Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Saz/2/2023 0723100245 22. 06. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100245.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnamská socialistická republika, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-443-024/2023-AV zo dňa 25.5.2023 o predĺžení zaistenia žalobkyne, takto rozhodol: I. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-443-024/2023-AV zo dňa 25.5.2023 o predĺžení zaistenia žalobkyne A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnamská socialistická republika, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnenej v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, do 25.07.2023 z r u š u j e . II. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobkyňu bezodkladne zo zaistenia prepustiť. III. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 14.6.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-443-024/2023-AV zo dňa 25.5.2023 (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo veci žalobkyne nedošlo po dobu viac ako dvoch mesiacov k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobkyňu zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu. Za situácie, kedy zo strany zastupiteľského úradu nedošlo k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov Vietnamu nemožno dávať na ťarchu žalobkyni, a to spôsobom dlhodobého držania žalobkyne v zaistení. Vo veci žalobkyne teda existujú faktické prekážky jej vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a má za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia žalobkyne. Predĺženie lehoty zaistenia žalobkyne na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného je neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto aj nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobkyne a naplniť účel zaistenia. Žalobkyňa poukázala na ustálenú
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, kasačného súdu a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že medzi zaistením a účelom zaistenia, t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o administratívnom vyhostení je vzájomná súvislosť, a preto sa nejdená o oddelené konania. Osobitne poukázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 – 81 zo dňa 19.10.2010 a sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 zo dňa 9.10.2013 a rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1SZa/9/2016. Poukázala aj na čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Kadzoev, C-357/09. 3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že dňa 22.5.2023 mu bola doručená žiadosť z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o predĺženie zaistenia, v ktorej bolo uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom smerujúcim k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, nedošlo k jeho vystaveniu a z tohto dôvodu nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia. Ďalej bolo v žiadosti uvedené, že účastník konania je registrovaný v programe dobrovoľného návratu prostredníctvom medzinárodnej organizácie IOM. Na základe toho mal žalovaný za preukázané, že správny orgán smeruje k naplneniu účelu zaistenia. Na základe tejto informácie bolo žalovaným vydané napadnuté rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobkyne bolo potrebné predĺžiť lehotu zaistenia, pričom išlo iba o predĺženie prvej 6 – mesačnej lehoty zaistenia a nie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12 mesiacov, a to z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe uvedeného je jasne preukázané, že zaistením cudzinca žalovaný smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobkyne z územia SR. Stanovená doba zaistenia je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v ktorom je plne implementovaná Smernica EP a R č. 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Žalovaný uviedol, že stanovil dobu zaistenia žalobkyne po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobkyne, vychádzal zo skutočnosti všeobecne známej z jeho praxe s tým, že dobu zaistenia nie je možné vopred určiť, pretože táto závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Žalovaný si plní povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zák. o pobyte cudzincov, o čom svedčí existencia odpovede z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, v ktorej je uvedené, že zaistenie žalobkyne je účelné. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, Ústavou SR, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.3.2023 hliadka Oddelenia mýtnej polície PZ Levice zadržala žalobkyňu, ktorá bola následne predvedená pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobkyne v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobkyňou spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobkyni oznámené začatie konania vo veci jej administratívneho vyhostenia. V tejto zápisnici žalobkyňa o. i. uviedla, že nevie preukázať svoju totožnosť, že nedisponuje cestovným pasom, že nechce v SR požiadať o azyl, chce ísť do Nemecka, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí jej riziko prenasledovania v domovskej krajine, nemá finančné prostriedky na zabezpečenie ubytovania. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-443-010/2023-AV zo dňa 25.3.2023 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobkyne podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a zákaze vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na 3 roky a rozhodnutím č. PPZ-HCPBA12-443-015/2023-AV zo dňa 25.3.2023 žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 25.5.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 citovaného zákona. 6. Listom zo dňa 22.5.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal žalovaného o predĺženie zaistenia žalobkyne z dôvodu, že zaistená osoba napriek úkonom smerujúcim k vystaveniu náhradného cestovného dokladu do dnešného dňa nedisponuje náhradným cestovným dokladom, tým pádom do zákonom stanovenej lehoty zaistenia, teda do 25.5.2023 nebude možná realizácia výkonu vyhostenia z územia SR. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je registrovaná v programe IOM. 7. Následne bola so žalobkyňou spísaná ďalšia zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobkyni oznámené pokračovanie v konaní vo veci zaistenia. Žalobkyňa uviedla, že nemá peniaze, nebude si hľadať žiadne ubytovanie, nechce zostať na Slovensku, chce ísť do Nemecka. 8. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobkyne na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 25.7.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa 22.5.2023 doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia, v ktorej bolo uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom smerujúcim k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, nedošlo k jeho vystaveniu a z tohto dôvodu nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia. Ďalej bolo v žiadosti uvedené, že účastník konania je registrovaný v programe dobrovoľného návratu prostredníctvom medzinárodnej organizácie IOM. Na základe týchto
skutočností je preukázané, že správny orgán smeruje k naplneniu účelu zaistenia. Správny orgán má za to, že v prípade žalobkyne je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia, pričom ide iba o predĺženie prvej 6 – mesačnej lehoty zaistenia a nie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12 mesiacov, a to z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia alternatívneho spôsobu zaistenia a skonštatoval, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pričom vychádzal z vyjadrenia účastníka konania v zápisnici zo dňa 25.5.2023. Napokon žalovaný v rozhodnutí uviedol, že presnú dĺžku potrebnú k reálnemu výkonu vyhostenia účastníka konania nie je možné presne určiť, a je ju možné len odhadnúť z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi SR a Zastupiteľským úradom Vietnamskej socialistickej republiky. Predĺženie zaistenia účastníka konania je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 10. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. 12. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 14. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. 15. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 16. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 17. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 19. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 230 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 22. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 22.6.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť ospravedlnili. 23. Žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu. Žalobkyňa namietala, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že vo veci žalobkyne existujú faktické prekážky jej vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a má za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia. Predĺženie lehoty zaistenia žalobkyne na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného je neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto aj nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobkyne a naplniť účel zaistenia. V súlade s § 134 ods. 2 psím. e) SSP súd v predmetnej veci nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 24. Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia
byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody žalobkyne. 25. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť musia byť splnené nie len v čase vydania rozhodnutia o zaistení (predlžení zaistenia), ale aj počas celej doby trvania zaistenia. Žalovaný je povinný v rámci rozhodovania o zaistení (rovnako o predĺžení zaistenia) skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že mu bola doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia, v ktorej bolo uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom smerujúcim k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, nedošlo k jeho vystaveniu a z tohto dôvodu nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia. Na základe tejto skutočnosti mal žalovaný za preukázané, že správny orgán smeruje k naplneniu účelu zaistenia. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobkyne je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia, a to z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. 26. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola zaistená dňa 25.3.2023. V čase vyhlásenia tohto rozsudku (22.6.2023), bola teda žalobkyňa zaistená už takmer 3 mesiace. Pre súd je pritom rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 206 ods. 4 SSP). Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie a trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Žalovaný v odôvodení napadnutého rozhodnutia neuviedol, aké konkrétne úkony správny orgán vykonáva resp. vykonal počas obdobia do vydania rozhodnutia o predĺžení zaistenia, aby sa naplnil účel zaistenia žalobkyne, ktorým je realizácia jej administratívneho vyhostenia. Nevyplýva to ani z administratívneho spisu, v ktorom absentujú akékoľvek záznamy o reálne vykonaných úkonoch potrebných na realizáciu vyhostenia. Neuviedol to žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe (kde v podstate iba zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia). V rozhodnutí o zaistení žalobkyne zo dňa 25.3.2023 (na str. 3 – 4) bol uvedený súpis úkonov, ktoré je potrebné vykonať, avšak jednalo sa o príliš všeobecný opis súboru činností orgánov verejnej správy, neposkytujúci správnemu súdu možnosť posúdiť opodstatnenosť stanovenej doby zaistenia ani preskúmať, či zaistením žalobkyne dochádza k napĺňaniu jeho účelu. Naviac, tento súpis úkonov bol obsiahnutý v rozhodnutí o zaistení žalobkyne zo dňa 25.3.2023, ktoré nie je predmetom preskúmania v tomto konaní. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neuviedol, ktoré z vyššie spomenutých úkonov už boli vo vzťahu k žalobkyni vykonané, aký bol ich výsledok, a ako prípadne ich vykonanie prispelo k naplneniu účelu zaistenia, resp. z akého dôvodu zatiaľ vykonané neboli. Súd potom nemôže posúdiť nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto pohľadu, je možné skonštatovať, že je nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. 27. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol iba, že aj napriek vykonaným úkonom (bez konkretizácie akých) smerujúcim k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, nedošlo k jeho vystaveniu a z tohto dôvodu nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia (citované zo žiadosti ÚPZC Medveďov), a že je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, čo je len príliš všeobecné konštatovanie, pre ktorého preskúmanie platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom odseku. Navyše, nakoľko už z povahy zaisťovacieho dôvodu je zjavné, že účelom zaistenia je administratívne vyhostenie žalobkyne, odôvodnenie dĺžky doby zaistenia v časti týkajúcej sa zabezpečenia náležitostí (úkonov) potrebných k realizácii vyhostenia, v podstate iba deklaruje aký je účel zaistenia, čo však vyplýva už zo samotného výroku preskúmavaného rozhodnutia. Na povinnosť odôvodniť dĺžku doby zaistenia riadne a dostatočne konkrétnym spôsobom nemá žiadny vplyv ani formulácia výroku rozhodnutia: „na čas nevyhnutne potrebný, najviac do ...“, ani v texte odôvodnenia zdôraznená všeobecná zákonná povinnosť skúmať po celý čas zaistenia účastníka konania, či trvá účel zaistenia. 28. Pokiaľ žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že sa jedná „iba“ o predĺženie prvej 6 – mesačnej lehoty zaistenia, k tomu súd uvádza, že už zo
samotného znenia ust. § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je celkom zrejmé, že už počas prvej 6 – mesačnej lehoty zaistenia musí správny orgán vykonávať úkony potrebné na výkon administratívneho vyhostenia, a len v prípade, že napriek vykonaným úkonom sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže správny orgán rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že už počas prvých 6 mesiacov zaistenia musí správny orgán robiť reálne úkony smerujúce k výkonu administratívneho vyhostenia. Vzhľadom na už skonštatovanú absenciu konkretizácie vykonaných úkonov v napadnutom rozhodnutí, ako aj administratívnom spise, nezostáva súdu iné, ako skonštatovať, že v dôsledku javiacej sa faktickej nečinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu sa ďalšie zaistenie žalobkyne javí ako neefektívne a neúčelné. 29. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.12.2020, sp. zn. 10Szak/13/2020, podľa ktorého pasivita žalovaného môže viesť k záverom o samoúčelnosti zaistenia: „Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia sťažovateľa, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného k nej. Identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu vyhostenia – pre ktorý dôvod je držaný v zaistení) poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo, dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti. Avšak v prejednávanej právnej veci sťažovateľ podal správnu žalobu o prepustenie zaistenia v čase, keď bol v zaistení už viac ako dva mesiace. V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu (úspešný výkon vyhostenia), pričom prípadne zistená pasivita žalovaného by dôvodne viedla k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa je samoúčelné.“ 30. Vzhľadom na uvedené nedostatky je možné uzavrieť, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a najmä nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1písm. d) SSP) a zároveň, pokiaľ ide o záver, že je preukázané, že správny orgán smeruje k naplneniu účelu zaistenia, tento je v rozpore s obsahom administratívneho spisu resp. v ňom nemá oporu, keďže podklady pre takýto záver, nie sú súčasťou administratívneho spisu (§191 ods. 1 písm. f) SSP), čo odôvodňuje jeho zrušenie. 31. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, rozhodol súd o bezodkladnom prepustení žalobkyne zo zaistenia v súlade s § 230 ods. 1 písm. a) SSP. 32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).