Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Saz/3/2023 0723100249 28. 06. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100249.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Marocké kráľovstvo, bez cestovného dokladu, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava, o prepustenie žalobcu zo zaistenia, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Správnou žalobou, doručenou žalobcom priamo súdu dňa 14.6.2023 (vyjadrenie žalovaného spolu s administratívnym spisom bolo súdu doručené až dňa 19.6.2023) sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.3.2023 rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 26.6.2023. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.12.2023 o administratívnom vyhostení žalobcu udelil zákaz vstupu na dobu 2 rokov, čomu okrem iných dôvodov nezodpovedá zákonnosť a účelnosť zaistenia žalobcu. Taktiež odôvodnenie doby zaistenia je nezákonné a nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný minimálne nepopísal realizované úkony v časovom slede, smerujúce k výkonu rozhodnutia smerom k Zastupiteľskému úradu Marockého kráľovstva. Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k zaisteniu možno pristúpiť len ak nemôžu byť uplatnené miernejšie opatrenia. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a preto je nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1 SZa/7/2016 a sp. zn. 1 Sža/26/2015. 3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca sa na území SR zdržiava bez cestovného dokladu, nevlastní finančné prostriedky a nemá možnosť si ich zabezpečiť legálnou cestou, nemá možnosť si zabezpečiť ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu z legálnych finančných prostriedkov. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu za účelné a efektívne, pretože v prípade žalobcu je riziko, že nezaistením by sa naďalej pohyboval po členských štátoch neoprávnene bez cestovného dokladu. Žalobca je osoba, ktorá sa na území SR nachádza bez cestovného dokladu, a bez možnosti si legálnou cestou zabezpečiť finančné prostriedky, ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu. Nemá na území SR a členských štátov oprávnený pobyt, nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, preto mu bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Žalobca spĺňa všetky tri aspekty podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, teda je osobou bez platného dokladu totožnosti, teda nie je možné dôveryhodne overiť jeho totožnosť, nachádza sa na území SR
neoprávnene a bol u neho dôvod na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. o pobyte cudzincov a s poukazom na § 82 ods. 3 písm. b) mu hrozilo uloženie zákazu vstupu na dobu viac ako 3 roky. Doba zaistenia do 26.6.2023 je nevyhnutná, nakoľko bude vyvíjaná činnosť k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, aby mohol byť naplnený výkon administratívneho vyhostenia bez prekážok a s elimináciou rizika úteku. V uvedenom prípade je proces vystavenia náhradného cestovného dokladu časovo náročný a administratívny, preto bola určená dĺžka zaistenia. Pred vykonaním vyhostenia je potrebné spracovať a zabezpečiť doklady, za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, tiež je potrebné komunikovať s príslušným veľvyslanectvom, čo si vyžaduje určitý čas. Následne všetky zistené a zaslané podklady je potrebné spracovať, preložiť a vyhodnotiť a v prípade, že nenastanú komplikácie alebo prekážky, až následne je možné pristúpiť k samotnému výkonu a zrealizovaniu zabezpečenia úkonov k výkonu vyhostenia. Každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a hlavne v prípadoch dožiadaní nie je možné postupy nijako urýchliť resp. naliehať na autority dožiadanej krajiny. Dňa 17.2.2023 bolo na správny orgán doručené stanovisko z ÚPZC Medveďov, kde je uvedené, že nebola potvrdená totožnosť a nebol vystavený náhradný cestovný doklad. Dňa 24.4.2023 bolo na správny orgán zaslané stanovisko z ÚPZC Medveďov, kde sa uvádza, že totožnosť účastníka konania bola potvrdená policajnými autoritami C. kráľovstva prostredníctvom NÚ Interpol Bratislava. Zo stanoviska zo dňa 8.6.2023 vyplýva, že ÚPZC Medveďov dňa 27.4.2023 a 29.5.2023 zaslal dožiadanie na Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva o poskytnutie informácie o vystavení náhradného cestovného dokladu. Do dňa 8.6.2023 nedisponovali žiadnou odpoveďou. Proces zisťovania pravej totožnosti Zastupiteľským úradom Marockého kráľovstva je zdĺhavý. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.12.2022 hliadka Obvodného oddelenia PZ Šaštín - Stráže kontrolovala žalobcu, ktorý nevedel preukázať svoju totožnosť, ani oprávnenosť pobytu na území SR, preto bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka boli so žalobcom spísané zápisnice o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorých bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci administratívneho vyhostenia a vo veci zaistenia. V zápisnici žalobca o. i. uviedol, že nedisponuje cestovným pasom, že nechce v SR požiadať o azyl, chce ísť do Nemecka, má sestru v Taliansku, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine, odišiel z ekonomických dôvodov, nemá finančné prostriedky ani ubytovanie. Z C. odišiel do Tuniska a odtiaľ pricestoval legálne na svoj cestovný doklad do Srbska. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-978-015/2022-AV zo dňa 26.12.2022 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a zákaze vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na 2 roky a rozhodnutím č. PPZ-HCPBA9-978-021/2022-AV zo dňa 26.12.2022 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 26.3.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 citovaného zákona. 6. Listom zo dňa 17.2.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil žalovanému, že vykonal kroky smerujúce k potvrdeniu pravej totožnosti: žiadosť o vykonanie lustrácie / NÚ Interpol Bratislava – zatiaľ bez výsledku, žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu zaslaná na Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni – zatiaľ bez vystavenia dokladu, žiadosť v zmysle Dohody medzi ES a Srbskou republikou o readmisii osôb bez povolenie na pobyt – príslušné policajné autority Srbskej republiky zaslali k žiadosti negatívne stanovisko, teda osobu neprijímajú. 7. Listom zo dňa 14.3.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil žalovanému, že pristúpil ku krokom smerujúcim k zisteniu totožnosti zaistenej osoby, avšak zatiaľ jeho totožnosť nebola potvrdená. Ďalej popísal úkony, ktoré boli uvedené v liste zo dňa 17.2.2023. Dňa 9.3.2023 bola vykonaná návšteva na Zastupiteľskom úrade Marockého kráľovstva vo Viedni za účelom zistenia skutočností ohľadne žalobcu, pričom dostali informáciu, že totožnosť zaistenej osoby nebola potvrdená. 8. Následne bola so žalobcom dňa 18.3.2023 spísaná ďalšia zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené konanie o predĺžení zaistenia. Žalobca na položené otázky neodpovedal. 9. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-5-042/2023-AV zo dňa 18.3.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 26.6.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. 10. Listom zo dňa 14.3.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil žalovanému, že totožnosť účastníka konania bola potvrdená policajnými autoritami Marockého kráľovstva prostredníctvom NÚ Interpol Bratislava. Zistené skutočnosti zaslali na príslušnú ambasádu, avšak zatiaľ nedostali žiadnu odpoveď ohľadne vystavenia náhradného cestovného dokladu. Disponujú informáciou, že keď je potvrdená identita zaistenej osoby prostredníctvom Interpolu, zastupiteľský úrad náhradný cestovný doklad nevystaví. Náhradný cestovný doklad je vystavený po ukončení lustrácií,
ktoré zastupiteľský úrad realizuje po vlastnej línii. Preto nebude možná realizácia výkonu vyhostenia do 26.6.2023. 11. Listom zo dňa 8.6.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil žalovanému, že dňa 27.4.2023 a 29.5.2023 požiadal Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva o zaslanie informácie ohľadne vystavenia náhradného cestovného dokladu. Zatiaľ však nedisponuje žiadnou informáciou ohľadne predmetného náhradného cestovného dokladu. Proces zisťovania pravej totožnosti Zastupiteľským úradom Marockého kráľovstva je zdĺhavý. 12. V priebehu konania na správnom súde oznámil žalovaný súdu, že žalobca dňa 22.6.2023 požiadal o asistovaný dobrovoľný návrat prostredníctvom agentúry Frontex do domovskej krajiny t. j. do Maroka. Za týmto účelom si zabezpečil aj kópiu cestovného dokladu. Rozhodnutím č. PPZ-HCPBA9-5-059/2023-AV zo dňa 23.6.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. s poukazom na § 88 ods. 4 cit. zák. do 26.8.2023. Rozhodnutie bolo dňa 23.6.2023 doručené žalobcovi. 13. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. 15. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 16. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 17. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. 18. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 19. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.
20. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 21. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 22. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 230 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správnej žalobe nemožno vyhovieť. 26. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na 28.6.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť ospravedlnili. 27. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení alebo predĺžení zaistenia bolo síce súladné so zákonom (resp. nebolo preskúmané súdom, lebo nebola podaná správna žaloba), avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. Napriek tomu, že žalobca namietal v žalobe najmä nedostatky vzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o predĺžení zaistenia, ktoré (zrejme) nebolo správnou žalobou (podľa § 221 ods. 1 SSP) napadnuté, z jeho argumentácie bolo možné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania podľa § 206 ods. 3 SSP) abstrahovať namietanie neúčelnosti trvajúceho zaistenia žalobcu. V súlade s § 134 ods. 2 psím. e) SSP súd v predmetnej veci nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania správneho súdu. 28. Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody žalobcu. 29. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť musia byť splnené nie len v čase vydania rozhodnutia o zaistení (predĺžení zaistenia), ale aj počas celej doby trvania zaistenia. Aj keď rozhodnutia o zaistení žalobcu ani o predĺžení zaistenia žalobcu neboli zrušené, podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov žalovaný je povinný skúmať po celý čas zaistenia žalobcu, či trvá účel zaistenia. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie a trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou
starostlivosťou. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v zásade plní povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, keď sa pravidelne informuje, aké úkony Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vykonáva počas zaistenia žalobcu za účelom vybavenia náhradného cestovného dokladu a teda aj následnej realizácie vyhostenia. Z odpovedí Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ktoré boli citované vyššie) vyplýva, aké úkony a s akým výsledkom sú realizované, keď sa podarilo potvrdiť totožnosť žalobcu prostredníctvom NÚ Interpol Bratislava, avšak náhradný cestovný doklad zatiaľ nebol Zastupiteľským úradom Marockého kráľovstva vystavený, a to napriek opakovaným žiadostiam o poskytnutie informácie. 30. Bez ohľadu na uvedené, však bola pre rozhodnutie súdu podstatná najmä iná skutočnosť, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 206 ods. 4 SSP). Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia, ktoré bolo realizované na základe rozhodnutia žalovaného o zaistení zo dňa 26.12.2022 a rozhodnutia o predĺžení zaistenia do 26.6.2023 zo dňa 18.3.2023. V čase vyhlásenia rozsudku (28.6.2023) už uplynula lehota určená rozhodnutím žalovaného o predĺžení zaistenia, avšak dňa 23.6.2023 žalovaný vydal rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia do 26.8.2023, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 23.6.2023. Existuje tu teda nové rozhodnutie, na základe ktorého pokračuje zaistenie žalobcu. Preskúmanie tohto rozhodnutia však nebolo predmetom tohto konania, pričom žalobca ho môže napadnúť žalobou podľa § 221 ods. 1 SSP. V čase vyhlásenia tohto rozsudku ešte neuplynula lehota na podanie takejto žaloby. 31. S prihliadnutím na existenciu tohto rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia súd nemohol rozhodnúť o prepustení žalobcu zo zaistenia, preto žalobu zamietol podľa § 229 SSP. Vzhľadom na tento dôvod zamietnutia žaloby, sa súd v rozhodnutí nezaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, keď tieto sa naviac týkali najmä nedostatkov rozhodnutia o predĺžení zaistenia, ktorého preskúmanie však nebolo predmetnom tohto konania. 32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).