Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 14Nt/2/2021 9521100422 02. 08. 2022 JUDr. Michal Truban ECLI:SK:SSPK:2022:9521100422.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Trubana a členov senátu JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Romana Púchovského, v trestnej veci proti odsúdenému R.. C. N. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zo dňa 28. decembra 2021, na verejnom zasadnutí dňa 2. augusta 2022 takto rozhodol: Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného R.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.. XXXX/X, D., prechodne bytom N. V.. XX, XXX XX R., izba č. XXX, t.č. v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody R. R., na povolenie obnovy konania v trestnej veci Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. odôvodnenie: Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 8. novembra 2019 bol R.. C. N. uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 5/2020 zo dňa 13. mája 2020 bolo odvolanie odsúdeného voči predmetnému rozsudku zamietnuté. Dňa 29. decembra 2021 podal odsúdený R.. C. N. na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania vo svoj prospech. V uvedenom návrhu uviedol, že trestné stíhanie voči nemu bolo nespravodlivé, pretože bolo založené len na svedeckej výpovedi G. F.. Z podanej obžaloby a aj zo samotného rozsudku je zrejmé, že svedok je za tento skutok trestne stíhaný. Odsúdený tvrdí, že dôvod prečo nebol G. F. stíhaný spolu s ním bol ten, aby mohol proti nemu svedčiť ako svedok. Ak by bol spoluobvinený, jeho výpoveď by nepostačovala na jeho odsúdenie. Podľa neho takýto postup orgánov činných v trestnom konaní, zvlášť príslušníkov NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, nie je na Slovensku ničím výnimočným. Stačí si denne prečítať noviny, v ktorých sa dočítame o benefitoch tzv. kajúcnikov. Odsúdený tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Branislav Adamčo c/a Slovenská republika. Tvrdí, že ani prvostupňový súd, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nezaoberali možnými benefitmi svedka G. F.. Odsúdený R.. C. N. na verejnom zasadnutí dňa 2. augusta 2022 uviedol, že trvá na podanom návrhu, stotožňuje sa s tým čo tam je uvedené. Nechce ďalej nič uvádzať. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. V súlade s vyššie uvedeným ustanovením súd pristúpil ku skúmaniu, či sú tu nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu známe v čase rozhodovania predchádzajúceho rozhodnutiu o vine odsúdeného a zistil, že ani zo samotného návrhu na povolenie obnovy konania a ani z vyjadrenia odsúdeného neboli zistené žiadne nové skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Pokiaľ odsúdený v podanom návrhu poukazuje na ustanovenie § 394 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého skutočnosťou skôr neznámou je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a poukazuje pritom na rozhodnutie tohto súdu vo veci Branislav Adamčo proti Slovenskej republike, konajúci súd poukazuje na tú skutočnosť, že na to, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 394 ods. 4 Trestného poriadku u odsúdeného R.. C. N., muselo by povoleniu obnovy konania predchádzať rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto konkrétnej veci a tento súd by musel v tejto konkrétnej veci vysloviť, že boli porušené rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, ľudské práva alebo slobody odsúdeného R.. C. N.. V jeho trestnej veci takéto rozhodnutie uvedeného súdu nebolo a neboli tak splnené podmienky pre ním naznačený postup, ktorého sa podaným návrhom na povolenie obnovy konania domáhal. Rozhodnutie v inej trestnej veci nemožno automaticky považovať za rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto konkrétnej trestnej veci, ktoré by vyššie naznačený postup uvádzaný odsúdeným umožňoval a toto rozhodnutie sa vzťahuje len na konkrétnu trestnú vec odsúdeného Branislava Adamča. Na tomto závere nič nemení ani jeho poukaz na výpoveď G. F., na základe výpovede ktorého, podľa vyjadrenia odsúdeného R.. C. N., mal byť on uznaný za vinného, pričom sám F. za také konanie odsúdený nebol a trestné stíhanie proti nemu bolo prokurátorom zastavené a to práve z dôvodov, že ani táto skutočnosť nie je novou skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý by mohol privodiť iné rozhodnutie o vine alebo o uloženom treste odsúdeného R.. C. N.. Z uvedených dôvodov potom v súlade s ustanovením § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného R.. C. N. na povolenie obnovy konania zamietol, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Rozhodnuté bolo jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.