Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 16Nt/1/2025 9525100037 08. 04. 2025 JUDr. Jozef Pikna ECLI:SK:SSPK:2025:9525100037.2
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Piknu a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Elišky Šnajderovej v konaní o návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí dňa 8. apríla 2025 v Pezinku takto rozhodol: Podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C., B. D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na povolenie obnovy konania zo dňa 5. februára 2025 v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-1T/22/2017 odmieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. odôvodnenie: Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 2. októbra 2017, č. k. PK-1T/22/2017-311, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2018, sp. zn. 6 To 8/2017, bol A. B. právoplatne uznaný za vinného zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 07. 02. 2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného A. B. zo dňa 05. 02. 2025 na povolenie obnovy konania vo veci vedenej pod sp. zn. PK-1T/22/2017. Odsúdený návrh odôvodnil skutočnosťou, že Špecializovaný trestný súd v rozsudku, ktorým mu uložil trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona nezohľadnil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. 05. 2015, sp. zn. 2T/38/2012, ktorým mu bol za prečin nezaplatenie dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona (skutok v bode 1) uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky a štyri mesiace. Odsúdený zastáva názor, že súd predchádzajúce odsúdenie nezohľadnil z dôvodu, že o skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 20. 05. 2015 už bol odsúdený za rovnakú daňovú trestnú činnosť, nevedel. Túto skutočnosť je teda možné považovať za novú, súdu skôr neznámu, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V prípade, že by Špecializovaný trestný súd mal o predchádzajúcom odsúdení na trest odňatia slobody na dva roky a štyri mesiace vedomosť, neuložil by mu ďalší trest, ale trest spoločný, keďže skutky (zdaňovacie obdobie marec-jún 2011), za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 20. 05. 2015 sú čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom ŠTS z 02. 10. 2017. Súd lustráciou v aplikácii Súdny manažment zistil, že návrh odsúdeného zo dňa 05. 02. 2025 je už v poradí štvrtým návrhom odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. PK-1T/22/2017. O návrhu odsúdeného zo dňa 23. 01. 2023 bolo právoplatne rozhodnuté uznesením zo dňa 18. 04. 2023, sp. zn. 6Nt/1/2023, ktorým Špecializovaný trestný súd v bode I. podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku; v bode II. podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku neprerušil odsúdenému výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-1T/22/2017-2311, zo dňa 02. 10. 2018 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6To 8/2017-2382 zo dňa 28. 11. 2018. O návrhu odsúdeného zo dňa 03. 01. 2024 bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 21. 02. 2024, sp. zn. 13Nt/1/2024, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 04. 2024, sp. zn. 1 Tost/9/2024. Súd o návrhu rozhodol postupom podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku keďže dospel k záveru, že návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli právoplatne zamietnuté uznesením zo dňa 18. 04. 2023, sp. zn. 6Nt/1/2023, a teda návrh odsúdeného zo dňa 03. 01. 2024 je len opakovaním návrhu zo dňa 23. 01. 2023. O návrhu odsúdeného zo dňa 16. 06. 2024 bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 07. 10. 2024, sp. zn. 7Nt/2/2024, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. 01. 2025, sp. zn. 2 Tost 50/2024. Súd o návrhu opätovne rozhodol postupom podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Trestného poriadku, keďže odsúdený v návrhu uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté. Po oboznámení sa s aktuálnym návrhom odsúdeného, s jeho predchádzajúcimi návrhmi, ako aj s pripojenými spismi Špecializovaného trestného súdu 6Nt/1/2023, 13Nt/1/2024, 7Nt/2/2024, súd zistil, že odsúdený A. B. sa opakovane domáha povolenia obnovy konania na základe novej skutočnosti, ktorou má byť nezohľadnenie rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2012 z 20. 05. 2015 pri ukladaní trestu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 02. 10. 2017, č. k. PK-1T/22/2017-311, ktorý nemal byť uložený ako ďalší, ale ako spoločný, prípadne súhrnný. Odsúdený zastáva názor, že Špecializovaný trestný súd o jeho odsúdení rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 20. 05. 2015 na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiacov nevedel. Vedel len o odsúdení rozsudkom zo dňa 17. 06. 2016 na peňažný trest vo výške 500,- €, ktoré považoval za predchádzajúce odsúdenie. Keďže súd o tejto skutočnosti – odsúdení na trest odňatia slobody nevedel, je to skutočnosť nová, súdu skôr neznáma. Aj samotný odsúdený v návrhu uvádza, že návrh na povolenie obnovy konanie podáva opakovane z toho istého dôvodu, nakoľko súd nechce vidieť ním uvádzané dôkazy. Keby súd nazrel do správneho rozsudku, už dávno by bol jeho trest znovu prejednaný. Len normálne odôvodnenie môže vysvetliť celú túto nespravodlivosť. *** Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom, je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži k náprave chýb v skutkových zisteniach, ktoré vznikli tým, že súdu neboli v čase vyhlásenia rozhodnutia známe skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé vniesť odlišný pohľad na skutkový stav veci a v nadväznosti na to i na právne posúdenie a výrok o vine, prípadne o treste. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci stav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Dôkazom skôr neznámym je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol iný obsah, napr. výpoveď svedka, ktorý v konaní o obnove v podstatných bodoch zmení svoju výpoveď.
Za nové nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997). Ako už viackrát uviedol Špecializovaný trestný súd, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo vyššie uvedených rozhodnutiach, rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2012 z 20. 05. 2015 nie je skutočnosťou ani dôkazom súdu skôr neznámym, keďže vo veci konajúci súd v čase vyhlásenia svojho rozhodnutia mal o ňom vedomosť, mal ho k dispozícii, dokonca ho vo svojom rozhodnutí aj zmieňuje. Špecializovaný trestný súd na strane 33 rozsudku zo dňa 02. 10. 2017, č. k. PK-1T/22/2017-2311, uviedol, ktoré rozhodnutia so spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2012 boli na hlavnom pojednávaní vykonané a obžalovaný mal možnosť sa k nim vyjadriť; na strane 33 rozsudku súd uvádza: V odpise z registra trestov má obžalovaný celkom sedem záznamov, pričom v prvých šiestich prípadoch s poukazom na charakter uložených trestov sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Čo sa týka siedmeho záznamu, ide o rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2012 v súvislosti so skutočnosťou, že do úvahy mohlo prichádzať uloženie súhrnného trestu, si súd zabezpečil pripojený trestný spis Okresného súdu Topoľčany. Z trestného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2012 súd oboznámil: - obžalobu zo dňa 16.04.2012, - trestný rozkaz zo dňa 07.05.2012, - prvý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.11.2012, ktorým však bol obžalovaný oslobodený, - rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 20.02.2013, ktorým bol zrušený oslobodzujúci rozsudok, - druhý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.06.2014, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre trestný čin podľa § 221 Trestného zákona, - druhé rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 08.10.2014, ktorým bol zrušený druhý rozsudok Okresného súdu Topoľčany v oslobodzujúcej časti, - tretí rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojitosti s rozhodnutím KS Nitra zo dňa 30.09.2015, - tretie rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 30.09.2015. Podľa § 42 od. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného poriadku bol pre posúdenie splnenia podmienok na uloženie súhrnného trestu rozhodujúci okamih vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku. Pritom nie je dôležité, či tento rozsudok nadobudol právoplatnosť alebo bol neskôr zrušený, či zmenený. Rovnako nie je dôležitý ani druh uloženého trestu. Skutočnosť, že konajúci súd považoval za rozhodný pre posúdenie podmienok rozsudok zo dňa 17. 06. 2014 neznamená, že o rozsudku zo dňa 20. 05. 2015 nevedel. Súd bol s rozsudkom zo dňa 20. 05. 2015 oboznámený, vedel, za aké skutky bol obžalovaný uznaný za vinného, ako boli tieto skutky právne kvalifikované a aký trest bol obžalovanému uložený. Keďže prvý odsudzujúci rozsudok vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2015 bol vyhlásený dňa 17. 06. 2014 a trestný čin, za spáchanie ktorého bol obžalovaný odsúdený rozsudkom ŠTS zo dňa 02. 10. 2017, č. k. PK-1T/22/2017-2311, bol spáchaný dňa 11. 12. 2014 (okamih spáchania posledného čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu), zákonné podmienky pre uloženie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona neboli splnené. Pokiaľ ide o spoločný trest, podľa § 41 ods. 3 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 2T/38/2012 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1) trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2) trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Špecializovaný trestný súd uznal A. B. vinným zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Podmienkou pre uloženie spoločného trestu je, že musí ísť o ďalší čiastkový útok toho istého trestného činu, nie že jedným skutkom boli spáchané dva rôzne trestné činy. Nestačí pritom, aby išlo o druhovo rovnaký trestný čin, napr. trestný čin daňový, musí ísť o rovnaký, ten istý trestný čin. Navyše znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane
nie je možné naplniť jedným konaním páchateľa, uvedené trestné činy nie je možné spáchať jedným skutkom, preto odsúdený nemohol byť dvakrát potrestaný za jeden skutok, ako to tvrdí v podanom návrhu. Skutok, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/38/2012 nie je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že otázkou ukladania trestov sa zaoberal nielen Špecializovaný trestný súd v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. PK-1T/22/2017, ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v konaní vedenom pod sp. zn. 6To/8/2017. Najvyšší súd konštatoval, že argumentácia súdu prvého stupňa ohľadne uloženia trestu a spôsobu jeho výkonu je zákonná a spravodlivá. Nemožno jej nič vytknúť. Naopak, najvyšší súd musí konštatovať, že ŠTS sa do detailov zákonne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pri ukladaní trestu a spôsobu jeho výkonu tak, že k tomu nie je čo podstatné uviesť. Keďže obžalovaný v aktuálnom návrhu na povolenie obnovy konania uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr a viackrát zamietnuté, teda návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 05. 02. 2025 je len opakovaním návrhov z 23. 01. 2023, 03. 01. 2024 a 16. 06. 2024, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto uznesenia. Pre úplnosť súd uvádza, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania domáha revízie rozsudku Špecializovaného trestného súd v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo však prostredníctvom obnovy konania nie je možné. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť pôvodného rozhodnutia ani konanie, ktoré mu predchádzalo v tom smere, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, či sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie významnými skutočnosťami, či rešpektoval jednotlivé zásady trestného konania a pod. Nemôže prehodnocovať skutočnosti a dôkazy, ktoré boli konajúcemu súdu v čase rozhodovania známe, avšak odsúdený nesúhlasí s ich hodnotením. Takýto prieskum je vyhradený odvolaciemu súdu a po právoplatnosti rozhodnutia, za splnenia zákonných podmienok, dovolaciemu súdu. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť možno podať Špecializovanému trestnému súdu, a to do troch pracovných dní od doručenia uznesenia.