{"guid": "5dcd062d-f4d1-49fa-bfc2-eb942bc5aeb2:9a2fef19-0793-4aba-8c4d-98a0a2739edd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6", "spisova_znacka": "BA-4Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/75/2017 z 23. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 23. októbra 2023, sp. zn. BA-4Sa/75/2017, ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6", "identifikacne_cislo": "1017201440", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2023-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a2fef19-0793-4aba-8c4d-98a0a2739edd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/75/2017\n1017201440\n23. 10. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:1017201440.6\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. X - F.,\nG. H., zastúpeného: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava proti\nžalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, v konaní o\nsprávnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v\núkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo\nv obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-mailovej schránky C. vyhotovenými počas inšpekcie\nvykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované\nv prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 ako:\n- e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7,\n- e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13\n- e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. 16,\n- e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 19 v prílohe č. 19 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013\nod: I. J., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013\n11:30:34,\n- e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: K. L.,\n- e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 25 v prílohe č. 25 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od:\nI. J., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013\n11:30:34.\nII. Správny súd v Bratislave u k l a d á žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky\nodstrániť a zničiť informácie z e-mailovej schránky C. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27.\na 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. rozsudku vrátane\nich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného\nprotokolárne za prítomnosti žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.\nIV. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nV. Správny súd o p r a v u j e označenie rozhodnutia zo dňa 23.10.2023 tak, že správne znie „Uznesenie“\na výrok I. a II. tak, že za slová „žalovanému“ sa vkladá „Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky“.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.08.2017 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa\n28.08.2017 domáhal, aby správny súd\n(i) zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv A. B. C.,\nbytom C. D. XXX, XXX XX E. X - F., G. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, ktoré spočíva v nezákonnom\na neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu,\nkopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami\ninformácií z e-mailovej schránky C. vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna\n2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy\nč. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/0K-IZ-570/2017,\n(ii) zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené\nkópie informácií z e-mailovej schránky C. prípadne iné informácie a podklady vyhotovené počas\ninšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s.,\n(iii) uložil Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil\nvšetky vyššie uvedené informácie z e-mailovej schránky C. získané počas inšpekcie vykonanej v\ndňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., vrátane ich odstránenia z dátových\nnosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky, protokolárne za prítomnosti zástupcu žalobcu (č.l 332) do troch (3) dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia,\n(iv) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.\n2. Správnu žalobu odôvodnil tým, že je predseda predstavenstva spoločnosti PENAM, a.s., predseda\npredstavenstva spoločnosti PENAM SLOVAKIA a.s., člen predstavenstva spoločnosti AGROFERT,\na.s. PENAM CZ je jediným akcionárom spoločnosti PENAM SK. Jediným akcionárom PENAM CZ je\nspoločnosť AGROFERT. V dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal Úrad v spoločnosti PENAM SK inšpekciu v\nzmysle § 22a ZOHS k možnej koncentrácii spočívajúcej v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad\npodnikateľom PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., a podnikateľom P E Z A, a.s. Zo Zápisnice\nz priebehu Inšpekcie č. 201/2017/0K-IZ-570/2017 vyplýva, že Inšpekcia bola zahájená 27. júna 2017\n09:15 a skončená 28. júna 2017 o 18:35 podpísaním Zápisnice. Inšpekciu v mene Úradu vykonali\npoverení zamestnanci Úradu na základe Poverení na vykonanie Inšpekcie č. A./XXXX, A./XXXX, A./\nXXXX, A./XXXX a A./XXXX, všetky z 26. júna 2017. Počas Inšpekcie Zamestnanci Úradu zablokovali\nprístup do Schránky, vstúpili do nej, prezerali a kopírovali jej obsah a vytlačili kópie elektronických správ,\nktoré si vzali a držia ich na Úrade. Tieto úkony vykonali Zamestnanci Úradu bez toho, aby akýmkoľvek\nspôsobom kontaktovali Žalobcu (ako ani iného predstaviteľa PENAM CZ) a poučili ho o jeho právach.\nDňa 27. júla 2017 Žalobca doručil Úradu výzvu na bezodkladnú likvidáciu korešpondencie získanej z\nelektronickej schránky C. z 26. Júla 2017 bezodkladne, protokolárne a v prítomnosti Žalobcu. Dňa 14.\naugusta 2017 Úrad doručil Žalobcovi Vyjadrenie k Výzve na bezodkladnú likvidáciu korešpondencie\nzískanej z elektronickej schránky C. z 10. augusta 2017, č.201/2017/0K - 4025/2017. Žalobca nebol\npočas Inšpekcie prítomný v priestoroch PENAM SK, podľa ktorého vzhľadom na to, že Zamestnanci\nÚradu poskytli poučenia PENAM SK, neboli povinné Žalobcu v jeho neprítomnosti osobitne kontaktovať\nani informovať. Úrad zo Schránky vytlačil kópie elektronických správ a získal informácie a dokumenty,\nvrátane informácií a dokumentov, ktoré sú chránené advokátskym tajomstvom. Tieto informácie a\ndokumenty sa týkali pôsobenia Žalobcu vo funkcii predsedu predstavenstva PENAM CZ a člena\npredstavenstva AGROFERT. Z dokumentov, ktoré Úrad zadržal, sa ani jediný dokument (!) netýka\nčinnosti spoločnosti PENAM SK, u ktorej Úrad (údajne) vykonával Inšpekciu. Žalobca Schránku používa\nna súkromné účely, má právo na ochranu listového tajomstva a tajomstva prepravovaných správ. Zásah\nbol zameraný na Žalobcu a vykonaný priamo proti nemu a Žalobca môže byť priamo dotknutý jeho\nnásledkami. Zároveň, nakoľko Úrad všetky zadržané informácie a dokumenty v súčasnosti stále drží,\nide tiež o trvajúci zásah, resp. zásah, ktorého následky ešte trvajú. Inšpekcia predstavuje nezákonný\ntzv. iný zásah orgánu verejnej správy, pretože\n(i) prehľadávanie Schránky v rámci Inšpekcie u PENAM SK je nezákonné;\n(ii) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný;\n\n(iii) Úrad so Žalobcom nijako nekonal, neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, čím porušil\njeho procesné práva, zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov\nverejnej moci;\n(iv) Úrad nedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal ani základné\nzáruky ochrany práv osôb dotknutých inšpekciou;\n(v) Úrad nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov Úradu dôvernú korešpondenciu s advokátom; a\n(vi) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie. Chýba\ntak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne\ndržať a nakladať s nimi. Nakoľko Inšpekcia bola vykonaná nezákonne, výsledky Inšpekcie, vrátane\nzhromaždených informácií a podkladov, sú rovnako zaťažené nezákonnosťou. Preto informácie a\npodklady, ktoré Úrad skopíroval zo Schránky a drží vo svojich priestoroch, nemôžu slúžiť ako dôkaz\na Úrad nemá právo tieto dokumenty prezerať, držať, ani s nimi inak nakladať. Poverenia na výkon\nInšpekcie u podnikateľa PENAM SK sú nezákonné. Na vykonanie inšpekcie v PENAM SK nebol\ndaný žiaden legitímny dôvod a Inšpekcia bola rybárskou expedíciou. V zmysle rozsiahlej judikatúry\nESĽP, inšpekcie (vrátane inšpekcií sídiel, pobočiek a obchodných priestorov obchodných spoločností)\npredstavujú nepochybne zásah do práv subjektov podrobených inšpekcii, predovšetkým do ich práva na\nrešpektovanie súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru. Právo v zmysle uvedeného článku Dohovoru nachádza\nsvoje vyjadrenie tiež v čl. 16 ods. I, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky.\nPENAM SK je dcérskou spoločnosťou spoločnosti PENAM CZ, a teda súčasťou skupiny AGROFERT.\nPENAM SK nebol a ani nemohol byť nijako dotknutý prešetrovanými transakciami, ktoré mali viesť k\nnadobudnutiu kontroly PENAM CZ nad PEZA a PBP. Inšpekcia u PENAM SK predstavovala „rybársku\nexpedíciu“ (fishing expedition), ktoré sú zakázané a Poverenia tak, ako boli vydané, sú preto nezákonné.\nÚrad potrebu vykonať Inšpekciu v PENAM SK odôvodnil tým, že „viaceré osoby zo spoločnosti PENAM\nCZ, pôsobia/li v spoločnosti PENAM SK. Žalobca je ako „predseda predstavenstva PENAM CZ, člen\npredstavenstva AGROFERT a - zhodou okolností aj - predseda predstavenstva PENAM SK. Z Poverení\nje celkom zjavné, že Úrad neprešetruje činnosť podnikateľa PENAM SK. Úrad, (ako to otvorene uvádza\naj v Povereniach) prešetruje podnikateľov PENAM CZ a AGROFERT. Ako cieľ Inšpekcie identifikoval\nŽalobcu ako fyzickú osobu z titulu jej funkcie u iného podnikateľa, u ktorého reálne chcel Inšpekciu\nvykonať (PENAM CZ, resp. AGROFERT). Na vykonanie Inšpekcie u PENAM SK nebol daný legitímny\ndôvod. PENAM SK (u ktorého Inšpekcia prebiehala) nebol vôbec stranou uvedenej korešpondencie,\nnakoľko sa nejednalo o „informácie, ku ktorým má PENAM SK prístup a ktoré využíva pre svoju činnost“: .\nCelkom zjavne cieľom nemá byť možnosť Úradu pod zámienkou výkonu inšpekcie u jedného podnikateľa\nde facto vykonať inšpekciu u iného podnikateľa.\nV prípade informácií získaných zo Schránky celkom zjavne nešlo o informácie uložené na dátových\nnosičoch PENAM SK ani o informácie vytvorené PENAM SK. V takomto prípade teda mala (a musí)\nbyť splnená podmienka, že ide o informácie, ku ktorým ma PENAM SK prístup a súčasne, že tieto\ninformácie využíva pre svoju činnosť. To, že A. M. (formálne zamestnanec PENAM SK) dokáže prelomiť\nheslo ktoréhokoľvek zo zamestnancov (napríklad) spoločnosti AGROFERT, neznamená (a nemôže\nznamenať), že PENAM SK má „prístup“ ku všetkým informáciám spoločnosti AGROFERT. Úrad vo\nVyjadrení k Výzve argumentuje, že keďže je Žalobca predsedom predstavenstva PENAM SK a Schránku\nvyužíva na plnenie jeho pracovných úloh pre PENAM SK, ide bez ďalšieho „O emailovú schránku, ku\nktorej má podnikateľ PENAM SK prístup a ktorú využíva na svoju činnosť. Úrad si počas inšpekcie v\nPENAM SK vynútil prístup ku Schránke nezákonne, neoprávnene a nad rámec Poverení. V prípade\ninformácií, ktoré Úrad zadržal zo Schránky, nejde o informácie, ktoré PENAM SK „využíva pre svoju\nčinnosť. Pojem „využíva pre svoju činnosť nie je v ZOHS definovaný. Informácie, ktoré Úrad zadržal zo\nSchránky sa týkajú predovšetkým komunikácie „PENAM CZ ohľadne nadobudnutia akcií podnikateľov\nPBP a PEZA. Ani v jednom zo zadržaných dokumentov Žalobca nekoná ani nevystupuje v pozícii\npredsedu predstavenstva PENAM SK. Naopak, ide v plnom rozsahu o informácie a dokumenty, kde\nŽalobca koná v pozícii predsedu predstavenstva PENAM CZ alebo člena predstavenstva AGROFERT.\nPoukázal na prípad Írsky cement. Úrad pri Inšpekcii konal nad rámec svojich právomocí a mimo svojej\núzemnej pôsobnosti. Úrad má kompetenciu vykonávať inšpekcie v zmysle § 22a ZOHS v súvislosti\ns prešetrovaním údajného porušenia povinnosti oznámiť koncentráciu bez ďalšieho len na území\nSlovenskej republiky. Takúto inšpekciu nemôže vykonať v zahraničí. Úrad nemohol vykonať inšpekciu\nv priestoroch PENAM CZ, alebo AGROFERT, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.\nTento nedostatok kompetencie sa Úrad rozhodol prekonať tým, že vykoná Inšpekciu u PENAM SK,\nktorého priestory sa na území Slovenskej republiky nachádzajú, a ktorý má určitých členov štatutárnych\norgánov totožných s PENAM CZ, resp. AGROFERT. Úrad túto svoju úvahu použil ako odôvodnenie,\nprečo je potrebné vykonať Inšpekciu u podnikateľa PENAM SK, hoci tento nijakým spôsobom na\n\nprešetrovaných transakciách neparticipoval. Táto úvaha je uvedená priamo v Povereniach. Uvedený\npostup je však obchádzaním zákona. Takýto postup je (okrem iného) v rozpore s princípom právneho\nštátu zakotveného v čl. l ods. 1 Ú stavy, s čl. 2 ods. 2 Ú stavy a tiež postupom priečiacim sa princípom\nvyjadrením v prípade Lotus a teda postupom zakázaným. Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho\nsúhlasu súdu, žalobca poukázal na Odporúčanie Rady Európy 77, podľa ktorého dotknutá osoba musí\nmať (okrem iného) právo byť vypočutá (čl. I), právo na prístup k relevantným informáciám týkajúcim\nsa aktu orgánu verejnej správy predtým ako je akt vykonaný (čl. II), právo na právnu pomoc (čl. III),\na právo byť informovaná o dôvodoch, na ktorých je daný postup orgánu založený (čl. IV). Podnikateľ\nmá právo byť prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie vykonajú\na zamestnanec podnikateľa má právo byť pri tých úkonoch, ktoré sa ho týkajú. Zamestnanci Úradu bez\nvedomia Žalobcu (a bez vedomia spoločnosti PENAM CZ) v Schránke zablokovali prístup do Schránky,\nprehliadali si korešpondenciu nachádzajúcu sa v Schránke, kopírovali jej obsah a vytvorili si kópie\nkorešpondencie, vrátane korešpondencie s externými advokátmi, ktorá je ako dôverná komunikácia\nchránená advokátskym tajomstvom. Takéto konanie Zamestnancov Úradu predstavuje zásah do práva\nŽalobcu na súkromie v zmysle čl. 8 Dohovoru, predovšetkým do listového tajomstva a tajomstva\nprepravovaných správ a iných písomností a záznamov (chráneného aj čl. 22 Ústavy). V zmysle jedného\nz poučení Úradu, zamestnanec podnikateľa má právo byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré sa ho týkajú.\nPrípadom, kedy Úrad tieto práva nerešpektoval, sa Najvyšší súd SR zaoberal vo svojom rozsudku z\n25. júna 2015,\nsp. zn. 5Sžnz/1/2015. Úrad prenáša zodpovednosť za zákonnosť svojho postupu na podnikateľa,\npodnikateľom za „nespoluprácu“ pri inšpekcii hrozia vysoké pokuty. Pre eliminovanie tohto rizika je\npreto pochopiteľné, že sa podnikateľ, resp. jeho zástupcovia snažia v plnej miere spolupracovať, často\ni na úkor svojich práv. V danom prípade sa Inšpekcie ako zástupca podnikateľa zúčastnil A. N., člen\npredstavenstva PENAM SK. To, že sa Žalobca „nedomáhal“ svojho práva (pretože o ňom nevedel)\nneznamená, že sa tohto práva vzdal. Úrad opakovane svoj postup bráni tým, že zástupcu podnikateľa\nA. N. poučil o tom, že je povinný poučovať ostatných zamestnancov o ich právach počas Inšpekcie,\nvrátane o práve každého zamestnanca zúčastniť sa úkonu, ktorý sa ho týka. Úrad na začiatku Inšpekcie\npredložil A. N. ako zástupcovi podnikateľa písomné Poverenia, v ktorých sú vymenované práva a\npovinnosti podnikateľa pri Inšpekcii. Následne Úrad A. N. ústne poučil o ďalších právach a povinnostiach\npodnikateľa pri Inšpekcii a predložil mu dokument Usmernenie k inšpekciám, ktoré opäť obsahuje\npísomne ďalšie vysvetlenie práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie Uvedené tri „poučenia“ nie\nsú obsahovo totožné. Iba dve boli písomné. Povinnosť A. N. poučovať ostatných zamestnancov o\nich právach počas Inšpekcie, vrátane o práve každého zamestnanca zúčastniť sa úkonu, ktorý sa\nho týka, nie je spomenutá ani v Usmernení k Inšpekciám, ani v Povereniach. Pre existenciu troch\nnavzájom sa odlišujúcich a doplňujúcich zoznamov práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie (ako\naj pre prax podľa ktorej niektoré poučenia sú poskytované len ústne) neexistuje legitímne, rozumné a\nprijateľné odôvodnenie. Právni zástupcovia označili časť Úradom vyselektovanej korešpondencie ako\ndôvernú komunikáciu klienta s advokátom, a teda predmet advokátskeho tajomstva, Úrad sa neobmedzil\niba na jej zbežné preskúmanie a overenie, túto bez akéhokoľvek odôvodnenia skopíroval a odniesol\ndo priestorov Úradu. Poukázal na Stanovisko Rady advokátov a právnych spoločností Európskeho\nspoločenstva (Counsil of the Law Societes of the European Community) formulované na zasadaní\nkonanom v dňoch 14. a 15. novembra 1997 týkajúceho sa profesného tajomstva advokáta a právnej\núpravy praní peňazí (citované podľa Fiala T. Právo na ochranu korespondence mezi advokátem a\njeho klientem (soutčžitelem) v ŕízeních ve včcech ochrany hospodáŕské soutčže. In: Antitrust 1/2010,\ns. 25), rozsudok ESĽP z 25. marca 1992 vo veci sťažnosti č. 13590/88, Cambpell proti Spojenému\nKráľovstvu, body 46 a 48 a tam citovaná judikatúra, rozsudok ESĽP Delta Pekárny a Bernh Larsen\nHolding AS a ostatní proti Nórsku (a contrario). Z prílohy č. I prílohy č. 2 Zápisnice je zrejmé, že\nÚrad skopíroval a odniesol tiež e-mailovú korešpondenciu Žalobcu s advokátskou kanceláriou agner\n& partners, s.r.o., čo predstavuje tiež svojvoľný a nezákonný zásah do dôverných (Privilegovaných)\ninformácií klienta s advokátom, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný, a zároveň do práva\nna ochranu súkromia. Aj z tohto dôvodu je Inšpekcia zaťažená nezákonnosťou. Zadržané informácie a\ndokumenty predstavujú korešpondenciu Žalobcu, resp. PENAM CZ s externými advokátmi, prípadne\nkorešpondenciu AGROFERT s jeho externými advokátmi. Na Slovensku neexistuje všeobecne záväzná\nprávna úprava nakladania s dátami získanými počas inšpekcií ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá\nprocesná záruka zákonnosti Inšpekcie, resp. uchovávania dát počas nej získaných, a Úrad nemôže\ndáta získané počas tejto inšpekcie držať a nakladať s nimi legitímne tak, aby toto nakladanie spĺňalo\npožiadavky právnych predpisov a judikatúry ESĽP.\n\n3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.11.2017 uviedol, že spis obsahuje obchodné tajomstvo, resp. iné\núdaje chránené podľa osobitných predpisov. Je sporné, či sa žalobca domáha ochrany práv, ktoré mu\npatria - resp. či je aktívne legitimovaný v danom spore, či v danom prípade nejestvuje vzhľadom na vyššie\nuvedené začaté súdne konania, v ktorých žalobcovia - podnikatelia namietajú porušenie tých istých\npráv prekážka litispendencie. Inšpekcia sa v priestoroch podnikateľa Penam Slovakia konala v dňoch\n27.06.2017 -28.06.2017. Zástupca podnikateľa p. N. bol oboznámený s predmetom a účelom inšpekcie,\ns právomocami úradu, právami a povinnosťami podnikateľa a s možnými sankciami v rozsahu mu\npredloženého písomného poverenia na vykonanie inšpekcie. Zástupcovi podnikateľa bolo odovzdané\nUsmernenie k inšpekciám. Jednou z osôb, ktorých pracovné počítačové konto mal záujem úrad prezerať\nbol aj A. C. (t. j. žalobca), ktorý nepretržite pôsobí v spoločnosti Penam Slovakia od roku 2006. Od\n01.01.2011 do 31.12.2013 v danej spoločnosti pritom žalobca pôsobil ako člen dozornej rady a od\n01.01.2014 až do súčasnosti ako predseda predstavenstva. O 09.41 hod sa na miesto vykonávanej\ninšpekcie dostavila p. F., z advokátskej kancelárie agner & partners. E-mailová schránka C. bola\nzamestnancom sprístupnená o 11.10 hod. Zástupcovia podnikateľa boli poučení, že sa na prehliadaní\ne-mailovej schránky môžu zúčastniť. Prehliadanie údajov v e-mailovom konte A. C. prebiehalo na\nzáklade kľúčových slov v dňoch 27.06.2017-28.06.2017. Zápis z prehľadávania e-mailovej schránky A.\nC. tvorí prílohu č. 2 zápisnice z vykonávanej inšpekcie. Zoznam dokumentov, z ktorých boli vyhotovené\nlistinné, ako aj elektronické kópie (spolu s nižšie uvedeným protokolom o hash funkcii) tvorí prílohu\nzápisu prehľadávania e-mailovej schránky A. C. (príloha č. 1). Jednotlivé kópie sú potom prílohou tohto\nzoznamu. Listinné kópie boli vyhotovené v dvoch exemplároch. Jeden exemplár listinných kópií spolu\nso zoznamom vyhotovených kópií bol odovzdaný zástupcovi podnikateľa. Nakoľko z technických príčin\nnebolo možné vyhotoviť listinnú kópiu jedného z vyhľadaných e-mailov, bol tento e-mail skopírovaný\nv elektronickej podobe na 3 nosiče úradu (OVO) (Príloha č. 25 zoznamu vyhotovených kópií). Jeden\nnosič bol odovzdaný zástupcovi podnikateľa p. N.. Žalobca je fyzickou osobu a nemôže sa dovolávať\npráv, ktoré súvisia s právnickou osobu, u ktorej bola vykonaná inšpekcia. Prešetrovanie úradu bolo\nzamerané na prešetrenie možného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže podnikateľom/\nmi za okolností, ktoré sú vymedzené v poverení na vykonanie inšpekcie. Nešlo teda o prešetrovanie\nsprávania sa žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobu teda žalobca nepodáva za podnikateľa, ale vo svojom\nmene. Poverenie na vykonanie inšpekcie sa odovzdáva vždy osobe, s ktorou sa koná ako so zástupcom\npodnikateľa. Zástupca podnikateľa je zároveň poučený o právach a povinnostiach podnikateľa pri\nvykonávanej inšpekcie. Pre výkon inšpekcie nie je potrebné, aby sa v priestoroch podnikateľa nachádzali\nkonkrétni zamestnanci podnikateľa, ktorých e-mailové kontá sú prezerané. Neznamená to však, že\nkaždým prezeraním pracovného e-mailového konta dochádza k zásahu do práv aj fyzickej osoby- t. j.\nkonkrétneho pracovníka. Z emailovej schránky C., do priestorov úradu boli odnesené iba dokumenty\nprezreté a vyselektované ako tie, ktoré spadajú do rámca poverenia na vykonanie inšpekcie. Je\nnevyhnutné striktne odlíšiť práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby a právnickej osoby. Nie je\npodľa názoru úradu vylúčené ani to, že aj fyzická osoba sa môže domnievať, že zásahom úradu, ktorý\nbol vykonaný počas inšpekcie boli porušené jej práva (napríklad ak tvrdí, že došlo k zásahu do súkromia\npri vykonaní inšpekcie v súkromných priestoroch). Rozsah a charakter týchto práv však nemôže byť\ntotožný s rozsahom a charakterom práv podnikateľa. Práva a právom chránené záujmy podnikateľa a\nfyzickej osoby, ktorá v rámci tohto podnikateľa pôsobí nemôžu byť totožné. Ak by súd rozhodoval vo\nviacerých konaniach o porušení rovnakých práv, rozhodovacia prax by sa mohla dostať do vzájomného\nkonfliktu. Žalobcove námietky sa netýkajú žalobcu ako súkromnej osoby, ale podnikateľa, v ktorého\npriestoroch úrad inšpekciu vykonal, žalobca dostatočne neosvedčil, ako boli jeho práva v tomto smere\ndotknuté, nie je osobou aktívne legitimovanou na to, aby uvedené skutočnosti namietal a preto považuje\nžalobu v tomto smere za neprípustnú. Rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015,\nsa týka diametrálne odlišnej situácie, keď úrad prezeral súkromný počítač zamestnanca podnikateľa. V\ntomto prípade (t.j. v prípade p. C. - žalobcu) však bolo prezerané výhradne pracovné e-mailové konto.\nInšpekcia sa vykonáva vo veci možného porušenia zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce\nz takejto koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, ktorého sa mohol dopustiť podnikateľ Agrofert, a.\ns., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/\nfyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa. Povinnosť oznámiť koncentráciu a zákaz vykonávať\npráva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie mohla spáchať spoločnosť Agrofert prostredníctvom\nsvojich dcérskych spoločností, resp. ich pričinením. Spoločnosť E. O. je priamo zahrnutá v poverení,\nnakoľko ide o spoločnosť kontrolovanú spoločnosťou Agrofert, a.s. Kontrola však môže byť vykonávaná\naj nepriamo, a teda vlastník kontrolných podielov v konkrétnej spoločnosti nemusí byť ten, kto aj\nfakticky kontroluje. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže zdôrazňuje význam ekonomickej skupiny,\n\npodľa ktorého sa obraty v rámci ekonomických skupín na účely posúdenia či ide o koncentráciu,\nktorá podlieha úradu zrátavajú, resp. aj zohľadnením situácie, keď dve alebo viac koncentrácií, ktoré\nsa uskutočnia do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi alebo medzi podnikateľmi z rovnakých\nekonomických skupín a spoločne podliehajú kontrole, sa považujú za jednu koncentráciu, ktorá vznikla v\ndeň poslednej koncentrácie. Z obdobných princípov vychádza aj Konsolidované oznámenie o právomoci\npodľa nariadenia č. 139/2004. Aktivity ktoréhokoľvek podnikateľa v skupine môžu byť vyhodnotené\nako súvisiace s aktivitami nadobúdaného subjektu (napríklad cez pôsobenie na rovnakých trhoch).\nTeda často práve ten z podnikateľov v skupine, ktorý nie je priamo nadobúdateľom, avšak pôsobí\nnapr. na rovnakých trhoch ako nadobúdaný podnikateľ, môže byť priamo alebo nepriamo zapojený\ndo procesu akvizície, keďže primárne na jeho ďalšie pôsobenie na trhu bude mať akvizícia priamy\nvplyv. V tomto prípade bol takýmto podnikateľom práve Penam Slovakia a nie iný podnikateľ patriaci\ndo skupiny Agrofert, ktorý pôsobí na iných trhoch. Nie u všetkých daných podnikateľov je vzhľadom\nna vyššie uvedené predpoklad, že budú zároveň účastníkmi správneho konania o porušení povinnosti\noznámiť koncentráciu. Prešetrovanie úradu nadväzovalo na správne konanie o návrhu na povolenie\nkoncentrácie, ktorá vznikla dňa 29.09.2011 a ktorá spočívala v získaní kontroly podnikateľa Agrofert\nnad podnikateľmi PEZA a Prvá Bratislavská pekárenská prostredníctvom spoločnosti EURO BAKERIES\nHOLDING. Došlo k zmene vlastníctva spoločností PEZA a spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská,\nkeď sa jediným akcionárom spoločnosti PEZA stala spoločnosť Arfors, a.s. a jediným akcionárom\nspoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská spoločnosť MAJETKY s.r.o. Spoločnosť MAJETKY, s.r.o.\nnásledne (v horizonte pár mesiacov) po nadobudnutí spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská bola\noficiálne akvirovaná do skupiny Agrofert. Úrad mal podozrenie, že nadobúdateľom kontroly vo vyššie\nuvedenej koncentrácii je podnikateľ P., pričom tento v oblasti, v ktorej pôsobia podnikatelia PEZA a Prvá\nBratislavská Pekárenská pôsobí na Slovensku primárne najmä prostredníctvom podnikateľa Penam\nSlovakia. Viacero členov predstavenstva podnikateľa Penam Slovakia pôsobí v spoločnosti Penam, a.s.,\nČeská republika, (resp. priamo aj v Agrofert holding a rovnako aj v nadobúdaných spoločnostiach) ktorá\nje majiteľom väčšinového obchodného podielu v spoločnosti PEZA a Prvá Bratislavská Pekárenská. Pre\npôsobenie v oblasti Slovenskej republiky je v rámci štruktúry skupiny Agrofert určený Penam Slovakia,\npričom to že osoba žalobcu pôsobí v oboch spoločnostiach ukazuje, že práve takto Penam, a.s., Česká\nrepublika vykonáva svoju kontrolu nad E. O. a zabezpečuje aby vedenie E. O. bolo v súlade s jeho vôľou\na tým, že osoba žalobcu v E. O. vykonáva vôľu Penam, a.s. so sídlom v Českej republike by mal mať\nna účely vedenia E. O. informácie o akvizíciách Penam, a.s. so sídlom v Českej republike. Nie je možné\nvopred predvídať, v ktorej zo spoločností sa bude dôkazný materiál nachádzať. Žalobca mal naviac\nparalelné funkcie, a s ohľadom na to nie je možné v rámci komunikácie týkajúcej sa tejto koncentrácie\ndosť dobre oddeliť v rámci ktorej zo svojich funkcií konal. Inak povedané, nie je možné oddeliť, ktoré\ne-maily sú písané z pozície Penam, a.s. Česká republika ako formálneho nadobúdateľa aktív a ktoré s\nohľadom na Penam Slovakia - ktorý predovšetkým bol v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Prvá\nBratislavská pekárenská a PEZA a teda primárne v jeho záujme sú dobré podmienky akvizície. Úrad\nvopred ani nedisponoval informáciou, že\nA. C. používa na plnenie pracovných úloh pre podnikateľa Penam SK e-mailovú schránku s koncovkou\npenam.cz. Aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Bernh Larsen holding a iní v. Nórsko potvrdil,\nže postup daňových úradov, keď vyžadovali plný prístup na server zdieľaný troma spoločnosťami za\núčelom vykonania daňového auditu jednej zo spoločností, pričom mali v úmysle skopírovať si tieto\ndáta a prezerať ich vo svojich priestoroch nie je porušením Dohovoru o ochrane ľudských práva\nzákladných slobôd. Je pomerne bežné, že podnikatelia, patriaci do jednej ekonomickej skupiny, majú\nz hľadiska ekonómie spoločný server, čo však neznamená, že úrad naň nemá prístup. Na tomto\nserveri úrad prezeral jediné emailové konto s koncovkou cz, a to práve na základe označenia, že\ntoto žalobca A. C. používa na plnenie úloh u Penam Slovakia. (pre porovnanie, u A. N. sa na\nzáklade označenia podnikateľom prehliadala konto @penam.sk.). Poukázal na vec AT Computer.\nVzhľadom na vyššie uvedené sú nerelevantné tiež tvrdenia ohľadom údajného prekročenia rozsahu\nteritoriálnej pôsobnosti úradu. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci\nžalobcu Capgemini Slovensko, s.r.o., proti úradu, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.4.2016, ido jeden\nrozsudok, v ktorom je uvedený odlišný právny názor, ako v dovtedy, ako aj následne vydaných\nrozsudkoch. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje podmienky výkonu inšpekcii v rôznych\ntypoch priestorov. Pokiaľ ide o inšpekciu v podnikateľských priestoroch, tak ako je vyššie uvedené,\npredpokladom pre vykonanie inšpekcie v zmysle zákona je existencia poverenia na vykonanie inšpekcie.\nZákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje vykonávanie inšpekcii aj v iných typoch priestoroch,\nakými sú podnikateľské priestory, ktorých predpokladom je vydanie súhlasu súdu s inšpekciou. Podľa\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže ide o prípady inšpekcii uvedené v § 22a ods. 8 zákona o\n\nochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (t .j. inšpekcia v priestoroch iných ako\nsú podnikateľské priestory, ako aj v súkromných priestoroch). S účinnosťou od 01.07.2014, došlo k\nzmene právnej úpravy, ktorá je v rovnakom znení účinná až do súčasnosti, hoci medzičasom nadobudli\núčinnosť viaceré novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré sa dotkli iných zákonných\nustanovení. Ustanovenia § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku upravujú konanie o vydaní\nsúhlasu s inšpekciou. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov právomoc\npodať návrh na vydanie súhlasu s inšpekciou v iných, ako podnikateľských priestoroch pretavuje aj\ndo vymenúvania svojich právomoci, keď podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže (účinného od 01.07.2014) úrad.: „k) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou\nna výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8.“ Tvrdenie žalobcu, o tom, že úrad vykonával inšpekciu\nna žiadosť Európskej komisie vychádza z nepodloženého tvrdenia. Inšpekcii úradu nepredchádzala\npožiadavka zo strany Európskej komisie. Úrad v minulosti viackrát vykonal inšpekciu v prípade\nposkytnutia súčinnosti s Európskou komisiou podľa čl. 22 nariadenia 1/2003, tieto inšpekcie Európskej\nkomisie v podnikateľských priestoroch sa vykonávali vždy bez predchádzajúceho súdneho súhlasu.\nSúhlas súdu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch sa nevyžadoval. Pochybnosť alebo\npožiadavka na súdny súhlas s inšpekciou v podnikateľských priestoroch nebola vznesená ani v týchto\nkonaniach/rozhodnutiach Najvyššieho súdu: sp. zn. 3SŽZ 1/2011 z 5.4.2011, 5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015,\n5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015, 3Sžh/4/2010 z 21.5.2013, 2Sžhpu/3/2011 z 22.5.2013. Vo veciach Datalan\na Sukuba (5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015, 5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015), v ktorých Najvyšší súd, aj keď vytkol\núradu okrem iného nedostatky poverenia, taktiež nekonštatoval potrebu predchádzajúceho súdneho\nsúhlasu pri inšpekcii v podnikateľských priestoroch, ktorá bola vykonaná v rámci prešetrovania tej istej\nveci ako inšpekcia u podnikateľa Capgemini na ktorý sa vzťahuje rozsudok Najvyššieho súdu,\nsp. zn. 8Sžnz/2/2015. Podľa § 22 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do\n30.06.2014 inšpekciu podľa odseku 4 v iných, ako podnikateľských priestoroch (vrátane súkromných\npriestorov) možno vykonať iba na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu podľa\nosobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom bolo práve ustanovenie § 78a Občianskeho súdneho\nporiadku. Aj do 30.06.2014 (rovnako ak po tomto dátume) mohol teda úrad vstupovať aj do iných\nobjektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa ako objekty, priestory alebo dopravné\nprostriedky súvisiace s činnosťou alebo konaním podnikateľa s cieľom vykonať inšpekciu, a to na základe\nrozhodnutia úradu, s následným súhlasom súdu pre výkon takejto inšpekcie podľa § 78a Občianskeho\nsúdneho poriadku. V rozsudku Capgemini Najvyšší súd svoje závery opieral okrem iného aj o to, že\nv zákone o ochrane hospodárskej súťaže nie je bližšie uvedená úprava vykonávania inšpekcií. Na\nrozdiel od zákona v znení účinnom do 30.06.2014, s účinnosťou od 01.07.2014 má zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže osobitné ustanovenie §22a, v ktorom boli bližšie upravené náležitosti poverenia\na povinnosti podnikateľov, ako aj právomoci úradu. Naďalej však (obdobne ako zákon účinný do\n30.06.2014) ustanovenie § 22 ods. 1 písm. j) a k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení\núčinnom od 01.07.2014 stanovuje povinnosť/možnosť podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou len na\nvýkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 - inšpekcia v iných priestoroch, ako priestoroch ktoré súvisia s\nčinnosťou a konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov. Uvedené platí aj vo vzťahu k úprave\nuvedenej v Správnom súdnom poriadku. Povinnosť podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou sa podľa\n§ 22 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom od 01.07.2014 viaže\nlen na výkon činností podľa § 22a ods. 8 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a teda v prípade\ninšpekcie v iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou\nalebo s konaním podnikateľa, (teda aj v prípade inšpekcie v tzv. súkromných priestoroch). Vzhľadom\nna jednoznačnosť zákona, ktorého znenie podporuje aj dôvodová správa, ako aj rozhodovacia prax\nsúdov (od roku 2004 po 2016), nevznikol pre úrad priestor uplatňovať iný výklad alebo analógiu. Tiež\nustanovenie § 430 Správneho súdneho poriadku neprinieslo žiadnu obsahovú zmenu v porovnaní s\nustanovením § 78a Občianskeho súdneho poriadku (týmto zákonom nedošlo ani k zmene zákona\no ochrane hospodárskej súťaže). Judikatúra ESĽP nepovažuje chýbajúci súdny príkaz pre inšpekciu\nv podnikateľských priestoroch za automatický rozpor s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva\nzákladných slobôd. V rozhodnutí Delta Pekárny súd na niekoľkých miestach zdôrazňuje, že tam, kde\nvnútroštátne právo oprávňuje správne orgány na vykonanie inšpekcie/prehliadky bez súdneho príkazu,\nsúd vo veciach ochrany pred svojvoľnými zásahmi verejnej moci do práv zaručených čl. 8 potvrdil,\nže nedostatok súdneho príkazu k prehliadke/inšpekcii je možné vyvážiť účinnou súdnou kontrolou\nrealizovanou ex post facto (okrem iného viď aj Heino proti Fínsku, č. 56720/09, rozsudok\nz 15. 2. 2011; Smirnov proti Rusku č. 71362/01, rozsudok z 7.6.2007). Problematike potreby súdneho\nsúhlasu sa okrem toho venoval aj Súdny dvor Európskej únie, resp. Všeobecný súd, ktorý napríklad\nv prípade Deutsche Bahn Európskej komisii taktiež uvádza, že predchádzajúci súdny súhlas nie je\n\npotrebný a zdôrazňuje záruky proti svojvoľnému zásahu, pričom súdna kontrola a posteriori je jednou\nz nich. Neprítomnosť zamestnancov konkrétneho podnikateľa na mieste vykonávanej inšpekcie nie je\nprekážkou toho, aby boli prezerané ich pracovné e-mailové kontá. Počítače používané zamestnancami\npodnikateľa nie sú prehliadané bez vedomosti podnikateľa. Pri vykonávaní inšpekcie sa nevyžaduje\nprítomnosť zamestnanca, ktorého počítač je prehliadaný, resp. prítomnosť konkrétneho zamestnanca\nnie je podmienkou prehliadania. Inšpekcia súvisí s činnosťou a konaním podnikateľa a nie konkrétneho\nzamestnanca. Podnikateľ mal na mieste zástupcu, ktorý mal možnosť zúčastniť sa na celom prehliadaní.\nDobrovoľné nevyužitie tohto práva nemôže byť na úkor správnosti postupu úradu. Je potrebné striktne\nodlíšiť subjekt zásahu - podnikateľ a súkromná osoba, keďže žalobca práva týchto dvoch subjektov\nstotožňuje. Úrad rešpektuje, ak má podnikateľ záujem na tom, aby sa konkrétny zamestnanec zúčastnil\nna prezeraní konkrétneho e-mailového konta. Podnikateľ bol bezprostredne potom, čo bolo vykonané\nobmedzenie prihlásenia - t. j. 27.06.2017 (obmedzenie prihlásenia bolo vykonané o 10.15 hod)\nupovedomený o tom, že už nie je potrebné dodržiavať obmedzenia, o potrebe ktorých ho úrad poučil\npri začatí vykonávanej inšpekcie. Úrad dokonca po zablokovaní kont povolil na žiadosť, ktorá podľa\nústneho vyjadrenia pochádzala od A. C., zriadenie náhradného konta, keďže mu naň podľa vyjadrenia\npodnikateľa mali prísť podklady, ktoré potreboval vzhľadom na svoje iné aktivity. Ako je uvedené v\npríslušnom zápise: Keďže prístup do e-mailovej schránky p. C. - C. bol ako je vyššie popísané na účely\nzabezpečenia jej prehľadávania obmedzený a p. C. potrebuje plniť svoje pracovné úlohy, bola externe IT\nzamestnancami podnikateľa P. p. C. vytvorená náhradná e-mailovú schránku B.. C.. Je teda nepravdivé\ntvrdenie, že o zablokovaní e-mailové konta nemal A. C. informáciu. Úrad pri príchode poverenia na\nvykonávanie inšpekcie odovzdal A. N., keďže A. N. bol jediným členom predstavenstva spoločnosti\nPenam Slovakia, ktorý bol prítomný v mieste vykonávanej inšpekcie. A. N. bolo zároveň odovzdané\nUsmernenie k inšpekciám a tiež mu boli ústne v rámci práva povinností v rozsahu predloženého\npoverenia osobitne zdôraznené práva a povinnosti podnikateľa a právomoci úradu, tak, sú uvedené v\nzápisnici z vykonanej inšpekcie (str. 2 zápisnice z vykonanej inšpekcie zo dňa 27.06.2017). Poverenie na\nvykonanie inšpekcie obsahuje jednak prehľad právomocí úradu podľa zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže, povinnosti podnikateľa v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže, prehľad jeho práv\n(tieto nie sú výslovne uvedené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže, avšak vyplývajú z iných\nprávnych predpisov, resp. reflektujú zásadu vzájomnej súčinnosti medzi úradu a podnikateľom), prehľad\nhroziacich sankcií za porušenie povinností podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, zároveň\ntiež poučenie o možnosti podať žalobu na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa\nSprávneho súdneho poriadku. Pri začatí inšpekcie osobitne zástupcovi podnikateľa zdôrazňuje práva a\npovinnosti podnikateľa a právomoci úradu, ktoré vyplývajú z poverenia to za účelom lepšieho pochopenia\npodnikateľom a tiež za účelom, efektívneho a bezproblémového výkonu inšpekcie. Poučenie, ktoré\núrad podnikateľovi dáva ústne na začiatku inšpekcie bližšie objasňuje, že podnikateľ musí plniť pokyny\núradu a v prípade, ak niektorému pokynu nerozumie, resp. ho nie je možné vykonať, má o tom\ninformovať zamestnancov úradu. Medzi týmito poučeniami pritom nie je žiadny rozpor. Rovnako to\nplatí aj o Usmernení k inšpekciám, ktoré tiež objasňuje postup úradu pri vykonaní inšpekcie. Žiadne z\npoučení/ vysvetlení, ktoré úrad nejde nad rámec zákona. Úrad prehliada počítačové údaje podnikateľa,\núrad nekoná s konkrétnym zamestnancom. Po poučení zástupcu podnikateľa zamestnanci úradu\nuž nie sú počas inšpekcie jednotlivo povinní poučovať zamestnancov podnikateľa o ich právach a\npovinnostiach počas inšpekcie, ale toto je povinný zabezpečiť zástupca podnikateľa potom, ako mu\nbude zamestnancami úradu umožnené o inšpekcii s ďalšími zamestnancami podnikateľa komunikovať\n(str. 2 a 3 zápisnice z vykonanej inšpekcie zo dňa 27.06.2017). Nie je pravda, že by mal podnikateľ\nzápisnicu z vykonanej inšpekcie k dispozícii až po ukončení inšpekcie. Vzhľadom na to, že zápisnica\nsa podpisovala za každý deň osobitne, uvedenú zápisnicu mal ešte pred ukončením inšpekcie t. j. Najneskôr 27.06.2017. Ako vyplýva zo zápisnice Zamestnankyňa úradu p. C. následne p. N.\noboznámila s postupom úradu pri zabezpečení prehliadania obsahu emailových schránok dotknutých\nosôb. Zároveň, v zmysle zápisnice bol podnikateľ poučený o tom, že cit.. „zástupca podnikateľa (pozn.\nprávny zástupca) a zamestnanec podnikateľa p. N. bol zamestnancami úradu poučený, že na prehliadaní\nobsahu notebooku p. N. a teda aj jeho e-mailovej schránky a e-mailovej schránky p. C. sa môže on, resp.\njeho zamestnanci zúčastniť. Úrad dáva priestor zástupcovi podnikateľa na to, aby si pozorne prečítal\npoverenie na vykonanie inšpekcie a zároveň mu poučenie aj ústne prečíta. Zástupca podnikateľa A. N.\nbol poučený o tom, že si môže privolať právneho zástupcu, čo nakoniec A. N. aj využil. Právny zástupca\nsa na miesto vykonávanej inšpekcie dostavil o 9.41 hod, čiže pred vykonaním úkonov, ktoré súviseli s\nprezeraním počítačových údajov z pracovného e-mailového konta žalobcu, a dokonca predtým, ako bolo\nzabezpečené obmedzenie prihlásenia do príslušných e-mailových kont. V priestoroch podnikateľa PEZA\nbol na mieste vykonávanej inšpekcie prítomný takmer počas celej inšpekcie len sám jeden zástupca\n\npodnikateľa (t. j. prevádzkový riaditeľ) bez právneho zástupcu. Z tohto dôvodu úrad v prípade, že\npotreboval riešiť s týmto zástupcom ďalšie záležitosti mimo miestnosti, kde sa prehliadalo, upovedomil\nho o možnosti prerušiť prehliadanie. Na rozdiel od tohto v priestoroch podnikateľa E. O. sa nachádzalo\nviacero zástupcov podnikateľa teda bolo možné prehliadanie zariadiť tak, aby sa na prehliadané niektorý\nz nich zúčastnil. Úrad na inšpekcii podnikateľovi E. O. poskytol všetky relevantné informácie v súvislosti\ns jej prezeraním a riadne ho poučil o jeho právach a povinnostiach. V rámci toho ho poučil okrem\niného o tom, že na prezeraní dotknutej e-mailovej schránky sa môže zástupca podnikateľa a/alebo\nzamestnanec podnikateľa zúčastniť, že má právo na inšpekciu privolať si právneho zástupcu a bol\ntaktiež poučený o tom, že zamestnanci úradu po poučení zástupcu podnikateľa už nie sú povinní\npočas inšpekcie jednotlivo poučovať zamestnancov podnikateľa, ale toto je povinný zabezpečiť zástupca\npodnikateľa. Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti tohto prípadu neboli zamestnanci úradu povinní\nžalobcu v jeho neprítomnosti osobitne kontaktovať ani informovať o prezeraní pracovnej e-mailovej\nschránky. Nie je podmienkou prehliadania počítačov podnikateľa na mieste vykonávanej inšpekcie, aby\nsa na tomto prehliadaní zúčastnil konkrétny zamestnanec. Obsah OVO právny zástupca podnikateľa\noznačil ako obsah „advokátskeho tajomstva“. Z tohto dôvodu bolo OVO vložené do obálky, zapečatené\npečatiacimi páskami Č. 01061 a 01063. OVO tvorí prílohu zápisu z prehľadávania e-mailového konta\nA. C.. V prípade, že dokument na OVO nebude spadať pod ochranu komunikácie medzi advokátom a\nklientom, príslušný dokument bude naďalej súčasťou administratívneho spisu, na ktorého evidenciu sa\nvzťahuje zákon o archívoch a registratúrach, registratúrny poriadok, registratúrny plán. Postup úradu\npri nakladaní s elektronickými dátami upravujú tiež ustanovenia Smernice č. 6/2016 o ochrane práv\ndotknutých osôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe Úrad žalobcu\nvyzval, aby odôvodnil, prečo ním označené údaje spadajú pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi\nadvokátom a jeho klientom. Pokiaľ ide o následnú likvidáciu dát v elektronickej podobe, táto je upravená a\núrad pri nej postupuje podľa Smernice č. 11/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní\nalebo inej likvidácii údajov v elektronickej podobe. S dátami žalobcu, ktoré sú zapečatené (t.j. údajmi,\nktoré označil žalobca ako údaje spadajúce pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a\njeho klientom) úrad nenakladá a nemanipuluje s nimi. Žalobca podávajúci túto žalobu ako fyzická osoba\nnemá právo v danom prípade namietať zásah do práva na ochranu komunikácie medzi advokátom a jeho\nklientom (legal professional privilege) (ďalej aj len „LPP“), keďže žalobca nie je účastníkom komunikácie\nako fyzická osoba, ale ako predseda predstavenstva spoločnosti t.j. klientom je spoločnosť, v mene ktorej\nžalobca v rámci danej komunikácie koná. Z toho vyplýva, že uvedenými námietkami sa žalobca ako\nfyzická osoba domáha ochrany cudzích práv, t. j. práv iných subjektov, na čo, ale, v rámci tejto žaloby,\nnie je oprávnený. V zákone o advokácii je v § 24 ods. 1 zadefinovaná všeobecná povinnosť advokáta\nzachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom\nadvokácie. Touto povinnosťou je viazaný advokát a nie jeho klient. Predmetná inšpekcia bola vykonaná u\npodnikateľa a nie u advokáta, a teda vzhľadom na okolnosti nie je vyššie uvedená povinnosť mlčanlivosti\nv súvislosti s predmetným prípadom relevantná. Ochrana komunikácie medzi advokátom a jeho klientom\n(LPP) v našom právnom poriadku nie je explicitne upravená (ani v rámci práva Európskej únie), no\nmožno ju odvodiť z ustanovení článku 47 ods. 2 Ústavy SR ako aj článkov 6 a 8 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že komunikácia\nmedzi advokátom a klientom je chránená v rámci LPP len za splnenia prísnych podmienok: a. musí ísť\no komunikáciu uskutočnenú na účel a v záujme práva na obhajobu klienta, b. ochrana sa vzťahuje na\nkomunikáciu uskutočnenú po začatí konania vo veci porušenia práva na ochranu hospodárskej súťaže.\nOchrana sa vzťahuje aj na komunikáciu uskutočnenú pred začatím takéhoto konania, za podmienky,\nže má vzťah k predmetu konania,“ c. komunikácia musí byť uskutočnená medzi klientom a nezávislým\nprávnikom, t. j. takým, ktorý nie je s klientom v pracovnoprávnom vzťahu. Musí ísť o právnika, ktorý je\noprávnený vykonávať svoju profesiu v niektorom členskom štáte EÚ. Musí ísť teda o kvalifikovaného\nprávnika, ktorý je členom advokátskej komory členského štátu EÚ, a na základe toho môže v EÚ\nvykonávať profesiu advokáta. d. ochrana sa vzťahuje na písomnú komunikáciu, ktorá sa uskutočnila\nmedzi advokátom a klientom. Pokiaľ ide o osobný rozmer ochrany komunikácie medzi advokátom a\nklientom a konkrétne o požiadavku nezávislosti právnika, táto je definovaná negatívne, a teda musí ísť\no právnika, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu s klientom. Aj v odbornej literatúre je uvedené, že\nvzhľadom na absenciu explicitného vyjadrenia predmetných pravidiel v našom právnom poriadku, možno\nprimerane použiť pravidlá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, keďže tieto pravidlá vychádzajú\nzo zovšeobecnenia právnych poriadkov a ústavných princípov členských štátov Európskej únie. Možno\ntiež poukázať na ďalšiu odbornú literatúru, v ktorej je uvedené, že ochrana dôvernosti komunikácie\nmedzi advokátom a klientom sa nevzťahuje automaticky na dokument ako celok, ale posudzuje sa vždy\nvo vzťahu k informáciám, ktoré sú jeho obsahom. Za určitých okolností môže byť preto v konkrétnom\n\nprípade chránená iba časť dokumentu. Rovnako možno poukázať aj na ustanovenie § 114 ods. 4\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: Vyhotovovanie\nobrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný útvar Policajného\nzboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov zistí, že\nobvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného\nkonania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré\nsa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca. Z uvedeného vyplýva,\nže dokonca i v prípade trestného stíhania, ktorého charakter, ako aj dôsledky, možno považovať za\nzávažnejšie a prísnejšie v porovnaní s administratívnym postihom, a teda vyžadujúce si aj vyšší štandard\nochrany, zákonodarca neposkytol ochranu akejkoľvek komunikácii klienta s advokátom. LPP sa v zmysle\nvyššie uvedených intencií skúma vždy individuálne, t. j. jednotlivo vo vzťahu ku každému dokumentu.\nZástupca a zamestnanec podnikateľa Penam Slovakia p. N. bol zamestnancami úradu poučený, že\nna prehliadaní obsahu notebooku p. N. a aj jeho e-mailovej schránky a e-mailovej schránky p. C. sa\nmôže on, resp. jeho zamestnanec zúčastniť. Zamestnanci úradu začali o 14.13 hod. s prehľadávaním\nobsahu emailovej schránky C. na základe kľúčových slov prostredníctvom počítača podnikateľa E. O. a\npriebežne selektovali a tlačili relevantné dokumenty. O 17.25 právny zástupca podnikateľa E. O. p. Q.\npredložil zoznam e-mailových adries advokátov vo veci klienta E. O. s tým, že vo vzťahu k e-mailovým\nadresám obsiahnutým v predmetnom zozname, p. Q. ako právny zástupca podnikateľa E. O. žiada, aby\nkomunikácia, ktorá sa týka týchto adries nebola prehliadaná, keďže tvorí predmet dôvernej komunikácie\nmedzi advokátom a klientom. Dňa 28.06. o 8.58 hod. právny zástupca podnikateľa p. Q. predložil zoznam\nemailových adries bývalých právnych zástupcov podnikateľa E. O., ktorý dopĺňa, a na ktorý odkazuje\nním skôr predložený zoznam. Tento zoznam bol priložený k prechádzajúcemu zoznamu a spolu tvoria\nprílohu\nč. 3 zápisnice Č. A. /XXXX /OK-IZ-570/2017. Proces prehľadávania e-mailovej schránky C. bol ukončený\no 16.30 hod. Zoznam dokumentov, z ktorých boli vyhotovené listinné, ako aj elektronické kópie tvorí\nprílohu č. 1 prílohy č. 2 zápisnice\nČ. A. /XXXX /OKIZ-570/2017 O 17.30 hod. zástupca podnikateľa E. O. p. N. právna zástupkyňa\npodnikateľa E. O. p. F. označili za predmet advokátskeho tajomstva šesť e-mailov, resp. reťazcov emailov - číslované podľa zoznamu dokumentov, z ktorých boli vyhotovené kópie: č. 7, 13, 16 (tento\ndokument bol tiež označený aj za dokument, ktorým podnikateľ Penam Slovakia ako taký nedisponuje),\n19, 25 (vel. podobe skopírovaná na OVO) a 24. Keďže nebolo možné na mieste jednoznačne rozhodnúť\no tom, či vyznačené dokumenty spĺňajú atribúty LPP (v niektorých prípadoch išlo o celé reťazce emailov), bolo v nadväznosti na to dohodnuté, že uvedené dokumenty budú vložené do obálok a na\nmieste zapečatené. Dňa 22.8.2017 úrad vyzval podnikateľa Penam Slovakia na zdôvodnenie Lpp v\nsúlade s právnymi predpismi, ako aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie tak, aby bolo možné\nvyhodnotiť charakter predmetných šiestich dokumentov označených podnikateľom Penam Slovakia za\npredmet advokátskeho tajomstva. Podnikateľ E. O. následne predložil len všeobecné zdôvodnenie, ktoré\nbolo úradom na základe jeho preskúmania vyhodnotené za nedostatočné. Z toho dôvodu úrad následne\npodnikateľa Penam Slovakia vyzval na jeho doplnenie, ktoré malo prebehnúť na osobnom stretnutí\nna úrade. Na uvedenom stretnutí, ktoré sa konalo na úrade dňa 06.11.2017 však nebolo predmetné\nzdôvodnenie zo strany podnikateľa Penam Slovakia doplnené. Až na konci inšpekcie, t.j. o 17.30 hod\n28.06.2017 zástupcovia spoločnosti E. O. E. N. a p. F. označili predmetných 6 e-mailov, resp. reťazcov\ne-mailov ako predmet advokátskeho tajomstva, pričom okrem toho, že ide o komunikáciu s advokátom\nneuviedli dôvody, pre ktoré by sa na tieto e-maily, resp. reťazce mala vzťahovať ochrana LPP. Navyše\nz povahy týchto reťazcov vyplývalo, že nie pri všetkých jednotlivých e-mailoch týchto reťazcov ide o\nkomunikáciu s advokátom. Úrad má za to, že je v súlade s právnou úpravou oprávnený odniesť takéto\núdaje v zapečatenej obálke za účelom posúdenia charakteru dokumentov s ohľadom na ich potenciálnu\nochranu v rámci LPP. Tiež možno podotknúť, že i keď to nie je podmienkou na uvedený postup, v\ndanom prípade došlo k zapečateniu predmetných dokumentov za účelom ich vyhodnotenia na úrade. Z\nrozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Akzo vyplýva, že v prípade nezhody medzi podnikom\na Komisiou, ktorý nemožno jednoznačne rozhodnúť na mieste, môže Komisia odobrať dokumenty,\núdajne obsahujúce komunikáciu chránenú v rámci LPP, v zapečatenej obálke a priniesť ich do svojich\npriestorov za účelom posúdenia charakteru ich obsahu z hľadiska LPP. Takýto postup nemôže byť teda\npovažovaný za zásah do ochrany v rámci LPP. Viacerí advokáti pôsobia, resp. pôsobili v riadiacich a\nkontrolných orgánoch jednotlivých spoločností, ktorých sa uvedené administratívne konanie týka (napr.\nR. F., J. S., T. J.). Žalobcom uvádzané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Campbell\nv. Spojené kráľovstvo riešilo diametrálne rozdielnu situáciu. Dňa 22.8.2017 úrad, v súlade s judikatúrou\n\nSúdneho dvora Európskej únie, vyzval podnikateľa Penam Slovakia na zdôvodnenie LPP, za účelom\nvyhodnotenia, či sú dokumenty označené podnikateľom Penam Slovakia chránené v rámci LPP.\n4. Žalobca v replike zo dňa 09.03.2017 uviedol, úrad pri Inšpekcii postupoval nezákonne,\na preto informácie, ktoré zo Schránky odňal, získal nezákonne. Tým istým postupom Úradu môže byť\nzasiahnuté súčasne do práv viacerých osôb, a to ako fyzických, tak právnických. To ale neznamená, že\nzo všetkých zasiahnutých osôb môže žalobu proti nezákonnému zásahu podať len jediná z týchto osôb.\nAni tvrdenie o litispendenci neobstojí, ktorá je v § 31 ods. 5 ako i § 98\nods. l písm. b) SSP výslovne definovaná kumulatívne totožnosťou veci aj totožnosťou žalobcu. Je zjavné,\nže v prípade Žaloby Žalobcu a žalôb PENAM SK a PENAM CZ proti Inšpekcii nejde ani len o totožných\nžalobcov. Zároveň, Žalobca v tej istej veci nepodal ako žalobca inú žalobu. Predmetné prešetrovanie\nÚradu sa netýka podnikateľa (PENAM SK), nakoľko tento nebol účastníkom prešetrovaných transakcií\nani nie je a nebol účastníkom Úradom tvrdenej koncentrácie, a teda v tejto súvislosti nemohol porušiť\nZOHS a nemôže byť voči nemu vedené správne konanie. Výhrada, kvôli ktorej bol v prípade A. J. O.\npostup Úradu pri inšpekcii označený za nezákonný, spočívala (okrem iného) v tom, že Úrad s dotknutým\nzamestnancom A. J. O. riadne nekonal, neposkytol mu riadne poučenia a vysvetlenia, nepreukázal\nsa mu poverením, na základe ktorého postupoval a neumožnil mu byť prítomný pri úkonoch, ktoré\nsa ho týkali. Najvyšší súd SR v Rozsudku A. J. O. poukázal aj na nezákonnosť inšpekcie ako takej\nz dôvodu neprimeranosti a nedostatočného odôvodnenia poverení na výkon inšpekcie a dal tiež za\npravdu námietke dotknutého zamestnanca A. J. O. o absencii dostatočných záruk na zamedzenie\nzneužitia právomoci zo strany Úradu, nakoľko Úrad nakladal s dátami z inšpekcie bez nasledovania\nkonkrétnej záväznej úpravy. Ak mal Úrad zato, že PENAM CZ (alebo AGROFERT) vykonávali kontrolu\nnad PBP alebo PEZA prostredníctvom PENAM SK, mal to uviesť v Povereniach (resp. v návrhu na\nudelenie predchádzajúceho súhlasu súdu s Inšpekciou podľa § 430 a nasl. SSP). Poverenia žiadne\ntakéto tvrdenie neobsahujú. Jediné informácie, o ktoré počas Inšpekcie Úrad prejavoval záujem, boli\ninformácie týkajúce sa formálneho nadobudnutia akcií spoločností PBP a PEZA spoločnosťou PENAM\nCZ a informácie týkajúce sa rokovaní súvisiacich s danými akvizíciami. Všetky dokumenty sa týkajú\nobchodných záležitostí PENAM CZ a alebo AGROFERT. Ani jediný dokument sa netýka PENAM SK.\nNavyše, väčšina skopírovanej korešpondencie (15 z 25 e-mailových reťazcov) je z roku 2013, kedy\nŽalobca v PENAM SK zastával funkciu člena dozornej rady a nepôsobil ako člen (resp. predseda)\npredstavenstva PENAM SK. Predmetom tohto konania nie je odňatie súkromnej korešpondencie, ale\núčelový postup Úradu, kedy si s cieľom získať dokumentáciu o osobách A a B vytipoval, zasiahol a\nobmedzil fyzickú osobu v podnikateľovi C z titulu jej postavenia ako štatutárneho orgánu vo viacerých\nspoločnostiach (vrátane A, B aj C) a na základe fiktívneho dôvodu vykonal inšpekciu u podnikateľa\nC, ktorý s prešetrovanou kauzou nesúvisí, s cieľom zhabať dokumenty patriace A a B. Je zrejmé,\nže takýmito okolnosťami sa Rozsudok AT Computer vôbec nezaoberal. Postup Úradu, kedy formálne\nvykonával Inšpekciu v PENAM SK, bol obchádzaním zákona a nemôže mu byť poskytnutá ochrana.\nA práve tento prípad predstavuje prekročenie, resp. obchádzanie limitov právomoci Úradu. Úrad sa\nďalej vo Vyjadrení zaoberá opisom úpravy inšpekcií v ZOHS účinnej pred aj po 1. júli 2014, tvrdiac,\nže predchádzajúci súhlas súdu nie je potrebný na inšpekciu v podnikateľských priestoroch. Úrad má\nzato, že tento výklad podporuje ZOHS ako aj dôvodová správa k ZOHS. Uvedený výklad Úradu však\nnezohľadňuje rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie danej otázky, ktorým je prijatie nových procesných\nkódexov s účinnosťou od l. júla 2016, v dôsledku čoho došlo ku komplexnej zmene právnej úpravy.\nK Inšpekcii došlo v dňoch 27. až 28. júna 2017, teda za účinnosti nových procesných kódexov (vrátane\nSSP). Preto sa podmienky potreby udelenia súhlasu spravujú SSP. Spomínaná zmena spočíva v tom,\nže s účinnosťou od 1. júla 2016 bola zavedená tzv. predbežná (ex ante) kontrola postupu Úradu, podľa\nktorej každá inšpekcia Úradu podlieha súhlasu správneho súdu, a to bez ohľadu na to, akú povahu majú\npriestory, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, t.j. bez ohľadu na to, či sa jedná o podnikateľské alebo\nsúkromné priestory. Uvedené vyplýva z §§ 430 až 437 SSP. Konkrétne, B. J. U., ako jeden z členov\nKomisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného („Rekodifikačná komisia“), objasňuje stanovisko\nčlenov Rekodifikačnej komisie nasledovne: Zo strany rekodifikačnej komisie bolo východiskom pre\nnormatívne nastavenie\n§ 430 a 437 SSP vo vzťahu k vymedzeniu miesta inšpekcie ustanovenie pôvodného § 78aOSP. Tým, že\nOSP nerozlišoval medzi tým, akú povahu majú mať objekty, priestory a dopravné prostriedky, v ktorých\nmá byť inšpekcia vykonaná, zákonodarca v podstate realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce čl. 20 ods.\n7 nar. 1/2003, teda fakultatívne zaviesť potrebu povoľovania každej inšpekcie zo strany vnútroštátneho\nsúdneho orgánu. U. ďalej dopĺňa: V nadväznosti na IO možno konštatovať, že od účinnosti [SSP] (l.\njúla 2016) je ochrana práva a právo chránených záujmov podnikateľov zo strany správneho súdnictva\n\nvzťahujúca sa na výkon inšpekcie Komisiou a Úradom v podstate dvojaká, a to predbežná a následná.\nPredbežná ochrana bude reprezentovaná konaním o súhlase s inšpekciou, pričom právne konformne\nbude možno vykonať inšpekciu na základe súhlasného rozhodnutia správneho súdil. Následná kontrola\nbude poskytovaná v rámci žaloby proti inému zásahu. Predmetom následnej kontroly bude potom\nskúmanie, či inšpekcia bola povolená, či sa vykonávalo v súlade s rozhodnutím správneho súdu, resp.\nči jej výkon neprekročil zákonné limity. V zásade bude pritom platiť, že ak inšpekcia mala podliehať\nsúhlasu správneho súdu podľa § 430 aj 437 SSP a tento nebol daný, pôjde pri nej o nezákonný zásah\norgánu verejnej správy, pričom ňou zabezpečené dôkaz alebo podklady nehudú môcť byľ použité na\núčely následného sankčného konania za získané lege artis. SSP nerozlišuje medzi priestormi, v ktorých\nsa má vykonať inšpekcia. ZOHS stanovuje rozdielne podmienky pre výkon inšpekcie v „podnikateľských“\npriestoroch a v tzv. „iných“ ako podnikateľských priestoroch. SSP na druhej stranne určuje právomoc\nsúdu udeliť súhlas s inšpekciou ,,priestorov, objektov alebo dopravných prostriedkov“ vo všeobecnosti,\nteda akýchkoľvek objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, bez ohľadu na ich podnikateľský\nalebo iný charakter. Bolo by namieste prijať výklad, že všetky typy priestorov majú ten istý režim (čo sa\ntýka súhlasu súdu s inšpekciou) a nie je namieste robiť medzi takýmito objektmi, priestormi a dopravnými\nprostriedkami umelé rozdiely. Zásada in dubio mitius predpokladá, že prípadná nejasnosť vo výklade\nnoriem verejného práva nemôže viesť k výkladu nepriaznivejšieho pre adresáta verejnomocenského\npôsobenia. Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak existujú pochybnosti ohľadne vzťahu SSP\na ZOHS v otázke potreby súhlasu súdu, uprednostnený by mal byť taký výklad, ktorý zabezpečí väčší\nstupeň ochrany subjektívnych práv podnikateľov. Rekodifikačná komisia konštatuje, že SSP vyžaduje\nsúhlas súdu na výkon inšpekcie v akýchkoľvek priestoroch, teda, že charakter nie je rozhodujúci. Ak\nsi navzájom odporujú novšia a strašia právna úprava tej istej veci, použije sa novšia právna úprava\n(tex posteriori derogat legi priori, alebo novší zákon ruší zákon starší). Nová právna úprava (§§ 430 až\n437 SSP) jednoznačne sleduje zámer, aby na každú inšpekciu Úradu (t.j. aj na inšpekciu v priestoroch\nsúvisiacich s činnosťou resp. konaním podnikateľa) sa vyžadoval predchádzajúci súhlas súdu. V zmysle\njedného z poučení Úradu „zamestnanec podnikateľa má právo byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré\nsa ho týkajú“. Nič nebránilo Úradu žalobcu kontaktovať, poskytnúť mu riadne poučenie a realizáciu\nuvedeného práva mu umožniť (v danom čase Schránka bola zablokované a nikto okrem Úradu do nej\nnemal prístup, takže nehrozilo zmarenie účelu Inšpekcie). Za zákonnosť, legitímnosť a proporcionálnosť\nvedenia Inšpekcie je zodpovedný Úrad a ten nemôže túto zodpovednosť prenášať na podnikateľa.\nPotom sú nepochopiteľné opakované tvrdenia Úradu, že dodržiavanie práv Žalobcu mal zabezpečiť\nPENAM SK. To, že sa Žalobca nedomáha svojho práva (pretože o ňom nevedel) neznamená, že sa tohto\npráva vzdal. Hoci zamestnanec má právo, aby sa s ním v danom rozsahu počas inšpekcie konalo a bol\nprimerane informovaný, takémuto jeho právu nezodpovedá povinnosť žiadneho subjektu toto jeho právo\nrešpektovať. Žalobca mal právo, aby bol o postupe Úradu v časti, v ktorom sa ho týkal, informovaný a\nmal mať možnosť sa jednotlivých úkonov, ktoré sa ho týkali, zúčastniť. Toto jeho právo bolo porušené.\nK prehliadaniu Schránky Žalobcu dochádzalo v osobitnej miestnosti spôsobom, pri ktorom nebol\nprítomný nikto (!) okrem pracovníkov Úradu. Poučenie o „údajnej“ povinnosti A. N. poučovať ostatných\nzamestnancov nie je spomenuté ani v Usmernení k Inšpekciám, ani v Povereniach, ale bolo poskytnuté\nA. N. na začiatku Inšpekcie len v ústnej forme (v neprítomnosti právneho zástupcu). V zmysle § 22a ods.\n2 ZOHS je takýto zoznam navyše povinnou náležitosťou Poverení. Ak Poverenia neobsahujú zoznam\n(všetkých) práv a povinností podnikateľa počas Inšpekcie, znamená to, že Poverenia sú nezákonné. Pre\nexistenciu troch navzájom sa odlišujúcich a doplňujúcich zoznamov práv a povinností podnikateľa počas\nInšpekcie neexistuje legitímne, rozumné a prijateľné odôvodnenie. Poučenie o práve zamestnanca\nbyť prítomný na úkonoch Úradu, ktoré sa ho týkajú je samostatné právo zamestnanca podnikateľa,\nktorému zodpovedá povinnosť Úradu toto právo rešpektovať. Toto právo nevyplýva z Poverení ani\nz Usmernenia k Inšpekciám. Po označení dôverných informácií inšpektori preskúmajú a overia, či\nskutočne ide o takýto druh dôverných informácií. Uvedený postup porušuje nielen legitímne očakávania\nosôb dotknutých Inšpekciou založené Usmernením k inšpekciám a predchádzajúcou praxou Úradu,\nale predstavuje tiež svojvoľný a nezákonný zásah do dôverných (privilegovaných) informácií klienta s\nadvokátom, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný, a taktiež do práva na ochranu súkromia.\nÚrad zdôraznil, že Žalobca nemá právo v danom prípade namietať zásah do práva na ochranu Dôvernej\nkomunikácie, keďže Žalobca nie je účastníkom komunikácie ako fyzická osoba, ale ako predseda\npredstavenstva spoločnosti, ktorá je klientom. Odvolávanie sa na postup Komisie pri ňou vykonávaných\ninšpekciách je irelevantný, nakoľko tieto Komisia vykonáva podľa odlišného právneho základu. Úrad\nje povinný pri výkone inšpekcií postupovať podľa slovenskej právnej úpravy, a to tak pri aplikácii\nvnútroštátneho súťažného práva, ako aj súťažného práva EÚ. Navyše, v oblasti kontroly koncentrácií\nKomisia nemôže vykonávať inšpekcie na základe vyššie uvedených nariadení, ale výlučne na základe\n\nNariadenia 139/2004. Preto je Úrad oprávnený vyhotoviť kópie počítačových údajov a podkladov\nuložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa § 22a ods. 5 písm. d) ZOHS len\npokiaľ tieto spadajú do predmetu inšpekcie, a ktoré zároveň nie sú chránené inými predpismi. Dôvernú\nkomunikáciu medzi advokátom a klientom chráni primárne Zákon o advokácii. ZOHS v tejto súvislosti\nneobsahuje žiadnu úpravu, ktorá by mala prednosť ako lex specialis. Účelom Zákona o advokácii je\n(okrem iného) vo všeobecnosti chrániť vzťah dôvernosti medzi klientom a advokátom. Profesionálne\ntajomstvo advokáta a zachovanie dôvernosti obojsmernej komunikácie medzi nim a klientom pred\ntretími osobami je vnímané ako základná podmienka fungovania demokratickej spoločnosti. Nechráni\nlen advokátov, ale aj samotné osoby, ktoré advokátom zverujú svoje súkromné informácie. Povinnosť\nrešpektovať mlčanlivosť advokáta (a s tým súvisiacu ochranu dôvernosti komunikácie medzi klientom\na advokátom) v zmysle aplikovateľných právnych predpisov má pritom každý štátny orgán. Úrad si v\nsúčasnosti uzurpuje právomoc rozhodovať o tom, ktorá korešpondencia bude chránená ako Dôverná\nkomunikácia napriek tomu, že na uvedené rozhodovanie nemá žiadne zákonné splnomocnene (žiaden\nzákonný podklad). Uvedené je v príkrom rozpore s princípom legality\n(čl. 2 ods. 2 Ústavy a § 3 ods. 1 Správneho poriadku), a tiež v princípom právnej istoty. Argumentáciu\nŽalobcu podporujú aj ďalšie rozsudky ESĽP. Napríklad, z rozsudku vo veci Kopp vyplýva, že ak zákon\njasne nestanoví pravidlá pre rozlišovanie, ktorá z komunikácií medzi klientom a advokátom nebude\nchránená, pričom takéto triedenie navyše vykonáva orgán výkonnej moci, dotknutým subjektom nie\nsú poskytnuté dostatočné záruky na ochranu ich práv na súkromie. Vo svetle vyššie uvedeného by\ntak aj postup Úradu, kedy by selektoval, ktorá z komunikácie medzi advokátom a klientom by mala\nresp. nemala byť chránená ako Dôverná komunikácia, predstavovala ohrozenie práv kontrolovaných\nsubjektov na súkromie. Úrad vylučuje komunikáciu medzi klientom a advokátom v nesporových veciach,\nresp. vo veciach, ktoré s predmetom inšpekcie nesúvisia. Súdny dvor sa EÚ zaoberal otázkou\nochrany Dôvernej komunikácie v rámci inšpekcií vykonávaných Komisiou v oblasti zakázaných dohôd\nobmedzujúcich hospodársku súťaž podľa Nariadenia 17, resp. neskôr podľa Nariadenia 1/2003\n(a nie kontroly koncentrácií podľa Nariadenia 139/2004) za situácie, keď tieto nariadenia ochranu\nDôvernej komunikácie pri inšpekciách výslovne neupravovali. Súdny dvor EÚ v daných prípadoch\nnašiel určitý minimálny stupeň ochrany platný na úrovni EÚ a ponechal prípadný vyšší stupeň ochrany\nna národné práva členských štátov. Konkrétne uviedol, že princíp ochrany Dôvernej komunikácie je\nvo všeobecnosti uznávaný v právnych systémoch všetkých členských štátov, pričom jeho rozsah a\nkritériá uplatňovania sa v jednotlivých štátoch rôznia. Zatiaľ čo v jednej skupine členských štátov\nochrana poskytnutá komunikáciám medzi klientom a advokátom je založená primárne na samotnej\nosobitnej povahe advokátskej profesie, keďže prispieva k udržiavaniu právneho štátu, v druhej skupine\nčlenských štátov je táto ochrana odôvodnená viac špecifickou (osobitnejšou) požiadavkou (uznávanou\naj štátoch prvej skupiny), a to zabezpečiť dodržiavanie práva na obhajobu. Súdny dvor EÚ na základe\ntejto analýzy zistil, že spoločným minimálnym „prienikom“ u všetkých členských štátov je ochrana\nkorešpondencie medzi klientom a nezávislým advokátom vymenenej za účelom a v záujme klientovho\npráva na obhajobu. Preto uzavrel, že ochrana Dôvernej komunikácie pri inšpekciách Komisie bude\nna úrovni EÚ poskytnutá v tomto minimálnom rozsahu. Úrad je povinný postupovať podľa slovenskej\nprávnej úpravy, a pri posudzovaní Dôvernej komunikácie primárne podľa Zákon o advokácii. Ten rozsah\nkomunikácie spadajúcich pod ochranu Dôvernej komunikácie stanovuje v § 23 ods. l, v zmysle ktorého\ntakáto ochrana je poskytnutá akejkoľvek komunikácii súvisiacej ,,s výkonom advokácie“ (to znamená, že\nsa neobmedzuje len na komunikáciu s klientom na účely obhajoby klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim\nalebo budúcim možným konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti s poskytovaním právnych\nslužieb advokáta). V zmysle judikatúry ESĽP požadovaná úprava nakladania s dátami získanými počas\ninšpekcií a ich likvidácie musí byť všeobecne záväzná, a teda samotné interné predpisy štátnych orgánov\nsú nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Sallinen proti Fínsku. Je zrejmé,\nže ZOHS, Zákon o archívoch o registratúrach ani iný všeobecne záväzný predpis neobsahuje úpravu\nnakladania s elektronickými dátami (resp. elektronickými kópiami dát) získanými počas inšpekcie a\nich likvidácie, ktorá by spĺňala vyššie uvedené prísne požiadavky ESĽP na právnu úpravu. Navyše,\ninterné predpisy (smernice), na ktoré Úrad odkazuje, nielenže nemajú všeobecne záväzný charakter,\nale nie sú ani štandardne prístupné verejnosti. Úrad ich sprístupňuje výlučne na základe žiadosti o\nsprístupnenie informácie podľa Infozákona. Poukazovanie Úradu na skutočnosť, že v danom prípade ide\niba o jeden email je bez významu. Skopírovanie a nakladanie s akýmkoľvek množstvom elektronických\ndát si vyžaduje záruku v podobe postupu na základe presnej, jasnej a detailnej všeobecne záväznej\nprávnej úpravy. Nie je zrejmé, z čoho Úrad vyvodzuje, že ochrana pri jednom e-maily môže byť slabšia\nnež pri viacerých elektronických dokumentoch.\n\n5. Žalobca v doplnení repliky zo dňa 17.01.2020 uviedol, že Úrad aj po začatí konania o Žalobe\npokračuje v zasahovaní do komunikácie, ktorú počas Inšpekcie získal zo Schránky Žalobcu. Úrad najprv\nprostredníctvom Odboru koncentrácií, a následne aj prostredníctvom novovzniknutej Komisie, vykonáva\nkroky k otváraniu a čítaniu zapečatených dokumentov zo Schránky Žalobcu, ktoré právny zástupca\nPENAM SK na Inšpekcii označil ako dôvernú komunikáciu s advokátom („Dôverná komunikácia“).\nKomisia sa s chránenou Dôvernou komunikáciou napokon aj oboznámila a prijala o nej záver, resp.\nzáväzné uznesenie, že jej ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient nepriznáva. PENAM SK\npredložil požadované zdôvodnenia od PENAM CZ (ako majiteľa predmetnej schránky). PENAM SK\nkonkrétne predložil odpovede PENAM CZ z 25. septembra 2017 a z 30. novembra 2017, v ktorých\nOdboru koncentrácií vysvetlil, že ide o e-mailovú komunikáciu PENAM CZ, na ktorej sa zúčastňuje\njeho nezávislý advokát. Odpovede obsahovali tiež prehľad so stručným popisom tejto komunikácie,\nvrátane špecifikovania všetkých strán komunikácie, predmetu resp. kontextu komunikácie a jej účelu.\nNapriek tomu Odbor koncentrácií oznámil PENAM SK (Úrad odmieta konať priamo s PENAM CZ a\nŽalobcom), že 12. decembra 2018 sa na Úrade uskutoční stretnutie, na ktorom v rámci prešetrovania\npodľa § 22 ods. 1 písm. b) ZOHS Úrad (i) odpečatí obálky, (ii) nahliadne do komunikácie a (iii) riaditeľka\nodboru koncentrácií Úradu urobí „konečné vyhodnotenie resp. prijme konečné rozhodnutie, či označená\nkomunikácia spĺňa charakter chránenej komunikácie. Odbor koncentrácií vo svojom liste zároveň opísal\npostup, ktorý si zvolil za účelom prijatia konečného rozhodnutia, či označená Dôverná komunikácia spĺňa\ncharakter chránenej dôvernej komunikácie (resp. v akom rozsahu). Odbor koncentrácií tiež stanovil\ndefiníciu dôvernej komunikácie, ktorú bude pri vyhodnocovaní dôvernosti aplikovať. PENAM CZ aj\nPENAM SK namietali nezákonnosť zamýšľaného postupu Odboru koncentrácií. Odbor koncentrácií\nzahájil prehliadanie Dôvernej komunikácie (pričom tento fakt zaznamenal aj do Zápisnice\nz 12. decembra 2018) s cieľom rozhodnúť, či týmto dokumentom (alebo ich častiam) prizná status\nchránenej komunikácie. Hoci podpredseda Úradu námietke zaujatosti voči zamestnancom Úradu\nnevyhovel, Odbor koncentrácií ďalej nepokračoval v prehliadaní Dôvernej komunikácie. Predseda Úradu\nPokynom zriadil osobitnú Komisiu, ktorú poveril riešením aj sporných otázok týkajúcich sa dôvernej\nkomunikácie advokát-klient. Odbor koncentrácií následne Listom\nz 30. júla 201910 informoval, že Odbor koncentrácií požiadal Komisiu o zaujatie stanoviska, či\nzapečatená Dôverná komunikácia spĺňa charakter chránenej dôvernej komunikácie advokát-klient. V\ntejto súvislosti postúpil Komisii Administratívny spis. Komisia tak, napriek prebiehajúcemu konaniu o\nžalobe pokračovala v postupe smerom k odpečateniu a oboznámeniu sa s Dôvernou komunikáciou za\núčelom prijatia „záväzného uznesenia“, či spĺňa charakter „chránenej dôvernej komunikácie advokátklient“. Komisia zahájila 13. augusta 2019 stretnutie, ale zároveň ho prerušila pre podanie námietky\nzaujatosti. PENAM CZ doručil predsedovi Úradu (ktorý Pokynom zriadil Komisiu) 19. augusta 2019\npodanie, v ktorom vysvetlil, že postup pred Komisiou (resp. pred Úradom) ohľadom Dôvernej\nkomunikácie je nevyhnutné zastaviť, resp. prerušiť. Predseda Úrad tomuto návrhu nevyhovel. Dňa 3.\nseptembra 2019 Komisia uskutočnila ďalšie stretnutie. Postup Komisie predstavuje správne konanie,\nktoré treba prerušiť (okrem iného) pre prebiehajúce konanie na Súde o predbežných otázkach - najmä\no rozsahu ochrany komunikácie advokát-klient. Komisia v tejto súvislosti l uviedla, že „členovia Komisie\nsú oboznámení so stavom súdneho konania a uvedené vyhodnotila tak, že nevidí dôvod na prerušenie\nsvojho postupu. Komisia pristupuje k odpečaťovaniu a vyhodnoteniu Dôvernej komunikácie bez riadneho\nzákonného zmocnenia, zákonom stanoveného postupu a definície chránenej komunikácie advokátklient, bez záruk na ochranu pred arbitrárnymi zásahmi a v rozpore so základnými zásadami správneho\nkonania. PENAM CZ navrhol, aby Komisia v záujme čo najšetrnejšieho postupu pri čítaní Dôvernej\nkomunikácie vychádzala z redaktovaných verzií Dôvernej komunikácie, ktoré PENAM CZ Komisii na\nstretnutí aj predložil. Tieto redaktované verzie mali odkryté hlavičky jednotlivých e-mailových reťazcov a\nčastí postačujúcich na preukázanie, že išlo o komunikáciu, ktorej súčasťou bol advokát. Zvyšok obsahu\nbol zakrytý. Komisia takýto postup odmietla a umožnila len, aby boli redaktované verzie prílohou Zápisu z\n3. septembra 2019, avšak ďalej sa nimi nezaoberala. Komisia napriek všetkým vyjadreniam a námietkam\nDôvernú komunikáciu dňa 3. septembra 2019 prehliadla a urobila si o nej poznámky. 22. novembra 2019\nÚrad doručil PENAM SK aj PENAM CZ zápis Komisie\nČ. 798/2019/0LPaZV-IZ-92712019 z 28. októbra 2019 („Zápis z 28. októbra 2019,,)23, ktorý obsahoval\nzávery Komisie o nepriznaní ochrany Dôvernej komunikácie ako dôvernej komunikácie advokát-klient.\nŽalobcovi tento zápis Úrad nedoručil. Žalobca sa následne\n26. novembra 2019 nahliadnutím do elektronického súdneho spisu ku konaniu o svojej Žalobe\ndozvedel, že Úrad v nadväznosti na uvedené závery Komisie plánuje pokračovať v skúmaní a\nanalyzovaní podkladov získaných na Inšpekcii, vrátane Dôvernej komunikácie. Za týmto účelom Úrad\npožiadal Krajský súd o zapožičanie príslušného administratívneho spisu. Odporúčanie Rady Európy\n\n77, zachytávajúce základné všeobecne akceptované princípy tzv. dobrej verejnej správy, sa primerane\naplikujú aj na administratívne postupy, ktoré nie sú správnym konaním (viď\n§ 3 ods. 7 Správneho poriadku; taktiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. apríla 2011,\nsp. zn. 3 Sžz 1/2011). Musia sa preto uplatniť na postupy Odboru koncentrácii/Komisie aj v prípade, ak\nby ich nebolo možné považovať za správne konanie. Odbor koncentrácií/Komisia konkrétne pokračujú v\núkonoch voči Dôvernej komunikácie (smerom k jej odpečateniu a oboznamovaniu sa s jej obsahom) bez\ntoho, aby (opäť) Žalobcu o nich vopred informovali, resp. akokoľvek kontaktovali, poskytli mu poučenie\no jeho právach a riadne mu tak umožnili využiť právo byť prítomný pri úkonoch a vyjadriť sa k veci.\nÚrad predmetnú Dôvernú komunikáciu získal zo Schránky, ktorú používa práve Žalobca, kroky Odboru\nkoncentrácií/Komisie ohľadom Dôvernej komunikácie priamo zasahujú do práv a záujmov Žalobcu\n(vrátane práva na ochranu súkromia a listového tajomstva). Odbor koncentrácií a Komisia uskutočňujú\nproces odpečaťovania, posudzovania Dôvernej komunikácie (či ju možno vyňať spod privilegovanej\nochrany komunikácie s advokátom v zmysle, okrem iného, čl. 8 Dohovoru a oboznamovania sa s jej\nobsahom bez toho, aby boli pre takýto proces splnené základné podmienky vyplývajúce, okrem iného, aj\nz judikatúry ESĽP. Predovšetkým, Odbor koncentrácií a Komisia uskutočňujú daný proces voči Dôvernej\nkomunikácii (i) bez toho, aby na tento postup mali riadne zákonné zmocnenie; (ii) bez toho, aby ich\npostup ohľadom dôvernej komunikácie advokát-klient bol jasne, jednoznačne a dostatočne podrobne\nupravený zákonom (a teda aby bol predvídateľný pre adresátov verejnomocenského pôsobenia); (iii) bez\nvymedzenia (definície), ktorá komunikácia s advokátom môže byť z tejto privilegovanej ochrany vylúčená\na (iv) bez existencie dostatočných ochranných záruk pred zneužitím, resp. arbitrárnymi zásahmi\nzo strany Úradu, predovšetkým v podobe účasti/dohľadu nezávislého tretieho subjektu (súdneho\norgánu alebo iného nezávislého dohľadu) nad takýmito zásahmi. Vnútroštátne právo môže za určitých\npodmienok (za účelom dosiahnutia niektorého z legitímnych cieľov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru)\nvymedziť kategórie komunikácie advokát-klient, do ktorých orgány verejnej moci môže výnimočne\nzasiahnuť. ESĽP však zdôraznil, že v takomto prípade národné právo musí jasne a jednoznačne odlíšiť\n(definovať), ktorá komunikácia advokáta a klienta je pred dotknutým orgánom verejnej moci chránená\nako dôverná a ktorá nie (viď Body 87, 91 a 92 rozsudku ESĽP z 27. septembra 2005 vo veci sťažnosti\nč. 50882/99, Petri Sallinen proti Fínsku; body 114, 119 a 120 rozsudku ESĽP z 13. januára 2009 vo veci\nsťažnosti č. 19348/04, Sorvisto proti Fínsku); porovnaj tiež body 73 až 75 rozsudku ESĽP z 25. marca\n1998 vo veci sťažnosti\nč. 13/1997179711000, Kopp proti Švajčiarsku („Rozsudok Kopp“). Ak zákon nestanoví jasne pravidlá\npre rozlišovanie, ktorá z komunikácií medzi klientom a advokátom nebude chránená, pričom takéto\ntriedenie navyše vykonáva orgán výkonnej moci, dotknutým subjektom nie sú poskytnuté dostatočné\nzáruky na ochranu ich práv na súkromie (najmä body 73 a 74 Rozsudku). Uvedené platí o to viac tam,\nkde v príslušnej právnej úprave neexistujú ani záruky proti zneužitiu, resp. pred arbitrárnymi zásahmi\ndo komunikácie advokát-klient v podobe účasti/dohľadu nezávislého tretieho subjektu (súdneho orgánu\nalebo iného nezávislého dohľadu) nad takýmito zásahmi (body 74 a 75 Rozsudku). Uvedenú záruku\nproti zneužitiu v podobe účasti nezávislého tretieho nespĺňa ani Komisia. Aj držanie a nakladanie Úradu\ns dokumentmi, ktoré Úrad skopíroval na Inšpekcii zo Schránky, predstavuje spolu s Inšpekciou jeden\ntrvajúci zásah, takéto doplnenie Žaloby musí byť prípustné. Napokon, prípustnosti tohto doplnenia\nnasvedčuje aj prístup Krajského súdu v obdobnom prípade PENAM CZ. Konkrétne, Žalobca má\nvedomosť, že PENAM CZ tiež namietal postup Úradu po podaní žaloby PENAM CZ proti Inšpekcii\n(konanie vedené pred Krajským súdom pod sp. zn. 6Sa/75/2017) prostredníctvom doplňujúceho\nvyjadrenia k žalobe PENAM CZ. Zároveň, PENAM CZ podal voči takémuto následnému postupu z\nprocesnej opatrnosti aj samostatnú novú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (konanie\nvedené pred Krajským súdom pod sp. zn. 7Sa/8/2019). PENAM CZ v novej žalobe navrhol, aby sa\nKrajský súd zaoberal touto novou žalobou (vrátane jej prípustnosti) až po vyriešení otázky prípustnosti/\nneprípustnosti doplňujúceho vyjadrenia k jeho predchádzajúcej žalobe (konanie vedené pod sp. zn.\n6Sa/75/2017). V opačnom prípade totiž hrozilo vydanie dvoch navzájom protichodných rozhodnutí.\nKrajský súd však novú žalobu PENAM CZ (uznesením z 25. marca 2019, č. k. 7Sa/8/2019-155) odmietol\nz dôvodu, že táto vec je už predmetom súdneho konania začatého na základe predchádzajúcej žaloby\n(vedeného pod sp. zn. 6Sa/75/2017). Krajský súd tým v uvedenej obdobnej veci PENAM CZ potvrdil,\nže ďalšie takéto kroky Úradu po podaní predchádzajúcej žaloby PENAM CZ, ktoré pokračujú, resp.\nprehlbujú žalobou napadnutý nezákonný zásah (spočívajúci v Inšpekcii), treba namietať v doplňujúcom\nvyjadrení k žalobe proti inšpekcii. Ak by totiž Krajský súd odmietol prípustnosť novej žaloby PENAM CZ,\nako aj podania doplňujúceho vyjadrenia k už prebiehajúcemu súdnemu konaniu, išlo by o neprípustnú\ndenegatio iustitie vo vzťahu k takýmto krokom Úradu.\n\n6. Žalovaný v duplike zo dňa 28.04.2021 uviedol, že dané prešetrovanie úradu nadväzovalo na\nsprávne konanie o návrhu na povolenie koncentrácie, ktorá vznikla dňa 29.09.2011. Po prehliadaní\nemailovej schránky žalobcu bol právnym zástupcom podnikateľa PENAM SLOVAKIA predložený\nzoznam emailových adries súčasných aj bývalých právnych zástupcov podnikateľa PENAM SLOVAKIA.\nEmailové správy, ktoré obsahovali niektorú z emailových adries právnych zástupcov, boli následne\nzapečatené do obálok, ktoré sú prílohami zápisnice z inšpekcie. Všetky tieto emaily boli následne\nzo strany zástupcu podnikateľa PENAM SLOVAKIA označené ako predmet obchodného tajomstva\n(ďalej v texte ako „dôverná zapečatená komunikácia“ alebo „dotknutá emailová komunikácia“). Úrad\nzároveň predložil Krajskému súdu aj časť spisu, resp. informácie a podklady, ktoré od odovzdania\núplného administratívneho spisu na Krajský súd vzhľadom na administratívne úkony pribudli, keďže úrad\nvedie vo veci tohto prešetrovania, ako je vyššie uvedené, jeden administratívny spis. Ide o záznamy\ntýkajúce sa časti prešetrovania, konkrétne internej Komisie úradu k posudzovaniu ochrany obchodného\ntajomstva, dôverných informácií a osobných údajov úradu (ďalej v texte ako „Komisia úradu“). Na účely\npokračovania úradu v prešetrovaní však bolo potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k dotknutej emailovej\nkomunikácii, či táto spĺňa atribúty dôvernej komunikácie LPP (tzv. legal professional privilege, ďalej\nv texte označované ako „LPP“), resp. vyhodnotiť, či existuje dôvod na začatie správneho konania.\nVyhodnotenie toho, či niektoré dokumenty je alebo nie je možné použiť v správnom konaní je v\nkompetencii orgánu, ktorý správne konanie vedie. V tomto prípade je to úrad v postavení ústredného\norgánu štátnej správy, v ktorého právomoci je rozhodnúť, akými spôsobom si vnútorne organizačne\nrozčlení vykonávanie jednotlivých úloh v rámci, prešetrovania, resp. následne správneho konania. V\npraxi úradu je bežné, že vo veciach súvisiacich s povahou a ochranou dokumentov (napr. vyhodnotenie\nobchodného tajomstva) postupuje odbor vedúci prešetrovanie, resp. správne konanie, čo je vzhľadom\nna rozčlenenie vecných kompetencií v rámci úradu logické. Komisia úradu, ktorá bola vytvorená na\nposúdenie informácií a podkladov v takých prípadoch, kedy je vhodnejšie, aby ich v rámci prešetrovania\nzhodnotil iný organizačný útvar ako ten, ktorý vedie vo veci prešetrovanie, do dokumentov nahliadla. A\nto z dôvodu, ak by predmetné dokumenty boli „problematické“ –\nt. j. obsahovali by údaje, ktoré by spadali pod legal professional privilege (dôverná komunikácia advokáta\ns klientom), nemohlo dôjsť k tomu, že do týchto dokumentov nahliadnu zástupcovia odboru, ktorý vedie\npredmetné prešetrovanie (v predmetnom prípade zástupcovia odboru koncentrácií). Členom Komisie\núradu už zo zbežného prezretia „spornej“ komunikácie bolo zrejmé, že neobsahuje právne rady advokáta\nsmerujúceho ku klientovi, a teda táto komunikácia nespĺňa podmienky pre ochranu komunikácie medzi\nadvokátom a jeho klientom. Komisia úradu potvrdila, že dotknutá emailová komunikácia nespĺňa\natribúty LPP, a preto im nemôže byť priznaná osobitná ochrana. Stanovisko Komisie zo svojej povahy\nnepredstavuje rozhodnutie, ani opatrenie (predbežnej, alebo inej povahy), ktoré by malo byť preskúmané\nv rámci samostatného súdneho konania. Dotknutá emailová komunikácia, s ktorou úradu disponuje,\nnemá charakter súkromnej komunikácie. Žalobca výslovne komunikoval z titulu svojej funkcie, ako člena\npredstavenstva podnikateľa PENAM SLOVAKIA, v opačnom prípade by sa ochrany pred zásahom\nzo strany úradu nemohol domáhať ani podnikateľ PENAM SLOVAKIA: Žalobca v tomto konaní nemá\noprávnenie, resp. právny nárok ako fyzická osoba namietať postup úradu, ktorým tento disponuje a\nvyhodnocuje dôvernú zapečatenú komunikáciu týkajúcu sa podnikateľskej činnosti podnikateľa PENAM\nSLOVAKIA. Ak by hypoteticky dotknutá emailová komunikácia predstavovala súkromnú korešpondenciu\nžalobcu, táto by logicky nemohla spĺňať atribúty LPP v zmysle ustálenej európskej judikatúry a ochrany.\n7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.04.2023 uviedol, že Úrad vykonal Inšpekciu (a v rámci nej\nprehľadávanie a skopírovanie obsahu Schránky, ktorú používa Žalobca) bez predchádzajúceho (ex ante)\nsúhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný, pričom tento nedostatok nie je v slovenských\npodmienkach spôsobilá vyvážiť ani následná ex post facto súdna kontrola, nakoľko nie je účinná\nani bezprostredná. Účinná a bezprostredná ex post facto kontrola neexistuje. V rámci rekodifikácie\nSSP bola súdna kontrola inšpekcií Úradu rozdelená tak, že primárne bude fungovať ex ante kontrola,\nteda súd bude dávať ex ante súhlas s inšpekciami Úradu, čo eliminuje (alebo aspoň zníži) potrebu\nkontroly ex post facto. Podľa SSP sú konania o ex ante súhlase súdu prerokovávané a rozhodované\nv senátoch, kým konania vo veci ex post kontroly rozhodujú samosudcovia. Tým, že Úrad tento\nsystém odmieta akceptovať a nevyužíva možnosť ex ante kontroly, v podstate znefunkčňuje systém\nsúdnej kontroly inšpekcií. Úrad tým, že vykonal Inšpekciu (v rámci ktorej prehľadával aj Schránku,\nktorú používa Žalobca) bez predchádzajúceho súhlasu súdu (len na základe Poverení), postupoval\nnezákonne. SSP žaloby proti inšpekciám Úradu medzi prioritné veci nezaraďuje. Uvedené vyplýva z\ntoho, že SSP neukladá súdu žiadnu konkrétnu zákonnú lehotu na ich rozhodnutie vo veci. Súčasne,\nSSP ani príslušný rozvrh práce Krajského súdu neukladajú ani povinnosť ich prednostného vybavovania.\n\nČeská procesná úprava, po tom ako jej bola vyčítaná zo strany ESĽP nedostatočná a neúčinná ex\npost facto kontrola, ktorá bola poskytovaná po niekoľkých rokoch od zásahu do práva garantovaného\nčl. 8 Dohovoru, zaradila žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy medzi žaloby, ktoré\nsú správne súdy povinné prerokovať a rozhodnúť prednostne, čo znamená, že o týchto zásahových\nžalobách proti inšpekciám českého ÚOHS české správne súdy rozhodujú v lehotách počítaných rádovo\nv mesiacoch. Legislatívne a systémové nastavenie súdnej kontroly inšpekcií Úradu ex post facto v\nslovenských podmienkach požiadavky vymedzené judikatúrou ESĽP nespĺňa. Neobstojí ani argument\nÚradu, že účinnú súdnu kontrolu ex post facto v danom prípade zabezpečuje možnosť podania žaloby\nproti prípadnému (pokutovému) rozhodnutiu Úradu. V prvom rade, ako sme už vysvetlili vyššie, z\njudikatúry ESĽP vyplýva, že ak súd nemôže na základe žaloby nariadiť vrátenie, resp. odstránenie\nnezákonne získaných dôkazov z inšpekcie súťažného orgánu, nejde o účinnú súdnu ochranu. Pri žalobe\npodanej proti prípadnému rozhodnutiu Úradu súd takúto právomoc nemá (na rozdiel od zásahovej\nžaloby). Súčasne, ak Úrad na podklade nezákonných dôkazov takéto rozhodnutie nevydá, uvedená\nžaloba vôbec neprichádza do úvahy. Navyše, Žalobca ani nie je účastníkom správneho konania, ktoré\nÚrad v nadväznosti na Inšpekciu vedie, a teda nebude mať proti prípadnému rozhodnutiu Úradu aktívnu\nžalobnú legitimáciu. Úrad sa rozhodol vykonať Inšpekciu v PENAM SK zjavne z dôvodu, aby sa dostal\nk informáciám tohto zahraničného subjektu „okľukou“, cez osobu Žalobcu, ktorý je členom štatutárneho\norgánu aj týchto zahraničných subjektov (obchádzajúc tak nedostatok teritoriálnej jurisdikcie Úradu).\nInými slovami, Inšpekcia bola formálne zameraná na priestory, ktoré nesúvisia s činnosťou alebo s\nkonaním podnikateľa, u ktorého mal Úrad podozrenie, že porušil pravidlá hospodárskej súťaže. Za\ntýchto okolností bolo zároveň evidentné, že zásah do základných (Ústavou aj Dohovorom chránených)\npráv v priebehu Inšpekcie PENAM SK nebude môcť napádať v rámci správneho konania ani súdneho\nprieskumu prípadného rozhodnutia Úradu o správnom delikte. O to viac bolo preto potrebné, aby\nbol tento zásah preskúmaný v rámci ex ante súdnej kontroly (podľa § 430 a nasl. SSP). Jediným\nrozhodnutím, ktorý sa v kontexte inšpekcií Úradu zaoberal § 78a OSP, bol práve Rozsudok Capgemini,\nv ktorom Najvyšší súd dospel k záveru, že ex ante súhlas súdu je potrebný aj vo vzťahu k inšpekciám v\npodnikateľských priestoroch dotknutej spoločnosti (v iných prípadoch sa § 78a OSP dovtedy neuplatnil).\nUvedené taktiež podporuje argument, že závery Rozsudku Capgemini boli základným podkladom pre\nnovú úpravu § 430 až 437 SSP s tým, že táto úprava sa má uplatniť vo vzťahu ku každej inšpekcii Úradu.\nOpačný záver popiera úmysel tvorcov SSP.\n8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.07.2023 zotrval na argumentácii k § 430 až 437 SSP a túto ďalej\nrozvinul.\n9. Žalobca v záverečnom vyjadrení zo dňa 24.08.2023 zhrnul zásadné námietky a to že\n- úrad so žalobcom nekonal a neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, čím v rozpore s\nprincípom proporcionality zasiahol do práva na ochranu súkromia a postupoval v rozpore so zásadami\núzkej súčinnosti a dobrej verejnej správy (a) zhrnutie žalobnej argumentácie.\n- nezákonnosť postupu úradu. Úrad prehľadával Schránku bez Žalobcovej prítomnosti a umožnenia\nŽalobcovi uplatniť si svoje práva, vrátane práva, aby sa mu zamestnanci Úrad preukázali poverením,\npráva byť prítomný pri úkonoch Úradu, ktoré sa Žalobcu týkajú, práva ustanoviť si právneho zástupcu,\npráva zamedziť prehliadaniu korešpondencie a dokumentov súkromnej povahy, prehliadaniu správ\nmimo vecného alebo časového rozsahu Poverení, namietať proti prehliadaniu správ prijatých alebo\nodoslaných inými subjektami alebo za iné subjekty ako prehliadanú spoločnosť PENAM SK, prípadne\nzamedziť prehliadaniu korešpondencie, ktorá je predmetom dôvernej komunikácie advokát-klient. To,\nže Úrad takúto povinnosť mal, potvrdzuje samotný Úrad svojou praxou a postupom, ktorý uplatnil aj\nna Inšpekcii voči inému zamestnancovi PENAM SK, A. N.. Aj keby Úrad mohol svoju povinnosť poučiť\nŽalobcu a dať mu možnosť byť prítomný pri prehľadávaní Schránky preniesť, tak v danom prípade\nto urobil zmätočným a neprimeraným spôsobom, ktorý nemôže obstáť v teste proporcionality, a preto\nje neprípustný. Najvyšší súd SR aj v Rozsudku Datalan konštatoval porušenie práv zamestnancov\npodnikateľa z dôvodu, že Úrad im „najmä neposkytoval riadne poučenia a vysvetlenia, viac krát\nneumožnil účasť zamestnancov na úkonoch, ktoré sa ich týkali [...]“. Najvyšší súd SR v Rozsudku A.\nJ. O. ako aj v Rozsudku Datalan zdôraznil, že takýto postup Úradu je v rozpore s princípmi správneho\nkonania (najmä princípom súčinnosti) a so zásadami dobrej verejnej správy, a preto sám osebe\nnezákonný. Tvrdenia Úradu, že závery Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje Žalobca, sa vzťahujú\nvýlučne na prehliadanie súkromných zariadení, sú zjavne nesprávne a nemôžu obstáť. Napokon, tieto\nzávery nemôže spochybniť a vyvrátiť ani poukázanie Úradu na Rozsudok AT Computer (a konkrétne\nna tvrdenie, že je rozhodujúce, či boli odňaté písomnosti súkromného charakteru). V Rozsudku AT\n\nComputer išlo o situáciu, kedy bol pri prehliadaní daný zamestnanec prítomný a Úrad mu umožnil sa\núkonov počas inšpekcie zúčastniť, s výnimkou jedného časového úseku. Práve tento časový úsek bol\nproblematický a viedol k tomu, že Najvyšší súd SR označil dané inšpekčné úkony Úradu za nezákonné.\nZápisnica z Inšpekcie zachytáva, že Úrad počas Inšpekcie vykonával vyšetrovacie úkony aj voči A.\nN. a že na rozdiel od prístupu Úradu voči Žalobcovi, Úrad s A. N. aktívne komunikoval, oboznámil ho\ns predmetom a účelom Inšpekcie a poučil ho (nielen ako zástupcu podnikateľa PENAM SK24), ale\nosobitne a výslovne aj ako zamestnanca dotknutého prešetrovacími úkonmi Úradu o jeho právach.\nEšte konkrétnejšie, keďže zamestnanci Úradu mali zámer prehľadať jeho pracovný počítač a e-mailovú\nschránku, poučili A. N. ako zamestnanca o jeho práve byť pri takomto prehľadávaní ako úkone, ktorý\nsa ho ako zamestnanca priamo dotýka, prítomný a vznášať námietky, ak by to považoval za potrebné.\nTakéto poučenie zachytáva tiež str. 7 Zápisnice z prvého dňa Inšpekcie. Úradu nič nebránilo, aby Žalobcu\n(podobne ako A. N.) taktiež kontaktoval, oboznámil ho s predmetom a účelom Inšpekcie, poskytol mu\nriadne poučenia a vysvetlenia a dal mu možnosť byť prítomný pri prehliadaní jeho Schránky a uplatňovať\nsvoje práva a vznášať námietky. Zo zápisu (str. 1 až 3) vyplýva, že prehliadanie Schránky trvalo 27.\njúna 2017 od 14:13 do 17:50 a 28. júna 2017 trvalo od 12:20 do 16:30, pričom počas tohto prehliadania\nSchránky nebol prítomný žiaden zástupca PENAM SK, ani žiaden právny zástupca PENAM SK, teda\nnik iný, len zamestnanci Úradu. Zároveň, vzhľadom na to, že pri prehliadaní Schránky boli prítomní\niba zamestnanci Úradu, nie je možné vylúčiť, že si v Schránke prezerali aj súkromnú korešpondenciu\nŽalobcu alebo inú chránenú komunikáciu. Na mieste výkonu Inšpekcie sa po celý čas nenachádzal ani\nŽalobca, ani žiaden právny zástupca zastupujúci záujmy PENAM CZ (ako ani spoločnosti AGROGERT\nči Žalobcu). Nikto neočakáva, že Úrad bude informovať dotknutých zamestnancov predtým ako budú ich\nkontá blokované. Ničmenej potom, ako sú kontá zablokované, je povinnosťou Úradu tak urobiť, keďže\nk zmareniu Inšpekcie už nemá ako dôjsť, pretože jediný subjekt, ktorý má v danom čase prístup do\nkont, je Úrad. Nič nebránilo Úradu Žalobcu kontaktovať, poskytnúť mu riadne poučenie a realizáciu\nuvedeného práva mu umožniť, keďže v danom čase Schránka bola zablokovaná a nikto okrem Úradu\ndo nej nemal prístup, takže nehrozilo zmarenie účelu Inšpekcie. Usmernenie Úradu k inšpekciám\nv bode 17 uvádza: „Osoba, o ktorej súkromné informácie, súkromné elektronické zariadenie alebo\nsúkromný dátový nosič ide má právo byť pri prehliadaní prítomná. Jej prítomnosť však nie je podmienkou\nvýkonu inšpekcie.“ Úrad však takéto poučenie poskytol ako zamestnancovi iba A. N., Žalobcovi ako\nzamestnancovi ho pred prehľadávaním Schránky nedal. Úrad zamestnancom podnikateľa, u ktorého\nvykonáva inšpekcie, štandardne poskytoval poučenia o ich právach a povinnostiach a konal s nimi a\nv ich prítomnosti aj v minulosti. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie Úradu zachytené v Rozsudku A. J.\nO., podľa ktorého: „[Úrad] uviedol, že zamestnanci [Úradu] pri vykonávaní inšpekcie poučili zástupcov\npodnikateľa v rozsahu uvedenom v zápisnici a oboznámili aj ďalších zamestnancov podnikateľa so\nvšetkými úkonmi, ktoré sa ich osobne týkali (ide napr. o úkony, ktoré sa týkali prehliadania počítačov\njednotlivých zamestnancov), tak, aby títo zamestnanci porozumeli jednotlivým krokom odporcu.“ Inými\nslovami, Úrad uznáva povinnosť poučovať jednotlivých zamestnancov podnikateľa a konať s nimi v\nrozsahu, v ktorom sa inšpekcia týka zásahu do práv zamestnancov, štandardne ju v minulosti mal snahu\ndodržiavať a neprenášal ju na podnikateľa (resp. jeho zamestnancov). Napokon, keď túto povinnosť\npri určitých úkonoch náležite nedodržal, Najvyšší súd SR jeho postup označil za nezákonný (viď\nRozsudok A. J. a Rozsudok Datalan). Je tak zrejmé, že namietaný postup Úradu voči Žalobcovi a\nSchránke je excesom z jeho štandardného postupu a tvrdenie, že nemá povinnosť konať s dotknutými\nzamestnancami a poskytovať im poučenia, je účelové. ZOHS ani iná všeobecne záväzná právna\núprava neukladá podnikateľovi, resp. jeho zástupcovi povinnosť poučovať ostatných zamestnancov o\nich právach a povinnostiach pri inšpekcii Úradu (čl. 13 ods. 1 Ústavy). Úrad postupoval vo vzťahu k\nŽalobcovi, ktorý bol taktiež v postavení zamestnanca dotknutého Inšpekciou odlišne (nekontaktoval\nho, neupovedomil ho o predmete a účele Inšpekcie a nepoučil o jeho právach a povinnostiach). Na\ntakého rozdielne zaobchádzanie s dvoma zamestnancami v obdobnej situácii počas tej istej Inšpekcie\nneexistuje legitímny, ani ospravedlniteľný dôvod. Neprimeranosť takéhoto prenášania zodpovednosti za\nzákonnosť Inšpekcie z Úradu na A. N. je znásobená aj tým, že A. N. mal v priebehu Inšpekcie podľa\nočakávaní Úradu súčasne plniť množstvo iných úkonov a povinností. Úrad konal v rámci Inšpekcie s\nA. N. ako so zástupcom podnikateľa. Z tejto pozície bol A. N. povinný zabezpečovať všetku potrebnú\nsúčinnosť podnikateľa PENAM SK vo vzťahu k Úradu. Súčasne, A. N. bol zamestnancom, ktorého Úrad\ntaktiež podrobil Inšpekcii a z tejto pozície ho Úrad osobitne poučil aj o jeho právach a povinnostiach\nako zamestnanca) sa v zásade počas celých dvoch dní trvania Inšpekcie zúčastňoval prehliadania\nsvojho vlastného počítača a e-mailovej schránky. V takejto záťažovej situácii Úrad požaduje, aby A. N.\nzabezpečoval plnohodnotnú realizáciu práv iných zamestnancov a teda aby A. N. zabezpečil, že postup\nÚradu pri Inšpekcii bude legálny, legitímny a proporcionálny.\n\n- úrad neprípustne zasiahol do dôvernej komunikácie advokát-klient. Ide konkrétne o dokumenty\nevidované v prílohe č. 1 zápisu z prehľadávania Schránky (ktorý tvorí prílohu č. 2 Zápisnice z Inšpekcie)\npod por. č. 7, 13, 16, 19, 24 a 25 („Dôverná komunikácia“). Úrad prijal „záväzné uznesenie“, že\nim nepriznáva ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient a plne sa oboznamoval s ich obsahom.\nÚrad po Inšpekcii uskutočňoval tieto úkony ohľadom dôvernej komunikácie advokát-klient bez toho,\naby Žalobcu o nich vopred informoval, resp. akokoľvek kontaktoval, poskytol mu všeobecnej povahy\nje mimoriadne náročná a korešpondencia s advokátom sa môže týkať záležitostí, ktoré so súdnym\nsporom len málo alebo vôbec nesúvisia. [ESĽP] však nevidí dôvod rozlišovať medzi rôznymi kategóriami\nkorešpondencie s advokátmi poučenia o jeho právach a riadne mu tak umožnil využiť právo byť\nprítomný pri týchto úkonoch a vyjadriť sa k veci. Zachovanie dôvernosti komunikácie medzi advokátom\na klientom je nevyhnutnou podmienkou fungovania Slovenskej republiky ako demokratickej spoločnosti.\nZachovanie dôvernosti takejto komunikácie je tiež imanentnou súčasťou materiálneho právneho štátu.\nKomunikáciu advokát–klient chráni napríklad Dohovor, Ústava a Zákon o advokácii. Judikatúra ESĽP\nk čl. 8 Dohovoru uvádza, že akákoľvek komunikácia advokáta s klientom je v princípe chránená (ide\no privilegovanú ochranu podľa čl. 8 Dohovoru): „[…] hranica medzi korešpondenciou týkajúcou sa\nzamýšľaného súdneho sporu a korešpondenciou, ktoré sa bez ohľadu na ich účel týkajú záležitosti\nsúkromnej a dôvernej povahy. V zásade sú takéto listy privilegované podľa článku 8 [Dohovoru].“ ESĽP\nv Rozsudku Sallinen a v Rozsudku Sorvisto uviedol: „[Sťažovatelia] tvrdia, že prehľadávanie a zadržanie\ndôverného materiálu [komunikácie medzi advokátom a klientom] porušilo ich práva podľa čl. 8 Dohovoru.\n[...]. Súd pripomína v tejto súvislosti, že čl. 8 ods. 2 vyžaduje, aby bolo dotknuté [národné] právo „v\nsúlade so zásadami právneho štátu“. V kontexte prezeraní a zadržiavaní dôkazov, národné právo musí\nposkytnúť jednotlivcovi určitú ochranu pred arbitrárnymi zásahmi do práv podľa čl. 8. Národné právo\npreto musí byť dostatočne jasné vo svojich pojmoch, aby dalo občanom jasnú indikáciu, za akých\nokolností a podmienok orgány verejnej moci sú zmocnené na uskutočnenie takýchto opatrení [...].“ Nie\nje vylúčené, že vnútroštátne právo môže za určitých podmienok (za účelom dosiahnutia niektorého z\nlegitímnych cieľov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru vymedziť kategórie komunikácie advokát-klient,\ndo ktorých orgány verejnej moci môžu výnimočne zasiahnuť. ESĽP však zdôrazňuje, že v takomto\nprípade národné právo musí jasne a jednoznačne odlíšiť (definovať), ktorá komunikácia advokáta\na klienta je pred dotknutým orgánom verejnej moci chránená ako dôverná, a ktorá nie. Judikatúra\nESĽP ďalej vysvetľuje, že ak v národnom práve chýba jednoznačné vymedzenie vecného rozsahu\nochrany komunikácie advokát–klient, tak orgán verejnej moci si nesmie túto otázku posúdiť sám (napr.\npomocou analógie) a ani bez nezávislého dohľadu do nej vstupovať. ESĽP v Rozsudku Altay a v\nRozsudku Saber potvrdil, že pod privilegovanú ochranu komunikácie advokáta s klientom v zmysle čl.\n8 Dohovoru spadá nielen komunikácia na účely obhajoby, resp. zastupovania klienta v trestnoprávnych\nalebo súkromnoprávnych sporoch, ale aj v kontexte vyžadovania a poskytovania právneho poradenstva\nvo všeobecnosti: „Okrem toho [ESĽP] zdôraznil, že je jednoznačne vo všeobecnom záujme, aby\nkaždá osoba, ktorá sa chce poradiť s advokátom, mala možnosť tak urobiť za podmienok, ktoré\nuprednostňujú úplnú a neobmedzenú diskusiu, a že z tohto dôvodu vzťah medzi advokátom a klientom\nje v zásade privilegovaný. Neobmedzil túto úvahu len na záležitosti týkajúce sa prebiehajúcich súdnych\nsporov a zdôraznil, že či už v kontexte asistencie pri občianskych alebo trestných súdnych sporoch,\nalebo v kontexte požadovania právneho poradenstva vo všeobecnosti, jednotlivci, ktorí sa radia\ns advokátom, môžu odôvodnene očakávať, že ich komunikácia je súkromná a dôverná. ESĽP v\nRozsudku Saber, a obdobne tiež v Rozsudku Särgava, zdôraznil, že orgány verejnej moci, a osobitne\norgány vykonávajúce prešetrovanie, nemôžu nakladať s komunikáciou klient-advokát a pristupovať k\nposudzovaniu a rozhodovaniu, ktorej komunikácii s advokátom priznajú ochranu dôvernej komunikácii\nadvokát-klient bez toho, aby mali vo vnútroštátnom práve na to jasne upravené pravidlá a procesné\nzáruky na ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient, nakoľko takýto postup by bol pre adresátov\npráva nepredvídateľný a v rozpore s požiadavkami v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Zákon o advokácii\nsa neobmedzuje len na komunikáciu s klientom na účely obhajoby klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim\nalebo budúcim možným konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti s poskytovaním právnych\nslužieb advokáta (viď § 23 ods. 1 Zákona o advokácii). V čase Inšpekcie ZOHS zakotvoval všeobecnú\nprávomoc Úradu vykonávať prešetrovanie (§ 22 ods. 1 písm. b) ZOHS56), vykonávať inšpekcie (§ 22a\nZOHS) a viesť konania vo veciach ochrany súťaže (§ 25 a nasl. ZOHS). Tieto ustanovenia však nedávajú\nÚradu zmocnenie, aby v rámci prešetrovania, inšpekcie alebo konania rozhodoval o rozsahu ochrany\ndôvernosti komunikácie advokát–klient. ZOHS (a ani Nový ZOHS) neupravuje ani len postup, ktorým\nby sa mal Úrad pri prehliadaní dôvernej komunikácie advokát–klient riadiť, nevymedzuje vecný rozsah/\ndefiníciu dôvernej komunikácie advokát–klient, ktorý by mal Úrad aplikovať a ani neposkytuje žiadne\nzáruky na ochranu dôvernej komunikácie advokát–klient pred arbitrárnymi zásahmi. V slovenskom\n\nprávnom poriadku neexistuje ani iná právna úprava, ktorá by Úrad oprávňovala prezerať komunikáciu\nadvokát–klient a rozhodovať o rozsahu ochrany dôvernej komunikácie advokát–klient, či by upravovala\npríslušný postup a rozsah ochrany dôvernej komunikácie. Úrad poukazoval na staršie rozhodnutia\nSDEÚ v prípadoch AM&S, Hilti a Akzo Nobel, v ktorých sa SDEÚ zaoberal ochranou komunikácie\nadvokát-klient pri inšpekciách, prešetrovaniach a konaniach Európskej komisie v oblasti zakázaných\ndohôd a zneužívania dominantného postavenia v zmysle čl. 101 a 102 ZFEÚ (na ktoré sa vzťahovalo\nNariadenie 1762 a v súčasnosti Nariadenie 1/2003) s tým, že ochrana dôvernej komunikácie advokátklient sa vzťahovala aj na interné správy/dokumenty, ktoré reprodukujú text alebo obsah komunikácie\ns nezávislými advokátmi obsahujúcej právne stanoviská, ako aj interné pracovné správy/dokumenty,\nktoré boli vypracované na účely vyžiadania právnej pomoci od advokáta v súvislosti s výkonom práva\nna obhajobu. SDEÚ v nich odvodzoval rozsah a kritériá ochrany komunikácie advokát-klient iba z\npráva na spravodlivý proces a s ním súvisiaceho práva na obhajobu, ktorý chráni (okrem iného) čl. 6\nDohovoru, avšak nie aj z práva na ochranu súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru (z ktorého vychádza\npríslušná rozhodovacia prax ESĽP.) Na takto úzko vymedzený rozsah ochrany dôvernej komunikácie\nadvokát-klient sa odvoláva Úrad, bez súčasného zohľadnenia čl. 8 Dohovoru, súvisiacej rozhodovacej\npraxe ESĽP, zodpovedajúcich čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21, čl. 22 Ústavy a § 23 ods. 1\nZákona o advokácii a tiež súčasnej rozhodovacej praxe SDEÚ. Tieto rozhodnutia SDEÚ sa zaoberali\npostupmi Európskej komisie pred účinnosťou Lisabonskej zmluvy, pričom SDEÚ v čase rozhodujúcom\npre ich posúdenie nebol viazaný Chartou a povinnosťou zohľadňovať rozhodovaciu prax ESĽP (na\nrozdiel od Slovenskej republiky a Úradu). SDEÚ vychádzal v týchto rozhodnutiach pri definovaní\nštandardu ochrany pre Európsku komisiu len zo spoločného minimálneho prieniku národných úprav/\npraxe členských štátov, a teda nejde o univerzálne platný štandard. Dohovorom resp. závermi ESĽP sa\nnezaoberal. Z aktuálnej rozhodovacej praxe SDEÚ je zrejmé, že k prehodnoteniu a rozšíreniu ochrany\ndôvernej komunikácie advokát-klient došlo aj na úrovni samotného SDEÚ. SDEÚ v nedávnom Rozsudku\nC-694/20 uviedol: „Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods. 1 [Dohovoru] chráni dôvernosť akejkoľvek\nkorešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a ich\nklientmi [...]. Podobne ako toto ustanovenie, ktorého ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj\nprávne poradenstvo, článok 7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a\nto tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia\ns advokátom, môžu rozumne očakávať, že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná [...]. Preto\nokrem výnimočných situácií musia mať tieto osoby legitímnu dôveru v skutočnosť, že ich advokát\nbez ich súhlasu nesprístupní nikomu to, že sa s ním radili.“ Toto rozhodnutie SDEÚ prekonalo staršie\nrozhodnutia SDEÚ, na ktorú sa odvoláva Úrad. SDEÚ vo svojom novom rozhodnutí, už po zohľadnení\nrozhodovacej praxe ESĽP k čl. 8 Dohovoru, rozšíril ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient tak,\nže sa musí vzťahovať nielen na komunikáciu uskutočnenú na účely a v záujme obhajoby v konkrétnej\nveci, ale na akúkoľvek komunikáciu advokát-klient v súvislosti s poskytovaním právnych služieb (a\nto tak vo vzťahu k jej obsahu, ako aj k samotnej informácii o tom, že takáto komunikácia prebehla).\nNa účely tohto postupu Úrad po vyše roku a pol od skopírovania a odnesenia Dôvernej komunikácie\nPokynom predsedu Úradu z 24. januára 2019 zriadil osobitnú Komisiu. Táto Komisia taktiež nemá\nžiaden zákonný podklad ani zákonom upravený postup. Konkrétne, Úrad zriadil Komisiu v zmysle\nčl. 7 ods. 3 Organizačného poriadku Úradu (ktorý tvorí prílohu Pokynu) ako „poradný orgán“. Úrad\ntvrdí, že konanie/postup pred Komisiou nie je správnym konaním a Komisia nevydáva rozhodnutia,\nvoči ktorým by bolo možné podať odvolanie, resp. ktoré by mohli samostatne podliehať súdnemu\nprieskumu. Podľa Úradu je možné napádať ich. Pokyn predsedu Úradu z 24. januára 2019, č. IRA/\nPMÚ/3/2019_MP („Pokyn“), ktorého prílohou je Rokovací poriadok Komisie. Úlohy, ktoré má Komisia\nvykonávať pri posudzovaní ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient, zďaleka presahujú poradné\núlohy. Konkrétne, podľa čl. 4 ods. 6 jej Rokovacieho poriadku, Komisia má vydávať závery/stanoviská/\nodporúčania o tom, či posudzovaná komunikácia spĺňa podmienky ochrany dôvernej komunikácie\nadvokát-klient, vo forme uznesení, ktoré sú „záväzné“. Odbor koncentrácií (vykonávajúci prešetrovanie\na nadväzujúce správne konanie) nemôže závery Komisie meniť ani prijať vlastný záver. Komisia tak de\nfacto rozhoduje (a to bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia a zákonom upraveného postupu) o tom,\nči komunikácii označenej ako komunikácia advokát-klient prizná ochranu komunikácii advokát-klient.\nÚrad, vrátane jeho Komisie, svojvoľne aplikoval taký rozsah ochrany dôvernej komunikácie advokátklient, resp. jej definíciu, ktorá je príliš reštriktívna a nemá oporu v právnej úprave, v dôsledku čoho\nvec nesprávne právne posúdil a v nadväznosti na to vstúpil do Dôvernej komunikácie. Napokon, Úrad\ntým, že nekonal ohľadom Dôvernej komunikácie priamo so Žalobcom (resp. ani s PENAM CZ), ale s\nPENAM SK (ktorému táto komunikácia nepatrí), postupoval zmätočne a arbitrárne. Ničmenej, ZOHS\numožňuje Úradu posudzovať oprávnenosť ochrany a jej vecný rozsah iba pri dvoch typoch chránených\n\ninformácií, a to konkrétne pri dôverných informáciách v zmysle § 40 ods. 5 ZOHS a pri obchodnom\ntajomstve. Uvedené priamo vyplýva z § 40 ods. 7 ZOHS75. Úrad v zmysle ZOHS (ani Nového ZOHS)\nnedisponuje takouto právomocou vo vzťahu k iným informáciám chráneným podľa osobitných predpisov,\nvrátane napr. bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo dôvernej komunikácie advokát-klient.\nJediné „zmocnenie“ Úradu pre Komisiu na preskúmavanie komunikácie advokát–klient je uvedené v\nPokyne (ktorého prílohou je Rokovací poriadok Komisie). Takéto „zmocnenie“ však nie je postačujúce,\nnakoľko odporuje čl. 2 ods. 2 Ústavy (podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom) a čl. 13 ods. 2 Ústavy (podľa ktorého\nzákladné práva a slobody možno obmedziť za podmienok ustanovených Ústavou len zákonom). Je\npotrebné odmietnuť výklad Úradu, v zmysle ktorého ustanovením § 23 ods. 1 Zákona o advokácii je\nviazaný len advokát, a teda že pokiaľ komunikácia advokát-klient bola získaná od klienta (a nie priamo od\nadvokáta), táto úprava údajne nie je relevantná. Pri jeho akceptovaní by fakticky došlo k popretiu účelu\nsledovaného § 23 ods. 1 Zákona o advokácii – vytváraniu predpokladov pre riadne poskytovanie právnej\npomoci (a tým aj pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti), čo je v materiálnom právnom štáte\nneakceptovateľné. Pri absencii akejkoľvek inej zákonnej definície chránenej komunikácie advokát–klient\nje tak potrebné vychádzať z jediného existujúceho vymedzenia v § 23 ods. 1 Zákona o advokácii. To\nvylučuje možnosť Úradu rozhodovať o tom, ktorej komunikácii advokát-klient uskutočnenej v súvislosti\ns výkonom advokácie má Úrad poskytnúť ochranu a ktorej nie. Komisiu resp. jej členov nemožno\npovažovať za nezávislých/nepredpojatých v súvislosti s postupom ohľadom skopírovanej Dôvernej\nkomunikácie. Konkrétne, predsedníčkou Komisie v zmysle Pokynu je riaditeľka Odboru legislatívnoprávneho a zahraničných vecí. Tento odbor, resp. jeho predsedníčka zastupuje Úrad v tomto konaní o\nŽalobe (a tiež v iných konaniach súvisiacich s rovnakou inšpekciou a prešetrovaním Úradu) a obhajuje\njeho postup Úradu pred tunajším súdom. Predsedníčka Komisie je v rámci svojej pozície de facto\nsúčasťou prešetrovania a konania Úradu a je detailne oboznámená s ich priebehom. Zároveň, ďalšími\nčlenmi Komisie v zmysle Pokynu, ktorí rozhodovali aj o (ne)priznaní ochrany dôvernej komunikácie\nadvokát-klient, sú zástupcovia (riaditelia) Odboru kartelov, resp. Odboru zneužívania dominantného\npostavenia a vertikálnych dohôd. Podľa vedomostí Žalobcu, zamestnanci Úradu z oboch odborov sa\nzúčastnili inšpekcií v rámci predmetného prešetrovania. Z týchto dôvodov ich tak nemožno považovať za\nnezávislých, resp. nepredpojatých. Navyše, zverenie tejto veci Komisii nespĺňa ani štandardy ochrany,\naké poskytuje Európska komisia (na prax ktorej sa Úrad často odvoláva) prostredníctvom funkcie\nosobitného vyšetrovateľa, tzv. Hearing Officer. Európska komisia vytvorila funkciu I. D. tak, že tento\nje síce z administratívnych dôvodov pripojený k Európskej komisii, avšak je nezávislým od celého\nGenerálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodársku súťaž. Komisia nemá v tejto súvislosti len\nporadný charakter, ale bola zriadená s tým, aby reálne rozhodovala. Komisia tak bola zriadená, resp.\nboli jej zverené úlohy v rozpore so samotným Organizačným poriadkom Úradu, a teda jej zriadenie\nje spochybniteľné a jej rozhodnutie/opatrenie je nelegitímne. Vzhľadom na slovenskú právnu úpravu\npreto nemôže byť pochýb, že pod ochranu dôvernej komunikácie advokát-klient musí spadať všetka\nkomunikácia medzi advokátom a klientom vymenená v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, či už\nv sporových alebo nesporových veciach (ako aj komunikácia u klienta, ktorá komunikácii s advokátom\npredchádzala alebo na ňu nadväzuje, pokiaľ reflektuje stanovisko/právnu radu advokáta alebo ich\núčelom je poskytnúť advokátovi potrebné informácie alebo inštrukciu v súvislosti s poskytovaním\njeho právnych služieb). Rozsah ochrany dôvernej komunikácie advokát klient, na ktorý sa odvoláva\nŽalobca, možno odvodiť z čl. 6 a 8 Dohovoru, judikatúry ESĽP v spojení s § 23 ods. 1 Zákona o\nadvokácii, v zmysle ktorého takáto ochrana je poskytnutá akejkoľvek komunikácii súvisiacej „s výkonom\nadvokácie“ (t. j. neobmedzuje sa len na komunikáciu konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti s\nposkytovaním právnych služieb s klientom na účely obhajoby klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim alebo\nbudúcim možným advokáta), ako aj z aktuálnej rozhodovacej praxe SDEÚ. Žalobca, resp. ani PENAM\nCZ sa totiž nedovolávali ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient z dôvodu, že účastníkom tejto\nkomunikácie bol jeho vtedajší externý advokát, ktorý nebol v žiadnych orgánoch dotknutých spoločností,\npri poskytovaní právnych služieb. Žalobca pre úplnosť podotýka, že po určitú dobu v Konaní o pokute\nmal procesné postavenie tzv. tretej strany zmysle § 21 Nového ZOHS, ktoré mu však Úrad v januári\n2023 odňal).\n- inšpekcia bola zakázanou rybárskou expedíciou a prehľadávanie schránky v rámci inšpekcie v penam\nsk bolo nezákonné (a) zhrnutie žalobnej argumentácie. Úrad pri prezeraní a kopírovaní obsahu Schránky\nporušil listové tajomstvo, resp. tajomstvo prepravovaných správ Žalobcu a PENAM CZ (resp. spoločnosti\nAGROFERT) tým, že prehľadával a skopíroval korešpondenciu, ktorá sa týkala týchto spoločností a\nnetýkala sa PENAM SK (u ktorého Inšpekcia prebiehala). Na prezeranie korešpondencie PENAM CZ\n(resp. aj AGROFERT) Úrad nemal žiadne oprávnenie. Národná súťažná autorita musí z ňou zhabanej\n\nkorešpondencie vytriediť a môže si ponechať len tú korešpondenciu, ktorá sa týkala podnikateľa,\nu ktorého sa vykonala inšpekcia. Údajného porušenia ZOHS sa dopustili podnikatelia PENAM CZ\nalebo AGROFERT, najlogickejším krokom by bolo prešetrovať práve týchto podnikateľov a uskutočniť\ninšpekcie u nich. Úrad si teda bol vedomý, že svojím zásahom do Schránky zasahuje aj do práv a\nprávom chránených záujmov tretích subjektov (vrátane PENAM CZ, Agrofert a Žalobcu) keď prehliada\nkorešpondenciu Žalobcu, ktorú Žalobca viedol ako člen štatutárnych orgánov týchto subjektov. Úrad\ntakúto komunikáciu nevyselektoval a neodstránil zo svojho spisu ani po tom, čo Žalobca (a PENAM CZ)\nuvedené namietli po Inšpekcii.\n- úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný.\nÚrad sa snaží interpretovať 22a ZOHS tak, že „výlučne“ na základe poverenia podpredsedu (alebo\npredsedu) Úradu môže vykonať inšpekciu v podnikateľských priestoroch. Doposiaľ nebola vydaná\nžiadna relevantná judikatúra, ktorá by posudzovala zákonnosť inšpekcií vykonaných po vyššie\nopísaných systémových zmenách účinných od 1. júla 2016.\n10. Žalovaný v záverečnom vyjadrení zo dňa 24.08.2023 uviedol, že zákon o ochrane hospodárskej\nsúťaže, účinný v čase výkonu inšpekcie, jednoznačne ustanovoval v § 22a právomoc úradu vykonať\ninšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkov podnikateľa na základe poverenia podpredsedu/\npredsedu úradu, na tento účel napr. zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov\npodnikateľa, zapečatiť a odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie súvisiace s\nprešetrovaním zaznamenané, zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v\nakejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch podnikateľa a pod. Zákonom stanoveným\noprávneniam úradu na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie na druhej strane\nzodpovedajú povinnosti podnikateľa upravené v § 22a ods. 7 zákona o ochrane hospodárskej súťaže\nv príslušnom znení. Konkrétne, okrem iného, zákon v príslušnom znení priamo upravoval povinnosť\npodnikateľa spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť\nriadne vykonanie inšpekcie (písm. b)) a povinnosť umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie\na predložil informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom\nsú zaznamenané (písm. c)). Uvedeným povinnostiam podnikateľa však taktiež zodpovedá povinnosť\núradu poučiť daného podnikateľa o jeho právach a povinnostiach. V zmysle ustanovení zákona o\nochrane hospodárskej súťaže má úrad ustanovené právomoci voči podnikateľovi, preto úrad vykonáva\núkony a poučuje len podnikateľa. V tejto situácii, ako bola v prípade inšpekcie v podnikateľských\npriestoroch PENAM SK, úrad nemá žiadnu zákonnú povinnosť poučenia vo vzťahu k jednotlivým\nfyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v mieste vykonávania inšpekcie. Poukázal na rozhodnutie\nESĽP v prípade DEBÚT Zrt. a iní proti Maďarsku, kde ESĽP upozornil, že podnikatelia sú pri aplikácii\npráva na ochranu obydlia, z hľadiska ochrany čl. 8 Dohovoru v inom postavení, ako fyzické osoby.\nPoukázal na prípad TESCO, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil objektívnu zodpovednosť podnikateľa\nza konanie zamestnancov. Aj z časových úsekov v zápisnici z inšpekcie je zrejmé, že od úvodnej\nfázy po vstupe do priestorov až po prehliadanie počítačov uplynuli viac ako dve hodiny. Nie je možné\nteda tvrdiť, že zástupca podnikateľa na mieste inšpekcie nemal možnosť alebo priestor oboznámiť\nsa s povereniami a porozumieť poučeniu. Princíp objektívnej zodpovednosti vyplýva aj zo Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov\nna ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o\nzabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej ako „smernica ECN+“). Právomoci stanovené\nsmernicou ECN+ súvisiace s prešetrovaním úradom už mal úrad v čase výkonu inšpekcie u podnikateľa\nPENAM SK upravené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. Úrad považuje postup, aký požaduje\nžalobca v súvislosti s poučovaním zamestnancov podnikateľa, resp. individuálne poučenie zamestnanca\npodnikateľa, ktorý sa navyše nenachádzal na mieste inšpekcie za nereálny a nerealizovateľný. Úrad\nnikdy sám nevyhľadáva v priestoroch podnikateľa konkrétnych zamestnancov a nekomunikuje s nimi\npriamo, úrad nemá oprávnenie oslovovať zamestnancov a dávať im pokyny priamo. Zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže neustanovuje povinnosť poučovať jednotlivo každé osoby. Je na zamestnávateľovi,\nčo a či vôbec oznámi výkon inšpekcie zamestnancom, ktorých sa inšpekcia ani nijako nedotkne.\nAj keby úrad chcel konať tak, ako to požaduje žalobca, úrad by týmto spôsobom konal nad rámec\nzákonom stanovených právomocí, keďže úrad voči zamestnancovi priamo nemá a nevykonáva žiadne\nprávomoci. To znamená, že úrad má v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže právomoci\nlen voči podnikateľovi, úrad ale nemá oprávnenie prísť za konkrétnym zamestnancom podnikateľa a\npožadovať od neho akúkoľvek súčinnosť, o ktorej neinformoval podnikateľa a ktorá sa týka podnikateľa.\nÚrad pristúpi k poučeniu zamestnanca, avšak ho nepoučí ako fyzickú osobu v pozícii obyčajného\nzamestnanca podnikateľa, ale v pozícii zástupcu podnikateľa, ako jediného prítomného zamestnanca\n\nna mieste výkonu inšpekcie, ktorý je v danej výnimočnej situácii oprávnený podnikateľa zastúpiť v\ndanom rozsahu, bez ohľadu na to, že ide o obyčajného zamestnanca. Podnikateľ je oprávnený úradu\nuvedenú komunikáciu neposkytnúť a je zodpovednosťou úradu, aby úrad v prípade preukázania, že\nide o komunikáciu patriacu pod LPP túto rešpektoval a komunikáciu ako dôkaz v konaní nepoužil,\ntáto komunikácia nenapĺňa kritériá legal professional privilege – žalobca v rámci žalobného petitu\nokrem iného žiada zničiť a odstrániť komunikáciu, ktorú úrad získal na inšpekcii, spadá do predmetu\ninšpekcie, a navyše v niektorých emailoch ani nevystupuje advokát, a preto uvedená požiadavka žalobcu\nna zničenie všetkej emailovej komunikácie, ktorá bola na inšpekcii zapečatená, nemá žiadny právny,\nani skutkový základ. Ako predmet LPP bola právnymi zástupcami podnikateľa PENAM SK označená\nkomunikácia podnikateľa PENAM SK, a to konkrétne šesť nasledovných reťazcov emailov:\n1. E-mail zo dňa 15.03.2013 od K. L.; komu: C. B., V. K.; predmet: FW: Zpráva od J. E. (č.7)\n2. E-mail zo dňa 22.04.2016 od C. B.; komu: K. L., M. E., Q. S.; predmet: FW: PEZA (č. 13)\n3. E-mail zo dňa 01.07.2016 od O. H. E.; komu: C. B., E. B., K.; predmet: Sken dokumentace k akvizici\nPEZA (č. 16)\n4. E-mail zo dňa 21.07.2013 od Q. P.; komu: C. B.; predmet: Odpoveď na Váš mail zo dňa 19.7.2013,\npríloha: <PENAM Slovakia.docx> (č. 19 – bol zapečatený do jednej obálky s e-mailom č. 25)\n5. E-mail zo dňa 23.08.2013 od J. Q.; komu: C. B.; predmet: Fw: Návrh zmluvy (č.24)\n6. E-mail zo dňa 21.07.2013 od: Od P. Q.; Komu: B. C.; predmet: RE: Odpoveď na mail – v elektronickej\npodobe skopírovaný na dátový nosič (č.25 – bol zapečatený do jednej obálky s e-mailom č. 19).\nV zozname je zelenou farbou vyznačená komunikácia, v ktorej sa nachádza meno advokáta, ktorý\nbol právnymi zástupcami podnikateľa PENAM SK označený ako advokát vo veci klienta PENAM SK,\nzakrúžkovaním úrad vyznačil komunikáciu, v ktorej sa nachádza advokát predávajúceho a ružovou\nfarbou sú vyznačené emaily v rámci niektorých emailových reťazcov, ktorých odosielateľom ani\nadresátom nie je advokát. V žiadnom z týchto emailov žalobca nevystupuje ako súkromná osoba a v\nžiadnom z nich nebol označený, ako klient advokáta v pozícii súkromnej osoby. Navyše, ako je vyššie\nuvedené, advokát sa vôbec nenachádza v konkrétnych všetkých jednotlivých emailoch z tých reťazcov.\nÚrad preto požaduje, aby Správny súd úplne vylúčil všetky tieto emaily z posúdenia, pričom emaily\nv prílohách č. 19 (VI. až IX.) a 25 (VI. až XVIII.), sú tie, kde advokát vôbec nevystupuje, a preto\nnemôže byť ani nariadené zničenie tejto komunikácie tak, ako to požaduje žalobca - žiadne z uvedených\nnámietok žalobcu sa komunikácie netýka a nespĺňa ani minimálne atribúty požadované pre LPP na to,\naby vôbec bolo možné uvažovať o jej zničení z dôvodu, že má byť predmetom advokátskeho tajomstva.\nÚrad priložil aj prvostupňové rozhodnutie úradu vo veci účastníka konania Agrofert, predmetom\nktorého je aj posudzovaná inšpekcia a námietky žalobcu týkajúce sa ochrany dôvernej komunikácie\nadvokáta s klientom. Z obsahu rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, ako úrad počas prešetrovania a\nkonania postupoval, ako aj obsah jednotlivých emailov, ktoré preukazujú protisúťažné konanie účastníka\nkonania a povahu komunikácie, resp. či spadá pod ochranu LPP alebo nie. Je evidentné, že boli\ndo porušenia zapojené rôzne osoby, vrátane žalobcu v pozícii predsedu predstavenstva PENAM\nSK, a teda že sa komunikácia týka podnikateľa a hospodárskej činnosti podnikateľa, nie je jeho\nsúkromnej osoby. Dôvernosť podkladov/informácií (obchodné tajomstvo, dôverné informácie, utajované\nskutočnosti a pod.) nie je prekážkou toho, aby tieto podklady/informácie boli úradu predložené/resp.\núradom preskúmané. Podľa bodu 18 Usmernenia k inšpekciám v prípade, ak dotknutá osoba tvrdí,\nže vyhotovená kópia údajov obsahuje komunikáciu s advokátom, inšpektori ju môžu vyzvať, aby túto\nkomunikáciu špecifikovala (najmä uvedením umiestnenia tejto komunikácie, adresátov a prijímateľov\nspráv) a zdôvodnila, prečo tieto údaje je potrebné považovať za dôvernú komunikáciu s advokátom na\núčely obhajoby. Označenie údajov dotknutou osobou nebráni tomu, aby inšpektori zbežne preskúmali\na overili, či ide skutočne o takýto druh informácií. Usmernenie k inšpekciám bolo pri začiatku inšpekcie\nodovzdané aj zástupcovi podnikateľa – t. j. žalobcu, ktorý tak bol oboznámený s takýmto postupom\núradu. Princíp ochrany dôvernosti písomnej komunikácie medzi advokátom a klientom, vyplýva z\npožiadavky efektívneho výkonu práva na obhajobu klienta (Rozsudok vo veci C – 155/79, AM&S proti\nEurópskej komisii, bod 23). Ochrana tejto komunikácie súvisí s cieľom zabezpečenia neobmedzeného\nposkytovania nezávislého právneho poradenstva (Rozsudok vo veci C – 155/79, AM&S proti Európskej\nkomisii AM&S, bod 18). Konkrétne podmienky existencie ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho\nklientom v oblasti ochrany hospodárskej súťaže nie sú na úrovni Európskej únie ani v právnom poriadku\nSlovenskej republiky explicitne legislatívne zakotvené. Neexistuje legislatívne ukotvená ani paušálna\nochrana akejkoľvek komunikácie advokáta a klienta, ako sa to snaží presadzovať žalobca. Spomínané\nustanovenie § 23 ods. 1 zákona o advokácii obsahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Všeobecný súd\nteda dospel k záveru, že na takéto prípravné dokumenty, aj keď nedošlo k ich výmene s advokátom,\nani neboli vytvorené na to, aby boli reálne odovzdané advokátovi, sa môže napriek tomu vzťahovať\n\ndôvernosť komunikácie medzi advokátmi a klientmi, pokiaľ boli vypracované výlučne na účely vyžiadania\nsi právneho stanoviska od advokáta v rámci výkonu práva na obhajobu. Naopak, samotná skutočnosť,\nže dokument bol predmetom diskusií s advokátom, nemôže stačiť na to, aby mu bola priznaná táto\nochrana. Rozhodnutie ESĽP vo veci Janssen Cilag S.A.S. proti Francúzsku, v ktorom ESĽP posudzoval\nvykonanie inšpekcie a odobratie údajov francúzskym úradom na ochranu hospodárskej súťaže. V\ndanom prípade došlo k odobratiu rozsiahleho počtu dokumentov. ESĽP v tejto súvislosti uviedol, že\npokiaľ sa nedá dopredu zamedziť zaisteniu dokumentov, ktoré s prešetrovaním nesúvisia a tým, ktoré\npodliehajú dôvernej komunikácii medzi advokátom a jeho klientom, je nevyhnutné, aby mal súd následne\nmožnosť primeranosť takéhoto zaistenia preskúmať a prípadne zásah navrátiť do pôvodného stavu.\nPoukázal napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 5 Afs 95/2007 - 353\nzo dňa 29.05.2009. Z vyššie uvedených kritérií stanovených ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ\nvyplýva, že túto ochranu nepožíva všetka a akákoľvek komunikácia advokáta a klienta, inak by totiž\nmohlo ľahko dochádzať k obchádzaniu zákona. V prípade prešetrovania koncentrácií, o ktorých existuje\ndôvodné podozrenie, že sa mohli zrealizovať bez súhlasu úradu, resp. bez ich oznámenia, bude pre úrad\nkľúčová vzájomná komunikácia o tejto transakcii medzi subjektmi navzájom, zmluvnú dokumentáciu\nnevynímajúc. Takto nastavený štandard ochrany by bol neudržateľný, keďže by týmto výkladom došlo\nv praxi k vylúčeniu väčšiny dôkazov a znemožneniu ochrany hospodárskej súťaže, ak by bol podnikateľ\nlen trochu ostražitý a všetku inkriminujúcu komunikáciu by preposielal cez svojho advokáta. Podnikateľ\nPENAM SK neskôr počas inšpekcie označil za predmet ochrany komunikácie medzi advokátom a\njeho klientom 6 reťazcov e-mailov. Stále je však predmetom tejto komunikácie komunikácia patriaca\npodnikateľovi, nie žalobcovi. Žalobca nemôže, s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania a\nhospodárnosti konania, rozširovať žalobu nad rámec žalobných dôvodov, ktoré uviedol vo svojej žalobe.\nSkutočnosti, ktoré nasledovali po inšpekcii úradu sú predmetom iných žalôb pred Správnym súdom.\nPodľa úradu nie je úlohou súdov zasahovať do procesu dokazovania správneho orgánu. Predmetom\nžaloby je otázka, či došlo k zásahu do práv žalobcu úkonmi, ktoré úrad vykonal na inšpekcii a nie\nskutočnosti, ktoré nasledovali po inšpekcii. V tomto smere preto aj samotná skutočnosť, či je predmetom\nzískanej emailovej komunikácie LPP alebo nie, by nemalo byť predmetom posúdenia tohto konania.\nAj keby Správny súd prijal takýto záver, podľa úradu nemôže uvedené spôsobiť nezákonnosť celej\ninšpekcie úradu a rovnako nie je dôvodné zničiť všetky dôkazy, ktoré úrad na inšpekcii získal, ako to\nžalobca žiada, a to v prvom rade z toho dôvodu, že žalobcovi ako fyzickej osobe dané právo nepatrí\na v druhom rade z dôvodu, že komunikácia a emaily, ktoré úrad získal na inšpekcii nepredstavujú\npredmet LPP, advokát nie je súčasťou všetkej odňatej komunikácie. V emailovej komunikácii, ktorou\núrad disponuje žiadny advokát žalobcu nevystupuje a obsahom komunikácie nie je ani poskytovanie\nprávneho poradenstva alebo právnej rady. Už vôbec nie je možné pokladať inšpekciu za nezákonnú\nv celom rozsahu len na základe nepodloženého tvrdenia žalobcu, že úrad mal porušiť jeho údajné\nprávo ako súkromnej osoby. Nemôže byť teda výsledkom súdneho konania zničenie všetkých dôkazov\nzískaných na inšpekcii. Poukázal rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 5 Afs\n95/2007 – 353. Český Ústavný súd uznesením III.ÚS 2309/09 zo dňa 26.08.2010 odmietol námietky\nsťažovateľa DELTA PEKÁRNY a.s., že o povahe e-mailu má rozhodovať jeho zamestnanec. Postup\núradu je v súčasnosti už predmetom rozhodovania Rady úradu na základe podaného rozkladu účastníka\nkonania. Závery Komisie boli vydané na ten účel, aby došlo k vyriešeniu otázky, či je možné prezrieť,\nposúdiť a prípadne v nadväznosti na to zaradiť medzi dôkazy sporné dokumenty. Pričom svojou povahou\nnepredstavujú rozhodnutie, ani ich nemožno považovať za rozhodnutie podľa osobitného predpisu (ide v\npodstate o stanovisko, ktorým sa zabezpečuje ďalšie vedenie konania). Záver vychádzal, resp. spočíval\nv technickom nazretí do komunikácie, nie v právnej analýze dokumentov.\n11. Žalobca v doplnení záverečného vyjadrenia zo dňa 05.10.2023 odkázal na argumentáciu v bode\n175 až 178 vyjadrenia Žalobcu z 24. augusta 2023 a v liste z 30. novembra 2017. Ochranu dôvernej\nkomunikácii advokát-klient je z v zmysle čl. 6 a 8 Dohovoru, judikatúry ESĽP3, § 23 ods. 1 Zákona\no advokácii a aktuálnej rozhodovacej praxe SDEÚ potrebné poskytnúť nielen jednotlivým emailom\njedného emailového reťazca, ktorých stranou je priamo advokát, ale v širšom rozsahu. Pod ochranu\ndôvernej komunikácie advokát-klient musí spadať (1) všetka komunikácia s advokátom vymenená v\nsúvislosti s poskytovaním právnych služieb, ako aj (2) interná komunikácia u klienta, ktorá komunikácii\ns advokátom predchádzala alebo na komunikáciu s advokátom nadväzuje, pokiaľ reprodukuje text\nalebo obsah komunikácie s advokátom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, resp. reflektuje\nrozhodovací proces klienta v nadväznosti na poskytnutú právnu radu alebo jej účelom je poskytnúť\nadvokátovi potrebné informácie alebo inštrukciu v súvislosti s poskytovaním jeho právnych služieb. Tieto\nkritéria označené Emailové reťazce spĺňajú, pričom poukázal na dva z nich pod poradovým číslom\n\n19 a 25. Emailové reťazce pod por. č. 19 a 25 obsahujú email od advokáta (z 20. júla 2013, 7:40\nhod.), ktorý sa týka právneho poradenstva v súvislosti s podpisom akvizičnej zmluvy v nadväznosti\nna predchádzajúce emaily a na žiadosť advokáta o poskytnutie ďalšej inštrukcie od klienta. Na tento\nemail advokáta nadväzujú ďalšie interné emaily klienta, ktoré reflektujú rozhodovací proces klienta v\nnadväznosti na poskytnutú právnu radu, a na ktoré nadväzuje inštrukcia klienta (schválenie akvizície),\nktorá mala byť ďalej poskytnutá aj advokátovi. Predložil „redaktované verzie“ Emailových reťazcov, v\nktorých je zakrytá časť, ktorú Úrad podľa Žalobcu nie je oprávnený čítať (z titulu ochrany dôvernej\nkomunikácie advokát-klient) pričom sú odkryté hlavičky emailov a časti obsahu niektorých emailov, ktoré\npreukazujú odôvodnenosť ochrany označených Emailových reťazcov ako celkov. Jednotlivé ich časti\n(jednotlivé emaily) na seba nadväzujú, resp. spolu súvisia, pričom navyše viacerí účastníci komunikácie\nčasto vpisujú text bez obmedzenia aj do predchádzajúcich častí emailového reťazca a teda sa vizuálne\nstráca rozdiel medzi jednotlivými emailmi. Delenie emailového reťazca na samostatné časti, resp.\njednotlivé emailové správy (vytrhnutie vybraných častí z celkového kontextu) tak nie je možné bez\ntoho, aby hrozilo, že stratia pôvodný zmysel, resp. že ich zmysel bude pozmenený. Inými slovami, na\nInšpekcii zapečatených dokumentov – Emailových reťazcov sú nedeliteľnými predmetmi. Nakoniec, o\nich nedeliteľnosti svedčí aj to, že Úrad ich skopíroval ako celky, a nie po jednotlivých častiach. Inými\nslovami, ak Úrad počas Inšpekcie skopíroval emailovú komunikáciu, ktorá zahŕňa advokáta, ako jeden\ndokument, tento dokument by mal byť chránený ako celok. Výnimku z tohto pravidla by musel stanoviť\njasne a jednoznačne všeobecne záväzný predpis, ktorý však chýba. Ako celok je potrebné chrániť aj\nEmailové reťazce pod por. č. 7, 13, 16 a 24, a to z nasledovných dôvodov. Z Emailového reťazca pod por.\nč. 7 vyplýva, že v ňom obsiahnuté emaily nadväzujú na diskusiu s advokátmi. Obdobný charakter má\naj Emailový reťazec pod por. č. 24. Na druhej strane, Emailový reťazec pod por. č. 13 obsahuje emaily,\nktoré súvisia s prípravou podkladov a zadávaním inštrukcie pre advokáta v rámci výkonu advokácie.\nEmailový reťazec pod por. č. 16 obsahuje iba jeden email, pri ktorom je taktiež možné predpokladať, že\nbuď nadväzuje na komunikáciu s advokátom alebo predstavuje poskytovanie podkladov na účely plnenia\nďalších právnych služieb advokáta. Vo svetle uvedeného tak treba chrániť ako dôvernú komunikáciu\nadvokát-klient nielen emaily, ktorých odosielateľom alebo prijímateľom je priamo advokát, ale všetky\nemaily, ktoré obsahujú označené Emailové reťazce.\n12. Z doplnenia záverečného vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.10.2023 vyplýva, že v praxi by došlo\nk vylúčeniu väčšiny dôkazov a znemožneniu ochrany hospodárskej súťaže, ak by bol podnikateľ len\ntrochu ostražitý a všetku inkriminujúcu komunikáciu by preposielal cez svojho advokáta, akákoľvek\nkomunikácia, kde je v texte spomenutý advokát, alebo ako adresát uvedený v kópii emailu, by sa\npodľa tohto výkladu mala považovať za LPP, hoci obsahovo daná komunikácia vôbec nespadá pod\nLPP. Podnikatelia by mohli takýto stav zneužívať tak, že všetku komunikáciu a dokumentáciu, ktorá sa\nbude týkať porušenia, budú zasielať aj advokátom, aby sa v budúcnosti vyhli akémukoľvek postihu. Ani\nsamotné advokátske tajomstvo v zmysle slovenského právneho poriadku nemôže požívať absolútnu\nochranu. Žalobca vo vyjadrení klamlivo tvrdí, že zo samotnej povahy emailových reťazcov vyplýva, že\nich jednotlivé časti na seba nadväzujú alebo spolu súvisia, a že niektoré emailové reťazce, najmä pod\npor. číslom 19 a 25 obsahujú komunikáciu, týkajúcu sa právneho poradenstva v súvislosti s akvizíciou\nzmluvy. Uvedená komunikácia obsahuje reakcie, ktoré nesúvisia ani s podpisom akvizičnej zmluvy, ani\nvšeobecne s právnym poradenstvom ohľadom samotnej akvizície. Práve naopak, ide o úplne oddeliteľné\nemaily, a najmä o emailovú komunikáciu, ktorá absolútne nespĺňa žiadne podmienky pre to, aby bola\npovažovaná za komunikáciu medzi advokátom a klientom alebo komunikáciu, ktorá by mala byť vylúčená\nz oboznamovania sa úradom. Obsahom emailového reťazca pod por. č. 7 boli podmienky týkajúce\nsa kúpnej ceny (lehota, spôsob zloženia, prevod akcií, kedy sa uskutoční). Ide o komunikáciu medzi\npodnikateľmi, nejde o poskytnutie právnej rady. Ide o komunikáciu, ktorá bola preposielaná viacerým\nadresátom, ktorí nie sú navzájom vo vzťahu advokát-klient. Pod por. č. 13 sa nachádza emailové vlákno,\nktoré taktiež neobsahuje ani žiadosť o stanovisko o právnu radu adresovanú advokátovi, ani poskytnutie\nprávnej rady od advokáta, ani poznámky pre prípravu žiadosti o právnu radu od advokáta. Obsahom\nje zisťovanie záujmu možností kúpy akcií spoločnosti „PEZA“. Emailový reťazec pod por. č. 16 a 19\nrovnako neobsahujú ani žiadosť o stanovisko o právnu radu adresovanú advokátovi, ani poskytnutie\nprávnej rady od advokáta, ani poznámky pre prípravu žiadosti o právnu radu od advokáta. V prípade\npor. č. 16 ide o komunikáciu súvisiacu s transakciou medzi podnikateľmi pokiaľ ide o jej realizáciu. Pod\npor. č. 19 sa nachádza emailové vlákno, v rámci ktorého sa taktiež striedajú emailové správy, kde sú\npríjemcami a odosielateľmi, resp. v kópii emailu rôzne osoby (za spoločnosť MAJETKY, s.r.o., spoločnosť\npredávajúceho EUROPEAN UNITED BAKERIES S.A.), pričom emailové vlákno končí komunikáciou\nmedzi členom predstavenstva spoločnosti Agrofert a žalobcom. Už z uvedeného je zrejmé, že ako\n\ncelok toto emailové vlákno nemôže podliehať ochrane LPP. V celom emailovom vlákne absentuje\nakékoľvek poskytnutie právneho poradenstva na účely obhajoby v súvislosti s prešetrovaním úradu.\nV rámci komunikácie v prílohe č. 19 označenej číslicami VI. až IX. sa ani advokát nenachádza medzi\nadresátom alebo odosielateľom. Emailový reťazec pod por. č. 24 obsahuje emailové vlákno, kde z emailu\nod zástupcu spoločnosti MAJETKY, s.r.o. je preposielaný email žalobcovi, kde sa odosielateľ dopytuje\nďalšieho postupu k zmluve v prílohe. Taktiež nejde o poskytnutie právnej rady alebo stanoviska na účely\npráva na obhajobu v prešetrovaní vedeného úradom, ide len o preposlanie dokumentu. Ani v prípade\nemailových reťazcov, ktoré sú obsahom prílohy č. 25 nejde o komunikáciu s advokátom. Odosielateľom/\nadresátom nie je advokát. Z jej obsahu nebolo zistené, že by ktorýkoľvek z označených emailov\nobsahoval akúkoľvek právnu radu alebo informácie, spadajúce pod ochranu LPP. Pričom čiastočná\nemailová komunikácia v rámci emailových reťazcov v prílohe č. 25 je už súčasťou prílohy č. 19 uvedenej\nvyššie, pričom v prílohe č. 25 sa navyše nachádza emailová komunikácia, vedená medzi rovnakými\nodosielateľmi/adresátmi navzájom – konkrétne žalobcom a predsedom predstavenstva podnikateľa P..\nNavyše, konkrétne emaily v rámci reťazcov označené číslicami IV. až XVIII. neobsahujú žiadnu zmienku\no advokátovi. Úrad preto požaduje, aby Správny súd úplne vylúčil kompletne všetky emaily z celej\nprílohy z posúdenia, pričom práve emaily v prílohách č. 19 (VI. až IX.) a 25 (VI. až XVIII.), sú tie, kde\nnijaký advokát vôbec nevystupuje, a preto nemôže byť ani nariadené zničenie tejto komunikácie tak,\nako to požaduje žalobca - žiadne z uvedených námietok žalobcu sa komunikácie netýka a nespĺňa ani\nminimálne atribúty požadované pre LPP na to, aby vôbec bolo možné uvažovať o jej zničení z dôvodu,\nže má byť predmetom advokátskeho tajomstva. Z emailových komunikácií na predloženom zozname v\nrámci emailového reťazca pod por. č. 25, ktorých ne/označenie namietal na pojednávaní žalobca, úrad\nmohol ako komunikáciu, v ktorej sa nachádzal advokát označiť emaily označené pod č. (iv) a (v), keďže\nbola vymieňaná so žalobcom vo funkcii člena predstavenstva, avšak nemožno takto označiť komunikáciu\npod označením (iii), keďže je komunikácia vymieňaná so zástupcom spoločnosti MAJETKY, s.r.o., a\nteda nemôže ísť o komunikáciu klienta- advokáta, keďže p. J. nie je klientom p K. L. alebo agner &\npartners, s.r.o. Nemožno ponechať na ľubovôli subjektu, u ktorého prešetrovanie prebieha, aby sám\nurčil, do ktorých obchodných dokumentov možno pre ich povahu nazerať a do ktorých už nie.\n13. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v\nBratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci a podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty posúdil nasledovne:\n14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri\nplnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej\nsprávy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n17. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n18. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n19. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi\npredpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n22. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote\ndvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n24. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n25. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n26. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n27. Podľa § 254 SSP legitimovaným na podanie žaloby proti inému zásahu je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,\nprípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n28. Podľa § 260 SSP ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného\nzásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením\nzastaví.\n29. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.\n1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu\npovinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný\nje povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom\nzásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.\n30. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252\nods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie\naj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.\n31. Podľa § 430 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva\nsúhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na\núčely prešetrovania podľa osobitného predpisu.\n32. Podľa § 431 SSP účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.\n33. Podľa § 432 SSP navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad.\n34. Podľa § 433 SSP\n(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie druhu návrhu,\nb) vymedzenie účelu inšpekcie,\nc) určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať,\nd) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia,\ne) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je\nnavrhovateľom protimonopolný úrad,\n\nf) uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty\nnachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch,\ng) návrh výroku rozhodnutia.\n(2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie.\n35. Podľa § 435 SSP\n(1) Správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade s osobitným predpisom.\n(2) Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu preskúmava,\na) či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené s ohľadom na závažnosť\nmožného obmedzenia hospodárskej súťaže,\nb) význam hľadaného podkladu alebo dokumentu,\nc) účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže,\nd) odôvodnenosť predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých\nobjektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.\n36. Podľa § 437 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením vydá\nsúhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v\nktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie\núčelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia\nvykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie\nlehoty nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu trvalého alebo\nprechodného pobytu ustanoveného opatrovníka.\n37. Podľa § 437 ods.3 SSP uznesenie podľa odseku 1 správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie\npodľa odseku 2 navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí doručenie\nuznesenia správneho súdu podľa odseku 2 osobe, ktorá užíva objekty, priestory a dopravné prostriedky,\nv ktorých sa má inšpekcia vykonať.\n38. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom od 27. 12. 2016 do 31. 5. 2021 o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o\norganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „ZOHS“) účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže\n(ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech\nspotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len\n„úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.\n39. Podľa § 2 ods. 1 ZOHS tento zákon sa vzťahuje na\na) podnikateľov,\nb) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a\npri prenesenom výkone štátnej správy a záujmovú samosprávu pri prenesenom výkone štátnej správy,\nc) iné osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.\n40. Podľa § 3 ods. 1 ZOHS podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu,2) /\n§ 2 Obchodného zákonníka/ ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto\nzdružení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na\nto, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.\n41. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto\nzákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.\n42. Podľa § 13 Obchodného zákonníka\n(1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná\nštatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.\n(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny\norgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.\n(3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili\nsvojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť\nštatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.\n\n(4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade,\nkeď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie\nštatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.\n43. Podľa § 14 ods. 1 a 2 ZOHS úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18)\nna ochranu a podporu súťaže. Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené\norgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.18a)\n44. Podľa § 22 ods. 1 ZOHS\n(1) Úrad\na) vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave\nsúťaže v danom odvetví,\nb) vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona,\nc) vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže\niného štátu na základe osobitného predpisu1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná,\nd) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitného predpisu;22a) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o\npovinnosti odstrániť protiprávny stav,\ne) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec alebo vyšší územný\ncelok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri\nprenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého\nkonania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,\nf) postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z\nosobitných predpisov,18a)\ng) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,\nh) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu,22b)\ni) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto\noblasti,\nj) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa\nosobitného predpisu,18a) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č.\n139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych\nspoločenstiev L 024, 29/01/2004).\nk) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa\n§ 22a ods. 8,\nl) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže,\nm) vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a\n§ 38f ods. 4,\nn) poskytuje súdu stanovisko k návrhu na predloženie dôkazov z jeho spisu, k primeranosti takého\nnávrhu, k otázke sprístupnenia týchto dôkazov v súdnom konaní o náhradu škody podľa osobitného\npredpisu22ba) a v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje ďalšiu spoluprácu súdu v konaní o náhradu\nškody, ak to uzná za vhodné.\n(2) V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu1aa) má úrad právo\nvyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov\npodnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od\niných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb\na právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na\nnosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne\noverené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s\nmožnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a\npodklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za\ndodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.22c)\n45. Podľa § 22a ZOHS\n(1) Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh\npatriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia\n\n(ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré\nsúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu.\n(2) Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie\ninšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady.\nPoverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v\nktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania\ninšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom\ninšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných\nprostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok\npečiatky úradu.\n(3) Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis\npredloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého\npriestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.\n(4) O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje\ninšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii\nodmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z\nobjektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.\n(5) Na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu\nv priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených\nosobitným predpisom,22c)\na) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich\nvybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie,\nb) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom\nvyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z\ntechnických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,\nc) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory\na ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú\ninformácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na\nzabezpečenie prekonania prekážky,\nd) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe\nna dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe\npodnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií,\nktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ\nk nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad\noprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká\noprávnenie na prístup k informáciám.\n(6) Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých\npočítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa\nodseku 5 písm. d).\n(7) Na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie je podnikateľ povinný\na) umožniť vstup podľa odseku 5 písm. c),\nb) spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie\ninšpekcie,\nc) umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predložil informácie a podklady nevyhnutné na\nčinnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané,\nd) zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe,\ne) zabezpečiť neporušenie pečate podľa odseku 5 písm. a).\n(8) Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa,\nako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných\nprostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo\ndokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať\nobmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s\ninšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) /23a) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku/. Súhlas\nsúdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u\nktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú\nprepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.\n\n46. Podľa § 23 ZOHS na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a sa nevzťahujú ustanovenia\ntohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní,23b) okrem\nustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov\nsprávneho orgánu, ktoré sa použijú primerane.\n47. Podľa § 27 ZOHS\n(1) Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom\nkonania, najmä spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania.\n(2) Ak tretie strany písomne požiadajú o vyjadrenie sa k predmetu konania a preukážu záujem na veci,\núrad ich bude o predmete konania informovať v primeranom rozsahu a určí im lehotu, v ktorej môžu\nvyjadriť svoje stanovisko.\n(3) Ak tretie strany písomne požiadajú o účasť na ústnom pojednávaní a preukážu záujem na veci, úrad\nim môže umožniť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a vyjadriť svoje stanovisko.\n48. Podľa § 38a ods. 1 ZOHS úrad za porušenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote podklady\nalebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za\nneumožnenie ich preverenia uloží\na) podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 % z obratu podľa § 3\nods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie,\nb) fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 650 eur.\n49. Podľa § 38 ods. 2 ZOHS úrad uloží podnikateľovi, v ktorého priestoroch alebo dopravných\nprostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia, za porušenie povinnosti uvedenej v\na) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 5 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce\núčtovné obdobie,\nb) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné\nobdobie.\n50. Podľa § 38 ods. 3 ZOHS úrad uloží fyzickej osobe, v ktorej súkromných priestoroch alebo\nsúkromných dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia podľa § 22a ods.\n8, za porušenie povinnosti uvedenej v\na) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 80 000 eur,\nb) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 25 000 eur.\n51. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov výkon advokácie je\nzastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba\nv trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie\nprávnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak\nsa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).\n52. Podľa § 20 ods. 1 zákona o advokácii každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o\nne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.\n53. Podľa § 23 zákona o advokácii\n(1) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v\nsúvislosti s výkonom advokácie.\n(2) Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba\njeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti\nzachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas\nmusí mať písomnú formu.\n(3) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni\nnástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v\nneprospech klienta.\n(4) Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých\núkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných\npredpisov.\n\n(5) Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak\npredmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom.\n(6) Advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní podľa\ntohto zákona. Podrobnosti určí disciplinárny poriadok komory.\n(7) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po\nvyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov.\n(8) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje na\na) zamestnancov advokáta, zamestnancov verejnej obchodnej spoločnosti, zamestnancov komanditnej\nspoločnosti alebo zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným,\nb) iné osoby, ktoré sa v tejto súvislosti podieľajú na poskytovaní právnych služieb,\nc) členov orgánov komory a jej zamestnancov (§ 66 ods. 4).\n(9) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť\nprekaziť spáchanie trestného činu.\n(10) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu14) nie je týmto zákonom dotknutá.\n54. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n55. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n56. Podľa či. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n57. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,\nzverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n58. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správa iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani\ntajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo\niným spôsobom,' výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ\npodávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\n59. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n60. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd.\n61. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi\norgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.\n62. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n63. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n64. Podľa čl. 6 bod 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n65. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných.\n66. Podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.\n67. Podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie každý, koho práva a slobody zaručené právom\nÚnie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa,\nobhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné\nprostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.\n68. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\nv medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183\nSSP), vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s §\n6 ods. 2 písm. f) SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného\nvo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu v postavení štatutárneho\nzástupcu spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s. za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 SSP)\nvec prejednal na pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 a dňa 21.09.2023 za prítomnosti právneho\nzástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby.\n69. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu\ninšpekcie dňa 27. a 28. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo strany\nzamestnancov protimonopolnému úradu vo vzťahu k spoločnosti, v ktorej bol žalobca štatutárnym\nzástupcom, pričom žalovaný správny orgán, ako orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení\njeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri\nplnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku ochrany hospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako\naj vytvárania podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo\nstrany protimonopolnému úradu smerom do dispozície jednak spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s., ale\naj žalobcu ako štatutárneho zástupcu súkromnej právnickej osoby, ktorá bola pre účely postupu podľa\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže v postavení prešetrovaného subjektu, ktorý následkom reálne\nvykonanej inšpekcie môže byť potrestaný uložením sankcií v zmysle zákona o hospodárskej súťaže.\n70. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť\npravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj\ndôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu.\n71. V danej veci nejde ešte o napadnuté rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy ako také, hoci\nvo vzťahu k hlavnému predmetu administratívneho konania, t. j. vo veci uloženia sankcie spoločnosti\nza spáchanie správneho deliktu v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, nevylučuje to\nmožnosť skúmania dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany dotknutým fyzickým a právnickým osobám\npodľa ustanovení § 262 alebo § 263 SSP v závislosti na okolnostiach prípadu.\n72. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku,\nmôže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh\nna príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci\nvyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu\nprípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie\nskutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo\niných zákonom chránených hodnôt. Samotné dôvody, priebeh a výsledky bezprostredne vykonaného\nzásahu zo strany orgánu verejnej moci nemusia byť nezákonné, ale správny súd má právomoc v prípade\ndôvodnosti tohto typu správnej žaloby poskytnúť fyzickej alebo právnickej osobe ochranu pred iným\nzásahom, ak ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú alebo môžu byť iným zásahom\npriamo dotknuté, ak jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\n\n73. Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o veci porušenia zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže, ale, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv, právom\nchránených záujmov a povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu\na uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť, či bol\npredmetný zásah nezákonný.\n74. Žalobca tvrdil, že inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, pretože\n(i) prehľadávanie Schránky v rámci inšpekcie u PENAM SK je nezákonné;\n(ii) úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný;\n(iii) úrad so žalobcom nijako nekonal, neposkytol mu relevantné informácie a poučenia, čím porušil\njeho procesné práva, zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov\nverejnej moci;\n(iv) úrad nedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal ani základné\nzáruky ochrany práv osôb dotknutých inšpekciou;\n(v) úrad nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov úradu dôvernú korešpondenciu s advokátom; a\n(vi) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie. Chýba tak\ndôležitá procesná záruka zákonnosti a úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne držať a\nnakladať s nimi.\n75. Od podania žaloby bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný\nsprávny delikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom a v čase rozhodovania správneho\nsúdu prebiehalo druhostupňové konanie o opravnom prostriedku (rozklade) proti rozhodnutiu prvého\nstupňa č. 2023/NIK/POK/3/19 zo dňa 29.06.2023, pričom správny súd má za to, že do právoplatného\nskončenia administratívneho konania nezákonný zásah stále trvá, keď aj druhostupňový orgán sa môže\noboznamovať s korešpondenciou žalobcu.\n76. S prihliadnutím na účel sledovaný poskytovaním súdnej ochrany fyzickým osobám a právnickým\nosobám pred iným zásahom orgánmi verejnej správy, podstatnou otázkou tohto súdneho prieskumu\nje skúmanie podmienok a zákonnosti napadnutého iného zásahu v nadväznosti na potvrdenie alebo\nvylúčenie možnosti, či týmto zásahom mohli byť alebo či boli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti žalobcu nad mieru, ktorú zákon pripúšťa.\n77. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy ako\ntaký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným spôsobom\nrealizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí, byť\nadministratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (prešetrovaného subjektu). Zároveň možno\nvo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym orgánom,\nv rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu zákonom\nchránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania, môže dôjsť\nk neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a právnických\nosôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť ukončené s\nrôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi priestupku\nalebo správneho deliktu.\n78. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu, účastníci konania sa v popise jeho\npodstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu korešponduje s\nobsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza zápisnica\nč. 201/2017/OK-IZ-570/2017 zo dňa 28.06.2017, ktorá obsahovo zachytáva výkon inšpekcie u\npodnikateľa realizovaného dňa 27.06.2017 a 28.06.2017. Zároveň sa v spise nachádzajú e-maily a\nCD nosič, tieto sú prílohou č. 1 prílohy č. 2 zápisnice č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 zo dňa 28.06.2017,\nžalobca voči postupu namietal výzvou zo dňa 26.07.2017, ku ktorej sa žalovaný vyjadril listom zo dňa\n10.08.2017 a listom zo dňa 22.08.2017. Súčasťou spisového materiálu je aj zápisnica č. 201/2017/OKIZ-572/2017 z inšpekcie u podnikateľa PEZA, a.s. zo dňa 28.06.2017 a Usmernenie k právomoci PMÚ\nSR vykonávať inšpekcie, ako aj ďalšie písomnosti.\n79. Uvedený popis postupnosti procesných úkonov prešetrovania korešponduje aj s obsahom\nadministratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že predmet prešetrovania bol vymedzený v povereniach na\nvykonanie inšpekcie zo dňa 26.06.2017 tak, že „úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých\n\nmá dôvodné podozrenie, že podnikateľ AGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento\npodnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa,\nvrátane ich ekonomických a právnych predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo\nalebo personálne prepojených (tu vymenované osoby ďalej v texte pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ\nAgrofert“) mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 zákona a zákaz vykonávať\npráva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, pričom toto porušenie\nmohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie\núrad považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18.06.2012 do\nsúčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert\nnad podnikateľmi PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a.s (ďalej len „BPB“) a PEZA, a.s., pričom\npodnikateľ PEZA, podnikateľ BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja\npekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky“.\nŽalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n80. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom\nsubjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia). ZoHS sa vzťahuje na podnikateľov. Podnikateľ na\núčely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu /§ 2 Obchodného zákonníka/, ďalej fyzická\nosoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania,\nktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo\nnie sú zamerané na dosahovanie zisku. Podľa 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom\npodľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Treťou stranou na účely tohto zákona je\nfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Súd konštatuje, že pre účely\nustálenia aktívnej legitimácie osoba žalobcu je osobou zapísanou v obchodnom registri ako predseda\npredstavenstva spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s.. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo\nza ňu koná zástupca. Konanie štatutárneho orgánu konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa\nzaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu. Nebolo sporné, že žalobca po\nurčitú dobu v konaní o pokute mal procesné postavenie tzv. tretej strany.\n81. Fyzická osoba navonok reprezentuje „obvinenú právnickú osobu“, keďže tá napriek tomu,\nže reprezentuje „umelú osobu“ bez pocitov a vlastnej osobnosti, sa sama môže stať objektom\nneprimeraného psychického alebo fyzického nátlaku zo strany štátnej moci, ktorá bude chcieť za každú\ncenu získať dôkazy preukazujúce protiprávnu činnosť právnickej osoby.\n82. Správny súd konštatuje, že základné práva a slobody patria najmä fyzickej osobe, a to aj v súvislosti\ns výkonom oprávnenia zastupovať právnickú osobu, prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,\nvykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo v súvislosti so zanedbaním dohľadu alebo\nnáležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.\n83. Hoci právnickú osobu je nutné odlišovať od jednotlivcov, ktorí ju tvoria, opatrenia zo strany štátu,\nmôžu mať zásadný vplyv taktiež na ich postavenie, uloženie sankcie právnickej osobe môže mať za\ndôsledok vplyv na fyzické osoby participujúce na činnosti právnickej osoby.\n84. Aj podľa civilnej súdnej judikatúry sa právnická osoba považuje za osobu blízku fyzickej osobe,\nak je táto v postavení jej štatutárneho orgánu (člena štatutárneho orgánu) spoločníkom, členom alebo\nzamestnancom právnickej osoby a súčasne je splnená podmienka, že by dôvodne pociťovala ujmu,\nktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. (Rozsudok NS ČR zo dňa 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo\n2192/2001, publikované v Sbírce rozhodnutí a stanovísk NS pod č. 53/2004).\n85. Napriek tomu, že štát postihuje právnickú osobu, fyzické osoby sú tými, ktorých práva môžu byť\nmateriálne porušené. Konštatovaním absencie aktívnej vecnej legitimácie a to bez toho, že by fyzickým\nosobám bola zaručená adekvátna možnosť uplatnenia ich základných práv a slobôd by došlo k denegatio\niustitiae. Práve za konanie fyzických osôb zastrešených organizáciou sa vyvodzuje zodpovednosť\nsúkromnej právnickej osoby napr. za nekalosúťažné konanie.\n86. Odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi, a účel sledovaný zákonnou úpravou súdnej\nochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy by sa minul účinku.\nTeda správny súd v danom prípade zisťoval existenciu potreby ochrany subjektívnych práv, právom\n\nchránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré mohli byť alebo boli napadnutým iným zásahom\nžalovaného priamo dotknuté.\nŽalobca tvrdil, že úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie\nnevyhnutný.\n87. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ustanovenie § 430 Správneho súdneho\nporiadku ustanovuje právo návrhom sa domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s\ninšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely\nprešetrovania podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie priamo odkazuje na prešetrovanie podľa\nosobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane hospodárskej súťaže a tiež nariadenie 1/2003.\nKeďže predmetné ustanovenie priamo odkazuje na osobitný predpis, priamo predvída uplatnenie\nhmotnoprávnych podmienok podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže pre uplatnenie postupu a\npodanie návrhu podľa § 430 Správneho súdneho poriadku. Z vyššie citovaných ustanovení zákona\nvyplýva, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení do 30.6.2014 bol jednoznačný v tom,\nže na inšpekciu v podnikateľských priestoroch požadoval poverenie predsedu úradu (§ 22 ods. 3\nzákona o ochranu hospodárskej súťaže) a na inšpekciu v iných objektoch, priestoroch a dopravných\nprostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, vrátane súkromných\npriestorov požadoval vydanie rozhodnutia a súhlas súdu (§ 22 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže). Ustanovenie § 78a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyžadovalo ako prílohu k návrhu\núradu výlučne rozhodnutie úradu alebo Európskej komisie. Nariadenie 1/2003 v tomto smere neurčovalo\nžiadne podmienky pre výkon inšpekcie úradom, či už na účely prešetrovania podľa zákona alebo v\nprípadoch možného porušenia čl. 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (vtedy čl. 81 a 82\nZES). Rovnako to platí aj pre znenie zákona s účinnosťou od 01.07.2014.\n88. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) a k) ZoHS úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou\npre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu, ktoré odkazuje príkladmo na nariadenie\nRady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií\nmedzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev\nL 024, 29/01/2004) a podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností\npodľa § 22a ods. 8.\n89. Ustanovenie § 22a ods. 8 ZOHS výslovne hovorí o iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch\npodnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných\nprostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa, pri ktorých je priamy odkaz „23a)“\na to priamo na ustanovenia § 430 až\n437 Správneho súdneho poriadku.\n90. Podľa § 22a ods. 2 ZOHS poverenie okrem iného obsahuje predmet a účel inšpekcie a poučenie o\nprávach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia\nvykonať.\n91. Ustanovenia § 430 a 433 písm. c) a f) SSP, § 435 ods. 2 písm. d) a § 437 ods. 2 a 3 síce hovoria\no „inšpekcii objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov“, no ustanovenie § 430 SSP priamo\nodkazuje na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade zákon o ochrane hospodárskej súťaže.\n92. ZOHS je ako osobitný predpis v rozlišovaní (i) priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa,\nktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa podľa § 22a ods. 1 ZOHS a (ii) iných priestorov\nalebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, a súkromných priestorov alebo\nsúkromných dopravných prostriedkov súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa podľa §\n22a ods. 8 ZOHS jednoznačný a nespôsobuje výkladové problémy.\n93. Správny súdny poriadok sám rozpoznáva existenciu osobitného predpisu, teda predpisu lex specialis\na tak nemožno aplikovať Správny súdny poriadok ako všeobecný predpis pred špeciálnym predpisom\no ochrane hospodárskej súťaže a to ani s poukazom na výkladovú zásadu lex posteriori derogat legi\npriori.\n\n94. Ak by aj došlo ku kolízii právnych noriem, čo podľa názoru správneho súdu nie je splnené, keď\ndotknuté právne normy (SSP a ZOHS) sú vo vzájomnom súlade, odkazujú na seba a vzájomne sa\ndopĺňajú, samotné kolízne pravidlá majú prioritu podľa tohto poradia: (i) lex superior derogat legi inferiori\n(čo nie je tento prípad), (ii) lex specialis derogat legi generali (konkrétnejšia norma má prednosť pred\nnormou všeobecnejšou, subsidiárnou, ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje)\na až následne (iii) lex posterior derogat legi priori (ktorej aplikácie sa dožaduje žalobca), pričom dôvodová\nspráva, komentár, ani stanovisko rekodifikačnej komisie nie sú pre súd záväzné.\n95. Poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekcie.\nJeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho základe a správny\nsúd uzatvára, že na jeho základe je možné vykonať inšpekciu priestorov a dopravných prostriedkov\npodnikateľa a súhlas súdu s inšpekciou sa vyžaduje iba v prípade iných priestorov alebo dopravných\nprostriedkov podnikateľa a súkromných priestorov alebo súkromných dopravných prostriedkov.\nŽalobca tvrdil, že úrad so žalobcom nijako nekonal, neposkytol mu relevantné informácie a poučenia,\nnedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal ani základné záruky\nochrany práv osôb dotknutých inšpekciou.\n96. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje poučovaniu povinnosť nasledovne:\n- v ustanovení § 22 ods. 1 druhej vete ZOHS: poverenie okrem iného obsahuje poučenie o právach a\npovinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať,\n- v ustanovení § 29 ods. 3 posledná veta ZOHS ohľadom doručovania,\n- v ustanovení § 32 ods. 1 písm. b) ZOHS ohľadom zastavenie konania,\n- v ustanovení § 40 ods. 10 ZOHS ohľadom zachovávania mlčanlivosti,\n- v ustanovení § 25 ods. 6 ZOHS, podľa ktorého úrad poučí účastníkov konania o ich procesných právach\na povinnostiach, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu; túto povinnosť nemá,\nak účastník konania je zastúpený advokátom.\n97. Správny súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže vyplýva, že úrad poučuje účastníka konania, nie jednotlivé fyzické osoby, hoci nad\nrámec uvedeného je nutné poznamenať, že správnemu súdu nie je zrejmé, prečo to v prípade žalobcu\naj nad rámec zákona urobiť nemohol, keď nešlo o “veľkú banku a o desiatky, či stovky kont“, čím vo\nvšeobecnosti argumentoval žalovaný.\n98. Správny súd je názoru, že prešetrovaním dotknutý zamestnanec by aj nad rámec zákona mohol byť\npoučený o možnosti byť prítomný, a realizáciu efektívnej kontroly bez jeho prítomnosti by bolo možné\nzabezpečiť až následne, ak zamestnanec toto svoje právo buď výslovne nevyužije, alebo z okolností\nprípadu je zrejmé, že nehodlá využiť, napr. keď sa v primeranej lehote nedostaví. Táto osobitná\npovinnosť však úradu zo zákona nevyplýva (hoci by mohla vyplývať) a tak nemôže privodiť žalobcom\nnamietanú nezákonnosť.\n99. Napriek tomu, že podľa § 18 ZOHS na postup úradu podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a l) a\n§ 17 sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú konanie a Správny poriadok, okrem\nustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov\nsprávneho orgánu, ktoré sa použijú primerane, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní\nupustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych\norgánov vyplývajúcich zo základných zásad správneho konania a zásad dobrej verejnej správy. V\nzmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy\no správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré\nsa správny poriadok nevzťahuje.\n100. O to viac, ak aj Usmernenie Úradu k inšpekciám v bode 17 uvádza, že osoba, o ktorej súkromné\ninformácie, súkromné elektronické zariadenie alebo súkromný dátový nosič ide má právo byť pri\nprehliadaní prítomná. Jej prítomnosť však nie je podmienkou výkonu inšpekcie.\nŽalobca tvrdil, že úrad nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov úradu dôvernú korešpondenciu\ns advokátom.\n\n101. S prihliadnutím na okolnosť, že konajúci úrad nemal jednoznačnú vedomosť o tom, či\nkorešpondencia je alebo nie je predmetom advokátskeho tajomstva, na mieste samom korešpondenciu\nzapečatil za účelom jej posúdenia, či táto spĺňa atribúty legal professional proviledge (ďalej aj ako „LPP“),\nči advokátskeho tajomstva. Následne nevykonal riadnu selekciu kopírovaných dát z hľadiska toho, či\nspadajú do vymedzeného rámca predmetu inšpekcie, či nie sú súkromnej povahy a či nie sú chránené\nosobitnými predpismi (napr. zákonom o advokácii).\n102. Podľa bodu 18 usmernenia k inšpekciám v prípade, ak dotknutá osoba tvrdí, že vyhotovená\nkópia údajov obsahuje komunikáciu s advokátom, inšpektori ju môžu vyzvať, aby túto komunikáciu\nšpecifikovala (najmä uvedením umiestnenia tejto komunikácie, adresátov a prijímateľov správ) a\nzdôvodnila, prečo tieto údaje je potrebné považovať za dôvernú komunikáciu s advokátom na účely\nobhajoby. Označenie údajov dotknutou osobou nebráni tomu, aby inšpektori zbežne preskúmali a overili,\nči ide skutočne o takýto druh informácií.\n103. Nemožno prisvedčiť právnemu výkladu žalovaného ohľadom zákonnosti napádaného postupu\nv tom zmysle, že ak zákon o ochrane hospodárskej súťaže neupravuje / neupravoval postup na\nvyhodnocovanie toho, čo spadá do LPP, môže postupovať v zmysle usmernenia, či judikatúry Súdneho\ndvora EÚ obdobne ako Európska komisia, pretože je potrebné si uvedomiť, že úrad nie je Komisia\na ich právomoci vychádzajú z iných právnych základov. Analógia (no iba v prospech „obvineného“) je v\nprocesnom práve v zásade dovolená, no analógia v neprospech obvineného je absolútne vylúčená.\n104. Orgán verejnej správy nie je možné stotožňovať s Komisiou, ktorej kompetencie sú vymedzené\nv Nariadení Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch\nzmlúv. Ak Nariadenie č. 1/2003 splnomocňuje Komisiu k vykonaniu zásahov do práv podnikateľov,\nneznamená to, že je k takému zásahu v rovnakom rozsahu splnomocnený aj orgán verejnej správy.\n105. S ohľadom na nedostatočnú právnu úpravu, postup žalovaného pri inšpekcii, ako aj následne\npri nakladaní so získanými dátami nebol postupom „podľa zákona“. Nedostatok zákonného podkladu\npre zásah do základného práva indikuje porušenie citovaných článkov ústavy ako aj čl. 8 Dohovoru,\nnakoľko nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok vyžadovaných pre oprávnené obmedzenie\ngarantovaného práva a tento nedostatok nebolo možné zhojiť akcentovaním legitímneho účelu\nsledovaného vykonaným zásahom, resp. odkazom na akúkoľvek analógiu alebo predchádzajúcu prax.\n106. Správny súd je názoru, že e-maily špecifikované vo výroku I. nemali byť zabezpečené a ak už boli,\nmali byť následne zničené a úrad ani nemal oprávnenie dodatočne posudzovať, či spĺňajú kritériá LPP,\npretože k tomu nemá žiadnu právnu oporu.\n107. Správny súd v napadnutom postupe úradu vzhliadol porušenie práv žalobcu, keď neboli dodržané\nzáruky ochrany dôvernej korešpondencie s advokátom (LPP), pričom v našom právnom poriadku\nneexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s LPP, ani ich likvidácie.\n108. Jediným právnym základom je ustanovenie § 23 zákona o advokácii, ktoré v ods.\n1 ustanovuje povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa\ndozvedel v súvislosti s výkonom advokácie a to práve v prospech klienta. Uvedenej povinnosti koreluje\n„právo klienta na zachovanie dôvernosti o všetkých skutočnostiach“, teda advokátskeho tajomstva.\n109. Právna úprava v ods. 3 dokonca ide nad rámec nevyhnutného, keď advokát má zákonom\nustanovenú povinnosť zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni\nnástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v\nneprospech klienta.\n110. Vnútroštátne právo ako jediné výnimky porušenia povinnosti mlčanlivosti rozpoznáva v ods. 5 a to\niba v spore medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom, v ods. 6 v disciplinárnom konaní\na ods. 9, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. V danom prípade ide\no obmedzenia LPP „stanovené zákonom“.\n111. Hoci ide o povinnosť advokáta, advokátske tajomstvo a povinnosť mlčanlivosti nie je samoúčelná,\nale práve v prospech klienta, keď advokát z povahy veci nemusí mať záujem na utajení, ale je to práve\n\nklient, ktorému musí byť poskytnutá taká úroveň ochrany, že tento musí mať legitímne očakávania,\nže nikto nemôže používať komunikáciu s advokátom na akékoľvek účely a obzvlášť na sankčné\nmechanizmy.\n112. Postup úradu je zákonom upravený iba v prípade utajovaných skutočností a to v ustanovení § 22a\nods. 1 ZOHS za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 215/2004\nZ. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorý umožňuje zapečatiť podklady alebo nosiče.\n113. Úprava v prípade usmernenia úradu podľa názoru správneho súdu nepostačuje, a to z dôvodu,\nže nejde o zákonnú úpravu. Ak neexistuje právna úprava a postup štátneho orgánu je regulovaný len\ninternými pravidlami, odporuje tento stav princípom materiálneho právneho štátu ako aj princípu legality\ndefinovanému v čl. 2 ods. 2 ústavy.\n114. Usmernenie žalovaného nezodpovedá požiadavkám kladeným rozhodovacou činnosťou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva na právnu úpravu, ktorá má byť dostatočnou zárukou na to, aby\nzamedzila riziku zneužitia právomoci zo strany žalovaného orgánu a svojvôli, ku ktorej došlo aj pri\nvyhodnocovaní LPP dodatočne zriadenou komisiou.\n115. Zo zásady legality vyplýva požiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej\nnormy, ktorá musí spĺňať materiálne požiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca\nzáklad pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné\npravidlá na tento prípad (viď napr. prípad E. O. a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92).\n116. Ústavné práva (resp. práva zaručené dohovorom) je v súlade s čl. 13 ústavy možné obmedziť len\nzákonom riadne vyhláseným a zverejneným v zbierke zákonov.\n117. Správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2015, sp.\nzn. I. ÚS 290/2015, ktorý sa týka práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 Ústavy. V tomto\nNáleze Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval: Požiadavka obmedzenia ochrany osobných\núdajov zákonom, a nie akýmkoľvek iným právnym predpisom okrem iného znamená, že zo všetkých\norgánov štátu jedine Národná rada Slovenskej republiky môže prijať právnu úpravu obmedzujúcu\njednotlivca v ochrane jeho osobných údajov. Vláda, ministerstvo vnútra, nijaké iné ministerstvo, krajské\na okresné úrady ani orgány územnej samosprávy nesmú vydať nariadenie vlády, vyhlášku alebo\nvšeobecne záväzné nariadenie obmedzujúce právo na ochranu osobných údajov. Iné ako zákonné\nobmedzenie ochrany osobných údajov neprichádza do úvahy tak na základe podzákonnej úpravy\nvydanej z vlastného rozhodnutia orgánov výkonnej moci alebo územnej samosprávy, ako aj na základe\nzmocnenia uvedeného v zákone. Národná rada bez porušenia viacerých ustanovení ústavy nemôže\nzmocniť ktorýkoľvek orgán verejnej moci, aby obmedzil ústavnú ochranu údajov o osobe svojim\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, (...) Európsky súd pre ľudské práva v každom prípade\nposudzuje, či namietnutý zásah do práva na súkromie vykonala verejná moc v súlade s právnou úpravou,\nktorá musí byť dostupná a dostatočne predvídateľná, t. j. vyjadrená s veľkou mierou presnosti tak, aby\njednotlivcovi umožnila v prípade potreby prispôsobiť svoje správanie právnej úprave (Malone v. the\nUnited Kingdom. séria A, č. 82, body 66 - 68; Rotaru v. Romania [GC], sťažnosť č. 28341/95, bod 55,\nECHR 2000V; Amann proti Švajčiarsku, bod 56). (...) Okrem toho právna úprava, aby bola v súlade s\ndohovorom, musí podľa čl. 13 dohovoru poskytovať aj primeranú ochranu pred svojvôľou a v dôsledku\ntoho s dostatočnou jasnosťou definovať rozsah a spôsob výkonu právomoci zverenej kompetentným\norgánom (Kruslin v. France; S. a Marper proti Spojenému kráľovstvu). (...) Účelu ochrany údajov o osobe\nnezodpovedá akákoľvek generálna norma umožňujúca orgánu verejnej moci, aby získaval a využíval\nosobné údaje. Účel sa napĺňa až vtedy, keď orgán verejnej moci dostane v zákone dostatočne presné\na podrobné splnomocnenie na nakladanie s osobnými údajmi, ktoré neumožní zakladanie databáz o\nčomkoľvek a kedykoľvek, stačí, ak sa vie, na ktorom štátnom orgáne.\n118. Judikatúra ESĽP a následne aj Ústavného súdu SR (I. ÚS 290/2015) sa pri ochrane základných\npráv a slobôd zaoberá otázkou legitimity týchto zásahov s ohľadom na sledovaný cieľ ochrany iných\n(v tomto prípade hospodárskych záujmov), ktorý sa týka práva na ochranu osobných údajov, ktoré je\nchránené v rámci práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 ústavy. Tak, ako v tomto náleze\nkonštatoval ústavný súd, požiadavka obmedzenia ochrany osobných údajov zákonom, a nie akýmkoľvek\n\niným právnym predpisom, okrem iného znamená, že zo všetkých orgánov štátu jedine Národná rada\nSlovenskej republiky môže prijať právnu úpravu obmedzujúcu jednotlivca v ochrane jeho osobných\núdajov tak, aby prípadný namietaný, či namietnutý zásah do práva na súkromie vykonala verejná moc v\nsúlade s právnou úpravou, ktorá musí byť dostupná a dostatočne predvídateľná, pričom účel sa napĺňa\naž vtedy, keď orgán verejnej moci dostane v zákone dostatočne presné a podrobné splnomocnenie na\nnakladanie s osobnými údajmi, ktoré neumožní zakladanie databáz o čomkoľvek a kedykoľvek, stačí,\nak sa vie, na ktorom štátnom orgáne. Uvedené platí aj na advokátske tajomstvo.\n119. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom inšpekcie podľa zákona o hospodárskej\nsúťaže v dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017 v rámci ochrany hospodárskej súťaže, tento správny súd\nnespochybňuje. Správny súd si je vedomý neželaného účinku spôsobeného protisúťažným konaním,\nako aj potreby zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto nežiadúceho spoločenského javu, zároveň\nmá na zreteli, že dohľad štátu na úseku ochrany súťaže vykonávaním právomocí v oblasti ochrany a\npodpory súťaže, je činnosť potrebná vo verejnom záujme.\n120. Avšak aj pri napĺňaní účelu regulácie súťaže zo strany úradu je potrebné, aby tento dôsledne\npostupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 ústavy) a inštitúty inšpekcie a\nadministratívneho trestania na skutkové okolnosti a zistený skutkový stav aplikoval v súlade so zákonom\na s jeho účelom na to určeným, a to predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania\nprocesných práv a povinností prešetrovaných subjektov a tretích strán, do ktorých súkromnej dispozície\nsa prostredníctvom využitia zákonných inštitútov inšpekcie zasahuje.\n121. Správny súd sa v podstate v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu o LPP a poukazuje\nnapr. na Zelenú knihu Európskej komisie o prezumpcii neviny KOM/2006/0174 ktorá používa pojem\n„súdna ochrana práv osôb“, čo v európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti znamená,\nže európski občania majú právo očakávať rovnocenné záruky v celej EÚ.\n122. Z rozhodnutia Veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C-694/20 Orde van Vlaamse Balies,\nIG, Belgian Association of Tax Lawyers, CD, JU proti Vlaamse Regering z 8. decembra 2022 mutatis\nmutandis vyplýva, že vnútroštátny súd poznamenáva, že už samotná skutočnosť, že sa osoba obrátila na\nadvokáta je chránená profesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu\nk verejným orgánom sú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom (bod 14). Dôvernosť vzťahu medzi\nadvokátom-sprostredkovateľom a uvedeným klientom bráni tomu, aby od tohto klienta bolo možné\nvyžadovať, aby tretím osobám, a najmä daňovej správe odhalil existenciu svojej konzultácie s advokátom\n(bod 19). Súdny dvor pri výklade práv zaručených článkami 7 a 47 Charty zohľadniť zodpovedajúce práva\nzaručené článkom 8 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ich vykladá Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“), ako úroveň minimálnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2021,\nConsob, C-481/19, EU:C:2021:84, body 36 a 37) (bod 26). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods.\n1 EDĽP chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu\nkomunikácii medzi advokátmi a ich klientmi (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP zo 6. decembra\n2012, Michaud v. Francúzsko, CE:ECHR:2012:1206JUD001232311, body 117 a 118). Podobne ako\ntoto ustanovenie, ktorého ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo, článok\n7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu,\nako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne očakávať,\nže ich komunikácia zostane súkromná a dôverná [rozsudok ESĽP z 9. apríla 2019, Altay v. Turecko (N\n° 2), CE:ECHR:2019:0409JUD001123609, bod 49]. Preto okrem výnimočných situácií musia mať tieto\nosoby legitímnu dôveru v skutočnosť, že ich advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu to, že sa\ns ním radili (bod 27). Každá osoba podliehajúca súdnej právomoci musí mať možnosť slobodne sa\nobrátiť na svojho advokáta, ktorého samotná profesia v podstate zahŕňa úlohu nezávisle poskytovať\nprávne poradenstvo všetkým osobám, ktoré ho potrebujú, a na druhej strane tomu zodpovedajúcu\npožiadavku lojality advokáta voči svojmu klientovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982,\nAM & S Europe/Komisia, 155/79, EU:C:1982:157, bod 18) (bod 28). Treba preto preskúmať, či tieto\nzásahy do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi zaručeného v článku\n7 Charty môžu byť odôvodnené (bod 33). Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1, pripúšťa\nobmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu\nuvedených práv a – za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality – sú nevyhnutné, pričom\nskutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou, alebo potrebe\nchrániť práva a slobody iných (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International,\n\nC-623/17, EU:C:2020:790, body 63 a 64). V prvom rade, pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej akékoľvek\nobmedzenie výkonu základných práv musí byť stanovené zákonom, táto požiadavka znamená, že akt,\nktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí sám definovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva,\npričom na jednej strane táto požiadavka nevylučuje, aby predmetné obmedzenie bolo formulované\ndostatočne otvoreným spôsobom, aby bolo možné prispôsobiť sa rôznym prípadom, ako aj zmenám\nsituácií (bod 34). Komisia v podstate tvrdila, že toto zverejnenie totožnosti a konzultácie advokátasprostredkovateľa je nevyhnutné na to, aby daňová správa mohla overiť, či sa tento advokát odôvodnene\ndovoláva profesijného tajomstva (bod 54). Toto tvrdenie nemožno prijať (bod 55). V tomto skoršom\nštádiu advokát-sprostredkovateľ nekoná ako obhajca svojho klienta v spore a samotná okolnosť, že\nporadenstvo advokáta alebo cezhraničné opatrenie, ktoré je predmetom jeho konzultácie, môžu viesť k\nsporu v neskoršom štádiu, neznamená, že k zásahu advokáta došlo v rámci alebo na účely práva na\nobhajobu jeho klienta (bod 65). Článok 8ab ods. 5 zmenenej smernice 2011/16 je neplatný vzhľadom na\nčlánok 7 Charty v rozsahu, v akom jeho uplatnenie členskými štátmi má za následok, že advokátovi, ktorý\nkoná ako sprostredkovateľ v zmysle článku 3 bodu 21 tejto smernice, keď je tento zbavený povinnosti\noznamovania informácií stanovenej v odseku 1 článku 8ab uvedenej smernice z dôvodu profesijného\ntajomstva, ktorým je viazaný, sa ukladá oznámiť bezodkladne každému inému sprostredkovateľovi, ktorý\nnie je jeho klientom, povinnosti oznámenia informácií, ktoré mu prislúchajú podľa odseku 6 uvedeného\nčlánku 8ab.\n123. S uvedenými závermi Súdneho dvora EÚ sa správny súd stotožňuje a odkazuje na v nich\nvyjadrené zovšeobecnené princípy, ktoré dopĺňajú ustanovenie § 1 ods. 2 a § 23 zákona o advokácii\na čl. 47 charty, podľa ktorých už samotná skutočnosť, že sa osoba obrátila na advokáta je chránená\nprofesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu k verejným orgánom\nsú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods. 1 EDĽP chráni\ndôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii\nmedzi advokátmi a ich klientmi. Ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo,\nčlánok 7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho\nobsahu, ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne\nočakávať, že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná. Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1,\npripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom.\n124. Reštriktívny výklad, čo sa rozumie LPP, aký aplikoval žalovaný, nie je na mieste, a to obzvlášť v\nprípade, keď jeho záverom je, že nič nespadá pod LPP. Žalovaný ani nemá právomoc posúdiť, či ide o\nkomunikáciu uskutočnenú aj na účel a v záujme práva na obhajobu klienta.\n125. Nezákonnosť preskúmavaného postupu teda spočívala v nesprávne zvolenom procesnom\nprostriedku v štádiu inšpekcie, kedy sa získavali informácie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej,\npričom úrad nerešpektoval LPP, hoci to žalobca, ako aj spoločnosť PENAM SLOVAKIA, a.s. opakovane\nnamietali.\n126. V tejto súvislosti je na mieste zohľadniť zásadu proporcionality, či orgány štátu skutočne nemajú\ndostatok iných prostriedkov, ako oficiálnu dokumentáciu a záznamy právnickej osoby získať (napr.\npriamo zmluvami o fúzii) bez toho, aby museli nad nevyhnutnú mieru zasahovať do zaručených práv\na slobôd (právo na zachovanie dôvernej korešpondencie s advokátom).\n127. Z hľadiska zhodnotenia zásady proporcionality považuje správny súd za potrebné uviesť, že\nsprávnym využitím inštitútov inšpekcie orgán prešetrovania pri zachovaní práv jednotlivcov mohol pre\núčely správneho konania vo veci samej vychádzať z ostatnej a väčšinovej korešpondencie získanej\npočas inšpekcie, ktorá nie je osobitne chránená (výrok III.).\n128. Z hľadiska dodržania zásady proporcionality by bolo poriadku, ak by úrad zbežne preskúmal a overil,\nči ide skutočne o takýto druh informácií, ale po preskúmaní by mal prijať jednoznačný záver o nemožnosti\npoužiť akúkoľvek komunikáciu medzi klientom a advokátom, no v danom prípade bol záver opačný.\n129. Správny súd považuje za nespochybniteľné zákonom priznané rozsiahle právomoci úradu pri\nochrane hospodárskej súťaže, z ktorých niektoré až korešpondujú s inštitútmi trestného práva. Avšak\npráve vzhľadom na tieto široké kompetencie je úrad maximálne povinný dbať na ústavnú a zákonnú\npovinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojej kompetencie pri vykonávaní úkonov na, ktoré\n\nho oprávňuje zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby\nboli zabezpečené legitímne sledované ciele tohto zásahu, avšak na strane druhej v zmysle zásady\nproporcionality, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom\ndo týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane hospodárskej súťaže zakladajúci oprávnenosť zásahov\ndo základných práv musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená\npovinnosť zvoliť pri stanovení oprávnení osôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok,\nktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Aj napriek veľkému významu úloh,\nktoré zabezpečuje žalovaný, nestačí iba argumentovať jeho oprávneniami, lebo podľa názoru správnu\nsúdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť hospodársku súťaž na úkor ústavou a ďalšími predpismi\npriznaných práv osôb podliehajúcich jeho právomoci, keďže každý zásah do týchto práv vykonaný v\nrámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi musí byť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou,\nnakoľko právomoc orgánu štátu je iba predpokladom možnej realizácie takejto právomoci a nie merítkom\nv prípade jeho nedostatočne konkrétne zdôvodnenej intenzity, alebo hĺbky a rozsahu.\n130. Správny súd okrajovo dodáva, že nebolo preukázané, že by bolo porušené právo na súkromie\nžalobcu, žalobca tvrdil, že sa nejednalo o „informácie, ku ktorým má PENAM SLOVAKIA, a.s. prístup\na ktoré využíva pre svoju činnosť“, ide o tvrdenie žalobcu a nie je možné vylúčiť, že sa nejednalo\no informácie, ktoré PENAM SLOVAKIA, a.s. nevyužíva pre svoju činnosť. Uvedené dokáže posúdiť\ndotknutá spoločnosť a presahuje rámec nevyhnutného prieskumu súdom. Žalobca tvrdil, že cieľom nemá\nbyť možnosť úradu pod zámienkou výkonu inšpekcie u jedného podnikateľa de facto vykonať inšpekciu\nu iného podnikateľa, súd prezumuje správnosť a zákonnosť inšpekcie, kým sa v súdnej kontrole ex\npost nepreukáže inak. Žalobca argumentuje aj povinnosťou (riadneho hospodára), ak si žalobca zvolil\nkomunikáciu prostredníctvom jedného e-mailového účtu, je zodpovedný za prístup slovenských autorít\naj k informáciám, ktoré sa môžu týkať iných podnikateľských subjektov, uvedené nie je možné oddeliť.\nSúd sa stotožnil s názorom žalovaného, že často práve ten z podnikateľov v skupine, ktorý nie je priamo\nnadobúdateľom, avšak pôsobí napr. na rovnakých trhoch ako nadobúdaný podnikateľ, môže byť priamo\nalebo nepriamo zapojený do procesu akvizície, keďže primárne na jeho ďalšie pôsobenie na trhu bude\nmať akvizícia priamy vplyv. V tomto prípade bol takýmto podnikateľom práve PENAM SLOVAKIA, a.s.\na nie iný podnikateľ patriaci do skupiny Agrofert, ktorý pôsobí na iných trhoch.\n131. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou\nnapadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy čiastočne vyhovel petitu žaloby a výrokom I. zakázal\nžalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní\ninformácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne\nv použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-mailovej schránky C. vyhotovenými\npočas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré\nsú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 ako:\n- e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7, pretože ide o e-mail advokáta\nadresovaný okrem iného žalobcovi,\n- e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13, pretože ide o e-mail žalobcu\nadresovaný okrem iného advokátovi,\n- e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. XX, pretože ide o e-mail spoločnosti,\nv ktorej bol žalobca štatutárnym zástupcom a je okrem iného adresovaný advokátovi a bol získaný z jeho\ne-mailovej schránky,\n- e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 19 v prílohe č. 19 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013\nod: I. J., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013\n11:30:34, pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta,\n- e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: K. L., pretože\nv tejto časti ide o e-mail advokáta,\n- e-mail zo dňa 21.07.2013 pod poradovým číslom 25 v prílohe č. 25 v časti e-mailu zo dňa 19.07.2013 od:\nI. J., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013\n11:30:34, pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta.\n132. E-mailovú komunikáciu možno považovať za písomnú a súčasne ide o komunikáciu medzi\nadvokátom a klientom. Za komunikáciu klienta a advokáta je nevyhnutné považovať všetku komunikáciu\ns advokátom a to aj s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o advokácii a čl. 47 charty, podľa ktorého každý\nmusí mať možnosť poradiť sa. Rovnako je nerozhodné, či sa advokátske tajomstvo týka právnickej alebo\nfyzickej osoby (žalobcu), pretože z povahy veci tieto požívajú úplne rovnakú právnu ochranu.\n\n133. Správny súd je rovnako názoru, že klient nemusí zdôvodňovať prečo danú komunikáciu považuje za\ndôvernú, postačí jej označenie za dôvernú, ak je na jednej strane advokát. V demokratickej spoločnosti\nnie je možné poskytovanie právnych služieb zúžiť iba na obhajobu, keď výkonom advokácie je podľa §\n1 ods. 2 zákona o advokácii okrem zastupovania klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci\na inými právnymi subjektmi, obhajoby v trestnom konaní aj poskytovanie právnych rád, spisovanie listín\no právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho\nporadenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).\n134. Súčasne výrokom II. uložil žalovanému odstrániť a zničiť informácie z e-mailovej schránky C.\nzískané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA,\na.s. špecifikované vo výroku I. rozsudku vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek\ndokumentov a informačných systémov žalovaného protokolárne za prítomnosti žalobcu, do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku, keďže na takýto postup podľa názoru súdu nemali osoby vykonávajúce\ninšpekciu oprávnenie ani na základe zákona, ale ani na základe poverenia vydaného predsedom úradu.\nAk nie sú získané iba informácie nevyhnutné pre činnosť úradu, ale aj informácie, ktorým je priznaná\nochrana, je ich povinnosťou ich čo najskôr odstrániť zo získaných údajov. Takto získané informácie nie\nje možné použiť na žiadny zákonný účel. Ich zhromažďovanie nezodpovedá článku 19 ústavy. V tomto\nohľade správny súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a potrebu dostatočných\nprocesných záruk proti zneužitiu právomoci inter alia právnej úpravy nakladania a prípadného zničenia\nzískaných kópií po odpadnutí dôvodu na ich uchovávanie (viď napr. rozsudok vo veci Delta pekárny a.s.\nproti CR, č. 97/11, najmä § 92; a contrario rozsudok vo veci Bernh Larsen Holding AS a i. proti Nórsku,\nč. 24117/08, najmä § 64 až 75, §171).\n135. Neoprávneným zhromažďovaním informácií a korešpondencie dochádza k porušeniu čl. 19 ods.\n3 Ústavy SR po dobu zhromažďovania. Ak žalovaný ďalej nakladá so zhromaždenými informáciami,\ndochádza k ďalším čiastkovým zásahom do práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, resp.\npodľa čl. 8 Dohovoru. Proti nim musí byť rovnako prípustný účinný prostriedok ochrany; inak by bola\npopretá podstata a zmysel práva na súdnu ochranu, ako aj práva na ochranu súkromia a ochranu\npred nezákonným zhromažďovaním údajov o svojej osobe (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžnz/2/2015).\n136. S pomocou judikatúry možno odvodiť, že účelom zásahových žalôb je jednak ochrana slobody ako\nobjektívnej hodnoty, ale tiež „znezákonenie“, resp. samotné zničenie dôkazov získaných inšpekciou, a\ntým vylepšenie si pozície v meritórnom konaní (II. ÚS 84/2018).\n137. Správny súd žalobu vo zvyšnej časti výrokom III. zamietol, teda pokiaľ ide o „prípadne iné informácie\na podklady“, keďže rozhodnutie by bolo v tejto časti nevykonateľné a pokiaľ ide o všetky ďalšie emaily špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017, keďže\nv danom prípade nejde o komunikáciu s právnym zástupcom, ktorá by požívala zvýšenú privilegovanú\nochranu a súd nezistil nezákonnosť v tejto časti, keď práve zhromažďovanie „zvyšnej“ komunikácie je\ncieľom inšpekcie a ak sa vykonáva v priestoroch podnikateľa, tak na základe poverenia. Ak žalovaný\ntvrdí, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu takejto privilegovanej korešpondencie, na jeho eliminovanie\nslúžia iné právne prostriedky. Obava o zneužívaní je navyše hypotetická, keď aj v danom prípade išlo\niba o 7, resp. 6 z 25 e-mailových vlákien.\n138. Správny súd o trovách rozhodol vo výroku IV. v zmysle § 167 SSP, keď žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal, keď mal úspech v pomerne malej časti e-mailov, a žalovanému podľa pomeru jeho\núspechu nepriznal, pretože nie sú dané dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. O\nvýške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,\nktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n139. Podľa § 143 SSP správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,\nako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v\n§ 142 ods. 1.\n140. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 143 SSP možno opraviť rozhodnutie súdu v prípadoch, ak\nide o chyby v písaní a počítaní, ako aj o chyby, ktoré ako zrejmé nesprávnosti sú podobného pôvodu\n\nako chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo len mechanickou činnosťou osoby, za účasti ktorej\ndošlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia (zápisnica o vyhlásení „rozsudku“), keď ustanovenie\n§ 116 SSP navádza na vyhlásenie „rozsudku“ (ustanovenia o rozsudku sa primerane použijú aj na\nuznesenie), hoci termín vyhlásenia rozhodnutia bol určený za účelom vyhlásenia rozhodnutia (č.l. 749),\nteda uznesenia.\n141. Nakoľko pri vyhotovení znenia rozhodnutia zo dňa 23.10.2023 v zápisnici došlo k zrejmej chybe\nv písaní v označení rozhodnutia, ako aj označenia žalovaného, správny súd v zmysle § 143 SSP\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozhodnutia a rozhodnutie súčasne opravil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na/ SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:58da8ac8-2d34-48bb-8989-1c15ed4a9ace", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.84.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.84.2018.1"}, {"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "18fc1e46-1d4a-4f49-b0c4-30a7fa10923a:ba8c6041-a07c-495d-8698-4276badeb9d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8019200094.2", "spisova_znacka": "7Sa/8/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/8/2019 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8019200094.2"}, {"guid": "6da6cf60-c8c6-4a85-9499-ac4ab9ae62a8:f771ac44-b46f-4e02-830c-bcda5099c8bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201439.1", "spisova_znacka": "6Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/75/2017 z 9. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201439.1"}], "citovane_v": []}