{"guid": "f47eecc9-2187-4cfb-bd98-0b6a7e7d4eac:4f25e3bd-cc2b-4690-aab9-0753df49c6bc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1", "spisova_znacka": "1S/29/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/29/2023 z 22. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 22. septembra 2023, sp. zn. 1S/29/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1", "identifikacne_cislo": "0723100422", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/377", "nazov": "zákon č. 377/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f25e3bd-cc2b-4690-aab9-0753df49c6bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/29/2023\n0723100422\n22. 09. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100422.1\n\nUznesenie\n14\n1S/29/2023\n\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: BPS\nPARK a.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 688\n025, zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO:\n36 857 513, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1,\n814 99 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia\norgánu verejnej správy, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o\nrozhodol:\n13\n1S/29/2023\n\nSúd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.07.2023 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n13\n1S/29/2023\n\nI.\n1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 18.07.2023 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti\nopatrenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj „žalovaný“) č. MAGS ODP\n54968/2023-434893 zo dňa 10.07.2023 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný ako vecne\na miestne príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách (cestný zákona) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) v spojení s §\n7b ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) a s čl. 73 písm. a) Štatútu žalovaného určuje použitie\ndopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych cestách I. až III triedy na území hlavného\nmesta Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) Bratislavy podľa k napadnutému opatreniu priložených\nprojektov organizácie dopravy č. 1-5 „Parkovacia politika PAAS – BA Staré Mesto, Návrh zmeny\ndopravného značenia z dôvodu úpravy parkovania v zóne SM0“, ktorých súčasťou je aj úprava zóny\n\nSM1. Predmetom určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení je aj: (1) odstránenie\ndopravných značiek a dopravných zariadení, ktoré sa nachádzajú pri parkovacích automatoch,\nktoré vizuálne označujú umiestnenie parkovacích automatov, (2) odstránenie smerových tabúľ, ktoré\nnavádzajú k parkovacím automatom, (3) odstránenie vodorovného dopravného značenia a parkovacích\ndopravných zariadení na vyhradených parkovacích miestach, na ktorých sa odstraňuje zvislá dopravná\nznačka (odstraňuje sa vyhradené parkovacie miesto). Vydaniu napadnutého opatrenia predchádzalo\nvydanie stanoviska správcov pozemných komunikácií, konkrétne stanoviska Mestskej časti Bratislava\n– Staré Mesto č. 8416/52287/2023/DOP/Ďua zo dňa 07.07.2023 a stanoviska Magistrátu hlavného\nmesta SR Bratislavy, oddelenia správy komunikácií č. MAG 430128/2023 zo dňa 07.07.2023, ako aj\nstanoviska Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky v Bratislave č. KRPZ-BA-KD13-1234-001/2023-S zo dňa 29.06.2023 v zmysle 3 ods. 7\ncestného zákona.\n2. Konkrétne sa napadnuté opatrenie týka použitia dopravných značiek a dopravných zariadení\nna miestnych cestách I. triedy Dostojevského rad, Karadžičova v úseku Malý trh - Továrenská,\nNámestie Ľudovíta Štúra, Rázusovo nábrežie, Staromestská, Šafárikovo námestie, Vajanského\nnábrežie, na miestnych cestách II. triedy Alžbetínska, Cintorínska, Dunajská, Jesenského, Kollárovo\nnámestie, Mlynské nivy v úseku Ulica 29. augusta - Karadžičova, Námestie Nežnej revolúcie,\nNámestie SNP, Palisády, Rajská, Suché Mýto, Špitálska, Štúrova, Ulica 29. augusta, Zámocká, Župné\nnámestie, na miestnych cestách III. triedy Bezručova, Cukrová, Dobrovičova, Dobrovského, Drevená,\nFajnorovo nábrežie, Ferienčíkova, Francisciho, Gajova, Gondova, Gorkého, Grösslingova, Heydukova,\nHollého, Hviezdoslavovo námestie, Jakubovo námestie, Janáčkova, Jedlíkova, Klemensova, Kolárska,\nKomenského námestie, Konventná, Kozia, Kúpeľná, Lazaretská, Lodná, Lomonosovova, Malý\ntrh, Mariánska, Medená, Múzejná, Palackého, Panenská, Paulínyho, Podjavorinskej, Pilárikova,\nPrešernova, Riečna, Rigeleho, Sienkiewiczova, Svoradova, Škarniclova, Štetinova, Tallerova, Tobrucká,\nTovárenská v úseku Lazaretská - Dostojevského rad, Treskoňova, Veterná, Vysoká, Zochova, Židovská,\nŽivnostenská. Spolu 75 ciest alebo ich úsekov.\n3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe\npodľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že právnymi následkami napadnutého opatrenia\nhrozí vznik závažnej ujmy na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako obchodnej spoločnosti,\nči vznik značnej finančnej škody. Žalovaný podľa žalobcu pristúpi k odstráneniu dopravného značenia\na dopravných zariadení nevyhnutných na prevádzkovanie systému dočasného parkovania podľa (i)\nnájomnej zmluvy č. 72/05 podpísanej dňa 21.09.2005 medzi Mestskou časťou Bratislava – Staré\nMesto ako vlastníkom príslušných miestnych komunikácií a prenajímateľom, rozpočtovou organizáciou\nmestskej časti VEPOS ako správcom týchto miestnych komunikácií a žalobcom (do 28.10.2008,\nkedy došlo k zmene právnej formy, podnikajúcim pod obchodným menom Bratislavská parkovacia\nslužba, s.r.o.) ako nájomcom (ďalej len „nájomná zmluva“) a (ii) zmluvy o spolupráci č. 246507921500\npodpísanej dňa 29.12.2015 medzi žalovaným a žalobcom (ďalej len „zmluva o spolupráci“), čím\nžalobcovi fakticky zamedzí ďalšiu prevádzku hlavného predmetu podnikania žalobcu, z ktorého\nplynie takmer všetok príjem. Hroziaca ujma je preto objektívne závažná, spôsobilá z finančného\nhľadiska ublížiť žalobcovi v rozsahu zákonom spomínanej značnej škody, t.j takej ktorá je pre žalobcu\nmimoriadne ekonomicky citeľná, s priamym, peňažne vyjadriteľným, dosahom. Táto hroziaca ujma je\ntiež spôsobilá ovplyvniť ďalšiu existenciu obchodnej spoločnosti, a v neposlednom rade poškodiť aj jej\nzamestnancov zo sociálneho hľadiska. Žalobca uvádza, že ak by bola žaloba vyhodnotená ako dôvodná,\nbude už vzniknutý stav napraviteľný iba so značnými ťažkosťami (ak vôbec), bude už medzičasom\naktuálne existujúce dopravné značenie odstránené a škoda na strane žalobcu bude napriek zrušeniu\nnapadnutého opatrenia ďalej narastať. Žalobca predložil čestné vyhlásenie subjektu zodpovedného za\nvedenie účtovníctva a spracovanie účtovnej závierky žalobcu, ktorý má potvrdzovať, že väčšina príjmov\nžalobcu (viac ako 95 %) pozostáva práve z prevádzky doterajšieho systému spoplatneného parkovania\na strata tohto príjmu bude mať pre žalobcu nezvratné existenčné následky.\n4. Priznanie odkladného účinku nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom, keďže aktuálne\nexistujúci systém dočasného parkovania je na území mestskej časti a hlavného mesta SR Bratislavy\nžalobcom prevádzkovaný už od roku 1996. Žiadne tretie osoby nebudú navrhovaným odkladom účinkov\nnapadnutého opatrenia po dobu šiestich mesiacov dotknuté takým spôsobom, ktorý by zakladal rozpor\ns verejným záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, na existencii funkčného systému\n\ndočasného parkovania, či iným verejný záujmom. Naopak má žalobca informáciu, že sa viacero\nsubjektov (tretích osôb) obrátilo na žalovaného s požiadavkou o rešpektovanie existujúcich zmluvných\nvzťahov, ktoré majú svoj základ v nájomnej zmluve či v zmluve o spolupráci, na preukázanie čoho\nžalobca predkladá dva listy adresované žalovanému tretími stranami (advokátkou kanceláriou JUDr.\nMiroslav Horváth, s.r.o. a Veľvyslanectvom Maďarska).\nII.\n5. Žalovaný dňa 24.8.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 22.08.2023, v ktorom k návrhu žalobcu\nna priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko nie sú splnené\nzákonom požadované náležitosti. Poukázal na to, že napadnuté opatrenie už bolo vykonané, čo má\npodľa žalovaného znemožňovať odklad vykonateľnosti. Ďalej uviedol, že žalobca už nemá legitímne\nprávo prevádzkovať parkovacie miesta po prijatí Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR\nBratislavy č. 9/2021 z 24.06.2021, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie žalovaného\nč. 8/2019 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel (ďalej len „VZN č. 9/2021“) a Všeobecne\nzáväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 6/2023 z 25.05.2023 o dočasnom parkovaní\nmotorových vozidiel (ďalej len „VZN č. 6/2023“).\n6. Priznanie odkladného účinku by bolo podľa žalovaného v rozpore s verejným záujmom. Ten\nspočíva podľa žalovaného v bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Verejný záujem má byť viditeľný\naj s ohľadom na zákonné vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti strieť\numiestnenie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Určenie použitia dopravných značiek\na dopravných zariadení je prostriedkom, ktorý umožnil zaviesť stav v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi. Priznaním odkladného účinku by vznikol opätovne nelegálny stav v rozpore\ns verejným záujmom.\nIII.\n7.\nŽalobca doručil dňa 04.09.2023 podanie, ktorým predčasne a bez nahliadnutia do súdneho\nspisu dedukoval oneskorenie žalovaného s doručením vyjadrenia k žalobe. Navrhoval súdu uplatniť\nkoncentráciu k domnelo oneskorene podanému vyjadreniu a argumentom žalovaného v ňom uvedených\npodľa § 105 písm. c) SSP a neprihliadať v konaní na tieto tvrdenia a na dôkazné prostriedky doručené\ns vyjadrením žalovaného.\n8. Následne dňa 12.09.2023 doručil žalobca súdu podanie označené ako Doplnenie návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, v ktorom predkladá argumentáciu k spôsobilosti napadnutého opatrenia byť predmetom\nsúdneho prieskumu, k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, k úlohe súdu v rámci rozhodovania\no odkladnom účinku a k procesným podmienkam priznania odkladného účinku správnej žalobe. Vo\nvzťahu k rozhodovaniu o návrhu na priznanie odkladného účinku poukazuje žalobca na uznesenie\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn 6S/3/2022 zo dňa 17.04.2022, ktorým bol priznaný odkladný účinok\nsprávnej žalobe, predmetom ktorej je prieskum určenia použitia trvalého dopravného značenia postupom\npodľa § 3 ods. 2 druhá veta cestného zákona. S odkazom na toto uznesenie žalobca nesúhlasí s\nargumentom žalovaného, že odkladný účinok nie je možné nariadiť z dôvodu osadenia dopravného\nznačenia a dopravných zariadení v zmysle napadnutého opatrenia. Osadením sa hrozba závažnej ujmy\nna právach a oprávnených záujmoch žalobcu, či hrozba vzniku značnej finančnej škody transformuje\nz roviny hypotetickej do reálneho stavu. Žalobca tiež odmieta zánik jeho oprávnenia prevádzkovať\nsystém dočasného parkovania, pričom odkazuje na dôvodovú správu k VZN č. 6/2023, ktorá uvádza\npracovný harmonogram spúšťania zón regulovaného parkovania. Ten predpokladal zavedenie zóny\n„SM0 Centrum – Panenská“ pôvodne až v rokoch 2026 až 2029, teda po uplynutí doby trvania nájomnej\nzmluvy. Preto žalobca trvá na tom, že až vydaním napadnutého opatrenia prišlo k zmene právneho\npostavenia žalobcu a k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu.\n9. Žalovaný podľa žalobcu vo svojom vyjadrení nevysvetlil, prečo by mal byť odklad účinku napadnutého\nopatrenia v rozpore s verejným záujmom. Žalobca poukázal na dĺžku doby doterajšieho prevádzkovania\nsystému spoplatneného parkovania a tiež na viacero subjektov, ktoré písomnou formou prejavilo záujem\nna kontinuite tohto systému. Preto by opätovné osadenie dopravného značenia a dopravných zariadení\nžalobcu nemohlo zakladať rozpor s verejný záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\n\na na existencii funkčného systému dočasného parkovania, či iným verejným záujmom. Verejný záujem\nžalobca vymedzuje aj odkazom na čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ochrane verejného záujmu“). Žalobca uvádza, že v konaní doposiaľ nebolo preukázané a žalovaný\nani netvrdí, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe by mohlo dôjsť k majetkovej či inej\nujme mnohých občanov. Preto nie je priznanie odkladného účinku v rozpore s verejným záujmom\nako záujmom všeobecne prospešným. Znovuosadenie predchádzajúceho dopravného značenia\na dopravných zariadení by bolo reálne uskutočniteľné.\nIV.\n10. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať\nsprávnej žalobe odkladný účinok, (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila\nzávažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,\nprípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom, (b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy\nmá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,\na žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore\nso záujmom Európskej únie.\n11. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním\nna základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo\nopatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu\nvo veci samej.\n12. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových\nciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových\ncestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.\n13. Podľa § 6a cestného zákona\n(1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným\nnariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie\nmiesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej\npremávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť\noznačené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec\nustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie\nmotorových vozidiel podľa osobitného predpisu,2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej\nzaplatenia.\n(2) Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d\nods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný\npredpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne\nzáväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest\na spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.\n(3) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka\nparkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie\nje príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.\n14. Podľa § 61 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov,\n(1) Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom,\nako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.\n(2) Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje (a) orgán podľa\nosobitného predpisu..\n\n15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „zákon o obecnom zriadení“), obec pri výkone samosprávy najmä\na) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s\nmajetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,\n...\nf) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,\nobecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,\npamiatkových území a pamätihodností obce,\n...\nj) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých\noblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní\nvhodných podmienok na bývanie v obci,\nk) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb\nobyvateľov obce a rozvoja obce.\n16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných\npríjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.\n17. Podľa § 8 zákona o obecnom zriadení, majetok obce slúži na plnenie úloh obce a má sa zveľaďovať a\nzhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Majetok obce možno použiť\nnajmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Majetok obce, ktorý\nslúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný\na možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.\n18. Podľa čl. 73 ods. 1 písm. a) Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy, Bratislava podľa osobitného\npredpisu určuje použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych komunikáciách I.\naž IV. triedy a účelových komunikáciách, povoľuje vyhradené parkoviská na miestnych komunikáciách\nI. a II. triedy, na chodníkoch prejazdných úsekov ciest I. až III. triedy a na pozemkoch vo vlastníctve\nBratislavy, pokiaľ tieto pozemky neboli zverené do správy mestskej časti,\n19. Podľa § 3 VZN č. 6/2023, prevádzku parkovacích miest zabezpečuje Hlavné mesto Slovenskej\nrepubliky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava (ďalej len „prevádzkovateľ“); prevádzkovateľ\npre účely podrobnejšej úpravy práv a povinností vyplývajúcich z tohto všeobecne záväzného nariadenia\nvydá prevádzkový poriadok.\n20. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden\nz právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany\nsúdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany\npráv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie\ntakého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy\nnevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za\nskonzumované. Odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom\núspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej\nžaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“\nprávnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred\nsprávnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto\nrozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a\nakékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o\nvýnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy.\n21. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej\nžalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia\nalebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia\norgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,\nzávažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného\n\núčinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby\noznačil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má pritom tieto dôvody nielen uviesť,\nale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie\nodkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku škodu či finančnú\nškodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je\npovinnosťou žalobcu.\n22. Materiálnymi predpokladmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je\nhrozba určitej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je už hrozba ujmy a\nnevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska\nškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v\nbudúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 53/2018 zo dňa 07.02.2018).\n23. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 185 až 189 návrhu zákona Správny\nsúdny poriadok „predstavuje odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP širší inštitút ako bol\nodklad vykonateľnosti“ podľa § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Priznaním odkladného\núčinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\nalebo opatrení. Priznaním odkladného účinku „sa negujú všetky účinky a následky preskúmavaného\nrozhodnutia alebo opatrenia“.\nV.\n24. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku súd zobral do úvahy skutkové\na právne dôvody a dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou, no aj skutkové a právne dôvody\na dôkazy predložené žalobcom dňa 12.09.2023. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je v zmysle\n§ 185 a nasl. SSP časovo obmedzený. Žalobca ho môže podať kedykoľvek počas konania alebo aj\nopakovane až do konečného meritórneho rozhodnutia správneho súdu. Z toho dôvodu sa na posúdenie\nskutkových a právnych tvrdení žalobcu vo vzťahu k odkladnému účinku neaplikuje § 183 SSP, v zmysle\nktorého môže žalobca doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie\nžaloby. Návrh na priznanie odkladného účinku je v tomto procesne samostatným návrhom, ktorý má\npovahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), ktorý je možné doplniť (opakovane podať) aj po\nlehote na podanie žaloby.\n25. Súd zvýrazňuje a súhlasí s tvrdením žalobcu, že v rámci rozhodovania o návrhu na\npriznanie odkladného účinku nie je úlohou správneho súdu preskúmavať zákonnosť správou žalobou\nnapadnutého opatrenia. Zároveň je potrebné dodať, že rozhodnutie súdu vo veci odkladného účinku\nnemá vplyv na preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého opatrenia a konania správneho orgánu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, ktoré bude predmetom rozhodovania o zákonnosti napadnutého\nopatrenia vo veci samej.\n26. Preukázanie žalobcom tvrdenej hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie\nodkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť\npreukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z\nkonkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní\no takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje\ndo právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera\nzásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo\ndňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj súladnosť\nprípadného odkladného účinku s verejným záujmom.\n27. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 písm. a) SSP skúmal, či sú\nsplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v\npreskúmavanej veci žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre jeho priznanie.\n\n28. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia\norgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca.\nBremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných\ntvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu\nprípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca\npredložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť\nriadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty\nprávoplatného rozhodnutia.\n29. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej\nžalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe, ako aj v doplnení doručeného dňa 12.09.2023, správny súd nezistil zákonný dôvod pre\njeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom\nprípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda,\nprípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh vo vzťahu k druhu a intenzite hroziacej\nujmy v podstate odôvodnil tým, že na základe napadnutého opatrenia dôjde, resp. už došlo k zmene\ndopravných značiek a dopravných zariadení, ktorá znemožní žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú\naktivitu, z ktorej má viac ako 95% svojich príjmov. Čestným vyhlásením účtovnej spoločnosti preukázal\nžalobca jedine to, že 95% príjmov žalobcu dosahoval za posledných 5 rokov (t.j. za roky 2018 až\n2022) z prevádzky systému spoplatneného parkovania v centre Bratislavy, ktorá bola uskutočňovaná na\nzáklade zmluvy o spolupráci a nájomnej zmluvy. Rovnaký pomer bol evidovaný v prvom polroku 2023.\nNa podporu svojich tvrdení o tom, že výpadok tohto príjmu predstavuje hrozbu vzniku tvrdenej závažnej\nujmy, či vznik značnej finančnej škody, však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil\nani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého opatrenia môže dôjsť k\nnenapraviteľnej majetkovej ujme. Žalobca opomenul uviesť skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú\nsituáciu žalobcu, uvedením napríklad výšky peňažnej čiastky, akú má reálne žalobca k dispozícii pre\nsvoje podnikateľské aktivity, resp. na pokrytie svojich nákladov, výšku aktuálneho úverového zaťaženia,\nskladbu jeho nákladov na prevádzku podniku pred a po realizácii napadnutého opatrenia, ako aj\nďalších relevantných skutočností, a to tiež za absencie predloženia dôkazov o tvrdených skutočnostiach.\nŽalobca nepredložil ani účtovnú závierku, či inú účtovnú (analytickú) evidenciu, ktorá by preukazovala,\nže výpadok príjmov spôsobí žalobcovi závažnú ujmu.\n30. Súd nijako nespochybňuje, že výpadok príjmov po realizácii napadnutého opatrenia sa dotkne\nmajetkovej sféry žalobcu ako doterajšieho prevádzkovateľa systému dočasného parkovania. Absencia\nprírastku na majetku môže byť aj zásadná. Správny súd však poukazuje na to, že samotný viac ako 95%\npodiel výpadku príjmov na celkových príjmoch žalobcu sám o sebe (bez preukázania nákladov, výnosov,\naktív a pasív spoločnosti) neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu.\nVychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k\nzáveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil a ani neosvedčil, v čom konkrétne spočíva\njeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných\nnáležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať\naj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §\n185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný\ndostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové (v tomto prípade tvrdené finančné) okolnosti s ním\nspojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na\njeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak,\naby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu,\nhospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade\nk osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.\n31. Na základe tvrdení žalobcu a ním predloženého čestného vyhlásenia spoločnosti poskytujúcej\nžalobcovi účtovné služby si správny súd nemal možnosť vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii\nžalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu.\nNepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom,\na teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy na právach a oprávnených záujmoch\nžalobcu ako obchodnej spoločnosti, či vznik značnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej značnej\nfinančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú\n\nvšak súdu nepreukázal. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení nesie výlučne\nžalobca. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu a za žalobcu vyhľadávať dôkazy, ktoré\nby odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú\nujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho\npráv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného\núčinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho\nnenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky podľa § 185 písm.\na) SSP.\n32. Ak nie je splnená prvá hmotnoprávna podmienka podľa § 185 písm. a) SSP, nie je relevantné\nposudzovať súladnosť prípadného odkladného účinku správnej žaloby s verejným záujmom. Napriek\ntomu súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu uvádzaným v jeho návrhu vo vzťahu\nk verejnému záujmu. Neexistenciu rozporu prípadného odkladného účinku správnej žaloby s verejným\nzáujmom v zásade odôvodňuje: (i) dĺžkou prevádzkovania systému dočasného parkovania žalobcom\nuž od roku 1996; (ii) neexistenciou zásahu (majetkovej či inej ujmy) tretích osôb (mnohých občanov)\npo dobu šiestich mesiacov spôsobom, ktorý by zakladal rozpor s verejným záujmom na bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky, záujmom na existencii funkčného systému dočasného parkovania, či iným\nverejný záujmom, ak by bol priznaný odkladný účinok; (iii) záujmom tretích osôb na ďalšom fungovaní\ndoterajšieho systému dočasného parkovania prevádzkovaného žalobcom. Žiadne z týchto tvrdení však\nnepreukazuje, že prípadné priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom, ktorý\nsleduje napadnuté rozhodnutie.\n33. Pre posúdenie skutočnosti, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe bude alebo nebude\nv rozpore s verejným záujmom je potrebné identifikovať verejný záujem, ktorý má byť chránený zákonom\npredpokladanými účinkami/dôsledkami napadnutého opatrenia. Verejný záujem je neurčitý právny\npojem, ktorého obsah normotvorca štandardne vymedzuje prijatými pravidlami a účelom, ktorý tieto\npravidlá sledujú. Málokedy je verejný záujem explicitne definovaný právnou normou. Takým príkladom je\nčl. 3 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý definuje verejný záujem ako „záujem, ktorý prináša\nmajetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“. Keďže bola táto\ndefinícia prijatá „na účely tohto zákona“, zreteľne vyjadruje monetárny prvok záujmu, ktorý musí verejný\nfunkcionár uprednostniť pred záujmom osobným pri výkone svojej verejnej funkcie. Právny poriadok\nvšak pozná mnoho ďalších druhov verejného záujmu, resp. ďalšie verejné záujmy, ktoré má právna\nnorma chrániť a ktoré neobsahujú žiadny alebo minimálny finančný (peňažný) prvok, resp. ktorých\nhodnota je ťažko (prípadne až sekundárne, ak vôbec) vyjadriteľná v peniazoch. Spôsob ich vyjadrenia\ntaktiež variuje od explicitného pomenovania po implicitné uchopenie. Napr. verejný záujem na tom, aby\nverejné prostriedky nezískavali hospodárske subjekty porušujúce zákaz nelegálneho zamestnávania, je\nvyjadrený stratou spôsobilosti takéhoto hospodárskeho subjektu byť prijímateľom verejných prostriedkov\n(§ 8a ods. 1 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 66 zákona\nč. 440/2015 Z. z. o športe), ako aj možnosť vylúčenia z verejných obstarávaní (§ 40 ods. 8 písm. b)\nzákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní). Verejný záujem na vytváraní a udržiavaní územného\nsystému ekologickej stability je explicitne formulovaný v § 3 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny. Preto sú podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou\nmôžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, povinní navrhnúť opatrenia, ktoré\nprispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. Cestný zákon umožňuje cestnému správnemu orgánu na\nurčitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť diaľnicu či inú cestu, prípadne sa môže nariadiť obchádzka\nalebo odklon, „ak to vyžaduje nevyhnutný verejný záujem, najmä bezpečnosť dopravy, stavba, údržba\nalebo ochrana diaľnice, cesty alebo miestnej cesty alebo verejnej účelovej cesty“ (§ 7 ods. 1 cestného\nzákona). Záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených\nviacerými zákonmi, podzákonnými predpismi i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi\nEurópskej únie. Týmto stručným prehľadom chce správny súd poukázať na to, že vylúčiť rozpor priznania\nodkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\nzáujmom na existencii funkčného systému dočasného parkovania (ktoré pomenoval samotný žalobca),\nnemôže byť postavené len na posúdení (a žalobcom konštatovanom vylúčení) existencie zásahu\n(majetkovej či inej ujmy) tretích osôb po dobu šiestich mesiacov, kým súd rozhodne o žalobe v prípade\npriznania odkladného účinku (§ 187 ods. 1 SSP). Takýto prístup je zo strany navrhovateľa priznania\nodkladného účinku nedostatočný, keďže účelom právnych noriem, ktoré oprávňujú žalovaného na\nvydanie napadnutého opatrenia a právnych noriem, na ktorých implementáciu bolo napadnuté opatrenie\nvydané, sú chránené ďalšie verejné záujmy, ktoré žalobca nepomenoval vo svojom návrhu.\n\n34. Napadnutým opatrením bolo určené použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na\nmiestnych cestách I. až III. triedy na vymedzených úsekoch mestskej časti Staré Mesto podľa § 3\nods. 2 cestného zákona. Možnosť obce použiť na označenie parkovacích miest dopravné značenie\nbola explicitne zavedená zákonom č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 01.01.2012 do cestného zákona doplnil §\n6a, podľa ktorého môže obec ustanoviť úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie na účel\norganizovania dopravy na území obce, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky\nalebo iný verejný záujem. Ak sa obec rozhodla ustanoviť úseky komunikácií na dočasné parkovanie,\ntieto úseky musia byť vymedzené všeobecne záväzným nariadením a musia byť označené zvislými\na vodorovnými dopravnými značkami. Výnos z úhrad za dočasné parkovanie je príjmom obce. Toto\nustanovenie bolo s účinnosťou od 30.11.2013 rozšírené zákonom č. 388/2013 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ten explicitne umožnil poveriť\nprevádzkou parkovacích miest aj inú právnickú osobu ako právnickú osobu zriadenú obcou. Na úpravu\nvzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku\nobcí v znení neskorších predpisov. V prípade prevádzky parkovacích miest inou právnickou osobou\nmusí všeobecne záväzné nariadenie obce ustanoviť aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích\nmiest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. Všeobecne\nzáväzné nariadenie obce je tak v oblasti parkovacej politiky obce zákonom aprobovaným prameňom\npráva, v ktorom je obec plne autonómna (za dodržania zákonných limitov) rozhodnúť o spôsobe\nzabezpečenia prevádzky parkovacích miest. Dôvodová správa k zákonu č. 249/2011 Z. z. uvádza:\n„Úhrada za užívanie miestnych komunikácií bola upravená v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych\ndaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov. Novelou zákona však došlo k zrušeniu miestnej dane za dočasné parkovanie motorových\nvozidiel ako súčasti miestnej dane za zabratie verejného priestranstva. Danou zmenou tak mestá a obce\nstratili možnosť účinným spôsobom regulovať statickú dopravu na svojom území. Mestám a obciam\nvznikajú problémy pri spoplatňovaní parkovania na ich území v miestach, kde to samospráva považuje\nza potrebné, resp. vhodné.“. Orgány samosprávy sú v oblasti dočasného parkovania tým normotvorcom,\nktorý má určiť, či existuje vôbec potreba regulovať statickú dopravu, resp. dočasné parkovanie na\núzemí príslušnej obce alebo mesta. Ak áno, sú to orgány samosprávy, ktoré musia identifikovať potreby\ndaného mesta s ohľadom na intenzitu dopravy a situáciu v obci so statickou dopravou, potrebu regulovať\nkonkrétne časové úseky, konkrétne časti obce, potrebu viac či menej intenzívne regulovať určité územie\nodlišnou sadzbou poplatkov a pod. Dôvodová správa k zákonu č. 388/2013 Z. z. explicitne pomenúva\nnasledovné faktory, ktoré posudzuje výlučne obec (jej orgány) pri rozhodovaní o kvalitnom systéme\ndočasného parkovania: finančné, technické, personálne možnosti obce, technické a odborné knowhow vrátane predchádzajúcich praktických skúsenosti s prevádzkou dočasného parkovania. Všetky\ntieto a mnohé ďalšie skutočnosti musí zohľadniť konkrétna samospráva v rámci projektu organizácie\ndopravy a navrhnúť taký systém dočasného parkovania, ktorý bude reflektovať potreby obyvateľov (a\nnávštevníkov) konkrétnej obce a bude v konečnom dôsledku v súlade nie len s verejným záujmom\nna bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, verejným záujmom na existencii funkčného systému\ndočasného parkovania, no aj s konkrétnym verejným záujmom určitej časti obce, širšieho verejného\ncelku, či konkrétnej ulice, keďže situácia, podmienky a potreby regulácie sa môžu značne líšiť. Preto\nzákonodarca splnomocnil v plnom rozsahu samosprávu na to, aby ako normotvorca formou všeobecne\nzáväzného nariadenia určil komplexnú podobu funkčného systému dočasného parkovania.\n35. Napadnuté opatrenie a ním zavedené určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení\nmá slúžiť na implementáciu projektov organizácie dopravy č. 1-5 „Parkovacia politika PAAS – BA\nStaré Mesto, Návrh zmeny dopravného značenia z dôvodu úpravy parkovania v zóne SM0“. Projekty\norganizácie dopravy upravujúce parkovaciu politiku hlavného mesta SR Bratislavy v zóne Staré\nMesto predstavujú postupnú realizáciu systému dočasného parkovania schváleného VZN č. 6/2023\núčinného od 01.07.2023, resp. VZN č. 9/2021 účinného od 01.10.2021. Napadnuté opatrenie tak má\nrealizovať ciele parkovacej politiky schválené v zmysle uvedených všeobecne záväzných nariadení\nhlavného mesta SR Bratislavy. Základné pravidlá a princípy regulácie parkovacej politiky na území\nhlavného mesta boli schválené Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy ako „Princípy\na štandardy regulácie PAAS“ (uznesenie č. 192/2023 zo dňa 25.05.2023, ktorým bolo prijaté aj\nVZN č. 6/2023). Parkovacia politika na území Bratislavy sa má riadiť týmito zásadami: „(1.) systém\nrezidentského parkovania zvýhodňuje obyvateľov s trvalým pobytom v meste, (2.) princípy parkovania\n\nsú jednotné na celom území mesta, čo zaručí ich zrozumiteľnosť, (3.) v lokalitách s vysokou atraktivitou\nparkovania (nad 85 % ponuky) budú na základe dopravno-inžinierskych analýz vytvorené zóny s\nplateným parkovaním, s cieľom znevýhodniť dlhodobé parkovanie návštevníkov a zvýhodniť rezidentov\n(4.) zavedením rezidentského parkovania dôjde k zrušeniu vyhradeného parkovania (mimo ŤZP v\nmieste trvalého bydliska a TAXI) na základe projektov organizácie dopravy, ktoré spracuje hlavné\nmesto, (5.) zavedením regulácie v zónach zohľadňujúcej aktuálne technické normy, ako aj potreby\npre bezpečný pohyb chodcov sa odstráni zvykové, neraz bezpečie chodcov narúšajúce parkovanie\nv celej regulovanej zóne. (6.) výnosy zo zavedenia parkovacej politiky sa budú prioritne používať,\nokrem pokrytia nákladov na zavádzanie zón a prevádzku regulácie, hlavne na údržbu zón, podporu\na rozvoj udržateľnej mobility, najmä rozvoj verejnej hromadnej a iných ekologických foriem dopravy,\nskvalitňovanie uličného priestoru, či výstavbu parkovacích domov a parkovísk, za týmto účelom je\nzriadený Peňažný fond na rozvoj udržateľnej mobility v hlavnom meste SR Bratislave, (7.) infraštruktúra\nsystému regulovaného parkovania bude navrhnutá s využívaním moderných technológií, (8.) mesto\npripraví projekty budovania kapacít záchytných parkovísk na okraji mesta s napojením na MHD (projekty\nP+R), (9.) mesto a mestské časti spoločne podporia budovanie hromadných parkovísk a parkovacích\ndomov, osobitne na pozemkoch mesta, (10.) mesto bude rozširovať ponuku inej ako individuálnej\nautomobilovej dopravy, konkrétne posilňovanie a skvalitňovanie MHD, modernizácie električkových tratí\nso zavedením preferencie električkovej dopravy na jednotlivých radiálach, vyhradené jazdné pruhy\npre verejnú dopravu a dynamickú preferenciu na svetelných križovatkách pre trolejbusy a autobusy\ns ohľadom na miestne podmienky, budovanie cyklistických trás a rozširovanie systému zdieľaných\nbicyklov, systém zdieľania áut, zlepšovanie podmienok pre peší pohyb a pod.“.\n36. Žalobca neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku, o ktorý žiada, nebolo v rozpore s verejným\nzáujmom. Na tomto mieste je potrebné opätovne zvýrazniť, že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno\nv úrovni osvedčenia tvrdených skutočností, znáša žalobca. Ten sa v žiadnom rozsahu nevysporiadal\ns verejnými záujmami, ktoré majú byť realizované napadnutým opatrením. Zároveň sa nevysporiadal\nani s ním naznačovaným finančným posúdením ujmy tretích osôb, ku ktorej by nemalo podľa žalobcu\ndôjsť priznaním odkladného účinku. Žalobca neposúdil, či vznikne ujma na rozpočte žalovaného ako\nsubjektu združujúceho osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (§ 1 ods. 1 zákona o obecnom\nzriadení) a ktorého základnou úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj jej území a o potreby obyvateľov\n(§ 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Ak žalobca tvrdí zásadnú finančnú škodu na jeho strane,\npravdepodobne dosahuje z činnosti prevádzky parkovacích miest tržby a pravdepodobne aj zisk (tieto\nskutočnosti nijako neosvedčil, ako už bolo konštatované). Vznikne alebo nevznikne v prípade priznania\nodkladného účinku ujma na rozpočte mesta (alebo jeho mestských častí) z príjmov z parkovania,\nktoré do aplikácie napadnutého opatrenia inkasoval žalobca (a ktoré tvoria 95% jeho príjmov)? Bude\nalebo nebude mesto ukrátené na určitých výnosoch zo zavedenia parkovacej politiky, ktoré by mohlo\ninak smerovať na plnenie cieľov verejnej parkovacej politiky, ktoré samospráva určila ako prostriedok\nna dosiahnutie komplexnejších cieľov, ktoré sú vo verejnom záujme (údržba zón, podpora a rozvoj\nudržateľnej mobility, rozvoj verejnej hromadnej a iných ekologických foriem dopravy, skvalitňovanie\nuličného priestoru, výstavba parkovacích domov a parkovísk, budovanie cyklistických trás a rozširovanie\nsystému zdieľaných bicyklov)? Aká časť výberu parkovného predstavuje tržby (prípadný zisk) žalobcu,\no ktoré sa nenavýšia verejné rozpočty? Na tieto a ďalšie logické otázky žalobca vo svojej analýze\nsúladu odkladného účinku s verejným záujmom nijako neodpovedal a nepredložil k posúdeniu súladu\ns verejným záujmom žiadne dôkazy.\n37. Odkaz žalobcu na priznanie odkladného účinku uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn\n6S/3/2022 zo dňa 17.04.2022 sa týka iného skutkového stavu, ktorý nie je relevantný v posudzovanom\nprípade. Žalobcom referované opatrenie upravilo použitie troch dopravných značiek (trvalé značenie č.\n253 – 10 Najvyššia dovolená rýchlosť (10km/h), dopravné značenie č. 240 – 10 Maximálna hmotnosť\n(10t) a dopravné značenie č. 202 – Stoj, daj prednosť v jazde) na jednom úseku miestnej cesty\nv intraviláne obce. Cieľom tohto opatrenia, vo vzťahu ku ktorému bol priznaný odkladný účinok správnej\nžalobe, bola ochrana právom chránených záujmov obyvateľov danej ulice/lokality. Napadnuté opatrenie\nhlavného mesta SR Bratislavy sa týka určenia použitia dopravných značiek na účel realizácie systému\ndočasného parkovania v mestskej časti Staré Mesto na 75 miestnych cestách alebo ich úsekoch.\nĎalším podstatným rozdielom je žiadateľ, ktorým bolo v prípade napadnutého opatrenia hlavné mesto\nSR Bratislava, ako prevádzkovateľ systému dočasného parkovania podľa § 3 ods. 1 VZN č. 6/2023,\nresp. § 3 VZN č. 9/2021 účinného do 30.06.2023. Práve rozsah, dopad a účel napadnutého opatrenia\na rozsah, dopad a účel opatrenia posudzovaného Krajským súdom v Košiciach je odlišný. Tento rozdiel\n\npoukazuje aj na osobitnú povahu určenia použitia dopravných značiek ako hybridného správneho aktu\n(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 430/2013 zo dňa 02.07.2015, bod 24), ktorý\nnie je čisto individuálnym, no ani čisto normatívnym správnym aktom a jeho charakter sa môže meniť\ns ohľadom na účel, ktorý určenie sleduje.\n38. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n2\n1S/29/2023\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}