Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/231/2019 1015202065 29. 11. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:1015202065.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: INTRO.CO, s.r.o., so sídlom Kátovská 23, 908 51 Holíč, IČO: 44 978 359, právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom: Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO 36 698 873, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 3, P.O.Box 76, 810 05 Bratislava 15, IČO 30 810 710 , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/300/006639/0293 zo dňa 12.10.2015, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenský metrologický inšpektorát (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu dňa 16.04.2015 metrologickú kontrolu. Zistené nedostatky uviedol v protokole P č. 1080/2015 a kontrolovanej osobe boli v zmysle § 33 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 28.02.2017 (ďalej iba „zákon o metrológii“) uložené nápravné opatrenia: - ihneď po meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku v pneuservise používať platne overené účinné meradlá toho druhu, ktorý je ustanovený v zmysle § 8 zákona o metrológii, - ihneď viesť evidenciu používaných určených meradiel v zmysle zákona o metrológii, - ihneď zistené nedostatky odstrániť a v termíne do 30.04.2015, - o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov písomne informovať pracovisko inšpektorátu v Bratislave, A. X, XXX XX B. a zaslať podklady dokumentujúce odstránenie zistených nedostatkov. 2. Dňa 29.04.2015 kontrolovaná osoba zaslala prvostupňovému orgánu certifikát o overení č. 0110.7015-160 k tlakomeru na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel. Dňa 15.05.2015 zaslala kontrolovaná osoba prvostupňovému orgánu certifikáty o overení č. XXXX/XXX.XX/XX, C. XXXX/XXX.XX/XX, C. XXXX/XXX.XX/XX, XXXX/XXX.XX/XX D. objemovým prietokovým meradlám na oleje a nemrznúce zmesi. Prvostupňový orgán listom zo dňa 11.05.2015 č. 1080/2015/ZK, oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty podľa § 18 Správneho poriadku.
3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 1080/600/2015/R zo dňa 01.07.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX eur za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona o metrológii tým, že na prevádzke E. F. G. E. H. - B., D. XX, I., v čase metrologického dozoru dňa 16.04.2015 - používal pri meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia určené meradlo - tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel: Wika, rozsah: 0-12 bar, výrobné číslo: XXXXXX (ďalej len „tlakomer“) bez platného overenia - používal pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia objemové prietokové meradlá na kvapaliny okrem vody (na oleje): B. H. J., A., typ: LMOG, výrobné čísla: XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX (ďalej len „meradlo na kvapalinu“) bez platného overenia. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutím č. 2015/300/006639/02093 zo dňa 12.10.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa používania meradiel na kvapalinu. Žalovaný odôvodnil zmenu rozhodnutia tým, že prvostupňový orgán na základe správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu záveru, keď posúdil používanie určeného meradla na kvapalinu ako meranie, ktoré nie je meraním súvisiacim s platbami. Žalovaný mal za to, že používanie objemových prietokových meradiel na kvapalinu, určených na výmenu či doplnenie oleja v rámci bezplatného servisu, je bezpochyby meraním súvisiacim s platbami. Žalovaný nezmenil rozhodnutie v časti uloženej pokuty a žalobcovi uložil pokutu v nezmenenej výške XXX eur. Vo vzťahu k výške pokuty uloženej prvostupňovým orgánom odkázal na skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a uviedol, že čas trvania protiprávneho konania bol len jedným zo zákonných kritérií určenia výšky pokuty; prvostupňový orgán použil pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty správnu úvahu, prihliadol na charakter, závažnosť a čas protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, ďalej vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona, a prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania, keďže používaním určených meradiel bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní a tým môže byť ohrozená bezpečnosť cestnej premávky, zákonom chránený majetok, zdravie, životné prostredie a môže byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán ani žalovaný, nie sú povinní preukazovať, či používanie určených meradiel bez platného overenia malo v prípade žalobcu negatívne následky, pretože na uloženie pokuty stačí preukázať, že k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo v prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané. Napokon žalovaný poukázal na nevyhnutnosť proporcionality pokuty v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka. II. Žaloba a vyjadrenie žalovaného 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 6. K meritu veci žalobca uviedol, že žalovaný neprípustne, a teda nezákonne, zmenil prvostupňové v jeho neprospech napriek tomu, že odvolanie proti nemu podal žalobca. Zmena prvostupňového rozhodnutia v neprospech žalobcu spočívala v rozšírení rozsahu protiprávneho konania žalobcu špecifikovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia oproti pôvodnému výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil a vyhodnotil „konanie“ žalobcu, keď rozšíril rozsah jeho „protiprávneho konania“, keďže sa v prípade objemových prietokových meradiel nejedná o meranie súvisiace s platbami podľa § 8 ods. 2 písm. a) v spojení s ods. 3 zákona o metrológii. Žalobca ďalej namietal neprimeranosť výšky sankcie za domnelé „používanie“ tlakomeru a meradiel na kvapalinu.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia III. Konanie na krajskom a kasačnom súde
8. Dňa 25.04.2017 predložil žalobca na pojednávaní návrh, v ktorom v súlade so zmenou právnej úpravy nadobudnutím účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok počnúc od 01.07.2016 (ďalej len „SSP“) označil podanú žalobu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania a žiadal, aby Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ až g/, a ods. 3 SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil, alternatívne aby postupom podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ SSP zmenil napadnuté rozhodnutie v časti výroku o výške uloženej pokuty XXX eur tak, že žalobcovi uloží pokutu vo výške 50 eur. 9. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/313/2015- 61 zo dňa 25. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k 5S/313/2015-96 zo dňa 18. mája 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zmenil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu 50 eur. Zároveň žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 10. Žalovaný podal dňa 13.10.2017 voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Asan/23/2018 zo dňa 13.09.2019 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 11. Kasačný súd poukázal na to, že zákonom určené pravidelné overovanie určených meradiel má zabezpečiť relatívnu istotu, že meradlá merajú správne, na rozdiel od viac-menej nepodloženého spoliehania sa na ich funkčnosť a presnosť. Dôsledky používania nepresných meradiel môžu mať rôznu intenzitu, vo výnimočných prípadoch môžu byť až fatálne. Preto je treba trvať na vynucovaní povinností povinných (kontrolovaných) osôb v zmysle zákona o metrológii. Nemožno opomínať, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti autoservisných služieb. 12. Podľa názoru kasačného súdu v súdenej veci krajský súd v podstate bagatelizoval správny delikt žalobcu, keď mal za to, že nemohli nastať škodlivé následky, pretože meradlá napriek chýbajúcemu overeniu mali potrebné vlastnosti (čo vyplynulo z neskoršieho overenia). Týmto prístupom dal krajský súd neprípustne najavo používateľom určených meradiel, samotnému žalobcovi i širokej verejnosti, že pri tomto type meradiel je len malý až zanedbateľný spoločenský záujem na ich pravidelnom (certifikovanom) overovaní, za predpokladu ich faktickej funkčnosti. Tento moment je ešte zvýraznený tým, že overenie meradiel je v skutočnosti spojené s nákladmi ich používateľa, ďaleko vyššími (cca 350 eur), ako je uložená výška pokuta, na čo správne poukázal žalobca. Správnemu súdu neprislúcha také moderačné oprávnenie, ktoré by eliminovalo niektorú z funkcií uloženej sankcie. V takejto situácii pokuta podľa názoru kasačného súdu naozaj dostatočne neplní preventívnu funkciu. V kontexte uvedeného nepôsobí presvedčivo ani argumentácia žalobcu, že na jeho nápravu by postačilo aj samotné prejednanie veci. Uložená sankcia musí byť spôsobilá účinne postihnúť žalobcu a zároveň ho odradiť od zanedbávania sankcionovaných povinností (a v tomto smere pôsobiť i na ďalšie subjekty v podobnom postavení). Jej výška sa s ohľadom na zistené okolnosti celkom iste má približovať dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby (čo správne orgány v prejednávanom prípade rešpektovali), avšak tak ako nesmie byť neprimeraná povahe skutku alebo pre delikventa likvidačná, nemôže ani prestať plniť funkciu sankcie. Na základe týchto úvah dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd vec posúdil v rozpore s § 36 ods. 3 zákona o metrológii, keď považoval uloženú pokutu vo výške 700 eur za neprimeranú povahe skutku a uložil žalobcovi pokutu vo výške 50 eur. Okrem toho, hoci to sťažovateľ nenamietal, kasačný súd dal do pozornosti, že v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP môže správny súd pristúpiť k sankčnej moderácii na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania. Zo súdneho spisu však nevyplýva, že by krajský súd vykonával samostatné dokazovanie; v podstate len odmietol správnu úvahu žalovaného a nahradil ju vlastnou úvahou. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/231/2019. 14. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 15. Správny súd viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom nanovo preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona SSP je potrebné ju zamietnuť. 16. Keďže predmetom preskúmania správnym súdom boli rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, teda ide o konanie vo veciach správneho trestania, v ktorom správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd skúmal aj prípadnú existenciu vád konania tak, ako sú vymedzené v § 195 SSP. 17. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2013, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 19. Podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 21. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. 22. Podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200 000 Sk (6.638 eur) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. 23. Podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii, pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 24. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii, nie je na úvahe správneho orgánu, či v prípade porušenia ustanovení zákona sankciu uloží. Z gramatického výkladu citovaného ustanovenia vyplýva, že správny orgán vždy uloží sankciu - pokutu, pričom zákon ohraničuje iba jej hornú hranicu. Zákon neumožňuje vyriešiť porušenia zákona iba upozornením na protiprávny stav. Správny orgán musí pri ukladaní pokuty zohľadniť zákonné kritéria a vo svojom rozhodnutí odôvodniť ako na každé z nich prihliadol. Zároveň však správny súd podotýka, že nepochybne je treba rozlišovať, či nezákonným konaním došlo len k ohrozeniu, alebo aj reálne nastal škodlivý následok v podobe materiálnej škody, škody na zdraví, poškodenia životného prostredia a podobne. Potom stanovenie výšky pokuty za zistený správny delikt správnym orgánom je výsledkom jeho správnej
úvahy a súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého správneho rozhodnutia prihliada iba na to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk zákona. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, zrušiť len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu a zisteným skutočnostiam. Takéto pochybenie však v konaní ani v obsahu napadnutého rozhodnutia správny súd nezistil. V danom prípade išlo o správny delikt vymedzený v § 36 ods. 1 písm. c) zákona č.142/2000 Z. z., ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu nebolo potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo úmysel) a žalobca sa svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, pretože zákon o metrológii neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na vznik žalobcovej zodpovednosti stačilo preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo sa v danom prípade bezpochyby uskutočnilo. Taktiež samotné odstránenie zisteného nedostatku nezbavilo žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v čase metrologického dozoru dňa 16.04.2015. Bolo povinnosťou žalobcu zjednať nápravu odstránením zisteného nedostatku v stanovenej lehote, a preto poukazovanie na túto skutočnosť z hľadiska výšky uloženej pokuty neobstojí. Správny súd musí konštatovať, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a dostatočne rozvinul svoju správnu úvahu o výške uloženej pokuty žalobcovi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne rešpektoval tak preventívnu, ako aj represívnu funkciu pokuty, z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti ako aj vyvarovaniu sa porušovania zákonných povinností žalobcom do budúcna. 25. Správny súd len dopĺňa, že výška uloženej pokuty sa s ohľadom na zistené okolnosti približuje dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby (maximálna výška 6.638 eur). Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri jej určení vychádzali z času trvania protiprávneho stavu vymedzenom ako čas metrologického dozoru dňa 16.4.2015, zohľadnili všetky kritériá a uloženú pokutu považovali za primeranú skutkovým okolnostiam. Pri takto stanovenej výške pokuty správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán a ani žalovaný nevybočili z voľnej správnej úvahy a pokutu uložili v zákonnom rozmedzí. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že prípadné uloženie nižšej pokuty, tak ako to navrhoval žalobca, by podľa súdu nesplnilo ani preventívnu a určite nie represívnu funkciu pokuty. Dôsledky používania nepresných meradiel môžu mať rôznu intenzitu, vo výnimočných prípadoch môžu byť až fatálne. Preto je treba trvať na vynucovaní povinností povinných osôb v zmysle zákona o metrológii. 26. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že určené meradlá neboli používané, správny súd poukazuje na skutkové zistenia uvedené v protokole o kontrole, dôkazy a fotodokumentáciu obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetné meradlá (tlakomer a meradlo na kvapaliny) boli predložené zamestnancom žalovaného v deň vykonania metrologického dozoru na prevádzkových priestoroch žalobcu. Správny súd preto vyhodnotil túto argumentáciu žalobcu za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný správny delikt. Používanie určených meradiel a porušenie povinností, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu, a za ktoré je napadnutými rozhodnutiami sankcionovaný, tak ničím spochybnené neboli. 27. Napokon, za dôvodnú nebolo možné vyhodnotiť ani námietku týkajúcu sa zmeny napadnutého rozhodnutia žalovaným v neprospech žalobcu, a tým porušenia zásady zákazu reformatio in peius. Zásada zákazu reformatio in peius (v neprospech obvineného) predstavuje jednu zo základných zásad trestného konania a uplatňuje sa v odvolacom konaní, kedy druhostupňový orgán verejnej moci pristúpi k uloženiu prísnejšej sankcie ako prvostupňový orgán a dopĺňa zásadu legitímneho očakávania. Jej podstatou je zabrániť situácii, keď obvinený nepodá opravný prostriedok voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu obavy z uloženia prísnejšieho trestu odvolacím orgánom. Uvedená zásada nie je priamo upravená v Správnom poriadku. V prejednávanej veci žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a odstránil zistenú vadu vo výroku, keď mal za to, že prvostupňový orgán na základe správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu záveru týkajúcom sa spôsobu používania kontrolovaného meradlá na kvapaliny. Zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis alebo neúplne a nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, vychádzali z totožného skutku, to znamená z používania určených meradiel bez platného overenia, v ktorom videli porušenie zákonnej povinnosti žalobcu, pričom porušenie tejto zákonnej povinnosti viedlo k zhodnému záveru o spáchaní správneho deliktu. Doplnenie spôsobu používania meradla na kvapaliny aj v súvislosti s platbami, nemožno označiť za také, kedy
by bol odôvodnený záver o porušení zásady zákazu reformatio in peius zo strany žalovaného, naviac, ak spôsob používania určeného meradlá netvorí skutkovú podstatu samotného správneho deliktu (na spáchanie deliktu postačuje používanie meradiel bez platného overenia). Žalovaný v napadnutom odvolaní nezmenil kvalifikáciu správneho deliktu a nerozhodol v neprospech žalobcu, pretože výška udelenej pokuty zostala nezmenená. Za sankciu, ktorá je zmenená v neprospech obvineného, treba považovať takú sankciu, ktorá v čase jej uloženia zhoršuje postavenie obvineného zo správneho deliktu v porovnaní so sankciou uloženou rozhodnutím prvostupňového orgánu. Na základe zákazu reformatio in peius nie je možné napr. uložiť vyššiu pokutu, alebo uložiť pokutu namiesto pokarhania. Porušením zákazu reformatio in peius však nie je doplnenie neúplného výroku prvostupňového rozhodnutia. Zákaz reformatio in peius sa tak výslovne vzťahuje len na opatrenia sankčnej povahy, a pri posudzovaní, či došlo k jej porušeniu, je nutné pristúpiť k porovnaniu sankčného postihu žalobcu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci k žiadnej takejto zmene nedošlo. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžo/147/2007: „Krajský súd nepovažoval za opodstatnenú ani druhú námietku žalobcu, že žalovaný svojím rozhodnutím porušil zásadu zákazu reformatio in peius, pretože táto sa vzťahuje na výrok o uloženej sankcii. V danom prípade žalovaný preskúmavaným rozhodnutí zmenil výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenia vyhlášky, upravujúcej paušálnu náhradu trov konania, nejde teda o zmenu v neprospech odvolateľa, pretože zmena sa nevzťahuje na výrok o uloženej sankcii........ Odvolací súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu ohľadne vyhodnotenia námietky žalobcu, podľa ktorej žalovaný svojím rozhodnutím porušil zásadu zákazu reformatio in peius, pretože ako správne uviedol krajský súd táto sa vzťahuje na výrok o uloženej sankcii.“ 28. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správny súd považoval za vecne správne, neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O náhrade trov konania a kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a § 467 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).