Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 6Nt/1/2025 9525100342 15. 12. 2025 Mgr. Miroslav Mazúch ECLI:SK:SSPK:2025:9525100342.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a členov JUDr. Milana Cisarika a JUDr. Mareka Fila v konaní o návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.12.2025 v Pezinku, takto rozhodol: Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom D. E. XX, F. G., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom na povolenie obnovy konania z 30.10.2025 v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-3T/31/2015 z a m i e t a, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. odôvodnenie: Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 09.12.2019, č. k. BB-3T/31/2015-5637 (zv. 24), v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 29.04.2021, č. k. 5 To 7/2020-6064 (zv. 25) bol A. B. uznaný vinným v bode 1), 2) z pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Tr. zák.“) a z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. Za to bol odsúdenému uložený podľa § 225 ods. 6, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 41 ods. 1) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd odsúdenému uložil aj peňažný trest vo výmere 100.000 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Predseda senátu nariadil výkon trestu 29.04.2021 (zv. 25, 6105). Odsúdený trest nastúpil 29.04.2021. V súčasnosti trest odňatia slobody vykonáva v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 08.04.2022, č. k. BB-3T/31/2015-6495 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 09.08.2022, č.k. 2 Tost 15/2022-6521 (zv. 27) súd podľa § 432 ods. 2 Tr. por. nariadil odsúdenému výkon náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Predseda senátu 11.08.2022 nariadil výkon tohto trestu. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo 07.05.2024, č.k. 1 TdoV 7/2022 – 6622 (zv.27) bolo dovolanie odsúdeného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuté. Odsúdený A. B. na verejnom zasadnutí konanom 15.12.2025 okrem iného aj vypovedal, že vo veci podal i ústavnú sťažnosť, ktorú však Ústavný súd SR v júni 2025 odmietol. Následne podal podanie do Štrasburgu (spis 6Nt/1/2025, 207).
*******
Odsúdený A. B., v súčasnosti vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom podal 31.10.2025 návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej pod sp. zn. BB – 3T/31/2015. Podaný návrh odôvodnil tým že Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „PPA“) rozhodnutím z 11.07.2025, č. 01877/2025/640 - 124 razantným spôsobom znížila pôvodne ustálenú výšku nezrovnalosti zo sumy 2.563.407,21 € už iba na sumu 19.395,56 €. Výška nezrovnalosti navyše automaticky nereflektuje výšku škody. Bol totiž povinný participovať na nákladoch projektu len v rozsahu 50 %. Z tohto dôvodu by mu bolo možné dávať na ťarchu maximálne polovicu zo sumy ustálenej nezrovnalosti. Uvedené rozhodnutie ako nový dôkaz zásadným spôsobom narušilo súdom ustálený skutkový dej a odôvodňuje iné rozhodnutie o vine, respektíve uložený trest v je v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Poukázal na to, že PPA pri pôvodnom rozhodnutí konštatovala nezrovnalosť s odchýlkou viac ako 2,5 milióna €. Náklady na vybudovanie vinárstva musel vo výške 50 % hradiť sám a preto môže škoda relevantná na účely tohto konania činiť sumu maximálne 9.697,78 €. Rozhodnutie napĺňa kvalitatívne požiadavky na nový dôkaz, pretože súd v pôvodnom konaní po zistení, že nie je ukončená administratívna kontrola vo vzťahu ku G. H. I., H. prerušil hlavné pojednávanie za účelom získania rozhodnutia PPA o výške nezrovnalosti. Následne síce kvôli dĺžke administratívneho konania (ktoré bolo ukončené až tento rok) v pôvodnom konaní súd pokračoval a nakoniec vyniesol odsudzujúci rozsudok, ale v súčasnosti je už uvedený dôkaz k dispozícii a preto je žiaduce konanie obnoviť a posúdiť znovu vinu a trest. PPA je pritom v zmysle právnych predpisov jediným subjektom oprávneným stanoviť výšku spôsobenej škody a vypracúvať správy o nezrovnalostiach i uložiť nápravné opatrenia alebo pozastaviť vyplácanie podpory. PPA ako nositeľ výlučných kontrolných právomocí vo výroku rozhodnutia mu uložil, aby vrátil príspevok poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 15.10.2008 číslo KE00130, v znení dodatku číslo 1 z 05.03.2009 a číslo 2 z 22.06.2009 vo výške 19 395,56 € . PPA sa pri zisťovaní stavu veci opierala o dôkazy známe jej z úradnej činnosti, najmä o závery vyšetrovania úradu OLAF, znalecký posudok č. 125/2020, znalecký posudok STU Bratislava č. 20/2021 a o zistenia v rámci trestného konania vedeného Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. BB - 3T/31/2015. PPA teda po vykonaných kontrolách dospela k záveru, že nezrovnalosť dosahuje 132 - násobne nižšiu sumu, ako bola pôvodne deklarovaná. PPA vo veci konala dlhé roky (cca 12 rokov), vychádzala zo širokého portfólia dôkazov, jej rozhodnutia podliehali kasácii zo strany odvolacieho orgánu, ktorý apeloval na dôkladnejšie vysporiadanie sa s otáznikmi. Uvedené rozhodnutie je tak novým dôkazom, ktorý odhaľuje zásadný justičný omyl, čo nemôže byť v rámci obnovovacieho konania ignorované. Poukázal na to, že pokiaľ súdy pripúšťajú zmenu výpovede svedka ako dôvod na obnovu konania, a minori ad maius by o to relevantnejšie malo byť brané objektívne rozhodnutie PPA. Pokiaľ ide o otázku, či rozhodnutie správneho orgánu môže na účely obnovy konania typovo spadať pod nový dôkaz, navrhovateľovi je z aplikačnej praxe známy výklad súdov, ktoré rozhodnutia orgánov verejnej správy bežne klasifikujú ako nové dôkazy. Odsúdený ďalej uviedol, že ustanovenie § 394 Tr. por. nekladie bremeno dôvodnosti obnovy konania výlučne na nový dôkaz. Postačuje, ak tento dôkaz v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu už skôr známymi legitimizuje iné rozhodnutie o vine, respektíve, ak v súhrne vzhľadom na tieto dôkazy sa trest javí ako neprimeraný. Rozhodnutie takéto zákonné predpoklady napĺňa a už samo osebe legitimizuje znovuotvorenie konania. Navyše ďalšie skutočnosti a dôkazy súdu už známe dôvodnosť obnovy konania posilňujú. Dotácia bola poskytovaná na princípe preplatenia už existujúcich projektov. Žiadateľ o dotáciu si projekt musel zafinancovať na svoje náklady pred tým, než dotáciou disponoval a než vôbec vedel, že jeho projekt bude refundovaný z prostriedkov dotácie. V čase budovania vinárskej spoločnosti nemohol mať vedomosť, že vynaložené náklady budú raz v budúcnosti preplatené z prostriedkov konkrétnej dotácie. Výdavky išli ďaleko nad rámec prostého nákupu vinárskej technológie. Vinárstvo bolo postavené v čase krízy. Rozhodnutie PPA tak spoločne s ostatnými už známymi dôkazmi dotvára obraz skutkového deja svedčiaceho v prospech potreby opätovného rozhodovania vo veci. V prípade, že sa zistí nižší rozsah škody, môže byť odsúdenému kladená vina iba do rozsahu tejto škody. Nemôže byť preto vinný aj za škodu v rozsahu, v akom podľa nového dôkazu už neexistuje. Jeho vina môže v kontexte G. H. I., H. "v konkurze“ po novom siahať iba do rozsahu polovice sumy 19.395,56 €, t.j. 9. 697, 78 €. Ak by súd v rozpore s touto praxou výklad "iného rozhodnutia o vine" zúžil na "oslobodzujúci rozsudok", predložil by dôvody v prospech záveru o neprimeranosti trestu k závažnosti činu. Odsúdený ďalej uviedol, že ak by konajúci súd dospel k záveru, že nový dôkaz by nemohol privodiť nové rozhodnutie o vine, respektíve, že by v rozpore s judikatúrou ustálil, že na nové rozhodnutie o vine sa vyžaduje zmena rozsudku na oslobodzujúci, tak má za to, že je naplnená alternatívna podmienka pripustenia obnovy konania - uložený trest je v zjavnom nepomere k závažnosti činu. Nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby čelil rovnakému trestu, ak vo vzťahu ku G. H. I., H. mohol
spáchať škodu maximálne v rozsahu 9. 697, 78 € a nie 2.563.407, 21 €. Zmena výšky škody má byť náležite reflektovaná v rámci výmery nového trestu. Podmienka neprimeranosti trestu k závažnosti činu sa neobmedzuje iba na prípady, kedy dôjde k zmene kvalifikácie skutku. Postačuje, že vo svetle nového dôkazu je uložený trest neprimerane prísny. Dokonca, ak je aktuálna právna úprava zhovievavejšia a cez prizmu nového dôkazu odôvodňuje opätovné posúdenie primeranosti trestu vo vzťahu ku skutku (hoci rovnako kvalifikovaného) má byť obnova konania povolená. K zmene trestných sadzieb došlo aj v jeho prípade a preto je nutné posudzovať neprimeranosť trestu cez optiku novej právnej úpravy. Nový dôkaz samostatne alebo v spojení s ostatnými dôkazmi odôvodňuje aplikáciu § 39 Trestného zákona, a teda mimoriadne zníženie trestu. Odsúdený ďalej poukázal na to, že podmienkou povolenia obnovy konania nie je absolútna istota, ale postačuje iba určitý stupeň pravdepodobnosti, či dôvodný predpoklad možnej zmeny rozhodnutia o vine a treste. Aj v konaní o povolenie obnovy konania je potrebné ctiť princíp in dubio pro reo a súd rozhodujúci o povolení obnovy konania by mal k posúdeniu veci pristupovať nepredpojato, t.j. by mal byť v zásade otvorený tomu, že tvrdená nová skutočnosť môže doterajšie rozhodnutie o vine a treste zvrátiť. V záverečnej časti podaného návrhu na obnovu konania odsúdený zrekapituloval, že mu po viac ako dvanástich rokoch bolo doručené rozhodnutie PPA, v ktorom bol konštatovaný vlastný administratívny omyl a teda, že nezrovnalosť, ktorej sa mal dopustiť nie je vo výške 2.563.407,21 €, ale iba vo výške 19.395,56 €. PPA tak sumu nezrovnalosti znížila 132 násobne. Vzhľadom na to, že participoval na nákladoch výstavby vinárstva v rozsahu 50 % vlastnými zdrojmi, výška škody mohla predstavovať maximálne polovicu sumy nezrovnalosti a to čiastku 9.697,78 €. Nemožno potom pochybovať, že uvedené rozhodnutie kvalitatívne napĺňa judikované požiadavky na „nový dôkaz“. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol, aby súd podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v jeho prospech. V uvedenej trestnej veci podľa § 400 ods. 1 Tr. por. navrhol, aby súd zrušil návrhom napadnutý rozsudok vo výroku o vine, vo výroku o treste a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Odsúdený ďalej navrhol, aby súd podľa § 403 Tr. por. rozhodol, že ho neberie do väzby. V prípade, ak by súd mal za to, že sú dané dôvody na jeho vzatie do väzby navrhol, aby väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka aj keď je názoru, že dôvody na vzatie do väzby nie sú dané. Odsúdený predložil aj predmetné rozhodnutie PPA. ******* Predseda senátu po preštudovaní predloženého spisového materiálu nariadil vo veci verejné zasadnutie. Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom 15.12.2025 predniesol návrh na povolenie obnovy konania, pričom sa v celom rozsahu pridržiaval jeho písomného vyhotovenia. Prokurátor sa ku nemu nevyjadril. Odsúdený na verejnom zasadnutí vypovedal, že bol odsúdený protizákonne, pretože sa žiadneho trestného činu nedopustil. Súdy nedostatočne zistili skutkový stav a škoda bola založená len na domnienkach a vymyslených dôvodoch. Za novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo označil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry vydané 11.07.2025. V ďalšej časti výpovede uviedol, že v tejto veci bol uznaný za vinného napriek tomu, že nebolo ukončené správne konanie. Súd najskôr rozhodoval o škode aj na základe rozhodnutia PPA, ale neskôr od toho upustil. Slovenská technická univerzita ako znalecký ústav bola v rámci správneho konania pribratá ešte v roku 2020, ale znalecký posudok bol vyhotovený až v auguste 2021, teda potom ako vo veci rozhodol najvyšší súd. Už predtým bol vypracovaný aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý mu dal za pravdu a dospel v podstate k rovnakým záverom ako nasledovný znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity. Medzi týmito znaleckými posudkami bol v ich záveroch rozdiel len niekoľko tisíc euro. V rámci opísaných technológii, ktoré boli predmetom skutku, pre ktorý bol odsúdený, boli vykonané aj ďalšie pridané hodnoty, čo v pôvodnom konaní nebolo zohľadnené. Za podstatné označil, že začal vykonávať práce na pivnici už v roku 2007 a v roku 2008, keď bola vyhlásená výzva, tak všetky práce už boli zrealizované na 90 %. V pôvodnom súdnom konaní tak neboli zohľadnené rôzne pridané hodnoty, napríklad klimatizácie, prekládka, elektrina, zapojenie, drtina, archívne boxy, nábytok, viaceré degustačné miestnosti a likérska sála. Ku svojej osobe uviedol, že je vo výkone trestu od 29.04.2021 a koniec trestu má niekedy v roku 2032. Podľa nových predpisov by mal mať nárok na trest domáceho väzenia v roku 2027 a nárok na
podmienečné prepustenie v roku 2029. Okrem predmetnej veci nebol odsúdený a nemá ani žiadne iné trestné stíhania. Následne súd na verejnom zasadnutí oboznámil podstatný obsah spisov 6Nt/1/2025 a BB-3T/31/2015. Súd na verejnom zasadnutí v prvom rade prečítal príslušné rozhodnutia prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho súdu, nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, podstatné časti podaných riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov, rozhodnutie PPA z 11.07.2025 č. 01877/2025/640-124, správu PPA z 18.11.2025, správu Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka SR z 26.11.2025 ako aj znalecké posudky Ústavu súdneho inžinierstva č. 237/2017 zo 16. 11.2017 a Slovenskej technickej univerzity, Ústavu súdneho znalectva z 23.06.2021 č. 20/2021. K osobe odsúdeného prečítal lustrácie ZVJS, REGOB a odpis z registra trestov. Po vykonaní dokazovania procesné strany zhodne uviedli, že vo veci nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd preto vyhlásil dokazovanie za skončené. Prokurátor v končenom návrhu uviedol, aby súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, lebo neboli splnené podmienky na obnovu konania. Poukázal na to, že rozhodnutie PPA sa týka len bodu 1/ rozsudku. Obhajca v zhode s odsúdeným navrhli, aby súd podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v prospech odsúdeného a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a podľa § 403 Tr. por. odsúdeného nevzal do väzby. Pripustil, že rozhodnutie PPA sa týka čiastkového útoku v bode 1/, teda G. H. I.. ******* Preskúmaním návrhu odsúdeného a pripojených spisov možno konštatovať, že odsúdený B. podal návrh na povolenie obnovy konania v zmysle § 396 ods. 1 Tr. por. ako oprávnená osoba, keďže bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 09.12.2019, sp. zn. BB-3T/31/2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 29.04.2021, sp. zn. 5 To 7/2020, právoplatne odsúdený pre pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., a pokračovací obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. V týchto súvislostiach treba poznamenať, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ust. § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy však nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997). Vychádzajúc z uvedeného súd v tejto veci nemôže posudzovať ani správnosť rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 09.12.2019, sp. zn. BB-3T/31/2015, či dokonca uznesenia Najvyššieho súdu SR 5To 7/2020 z 29.04.2021, pretože to nevyplýva z ustanovení § 394 Tr. por. Na povolenie obnovy konania pritom ani nepostačuje, aby pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Primárnou základnou podmienkou na povolenie obnovy konania je, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu a pomerom páchateľa, čo v posudzovanej veci nenastalo. ******* Odsúdený B. v podstate označil ako nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme rozhodnutie PPA z 11.07.2025, č. 01877/2025/640-124 (poznámka súdu: jeho obsah sa týka bodu 1/ rozsudku – G. H.
I., H., platba PPA z 28.08.2009 vo výške 425.366,05 Eur, strana 5), ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.07.2025 a vykonateľnosť 18.08.2025 a znalecký posudok z tohto (správneho konania) znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave z 23.06.2021, č. 20/2021. Nad rámec veci súd uvádza, že odsúdený B. bol uznaný vinným aj v bode 2/ rozsudku, ale vyššie označené rozhodnutie PPA sa tohto bodu 2/ netýkalo. Bolo tomu tak preto, lebo druhá platba riešená v rozhodnutí PPA bola vyplatená už 24.04.2009 vo výške 2.138 041 Eur, ale v bode 2/ rozsudku bol odsúdený B. uznaný vinným v súvislosti s platbou voči PPA (inou), ktorú uplatnil až 03.03.2011 vo výške 2.803.424,76 Eur za faktúry z obdobia október až december 2010. K rozhodnutiu PPA je potrebné po formálnej stránke znovu poukázať na už aj v pôvodnom súdnom konaní citované zákonné ustanovenie § 7 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd posudzuje samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie (...) iného štátneho orgánu, je súd takým rozhodnutím viazaný, ak nejde o posúdenie viny obvineného. Ak teda existuje o určitej otázke rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci, je potrebné rozlišovať, či ide o otázku viny, alebo nie. Ak ide o otázku viny, súd je povinný posúdiť takúto otázku samostatne, pričom týmto rozhodnutím nie je viazaný. To však neznamená, že by sa pri posúdení predbežnej otázky v trestnom konaní nemalo brať to rozhodnutie do úvahy. Už existujúce rozhodnutie o predbežnej otázke je dôkazom, s ktorým je potrebné sa v konaní vyrovnať a prípadné odlišné posúdenie danej otázky súdom je potrebné náležite odôvodniť. Konajúce súdy v pôvodnom konaní sa s týmito okolnosťami dôsledne zaoberali. Špecializovaný trestný súd totiž vo svojom rozsudku z 09.12.2019 analyzoval aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina č. 237/2017 (najmä strana 19), v rámci ktorého bolo už ustálené rozpätie cien vinárskych technológií, aritmetický priemer všetkých cenových ponúk s prepočtom rozpätia cien na rok 2008. Rovnako súd v odôvodnení k bodu 1/ rozsudku (G. H. I., H.) citoval záver tohto znaleckého skúmania k obvyklej obstarávacej cene časti vinárskych technológii, ktoré dodala spoločnosť J. C.. Priemerná cena v znaleckom skúmaní bola ako aritmetický priemer všetkých cenových ponúk a po prepočítaní na rok 2008 stanovená na sumu 406.399,46 Eur (rozpätie od 289.171,26 do 507.767,70 Eur). Zistená hodnota preto podľa tohto znaleckého skúmania korešpondovala cene vybraného súboru technológii pre rok 2008 v čiastke 289.083,88 eur (poznámka súdu: strana 24 rozsudku, strany 11, 17, 18 znaleckého posudku ÚSI č. 237/2017). Súd v pôvodnom konaní napriek tomu, po vykonaní aj tejto časti dokazovania v skutkovej vete v bode 1/ rozsudku ustálil spôsobenú škodu na základe rozdielu faktúr pre konečného odberateľa a prvého dodávateľa (289.083,89 – 134.554 = 154.529,89 Eur). Rovnako v bode 2/ rozsudku (I. I., H.) súd v skutkovej vete rozsudku ustálil spôsobenú škodu na základe rozdielu faktúr pre konečného odberateľa a prvého dodávateľa (2.606.250 – 972.341,47 = 1.633.908,53 Eur). Možno teda uzavrieť, že súd už v pôvodnom konaní mal znalecký posudok (iný) ako je predkladaný v rámci obnovy konania o tom, že obstarávacia cena jednotlivých zložiek obstarávaného majetku ako technologického celku a vinárskych technológii bola vyššia. Z týchto dôvodov, ak odsúdený poukazoval na to, že rozhodnutie PPA, vychádzajúce aj zo znaleckého posudku STU - Ústavu súdneho znalectva z 23.06.2021, č. 20/2021 o vyššej trhovej hodnote je novým dôkazom spôsobilým vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania, tak jeho tvrdenia nezodpovedajú obsahu spisu, lebo súdmi už boli tieto dôkazy - identické po obsahovej stránke v pôvodnom konaní vykonané a zároveň sa vo svojich rozhodnutiach súdy nimi aj zaoberali. Navyše odsúdený aj na verejnom zasadnutí 15.12.2025 tento hodnotiaci záver v podstate verifikoval, keď vypovedal, že: „ Už predtým, v roku 2020 bol vypracovaný znalecký posudok ÚSI Žilina, pričom tento znalecký posudok predtým, ako bol vypracovaný znalecký posudok STU dal mne za pravdu a dospel k podstate k rovnakým záverom, ako nasledovný znalecký posudok STU. Medzi týmito znaleckými posudkami je rozdiel len niekoľko tisíc euro.“ K tomu treba uviesť, že odsúdený aj v odvolacom konaní v rámci podaného odvolania poukazoval na znalecký posudok ÚSI Žilina č. 237/2017. Najvyšší súd SR uznesením na verejnom zasadnutí konanom 29.04.2021 podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol, okrem iného, návrhy odsúdeného na oboznámenie rozhodnutia PPA z 22.04.2020, č. 08475/2020/630-27, ktorým bol do správneho konania pribratý ako znalecký ústav Slovenská technická univerzita i oboznámenie znaleckého posudku ÚSI Žilina č. 125/2020 (ďalší posudok, zv. 24, 5798, zv. 25, zv. 25, 6076). Podľa označeného zákonného ustanovenia sa v procese odmieta dôkaz, ktorý sa týka
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Pribratie znaleckého ústavu STÚ v správnom konaní teda odvolací súd považoval v trestnom konaní za nepodstatné pre svoje rozhodnutie, alebo za okolnosť, ktorá bola zistená už predtým navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Odvolací súd následne vo svojom uznesení z 29.04.2021 zároveň konštatoval, že spise sa nachádza rozhodnutie PPA z 22.04.2020, č. 08475/2020/630-27 o ustanovení Slovenskej technickej univerzity na vyhotovenie znaleckého posudku zameraného na posúdenie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov EÚ, pričom zároveň konštatoval, že odsúdený neformuloval žiadne dôvody, ktoré by navýšenie ceny technológií pri G. H. I. (zo 134.554 eur na 289.083,89 eur) mohli objasniť. Na tom nič nezmenil ani znalecký posudok ÚSI Žilina č. 237/2017 podľa ktorého priemerná cena dodávaných vinárskych technológii predstavovala 406.000 eur. Podľa najvyššieho súdu pokiaľ totiž odsúdený vedel, že predmetné technológie mohol nakúpiť lacnejšie, o čom podľa súdu preukázateľne vedel, potom nebolo rozhodujúce, či v konečnom dôsledku navýšená cena zodpovedala trhovým podmienkam. Odvolací súd zároveň upozornil, že spoločnosti K. L., M. J. a N. O. H. poskytli referenčné ponuky a ako na hlavnom pojednávaní vysvitlo tieto ponuky obstarával odsúdený B., respektíve jeho syn G. a nie spracovávateľ posudku ÚSI. Rovnako najvyšší súd konštatoval, že ostatné znalecké posudky, ktoré do konania postupne predložil odsúdený (Pricereal č. 1/2009, Ing. Szücs č. 7/2016, ÚSI č. 59/2017) nepovažoval za smerodajné, nakoľko neboli vyhotovené na účely trestného konania – ale na účely správneho konania vedeného na PPA, respektíve sa zásadne neodlišovali od posudkov ÚSI č. 60/2017 a č. 237/2017. Najvyšší súd konštatoval, že odsúdeného jednoznačne usvedčovali listinné doklady (vystavené prakticky v ten istý deň), podľa ktorých dodávané technológie v reťazci VIN. G. – G. H. I., resp. I.. G. – P. – P. – I. I. boli stále tie isté a nevyplynuli z nich žiadne skutočnosti, ktorými by bolo možné odôvodniť tak markantné navýšenie konečnej ceny. Odsúdený podľa najvyššieho súdu dokonca rokoval o možnosti nákupu technológií od ich výhradného dodávateľa na Slovensku spoločnosti I. a v rámci týchto rokovaní sa rozprávali aj o cenách, berúc tiež do úvahy evidentné personálne a finančné prepojenie odsúdeného na spoločnosti zapojené do subdodávateľského reťazca, ako aj závery znaleckého skúmania, ktoré obranu odsúdeného de facto vylúčilo. Nad rámec uvedeného súd podotýka, že najvyšší súd sa v odôvodnení zaoberal napríklad aj rozhodnutím PPA ešte z 29.05.2017, podľa ktorého bola vo vinárstve I. zistená nezrovnalosť už len 8.353,77 eur. V súlade so závermi súdu prvého stupňa zhodnotil, že kontroly PPA boli povrchné, nedostatočne reflektujúce na vážne podozrenia z účelového navyšovania cien prostredníctvom subdodávateľského reťazca. Uviedol, že trestný súd nie je viazaný rozsahom zistenej nezrovnalosti PPA, keďže v tomto smere (v rozsahu zistenej škody ide o otázku viny odsúdeného, o ktorej náleží rozhodovať výlučne jemu) a rozsah, charakter ako aj časové okolnosti prác vykonávaných v súvislosti s dodávkou technológii do vinárstva I. bol zase popísaný v znaleckom posudku ÚSI č. 60/2017, ktorý bol riadne súdom oboznámený. Znalecký posudok ÚSI č. 125/2020 súd odmietol vykonať, nakoľko sa týkal skutočností nepodstatných pre rozhodnutie a rovnako tomu bolo aj v prípade rozhodnutia PPA o ustanovení znalca z 22.04.2020, pretože pre rozhodovanie súdu nebolo podstatné, či PPA pribrala alebo nepribrala ďalšieho znalca do konania o vrátení nenávratného finančného príspevku. K nároku na náhradu škody najvyšší súd uviedol, že nie je nárokom na náhradu škody, ktorý bolo možné uplatniť v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Tr. por. Postup PPA pri priznaní nenávratného finančného príspevku, ako aj pri jeho vrátení má administratívny charakter z ktorého dôvodu o ňom trestný súd nemôže rozhodovať v adhéznom konaní (strany 11, 22-27, 31-33). Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že závery znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave z 23.06.2021, č. 20/2021 a následného rozhodnutia PPA z 11.07.2025, č. 01877/2025/640-124, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.07.2025 a vykonateľnosť 18.08.2025 nie sú (najmä po obsahovej stránke) takými novými dôkazmi, neznámymi konajúcim súdom v pôvodnom konaní, ktoré by mohli samy osebe, alebo už v spojení s vykonanými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, resp. v zrejmom rozpore s účelom trestu. Priemerná cena bola totiž konajúcim súdom v pôvodnom konaní známa zo znaleckých posudkov, najmä ÚSI č. 237/2017. ******* Odsúdený na verejnom zasadnutí 15.12.2025 uvádzal, že práce na pivnici začal vykonávať už v roku 2007, ale výzva bola vyhlásená až v roku 2008, keď všetky práce boli už na 90% realizované. V pôvodnom súdnom konaní neboli zohľadnené rôzne pridané hodnoty.
K tejto časti výpovede odsúdeného je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti boli známe súdom v pôvodnom konaní. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku citoval výpoveď B. o začiatku projektu i o tom, že išlo o viac práce, prevozu materiálu a preto sa len zdalo, že išlo o navyšovanie cien (strana 7, 8 rozsudku). Súdy konajúce v pôvodnom konaní navyše v skutkových vetách porovnávali pri svojom rozhodovaní ceny v konkrétne špecifikovaných faktúrach spoločností z obchodných reťazcov. V bode 1/ výšku cien vyúčtovanú dodávateľskou faktúrou spol. I., H.. Q. z 23.03.2009 voči spol. J. C., H. (spolu bez DPH 134.554 Eur) a následne dodávateľskú faktúru z 24.03.2009 (faktúra o 1 deň neskôr) spol. J. C., H. voči spoločnosti odsúdeného G. H. I., H. na tie isté tovary (spolu bez DPH 289.083,89 Eur). Následne z rozdielu týchto cien ustálili spôsobenú škodu. Nad rámec veci súd uvádza, že obdobne pri ustálení výšky spôsobenej škody postupovali pri postupnom navyšovaní cien v obchodnom reťazci viacerých spoločností končiacom u spoločnosti odsúdeného I. I., H. v bode 2/ rozsudku (strany 23 – 35, zv. 24, 5637- 5639, 5659-5671). Rovnako tieto skutkové okolnosti vo svojich uzneseniach vyhodnotili odvolací súd (strany 16 – 25, zv. 25, 6071 – 6076) a dovolací súd, ktorý v súvislosti so spôsobenou škodou odkázal na spôsob ustálenia navýšenia cien nakupovanej vinárskej technológie na rozsudok súdu prvého stupňa (strany 25 – 26, zv. 27, 6634). Záverom súd konštatuje, že uznanie viny odsúdeného B. nebolo v podstatných dôvodoch podľa skutkov opísaných v bode 1) a 2) napadnutého rozsudku založené na určení výšky trhovej ceny dodávaných technológií, strojov a zariadení na výrobu vína, ale na markantnom navýšení cien v konkrétne opísaných obchodných reťazcoch spoločností končiacich u spoločností odsúdeného B., pričom podľa uznania viny mal odsúdený vedomosť o možnosti nakúpiť technológie, stroje a zariadenia priamo od výhradného dodávateľa za oveľa nižšiu cenu. Spôsobená škoda bola teda následne súdmi určená rozdielom nákupnej ceny a možnej najlepšej ceny, za ktorú bolo možné tieto technológie, zariadenia a stroje v rozhodnom čase nakúpiť. Ďalej treba zdôrazniť, že už pri doplnení dovolania odsúdeného 19.03.2024 (zv. 27, 6603, 6609) bol citovaný znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity z 23.06.2021, č. 20/2021 so záverom o navýšení tovarov, strojov a zariadení v porovnaní s cenou obvyklou na trhu len 19.395,56 Eur. Uvedenú skutočnosť mal teda aj dovolací súd pri svojom rozhodovaní k dispozícii. Napriek tomu uznesením zo 07.05.2024 dovolanie odsúdeného podľa § 382 písm. c) odmietol. V odôvodnení uznesenia sa dovolací súd pritom zaoberal aj tou skutočnosťou, že odvolací súd 29.04.2021 podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi viacerých svedkov i oboznámením sa s rozhodnutím Poľnohospodárskej platobnej agentúry z 22.04.2020 o pribratí Slovenskej technickej univerzity v správnom konaní. Zhodne konštatoval, že pokiaľ ide o správne rozhodnutia, trestný súd nie je viazaný ich zisteniami v rozsahu zistenej škody, keďže ide o otázku viny, ktorá prináleží jeho výlučnému rozhodovaniu. Zohľadnil tak odôvodnenia oboch predtým vo veci vydaných meritórnych rozhodnutí, v ktorých súdmi prijaté skutkové závery sa týkali okolností, ktorých dokazovanie prostredníctvom vyššie uvedených dôkazných prostriedkov odsúdený navrhoval, najmä v kontexte pre právne posúdenie konania dovolateľa kľúčového skutkového záveru o predstieranom obchodnom reťazci, ktorého jediným zmyslom bolo umelé navýšenie kúpnej ceny technológie na spracovanie vína za účelom obohatenia sa na úkor rozpočtových prostriedkov Európskeho spoločenstva a Slovenskej republiky. Pokiaľ išlo o namietanú skutočnosť, že súd nepočkal na výsledok prebiehajúceho konania pred správnymi súdmi poukázal na to, že už odvolací súd spojil zistenie rozsahu finančných prostriedkov vylákaných z verejných zdrojov s otázkou viny. Z týchto dôvodov túto okolnosť v trestnom konaní podľa § 7 ods. 1 Tr. por. posudzoval súd samostatne a to aj v prípade existencie rozhodnutia iného orgánu verejnej moci, čo súviselo so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. ******* Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a vykonaných dôkazov, po ich zhodnotení jednotlivo aj v ich súhrne dospel súd v predmetnej trestnej veci k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Rozhodnutie PPA a znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity nie sú po obsahovej stránke takými novými dôkazmi, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení s už predtým vykonanými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom odsúdeného, alebo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Po formálnej stránke treba pripomenúť, že išlo o znalecký posudok, ako aj následné rozhodnutie v správnom konaní. Trestný súd týmito závermi v zmysle zákona pri posudzovaní viny nie je viazaný. Po obsahovej stránke treba zdôrazniť, že nejde o dôkazy s novým
obsahom, pretože PPA v správnom konaní postupne od roku 2008 vydala viacero rozhodnutí (v ktorých konštatovala aj spôsobenú nezrovnalosť okolo 9.000 euro), čo bolo konajúcim súdom známe. Rovnako v pôvodnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, podľa záverov ktorého odsúdený nakupoval predmetné technológie, stroje a zariadenia za trhové ceny. Konajúcim súdom bolo navyše známe, že PPA v roku 2020 pribrala znalecký ústav Slovenskú technickú univerzitu a túto skutočnosť súdy nepovažovali za podstatnú pre svoje rozhodovanie. Po obsahovej stránke teda nejde o nové dôkazy, s kvalitatívne odlišným obsahom ako dôkazy, ktoré už boli vykonané a zhodnotené v pôvodnom konaní. Navyše treba znovu zopakovať, že uznanie viny nebolo založené na trhových cenách dodávaných technológii, strojov a zariadení, ale v podstate na rozdiele nákupných cien, za ktoré mal možnosť odsúdený tieto technológie, stroje a zariadenia nakúpiť a skutočných cien, ktoré nakoniec dodávateľom na konci obchodných reťazcov zaplatil. Pokiaľ išlo o tvrdenia odsúdeného o tzv. nezohľadnení pridanej hodnoty, z odôvodnení rozhodnutí súdov v pôvodom konaní je zrejmé, že sa týmito námietkami odsúdeného v pôvodnom konaní zaoberali a boli im známe. Naviac zo skutkových viet čiastkových útokov vyplýva, že podstata konania odsúdeného, pre ktoré bol uznaný vinným spočívala v možnosti nákupu technológie, strojov a zariadení za oveľa nižšiu kúpnu cenu, ako ich reálne nakúpil. S ohľadom na uvedené súd nemohol rozhodnúť inak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto uznesenie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote do troch pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu k Najvyššiemu súdu SR. Sťažnosť má odkladný účinok.