Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4Nt/4/2024 9524100299 05. 12. 2024 JUDr. Marek Filo ECLI:SK:SSPK:2024:9524100299.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu JUDr. Milana Cisarika a JUDr. Renáty Greif Radovčičovej, v trestnej veci odsúdeného W. V. o návrhu na povolenie obnovy konania, dňa 05.12.2024 v Pezinku rozhodol: I. Podľa § 394 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. por. súd povoľuje obnovu konania v prospech odsúdeného W. V., nar. XX.XX.1988 v Bratislave, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Bratislava vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 6T/1/2023, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023. II. Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. súd zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 právoplatný dňa 09.02.2023 vo výroku o treste, ochrannom opatrení a zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III. Podľa § 403 Tr. por. súd odsúdeného W. V., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, neberie do väzby. odôvodnenie: Dňa 25.10.2024 bol na Špecializovaný trestný súd doručený návrh odsúdeného W. V. na povolenie obnovy konania vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 6T/1/2023. Návrh na obnovu konania smeroval voči výroku o treste tohto rozsudku a to z dôvodov, že W. V. bol uložený aj trest prepadnutia majetku podľa ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. zák., ktoré ustanovenie Ústavný súd SR nálezom zo dňa 27.09.2023, PL. ÚS. 1/2021 označil za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky. Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a postupom podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil aj s relevantnými listinnými dôkazmi. Odsúdený na verejnom zasadnutí na podanom návrhu v zmysle jeho písomného odôvodnenia zotrval. S poukazom na skutočnosť, že mu bol uložený aj trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. navrhoval vo svetle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 27.09.2023, PL. ÚS. 1/2021 povoliť obnovu konania vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 6T/1/2023 a zrušiť celý výrok o treste predmetného rozsudku. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vyhovieť. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledovné: Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi obvineným W. V. a prokurátorom ÚŠP GP SR, pričom W. V. bol na tam uvedenom skutkovom základe uznaný za vinného v bode 1 zo zločinu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. účinného do 30.04.2022, v bodoch 2-6 z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j), § 141 písm. a) Tr. zák. a v bode 7 z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 4, § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), písm. e), ods. 3 písm. b), § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), l), n), o) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne, na ktorého výkon bol zaradený podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. uložený aj trest prepadnutia majetku a podľa § 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2023. Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody bol odsúdenému nariadený dňa 09.02.2023. Uznesením zo dňa 22.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 bola odsúdenému W. V. započítaná do výkonu trestu odňatia slobody doba strávená vo väzbe od 28.10.2021 do 09.02.2023. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.03.2023, sp. zn. 2K/6/2023 bol na majetok odsúdeného W. V. vyhlásený konkurz a zároveň bol ustanovený správca konkurznej podstaty - P. R. k.s., IČO:XX XXX XXX. Zo správy správcu konkurznej podstaty doručenej súdu dňa 28.11.2024 vyplynulo, že konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 2T/6/2023 nebolo ukončené a konkurz naďalej prebieha. Z odpisu registra trestov odsúdeného W. V. súd zistil, že menovaný má evidovaný iba jeden záznam a to odsúdenie vo veci pod sp. zn. 6T/1/2023, voči ktorému odsudzujúcemu rozsudku návrh na povolenie obnovy konania smeruje. K výroku I. a II. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 bol W. V. popri treste odňatia slobody uložený aj trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 27.09.2023, PL. ÚS 1/2021 zverejneným dňa 20.10.2023 v Zbierke zákonov SR pod č. 402/2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.10.2023, č.k. PL ÚS 1/2021-194 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia § 58 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Skutočnosťou skôr neznámou je podľa § 394 ods. 4 písm. b) Tr. por. aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. K výkonu trestu prepadnutia majetku dochádza momentom ukončenia konkurzného konania, keďže ako vyplýva z ustanovenia § 59 ods. 1 Tr. zák., trest prepadnutia majetku postihuje iba tú časť majetku, ktorá zostala po ukončení konkurzného konania. Keďže zo správy správcu konkurzného konania vyplynulo, že konkurzné konanie na majetok odsúdeného W. V. stále prebieha, uložený trest prepadnutia majetku nebol doposiaľ vykonaný.
Na základe uvedeného, keďže došlo v zmysle čl. 125 ods. 3 ústavy k strate účinnosti § 58 ods. 3 Tr. zák., a rozsudok ešte nebol vykonaný, dospel senát k záveru o splnení dôvod na vyhovenie návrhu odsúdeného V. na povolenie obnovy konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 6T/1/2023, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil predmetný rozsudok vo výroku o treste, ochrannom opatrení a všetkých ďalších rozhodnutiach na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. K výroku III. Podľa § 403 ods. 1 veta prvá Tr. por. ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, súd zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne o väzbe (vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby). Nakoľko odsúdený W. V. aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov uložený mu rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023, obligatórne súd rozhodoval súčasne s rozhodnutím o povolení obnovy konania aj o väzbe odsúdeného. Prokurátor navrhoval odsúdeného vziať do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Existenciu tohto väzobného dôvodu odôvodňoval charakterom trestnej činnosti, pre ktorú bol W. V. uznaný za vinného a ktorú páchal dlhodobo až do svojho zadržania. Odsúdený W. V. prostredníctvom svojho obhajcu navrhoval rozhodnúť o jeho nevzatí do väzby pre absenciu dôvodov väzby. V tejto súvislosti poukázal na odstup času, ktorý uplynul od jeho vzatia do väzby v tejto veci a zároveň na skutočnosť, že na neho už bolo pôsobené aj trestom odňatia slobody. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81. Materiálnymi predpokladmi väzby v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. sú teda 1/ dôvodnosť obvinenia a 2/existencia niektorého väzobného dôvodu. Pokiaľ sa týka dôvodnosti obvinenia, ako prvej a základnej materiálnej podmienky väzby, W. V. bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 právoplatne uznaný za vinného v bode 1 zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. účinného do 30.04.2022, v bodoch 2-6 z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j), § 141 písm. a) Tr. zák. a v bode 7 z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. Rozhodnutie o vine odsúdeného W. V. je právoplatné a nijako sa ho nedotýka výrok I. a II. tohto uznesenia o povolení obnovy konania, keďže obnova konania smeruje výlučne iba do výroku o treste odsúdeného. O dôvodnosti obvinenia W. V., ako prvej materiálnej podmienke väzby, preto nie je vzhľadom na právoplatný výrok o vine v tomto konkrétnom prípade pochybnosť. Pokiaľ sa týka dôvodov samotnej väzby, prokurátor navrhoval odsúdeného súčasne s rozhodnutím o povolení obnovy konania vziať do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Existenciu tohto väzobného dôvodu odôvodňoval charakterom trestnej činnosti, pre ktorú bol W. V. uznaný za vinného.
S uvedeným názorom sa súd nestotožnil. Účelom preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je zabrániť obvinenému, aby: - pokračoval v trestnej činnosti, - dokonal trestný čin, o ktorý sa pokúsil, - vykonal trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil. Dôvodnosť obavy z konania obvineného, ktoré predpokladá skutková podstata väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemôže byť všeobecná, alebo abstraktná, ale musí vychádzať z konkrétneho konania obvineného, alebo iných konkrétnych skutočností, z ktorých možno vyvodiť, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Zároveň musí ísť o hrozbu reálnu a bez rozhodnutia o väzbe obvineného bezprostredne hroziacu. Reálnosť spočíva v objektívnej možnosti vzniku predpokladaného následku a bezprostrednosť v miere pravdepodobnosti jeho naplnenia bez pozbavenia osobnej slobody obvineného, a to najmä z pohľadu zachovania, resp. pretrhnutia časových súvislostí jej trvania. Odsúdený W. V. bol do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý dňa 28.10.2021 a väzbu vykonával až do dňa 09.02.2023, kedy mu bol naradený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý vykonával až do tohto rozhodnutia súdu o návrhu na povolenie obnovy konania. Do dnešného dňa teda W. V. vykonal 470 dní väzby a následne 665 dní výkonu trestu odňatia slobody. Dokopy je na osobnej slobode obmedzený už 1135 dní. Ak preventívna väzba trvá dlhší čas, samotný druh, charakter, rozsah, či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom väzby, ak nie sú podporené ďalšími konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi pokračovanie v trestnej činnosti (III. ÚS 33/2021, bod 47, III. ÚS 520/2021, bod 13, III. ÚS 232/2024, bod 9). Vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6T/1/2023 možno zjednodušene konštatovať, že odsúdený W. V. bol členom zločineckej skupiny, ktorá páchala drogovú trestnú činnosť predovšetkým v Bratislavskom kraji od roku 2016. V rámci štruktúry predmetnej zločineckej skupiny nebol W. V. vo vedúcej a ani v riadiacej pozícii a jeho úloha spočívala v podstate v pozícii ochutnávača drog, ktorý určoval a hodnotil ich kvalitu a zároveň tieto drogy (v období rokov 2019-2021) na základe jemu uložených pokynov prechovával a distribuoval ďalším dealerom/ členom skupiny a i konečným užívateľom. Odsúdený W. V. teda nikdy podľa zisteného skutkového stavu nerozhodoval o podstatných okolnostiach fungovania zločineckej skupiny, nemal pod sebou podriadených členov skupiny a nemal na starosti ani samotné zadovažovanie metamfetamínu a kokaínu pre zločineckú skupinu a jej členov či už zo zdrojov na území Slovenskej republiky, alebo zo zahraničia. Úloha W. V.Ó. spočívala jednak v hodnotení kvality už zadovážených drog a zároveň v ich následnom prechovávaní a distribuovaní predovšetkým ďalším členom zločineckej skupiny ako i koncovým užívateľom podľa uložených pokynov. Je nepochybné, že vedeným trestným konaním bola činnosť zločineckej skupiny orgánmi činnými v trestnom konaní rozkrytá, čím došlo k pretrhaniu jej členskej základne. Od obmedzenia osobnej slobody odsúdeného W. V. naviac do dnešného dňa uplynulo už 1135 dní. V prípade prepustenia W. V. na slobodu po uplynutí takéhoto času, počas ktorého bola po celý čas obmedzená jeho osobná sloboda a pri súčasnom rozkrytí fungovania zločineckej skupiny reálnosť a bezprostrednosť obavy z pokračovania v trestnej činnosti podľa názoru súdu nehrozí. Odsúdený W. V. nie je opakovane súdne trestaným recidivistom, ktorý by sa dopúšťal recidívy aj po odpykaní trestu odňatia slobody. V jeho prípade ide o prvotrestanú osobu, na ktorú bolo po prvýkrát pôsobené uložený trestom odňatia slobody, ktorý menovaný čiastočne už v rozsahu 665 dní vykonal. Zároveň menovaný nebol na riadiacej pozícii zločineckej skupiny, tzn. neexistuje predpoklad, že by na slobode existovali ľudia v rámci skupiny jemu podriadení a nemal na starosti ani zadovažovanie omamných a psychotropných látok pre skupinu, čo vylučuje predpoklad, že by mal na pôvodnú dodávateľskú základňu kontakty. Je preto pomerne iluzórna predstava, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude v drogovej trestnej činnosti pokračovať či už sólo na seba/alebo pre skupinu. Na tomto mieste súd dodáva, že odsúdenému W. V. nebolo uložené ani ochranné protitoxikomanické liečenie a v spisovom materiály sa nenachádza ani dôkazný prostriedok, v ktorom by bola z medicínskeho hľadiska konštatovaná závislosť odsúdeného na omamných a psychotropných látkach. Neexistuje preto ani reálna a bezprostredne hroziaca obava, že odsúdený by v drogovej trestnej činnosti pokračoval za účelom zadovažovania si drog pre vlastnú potrebu za účelom uspokojovania svojej závislosti.
Senát Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s rozhodnutím o väzbe odsúdeného W. V. nezistil existenciu dôvodnej obavy, že v prípade nevzatia do väzby bude konať spôsobom predpokladaným niektorým z väzobných dôvodov, čo viedlo k rozhodnutiu o jeho nevzatí do väzby. Súčasne senát v závere tohto rozhodnutia zdôrazňuje, že účelom rozhodovania o väzbe postupom podľa § 403 ods. 1 Tr. por. po povolení obnovy konania nie je zabezpečovať kontinuitu výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodnutie o väzbe odsúdeného nesmie byť formalistické ale striktne musí vychádzať z posúdenia existencie väzobných dôvodov pri rešpektovaní zásady fakultatívnosti a subsidiarity väzobného stíhania ako inštitútu ultima ratio. Toto uznesenie prijal senát Špecializovaného trestného súdu v bode I., II., III. jednomyseľne. Poučenie: Proti výroku I. a II. tohto uznesenia môže prokurátor a odsúdený podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Proti výroku III. o nevzatí odsúdeného do väzby môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia. Uznesenie o väzbe je vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania. O podanej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.