Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 18Nt/3/2024 9524100271 27. 01. 2025 JUDr. Marek Filo ECLI:SK:SSPK:2025:9524100271.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu JUDr. Milana Cisarika a Mgr. Miroslava Mazúcha, v trestnej veci o návrhu odsúdeného H. F. na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa 27.01.2025 v Pezinku rozhodol: Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného H. F., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2Tš/17/2005 zamieta. odôvodnenie: Dňa 18.09.2024 bolo na Špecializovaný trestný súd doručené podanie odsúdeného H. F., ktorým sa domáhal povolenia obnovy konania vo veci pôvodne vedenej na Špeciálnom trestnom súde pod sp. zn. PK-2Tš/17/2005, v ktorej bol rozsudkom zo dňa 17.09.2007 právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. V písomnom návrhu v podstate poukázal na to, že bol odsúdený v konaní, ktoré bolo voči nemu vedené ako proti ušlému, pričom na to podľa jeho názoru neboli splnené procesné podmienky, pretože sa trestnému stíhaniu pobytom v cudzine nevyhýbal. Územie Slovenskej republiky odpustil cca 6 mesiacov ešte predtým, ako mu vôbec bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie. O vznesení obvinenia ako ani o následne prebiehajúcom hlavnom pojednávaní pred súdom nemal žiadnu vedomosť. O tom, že bol súdený a aj odsúdený sa dozvedel, až keď bol zadržaný v cudzine a dodaný do výkonu trestu. V rámci konania proti ušlému mu v prípravnom konaní bol ustanovený obhajca JUDr. Štefan Z.. Ten bol celé prípravne konanie pasívny, nepodal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, po celé prípravné konanie nevzniesol jediný návrh a nevyužil ani právo na záverečné preštudovanie spisu. Následne opatrením súdu zo dňa 22.09.2005 bol obhajca JUDr. Z. oslobodený od povinnosti obhajovania a bola mu ustanovená obhajkyňa JUDr. Mária P.. Menovaná obhajkyňa bola zároveň ustanovená ako náhradná obhajkyňa spoluobžalovanému E. F.. Spoluobžalovaný F. spočiatku spáchanie skutku lúpeže popieral a tvrdil, že je nevinný. Toto svoje stanovisko zmenil až na hlavom pojednávaní dňa 12.09.2007, keď k odposluchom z 05.02.2002 začal tvrdiť, že „...je to hlas H. F.. Tu by som chcel uviesť, že H. F. je človek, ktorého som sprostredkoval priamo“. Obžalovaný F. teda začal súdu na hlavom pojednávaní tvrdiť, že ho (F.) sprostredkoval Z. k spoluúčasti na krádeži, z ktorej bola nakoniec lúpež. Vzhľadom k týmto vyjadreniam F. nemohla podľa jeho názoru obhajkyňa JUDr. Mária P. zastupovať ich oboch a to pre existenciu zjavného konfliktu záujmov medzi obvinenými. Pokiaľ sa týka obhajkyne JUDr. P., k menovanej dodal, že obhajkyňa dňa 17.09.2007 predniesla na hlavom pojednávaní záverečnú reč, ktorá bola v jeho neprospech. Uviedla v nej, že si myslí, že na základe vykonaného dokazovania bola jeho trestná činnosť dostatočne ustálená. Zastáva preto názor, že záverečná reč obhajkyne prispela k jeho odsúdeniu, ku ktorému došlo rozsudkom zo dňa 17.09.2007, sp. zn. Pk-2Tš/17/2005, ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do III. NVS. Obhajkyňa JUDr. P. odvolanie voči rozsudku nepodala, čím mu zmarila možnosť preskúmania rozsudku odvolacím súdom a zároveň prišiel pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov aj o
možnosť podať sťažnosť na ESĽP. V tejto súvislosti odsúdený zdôraznil, že obvinená osoba má právo na reálnu právnu pomoc aj v prípade ustanoveného obhajcu ex offo. Prevzatie obhajoby ustanovenou obhajkyňou JUDr. P. bez toho, aby mu poskytla potrebnú právnu pomoc znamenalo len formálne naplnenie práva obvineného na obhajobu, pričom stav v posudzovanej veci sa približuje stavu, ako keby obhajcu v danej veci ani nemal. Jeho odsúdenie je pritom založené len na výpovedi spoluobžalovaného a záznamoch telefonických hovorov zaznamenaných v inej trestnej veci. Spoluobžalovaný E. F. vypovedal na hlavom pojednávaní nepravdivo a to s cieľom privodiť trestné stíhanie spoluobžalovanému Z., ktorý predtým nepravdivo usvedčoval E. F. a K. Š. zo spáchania vrážd. V súvislosti s nepravdivou výpoveďou F. navrhol vypočuť na verejnom zasadnutí ako svedka L. C., o ktorom uviedol, že menovaný bol v rokoch 2012 až 2014 v bezprostrednom kontakte s E. F. a bude sa vedieť vyjadriť k dôvodom prečo F. zmenil svoju výpoveď a prečo ho začal nepravdivo usvedčovať. Ďalej poukázal na to, že odpočuté telefonické hovory zo dňa 05.02.2002, na ktorých súd založil jeho odsúdenie a ktoré boli analyzované na strane 42-43 rozsudku zo dňa 17.09.2007, boli získané na základe príkazu na odpočúvanie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.01.2002, avšak príkaz bol vydaný v inej trestnej veci - vo veci podvodu. V rámci skutku lúpeže, pre ktorý bol odsúdený, bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa až zo dňa 06.02.2002 (neskôr, ako prebehol odpočutý hovor). Keďže odposluchy zo dňa 05.02.2002 boli získané v čase, keď pre trestný čin lúpeže nebolo ešte ani vedené trestné stíhanie, bolo vykonanie takéhoto dôkazu podľa § 88 ods. 7 Tr. por. neprípustné. Okrem toho namietol aj interpretáciu týchto záznamov hovorov zo strany súdu, keď ho tieto v skutočnosti vôbec neusvedčujú zo spáchania trestného činu lúpeže. Naviac poukázal i na to, že na podklade žiadosti podľa zák. č. 211/2000 Z.z. mu Krajský súd v Bratislave sprístupnil informáciu, že Krajský súd v Bratislave v roku 2002 nemal k dispozícii technický prostriedok na spracovanie utajovaných skutočností požadovaný zákonom č. 215/2004 Z.z., z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že príkaz na odpočúvanie zo dňa 10.01.2002 je nezákonný, pretože ho de facto vyhotovil policajt, ktorý o jeho udelenie požiadal. Na rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania nariadil súd v zmysle § 402 ods. 1 Tr. por. verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a postupom podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Odsúdený H. F. sa na verejnom zasadnutí pridržal písomne podaného návrhu na povolenie obnovy konania a dodal, že je nevinný a už viac ako 10 rokov „sedí za niečo, čo nespáchal“. V rámci svojej následnej výpovede pred súdom v podstate vypovedal, že sa nikdy trestnému stíhaniu pobytom v cudzine nevyhýbal. Slovenskú republiku opustil cca 6 mesiacov predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie, pričom sa nachádzal vo Francúzku, kde žil, mal tam priateľku a pracoval tam, i keď prevažne na čierno. V prípade potreby však vo Francúzku používal svoje pravé slovenské doklady a neskrýval sa. Počas celého pobytu vo Francúzku nebol v kontakte s nikým zo Slovenska a netušil, že bol obvinený, súdený a nakoniec aj odsúdený. Ďalej vypovedal, že E. F. poznal. Pred odchodom do Francúzska pre neho pracoval - vymáhal pre neho pohľadávky a robil mu aj šoféra. Poznal aj J. Z., ktorý bol F. kamarát a mal v prenájme hotel „J. Z.“ v P., kam chodieval a bol párkrát aj u neho doma. Taktiež poznal aj K. Š.. Š. bol výsadkár a poznal ho ešte z vojenského útvaru. Š. mal s F. SBS, pričom vymáhanie pohľadávok robil pre nich dvoch. Vychádzal s nimi všetkými dobre. Skutku lúpeže, pre ktorý bol odsúdený, sa však nedopustil. Spoluobžalovaný E. F.Á. ho krivo obvinil a to z dôvodu, že touto krivou výpoveďou sa chcel pomstiť J. Z. za to, že ten na neho krivo vypovedal ohľadom spáchania vrážd, pričom si myslel, že on (F.) je mŕtvy a teda, že mu krivou výpoveďou už neublíži. V čase spáchania skutku lúpeže nebol v H. ale bol v F.C.. Ak by boli v spise všetky odposluchy a nie len tie, ktoré potreboval prokurátor, tak by sa tam určite nachádzal aj telefonický hovor z toho večera, ktorý by podľa signálu z vysielaču preukázal, že nebol v H., ale bol v F.. V noc skutku išiel do kasína H. v L. na bingo, kde vyhral značnú časť peňazí, o čom určite existoval aj písomný záznam. Skutočnosť, že E. F. vypovedal pred súdom nepravdu by vedel potvrdiť svedok L. C., ktorému sa k tomu F. v minulosti priznal. Zároveň navrhol ako dôkaz vykonať príkaz na odpočúvanie vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 10.01.2002, aby bolo preukázané, že príkaz nebol riadne odôvodnený, čo by znamenalo, že nespĺňa zákonné náležitosti a je nezákonný. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledovné: Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 bol (mimo iných osôb) obžalovaným H. F. uznaný v bode II. rozsudku za vinného na skutkovom základe, že obžalovaní E. F., H. F. a J. Z. spoločne s ďalšími pravdepodobne dvomi nestotožnenými osobami ako členovia organizovanej skupiny po získaní informácie Petrom Z. od J. R., nar. XX.XX.XXXX, že v
rodinnom dome v H. - F. Č. XXX majiteľa Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX sa nachádza väčšia suma peňazí v hotovosti a po tom, čo J. Z. zabezpečil plán uvedeného rodinného domu, ktorý dňa 05.02.2002 približne medzi 17.00 hod. a 17.30 hod. sprostredkoval E. F., toho istého dňa v čase asi o 20.50 hod. E. F. spoločne s H. F. a ďalšími pravdepodobne dvomi nestotožnenými osobami v čiernom oblečení s kuklami na hlavách a baseballovými palicami vnikli po vytlačení vchodovej uzamknutej brány do tohto rodinného domu, vošli do kuchyne cez neuzamknuté dvere a tu za použitia vulgárnych nadávok, hrozby usmrtenia jeden z páchateľov napadol R. E., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju baseballovou palicou udieral do oblasti hlavy a chrbta, potom ju prinesenou lepiacou páskou poviazal a takto požadovali od nej peniaze o ktorých vedeli, že ich rodina získala predajom bytu, zároveň jej manžela Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX ďalší z páchateľov počas vymáhania peňazí udrel v obývačke rodinného domu baseballovou palicou po hlave, čím mu spôsobil zranenie a to drobné exkorácie kože vo vlasovej časti hlavy, krvácanie, závraty s bolesťami hlavy s dĺžkou PN a liečenia najmenej 7 dní, pri tomto ďalší páchatelia prehľadali dve obývacie miestnosti na poschodí rodinného domu, odkiaľ z obývacej steny odcudzili igelitovú tašku s obsahom najmenej 2.700.000,- Sk a z domu všetci spoločne odišli na neznáme miesto, čím spáchal trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa 9 ods. 2 k § 234 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.06.2002, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením pre jeho výkon do III. NVS. Ďalším výrokom predmetného rozsudku bol obžalovaný H. F. oslobodený spod obžaloby prokurátora GP SR zo dňa 25.10.2004 sp. zn. VII Gv/340/04 zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že obžalovaní J. L., A. L., J. F., J. K., H. F., K. R., D. R. a Š. Z. ako členovia zločineckej skupiny, ktorú začiatkom roku 2000 založili O. H., E. F. a K. Š. na účely páchania trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť zisk, ktorá pôsobila na území celej SR, hlavne v regióne miest L. a Ž., spoločne s ďalšími osobami, ktoré postupne do tejto skupiny priberali, pričom Š. Z., H. F., J. L., A. L., J. K., J. F., D. R., K. R. pracovali pre E. F.F. a K. Š. ako ochranka a vykonávali ich príkazy, 01.02.2001 asi o 00.30 hod. do telefonickom vylákaní a následnom príchode O. H. do domu č. XXX na ul. X. v H. - F. majiteľa J. Z., kde už boli K. Š., E. F. spoločne so Š. Z., H. F., J. L., A. L., J. K., J. F., D. R., K. R., ktorí sa nachádzali na rôznych miestach v priestoroch domu a jeho okolí, došlo v dome k fyzickému konfliktu O. H. s E. F., na čo O. H. poviazali na rukách a po jeho nastúpení do nezisteného osobného motorového vozidla všetci spolu odišli aj na ďalších motorových vozidlách na chatu č.p. 3909 v katastri obce H. - Č. majiteľa H. J., kde O. H. držali niekoľko dní a odtiaľ ho poviazaného v presne nezistený deň najneskôr 08.02.2001 vo večerných hodinách K. Š. a E. F. previezli do objektu bývalého JRD H. - F., kde O. H. usmrtili a jeho telo rozpustili v kyseline sírovej, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Prípravné konanie a i hlavné pojednávanie bolo voči odsúdenému F. vykonané v jeho neprítomnosti ako proti ušlému. Na hlavom pojednávaní zastupovala odsúdeného F. súdom ustanovená obhajkyňa JUDr. H. P.. V zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 12.09.2007 - 17.09.2007 nie je zaznamenané vyjadrenie obhajkyne JUDr. P. k opravnému prostriedku po vyhlásení rozsudku zo dňa 17.09.2007. Z obsahu spisového materiálu je však zrejmé, že odvolanie voči vyhlásenému odsudzujúcemu rozsudku obhajkyňa nepodala. Rozsudok Špeciálneho súdu zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Toš/10/2007, ktorým boli odvolania podané obžalovaným F., Z., Š. a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ktorý podal odvolanie aj vo vzťahu k obžalovanému F. čo do oslobodzujúcej časti rozsudku) zamietnuté. Odsúdený F. nastúpil výkon uloženého 12 ročného trestu odňatia slobody dňa 02.10.2014, pričom bol dodaný z O.B. na základe súdom vydaného Európskeho zatýkacieho rozkazu. Odsúdený F. dňa 28.10.2014 podal návrh na opätovné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.04.2015, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Tos/17/2015 bol podľa § 362 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného zamietnutý. Z odôvodnenia predmetných rozhodnutí vyplýva, že odsúdený v návrhu argumentoval nesplnením procesných podmienok na vykonanie konania proti ušlému, keďže
do O. odišiel ešte v júni 2002 a o vedenom trestnom stíhaní nemal žiadnu vedomosť a teda sa mu ani nevyhýbal. Krajský súd v Bratislave odpoveďou zo dňa 26.01.2023, sp. zn. ISprI/16/2023 oznámil odsúdenému na podklade jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, že Krajský súd v Bratislave v roku 2002 nemal k dispozícii technický prostriedok na spracovanie utajovaných skutočností požadovaný zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. *** Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Predpokladom povolenia obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, vymedzených v § 394 ods. 1 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia sa povolí obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podobne (primerane R 35/88, R 6/1997). V rámci posudzovania splnenia podmienok obnovy konania súd výlučne skúma len to, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo o treste. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Ak návrh na povolenie obnovy konania takéto nové skutočnosti alebo dôkazy obsahuje, až potom súd posudzuje, či tieto nové skutočnosti/dôkazy by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu o vine alebo treste v porovnaní s pôvodným právoplatným rozsudkom. Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe vyššie uvedené podmienky, súd môže obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia povoliť, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.
*** Vychádzajúc z návrhu odsúdeného F. na povolenie obnovy konania a z výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí možno dôvody, o ktoré odsúdený svoj návrh opieral rozdeliť tak, že odsúdený F.: - namietal nesplnenie procesných podmienok na vykonanie konania proti ušlému, - namietal porušenie práva na obhajobu tým, že A/ jemu ustanovený obhajca v prípravnom konaní bol nečinný, B/ jemu ustanovená obhajkyňa v súdnom konaní zastupovala ako náhradná obhajkyňa aj spoluobžalovaného, ktorý ho usvedčoval, C/ jemu ustanovená obhajkyňa nepodala proti odsudzujúcemu rozsudku opravný prostriedok a svojou záverečnou rečou naviac aj prispela k jeho odsúdeniu, - namietal nezákonnosť vydaného príkazu na odpočúvanie Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol vydaný v inej trestnej veci, zároveň namietal procesnú nepoužiteľnosť samotných záznamov z inej trestnej veci a namietal aj interpretáciu odpočutých telefonických hovorov súdom, - namietal, že spoluobžalovaný F. ho krivo usvedčoval na hlavom pojednávaní. Pokiaľ sa týka námietok odsúdeného F., ktoré smerovali k spochybneniu zákonnosti konania v jeho neprítomnosti z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre konanie proti ušlému, tieto nie sú podraditeľné pod dôvody obnovy konania uvedené v § 394 ods. 1 Tr. por. Osobitným predpisom (lex specialis) upravujúcim možnosť odsúdeného namietať nesplnenie zákonných podmienok konania proti ušlému upravuje ustanovenie § 362 Tr. por. Odsúdený F. návrh podľa § 362 Tr. por. na opätovné prejednanie veci súdom v jeho prítomnosti podal dňa 28.10.2014, pričom tento bol právoplatne zamietnutý uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.04.2015, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Tos/17/2015. Z odôvodnenia týchto súdnych rozhodnutí pritom vyplýva, že odsúdený argumentoval v zásade úplne rovnako ako v návrhu na povolenie obnovy konania a teda, že do O. odišiel ešte predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie, že vo O. sa neskrýval a že o trestnom stíhaní nemal žiadnu vedomosť. S týmito tvrdeniami sa súd prvého stupňa a predovšetkým sťažnostný súd v rámci svojho rozhodovania o návrhu odsúdeného na opätovné prejednanie veci vysporiadali. Predmetné právoplatné rozhodnutie o návrhu podľa § 362 Tr. por. preto predstavuje prekážku už rozhodnutej veci, o ktorej nie je možné na podklade tých istých tvrdených skutočností opätovne rozhodovať a to ani v rámci návrhu na povolenie obnovy konania. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je súd oprávnený skúmať ani to, či došlo v pôvodnom konaní k porušeniu práva na obhajobu alebo či bolo zachované právo na spravodlivý proces. Skutočnosti, ktoré odsúdený F. namietal v súvislosti s ustanovenými obhajcami by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom, príp. dovolacom konaní, nie však v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, v ktorom sa rieši výlučne len to, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy. Ak odsúdený namietal zákonnosť rozhodnutia súdu (Krajského súdu v Bratislave), na podklade ktorého došlo k nasadeniu informačno-technického prostriedku, o ktorého výsledky súd oprel svoje rozhodnutie o vine odsúdeného, tak je potrebné odsúdenému zdôrazniť, že účelom obnovy konania nie je ani revízia pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997). Uvedené platí rovnako k námietkam odsúdeného týkajúcich sa interpretácie odpočutých telefonických hovorov súdom a tiež aj jeho námietok k procesnej nepoužiteľnosti dôkazu, ktorú odvodzoval od toho, že informačno-technický prostriedok bol nasadený v inej trestnej veci v čase, keď sa pre skutok lúpeže, pre ktorý bol odsúdený, ešte neviedlo trestné stíhanie. Pokiaľ odsúdený ako nový dôkaz predložil odpoveď Krajského súdu v Bratislave na jeho žiadosť o poskytnutie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z., podľa ktorej Krajský súd v Bratislave v roku 2002 nedisponoval technickým prostriedkom na spracovanie utajovaných skutočností požadovaným zák. č. 215/2004 Z.z. a od tejto odpovede potom odvodzoval tvrdenie o nezákonnosti vykonaných odposluchov ako dôkazu, tak s touto argumentáciou sa súd po vykonanom dokazovaní však nemohol stotožniť. K predloženej odpovedi Krajského súdu v Bratislave je vhodné uviesť, že v roku 2002 ani nemohol Krajský súd v Bratislave mať k dispozícii technický prostriedok na spracovanie utajovaných skutočností, ktorý vyžadoval zákon č. 215/2004 Z.z. a to z jednoduchého dôvodu - zákon č. 215/2004 Z.z. v roku 2002 nebol platný. Odpoveď Krajského súdu v Bratislave, ktorú odsúdený predložil v rámci návrhu na povolenie obnovy konania ako nový dôkaz teda v skutočnosti nedokazuje žiadnu nezákonnosť rozhodnutia, ktorým boli nasadené informačno-technické prostriedky. Legalitu, legitimitu a proporcionalitu tohto rozhodnutia
už pritom v minulosti preskúmal súd v pôvodnom konaní, pričom jeho závery v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania neboli žiadnym novým dôkazom, prípadne novou skutočnosťou spochybnené, resp. vyvrátené. Pokiaľ odsúdený navrhoval vykonať na verejnom zasadnutí predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, na poklade ktorého bol nasadený informačno-technický prostriedok v inej trestnej veci a to za účelom preukázania, že predmetné rozhodnutie neobsahovalo dostatočné odôvodnenie, čo by ho podľa názoru odsúdeného malo robiť nezákonným, odmietol súd tento dôkaz vykonať, pričom opakuje, že legalita predmetného rozhodnutia bola súdom posúdená už v pôvodnom konaní a v rámci rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže súd pôvodné zistenia vyplývajúce z obsahovo nezmenených dôkazov revidovať. Jediným novým dôkazom, ako to má na mysli § 394 ods. 1 Tr. por., ktorý bol na verejnom zasadnutí vykonaný, je výpoveď odsúdeného F., keďže v pôvodnom konaní nebol vypočutý. Odsúdený v rámci svojej výpovede poprel spáchanie trestnej činnosti s tým, že v čase skutku sa nenachádzal v H., ale v F., pričom v ten večer išiel do kasína H. na bingo, kde vyhral väčšiu sumu peňazí, pričom výpoveď spoluobžalovaného F. označil za krivú výpoveď, ktorou sa menovaný chcel pomstiť J. Z. za to, že na neho a K. Š. krivo vypovedal ohľadom spáchania vrážd. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 (odôvodnenie na str. 58-59) bol odsúdený F. usvedčený výpoveďou spoluobžalovaného E. F. (rozvedená na str. 18 rozsudku) v spojení s výsledkami nasadeného odpočúvania (rozvedeného na str. 42 rozsudku), pričom práve na podklade obsahu zaznamenaných telefonických hovorov súd skonštatoval, že bola bez akýchkoľvek pochybností ustálená nielen zaangažovanosť odsúdeného F. na príprave skutku, ale i to, že odsúdený F. a F. boli v dome poškodených počas skutku, pričom odsúdený F. sa na prepad evidentne vopred pripravoval. Výpoveď odsúdeného F., ktorý účasť na skutku vo svojej výpovedi v podstate veľmi vágnym spôsobom poprel s tvrdením, že v čase skutku sa nachádzal v mestskej časti Bratislava - F., nie je spôsobilá bez iných dôkazov zmeniť pôvodné rozhodnutie o jeho vine za spáchaný skutok. Inak povedané, aj keby odsúdený F. takto vypovedal v minulosti na hlavom pojednávaní, jeho výpoveď sama osebe bez iných podporných dôkazov, by na výrok o jeho vine vyplývajúci z vykonaného dokazovania výpoveďou spoluobžalovaného F., ktorú v tom čase vyhodnotil súd ako vierohodnú v spojení s výsledkami nasadeného odpočúvania nemala vplyv. Výpoveď odsúdeného F. teda síce predstavuje nový dôkaz súdu skôr neznámy, avšak nie je spôsobilý privodiť iné rozhodnutie o vine, ako ku ktorému dospel prvostupňový súd v rámci rozsudku zo dňa 17.09.2007. Pokiaľ odsúdený F. navrhol vypočuť svedka L. C. s odôvodnením, že Branislavovi C. sa mal E. F. v rokoch 2012-2014 vo výkone trestu odňatia slobody priznať ku krivej výpovedi, tak aj tento dôkazný návrh odmietol súd vykonať. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, ktorá bola v minulosti aj pomerne silno medializovaná, že E. F. v roku 2015 zomrel vo výkone trestu odňatia slobody. Ak by svedok L. C. na verejnom zasadnutí aj potvrdil tvrdenia odsúdeného F. o tom, že sa mu F. priznal ku krivej výpovedi, takáto výpoveď svedka by vzhľadom na smrť E. F. bola neoveriteľná. Išlo by preto síce o dôkaz nový, avšak taký, ktorého obsah nie je možné objektívne nijako overiť. Dôkaz s takýmto neoveriteľným obsahom by potom nebol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie o vine, ako ku ktorému dospel súd po kontradiktórne vykonanom dokazovaní na hlavom pojednávaní. Na podklade dokazovania, ktoré bolo vykonané na verejnom zasadnutí bolo potrebné skonštatovať, že jediným novým a skôr neznámym dôkazom, ktorý bol na verejnom zasadnutí vykonaný, bola výpoveď odsúdeného H. F., ktorá však nebola spôsobilá dosiahnuť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, ako ku ktorému dospel senát Špeciálneho súdu v rozsudku zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005- Z týchto dôvodov, keďže súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por., návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania jednomyseľne zamietol.
Poučenie: Proti tohto uznesenia môže prokurátor a odsúdený podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. O podanej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.