Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/29/2023 0723100422 22. 09. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1
Uznesenie 14 1S/29/2023
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: BPS PARK a.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 688 025, zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o rozhodol: 13 1S/29/2023
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.07.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 13 1S/29/2023
I. 1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 18.07.2023 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj „žalovaný“) č. MAGS ODP 54968/2023-434893 zo dňa 10.07.2023 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný ako vecne a miestne príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákona) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) v spojení s § 7b ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) a s čl. 73 písm. a) Štatútu žalovaného určuje použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych cestách I. až III triedy na území hlavného mesta Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) Bratislavy podľa k napadnutému opatreniu priložených projektov organizácie dopravy č. 1-5 „Parkovacia politika PAAS – BA Staré Mesto, Návrh zmeny dopravného značenia z dôvodu úpravy parkovania v zóne SM0“, ktorých súčasťou je aj úprava zóny
SM1. Predmetom určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení je aj: (1) odstránenie dopravných značiek a dopravných zariadení, ktoré sa nachádzajú pri parkovacích automatoch, ktoré vizuálne označujú umiestnenie parkovacích automatov, (2) odstránenie smerových tabúľ, ktoré navádzajú k parkovacím automatom, (3) odstránenie vodorovného dopravného značenia a parkovacích dopravných zariadení na vyhradených parkovacích miestach, na ktorých sa odstraňuje zvislá dopravná značka (odstraňuje sa vyhradené parkovacie miesto). Vydaniu napadnutého opatrenia predchádzalo vydanie stanoviska správcov pozemných komunikácií, konkrétne stanoviska Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 8416/52287/2023/DOP/Ďua zo dňa 07.07.2023 a stanoviska Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, oddelenia správy komunikácií č. MAG 430128/2023 zo dňa 07.07.2023, ako aj stanoviska Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave č. KRPZ-BA-KD13-1234-001/2023-S zo dňa 29.06.2023 v zmysle 3 ods. 7 cestného zákona. 2. Konkrétne sa napadnuté opatrenie týka použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych cestách I. triedy Dostojevského rad, Karadžičova v úseku Malý trh - Továrenská, Námestie Ľudovíta Štúra, Rázusovo nábrežie, Staromestská, Šafárikovo námestie, Vajanského nábrežie, na miestnych cestách II. triedy Alžbetínska, Cintorínska, Dunajská, Jesenského, Kollárovo námestie, Mlynské nivy v úseku Ulica 29. augusta - Karadžičova, Námestie Nežnej revolúcie, Námestie SNP, Palisády, Rajská, Suché Mýto, Špitálska, Štúrova, Ulica 29. augusta, Zámocká, Župné námestie, na miestnych cestách III. triedy Bezručova, Cukrová, Dobrovičova, Dobrovského, Drevená, Fajnorovo nábrežie, Ferienčíkova, Francisciho, Gajova, Gondova, Gorkého, Grösslingova, Heydukova, Hollého, Hviezdoslavovo námestie, Jakubovo námestie, Janáčkova, Jedlíkova, Klemensova, Kolárska, Komenského námestie, Konventná, Kozia, Kúpeľná, Lazaretská, Lodná, Lomonosovova, Malý trh, Mariánska, Medená, Múzejná, Palackého, Panenská, Paulínyho, Podjavorinskej, Pilárikova, Prešernova, Riečna, Rigeleho, Sienkiewiczova, Svoradova, Škarniclova, Štetinova, Tallerova, Tobrucká, Továrenská v úseku Lazaretská - Dostojevského rad, Treskoňova, Veterná, Vysoká, Zochova, Židovská, Živnostenská. Spolu 75 ciest alebo ich úsekov. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že právnymi následkami napadnutého opatrenia hrozí vznik závažnej ujmy na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako obchodnej spoločnosti, či vznik značnej finančnej škody. Žalovaný podľa žalobcu pristúpi k odstráneniu dopravného značenia a dopravných zariadení nevyhnutných na prevádzkovanie systému dočasného parkovania podľa (i) nájomnej zmluvy č. 72/05 podpísanej dňa 21.09.2005 medzi Mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto ako vlastníkom príslušných miestnych komunikácií a prenajímateľom, rozpočtovou organizáciou mestskej časti VEPOS ako správcom týchto miestnych komunikácií a žalobcom (do 28.10.2008, kedy došlo k zmene právnej formy, podnikajúcim pod obchodným menom Bratislavská parkovacia služba, s.r.o.) ako nájomcom (ďalej len „nájomná zmluva“) a (ii) zmluvy o spolupráci č. 246507921500 podpísanej dňa 29.12.2015 medzi žalovaným a žalobcom (ďalej len „zmluva o spolupráci“), čím žalobcovi fakticky zamedzí ďalšiu prevádzku hlavného predmetu podnikania žalobcu, z ktorého plynie takmer všetok príjem. Hroziaca ujma je preto objektívne závažná, spôsobilá z finančného hľadiska ublížiť žalobcovi v rozsahu zákonom spomínanej značnej škody, t.j takej ktorá je pre žalobcu mimoriadne ekonomicky citeľná, s priamym, peňažne vyjadriteľným, dosahom. Táto hroziaca ujma je tiež spôsobilá ovplyvniť ďalšiu existenciu obchodnej spoločnosti, a v neposlednom rade poškodiť aj jej zamestnancov zo sociálneho hľadiska. Žalobca uvádza, že ak by bola žaloba vyhodnotená ako dôvodná, bude už vzniknutý stav napraviteľný iba so značnými ťažkosťami (ak vôbec), bude už medzičasom aktuálne existujúce dopravné značenie odstránené a škoda na strane žalobcu bude napriek zrušeniu napadnutého opatrenia ďalej narastať. Žalobca predložil čestné vyhlásenie subjektu zodpovedného za vedenie účtovníctva a spracovanie účtovnej závierky žalobcu, ktorý má potvrdzovať, že väčšina príjmov žalobcu (viac ako 95 %) pozostáva práve z prevádzky doterajšieho systému spoplatneného parkovania a strata tohto príjmu bude mať pre žalobcu nezvratné existenčné následky. 4. Priznanie odkladného účinku nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom, keďže aktuálne existujúci systém dočasného parkovania je na území mestskej časti a hlavného mesta SR Bratislavy žalobcom prevádzkovaný už od roku 1996. Žiadne tretie osoby nebudú navrhovaným odkladom účinkov napadnutého opatrenia po dobu šiestich mesiacov dotknuté takým spôsobom, ktorý by zakladal rozpor s verejným záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, na existencii funkčného systému
dočasného parkovania, či iným verejný záujmom. Naopak má žalobca informáciu, že sa viacero subjektov (tretích osôb) obrátilo na žalovaného s požiadavkou o rešpektovanie existujúcich zmluvných vzťahov, ktoré majú svoj základ v nájomnej zmluve či v zmluve o spolupráci, na preukázanie čoho žalobca predkladá dva listy adresované žalovanému tretími stranami (advokátkou kanceláriou JUDr. Miroslav Horváth, s.r.o. a Veľvyslanectvom Maďarska). II. 5. Žalovaný dňa 24.8.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 22.08.2023, v ktorom k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko nie sú splnené zákonom požadované náležitosti. Poukázal na to, že napadnuté opatrenie už bolo vykonané, čo má podľa žalovaného znemožňovať odklad vykonateľnosti. Ďalej uviedol, že žalobca už nemá legitímne právo prevádzkovať parkovacie miesta po prijatí Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 9/2021 z 24.06.2021, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č. 8/2019 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel (ďalej len „VZN č. 9/2021“) a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 6/2023 z 25.05.2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel (ďalej len „VZN č. 6/2023“). 6. Priznanie odkladného účinku by bolo podľa žalovaného v rozpore s verejným záujmom. Ten spočíva podľa žalovaného v bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Verejný záujem má byť viditeľný aj s ohľadom na zákonné vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti strieť umiestnenie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení je prostriedkom, ktorý umožnil zaviesť stav v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Priznaním odkladného účinku by vznikol opätovne nelegálny stav v rozpore s verejným záujmom. III. 7. Žalobca doručil dňa 04.09.2023 podanie, ktorým predčasne a bez nahliadnutia do súdneho spisu dedukoval oneskorenie žalovaného s doručením vyjadrenia k žalobe. Navrhoval súdu uplatniť koncentráciu k domnelo oneskorene podanému vyjadreniu a argumentom žalovaného v ňom uvedených podľa § 105 písm. c) SSP a neprihliadať v konaní na tieto tvrdenia a na dôkazné prostriedky doručené s vyjadrením žalovaného. 8. Následne dňa 12.09.2023 doručil žalobca súdu podanie označené ako Doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy, v ktorom predkladá argumentáciu k spôsobilosti napadnutého opatrenia byť predmetom súdneho prieskumu, k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, k úlohe súdu v rámci rozhodovania o odkladnom účinku a k procesným podmienkam priznania odkladného účinku správnej žalobe. Vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu na priznanie odkladného účinku poukazuje žalobca na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn 6S/3/2022 zo dňa 17.04.2022, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, predmetom ktorej je prieskum určenia použitia trvalého dopravného značenia postupom podľa § 3 ods. 2 druhá veta cestného zákona. S odkazom na toto uznesenie žalobca nesúhlasí s argumentom žalovaného, že odkladný účinok nie je možné nariadiť z dôvodu osadenia dopravného značenia a dopravných zariadení v zmysle napadnutého opatrenia. Osadením sa hrozba závažnej ujmy na právach a oprávnených záujmoch žalobcu, či hrozba vzniku značnej finančnej škody transformuje z roviny hypotetickej do reálneho stavu. Žalobca tiež odmieta zánik jeho oprávnenia prevádzkovať systém dočasného parkovania, pričom odkazuje na dôvodovú správu k VZN č. 6/2023, ktorá uvádza pracovný harmonogram spúšťania zón regulovaného parkovania. Ten predpokladal zavedenie zóny „SM0 Centrum – Panenská“ pôvodne až v rokoch 2026 až 2029, teda po uplynutí doby trvania nájomnej zmluvy. Preto žalobca trvá na tom, že až vydaním napadnutého opatrenia prišlo k zmene právneho postavenia žalobcu a k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 9. Žalovaný podľa žalobcu vo svojom vyjadrení nevysvetlil, prečo by mal byť odklad účinku napadnutého opatrenia v rozpore s verejným záujmom. Žalobca poukázal na dĺžku doby doterajšieho prevádzkovania systému spoplatneného parkovania a tiež na viacero subjektov, ktoré písomnou formou prejavilo záujem na kontinuite tohto systému. Preto by opätovné osadenie dopravného značenia a dopravných zariadení žalobcu nemohlo zakladať rozpor s verejný záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a na existencii funkčného systému dočasného parkovania, či iným verejným záujmom. Verejný záujem žalobca vymedzuje aj odkazom na čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného záujmu“). Žalobca uvádza, že v konaní doposiaľ nebolo preukázané a žalovaný ani netvrdí, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe by mohlo dôjsť k majetkovej či inej ujme mnohých občanov. Preto nie je priznanie odkladného účinku v rozpore s verejným záujmom ako záujmom všeobecne prospešným. Znovuosadenie predchádzajúceho dopravného značenia a dopravných zariadení by bolo reálne uskutočniteľné. IV. 10. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, (b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 11. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 12. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. 13. Podľa § 6a cestného zákona (1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu,2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. (2) Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. (3) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby. 14. Podľa § 61 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (1) Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. (2) Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje (a) orgán podľa osobitného predpisu..
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“), obec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania, ... f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, ... j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. 16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. 17. Podľa § 8 zákona o obecnom zriadení, majetok obce slúži na plnenie úloh obce a má sa zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila. 18. Podľa čl. 73 ods. 1 písm. a) Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy, Bratislava podľa osobitného predpisu určuje použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych komunikáciách I. až IV. triedy a účelových komunikáciách, povoľuje vyhradené parkoviská na miestnych komunikáciách I. a II. triedy, na chodníkoch prejazdných úsekov ciest I. až III. triedy a na pozemkoch vo vlastníctve Bratislavy, pokiaľ tieto pozemky neboli zverené do správy mestskej časti, 19. Podľa § 3 VZN č. 6/2023, prevádzku parkovacích miest zabezpečuje Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava (ďalej len „prevádzkovateľ“); prevádzkovateľ pre účely podrobnejšej úpravy práv a povinností vyplývajúcich z tohto všeobecne záväzného nariadenia vydá prevádzkový poriadok. 20. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 21. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má pritom tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku škodu či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. 22. Materiálnymi predpokladmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba určitej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je už hrozba ujmy a nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018 zo dňa 07.02.2018). 23. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 185 až 189 návrhu zákona Správny súdny poriadok „predstavuje odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti“ podľa § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Priznaním odkladného účinku „sa negujú všetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“. V. 24. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku súd zobral do úvahy skutkové a právne dôvody a dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou, no aj skutkové a právne dôvody a dôkazy predložené žalobcom dňa 12.09.2023. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je v zmysle § 185 a nasl. SSP časovo obmedzený. Žalobca ho môže podať kedykoľvek počas konania alebo aj opakovane až do konečného meritórneho rozhodnutia správneho súdu. Z toho dôvodu sa na posúdenie skutkových a právnych tvrdení žalobcu vo vzťahu k odkladnému účinku neaplikuje § 183 SSP, v zmysle ktorého môže žalobca doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Návrh na priznanie odkladného účinku je v tomto procesne samostatným návrhom, ktorý má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), ktorý je možné doplniť (opakovane podať) aj po lehote na podanie žaloby. 25. Súd zvýrazňuje a súhlasí s tvrdením žalobcu, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku nie je úlohou správneho súdu preskúmavať zákonnosť správou žalobou napadnutého opatrenia. Zároveň je potrebné dodať, že rozhodnutie súdu vo veci odkladného účinku nemá vplyv na preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého opatrenia a konania správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu, ktoré bude predmetom rozhodovania o zákonnosti napadnutého opatrenia vo veci samej. 26. Preukázanie žalobcom tvrdenej hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj súladnosť prípadného odkladného účinku s verejným záujmom. 27. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 písm. a) SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre jeho priznanie.
28. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. 29. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj v doplnení doručeného dňa 12.09.2023, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh vo vzťahu k druhu a intenzite hroziacej ujmy v podstate odôvodnil tým, že na základe napadnutého opatrenia dôjde, resp. už došlo k zmene dopravných značiek a dopravných zariadení, ktorá znemožní žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú aktivitu, z ktorej má viac ako 95% svojich príjmov. Čestným vyhlásením účtovnej spoločnosti preukázal žalobca jedine to, že 95% príjmov žalobcu dosahoval za posledných 5 rokov (t.j. za roky 2018 až 2022) z prevádzky systému spoplatneného parkovania v centre Bratislavy, ktorá bola uskutočňovaná na základe zmluvy o spolupráci a nájomnej zmluvy. Rovnaký pomer bol evidovaný v prvom polroku 2023. Na podporu svojich tvrdení o tom, že výpadok tohto príjmu predstavuje hrozbu vzniku tvrdenej závažnej ujmy, či vznik značnej finančnej škody, však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého opatrenia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Žalobca opomenul uviesť skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú situáciu žalobcu, uvedením napríklad výšky peňažnej čiastky, akú má reálne žalobca k dispozícii pre svoje podnikateľské aktivity, resp. na pokrytie svojich nákladov, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, skladbu jeho nákladov na prevádzku podniku pred a po realizácii napadnutého opatrenia, ako aj ďalších relevantných skutočností, a to tiež za absencie predloženia dôkazov o tvrdených skutočnostiach. Žalobca nepredložil ani účtovnú závierku, či inú účtovnú (analytickú) evidenciu, ktorá by preukazovala, že výpadok príjmov spôsobí žalobcovi závažnú ujmu. 30. Súd nijako nespochybňuje, že výpadok príjmov po realizácii napadnutého opatrenia sa dotkne majetkovej sféry žalobcu ako doterajšieho prevádzkovateľa systému dočasného parkovania. Absencia prírastku na majetku môže byť aj zásadná. Správny súd však poukazuje na to, že samotný viac ako 95% podiel výpadku príjmov na celkových príjmoch žalobcu sám o sebe (bez preukázania nákladov, výnosov, aktív a pasív spoločnosti) neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil a ani neosvedčil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové (v tomto prípade tvrdené finančné) okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. 31. Na základe tvrdení žalobcu a ním predloženého čestného vyhlásenia spoločnosti poskytujúcej žalobcovi účtovné služby si správny súd nemal možnosť vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako obchodnej spoločnosti, či vznik značnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej značnej finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú
však súdu nepreukázal. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení nesie výlučne žalobca. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu a za žalobcu vyhľadávať dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky podľa § 185 písm. a) SSP. 32. Ak nie je splnená prvá hmotnoprávna podmienka podľa § 185 písm. a) SSP, nie je relevantné posudzovať súladnosť prípadného odkladného účinku správnej žaloby s verejným záujmom. Napriek tomu súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu uvádzaným v jeho návrhu vo vzťahu k verejnému záujmu. Neexistenciu rozporu prípadného odkladného účinku správnej žaloby s verejným záujmom v zásade odôvodňuje: (i) dĺžkou prevádzkovania systému dočasného parkovania žalobcom už od roku 1996; (ii) neexistenciou zásahu (majetkovej či inej ujmy) tretích osôb (mnohých občanov) po dobu šiestich mesiacov spôsobom, ktorý by zakladal rozpor s verejným záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záujmom na existencii funkčného systému dočasného parkovania, či iným verejný záujmom, ak by bol priznaný odkladný účinok; (iii) záujmom tretích osôb na ďalšom fungovaní doterajšieho systému dočasného parkovania prevádzkovaného žalobcom. Žiadne z týchto tvrdení však nepreukazuje, že prípadné priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom, ktorý sleduje napadnuté rozhodnutie. 33. Pre posúdenie skutočnosti, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe bude alebo nebude v rozpore s verejným záujmom je potrebné identifikovať verejný záujem, ktorý má byť chránený zákonom predpokladanými účinkami/dôsledkami napadnutého opatrenia. Verejný záujem je neurčitý právny pojem, ktorého obsah normotvorca štandardne vymedzuje prijatými pravidlami a účelom, ktorý tieto pravidlá sledujú. Málokedy je verejný záujem explicitne definovaný právnou normou. Takým príkladom je čl. 3 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý definuje verejný záujem ako „záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“. Keďže bola táto definícia prijatá „na účely tohto zákona“, zreteľne vyjadruje monetárny prvok záujmu, ktorý musí verejný funkcionár uprednostniť pred záujmom osobným pri výkone svojej verejnej funkcie. Právny poriadok však pozná mnoho ďalších druhov verejného záujmu, resp. ďalšie verejné záujmy, ktoré má právna norma chrániť a ktoré neobsahujú žiadny alebo minimálny finančný (peňažný) prvok, resp. ktorých hodnota je ťažko (prípadne až sekundárne, ak vôbec) vyjadriteľná v peniazoch. Spôsob ich vyjadrenia taktiež variuje od explicitného pomenovania po implicitné uchopenie. Napr. verejný záujem na tom, aby verejné prostriedky nezískavali hospodárske subjekty porušujúce zákaz nelegálneho zamestnávania, je vyjadrený stratou spôsobilosti takéhoto hospodárskeho subjektu byť prijímateľom verejných prostriedkov (§ 8a ods. 1 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 66 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe), ako aj možnosť vylúčenia z verejných obstarávaní (§ 40 ods. 8 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní). Verejný záujem na vytváraní a udržiavaní územného systému ekologickej stability je explicitne formulovaný v § 3 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Preto sú podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, povinní navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. Cestný zákon umožňuje cestnému správnemu orgánu na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť diaľnicu či inú cestu, prípadne sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, „ak to vyžaduje nevyhnutný verejný záujem, najmä bezpečnosť dopravy, stavba, údržba alebo ochrana diaľnice, cesty alebo miestnej cesty alebo verejnej účelovej cesty“ (§ 7 ods. 1 cestného zákona). Záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených viacerými zákonmi, podzákonnými predpismi i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi Európskej únie. Týmto stručným prehľadom chce správny súd poukázať na to, že vylúčiť rozpor priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záujmom na existencii funkčného systému dočasného parkovania (ktoré pomenoval samotný žalobca), nemôže byť postavené len na posúdení (a žalobcom konštatovanom vylúčení) existencie zásahu (majetkovej či inej ujmy) tretích osôb po dobu šiestich mesiacov, kým súd rozhodne o žalobe v prípade priznania odkladného účinku (§ 187 ods. 1 SSP). Takýto prístup je zo strany navrhovateľa priznania odkladného účinku nedostatočný, keďže účelom právnych noriem, ktoré oprávňujú žalovaného na vydanie napadnutého opatrenia a právnych noriem, na ktorých implementáciu bolo napadnuté opatrenie vydané, sú chránené ďalšie verejné záujmy, ktoré žalobca nepomenoval vo svojom návrhu.
34. Napadnutým opatrením bolo určené použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych cestách I. až III. triedy na vymedzených úsekoch mestskej časti Staré Mesto podľa § 3 ods. 2 cestného zákona. Možnosť obce použiť na označenie parkovacích miest dopravné značenie bola explicitne zavedená zákonom č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 01.01.2012 do cestného zákona doplnil § 6a, podľa ktorého môže obec ustanoviť úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie na účel organizovania dopravy na území obce, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Ak sa obec rozhodla ustanoviť úseky komunikácií na dočasné parkovanie, tieto úseky musia byť vymedzené všeobecne záväzným nariadením a musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Výnos z úhrad za dočasné parkovanie je príjmom obce. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 30.11.2013 rozšírené zákonom č. 388/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ten explicitne umožnil poveriť prevádzkou parkovacích miest aj inú právnickú osobu ako právnickú osobu zriadenú obcou. Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V prípade prevádzky parkovacích miest inou právnickou osobou musí všeobecne záväzné nariadenie obce ustanoviť aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. Všeobecne záväzné nariadenie obce je tak v oblasti parkovacej politiky obce zákonom aprobovaným prameňom práva, v ktorom je obec plne autonómna (za dodržania zákonných limitov) rozhodnúť o spôsobe zabezpečenia prevádzky parkovacích miest. Dôvodová správa k zákonu č. 249/2011 Z. z. uvádza: „Úhrada za užívanie miestnych komunikácií bola upravená v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Novelou zákona však došlo k zrušeniu miestnej dane za dočasné parkovanie motorových vozidiel ako súčasti miestnej dane za zabratie verejného priestranstva. Danou zmenou tak mestá a obce stratili možnosť účinným spôsobom regulovať statickú dopravu na svojom území. Mestám a obciam vznikajú problémy pri spoplatňovaní parkovania na ich území v miestach, kde to samospráva považuje za potrebné, resp. vhodné.“. Orgány samosprávy sú v oblasti dočasného parkovania tým normotvorcom, ktorý má určiť, či existuje vôbec potreba regulovať statickú dopravu, resp. dočasné parkovanie na území príslušnej obce alebo mesta. Ak áno, sú to orgány samosprávy, ktoré musia identifikovať potreby daného mesta s ohľadom na intenzitu dopravy a situáciu v obci so statickou dopravou, potrebu regulovať konkrétne časové úseky, konkrétne časti obce, potrebu viac či menej intenzívne regulovať určité územie odlišnou sadzbou poplatkov a pod. Dôvodová správa k zákonu č. 388/2013 Z. z. explicitne pomenúva nasledovné faktory, ktoré posudzuje výlučne obec (jej orgány) pri rozhodovaní o kvalitnom systéme dočasného parkovania: finančné, technické, personálne možnosti obce, technické a odborné knowhow vrátane predchádzajúcich praktických skúsenosti s prevádzkou dočasného parkovania. Všetky tieto a mnohé ďalšie skutočnosti musí zohľadniť konkrétna samospráva v rámci projektu organizácie dopravy a navrhnúť taký systém dočasného parkovania, ktorý bude reflektovať potreby obyvateľov (a návštevníkov) konkrétnej obce a bude v konečnom dôsledku v súlade nie len s verejným záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, verejným záujmom na existencii funkčného systému dočasného parkovania, no aj s konkrétnym verejným záujmom určitej časti obce, širšieho verejného celku, či konkrétnej ulice, keďže situácia, podmienky a potreby regulácie sa môžu značne líšiť. Preto zákonodarca splnomocnil v plnom rozsahu samosprávu na to, aby ako normotvorca formou všeobecne záväzného nariadenia určil komplexnú podobu funkčného systému dočasného parkovania. 35. Napadnuté opatrenie a ním zavedené určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení má slúžiť na implementáciu projektov organizácie dopravy č. 1-5 „Parkovacia politika PAAS – BA Staré Mesto, Návrh zmeny dopravného značenia z dôvodu úpravy parkovania v zóne SM0“. Projekty organizácie dopravy upravujúce parkovaciu politiku hlavného mesta SR Bratislavy v zóne Staré Mesto predstavujú postupnú realizáciu systému dočasného parkovania schváleného VZN č. 6/2023 účinného od 01.07.2023, resp. VZN č. 9/2021 účinného od 01.10.2021. Napadnuté opatrenie tak má realizovať ciele parkovacej politiky schválené v zmysle uvedených všeobecne záväzných nariadení hlavného mesta SR Bratislavy. Základné pravidlá a princípy regulácie parkovacej politiky na území hlavného mesta boli schválené Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy ako „Princípy a štandardy regulácie PAAS“ (uznesenie č. 192/2023 zo dňa 25.05.2023, ktorým bolo prijaté aj VZN č. 6/2023). Parkovacia politika na území Bratislavy sa má riadiť týmito zásadami: „(1.) systém rezidentského parkovania zvýhodňuje obyvateľov s trvalým pobytom v meste, (2.) princípy parkovania
sú jednotné na celom území mesta, čo zaručí ich zrozumiteľnosť, (3.) v lokalitách s vysokou atraktivitou parkovania (nad 85 % ponuky) budú na základe dopravno-inžinierskych analýz vytvorené zóny s plateným parkovaním, s cieľom znevýhodniť dlhodobé parkovanie návštevníkov a zvýhodniť rezidentov (4.) zavedením rezidentského parkovania dôjde k zrušeniu vyhradeného parkovania (mimo ŤZP v mieste trvalého bydliska a TAXI) na základe projektov organizácie dopravy, ktoré spracuje hlavné mesto, (5.) zavedením regulácie v zónach zohľadňujúcej aktuálne technické normy, ako aj potreby pre bezpečný pohyb chodcov sa odstráni zvykové, neraz bezpečie chodcov narúšajúce parkovanie v celej regulovanej zóne. (6.) výnosy zo zavedenia parkovacej politiky sa budú prioritne používať, okrem pokrytia nákladov na zavádzanie zón a prevádzku regulácie, hlavne na údržbu zón, podporu a rozvoj udržateľnej mobility, najmä rozvoj verejnej hromadnej a iných ekologických foriem dopravy, skvalitňovanie uličného priestoru, či výstavbu parkovacích domov a parkovísk, za týmto účelom je zriadený Peňažný fond na rozvoj udržateľnej mobility v hlavnom meste SR Bratislave, (7.) infraštruktúra systému regulovaného parkovania bude navrhnutá s využívaním moderných technológií, (8.) mesto pripraví projekty budovania kapacít záchytných parkovísk na okraji mesta s napojením na MHD (projekty P+R), (9.) mesto a mestské časti spoločne podporia budovanie hromadných parkovísk a parkovacích domov, osobitne na pozemkoch mesta, (10.) mesto bude rozširovať ponuku inej ako individuálnej automobilovej dopravy, konkrétne posilňovanie a skvalitňovanie MHD, modernizácie električkových tratí so zavedením preferencie električkovej dopravy na jednotlivých radiálach, vyhradené jazdné pruhy pre verejnú dopravu a dynamickú preferenciu na svetelných križovatkách pre trolejbusy a autobusy s ohľadom na miestne podmienky, budovanie cyklistických trás a rozširovanie systému zdieľaných bicyklov, systém zdieľania áut, zlepšovanie podmienok pre peší pohyb a pod.“. 36. Žalobca neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku, o ktorý žiada, nebolo v rozpore s verejným záujmom. Na tomto mieste je potrebné opätovne zvýrazniť, že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno v úrovni osvedčenia tvrdených skutočností, znáša žalobca. Ten sa v žiadnom rozsahu nevysporiadal s verejnými záujmami, ktoré majú byť realizované napadnutým opatrením. Zároveň sa nevysporiadal ani s ním naznačovaným finančným posúdením ujmy tretích osôb, ku ktorej by nemalo podľa žalobcu dôjsť priznaním odkladného účinku. Žalobca neposúdil, či vznikne ujma na rozpočte žalovaného ako subjektu združujúceho osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (§ 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení) a ktorého základnou úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj jej území a o potreby obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Ak žalobca tvrdí zásadnú finančnú škodu na jeho strane, pravdepodobne dosahuje z činnosti prevádzky parkovacích miest tržby a pravdepodobne aj zisk (tieto skutočnosti nijako neosvedčil, ako už bolo konštatované). Vznikne alebo nevznikne v prípade priznania odkladného účinku ujma na rozpočte mesta (alebo jeho mestských častí) z príjmov z parkovania, ktoré do aplikácie napadnutého opatrenia inkasoval žalobca (a ktoré tvoria 95% jeho príjmov)? Bude alebo nebude mesto ukrátené na určitých výnosoch zo zavedenia parkovacej politiky, ktoré by mohlo inak smerovať na plnenie cieľov verejnej parkovacej politiky, ktoré samospráva určila ako prostriedok na dosiahnutie komplexnejších cieľov, ktoré sú vo verejnom záujme (údržba zón, podpora a rozvoj udržateľnej mobility, rozvoj verejnej hromadnej a iných ekologických foriem dopravy, skvalitňovanie uličného priestoru, výstavba parkovacích domov a parkovísk, budovanie cyklistických trás a rozširovanie systému zdieľaných bicyklov)? Aká časť výberu parkovného predstavuje tržby (prípadný zisk) žalobcu, o ktoré sa nenavýšia verejné rozpočty? Na tieto a ďalšie logické otázky žalobca vo svojej analýze súladu odkladného účinku s verejným záujmom nijako neodpovedal a nepredložil k posúdeniu súladu s verejným záujmom žiadne dôkazy. 37. Odkaz žalobcu na priznanie odkladného účinku uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn 6S/3/2022 zo dňa 17.04.2022 sa týka iného skutkového stavu, ktorý nie je relevantný v posudzovanom prípade. Žalobcom referované opatrenie upravilo použitie troch dopravných značiek (trvalé značenie č. 253 – 10 Najvyššia dovolená rýchlosť (10km/h), dopravné značenie č. 240 – 10 Maximálna hmotnosť (10t) a dopravné značenie č. 202 – Stoj, daj prednosť v jazde) na jednom úseku miestnej cesty v intraviláne obce. Cieľom tohto opatrenia, vo vzťahu ku ktorému bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, bola ochrana právom chránených záujmov obyvateľov danej ulice/lokality. Napadnuté opatrenie hlavného mesta SR Bratislavy sa týka určenia použitia dopravných značiek na účel realizácie systému dočasného parkovania v mestskej časti Staré Mesto na 75 miestnych cestách alebo ich úsekoch. Ďalším podstatným rozdielom je žiadateľ, ktorým bolo v prípade napadnutého opatrenia hlavné mesto SR Bratislava, ako prevádzkovateľ systému dočasného parkovania podľa § 3 ods. 1 VZN č. 6/2023, resp. § 3 VZN č. 9/2021 účinného do 30.06.2023. Práve rozsah, dopad a účel napadnutého opatrenia a rozsah, dopad a účel opatrenia posudzovaného Krajským súdom v Košiciach je odlišný. Tento rozdiel
poukazuje aj na osobitnú povahu určenia použitia dopravných značiek ako hybridného správneho aktu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 430/2013 zo dňa 02.07.2015, bod 24), ktorý nie je čisto individuálnym, no ani čisto normatívnym správnym aktom a jeho charakter sa môže meniť s ohľadom na účel, ktorý určenie sleduje. 38. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 2 1S/29/2023
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).