieto emaily z posúdenia, pričom emaily v prílohách č. 19 (VI. až IX.) a 25 (VI. až XVIII.), sú tie, kde advokát vôbec nevystupuje, a preto nemôže byť ani nariadené zničenie tejto komunikácie tak, ako to požaduje žalobca - žiadne z uvedených námietok žalobcu sa komunikácie netýka a nespĺňa ani minimálne atribúty požadované pre LPP na to, aby vôbec bolo možné uvažovať o jej zničení z dôvodu, že má byť predmetom advokátskeho tajomstva. Úrad priložil aj prvostupňové rozhodnutie úradu vo veci účastníka konania Agrofert, predmetom ktorého je aj posudzovaná inšpekcia a námietky žalobcu týkajúce sa ochrany dôvernej komunikácie advokáta s klientom. Z obsahu rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, ako úrad počas prešetrovania a konania postupoval, ako aj obsah jednotlivých emailov, ktoré preukazujú protisúťažné konanie účastníka konania a povahu komunikácie, resp. či spadá pod ochranu LPP alebo nie. Je evidentné, že boli do porušenia zapojené rôzne osoby, vrátane žalobcu v pozícii predsedu predstavenstva PENAM SK, a teda že sa komunikácia týka podnikateľa a hospodárskej činnosti podnikateľa, nie je jeho súkromnej osoby. Dôvernosť podkladov/informácií (obchodné tajomstvo, dôverné informácie, utajované skutočnosti a pod.) nie je prekážkou toho, aby tieto podklady/informácie boli úradu predložené/resp. úradom preskúmané. Podľa bodu 18 Usmernenia k inšpekciám v prípade, ak dotknutá osoba tvrdí, že vyhotovená kópia údajov obsahuje komunikáciu s advokátom, inšpektori ju môžu vyzvať, aby túto komunikáciu špecifikovala (najmä uvedením umiestnenia tejto komunikácie, adresátov a prijímateľov správ) a zdôvodnila, prečo tieto údaje je potrebné považovať za dôvernú komunikáciu s advokátom na účely obhajoby. Označenie údajov dotknutou osobou nebráni tomu, aby inšpektori zbežne preskúmali a overili, či ide skutočne o takýto druh informácií. Usmernenie k inšpekciám bolo pri začiatku inšpekcie odovzdané aj zástupcovi podnikateľa – t. j. žalobcu, ktorý tak bol oboznámený s takýmto postupom úradu. Princíp ochrany dôvernosti písomnej komunikácie medzi advokátom a klientom, vyplýva z požiadavky efektívneho výkonu práva na obhajobu klienta (Rozsudok vo veci C – 155/79, AM&S proti Európskej komisii, bod 23). Ochrana tejto komunikácie súvisí s cieľom zabezpečenia neobmedzeného poskytovania nezávislého právneho poradenstva (Rozsudok vo veci C – 155/79, AM&S proti Európskej komisii AM&S, bod 18). Konkrétne podmienky existencie ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v oblasti ochrany hospodárskej súťaže nie sú na úrovni Európskej únie ani v právnom poriadku Slovenskej republiky explicitne legislatívne zakotvené. Neexistuje legislatívne ukotvená ani paušálna ochrana akejkoľvek komunikácie advokáta a klienta, ako sa to snaží presadzovať žalobca. Spomínané ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o advokácii obsahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Všeobecný súd teda dospel k záveru, že na takéto prípravné dokumenty, aj keď nedošlo k ich výmene s advokátom, ani neboli vytvorené na to, aby boli reálne odovzdané advokátovi, sa môže napriek tomu vzťahovať
dôvernosť komunikácie medzi advokátmi a klientmi, pokiaľ boli vypracované výlučne na účely vyžiadania si právneho stanoviska od advokáta v rámci výkonu práva na obhajobu. Naopak, samotná skutočnosť, že dokument bol predmetom diskusií s advokátom, nemôže stačiť na to, aby mu bola priznaná táto ochrana. Rozhodnutie ESĽP vo veci Janssen Cilag S.A.S. proti Francúzsku, v ktorom ESĽP posudzoval vykonanie inšpekcie a odobratie údajov francúzskym úradom na ochranu hospodárskej súťaže. V danom prípade došlo k odobratiu rozsiahleho počtu dokumentov. ESĽP v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ sa nedá dopredu zamedziť zaisteniu dokumentov, ktoré s prešetrovaním nesúvisia a tým, ktoré podliehajú dôvernej komunikácii medzi advokátom a jeho klientom, je nevyhnutné, aby mal súd následne možnosť primeranosť takéhoto zaistenia preskúmať a prípadne zásah navrátiť do pôvodného stavu. Poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 5 Afs 95/2007 - 353 zo dňa 29.05.2009. Z vyššie uvedených kritérií stanovených ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ vyplýva, že túto ochranu nepožíva všetka a akákoľvek komunikácia advokáta a klienta, inak by totiž mohlo ľahko dochádzať k obchádzaniu zákona. V prípade prešetrovania koncentrácií, o ktorých existuje dôvodné podozrenie, že sa mohli zrealizovať bez súhlasu úradu, resp. bez ich oznámenia, bude pre úrad kľúčová vzájomná komunikácia o tejto transakcii medzi subjektmi navzájom, zmluvnú dokumentáciu nevynímajúc. Takto nastavený štandard ochrany by bol neudržateľný, keďže by týmto výkladom došlo v praxi k vylúčeniu väčšiny dôkazov a znemožneniu ochrany hospodárskej súťaže, ak by bol podnikateľ len trochu ostražitý a všetku inkriminujúcu komunikáciu by preposielal cez svojho advokáta. Podnikateľ PENAM SK neskôr počas inšpekcie označil za predmet ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom 6 reťazcov e-mailov. Stále je však predmetom tejto komunikácie komunikácia patriaca podnikateľovi, nie žalobcovi. Žalobca nemôže, s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania a hospodárnosti konania, rozširovať žalobu nad rámec žalobných dôvodov, ktoré uviedol vo svojej žalobe. Skutočnosti, ktoré nasledovali po inšpekcii úradu sú predmetom iných žalôb pred Správnym súdom. Podľa úradu nie je úlohou súdov zasahovať do procesu dokazovania správneho orgánu. Predmetom žaloby je otázka, či došlo k zásahu do práv žalobcu úkonmi, ktoré úrad vykonal na inšpekcii a nie skutočnosti, ktoré nasledovali po inšpekcii. V tomto smere preto aj samotná skutočnosť, či je predmetom získanej emailovej komunikácie LPP alebo nie, by nemalo byť predmetom posúdenia tohto konania. Aj keby Správny súd prijal takýto záver, podľa úradu nemôže uvedené spôsobiť nezákonnosť celej inšpekcie úradu a rovnako nie je dôvodné zničiť všetky dôkazy, ktoré úrad na inšpekcii získal, ako to žalobca žiada, a to v prvom rade z toho dôvodu, že žalobcovi ako fyzickej osobe dané právo nepatrí a v druhom rade z dôvodu, že komunikácia a emaily, ktoré úrad získal na inšpekcii nepredstavujú predmet LPP, advokát nie je súčasťou všetkej odňatej komunikácie. V emailovej komunikácii, ktorou úrad disponuje žiadny advokát žalobcu nevystupuje a obsahom komunikácie nie je ani poskytovanie právneho poradenstva alebo právnej rady. Už vôbec nie je možné pokladať inšpekciu za nezákonnú v celom rozsahu len na základe nepodloženého tvrdenia žalobcu, že úrad mal porušiť jeho údajné právo ako súkromnej osoby. Nemôže byť teda výsledkom súdneho konania zničenie všetkých dôkazov získaných na inšpekcii. Poukázal rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 5 Afs 95/2007 – 353. Český Ústavný súd uznesením III.ÚS 2309/09 zo dňa 26.08.2010 odmietol námietky sťažovateľa DELTA PEKÁRNY a.s., že o povahe e-mailu má rozhodovať jeho zamestnanec. Postup úradu je v súčasnosti už predmetom rozhodovania Rady úradu na základe podaného rozkladu účastníka konania. Závery Komisie boli vydané na ten účel, aby došlo k vyriešeniu otázky, či je možné prezrieť, posúdiť a prípadne v nadväznosti na to zaradiť medzi dôkazy sporné dokumenty. Pričom svojou povahou nepredstavujú rozhodnutie, ani ich nemožno považovať za rozhodnutie podľa osobitného predpisu (ide v podstate o stanovisko, ktorým sa zabezpečuje ďalšie vedenie konania). Záver vychádzal, resp. spočíval v technickom nazretí do komunikácie, nie v právnej analýze dokumentov. 11. Žalobca v doplnení záverečného vyjadrenia zo dňa 05.10.2023 odkázal na argumentáciu v bode 175 až 178 vyjadrenia Žalobcu z 24. augusta 2023 a v liste z 30. novembra 2017. Ochranu dôvernej komunikácii advokát-klient je z v zmysle čl. 6 a 8 Dohovoru, judikatúry ESĽP3, § 23 ods. 1 Zákona o advokácii a aktuálnej rozhodovacej praxe SDEÚ potrebné poskytnúť nielen jednotlivým emailom jedného emailového reťazca, ktorých stranou je priamo advokát, ale v širšom rozsahu. Pod ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient musí spadať (1) všetka komunikácia s advokátom vymenená v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, ako aj (2) interná komunikácia u klienta, ktorá komunikácii s advokátom predchádzala alebo na komunikáciu s advokátom nadväzuje, pokiaľ reprodukuje text alebo obsah komunikácie s advokátom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, resp. reflektuje rozhodovací proces klienta v nadväznosti na poskytnutú právnu radu alebo jej účelom je poskytnúť advokátovi potrebné informácie alebo inštrukciu v súvislosti s poskytovaním jeho právnych služieb. Tieto kritéria označené Emailové reťazce spĺňajú, pričom poukázal na dva z nich pod poradovým číslom
19 a 25. Emailové reťazce pod por. č. 19 a 25 obsahujú email od advokáta (z 20. júla 2013, 7:40 hod.), ktorý sa týka právneho poradenstva v súvislosti s podpisom akvizičnej zmluvy v nadväznosti na predchádzajúce emaily a na žiadosť advokáta o poskytnutie ďalšej inštrukcie od klienta. Na tento email advokáta nadväzujú ďalšie interné emaily klienta, ktoré reflektujú rozhodovací proces klienta v nadväznosti na poskytnutú právnu radu, a na ktoré nadväzuje inštrukcia klienta (schválenie akvizície), ktorá mala byť ďalej poskytnutá aj advokátovi. Predložil „redaktované verzie“ Emailových reťazcov, v ktorých je zakrytá časť, ktorú Úrad podľa Žalobcu nie je oprávnený čítať (z titulu ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient) pričom sú odkryté hlavičky emailov a časti obsahu niektorých emailov, ktoré preukazujú odôvodnenosť ochrany označených Emailových reťazcov ako celkov. Jednotlivé ich časti (jednotlivé emaily) na seba nadväzujú, resp. spolu súvisia, pričom navyše viacerí účastníci komunikácie často vpisujú text bez obmedzenia aj do predchádzajúcich častí emailového reťazca a teda sa vizuálne stráca rozdiel medzi jednotlivými emailmi. Delenie emailového reťazca na samostatné časti, resp. jednotlivé emailové správy (vytrhnutie vybraných častí z celkového kontextu) tak nie je možné bez toho, aby hrozilo, že stratia pôvodný zmysel, resp. že ich zmysel bude pozmenený. Inými slovami, na Inšpekcii zapečatených dokumentov – Emailových reťazcov sú nedeliteľnými predmetmi. Nakoniec, o ich nedeliteľnosti svedčí aj to, že Úrad ich skopíroval ako celky, a nie po jednotlivých častiach. Inými slovami, ak Úrad počas Inšpekcie skopíroval emailovú komunikáciu, ktorá zahŕňa advokáta, ako jeden dokument, tento dokument by mal byť chránený ako celok. Výnimku z tohto pravidla by musel stanoviť jasne a jednoznačne všeobecne záväzný predpis, ktorý však chýba. Ako celok je potrebné chrániť aj Emailové reťazce pod por. č. 7, 13, 16 a 24, a to z nasledovných dôvodov. Z Emailového reťazca pod por. č. 7 vyplýva, že v ňom obsiahnuté emaily nadväzujú na diskusiu s advokátmi. Obdobný charakter má aj Emailový reťazec pod por. č. 24. Na druhej strane, Emailový reťazec pod por. č. 13 obsahuje emaily, ktoré súvisia s prípravou podkladov a zadávaním inštrukcie pre advokáta v rámci výkonu advokácie. Emailový reťazec pod por. č. 16 obsahuje iba jeden email, pri ktorom je taktiež možné predpokladať, že buď nadväzuje na komunikáciu s advokátom alebo predstavuje poskytovanie podkladov na účely plnenia ďalších právnych služieb advokáta. Vo svetle uvedeného tak treba chrániť ako dôvernú komunikáciu advokát-klient nielen emaily, ktorých odosielateľom alebo prijímateľom je priamo advokát, ale všetky emaily, ktoré obsahujú označené Emailové reťazce. 12. Z doplnenia záverečného vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.10.2023 vyplýva, že v praxi by došlo k vylúčeniu väčšiny dôkazov a znemožneniu ochrany hospodárskej súťaže, ak by bol podnikateľ len trochu ostražitý a všetku inkriminujúcu komunikáciu by preposielal cez svojho advokáta, akákoľvek komunikácia, kde je v texte spomenutý advokát, alebo ako adresát uvedený v kópii emailu, by sa podľa tohto výkladu mala považovať za LPP, hoci obsahovo daná komunikácia vôbec nespadá pod LPP. Podnikatelia by mohli takýto stav zneužívať tak, že všetku komunikáciu a dokumentáciu, ktorá sa bude týkať porušenia, budú zasielať aj advokátom, aby sa v budúcnosti vyhli akémukoľvek postihu. Ani samotné advokátske tajomstvo v zmysle slovenského právneho poriadku nemôže požívať absolútnu ochranu. Žalobca vo vyjadrení klamlivo tvrdí, že zo samotnej povahy emailových reťazcov vyplýva, že ich jednotlivé časti na seba nadväzujú alebo spolu súvisia, a že niektoré emailové reťazce, najmä pod por. číslom 19 a 25 obsahujú komunikáciu, týkajúcu sa právneho poradenstva v súvislosti s akvizíciou zmluvy. Uvedená komunikácia obsahuje reakcie, ktoré nesúvisia ani s podpisom akvizičnej zmluvy, ani všeobecne s právnym poradenstvom ohľadom samotnej akvizície. Práve naopak, ide o úplne oddeliteľné emaily, a najmä o emailovú komunikáciu, ktorá absolútne nespĺňa žiadne podmienky pre to, aby bola považovaná za komunikáciu medzi advokátom a klientom alebo komunikáciu, ktorá by mala byť vylúčená z oboznamovania sa úradom. Obsahom emailového reťazca pod por. č. 7 boli podmienky týkajúce sa kúpnej ceny (lehota, spôsob zloženia, prevod akcií, kedy sa uskutoční). Ide o komunikáciu medzi podnikateľmi, nejde o poskytnutie právnej rady. Ide o komunikáciu, ktorá bola preposielaná viacerým adresátom, ktorí nie sú navzájom vo vzťahu advokát-klient. Pod por. č. 13 sa nachádza emailové vlákno, ktoré taktiež neobsahuje ani žiadosť o stanovisko o právnu radu adresovanú advokátovi, ani poskytnutie právnej rady od advokáta, ani poznámky pre prípravu žiadosti o právnu radu od advokáta. Obsahom je zisťovanie záujmu možností kúpy akcií spoločnosti „PEZA“. Emailový reťazec pod por. č. 16 a 19 rovnako neobsahujú ani žiadosť o stanovisko o právnu radu adresovanú advokátovi, ani poskytnutie právnej rady od advokáta, ani poznámky pre prípravu žiadosti o právnu radu od advokáta. V prípade por. č. 16 ide o komunikáciu súvisiacu s transakciou medzi podnikateľmi pokiaľ ide o jej realizáciu. Pod por. č. 19 sa nachádza emailové vlákno, v rámci ktorého sa taktiež striedajú emailové správy, kde sú príjemcami a odosielateľmi, resp. v kópii emailu rôzne osoby (za spoločnosť MAJETKY, s.r.o., spoločnosť predávajúceho EUROPEAN UNITED BAKERIES S.A.), pričom emailové vlákno končí komunikáciou medzi členom predstavenstva spoločnosti Agrofert a žalobcom. Už z uvedeného je zrejmé, že ako
celok toto emailové vlákno nemôže podliehať ochrane LPP. V celom emailovom vlákne absentuje akékoľvek poskytnutie právneho poradenstva na účely obhajoby v súvislosti s prešetrovaním úradu. V rámci komunikácie v prílohe č. 19 označenej číslicami VI. až IX. sa ani advokát nenachádza medzi adresátom alebo odosielateľom. Emailový reťazec pod por. č. 24 obsahuje emailové vlákno, kde z emailu od zástupcu spoločnosti MAJETKY, s.r.o. je preposielaný email žalobcovi, kde sa odosielateľ dopytuje ďalšieho postupu k zmluve v prílohe. Taktiež nejde o poskytnutie právnej rady alebo stanoviska na účely práva na obhajobu v prešetrovaní vedeného úradom, ide len o preposlanie dokumentu. Ani v prípade emailových reťazcov, ktoré sú obsahom prílohy č. 25 nejde o komunikáciu s advokátom. Odosielateľom/ adresátom nie je advokát. Z jej obsahu nebolo zistené, že by ktorýkoľvek z označených emailov obsahoval akúkoľvek právnu radu alebo informácie, spadajúce pod ochranu LPP. Pričom čiastočná emailová komunikácia v rámci emailových reťazcov v prílohe č. 25 je už súčasťou prílohy č. 19 uvedenej vyššie, pričom v prílohe č. 25 sa navyše nachádza emailová komunikácia, vedená medzi rovnakými odosielateľmi/adresátmi navzájom – konkrétne žalobcom a predsedom predstavenstva podnikateľa P.. Navyše, konkrétne emaily v rámci reťazcov označené číslicami IV. až XVIII. neobsahujú žiadnu zmienku o advokátovi. Úrad preto požaduje, aby Správny súd úplne vylúčil kompletne všetky emaily z celej prílohy z posúdenia, pričom práve emaily v prílohách č. 19 (VI. až IX.) a 25 (VI. až XVIII.), sú tie, kde nijaký advokát vôbec nevystupuje, a preto nemôže byť ani nariadené zničenie tejto komunikácie tak, ako to požaduje žalobca - žiadne z uvedených námietok žalobcu sa komunikácie netýka a nespĺňa ani minimálne atribúty požadované pre LPP na to, aby vôbec bolo možné uvažovať o jej zničení z dôvodu, že má byť predmetom advokátskeho tajomstva. Z emailových komunikácií na predloženom zozname v rámci emailového reťazca pod por. č. 25, ktorých ne/označenie namietal na pojednávaní žalobca, úrad mohol ako komunikáciu, v ktorej sa nachádzal advokát označiť emaily označené pod č. (iv) a (v), keďže bola vymieňaná so žalobcom vo funkcii člena predstavenstva, avšak nemožno takto označiť komunikáciu pod označením (iii), keďže je komunikácia vymieňaná so zástupcom spoločnosti MAJETKY, s.r.o., a teda nemôže ísť o komunikáciu klienta- advokáta, keďže p. J. nie je klientom p K. L. alebo agner & partners, s.r.o. Nemožno ponechať na ľubovôli subjektu, u ktorého prešetrovanie prebieha, aby sám určil, do ktorých obchodných dokumentov možno pre ich povahu nazerať a do ktorých už nie. 13. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci a podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne: 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 18. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 19. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 22. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 25. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 26. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 27. Podľa § 254 SSP legitimovaným na podanie žaloby proti inému zásahu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 28. Podľa § 260 SSP ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. 29. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 30. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 31. Podľa § 430 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 431 SSP účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. 33. Podľa § 432 SSP navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad. 34. Podľa § 433 SSP (1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu návrhu, b) vymedzenie účelu inšpekcie, c) určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, d) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia, e) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je navrhovateľom protimonopolný úrad,
f) uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch, g) návrh výroku rozhodnutia. (2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie. 35. Podľa § 435 SSP (1) Správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade s osobitným predpisom. (2) Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu preskúmava, a) či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené s ohľadom na závažnosť možného obmedzenia hospodárskej súťaže, b) význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, c) účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže, d) odôvodnenosť predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch. 36. Podľa § 437 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením vydá súhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie lehoty nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu ustanoveného opatrovníka. 37. Podľa § 437 ods.3 SSP uznesenie podľa odseku 1 správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie podľa odseku 2 navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí doručenie uznesenia správneho súdu podľa odseku 2 osobe, ktorá užíva objekty, priestory a dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať. 38. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom od 27. 12. 2016 do 31. 5. 2021 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZOHS“) účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. 39. Podľa § 2 ods. 1 ZOHS tento zákon sa vzťahuje na a) podnikateľov, b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmovú samosprávu pri prenesenom výkone štátnej správy, c) iné osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon. 40. Podľa § 3 ods. 1 ZOHS podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu,2) / § 2 Obchodného zákonníka/ ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku. 41. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. 42. Podľa § 13 Obchodného zákonníka (1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. (2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. (3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
(4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje. 43. Podľa § 14 ods. 1 a 2 ZOHS úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18) na ochranu a podporu súťaže. Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.18a) 44. Podľa § 22 ods. 1 ZOHS (1) Úrad a) vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave súťaže v danom odvetví, b) vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona, c) vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže iného štátu na základe osobitného predpisu1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, d) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu;22a) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav, e) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec alebo vyšší územný celok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav, f) postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z osobitných predpisov,18a) g) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom, h) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu,22b) i) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto oblasti, j) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu,18a) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 024, 29/01/2004). k) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8, l) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže, m) vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4, n) poskytuje súdu stanovisko k návrhu na predloženie dôkazov z jeho spisu, k primeranosti takého návrhu, k otázke sprístupnenia týchto dôkazov v súdnom konaní o náhradu škody podľa osobitného predpisu22ba) a v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje ďalšiu spoluprácu súdu v konaní o náhradu škody, ak to uzná za vhodné. (2) V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu1aa) má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.22c) 45. Podľa § 22a ZOHS (1) Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia
(ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu. (2) Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie inšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady. Poverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok pečiatky úradu. (3) Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať. (4) O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane. (5) Na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom,22c) a) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich vybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie, b) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z technických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov, c) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory a ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú informácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie prekonania prekážky, d) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe podnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií, ktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ k nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká oprávnenie na prístup k informáciám. (6) Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa odseku 5 písm. d). (7) Na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie je podnikateľ povinný a) umožniť vstup podľa odseku 5 písm. c), b) spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie inšpekcie, c) umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predložil informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, d) zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe, e) zabezpečiť neporušenie pečate podľa odseku 5 písm. a). (8) Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) /23a) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku/. Súhlas súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.
46. Podľa § 23 ZOHS na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní,23b) okrem ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane. 47. Podľa § 27 ZOHS (1) Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom konania, najmä spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania. (2) Ak tretie strany písomne požiadajú o vyjadrenie sa k predmetu konania a preukážu záujem na veci, úrad ich bude o predmete konania informovať v primeranom rozsahu a určí im lehotu, v ktorej môžu vyjadriť svoje stanovisko. (3) Ak tretie strany písomne požiadajú o účasť na ústnom pojednávaní a preukážu záujem na veci, úrad im môže umožniť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a vyjadriť svoje stanovisko. 48. Podľa § 38a ods. 1 ZOHS úrad za porušenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote podklady alebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za neumožnenie ich preverenia uloží a) podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, b) fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 650 eur. 49. Podľa § 38 ods. 2 ZOHS úrad uloží podnikateľovi, v ktorého priestoroch alebo dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia, za porušenie povinnosti uvedenej v a) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 5 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, b) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie. 50. Podľa § 38 ods. 3 ZOHS úrad uloží fyzickej osobe, v ktorej súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia podľa § 22a ods. 8, za porušenie povinnosti uvedenej v a) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 80 000 eur, b) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 25 000 eur. 51. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“). 52. Podľa § 20 ods. 1 zákona o advokácii každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. 53. Podľa § 23 zákona o advokácii (1) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. (2) Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu. (3) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. (4) Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
(5) Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom. (6) Advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona. Podrobnosti určí disciplinárny poriadok komory. (7) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov. (8) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje na a) zamestnancov advokáta, zamestnancov verejnej obchodnej spoločnosti, zamestnancov komanditnej spoločnosti alebo zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným, b) iné osoby, ktoré sa v tejto súvislosti podieľajú na poskytovaní právnych služieb, c) členov orgánov komory a jej zamestnancov (§ 66 ods. 4). (9) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. (10) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu14) nie je týmto zákonom dotknutá. 54. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 55. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 56. Podľa či. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 57. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 58. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správa iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom,' výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. 59. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 60. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 61. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 62. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 63. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 64. Podľa čl. 6 bod 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
65. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných. 66. Podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. 67. Podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. 68. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. f) SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu v postavení štatutárneho zástupcu spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s. za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 a dňa 21.09.2023 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. 69. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu inšpekcie dňa 27. a 28. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo strany zamestnancov protimonopolnému úradu vo vzťahu k spoločnosti, v ktorej bol žalobca štatutárnym zástupcom, pričom žalovaný správny orgán, ako orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku ochrany hospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako aj vytvárania podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany protimonopolnému úradu smerom do dispozície jednak spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s., ale aj žalobcu ako štatutárneho zástupcu súkromnej právnickej osoby, ktorá bola pre účely postupu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže v postavení prešetrovaného subjektu, ktorý následkom reálne vykonanej inšpekcie môže byť potrestaný uložením sankcií v zmysle zákona o hospodárskej súťaže. 70. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť pravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj dôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu. 71. V danej veci nejde ešte o napadnuté rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy ako také, hoci vo vzťahu k hlavnému predmetu administratívneho konania, t. j. vo veci uloženia sankcie spoločnosti za spáchanie správneho deliktu v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, nevylučuje to možnosť skúmania dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany dotknutým fyzickým a právnickým osobám podľa ustanovení § 262 alebo § 263 SSP v závislosti na okolnostiach prípadu. 72. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, môže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh na príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu prípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie skutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo iných zákonom chránených hodnôt. Samotné dôvody, priebeh a výsledky bezprostredne vykonaného zásahu zo strany orgánu verejnej moci nemusia byť nezákonné, ale správny súd má právomoc v prípade dôvodnosti tohto typu správnej žaloby poskytnúť fyzickej alebo právnickej osobe ochranu pred iným zásahom, ak ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú alebo môžu byť iným zásahom priamo dotknuté, ak jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
73. Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o veci porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ale, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť, či bol predmetný zásah nezákonný. 74. Žalobca tvrdil, že inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, pretože (i) prehľadávanie Schránky v rámci inšpekcie u PENAM SK je nezákonné; (ii) úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný; (iii) úrad so žalobcom nijako nekonal, neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, čím porušil jeho procesné práva, zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov verejnej moci; (iv) úrad nedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal ani základné záruky ochrany práv osôb dotknutých inšpekciou; (v) úrad nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov úradu dôvernú korešpondenciu s advokátom; a (vi) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi. 75. Od podania žaloby bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný správny delikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom a v čase rozhodovania správneho súdu prebiehalo druhostupňové konanie o opravnom prostriedku (rozklade) proti rozhodnutiu prvého stupňa č. 2023/NIK/POK/3/19 zo dňa 29.06.2023, pričom správny súd má za to, že do právoplatného skončenia administratívneho konania nezákonný zásah stále trvá, keď aj druhostupňový orgán sa môže oboznamovať s korešpondenciou žalobcu. 76. S prihliadnutím na účel sledovaný poskytovaním súdnej ochrany fyzickým osobám a právnickým osobám pred iným zásahom orgánmi verejnej správy, podstatnou otázkou tohto súdneho prieskumu je skúmanie podmienok a zákonnosti napadnutého iného zásahu v nadväznosti na potvrdenie alebo vylúčenie možnosti, či týmto zásahom mohli byť alebo či boli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu nad mieru, ktorú zákon pripúšťa. 77. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy ako taký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným spôsobom realizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí, byť administratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (prešetrovaného subjektu). Zároveň možno vo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym orgánom, v rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu zákonom chránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania, môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť ukončené s rôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi priestupku alebo správneho deliktu. 78. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu, účastníci konania sa v popise jeho podstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu korešponduje s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza zápisnica č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 zo dňa 28.06.2017, ktorá obsahovo zachytáva výkon inšpekcie u podnikateľa realizovaného dňa 27.06.2017 a 28.06.2017. Zároveň sa v spise nachádzajú e-maily a CD nosič, tieto sú prílohou č. 1 prílohy č. 2 zápisnice č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 zo dňa 28.06.2017, žalobca voči postupu namietal výzvou zo dňa 26.07.2017, ku ktorej sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 10.08.2017 a listom zo dňa 22.08.2017. Súčasťou spisového materiálu je aj zápisnica č. 201/2017/OKIZ-572/2017 z inšpekcie u podnikateľa PEZA, a.s. zo dňa 28.06.2017 a Usmernenie k právomoci PMÚ SR vykonávať inšpekcie, ako aj ďalšie písomnosti. 79. Uvedený popis postupnosti procesných úkonov prešetrovania korešponduje aj s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že predmet prešetrovania bol vymedzený v povereniach na vykonanie inšpekcie zo dňa 26.06.2017 tak, že „úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých
má dôvodné podozrenie, že podnikateľ AGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa, vrátane ich ekonomických a právnych predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne prepojených (tu vymenované osoby ďalej v texte pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ Agrofert“) mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 zákona a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie úrad považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18.06.2012 do súčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert nad podnikateľmi PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a.s (ďalej len „BPB“) a PEZA, a.s., pričom podnikateľ PEZA, podnikateľ BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja pekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky“. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 80. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia). ZoHS sa vzťahuje na podnikateľov. Podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu /§ 2 Obchodného zákonníka/, ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku. Podľa 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Súd konštatuje, že pre účely ustálenia aktívnej legitimácie osoba žalobcu je osobou zapísanou v obchodnom registri ako predseda predstavenstva spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s.. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Konanie štatutárneho orgánu konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu. Nebolo sporné, že žalobca po určitú dobu v konaní o pokute mal procesné postavenie tzv. tretej strany. 81. Fyzická osoba navonok reprezentuje „obvinenú právnickú osobu“, keďže tá napriek tomu, že reprezentuje „umelú osobu“ bez pocitov a vlastnej osobnosti, sa sama môže stať objektom neprimeraného psychického alebo fyzického nátlaku zo strany štátnej moci, ktorá bude chcieť za každú cenu získať dôkazy preukazujúce protiprávnu činnosť právnickej osoby. 82. Správny súd konštatuje, že základné práva a slobody patria najmä fyzickej osobe, a to aj v súvislosti s výkonom oprávnenia zastupovať právnickú osobu, prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo v súvislosti so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. 83. Hoci právnickú osobu je nutné odlišovať od jednotlivcov, ktorí ju tvoria, opatrenia zo strany štátu, môžu mať zásadný vplyv taktiež na ich postavenie, uloženie sankcie právnickej osobe môže mať za dôsledok vplyv na fyzické osoby participujúce na činnosti právnickej osoby. 84. Aj podľa civilnej súdnej judikatúry sa právnická osoba považuje za osobu blízku fyzickej osobe, ak je táto v postavení jej štatutárneho orgánu (člena štatutárneho orgánu) spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby a súčasne je splnená podmienka, že by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. (Rozsudok NS ČR zo dňa 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, publikované v Sbírce rozhodnutí a stanovísk NS pod č. 53/2004). 85. Napriek tomu, že štát postihuje právnickú osobu, fyzické osoby sú tými, ktorých práva môžu byť materiálne porušené. Konštatovaním absencie aktívnej vecnej legitimácie a to bez toho, že by fyzickým osobám bola zaručená adekvátna možnosť uplatnenia ich základných práv a slobôd by došlo k denegatio iustitiae. Práve za konanie fyzických osôb zastrešených organizáciou sa vyvodzuje zodpovednosť súkromnej právnickej osoby napr. za nekalosúťažné konanie. 86. Odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi, a účel sledovaný zákonnou úpravou súdnej ochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy by sa minul účinku. Teda správny súd v danom prípade zisťoval existenciu potreby ochrany subjektívnych práv, právom
chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré mohli byť alebo boli napadnutým iným zásahom žalovaného priamo dotknuté. Žalobca tvrdil, že úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný. 87. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ustanovenie § 430 Správneho súdneho poriadku ustanovuje právo návrhom sa domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie priamo odkazuje na prešetrovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane hospodárskej súťaže a tiež nariadenie 1/2003. Keďže predmetné ustanovenie priamo odkazuje na osobitný predpis, priamo predvída uplatnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže pre uplatnenie postupu a podanie návrhu podľa § 430 Správneho súdneho poriadku. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení do 30.6.2014 bol jednoznačný v tom, že na inšpekciu v podnikateľských priestoroch požadoval poverenie predsedu úradu (§ 22 ods. 3 zákona o ochranu hospodárskej súťaže) a na inšpekciu v iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov požadoval vydanie rozhodnutia a súhlas súdu (§ 22 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Ustanovenie § 78a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyžadovalo ako prílohu k návrhu úradu výlučne rozhodnutie úradu alebo Európskej komisie. Nariadenie 1/2003 v tomto smere neurčovalo žiadne podmienky pre výkon inšpekcie úradom, či už na účely prešetrovania podľa zákona alebo v prípadoch možného porušenia čl. 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (vtedy čl. 81 a 82 ZES). Rovnako to platí aj pre znenie zákona s účinnosťou od 01.07.2014. 88. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) a k) ZoHS úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu, ktoré odkazuje príkladmo na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 024, 29/01/2004) a podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8. 89. Ustanovenie § 22a ods. 8 ZOHS výslovne hovorí o iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa, pri ktorých je priamy odkaz „23a)“ a to priamo na ustanovenia § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku. 90. Podľa § 22a ods. 2 ZOHS poverenie okrem iného obsahuje predmet a účel inšpekcie a poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať. 91. Ustanovenia § 430 a 433 písm. c) a f) SSP, § 435 ods. 2 písm. d) a § 437 ods. 2 a 3 síce hovoria o „inšpekcii objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov“, no ustanovenie § 430 SSP priamo odkazuje na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade zákon o ochrane hospodárskej súťaže. 92. ZOHS je ako osobitný predpis v rozlišovaní (i) priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa podľa § 22a ods. 1 ZOHS a (ii) iných priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, a súkromných priestorov alebo súkromných dopravných prostriedkov súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa podľa § 22a ods. 8 ZOHS jednoznačný a nespôsobuje výkladové problémy. 93. Správny súdny poriadok sám rozpoznáva existenciu osobitného predpisu, teda predpisu lex specialis a tak nemožno aplikovať Správny súdny poriadok ako všeobecný predpis pred špeciálnym predpisom o ochrane hospodárskej súťaže a to ani s poukazom na výkladovú zásadu lex posteriori derogat legi priori.
94. Ak by aj došlo ku kolízii právnych noriem, čo podľa názoru správneho súdu nie je splnené, keď dotknuté právne normy (SSP a ZOHS) sú vo vzájomnom súlade, odkazujú na seba a vzájomne sa dopĺňajú, samotné kolízne pravidlá majú prioritu podľa tohto poradia: (i) lex superior derogat legi inferiori (čo nie je tento prípad), (ii) lex specialis derogat legi generali (konkrétnejšia norma má prednosť pred normou všeobecnejšou, subsidiárnou, ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje) a až následne (iii) lex posterior derogat legi priori (ktorej aplikácie sa dožaduje žalobca), pričom dôvodová správa, komentár, ani stanovisko rekodifikačnej komisie nie sú pre súd záväzné. 95. Poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekcie. Jeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho základe a správny súd uzatvára, že na jeho základe je možné vykonať inšpekciu priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa a súhlas súdu s inšpekciou sa vyžaduje iba v prípade iných priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa a súkromných priestorov alebo súkromných dopravných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že úrad so žalobcom nijako nekonal, neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, nedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal ani základné záruky ochrany práv osôb dotknutých inšpekciou. 96. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje poučovaniu povinnosť nasledovne: - v ustanovení § 22 ods. 1 druhej vete ZOHS: poverenie okrem iného obsahuje poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, - v ustanovení § 29 ods. 3 posledná veta ZOHS ohľadom doručovania, - v ustanovení § 32 ods. 1 písm. b) ZOHS ohľadom zastavenie konania, - v ustanovení § 40 ods. 10 ZOHS ohľadom zachovávania mlčanlivosti, - v ustanovení § 25 ods. 6 ZOHS, podľa ktorého úrad poučí účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu; túto povinnosť nemá, ak účastník konania je zastúpený advokátom. 97. Správny súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplýva, že úrad poučuje účastníka konania, nie jednotlivé fyzické osoby, hoci nad rámec uvedeného je nutné poznamenať, že správnemu súdu nie je zrejmé, prečo to v prípade žalobcu aj nad rámec zákona urobiť nemohol, keď nešlo o “veľkú banku a o desiatky, či stovky kont“, čím vo všeobecnosti argumentoval žalovaný. 98. Správny súd je názoru, že prešetrovaním dotknutý zamestnanec by aj nad rámec zákona mohol byť poučený o možnosti byť prítomný, a realizáciu efektívnej kontroly bez jeho prítomnosti by bolo možné zabezpečiť až následne, ak zamestnanec toto svoje právo buď výslovne nevyužije, alebo z okolností prípadu je zrejmé, že nehodlá využiť, napr. keď sa v primeranej lehote nedostaví. Táto osobitná povinnosť však úradu zo zákona nevyplýva (hoci by mohla vyplývať) a tak nemôže privodiť žalobcom namietanú nezákonnosť. 99. Napriek tomu, že podľa § 18 ZOHS na postup úradu podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a l) a § 17 sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú konanie a Správny poriadok, okrem ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich zo základných zásad správneho konania a zásad dobrej verejnej správy. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. 100. O to viac, ak aj Usmernenie Úradu k inšpekciám v bode 17 uvádza, že osoba, o ktorej súkromné informácie, súkromné elektronické zariadenie alebo súkromný dátový nosič ide má právo byť pri prehliadaní prítomná. Jej prítomnosť však nie je podmienkou výkonu inšpekcie. Žalobca tvrdil, že úrad nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov úradu dôvernú korešpondenciu s advokátom.
101. S prihliadnutím na okolnosť, že konajúci úrad nemal jednoznačnú vedomosť o tom, či korešpondencia je alebo nie je predmetom advokátskeho tajomstva, na mieste samom korešpondenciu zapečatil za účelom jej posúdenia, či táto spĺňa atribúty legal professional proviledge (ďalej aj ako „LPP“), či advokátskeho tajomstva. Následne nevykonal riadnu selekciu kopírovaných dát z hľadiska toho, či spadajú do vymedzeného rámca predmetu inšpekcie, či nie sú súkromnej povahy a či nie sú chránené osobitnými predpismi (napr. zákonom o advokácii). 102. Podľa bodu 18 usmernenia k inšpekciám v prípade, ak dotknutá osoba tvrdí, že vyhotovená kópia údajov obsahuje komunikáciu s advokátom, inšpektori ju môžu vyzvať, aby túto komunikáciu špecifikovala (najmä uvedením umiestnenia tejto komunikácie, adresátov a prijímateľov správ) a zdôvodnila, prečo tieto údaje je potrebné považovať za dôvernú komunikáciu s advokátom na účely obhajoby. Označenie údajov dotknutou osobou nebráni tomu, aby inšpektori zbežne preskúmali a overili, či ide skutočne o takýto druh informácií. 103. Nemožno prisvedčiť právnemu výkladu žalovaného ohľadom zákonnosti napádaného postupu v tom zmysle, že ak zákon o ochrane hospodárskej súťaže neupravuje / neupravoval postup na vyhodnocovanie toho, čo spadá do LPP, môže postupovať v zmysle usmernenia, či judikatúry Súdneho dvora EÚ obdobne ako Európska komisia, pretože je potrebné si uvedomiť, že úrad nie je Komisia a ich právomoci vychádzajú z iných právnych základov. Analógia (no iba v prospech „obvineného“) je v procesnom práve v zásade dovolená, no analógia v neprospech obvineného je absolútne vylúčená. 104. Orgán verejnej správy nie je možné stotožňovať s Komisiou, ktorej kompetencie sú vymedzené v Nariadení Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch zmlúv. Ak Nariadenie č. 1/2003 splnomocňuje Komisiu k vykonaniu zásahov do práv podnikateľov, neznamená to, že je k takému zásahu v rovnakom rozsahu splnomocnený aj orgán verejnej správy. 105. S ohľadom na nedostatočnú právnu úpravu, postup žalovaného pri inšpekcii, ako aj následne pri nakladaní so získanými dátami nebol postupom „podľa zákona“. Nedostatok zákonného podkladu pre zásah do základného práva indikuje porušenie citovaných článkov ústavy ako aj čl. 8 Dohovoru, nakoľko nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok vyžadovaných pre oprávnené obmedzenie garantovaného práva a tento nedostatok nebolo možné zhojiť akcentovaním legitímneho účelu sledovaného vykonaným zásahom, resp. odkazom na akúkoľvek analógiu alebo predchádzajúcu prax. 106. Správny súd je názoru, že e-maily špecifikované vo výroku I. nemali byť zabezpečené a ak už boli, mali byť následne zničené a úrad ani nemal oprávnenie dodatočne posudzovať, či spĺňajú kritériá LPP, pretože k tomu nemá žiadnu právnu oporu. 107. Správny súd v napadnutom postupe úradu vzhliadol porušenie práv žalobcu, keď neboli dodržané záruky ochrany dôvernej korešpondencie s advokátom (LPP), pričom v našom právnom poriadku neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s LPP, ani ich likvidácie. 108. Jediným právnym základom je ustanovenie § 23 zákona o advokácii, ktoré v ods. 1 ustanovuje povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie a to práve v prospech klienta. Uvedenej povinnosti koreluje „právo klienta na zachovanie dôvernosti o všetkých skutočnostiach“, teda advokátskeho tajomstva. 109. Právna úprava v ods. 3 dokonca ide nad rámec nevyhnutného, keď advokát má zákonom ustanovenú povinnosť zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. 110. Vnútroštátne právo ako jediné výnimky porušenia povinnosti mlčanlivosti rozpoznáva v ods. 5 a to iba v spore medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom, v ods. 6 v disciplinárnom konaní a ods. 9, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. V danom prípade ide o obmedzenia LPP „stanovené zákonom“. 111. Hoci ide o povinnosť advokáta, advokátske tajomstvo a povinnosť mlčanlivosti nie je samoúčelná, ale práve v prospech klienta, keď advokát z povahy veci nemusí mať záujem na utajení, ale je to práve
klient, ktorému musí byť poskytnutá taká úroveň ochrany, že tento musí mať legitímne očakávania, že nikto nemôže používať komunikáciu s advokátom na akékoľvek účely a obzvlášť na sankčné mechanizmy. 112. Postup úradu je zákonom upravený iba v prípade utajovaných skutočností a to v ustanovení § 22a ods. 1 ZOHS za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje zapečatiť podklady alebo nosiče. 113. Úprava v prípade usmernenia úradu podľa názoru správneho súdu nepostačuje, a to z dôvodu, že nejde o zákonnú úpravu. Ak neexistuje právna úprava a postup štátneho orgánu je regulovaný len internými pravidlami, odporuje tento stav princípom materiálneho právneho štátu ako aj princípu legality definovanému v čl. 2 ods. 2 ústavy. 114. Usmernenie žalovaného nezodpovedá požiadavkám kladeným rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva na právnu úpravu, ktorá má byť dostatočnou zárukou na to, aby zamedzila riziku zneužitia právomoci zo strany žalovaného orgánu a svojvôli, ku ktorej došlo aj pri vyhodnocovaní LPP dodatočne zriadenou komisiou. 115. Zo zásady legality vyplýva požiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej normy, ktorá musí spĺňať materiálne požiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca základ pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné pravidlá na tento prípad (viď napr. prípad E. O. a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92). 116. Ústavné práva (resp. práva zaručené dohovorom) je v súlade s čl. 13 ústavy možné obmedziť len zákonom riadne vyhláseným a zverejneným v zbierke zákonov. 117. Správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2015, sp. zn. I. ÚS 290/2015, ktorý sa týka práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 Ústavy. V tomto Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval: Požiadavka obmedzenia ochrany osobných údajov zákonom, a nie akýmkoľvek iným právnym predpisom okrem iného znamená, že zo všetkých orgánov štátu jedine Národná rada Slovenskej republiky môže prijať právnu úpravu obmedzujúcu jednotlivca v ochrane jeho osobných údajov. Vláda, ministerstvo vnútra, nijaké iné ministerstvo, krajské a okresné úrady ani orgány územnej samosprávy nesmú vydať nariadenie vlády, vyhlášku alebo všeobecne záväzné nariadenie obmedzujúce právo na ochranu osobných údajov. Iné ako zákonné obmedzenie ochrany osobných údajov neprichádza do úvahy tak na základe podzákonnej úpravy vydanej z vlastného rozhodnutia orgánov výkonnej moci alebo územnej samosprávy, ako aj na základe zmocnenia uvedeného v zákone. Národná rada bez porušenia viacerých ustanovení ústavy nemôže zmocniť ktorýkoľvek orgán verejnej moci, aby obmedzil ústavnú ochranu údajov o osobe svojim všeobecne záväzným právnym predpisom, (...) Európsky súd pre ľudské práva v každom prípade posudzuje, či namietnutý zásah do práva na súkromie vykonala verejná moc v súlade s právnou úpravou, ktorá musí byť dostupná a dostatočne predvídateľná, t. j. vyjadrená s veľkou mierou presnosti tak, aby jednotlivcovi umožnila v prípade potreby prispôsobiť svoje správanie právnej úprave (Malone v. the United Kingdom. séria A, č. 82, body 66 - 68; Rotaru v. Romania [GC], sťažnosť č. 28341/95, bod 55, ECHR 2000V; Amann proti Švajčiarsku, bod 56). (...) Okrem toho právna úprava, aby bola v súlade s dohovorom, musí podľa čl. 13 dohovoru poskytovať aj primeranú ochranu pred svojvôľou a v dôsledku toho s dostatočnou jasnosťou definovať rozsah a spôsob výkonu právomoci zverenej kompetentným orgánom (Kruslin v. France; S. a Marper proti Spojenému kráľovstvu). (...) Účelu ochrany údajov o osobe nezodpovedá akákoľvek generálna norma umožňujúca orgánu verejnej moci, aby získaval a využíval osobné údaje. Účel sa napĺňa až vtedy, keď orgán verejnej moci dostane v zákone dostatočne presné a podrobné splnomocnenie na nakladanie s osobnými údajmi, ktoré neumožní zakladanie databáz o čomkoľvek a kedykoľvek, stačí, ak sa vie, na ktorom štátnom orgáne. 118. Judikatúra ESĽP a následne aj Ústavného súdu SR (I. ÚS 290/2015) sa pri ochrane základných práv a slobôd zaoberá otázkou legitimity týchto zásahov s ohľadom na sledovaný cieľ ochrany iných (v tomto prípade hospodárskych záujmov), ktorý sa týka práva na ochranu osobných údajov, ktoré je chránené v rámci práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 ústavy. Tak, ako v tomto náleze konštatoval ústavný súd, požiadavka obmedzenia ochrany osobných údajov zákonom, a nie akýmkoľvek
iným právnym predpisom, okrem iného znamená, že zo všetkých orgánov štátu jedine Národná rada Slovenskej republiky môže prijať právnu úpravu obmedzujúcu jednotlivca v ochrane jeho osobných údajov tak, aby prípadný namietaný, či namietnutý zásah do práva na súkromie vykonala verejná moc v súlade s právnou úpravou, ktorá musí byť dostupná a dostatočne predvídateľná, pričom účel sa napĺňa až vtedy, keď orgán verejnej moci dostane v zákone dostatočne presné a podrobné splnomocnenie na nakladanie s osobnými údajmi, ktoré neumožní zakladanie databáz o čomkoľvek a kedykoľvek, stačí, ak sa vie, na ktorom štátnom orgáne. Uvedené platí aj na advokátske tajomstvo. 119. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom inšpekcie podľa zákona o hospodárskej súťaže v dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017 v rámci ochrany hospodárskej súťaže, tento správny súd nespochybňuje. Správny súd si je vedomý neželaného účinku spôsobeného protisúťažným konaním, ako aj potreby zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto nežiadúceho spoločenského javu, zároveň má na zreteli, že dohľad štátu na úseku ochrany súťaže vykonávaním právomocí v oblasti ochrany a podpory súťaže, je činnosť potrebná vo verejnom záujme. 120. Avšak aj pri napĺňaní účelu regulácie súťaže zo strany úradu je potrebné, aby tento dôsledne postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 ústavy) a inštitúty inšpekcie a administratívneho trestania na skutkové okolnosti a zistený skutkový stav aplikoval v súlade so zákonom a s jeho účelom na to určeným, a to predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania procesných práv a povinností prešetrovaných subjektov a tretích strán, do ktorých súkromnej dispozície sa prostredníctvom využitia zákonných inštitútov inšpekcie zasahuje. 121. Správny súd sa v podstate v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu o LPP a poukazuje napr. na Zelenú knihu Európskej komisie o prezumpcii neviny KOM/2006/0174 ktorá používa pojem „súdna ochrana práv osôb“, čo v európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti znamená, že európski občania majú právo očakávať rovnocenné záruky v celej EÚ. 122. Z rozhodnutia Veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C-694/20 Orde van Vlaamse Balies, IG, Belgian Association of Tax Lawyers, CD, JU proti Vlaamse Regering z 8. decembra 2022 mutatis mutandis vyplýva, že vnútroštátny súd poznamenáva, že už samotná skutočnosť, že sa osoba obrátila na advokáta je chránená profesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu k verejným orgánom sú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom (bod 14). Dôvernosť vzťahu medzi advokátom-sprostredkovateľom a uvedeným klientom bráni tomu, aby od tohto klienta bolo možné vyžadovať, aby tretím osobám, a najmä daňovej správe odhalil existenciu svojej konzultácie s advokátom (bod 19). Súdny dvor pri výklade práv zaručených článkami 7 a 47 Charty zohľadniť zodpovedajúce práva zaručené článkom 8 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ich vykladá Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako úroveň minimálnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2021, Consob, C-481/19, EU:C:2021:84, body 36 a 37) (bod 26). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods. 1 EDĽP chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a ich klientmi (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP zo 6. decembra 2012, Michaud v. Francúzsko, CE:ECHR:2012:1206JUD001232311, body 117 a 118). Podobne ako toto ustanovenie, ktorého ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo, článok 7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne očakávať, že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná [rozsudok ESĽP z 9. apríla 2019, Altay v. Turecko (N ° 2), CE:ECHR:2019:0409JUD001123609, bod 49]. Preto okrem výnimočných situácií musia mať tieto osoby legitímnu dôveru v skutočnosť, že ich advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu to, že sa s ním radili (bod 27). Každá osoba podliehajúca súdnej právomoci musí mať možnosť slobodne sa obrátiť na svojho advokáta, ktorého samotná profesia v podstate zahŕňa úlohu nezávisle poskytovať právne poradenstvo všetkým osobám, ktoré ho potrebujú, a na druhej strane tomu zodpovedajúcu požiadavku lojality advokáta voči svojmu klientovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79, EU:C:1982:157, bod 18) (bod 28). Treba preto preskúmať, či tieto zásahy do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi zaručeného v článku 7 Charty môžu byť odôvodnené (bod 33). Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1, pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu uvedených práv a – za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality – sú nevyhnutné, pričom skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International,
C-623/17, EU:C:2020:790, body 63 a 64). V prvom rade, pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej akékoľvek obmedzenie výkonu základných práv musí byť stanovené zákonom, táto požiadavka znamená, že akt, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí sám definovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva, pričom na jednej strane táto požiadavka nevylučuje, aby predmetné obmedzenie bolo formulované dostatočne otvoreným spôsobom, aby bolo možné prispôsobiť sa rôznym prípadom, ako aj zmenám situácií (bod 34). Komisia v podstate tvrdila, že toto zverejnenie totožnosti a konzultácie advokátasprostredkovateľa je nevyhnutné na to, aby daňová správa mohla overiť, či sa tento advokát odôvodnene dovoláva profesijného tajomstva (bod 54). Toto tvrdenie nemožno prijať (bod 55). V tomto skoršom štádiu advokát-sprostredkovateľ nekoná ako obhajca svojho klienta v spore a samotná okolnosť, že poradenstvo advokáta alebo cezhraničné opatrenie, ktoré je predmetom jeho konzultácie, môžu viesť k sporu v neskoršom štádiu, neznamená, že k zásahu advokáta došlo v rámci alebo na účely práva na obhajobu jeho klienta (bod 65). Článok 8ab ods. 5 zmenenej smernice 2011/16 je neplatný vzhľadom na článok 7 Charty v rozsahu, v akom jeho uplatnenie členskými štátmi má za následok, že advokátovi, ktorý koná ako sprostredkovateľ v zmysle článku 3 bodu 21 tejto smernice, keď je tento zbavený povinnosti oznamovania informácií stanovenej v odseku 1 článku 8ab uvedenej smernice z dôvodu profesijného tajomstva, ktorým je viazaný, sa ukladá oznámiť bezodkladne každému inému sprostredkovateľovi, ktorý nie je jeho klientom, povinnosti oznámenia informácií, ktoré mu prislúchajú podľa odseku 6 uvedeného článku 8ab. 123. S uvedenými závermi Súdneho dvora EÚ sa správny súd stotožňuje a odkazuje na v nich vyjadrené zovšeobecnené princípy, ktoré dopĺňajú ustanovenie § 1 ods. 2 a § 23 zákona o advokácii a čl. 47 charty, podľa ktorých už samotná skutočnosť, že sa osoba obrátila na advokáta je chránená profesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu k verejným orgánom sú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods. 1 EDĽP chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a ich klientmi. Ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo, článok 7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne očakávať, že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná. Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1, pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom. 124. Reštriktívny výklad, čo sa rozumie LPP, aký aplikoval žalovaný, nie je na mieste, a to obzvlášť v prípade, keď jeho záverom je, že nič nespadá pod LPP. Žalovaný ani nemá právomoc posúdiť, či ide o komunikáciu uskutočnenú aj na účel a v záujme práva na obhajobu klienta. 125. Nezákonnosť preskúmavaného postupu teda spočívala v nesprávne zvolenom procesnom prostriedku v štádiu inšpekcie, kedy sa získavali informácie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pričom úrad nerešpektoval LPP, hoci to žalobca, ako aj spoločnosť PENAM SLOVAKIA, a.s. opakovane namietali. 126. V tejto súvislosti je na mieste zohľadniť zásadu proporcionality, či orgány štátu skutočne nemajú dostatok iných prostriedkov, ako oficiálnu dokumentáciu a záznamy právnickej osoby získať (napr. priamo zmluvami o fúzii) bez toho, aby museli nad nevyhnutnú mieru zasahovať do zaručených práv a slobôd (právo na zachovanie dôvernej korešpondencie s advokátom). 127. Z hľadiska zhodnotenia zásady proporcionality považuje správny súd za potrebné uviesť, že správnym využitím inštitútov inšpekcie orgán prešetrovania pri zachovaní práv jednotlivcov mohol pre účely správneho konania vo veci samej vychádzať z ostatnej a väčšinovej korešpondencie získanej počas inšpekcie, ktorá nie je osobitne chránená (výrok III.). 128. Z hľadiska dodržania zásady proporcionality by bolo poriadku, ak by úrad zbežne preskúmal a overil, či ide skutočne o takýto druh informácií, ale po preskúmaní by mal prijať jednoznačný záver o nemožnosti použiť akúkoľvek komunikáciu medzi klientom a advokátom, no v danom prípade bol záver opačný. 129. Správny súd považuje za nespochybniteľné zákonom priznané rozsiahle právomoci úradu pri ochrane hospodárskej súťaže, z ktorých niektoré až korešpondujú s inštitútmi trestného práva. Avšak práve vzhľadom na tieto široké kompetencie je úrad maximálne povinný dbať na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojej kompetencie pri vykonávaní úkonov na, ktoré
ho oprávňuje zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby boli zabezpečené legitímne sledované ciele tohto zásahu, avšak na strane druhej v zmysle zásady proporcionality, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom do týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane hospodárskej súťaže zakladajúci oprávnenosť zásahov do základných práv musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená povinnosť zvoliť pri stanovení oprávnení osôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Aj napriek veľkému významu úloh, ktoré zabezpečuje žalovaný, nestačí iba argumentovať jeho oprávneniami, lebo podľa názoru správnu súdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť hospodársku súťaž na úkor ústavou a ďalšími predpismi priznaných práv osôb podliehajúcich jeho právomoci, keďže každý zásah do týchto práv vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi musí byť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou, nakoľko právomoc orgánu štátu je iba predpokladom možnej realizácie takejto právomoci a nie merítkom v prípade jeho nedostatočne konkrétne zdôvodnenej intenzity, alebo hĺbky a rozsahu. 130. Správny súd okrajovo dodáva, že nebolo preukázané, že by bolo porušené právo na súkromie žalobcu, žalobca tvrdil, že sa nejednalo o „informácie, ku ktorým má PENAM SLOVAKIA, a.s. prístup a ktoré využíva pre svoju činnosť“, ide o tvrdenie žalobcu a nie je možné vylúčiť, že sa nejednalo o informácie, ktoré PENAM SLOVAKIA, a.s. nevyužíva pre svoju činnosť. Uvedené dokáže posúdiť dotknutá spoločnosť a presahuje rámec nevyhnutného prieskumu súdom. Žalobca tvrdil, že cieľom nemá byť možnosť úradu pod zámienkou výkonu inšpekcie u jedného podnikateľa de facto vykonať inšpekciu u iného podnikateľa, súd prezumuje správnosť a zákonnosť inšpekcie, kým sa v súdnej kontrole ex post nepreukáže inak. Žalobca argumentuje aj povinnosťou (riadneho hospodára), ak si žalobca zvolil komunikáciu prostredníctvom jedného e-mailového účtu, je zodpovedný za prístup slovenských autorít aj k informáciám, ktoré sa môžu týkať iných podnikateľských subjektov, uvedené nie je možné oddeliť. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že často práve ten z podnikateľov v skupine, ktorý nie je priamo nadobúdateľom, avšak pôsobí napr. na rovnakých trhoch ako nadobúdaný podnikateľ, môže byť priamo alebo nepriamo zapojený do procesu akvizície, keďže primárne na jeho ďalšie pôsobenie na trhu bude mať akvizícia priamy vplyv. V tomto prípade bol takýmto podnikateľom práve PENAM SLOVAKIA, a.s. a nie iný podnikateľ patriaci do skupiny Agrofert, ktorý pôsobí na iných trhoch. 131. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy čiastočne vyhovel petitu žaloby a výrokom I. zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-mailovej schránky C. vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 ako: - e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7, pretože ide o e-mail advokáta adresovaný okrem iného žalobcovi, - e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13, pretože ide o e-mail žalobcu adresovaný okrem iného advokátovi, - e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. XX, pretože ide o e-mail spoločnosti, v ktorej bol žalobca štatutárnym zástupcom a je okrem iného adresovaný advokátovi a bol získaný z jeho e-mailovej schránky, - e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 19 v prílohe č. 19 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od: I. J., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013 11:30:34, pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta, - e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: K. L., pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta, - e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 25 v prílohe č. 25 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od: I. J., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013 11:30:34, pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta. 132. E-mailovú komunikáciu možno považovať za písomnú a súčasne ide o komunikáciu medzi advokátom a klientom. Za komunikáciu klienta a advokáta je nevyhnutné považovať všetku komunikáciu s advokátom a to aj s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o advokácii a čl. 47 charty, podľa ktorého každý musí mať možnosť poradiť sa. Rovnako je nerozhodné, či sa advokátske tajomstvo týka právnickej alebo fyzickej osoby (žalobcu), pretože z povahy veci tieto požívajú úplne rovnakú právnu ochranu.
133. Správny súd je rovnako názoru, že klient nemusí zdôvodňovať prečo danú komunikáciu považuje za dôvernú, postačí jej označenie za dôvernú, ak je na jednej strane advokát. V demokratickej spoločnosti nie je možné poskytovanie právnych služieb zúžiť iba na obhajobu, keď výkonom advokácie je podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii okrem zastupovania klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoby v trestnom konaní aj poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“). 134. Súčasne výrokom II. uložil žalovanému odstrániť a zničiť informácie z e-mailovej schránky C. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. rozsudku vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného protokolárne za prítomnosti žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže na takýto postup podľa názoru súdu nemali osoby vykonávajúce inšpekciu oprávnenie ani na základe zákona, ale ani na základe poverenia vydaného predsedom úradu. Ak nie sú získané iba informácie nevyhnutné pre činnosť úradu, ale aj informácie, ktorým je priznaná ochrana, je ich povinnosťou ich čo najskôr odstrániť zo získaných údajov. Takto získané informácie nie je možné použiť na žiadny zákonný účel. Ich zhromažďovanie nezodpovedá článku 19 ústavy. V tomto ohľade správny súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a potrebu dostatočných procesných záruk proti zneužitiu právomoci inter alia právnej úpravy nakladania a prípadného zničenia získaných kópií po odpadnutí dôvodu na ich uchovávanie (viď napr. rozsudok vo veci Delta pekárny a.s. proti CR, č. 97/11, najmä § 92; a contrario rozsudok vo veci Bernh Larsen Holding AS a i. proti Nórsku, č. 24117/08, najmä § 64 až 75, §171). 135. Neoprávneným zhromažďovaním informácií a korešpondencie dochádza k porušeniu čl. 19 ods. 3 Ústavy SR po dobu zhromažďovania. Ak žalovaný ďalej nakladá so zhromaždenými informáciami, dochádza k ďalším čiastkovým zásahom do práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, resp. podľa čl. 8 Dohovoru. Proti nim musí byť rovnako prípustný účinný prostriedok ochrany; inak by bola popretá podstata a zmysel práva na súdnu ochranu, ako aj práva na ochranu súkromia a ochranu pred nezákonným zhromažďovaním údajov o svojej osobe (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžnz/2/2015). 136. S pomocou judikatúry možno odvodiť, že účelom zásahových žalôb je jednak ochrana slobody ako objektívnej hodnoty, ale tiež „znezákonenie“, resp. samotné zničenie dôkazov získaných inšpekciou, a tým vylepšenie si pozície v meritórnom konaní (II. ÚS 84/2018). 137. Správny súd žalobu vo zvyšnej časti výrokom III. zamietol, teda pokiaľ ide o „prípadne iné informácie a podklady“, keďže rozhodnutie by bolo v tejto časti nevykonateľné a pokiaľ ide o všetky ďalšie emaily špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017, keďže v danom prípade nejde o komunikáciu s právnym zástupcom, ktorá by požívala zvýšenú privilegovanú ochranu a súd nezistil nezákonnosť v tejto časti, keď práve zhromažďovanie „zvyšnej“ komunikácie je cieľom inšpekcie a ak sa vykonáva v priestoroch podnikateľa, tak na základe poverenia. Ak žalovaný tvrdí, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu takejto privilegovanej korešpondencie, na jeho eliminovanie slúžia iné právne prostriedky. Obava o zneužívaní je navyše hypotetická, keď aj v danom prípade išlo iba o 7, resp. 6 z 25 e-mailových vlákien. 138. Správny súd o trovách rozhodol vo výroku IV. v zmysle § 167 SSP, keď žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keď mal úspech v pomerne malej časti e-mailov, a žalovanému podľa pomeru jeho úspechu nepriznal, pretože nie sú dané dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 139. Podľa § 143 SSP správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1. 140. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 143 SSP možno opraviť rozhodnutie súdu v prípadoch, ak ide o chyby v písaní a počítaní, ako aj o chyby, ktoré ako zrejmé nesprávnosti sú podobného pôvodu
ako chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo len mechanickou činnosťou osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia (zápisnica o vyhlásení „rozsudku“), keď ustanovenie § 116 SSP navádza na vyhlásenie „rozsudku“ (ustanovenia o rozsudku sa primerane použijú aj na uznesenie), hoci termín vyhlásenia rozhodnutia bol určený za účelom vyhlásenia rozhodnutia (č.l. 749), teda uznesenia. 141. Nakoľko pri vyhotovení znenia rozhodnutia zo dňa 23.10.2023 v zápisnici došlo k zrejmej chybe v písaní v označení rozhodnutia, ako aj označenia žalovaného, správny súd v zmysle § 143 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozhodnutia a rozhodnutie súčasne opravil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).