Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Shk/2/2024 1017201440 29. 05. 2025 JUDr. Michal Dzurdzík ECLI:SK:NSSSR:2025:1017201440.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C.. L. M.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D.W. XXX, P. X - Š., Č. E., právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-4Sa/75/2017-824 z 23. októbra 2023, o návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, takto rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva odkladný účinok kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k výroku I. v časti o uchovávaní informácií, a výroku II. uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-4Sa/75/2017-824 z 23. októbra 2023. II. Vo zvyšku sa návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. odôvodnenie: I. Napadnuté uznesenie správneho súdu 1. Správny súd v Bratislave (správny súd) uznesením č. k. BA-4Sa/75/2017-824 z 23. októbra 2023 (napadnuté uznesenie) rozhodol, že: „ I. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-mailovej schránky M..N. vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 ako: - e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7, - e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13, - e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. 16, - e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 19 v prílohe č. 19 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od: B. U., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013 11:30:34, - e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: G. T., - e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 25 v prílohe č. 25 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od: B. U., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013 11:30:34. II. Správny súd v Bratislave u k l a d á žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky odstrániť a zničiť informácie z e-mailovej schránky M..N. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. rozsudku vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného protokolárne za prítomnosti žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a. IV. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Správny súd o p r a v u j e označenie rozhodnutia zo dňa 23.10.2023 tak, že správne znie „Uznesenie“ a výrok I. a II. tak, že za slová „žalovanému“ sa vkladá „Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky“.“ 2. Správny súd tak podľa § 262 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP) vyhovel žalobe žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že je predseda predstavenstva spoločnosti PENAM, a.s., predseda predstavenstva spoločnosti PENAM SLOVAKIA a.s., člen predstavenstva spoločnosti AGROFERT, a.s. PENAM CZ a je jediným akcionárom spoločnosti PENAM SK. V dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal Protimonopolný úrad v spoločnosti PENAM SK inšpekciu, pričom zo Schránky vytlačil kópie elektronických správ a získal informácie a dokumenty, vrátane informácií a dokumentov, ktoré sú chránené advokátskym tajomstvom. Žalobca Schránku používa na súkromné účely a teda má právo na ochranu listového tajomstva a tajomstva prepravovaných správ. 3. Správny súd sa v podstate v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, pričom poukázal na rozhodnutie Veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C- 694/20 Orde van Vlaamse Balies, IG, Belgian Association of Tax Lawyers, CD, JU proti Vlaamse Regering z 8. decembra 2022, z ktorého vyplýva, že už samotná skutočnosť, že sa osoba obrátila na advokáta je chránená profesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu k verejným orgánom sú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom. Na základe uvedeného správny súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a výrokom I. zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami z e- mailovej schránky M..N., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017. Videl v tomto konaní porušenie princípu proporcionality a porušovanie práv žalobcu plynúcich z čl. 19 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pritom však správny súd nepovažoval samotný výkon inšpekcie za nezákonný. 4. Uznesenie správneho súdu nadobudlo podľa príslušnej doložky právoplatnosť 07. januára 2024. II. Kasačná sťažnosť žalovaného 5. Žalovaný (sťažovateľ) dňa 28. októbra 2023 (včas) napadol toto uznesenie prípustnou kasačnou sťažnosťou. 6. Súčasťou kasačnej sťažnosti bol sťažovateľov návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP vo vzťahu ku všetkým výrokom uznesenia. 7. Tvrdil, že vykonaním výrokov uznesenia by došlo k nenávratnému zničeniu dotknutých informácií a podkladov v správnom konaní úradu o porušení súťažných pravidiel, ktoré v súčasnosti stále prebieha a vo vzťahu ku ktorému neboli doteraz ukončené ani súvisiace súdne konania prebiehajúce na správnom súde. 8. Poukázal na to, že pokiaľ by boli informácie/ podklady zničené ešte predtým, než tunajší kasačný súd rozhodne o Návrhu, nastane tak nenávratný stav, ktorý vážne zasiahne do už prebiehajúcich konaní s tým, že otázky v nich otvorené týkajúce sa predmetnej časti spisového materiálu nebudú už môcť byť efektívne preskúmané, čím by mohlo dôjsť k zmareniu účelu týchto konaní a právomoci Rady úradu a príslušných sudcov a senátov vo veci rozhodovať. 9. Ďalším dôvodom, ktorý žalovaný uviedol pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je aj skutočnosť, že žalobca nie je oprávnenou osobou namietať žalobou postup úradu, ak tento smeroval voči právnickej osobe alebo ohľadom získanej emailovej komunikácie domáhať sa ochrany plynúcej z dôvernosti korešpondencie s advokátom a práva na súkromie, ak úradom získané informácie a podklady predstavujú emailovú komunikáciu podnikateľa PENAM SK a nie žalobcu ako fyzickej osoby. 10. Vykonaním napadnutého uznesenia by tak podľa sťažovateľa nastal nenávratný stav, keďže zničenie podkladov správny súd nariadil len na základe (podľa sťažovateľa) nesprávnej úvahy, že tieto podklady neboli použité v rozhodnutiach úradu. Uvedené môže v konečnom dôsledku viesť k pochybeniu, ktoré už nebude možné zvrátiť, a to ani v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia. Ide tak o špecifickú situáciu, kedy reálne hrozí závažná nezvrátiteľná ujma na dôkazných podkladoch tvoriacich súčasť administratívneho spisu. 11. Pripomenul, že ochranu hospodárskej súťaže deklaruje priamo samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 55 ods. 2. III. Vyjadrenie žalobcu 12. Žalobca zastúpený advokátom vo vyjadrení k návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku považoval tento návrh za nepodložený a nedôvodný, pretože podľa neho nehrozí žiadna závažná ujma. Navrhol zamietnutie tohto návrhu. 13. Uviedol, že v právnom štáte je neprípustné, aby orgán verejnej moci nevyužil dostupné a účinné právne prostriedky na odvrátenie domnelej ujmy v konaní pred správnym súdom a po tom, ako sa rozhodnutie správneho súdu stane právoplatné a vykonateľné, ho vedome porušil tým, že sa
špekulatívne spoliehal na priznanie odkladného účinku kasačným súdom v konaní o kasačnej sťažnosti niekedy v budúcnosti. 14. Vyhovenie návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku by podľa neho tiež odporovalo verejnému záujmu na tom, aby žalovaný ako orgán verejnej moci postupoval striktne v súlade s princípmi legality a právnej istoty, so zásadou procesnej opatrnosti, využíval dostupné procesné prostriedky, aby rešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov a základné práva jednotlivcov na spravodlivý proces a súdnu ochranu. IV. Posúdenie návrhu kasačným súdom 15. Kasačný súd po overení náležitostí návrhu a splnenia podmienok konania posúdil, či sú splnené podmienky odôvodňujúce priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 16. Sťažovateľ vo svojom návrhu síce navrhol priznanie odkladného účinku vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého uznesenia, ale argumentačne sa sústredil najmä na zdôrazňovanie nereparability a následkov vykonania výroku II. Vyjadroval teda obavu, že po zničení sporných dátových materiálov získaných z označených notebookov dôjde k nenávratnému zničeniu dôkazného materiálu. 17. Kasačný súd vychádzal z toho, že podstatným účelom inšpekcie vo všeobecnosti je práve získanie informácií a podkladov, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu (§ 22a ods. 5 v spojení s § 22 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Preto obstaranie a uchovanie sporných údajov žalovaným nie je zjavným excesom z jeho právomoci. Z povahy veci je zrejmé, že tieto informácie a podklady sú určené na využitie pri uplatňovaní zákonnej právomoci úradu. Tým však kasačný súd v žiadnom smere neprejudikuje svoje rozhodnutie o kasačnej sťažnosti samotnej. Ani správny súd však nedospel k záveru o tom, že by samotná inšpekcia bola vykonaná nezákonne, ale svoje rozhodnutie založil v podstate na závere o porušení práva na súkromie žalobcu v kontexte jeho emailovej komunikácie. 18. Sťažovateľ väčšinou svojich argumentov osciloval okolo ťažiskového problému, v zmysle ktorého by zničením dát, ktoré správny súd druhým výrokom napadnutého rozhodnutia žalovanému uložil, by došlo v podstate k nenapraviteľnému následku, ktorý by navyše do značnej miery oslabil význam samotného kasačného konania. 19. S týmto tvrdením sa kasačný súd stotožnil. Je celkom zrejmé, že ak by došlo k zničeniu týchto materiálov, ani prípadné zrušenie napadnutého uznesenia pre zistenie pochybenia správneho súdu, teda v konečnom dôsledku zistenie zákonnosti obstarania a držania týchto dát, by nemalo v reálnom svete za následok obnovu takto zničených dát. 20. Okrem nezvratnosti takéhoto následku však bolo treba posúdiť aj otázku, či by takýto hroziaci následok bol kritický, teda či by hrozila závažná ujma. Sťažovateľ argumentoval, že by tým bola ohrozená jeho dôkazná situácia pre prípad, že by došlo v správnom súdnom konaní k zrušeniu rozhodnutí o uložení pokuty, ktoré bolo v podstate vyústením vykonanej inšpekcie. Je treba prihliadať na to, že takýto následok môže potenciálne naozaj nastať, a v takom prípade by hrozilo, že dôjde efektívne k zmareniu účelu inšpekcie a nadväzujúcich konaní. Aj samotný zákonodarca v § 447 ods. 1 SSP použil koncept hroziacej závažnej ujmy, a nepožaduje pre priznanie odkladného účinku preukázanie istoty, že takáto ujma naozaj nastane. 21. V okolnostiach veci, pred komplexným posúdením kasačnej sťažnosti, sa kasačnému súdu javí takéto zničenie dôkazného materiálu, ktoré je produktom jedinečného a prakticky neopakovateľného úkonu - vykonania inšpekcie v určitom čase, dostatočne závažnou ujmou na postavení sťažovateľa pri jeho možnej budúcej činnosti pri dokazovaní protisúťažného konania. A zároveň, ako správne upozornil sťažovateľ, nejde iba o ujmu samotného sťažovateľa, ale ide o hrozbu pre napĺňanie konkrétneho verejného záujmu, ktorým je práve ochrana hospodárskej súťaže činnosťou sťažovateľa, a to aj prostredníctvom sankčných konaní. 22. Kasačný súd identifikoval potrebu priznania odkladného účinku vo vzťahu k uloženej povinnosti zničiť (výrok II) a zákazu uchovávať (časť výroku I) tieto informácie. Preto v dôsledku takto priznaného odkladného účinku bude môcť sťažovateľ naďalej uchovávať neporušene tieto dáta na príslušných nosičoch, avšak nebude ich smieť nijako využívať; v podstatnej miere tak nateraz dochádza ku konzervácii stavu, kedy žalovaný síce tieto dáta drží, ale aktívne s nimi nijako nepracuje; a to až do konečného rozhodnutia o kasačnej sťažnosti, prípadne do iného rozhodnutia vo veci odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktoré pripúšťa § 189 v spojení s § 447 ods. 2 SSP. Záujmy žalobcu teda kasačný súd zohľadnil v maximálnej možnej miere pri odvrátení hrozby nenávratného zničenia potenciálne kľúčového dôkazného materiálu. 23. Žalobcom naznačovaný rozpor navrhnutého odkladného účinku s verejným záujmom si kasačný súd neosvojil, keď žalobca argumentoval predovšetkým svojím osobným záujmom a opakovaním tvrdenia o nezákonnosti iného zásahu. Kasačný súd nespochybňuje závažnosť tvrdení žalobcu a záverov kasačného súdu o porušovaní žalobcových práv, ale pred dôsledným posúdením celej veci nateraz
kasačný súd musel zabrániť hrozbe porušenia verejného záujmu na zachovaní schopnosti žalovaného chrániť hospodársku súťaž. Charakteristickou črtou rozhodovania o odkladnom účinku je, že sa nehľadí (okrem prima facie situácií) na odôvodnenie suspendovaného rozhodnutia, ale na jeho možné škodlivé dopady, a to práve pre prípad jeho nesprávnosti. Preto pri takomto rozhodovaní nemohol ani kasačný senát prezumovať, že závery napadnutého uznesenia, hoci právoplatného, sú správne. 24. S ohľadom na uvedené úvahy kasačný súd podľa § 447 ods. 1 SSP uznesením priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.