Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/32/2013 z 25. 5. 2018

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 4T/32/2013 9513100102 25. 05. 2018 JUDr. Peter Pulman ECLI:SK:SSPK:2018:9513100102.22

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Oldřicha Kozlíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. mája 2018 takto rozhodol: Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaných: 1) T.. T. B., nar. XX. L. XXXX v Košiciach, trvale bytom B., P. 2) I.. U. A., nar. XX. N. XXXX v Košiciach, trvale bytom B., L. oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/1 Gv 44/08-192, zo dňa 14.06.2013, pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v prvej polovici roku 2007 v Košiciach, po vzájomnej dohode T.. T.B. a I. U. A., v úmysle neoprávnene sa obohatiť na úkor majetku L. U. a M. U., T.. T.B. zabezpečil zmenu obsahu zmenky znejúcej na vystaviteľov L. U. a jeho manželku M. U., B. X, Košice, remitenta T.. T.B., P., B., zo dňa 22.03.2007 s dátumom splatnosti 16.04.2007 a to minimálne zmenkovej sumy zo sumy 15 000.-Sk na sumu 7 500 000.-Sk, dátumu vystavenia zmenky na 22.03.2007, vyhotovil Rozhodcovskú doložku k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007 deklarujúcu, že L. U. a jeho manželka M. U., B. X, B. sa s T.. T.B., P., B. dohodli, že záväzok zo zmenky podpísanej zmluvnými stranami 22.03.2007, splatný dňa 16.04.2007 trvá v nezmenenej podobe v plnej zmenečnej sume naďalej a že všetky vzájomné spory a sporné nároky z tejto dohody vrátane vyššie uvedených peňažných nárokov sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom T.. T.G., C. M., B. podľa procesných pravidiel ním určených, napriek tomu, že L. U. a M. U. zmenku a Rozhodcovskú doložku s takýmto obsahom nikdy nevyhotovili ani nepodpísali, následne T.. T.B. vyznačil na takto upravenej zmenke jej prevod indosamentom na U. A., B., Košice, ktorý žalobou proti žalovaným L. U. a M. U., doručenou dňa 04.05.2007 rozhodcovi T.. T.orbovi s takýmito nepravdivými listinami navrhol vydanie rozhodcovského rozsudku, a T.. T.G. ako rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.05.2007 o povinnosti žalovaných L. U. a M. U. do 3 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť spoločne a nerozdielne 7 500 000.-Sk spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2007 až do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať námietky u rozhodcu, ktorý na základe jeho poverenia zo dňa 08.05.2007 T.. T.B. doručil žalobcovi

U. A. s potvrdením jeho prevzatia dňa 22.05.2007 a zároveň T.. T.B. zabezpečil zmenu obsahu listiny Vzájomné záväzky s pôvodným dátumom 30.04.2007 a opraveným na 22.05.2007 minimálne dopísaním časti, podľa ktorej záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami T.. T.B. a L. U. a M. U., vystavenej dňa 22.03.2007 bol ku dňu 07.05.2007 rozsúdený vybraným rozhodcom v zmysle doložky zo dňa 30.04.2007 a dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 a zároveň sa vzdáva námietok proti nemu, predloženej rozhodcovi aj napriek tomu, že L. U. a M. U. listinu s takýmto obsahom nepodpísali a predmetný rozhodcovský rozsudok neprevzali, na základe uvedeného rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.05.2007 mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.05.2007, následne súdny exekútor I.. L.. Q. W. na návrh I.. U. A., na základe rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu a Poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Košice II dňa 12.09.2007 pod č. 5803*039303, vydal Upovedomenie o začatí exekúcie č. Ex 2258/2007 vo veci oprávneného U. A. a povinných L. U. a M. U., ako aj upovedomenia o spôsoboch exekúcie, ku konečnej realizácii exekúcií doposiaľ nedošlo, čím uviedli do omylu L. U., M. U., ako aj T.. T.G. a v prípade vymoženia tejto sumy by L. U. a M. U. spôsobili škodu vo výške najmenej 248 954,40 € (7 500 000.-Sk), ku ktorej doposiaľ nedošlo, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. odôvodnenie: Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podala na podpísaný súd obžalobu na T.. T.B. a I.. U. A. za skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý kvalifikovala tak, ako je to vyššie uvedené. Senát Špecializovaného trestného súdu na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných T.. T.B. a I.. U. A., výsluchom poškodených L. U. a T.. M. U., výsluchom svedkov J. L., T.. T.G., I.. F. W., J. F., L.. F. F., I.. D. L., L.. A. L., výsluchom znalkyne L.. J. P. a znalkyne L.. I.. V. Q., prečítaním znaleckého posudku R.. I.. U. Y. K.. a listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutočnosti: Obžalovaný T.. T.B. vypovedal, že na žalovanom skutku sa s I.. U. A. nikdy nedohodol a že poškodení v jeho prospech vystavili celkom 2 zmenky. Prvá bola s dátumom jej vystavenia 22.02.2007 a znela na sumu 15 000,- Sk a druhá bola s dátumom 22.03.2007 a znela na sumu 7 500 000.-Sk. Namietol závery obžaloby v tom smere, že pokiaľ mu je kladené za vinu, že mal pozmeniť zmenku zo dňa 22.03.2007 zo sumy 15 000.-Sk na sumu 7 500 000.-Sk, takáto zmenka s uvedeným dátumom a sumou nikdy neexistovala. Ďalej uviedol, že pracoval ako koncipient advokáta T.. W. a pre poškodených U. mal v období január február 2007 posúdiť, pripomienkovať a prípadne doplniť nejakú zmluvu k nehnuteľnosti. Za túto službu mali prísť poškodení do kancelárie T.. W. zaplatiť 15 000,- Sk dňa 22.2.2007. Nakoľko túto sumu v tento deň zaplatiť nevedeli, vystavil zmenku na sumu 15 000,- Sk, ktorú pred ním obaja poškodení podpísali. Bola v jednom vyhotovení. Túto zmenku poškodení uhradili v dvoch splátkach, pričom po prvej splátke, im vystavil príjmový pokladničný doklad, a potom čo v máji, konkrétne 22.05.2007 uhradili zvyšok dlžnej sumy, im vydal druhý príjmový pokladničný doklad, pričom predtým vystavený prvý príjmový pokladničný doklad roztrhal. Druhý príjmový pokladničný doklad im vystavil na celú sumu 15 000.-Sk. Tým, že vystavil predmetný doklad o úhrade dlžnej pätnásťtisícovej sumy, považoval predmetnú vec za uzavretú. Zmenka znejúca na sumu 15 000.-Sk zo dňa 22.2.2007 po úhrade uvedenej sumy ostala u neho, pretože poškodení si ju nepýtali. Tým, že im vystavil príjmový pokladničný doklad na sumu 15.000,- Sk považoval túto vec za uzavretú. V ten deň 22.2.2007 poškodení od neho žiadali pripraviť ešte zmluvu o predaji podniku (na potvrdenie tohto jeho tvrdenia predložil zmluvu o predaji podniku, ako aj 2 listy z počítača, z ktorých bolo zrejmé, že ešte 23.02.2007 do predmetnej zmluvy vo večerných hodinách zasahoval) a že odmenu za zmluvu o predaji podniku uhradia 23.2.2007. Poškodení sa dňa 23.2.2007 skutočne do kancelárie dostavili s tým,

že zmluvu o predaji podniku súrne potrebujú, lebo kupujúci môže od kúpy odstúpiť. Zmluvu im odovzdal. Za vyhotovenie tejto zmluvy dodnes poškodení nezaplatili, tvrdiac, že k odpredaju podniku nedošlo. Toto boli také dva momenty, kedy si uvedomil, že poškodení nedodržujú svoje sľuby. Popritom mu od začiatku roka 2007 poškodený L. U. viackrát spomínal, že jeho rodina vlastní pozemky v Haniske pri Košiciach, malo ísť o stavebné pozemky vo výmere 40 až 45 ha s tým, že on je za týchto príbuzných splnomocnený k tomu, aby ich predal minimálne za sumu 120 000 000. - Sk a opakovane sa ho pýtal, či nepozná nejakú osobu alebo realitnú kanceláriu, ako prípadného kupujúceho. Zhodou okolností poznal J. L., ktorý sa pred ním zmieňoval, že on aj so svojimi partnermi skupujú pozemky väčšej výmery, ktoré sú scelené, alebo ich sceľujú. Dňa 22.03.2007 sa stretol s oboma poškodenými v kancelárii T.. W. a povedal im, že možno našiel záujemcu o kúpu pozemkov. Poškodený L. U. sa ho zrejme snažil zainteresovať do tejto kúpy tým, že hovoril, že ak ten obchod vyjde, zveria advokátskej kancelárii T.. W. vyhotovenie zmlúv súvisiacich s právnymi službami. Vtedy si uvedomil, že jeho aktivita v tomto smere nebola aktivitou advokátskej kancelárie T.. W., logicky začal sledovať svoj osobný cieľ. Preto poškodenému povedal, že v tejto veci činný zadarmo nebude. Poškodení s ním nechceli uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní, tak im ako svoju poistku navrhol, nech mu tento ich budúci záväzok potvrdia zmenkou. Bol si vedomý najslabšieho miesta, ktorým je pri sprostredkovaní kúpy a predaja nehnuteľnosti, že ak sa spojí kupujúci s predávajúcim, tak väčšinou sprostredkovateľa obídu, lebo tak ušetria. Sprostredkovateľ ostane mimo a tomu chcel zabrániť. Zmenku s dátumom jej vystavenia 22.3.2007 na sumu 7 500 000,- Sk bral ako poistku a zároveň ako svoju osobnú ochranu, aby ho z tohto obchodu nevynechali. To, že poškodení zmenku podpísali, bolo v tom čase pre neho dôkazom toho, že poškodený L. U. si nevymýšľa, že má zrejme seriózny záujem o predaj týchto nehnuteľností a že je skutočne za svoju rodinu splnomocnený na takýto úkon. Sumu 7 500 000.-Sk vyrátal z hodnoty pozemkov 120 000 000.-Sk, čo bolo 6,25 % z tejto hodnoty, s čím poškodení súhlasili. Nikdy zmenku, ani iné listiny žiadnym spôsobom neupravoval. Nebol by predsa taký hlúpy, aby nepredpokladal, že pri takejto sume, nebudú tieto dokumenty predmetom neskoršieho preverovania. V apríli 2007 poškodení ešte stále nezaplatili svoj dlh z malej zmenky, vystavenej na sumu 15.000,Sk a T.. W. mu prikázal, aby ich kontaktoval. Preto sa 30.04.2007 s nimi opäť stretol v kancelárii T.. W.. Preberali spolu niekoľko záležitostí s tým, že ich zároveň upozornil, že ak sa nevysporiada dlh pre kanceláriu zo zmenky zo dňa 22.02.2007 a zároveň nejakým spôsobom aj dlh za zmluvu o predaji podniku, bude nútený veci posunúť súdu. Keď si všetko to, čo vedel spojil, zistil, že na jednej strane poškodení produkujú dlhy, na strane druhej predávajú podnik, pokúšajú sa predať dva rozostavané domy, ako aj nehnuteľnosti svojich blízkych. Rozmýšľal, ako sa zaistiť proti tomu, aby tie problémy, ktoré mali poškodení s platením pohľadávok boli čo najmenšie. Napadlo ho, že riešením by mohlo byť rozhodcovské konanie. Preto im toho istého dňa, t. j. 30.04.2007 predložil na podpis „Rozhodcovskú doložku“ s dátumom jej vystavenia 30.04.2007, ktorú obaja poškodení pred ním podpísali. Poprel, že by do tejto rozhodcovskej doložky akokoľvek dodatočne zasahoval. Zmenku z 22.03.2007 vystavenú na sumu 7 500 000.-Sk dňa 02.05.2007 indosoval na spoluobžalovaného I.. U. A., pretože mu bol dlžný 250 000,- Sk. Jediné, čo malo hodnotu, bola zmenka vystavená na sumu 7 500 000.- Sk zo dňa 22.03.2007. Uvedomoval si, že poškodení neboli schopní naraz zaplatiť ani len sumu 15.000.- Sk, ale súčasne predávali nejaký majetok, preto dospel k záveru, že zmenka by mohla byť aj reálne vymožiteľná. Dohodli sa, že ak sa aj zo zmenky nepodarí nič vymôcť, jeho dlh zanikne. V ten istý deň, ako ju indosoval mu ju aj odovzdal. Dodatočne sa od J. L. dozvedel, že tvrdenia L. U. neboli pravdivé, pretože v obci Haniska nešlo o stavebné pozemky, ich cena mala byť vyššia a vlastníci pozemkov mali uzavretú exkluzívnu zmluvu s realitnou kanceláriou FINOP, v ktorej mali dohodnuté, že ak budú tieto pozemky ponúkať na predaj, alebo predávať priamo, mimo realitnej kancelárie, budú všetci vlastníci zaviazaní k zmluvnej pokute vo výške 8 % z ceny týchto nehnuteľností, čo bola teda vyššia suma ako 7,5 milióna na zmenke. V tomto smere vyslovil domnienku, že ak sa chceli títo vlastníci, resp. poškodení splnomocnení konať za týchto vlastníkov vyhnúť zodpovednosti za zmluvnú pokutu, najlepším nástrojom, ako zamaskovať tento protizmluvný predaj alebo aj samotnú ponuku na predaj, bola práve zmenka, pretože táto neobsahovala dôvod jej vystavenia. Spôsob riešenia sporu, resp. dlhu prostredníctvom rozhodcu, navrhol sám. Výber rozhodcu bol na základe ich vzájomnej dohody, t. j. dohody medzi ním a poškodenými U.. Sám navrhol T.. N. a poškodení voči jeho osobe nemali námietky. Poznal ho ako bývalého kolegu, s ktorým krátko spolu pracovali ako koncipienti v kancelárii T.. P.. N. telefonicky požiadal, či ho môže navrhnúť ako rozhodcu v prípade sporu,

a ak k nemu dôjde, či bude ochotný vykonávať funkciu rozhodcu. Do momentu, kedy N. rozhodol spor, s ním nekomunikoval. Krátko na to, ako sa spor rozhodol v rozhodcovskom konaní, sa ho N. pýtal, v akom vzťahu je k poškodeným, lebo im ide doručovať rozhodcovské rozsudky. Zákon mu dovoľoval doručiť rozsudky aj prostredníctvom tretej osoby. Zmienil sa pred ním, že v blízkej budúcnosti bude v kontakte s poškodenými a N. navrhol, aby im rozhodcovský rozsudok doručil, keď s nimi bude v osobnom kontakte. Povedal mu, že bude v kontakte aj s obžalovaným A., preto mu N. povedal, že ho poverí doručením rozhodcovského rozsudku aj jemu, čo aj vykonal dňa 22.05.2007. Poškodeným rozsudky doručoval v kancelárii T.. W.. Potvrdením o tom, že im rozsudky doručil bola listina z 22.05.2007, ktorej originál potom odovzdal N., do jeho rozhodcovského spisu. Listina sa volala „Vzájomné záväzky“. Obsah tejto listiny sám skoncipoval. Nevedel sa vyjadriť, či sami poškodení navrhli, alebo on sám navrhol a oni s tým súhlasili, aby predmetná listina obsahovala aj vyjadrenie k námietkam. Určite ho tým nepoveril rozhodca N.. S originálom zmenky na sumu 7 500 000.-Sk sa potom ešte dostal do styku dňa 20.12.2007. V ten deň išiel k vyšetrovateľovi W. na výsluch, pričom mu vyšetrovateľ deň predtým spomínal, aby k výsluchu doniesol všetky dokumenty, ktoré môžu s touto zmenkou, hoc aj okrajovo, súvisieť. K výsluchu boli predvolaní spolu s A.. Originál zmenky bol uložený v tzv. exekučnom spise v kancelárii u ich spoločného vtedajšieho zamestnávateľa, ktorým bola životná poisťovňa Rapid life. V spise boli dokumenty týkajúce sa exekučného konania, ktoré v tom čase už viedol A., ako oprávnený, a povinnými v predmetnom konaní boli obaja poškodení. Ešte pred samotným výsluchom originál zmenky ukázal vtedajšiemu zamestnancovi kriminálky F. F., ktorého v budove náhodne stretol, pretože ho podpichoval, že sa z neho stala mediálna hviezda, v súvislosti s reláciou Paľba, ktorá bola odvysielaná v televízii Markíza pár dní pred týmto výsluchom. Počas výsluchu 20.12.2007 v procesnom postavení svedka, originál zmenky z 22.03.2007 predložil vyšetrovateľovi W. k nahliadnutiu a predložil mu aj originál prvej zmenky z 22.02.2007. Po skončení výsluchu celý exekučný spis zobral zo sebou. K nemu pripojil aj prvú zmenku, ktorú zobral z kancelárie. Následne sa podrobil výsluchu A., tiež ako svedok. Po výsluchu išli spolu do neďalekej reštaurácie, kde za nimi neskôr prišiel aj F. F.. Tašku s exekučným spisom dal do svojho motorového vozidla, ktoré nechal zaparkované na Timonovej ulici. Na druhý deň auto presunul k svojmu bytu a ďalší deň 22.12.2007 zistil, že v aute sa exekučný spis a jeho počítač nenachádzajú. Ich krádež potom išiel oznámiť na políciu. Ďalej uviedol, že oboch poškodených pozná od roku 2004 alebo 2005. Vyhotovoval pre nich darovacie zmluvy, vzory pracovných zmlúv a iné právne služby. Problémy s úhradami s nimi neboli. K osobe spoluobžalovaného A. vypovedal, že sa poznajú asi 15 rokov, ich vzťah je priateľský. A. sa dozvedel o zmenke na 7 500 000.-Sk tesne pred 02.05.2007. O dôvode vystavenia zmenky nevedel, nepovedal mu ho. A. manželov U. osobne nepoznal. Asi raz sa s nimi stretol. Ďalej vypovedal, že vedel o tom, že poškodení mali záujem v tom období predať dve hrubé stavby v obci Budimír. Bol to poškodený U., ktorý ho oslovil, či nepozná nejakého kupca alebo realitnú kanceláriu. Predajná cena sa pohybovala niekde okolo 8 000 000.-Sk. Po tom, ako boli na hlavnom pojednávaní oboznámené námietky proti exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 2258/2007, ktoré podali povinní - manželia U. dňa 03.10.2007, obžalovaný vypovedal, že aj obsah tohto listinného dôkazu bol Ústavným súdom SR prehodnocovaný v časti, ktorá sa týkala doručovania rozhodcovského rozsudku. Poukázal na rozhodnutia ÚS, konkrétne II ÚS 134/2010, II ÚS 173/2010 a III ÚS 41/2010, podľa ktorých rozhodcovský rozsudok im bol riadne doručený. Ďalej vypovedal, že ak v predmetnom podaní manželia U. tvrdili, že dokument, kde sú údaje „L. U.“ a „M. U.“ nepodpísali, potom s odstupom času je zrejmé, že by neboli podpísali ani zmenku na 15 000.-Sk s rovnakými osobnými údajmi. Obžalovaný ďalej vypovedal, že uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 20Co 144/2011 zo dňa 10.11.1011, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní oboznámené ako dôkaz, je príkladom zavádzania súdu zo strany poškodených. Uviedol, že už v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia obaja poškodení veľmi dobre vedeli, že zmenka neexistovala, pretože bola odcudzená. Po oboznámení zápisnice o ohliadke miesta činu po nahlásenej krádeži vlámaním do jeho osobného motorového vozidla na hlavnom pojednávaní uviedol, že krádež zmenky na sumu 7 500 000.-Sk nespomínal, pretože už existoval titul - rozhodcovský rozsudok a zmenka stratila svoj peňažný význam. Obžalovaný I.. U. A. uviedol, že v čase, ktorý sa uvádza v obžalobe, boli so spoluobžalovaným F. veľmi dobrí priatelia a spájal ich aj basketbal. Nikdy sa s ním nedohadoval na akomkoľvek neoprávnenom

obohacovaní sa na úkor manželov U.. Nebol prítomný pri vyhotovovaní akýchkoľvek dokumentov, ktoré sa uvádzajú v obžalobe ani pri ich podpisovaní. Nebol prítomný pri akejkoľvek zmene obsahu zmenky uvádzanej v obžalobe. O existencii zmenky sa dozvedel dňa 01.05.2007, keď mu ju F. ponúkol ako protihodnotu na vyrovnanie dlhu 250 000,- Sk voči jeho osobe. Nebol prítomný pri podpise a ani pri vyhotovovaní „Rozhodcovskej doložky“. Prvýkrát sa s touto doložkou stretol dňa 02.05.2007, po indosovaní zmenky na jeho osobu. F. mu vysvetlil, čo znamená listina „Rozhodcovská doložka“. Dovtedy ani netušil, že niečo také ako doložka existuje. Nemal akýkoľvek dôvod pochybovať o pravosti zmenky. F. bol právnik. Povedal mu, že treba napísať žalobu, lebo dlh nebol uhradený. Žalobu mu napísal F.. Túto žalobu potom doručil rozhodcovi N. a predložil mu aj originál zmenky spolu s rozhodcovskou doložkou. N. z videnia poznal, lebo bývali na jednom sídlisku. N. zaplatil poplatok, aby vôbec mohlo prebehnúť rozhodcovské konanie. Zaplatil mu 420 tisíc alebo 450 tisíc korún, ako poplatok z hodnoty zmenky, čo tvorilo približne 6 % z hodnoty zmenky. N. potom vydal rozhodcovský rozsudok. Do vydania rozhodcovského rozsudku sa s N. nestretol a nestretol sa ani s poškodenými U.. Po vydaní rozhodcovského rozsudku mu tento proti podpisu doručil F.. Následne dňom 26.05.2007 rozhodca vyznačil na rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Potom, v dobrej viere, rozsudok predložil súdnemu exekútorovi I.. W. na vymáhanie. Za T.. W.iel preto, lebo bol jeden z najznámejších exekútorov v Košiciach, podľa mena ho poznal, ale osobne sa nepoznali. Exekúcia prebiehala, ale k vymoženiu pohľadávky nedošlo. Manželia U. s TV Markíza, v relácii Paľba urobili šokujúcu reportáž, ktorú bolo len ťažko opísať slovami. V reportáži bolo povedané, že zmenka je jeden podvod a že to bolo celé vykonštruované. Preto urýchlene zareagoval späťvzatím návrhu na výkon exekúcie. Potom túto pohľadávku previedol na I.. L. za 200 000.- Sk napriek tomu, že bol na tom stratový. Suma 200 000.-Sk mu bola uhradená. Keď mu N. vracal zmenku aj doložku, vrátil mu aj poplatok. Dodal, že vtedy bol rád, že takúto zmenku dostal za takú sumu, mal vtedy 26 rokov. Dnes by do takého niečoho nešiel. Očakával z tejto zmenky peniaze, z toho dôvodu investoval aj do ďalšieho poplatku, takže spolu do toho investoval okolo 600 000.- Sk. Potom mu bol vrátený rozhodcovský poplatok a dostal aj 200 000,-Sk za to, že pohľadávku potom predal ďalej. Doklady ohľadom tohto prípadu mal v jednej spisovej zložke, ktorú mal uloženú u svojho zamestnávateľa, spoločnosti Rapid life, životná poisťovňa. Keď mali 19.12.2007 v spoločnosti večierok, prišiel za ním aj za F. vyšetrovateľ polície a doručil im na 20.12.2007 predvolania na výsluch. Vyšetrovateľovi povedal, že na konci chodby je kancelária, kde sa nachádza celý spis, nech si ho zoberie. Na druhý deň obaja šli na políciu. F. bol vypočúvaný ako prvý a so sebou zobral celú tú zložku. Bral to ako prirodzenú vec, že ju zobral on, lebo bol právnik. Keď odchádzali z polície, spis bol v aute F.. Okrem spisu tam bol ešte nejaký počítač a osobné veci F.. Išli si sadnúť do pohostinstva pri KR PZ, kde vypili veľa piva. Z pohostinstva šiel domov taxikom. S odstupom nejakých dní mu F. povedal, že mu vykradli auto. Povedal, že mu zmizla aj spisová zložka, aj nejaké osobné veci. V tej zložke boli všetky veci týkajúce sa žaloby a rozhodcovského súdu. Určite tam bola aj zmenka zo dňa 22.3.2007 na sumu 7,5 mil. Sk, rozhodcovská doložka, rozsudok rozhodcovského súdu a asi aj návrh, a ešte veci týkajúce sa exekúcie. Zmenka bola jedna. S manželmi U. sa stretol len jedenkrát v živote. Bol to rozhovor, ktorý jednoznačne iniciovali oni. Stretli sa v kancelárii u F., ktorý im povedal, že je konateľom realitnej spoločnosti AB-real. Manželia U. spomínali, že majú na predaj nejaké nehnuteľnosti, o ktoré sa aj z takého profesionálneho hľadiska zaujímal. Jednalo sa o nejaké pozemky a domy v obci Budimír. Svedok L. U. vypovedal, že s obžalovaným F. sa zoznámili niekedy v roku 2006 v tej súvislosti, že potrebovali vysporiadať pozemky v obci Budimír a tiež potreboval vypracovať pre svoju spoločnosť pracovné a kúpnopredajné zmluvy. V roku 2007 ho požiadal o vypracovanie zmluvy o odpredaji pozemku. Súrne potreboval vyhotoviť aj ďalšiu zmluvu, ktorá súvisela s odpredajom spoločnosti Neomar, v ktorej bol konateľom. Túto zmluvu potreboval už vo februári 2007. Dohodli sa, že za vypracovanie týchto zmlúv mu zaplatí sumu 15 000.-Sk, pričom odmena za vypracovanie zmluvy o predaji podniku bola dohodnutá vo výške 7 000.-Sk. Za túto zmluvu mu zaplatil v neskoršom období, teda po tom, ako mu odovzdal vyhotovenú zmluvu. Peniaze mu odovzdal buď koncom februára alebo začiatkom marca 2007. S vyhotovením druhej zmluvy týkajúcej sa predaja pozemku L.E. sa obžalovaný neponáhľal a odovzdal mu ju až 22.05.2007. V ten deň mu vyplatil sumu 8 000.-Sk. Po zaplatení tejto čiastky mu obžalovaný vyhotovil doklad na celkovú sumu 15 000.-Sk s tým, že doklad o zaplatení sumy 7 000.-Sk mal zničiť.

Niekedy v marci 2007 povedal F., že s manželkou majú záujem predať jeden rozostavaný dom v Budimíri, že tak chcú získať finančné prostriedky na dokončenie druhého domu. Sám F. sa ponúkol, že môže osloviť svojich známych a aj po nejakom čase mu oznámil, že má takých známych, ktorí by ten dom mohli kúpiť. Záujemcom o túto kúpu bol obžalovaný A.. Keď A. zistil, že aj druhý dom patrí jemu a jeho manželke, prejavil záujem o kúpu obidvoch domov. Bol to F., ktorý zorganizoval stretnutie 30.04.2007, na ktoré sa dostavil on, jeho manželka, A. aj F.,. Predajom oboch domov, resp. ich hrubých stavieb manželka nebola nadšená. Sám prehováral manželku k odpredaju oboch hrubých stavieb. Dodal, že pozemky, na ktorých sa nachádzali rozostavané domy, boli v jeho výlučnom vlastníctve. Pri jednaní o cene za predmetné nehnuteľnosti, A. navrhli, aby kúpna cena bola zaplatená prostredníctvom notárskej úschovy, s čím A. nesúhlasil s odôvodnením, že notár s peniazmi „zdúchne“. Dohodli sa na kúpnej cene vo výške 8 300 000.-Sk za obidve rozostavané stavby. A. navrhol, že 800 000.-Sk vyplatí ako zálohu vopred a zvyšok z kúpnej ceny zaplatí do 15 dní po zavkladovaní kúpnej zmluvy. Jeho aj manželku znepokojilo, že A. sa takto vyjadril na adresu notára a že sa zaujímal aj o iné nehnuteľnosti, preto začali zvažovať, že v tomto obchode nebudú ďalej pokračovať. Ďalej vypovedal, že pred F. s manželkou spomenuli, že zo strany jeho mamy sa tiež predávajú nejaké pozemky. Povedal mu, že sa jedná o väčšiu výmeru pozemkov, že ide o niekoľko desiatok hektárov a že tieto pozemky sa nachádzajú v Haniske pri Košiciach. Aj mu povedal, že sa jedná o ornú pôdu, že príbuzní pôdu predávajú prostredníctvom realitnej kancelárie za 300.-Sk za meter štvorcový. Obžalovaný F. im navrhol, že im pomôže nejakého kupcu nájsť, ale nehovoril, že za to chce nejakú odmenu. Povedal mu meno J. L.. S ním sa aj stretli, boli na ohliadke, ale nakoniec z toho nebolo nič. Dňa 22.05.2007 ho F. požiadal, aby prišli k nemu do kancelárie, pretože mala mať kontrolu zo strany advokátskej komory a že sa bude musieť preukázať, že môže používať ich osobné údaje. V kancelárii im dal podpísať papier, na ktorom bolo napísané, že môže ich údaje používať N., exekútor W. a aj obžalovaný. Na predmetom papieri nebola uvedená hlavička, z ktorej by bolo zrejmé, pre koho tento dokument mali podpísať. Po prečítaní tohto dokumentu ho odmietli podpísať a na základe námietok zo strany manželky, obžalovaný následne zmenil text dokumentu a uviedol naň, v akých prípadoch používal ich osobné údaje a v hlavičke uviedol, že predmetný dokument je určený pre neho. Takto opravený dokument mu obaja podpísali. Kópiu im obžalovaný nedal. Keď boli svedkovi predložené k nahliadnutiu fotokópie zmenky na 7 500 000.-Sk, zmenky na 15 000.-Sk, aj listiny s názvom „Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007“ a originál listiny „Vzájomné záväzky s dátumom 30.04.2007, ktorý bol opravený na dátum 22.05.2007“, svedok k fotokópie zmenky na 7 500 000.-Sk vypovedal, že takýto dokument s takýmto obsahom nevyhotovil a ani nepodpísal a takto sa vyjadril aj k predloženej fotokópii listiny „Rozhodcovská doložka“. Nemal žiadny dôvod na vystavenie takejto zmenky. K listine „Vzájomné záväzky“ vypovedal, že nemá vo zvyku podpisovať dokumenty, na ktorých je niečo opravované alebo prečiarknuté s tým, že nevie, či mu bol predložený originál tejto listiny, pretože podpis je čiernej farby a preto sa k nemu nevie vyjadriť. K fotokópii zmenky na 15 000.-Sk v prípravnom konaní uviedol, že takúto zmenku nevystavil, že vie, že F. podpisoval potvrdenie, že sa dohodli na sume 15 000.-Sk za vypracovanie dvoch zmlúv. Nevedel sa vyjadriť, či podpisoval F. zmenku na 15 000.-Sk, nebol si istý. Na hlavnom pojednávaní jej vystavenie potvrdil. Do toho času nemal dôvod mu nedôverovať, ich vzťah bol transparentný a dôveroval mu. Uviedol, že F. im dvakrát alebo trikrát dával podpisovať nejaké dokumenty, boli to nejaké potvrdenia na sumu 15 000.-Sk. Tieto im predložil preto, lebo ich stratil. Na osobných dokladoch mal svedok uvedený pobyt „B., B.“, na ktorej ulici sa narodil, ale bývali tam jeho rodičia. V roku 2006 mal trvalý pobyt na adrese „R., B.“. Manželka na cudzineckú políciu nahlásila adresu „B., B. X“, kde on mal pobyt do roku 2005. Dňa 17.09.2007 svedok zistil, že má v banke zablokovaný účet a že prebieha voči nemu exekúcia exekútorom Q. W.. V ten deň spolu s manželkou a ich právnikom navštívili jeho exekútorský úrad a tu zistili, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý vyhotovil T.G. a pracovníčka súdneho exekútora im predložila aj kópiu zmenky na 7 500 000.-Sk. Na druhý deň s manželkou podali trestné oznámenie. S N. sa videli 26.10.2007 pri nahliadnutí do rozhodcovského spisu, žiadne listiny od neho nedostali, nič im nedoručoval. Po nahliadnutí na fotokópiu listiny „Rozhodcovská doložka“, vypovedal, že nakoľko mu bola predložená kópia tejto listiny, nemôže potvrdiť, či takúto listinu podpísal, alebo nie. K predloženej fotokópií zmenke na sumu 7 500 000.-Sk uviedol, že nemal dôvod takúto listinu F. podpisovať ani vyhotovovať.

Keď mu bola predložená fotokópia zmenky na sumu 15 000.-Sk vypovedal, že F. mu originál tejto zmenky nevrátil, len mu vydal potvrdenie o zaplatení. Keďže mu bola predložená k nahliadnutia len fotokópia tejto zmenky, uviedol, že sa nemôže s istotou vyjadriť, že je to tá istá zmenka, ktorú v origináli podpísal. K fotokópií listiny „Vzájomné záväzky“ vypovedal, že túto listinu videl v rozhodcovskom spise. Vyzerala tak, ako by bola podpísaná čiernym perom a on nemá vo zvyku podpisovať dokumenty čiernym perom. Podpisy na tých listinách sú podobné jeho podpisom, avšak keďže nejde o originály, nemôže tvrdiť, že ich podpísal. Nebol ale dôvod, aby takéto listiny podpisoval. K osobe J. L. vypovedal, že F. mu dal na neho kontakt. Aj sa s ním spojil a bol mu informatívne ukázať mamin pozemok v katastri Haniska. Viac sa mu J. L. neozval. So F. sa vôbec nebavili o nejakej jeho odmene v súvislosti s odpredávanými pozemkami v Haniskej. On neponúkal pozemky v Haniske na predaj, len povedal pred F., že mama predáva pozemky. Aj J. L. takto informoval. Vtedy už vedel, že mama ponúka pozemky na predaj cez realitnú kanceláriu. Za kontakt na J. L. obžalovaný od neho nepýtal žiadnu odmenu. Svedkyňa T.. M. U. uviedla, že v čase, keď sa zoznámili so F., vyšli mu v ústrety a pre basketbalový klub vyrobili zadarmo dvere. F. im ponúkol ako vyrovnanie tohto plnenia jeho právne služby. Preto ho potom požiadali vypracovať dve pracovnoprávne zmluvy. V tom čase nemala slovenské občianstvo, v cestovnom pase mala svoje meno a priezvisko uvedené ako „M. U.“. Trvalý pobyt s manželom mali na ul. B., B., ale bývali v prenajatom byte na inom mieste. Koncom roku 2004 alebo začiatkom roku 2005 s manželom založili spoločnosť, ktorá mala sídla takisto na tejto adrese. V júli 2005 nadobudla slovenské občianstvo a približne v októbri alebo novembri 2005 sa presťahovali do prenajatého bytu, kde sa zaregistrovali k trvalému pobytu a to na adresu R. B. Od momentu nadobudnutia slovenského štátneho občianstva mala v občianskom preukaze, ktorý jej bol vydaný v novembri 2005, meno a priezvisko uvedené po slovensky „M. U.“. V obci Budimír začali stavať dva rodinné domy. Prvý chceli predať ako hrubú stavbu a z takto získaných prostriedkov chceli dokončiť druhý dom, v ktorom chceli bývať. Koncom roku 2006 ich F. požiadal dodať vchodové dvere do bytu. Vyhotovenie dverí tiež uhradil právnickými službami a to vypracovaním zmluvy týkajúcej sa vysporiadania pozemku v Šarišských Bohdanovciach. Takto sa F. dostal k informáciám o nehnuteľnosti v Šarišských Bohdanovciach. Začiatkom roku 2007 začali aj s odpredajom svojej spoločnosti. Zmluvu potrebovali vypracovať rýchlo, lebo sa objavil kupec. Rovnako rýchlo potrebovali vypracovať zmluvu o predaji časti pozemku. Začiatkom februára 2007 preto poprosili F. o vyhotovenie kúpno-predajných zmlúv. F. s tým súhlasil a povedal im, že vyhotovenie týchto dvoch zmlúv ich bude stáť 15 000.-Sk s tým, že zmluva týkajúca sa predaja firmy bude stáť 8 000.-Sk a zmluva týkajúca sa predaja pozemku bude stáť 7 000.-Sk. S touto cenou súhlasili a na prejednanie tejto veci sa dostavili do kancelárie F., kde mu poskytli celú dokumentáciu. Pri rozhovore so F. mu povedali, že majú jeden dom na predaj a ak by mal výhodného kupca, nech im to oznámi. F. hneď pred nimi niekomu telefonoval a tá oslovená osoba prejavila záujem o nehnuteľnosť, avšak v tom čase sa tá osoba nachádzala v Prahe. F. im potvrdil, že zmluvu týkajúcu sa predaja firmy vyhotoví na termín 22.02.2007, ale pritom ich žiadal o podpis potvrdenia o tom, že dohodnutú odmenu 15 000.-Sk uhradia do 26.02.2007. Boli zaskočení tým, že žiadal podpísať takéto potvrdenie, pretože oni od neho takéto nikdy nechceli. Potvrdenie F. vystavil v jednom vyhotovení a obaja s manželom ho podpísali. Dňa 22.02.2007 F. im skutočne aj zmluvu týkajúcu sa predaja firmy odovzdal. Poslal im ju e-mailom. Povedali, že dohodnutú odmenu mu zaplatia neskôr. Ďalej uviedla, F. ani ona, ani jej manžel neuviedol adresu B., B.. Všetky doklady vyhotovoval sám na základe údajov, ktoré mal k dispozícii. Adresu trvalého bydliska od nich nepýtal. Nikdy mu nedala k dispozícii občiansky preukaz. Pri vyhotovovaní jej pracovnej zmluvy mu dala buď pas alebo povolenie k pobytu, kde bola uvedená adresa bydliska. Doklad pod názvom Zmenka na sumu 15 000.-Sk, mu podpísali koncom mesiaca marec 2007, v jeho kancelárii. Tento doklad podpísali preto, lebo F. im uviedol, že potvrdenie, ktoré mu predtým podpísali stratil. Ďalšou príčinou bolo to, že 26.2.2007, teda v deň splatnosti finančných prostriedkov v zmysle spomenutého potvrdenia nedisponovali finančnou čiastkou vo výške 7 000.-Sk, ktorú mali zaplatiť za vypracovanie zmluvy o predaji podniku. Rozdiel 8 000.-Sk bola cena za zmluvu o predaji pozemku pre T.E., ktorá v tom čase ešte nebola vypracovaná. Teda reálne v mesiaci marec 2007 dlžili F. 7 000.-Sk. F. im uviedol, že nestíha vypracovať zmluvu o predaji pozemku pre T.E. a z toho dôvodu im predĺžil dobu splatnosti. To bol dôvod na vyhotovenie dokladu pod názvom Zmenka na sumu 15 000.-Sk. Bol na nej uvedený aj deň splatnosti 26.2.2007 aj keď tento doklad podpisovali koncom mesiaca marec 2007. V dolnej časti formátu A4 bol text s obsahom, že hore uvedenú sumu zaplatia F. a bola tam

uvedená jeho adresa bydliska a pod týmto textom boli znova podpisové doložky jej a jej manžela a pri podpisových doložkách bol uvedený dátum totožný s dňom splatnosti sumy uvedenej na zmenke 16.04.2007. Nepamätala si, či jej meno bolo uvedené v slovenskom jazyku, alebo v ruskom, ako „M. U.“. Spodnú časť podpisovej doložky nepodpísala, podpísal ju iba manžel. Dňa 30.04.2007 zaplatili F. sumu 7 000.-Sk. Bol vystavený doklad o zaplatení, ktorým nedisponuje z dôvodu, že bol zničený pri vystavení príjmového pokladničného dokladu na sumu 15 000.-Sk dňa 22.05.2007, teda po doplatení druhej dlžnej sumy vo výške 8 000.-Sk, ktorá predstavovala odmenu za vypracovanie zmluvy pre N.. F. im prezentoval aj záujemcu o kúpu domu v Budimíri, povedal im, že je to veľmi solídny klient, ktorý pochádza z rodiny lekárov a právnikov, disponuje finančnými prostriedkami. V období od 15. do 21.03.2007 navštívili F. s A. stavbu v Budimíri, kde sa nachádzali robotníci a aj otec jej manžela, ktorý im ukázal aj druhý dom. S manželom z toho boli veľmi prekvapení, že sa tam šli pozrieť bez ich prítomnosti. Následne im F. telefonoval, že sa boli na miesto pozrieť, ale že A. má záujem o kúpu, ale podmienkou malo byť, že predajú obidva domy. F. ich potom zavolal do svojej kancelárie na prejednanie tejto veci a znovu pred nimi zopakoval, že A. má záujem o kúpu oboch domov. Pri tej príležitosti im F. povedal, že stratil to potvrdenie, v ktorom sa zaviazali, že mu uhradia čiastku 15 000.-Sk a poprosil ich, aby mu takéto potvrdenie znovu podpísali a zároveň im oznámil, že im predĺži splatnosť tejto sumy do 16.04.2007. Povedal im, že do tohto termínu im vyhotoví aj druhú zmluvu, ktorá sa týkala predaja pozemku T.E.. Predložil im formát A4, na ktorom bol uvedený dvakrát rovnaký text, pričom v hornej časti bol uvedený dátum 22.02.2007, ktorý sa týkal pôvodne dohodnutej splatnosti. V dolnej časti bol text, že vyššie uvedenú sumu „obstarávame“ so splatnosťou 16.04.2007. Na jej otázku, prečo do tejto formulácii textu nebola uvedená veta „predĺžená splatnosť“, jej obžalovaný odpovedal, že to je taká forma. Na mieste podpísala len hornú časť tohto dokumentu. Ďalej vypovedala, že dňa 22.03.2007 jej F. zaslal SMS-správu, z obsahu ktorej konštatovala, že F. v mene potencionálneho záujemcu ponúkol sumu 8 500 000.-Sk pri podmienke, že z ich strany dôjde k odpredaju obidvoch domov. Odpovedala mu správou v tom zmysle, že domy neodpredá ani za 20 miliónov. F. na realizovanie predaja prehováral jej manžela, aby si to ona rozmyslela a aby sa stretli so záujemcom o kúpu domov, teda s A. a aby sa s ním porozprávali. Stretli sa dňa 30.04.2007 v kancelárii F.. Pri tomto stretnutí zaplatili 8 000.-Sk za zmluvu týkajúcu sa odpredaja firmy. Po zaplatení im F. predložil potvrdenie, ktoré „hovorilo“ o sume 7 000.-Sk, ktorá suma predstavovala dohodnutú odmenu za vyhotovenie zmluvy týkajúca sa predaja pozemku T.E.. O niečo neskôr sa na toto stretnutie dostavil aj A., ktorý sa snažil znížiť kúpnu cenu nehnuteľností na sumu 8 300 000.-Sk, pretože nebola vysporiadaná cesta. Navrhol, že 800 000.-Sk dá ako zálohu a 7 500 000.-Sk im zaplatí po tom, ako domy budú prevedené do jeho vlastníctva, v lehote 3 dní od zavkladovania. Návrh A. konzultovali s notárom U., ktorý im povedal, že sa mu návrh nepáči a odporučil im, aby vyplatenie kúpnej ceny riešili cez notársku úschovu. Následne sa spojili s A. a manžel A. povedal, že pristúpia na jeho podmienky len v tom prípade, ak suma 7 500 000.-Sk bude vložená do notárskej úschovy. Talán sa vyjadril, že notárskej úschove nedôveruje, že notár by mohol s peniazmi ujsť a že peniaze uhradí prostredníctvom depozitu do 15 dní od prepisu domov. Rozhodli sa pre tieto nezhody od predaja odstúpiť, čo oznámili F.. Začiatkom mája 2007 jej manžel volal a zasielal aj e-mailové správy F., aby pripravil druhú zmluvu týkajúcu sa odpredaja pozemkov T.E., vyhotovenie ktorej si dohodli so F. odmenu 7 000.-Sk. Až dňa 22.5.2007 poslal F. SMS-správu, ktorou oznámil, že zmluva je pripravená a že si pre ňu môžu prísť. S manželom sa preto v ten deň dostavili do kancelárie F.. F. im povedal, že sumu 7 000.-Sk nemusia zaplatiť hneď, stačí ju zaplatiť v septembri. Na úhrade však trvala a aj v ten istý deň F. uvedenú sumu zaplatila. Zároveň ho požiadala, aby im vrátil potvrdenie, ktoré mu naposledy podpísali. F. im odpovedal, že je veľmi rozlietaný a to potvrdenie niekde založil, ale že im vystaví príjmový pokladničný doklad a zároveň im vystaví potvrdenie, že dlh bol vyrovnaný. Tento postup sa jej nepáčil. Keďže nejednalo sa o nejakú veľkú sumu, pri ktorej by sa nejakým spôsobom istila kópiami, netrvala na kópii tohto dokumentu. F. podpísali nejakú písomnosť, v ktorej uviedol, že nemajú žiadne dlhy medzi sebou a že došlo k vyrovnaniu záväzkov. Povedal im, že túto písomnosť potrebuje pre účtovníctvo. Keď žiadala od F. kópiu tohto dokladu odpovedal, že ho nepotrebujú, že im bude postačovať príjmový pokladničný doklad. Túto písomnosť určite podpísal jej manžel, či písomnosť podpísala aj ona si nepamätala. Nepamätala si ani to, či táto listina mala aj nejaký názov. Vyslovila presvedčenie, že F. im mal v deň uhradenia finančnej čiastky vo výške 15 000.-Sk vrátiť zmenku, čo neurobil. Dokument s názvom „Vzájomné záväzky“, ktorý jej bol predložený k nahliadnutiu a s obsahom, aký je na dokumente uvedený, nikdy s manželom nepodpísali. Túto listinu prvýkrát videla až na exekútorskom úrade. Druhý odsek textu, v ktorom sa hovorí okrem iného aj o rozhodcovskom rozsudku,

na predmetnom dokumente bol podľa jej názoru dotlačený, pričom mohlo ísť o dotlač na ten istý dokument, resp. listinu, o ktorom sa zmienila, že v nej bolo uvedené, že nemajú medzi sebou so F.iadne záväzky. Vypovedala, že nie je presvedčená, či na predloženom dokumente podpis za jej osobu je jej podpisom s tým, že musela by vidieť originál tohto dokumentu. Asi o jeden alebo dva dni volal F., hovoril, že mu príde do kancelárie kontrola na používanie osobných údajov a požiadal ich, aby mu prišli podpísať súhlas na používanie ich údajov. F. im predložil dokument, ktorý neobsahoval hlavičku, a o. i. text obsahoval aj ďalšie dve mená a to meno N. a W.. Proti takémuto dokumentu vzniesli obaja námietky, ktorým F. v celom rozsahu vyhovel s tým, že do textu uviedol dátum 22.5.2007, do ktorého dňa mohol používať ich osobné údaje. Ďalej vypovedala, že manželova mama v tom čase vlastnila nehnuteľnosti v k.ú. Haniska, obec Haniska. Išlo o ornú pôdu o výmere 11 963 m2. Tieto pozemky chcela predať a z toho dôvodu uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti č. 108/2007 zo dňa 10.03.2007, v zmysle ktorej sprostredkovateľom predaja sa stala spoločnosť FINOP, s.r.o. Košice. Cena nehnuteľnosti mala byť 300.-Sk za m2, čiže spolu sa malo jednať o nehnuteľnosť vo vlastníctve matky, v hodnote 3 500 000.-Sk. Aj príbuzní jej manžela vlastnili pozemky v predmetnom katastrálnom území o rozlohe cca 48 až 50 ha, pričom aj oni uzatvorili zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností s uvedenou spoločnosťou. K osobe J. L. uviedla, že túto osobu pozná, videla ju raz. Dňa 30.04.2007 bolo stretnutie, ktorého sa zúčastnil F., jej manžel a ona a čakalo sa na príchod A.. Jednalo sa o stretnutie, na ktorom rokovali s A. ohľadom predaja ich domov v obci Budimír. Ešte pred príchodom A. na toto stretnutie, oslovil jej manžel F., či nepozná nejakého záujemcu o pozemky v k. ú. Haniska, ktoré chcela predať jeho mama. Vtedy sa ale nebavili o druhu pozemku, veľkosti pozemku a nehovorili sa ani ďalšie podrobnosti. Vtedy im F. dal telefónne číslo na osobu menom J. L., ktorému možno zavolať a rozprávať sa ohľadom spomenutej veci. Aj došlo k vzájomnému stretnutiu, ktorého sa zúčastnili ona, manžel a L.. Pozemky na mieste L. ukazoval jej manžel. Bolo to niekedy uprostred mesiaca máj 2007. Stretnutie bolo dohodnuté telefonickou formou. Dohodli sa tak, že ak bude mať záujemcu o ich kúpu, tak sa ozve. Od uvedeného stretnutia sa ale neozval. Dňa 17.09.2007 v banke zistili, že majú účet zablokovaný exekútorom. V ten istý deň navštívili exekútora W., kde s nimi komunikovala jeho pracovníčka, ktorá im predložila k nahliadnutiu dokument s názvom „Rozhodcovská doložka“ a zmenku. Na ich požiadanie im bola vyhotovená fotokópia týchto dokumentov a následne podali trestné oznámenie. Pri jeho podaní sa prokurátor vyjadril, že rozhodcovská doložka nesúvisí so zmenkou a nechcel si dokument zobrať, lebo že v rozhodcovskej doložke nie je nikde uvedená suma 7 500 000.-Sk. Keď si detailne prezerala fotokópie oboch dokumentov tiež zistila, že sú na nich uvedené jej staré osobné údaje, t. j. meno, priezvisko, adresa, v údajoch manžela bola uvedená stará adresa, ktorú od r. 2005 nepoužívali. Dňa 01.10.2007 jej bolo na adresu Družstevná pri Hornáde doručené upovedomenie o začatí exekúcie a 15.10.2007 aj jej manželovi. V tom čase už mali zaistené všetky účty a nehnuteľnosti. Proti exekúcii podala námietky a následne im prišiel list od A., v ktorom bolo uvedené, že tento stiahne exekúciu za podmienky, že prepíšu na neho dva domy v Budimíri a uhradia mu ešte 1 500 000.-Sk s tým, že nehnuteľnosť v Šarišských Bohdanovciach a spoločnosti, ktoré vlastnili, im ponechá. V liste bolo uvedené, že toto ponúka za potvrdenie, že zmenka bola uhradená, teda nie za to, že im ju vráti. Uviedla, že exekúcia sa mala začať na základe vydania upovedomenia o začatí exekúcie, kde ako exekučný titul mal byť rozhodcovský rozsudok s označením čísla „x“. V notárskej zápisnici zo dňa 26.10.2007 na otázku T.. B., kedy bola pridelená spisová značka ako aj číslo konania, T.. N. uviedol, že medzi 04.05.2007 až 07.05.2007. V čase, kedy jej manžel nahliadol do exekútorského spisu 16.10.2007, už sa nachádzal rozsudok so sp. zn. RKCb/1/2007 zo dňa 07.05.2007 a bol opatrený dvoma pečiatkami T.. N.. Keď im dňa 17.09.2007 dala administratívna pracovníčka exekučnej kancelárie W. za prítomnosti T.. L. fotokópiu rozhodcovského rozsudku, ktorú odovzdala pri spisovaní trestného oznámenia na prokuratúre, táto fotokópia bola bez spisovej značky. Z uvedeného mala za to, že rozhodcovský rozsudok opatrený spisovou značkou bol vyhotovený dodatočne. Svedkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že v dôvodovej časti rozhodcovského rozsudku bolo uvedené, že žalobca A. doručil žalobu zo dňa 04.05.2007 rozhodcovi N. dňa 09.05.2007. Manžel bol 26.10.2007 spolu s právnikom nahliadnuť do rozhodcovského spisu, pričom zistili, že 07.05.2007 prebehlo rozhodcovské konanie, ktoré viedol N. a v ten istý deň N. prijal funkciu rozhodcu. V ten istý deň vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom. Z jeho obsahu zistili, že žaloba voči nej a jej manželovi bola rozhodcovi doručená 09.05.2007. V tomto rozsudku boli zneužité ich rodné čísla. Rozhodcovského konania sa nikdy nezúčastnili, nikdy im nebola doručená žaloba, nikdy nevideli rokovací poriadok a nikdy im nebol doručený rozhodcovský rozsudok.

K predloženej fotokópii zmenky na 7 500 000.-Sk zo dňa 22.03.2007 uviedla, že takúto zmenku nikdy nepodpísala, pretože na to nebol žiadny dôvod. V ten deň im F. poslal SMS-správu s ponukou 8 500 000.- za kúpu nehnuteľností. Od 16.04.2007, kedy mal byť deň splatnosti čiastky 7 500 000.-Sk, ich nikto nijakým spôsobom nevyzval na zaplatenie uvedenej sumy. K fotokópii listiny s názvom „Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007“, ako aj k listine s názvom „Vzájomné záväzky zo dňa 30.4.2007, na ktorej je prečiarknutý dátum a nahradený dátumom 22.5.2007“ uviedla, že takéto listiny nepodpísala. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko dokumentov za celé obdobie podpísali pre F.. Svedok J. L. vypovedal, že so F. sa poznal z dôvodu, že jeho dcéra hrala v basketbalovom klube Viktória Košice, kde v tom čase bol F. buď jeho majiteľom alebo prezidentom klubu. Volal mu buď F. alebo U., že sú v ponuke na predaj pozemky v katastrálnom území obce Haniska pri letisku. Na mieste, kde sa nachádzali pozemky sa stretol s U.. Keď sa ho pýtal na cenu, povedal mu predajnú cenu 200.-Sk až 300.Sk za meter štvorcový. Keď sa ho pýtal, na čo sú pozemky určené, vtedy mu povedal, že sa tam môže všetko stavať. Jednalo sa asi o 40-45 hektárov pôdy. Povedal mu aj to, že tieto pozemky vlastní jeho rodina a on je splnomocnený za ňu konať. Následne si v územnom pláne zisťoval charakter pôdy, v tom čase pozemky boli vedené ako orná pôda a trvalý trávnatý porast. Zistil, že v tom čase v obci neexistoval územný plán rozvoja obce. V tom čase sa uvedené pozemky mohli používať iba na poľnohospodárske účely. Ako fyzická osoba vlastnil pozemky a aj bol tichým spoločníkom v spoločnosti, ktorá vlastnila pozemky. Po istom čase sa mu telefonicky ozval Palotáš a pýtal sa ho, ako sa rozhodol a vtedy mu povedal, že tam nie je možná žiadna výstavba. S U. sa osobne stretol jedenkrát, ale telefonovali si aj pred spomenutým stretnutím a aj po ňom. Pamätal si, že o predaji uvedených pozemkoch sa ešte pred stretnutím s U., rozprával aj so F.. Na F. nepobadal nejakú neprimeranú angažovanosť v tom zmysle, že by sa vypytoval ako obchod prebieha, či sa uskutočnil, za akú cenu a podobne. O existencii zmenky na sumu 7500 000.-Sk nemal žiadnu vedomosť. Ohľadom A. uviedol, že ho poznal tak, že aj on bol v spomínanom basketbalovom klube. Svedok T.. T.G. v prípravnom konaní nevypovedal, čo odôvodnil tým, že podľa § 8 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení zákona č. 521/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako rozhodca je povinný, a to aj po skončení rozhodcovskej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z dôvodu, že nebol zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť účastníkom konania U. A., ktorý vystupoval ako žalobca, v uvedenom prípade mal za to, že sa na neho vzťahovalo ustanovenie § 129 Trestného poriadku o zákaze výsluchu svedka. V konaní pred súdom všetci účastníci rozhodcovského konania zbavili T.. N. povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Svedok vypovedal, že F. poznal ako bývalého kolegu, lebo kedysi pracovali v jednej advokátskej kancelárii a stretávali sa aj mimo zamestnania. V roku 2007 ho kontaktoval a pýtal sa ho, či by ho mohol uviesť do nejakej zmluvy ako rozhodcu, ktorý bude rozhodovať o prípadnom spore. Uviedol, že má nejakú obchodnú vec. Vyslovil súhlas a zároveň predpokladal, že potom mu F. povie bližšie o akú obchodnú vec ide. O niekoľko dní na to ho kontaktoval A. a obrátil sa na neho so žiadosťou, aby ako rozhodca rozhodol spor, vyplývajúci zo zmenky. Konkrétne mu 04.05.2007 predložil žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy 7 500 000.-Sk od manželov U., rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplývalo, že tento spor má rozhodnúť ako rozhodca a žena tomto sa dohodli F. s U.. Predložil mu ju v origináli aj v kópii, ktorú keď si porovnal, originál mu vrátil. Takisto v origináli mu predložil aj zmenku, z ktorej vyplývalo, že manželia U. vystavili zmenku v prospech F. na sumu 7 500 000.-Sk, ktorá bola splatná v určitý deň, pokiaľ si pamätal, zmenka mala byť splatná 16.04.2007. Z hrubopisu zmenky zistil, že F. indosoval túto zmenku na A.. V zmysle rozhodcovskej doložky, posúdil platnosť danej zmenky, ktorá spĺňala všetky náležitosti zmenky a následne potom vydal rozsudok, ktorým zaviazal žalovaných manželov U., aby zaplatili uvedenú sumu, alebo aby podali námietky voči tomuto rozhodnutiu. Len v rámci námietkového konania mohli žalovaní nahliadnuť do rozhodcovského spisu. Aj keď žalobu prijal 4. mája 2007 prezenčnú pečiatku o tom, že žalobu prijal, dal o niečo neskôr. Pečiatky, ktoré sa nachádzajú na žalobe aj na rozhodcovskom rozsudku si dal vyrobiť v čase, niekedy po 4. máji.

Po podaní žaloby najprv vyhotovil rokovací poriadok a potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu. Účastníkov konania žiadnym spôsobom neinformoval, že vyhotovil rokovací poriadok a ani im ho nedoručoval. Nedoručoval im ani potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu. Účastníkom konania, manželom U., nedoručoval ani samotnú žalobu, lebo A. mu ju doručil len v jednom vyhotovení. Na otázku prokurátorky uviedol, že je pravdou, že v rokovacom poriadku v § 5 ods. 1 sa uvádzalo, že žalobca je povinný doručiť potrebný počet vyhotovení žaloby a jej príloh rozhodcovskému súdu, avšak touto skutočnosťou sa nezaoberal preto, lebo rátal s tým, že keby bolo potrebné v ďalšom priebehu konania doručiť žalovaným žalobu, bol by si býval od žalobcu vyžiadal potrebný počet kópií. Mal za to, že len po tom, keby boli žalovaní podali proti rozsudku námietky, by sa rozvinul celý proces v rámci rozhodcovského konania. Vtedy by im doručoval aj žalobu. Rozhodcovský rozsudok vydal v štyroch vyhotoveniach, tri vyhotovenia odovzdal F., aby ich doručil účastníkom konania a jeden rozsudok ostal v spise. F. požiadal o doručenie rozsudku v troch vyhotoveniach, lebo ho tento kontaktoval s tým, že pokiaľ ide o vec, v ktorej bol ustanovený ako rozhodca, že potom, čo bude vo veci rozhodnuté, vie zabezpečiť osobné doručenie rozsudku všetkým účastníkom, pretože sa mal s nimi osobne stretnúť. Na základe tejto ponuky ho potom písomne poveril, aby každému účastníkovi doručil tento rozsudok a aby mu predložil aj písomné potvrdenie od každého z nich, že rozsudok prevzali. Po nejakom čase prišiel za ním F. a predložil mu písomné potvrdenie od A., že prevzal rozhodcovský rozsudok a taktiež dokument, z ktorého vyplývalo, že tento rozsudok prevzali aj žalovaní U.. Bol to dokument podpísaný obidvoma manželmi U.. Na základe týchto písomných dokumentov usúdil, že rozsudok bol doručený každému z nich. V písomnom dokumente podpísanom manželmi U. bolo uvedené, že sa vzdávajú práva podať námietky proti doručenému rozsudku. Po uplynutí lehoty na podanie námietok, A. vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a originál zmenky mu vrátil. V októbri 2007 ho kontaktoval právny zástupca manželov U., s požiadavkou nahliadnuť do rozhodcovského spisu. Dohodli sa na stretnutí. Predložil im spis, z ktorého si vyhotovili kópiu. Vtedy sa prvýkrát od U. dozvedel, že spochybňuje, že by bol niekedy vystavil zmenku v prospech F., alebo že by bol podpísal rozhodcovskú doložku a tiež mu povedal, že rozhodcovský rozsudok nikdy neprevzal. Bol tým zaskočený, pretože jeho tvrdenia boli v rozpore s tými dokladmi, ktoré mu boli predložené A. aj F.. Ešte predtým, ako sa rozišli, šli do kancelárie notárky osvedčiť priebeh nahliadnutia do rozhodcovského spisu. Keď vyhotovoval rokovací poriadok, vychádzal z obsahu rozhodcovskej doložky, v ktorej bolo uvedené, že pri rozhodovaní sa má postupovať primerane podľa O. s. p., preto použil niektoré ustanovenia z O. s. p. a tiež vychádzal z rokovacích poriadkov, ktoré boli voľne dostupné na internete. Spor riešil v tzv. skrátenom konaní. Postupoval tak, ako by postupoval súd v občiansko-súdnom konaní, ktorý vydáva tzv. zmenkový platobný rozkaz v skrátenom konaní. Spôsob konania v rozhodcovskom konaní realizoval teda tak, že sa riadil ustanoveniami o zmenkovom platobnom rozkaze, ale bol si vedomí toho, že vydával rozhodcovský rozsudok. Ďalej vypovedal, že rokovací poriadok „vyhlásil“ tým spôsobom, že ho vložil do rozhodcovského spisu. Keby mali žalovaní vedomie o rozhodcovskom konaní, mohli do vyhlásenia rozsudku nazrieť do rozhodcovského spisu a tak sa s ním oboznámiť. S rokovacím poriadkom neoboznámil do dňa 07.05.2007 ani žalobcu. V rámci rozhodcovského konania nepreukazoval svoju spôsobilosť, pretože strany v konaní to od neho nežiadali. Vyslovil názor, že dodržal rovnosť účastníkov konania, avšak pripustil, že nedodržal literu zákona, čo sa týka doručovania žaloby. Prevzatie žaloby bezprostredne nepotvrdil žalobcovi, nepamätal si, či jej prevzatie mu dodatočne potvrdil. Spomínané prílohy k žalobe mu A. doručil v jednom vyhotovení, preto ich žalovaným ani nedoručoval. Mal za to, že tieto prílohy boli žalovaným známe, keďže boli na nich ich podpisy. Uviedol, že pokiaľ by bolo prebehlo námietkové konanie, v tom štádiu by bol fotokópie týchto príloh žalovaným doručoval, alebo by zaviazal žalobcu, aby žalovaným fotokópie týchto príloh predložil. Po tom, ako bol svedok oboznámený s notársku zápisnicu zo dňa 26.10.2007, vypovedal, že si pamätá na stretnutie, ktoré sa v uvedený deň uskutočnilo a že pokiaľ pri tomto stretnutí uviedol, že boli stranám v konaní doručované dva rozsudky, pomýlila ho tá skutočnosť, že mal k dispozícii dve doručenky o doručení rozsudku. V skutočnosti ale F. odovzdával tri rozsudky. Svedok ďalej uviedol, že žalobcovi A. nevyhotovil žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že prijal od neho zmenku. Nedal mu ani potvrdenie o vrátení zmenky, lebo mal za to, že zmenka tvorila prílohu žaloby. Na prijatie a vrátenie kaucie potvrdenie žalobcovi vydal, pretože kaucia bola zložená jemu, ako rozhodcovi, on bol jej príjemcom. Uviedol, že rokovací poriadok vydal 06.05.2007 a kauciu prijal 04.05.2007, v deň prijatia žaloby. A. upozornil, že bude musieť zaplatiť kauciu vo výške 6% z predmetu konania a že takúto sumu by musel

zaplatiť ako súdny poplatok aj pred všeobecným súdom s tým, že ak bude úspešný, táto kaucia mu bude vrátená. Keď teda od A. prijal kauciu, ešte rozsudok nebol vydaný. Nevedel presne uviesť, kedy vracal A. kauciu, či to bolo 22.05.2007 alebo neskôr. Uviedol, že si je vedomí toho, že na výdavkovom pokladničnom doklade o vrátení kaucie je uvedený dátum 22.05.2007. Pamätal si ale, že A. prišiel za ním so žiadosťou, aby mu vyznačil na rozsudku právoplatnosť a pri tej príležitosti od neho žiadal vrátenie kaucie. Tiež si pamätal, že za účelom vrátenia kaucie sa stretli v kancelárii F.. Keď mu vracal kauciu, rozsudok už mal ale doručený. Vzhľadom na takéto jeho vyjadrenie, bola mu položená zo strany predsedníčky senátu otázka, či skutočne mal v rukách kauciu vo výške 450.000,Sk svedok vypovedal, že áno a že zábezpeku aj zmenku mal uloženú doma. Na otázku, aby vysvetlil, akým spôsobom sa dostali do obehu rozsudky bez spisovej značky, svedok vypovedal, že si pamätal, že v auguste 2007 prišiel za ním A. a požiadal ho o dva rovnopisy rozhodcovského rozsudku. Tieto mu aj vydal a zároveň sa ho opýtal, na čo ich potrebuje. Povedal mu niečo v tom zmysle, že ich potrebuje pre účely exekučného konania. Vravel mu, aby si nechal urobiť overené fotokópie z toho rozsudku, ktorý mal k dispozícii. Talán na jeho doporučenie reagoval ale tak, že ho stratil a preto mu tie dva rovnopisy vydal. O niečo neskôr potom opäť prišiel A. za ním s tým, že na rovnopisoch neboli uvedené spisové značky a požiadal ho, aby mu vydal nové rovnopisy už so spisovými značkami, tak mu ich vydal. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku je zrejmá pisárska chyba, pretože žaloba mu bola doručená 04.05.2007 a nie, ako je nesprávne uvedené v rozsudku, že mu bola doručená až 09.05.2007. Úhradu trov konania riešil zložením kaucie. Kaucia predstavovala 6 % z predmetu sporu. Jej výšku určil sumou 450000,- Sk. Uvedenú sumu mu A. predložil súčasne so žalobou. U žalovaných záležalo na tom, či budú chcieť podať námietky alebo nie, lebo ak by sa rozhodli podať námietky, aj oni by museli zložiť kauciu v tejto výške, preto pred vydaním rozsudku nemal dôvod žiadať od žalovaných, aby zložili kauciu. Keďže úspešná strana mala nárok na vrátenie kaucie, tak kauciu vrátil A. v čase, kedy si prišiel dať na rozsudok vyznačiť právoplatnosť. V súvislosti s prijatím a vrátením kaucie vyhotovil príjmový a výdavkový pokladničný doklad. V tom čase si neviedol účtovníctvo, lebo takúto povinnosť nemal, preto prijatie kaucie a jej vydanie nemal nikde zaúčtované. Príjmový a výdavkový pokladničný doklad bol súčasťou spisu. Keď bol svedok upozornený, že na rozsudku je vyznačená právoplatnosť dňom 26.05.2007 a na výdavkovom pokladničnom dokladu je uvedený dátum 22.05.2007 a chýba na ňom podpis prijímateľa A., svedok uviedol, že na presný deň vrátenia kaucie pre časový odstup si nepamätá a na to, že na výdavkovom pokladničnom doklade chýba podpis A. ho upozornil až vyšetrovateľ, keď bol predvolaný na výsluch. Len vtedy si uvedomil, že tento podpis na doklade chýba. Pokiaľ sa mal vyjadriť k otázke, prečo je na oboch pečiatkach na rozhodcovskom rozsudku opäť uvedený dátum „22.5.2007“ a to v kolónke „prijaté dňa“ uviedol, že zrejme 22.5.2007 ho A. požiadal, aby na rozsudok, ktorý mu bol doručený vyznačil právoplatnosť. Dodal, že rozhodcom ad hoc bol len jedenkrát, a to v tomto prípade. Svedok U.. I.. F. W. vypovedal, že ako vyšetrovateľovi mu bol pridelený predmetný spis, v ktorom v rámci prebiehajúceho prípravného konania vypočúval oboch poškodených, manželov U., aj oboch obžalovaných ešte v procesnom postavení svedka. Trestné konanie bolo vedené pre podozrenie z trestného činu podvodu v súvislosti so zmenkou vystavenou na sumu 7 500 000.-Sk. V neskoršom období bol spisový materiál odstúpený na odbor boja proti korupcii. Pamätal si, že F. sa pri svojom výsluchu vyjadroval aj k zmenke na 15.000.-Sk, že predložil aj originál tejto zmenky, čo malo byť podchytené aj v zápisnici o jeho výsluchu. Taktiež sa vyjadroval aj ku zmenke na 7,5 milióna korún, ale k nahliadnutiu originál zmenky mu nepredložil. Vypovedal, že pokiaľ si pamätá, nie je to zahrnuté ani v jeho výpovedi. F., ako právnik, mal možnosť po ukončení výsluchu žiadať, aby bolo zaprotokolované, že k výsluchu predložil originál zmenky na 7,5 milióna Sk. Pamätal si, že v rámci vyšetrovania disponoval len s fotokópiou tejto zmenky. Vo svedeckej výpovedi F. sa nič neuvádzalo o predkladaní originálu zmenky na sumu 7,5 milióna korún. Originál zmenky na sumu 7,5 milióna Sk nikdy nevidel a ani ho nikdy v rukách nemal. Svedok dodal, že F. prišiel k nemu do kancelárie s taškou, pri svojom výsluchu mal k dispozícii šanón s rôznymi listinami, ktoré boli buď v origináli alebo v kópiách a mohli tam byť aj listiny, ktoré sa netýkali predmetnej veci. Neštudoval obsah jeho materiálov, ale bolo jasné, že mal so sebou nejaké listiny. Na otázku, či pri výsluchu požiadal F., aby predložil originál zmenku na 7 500 000.-Sk vypovedal, že svedka o to nežiadal, len mu hovoril, keď sa neformálne bavili o predmetnej zmenke, mimo spisovania zápisnice o výsluchu svedka, že keď ju bude potrebovať, tak mu zavolá a aby mu ju predložil.

Ďalej vypovedal, že L.. F. F. pozná, v tom čase obaja pracovali na tej istej zložke Krajského riaditeľstva PZ. F. vtedy pracoval na odbore všeobecnej kriminality a on na odbore ekonomickej kriminality. Pamätal si, že úkony vo veci, samotné výsluchy svedkov F. a A., sa realizovali tesne pred vianočnými sviatkami. V tom čase sa realizoval aj príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov, teda odposluchy telefónnych staníc. Po sviatkoch, keď sa vrátil do práce, pracovníčka, ktorá obsluhovala tento odposluch mu oznámila, že bol zachytený telefonát, v ktorom bola nahlásená krádež nejakých osobných vecí z motorového vozidla. Krádež mal nahlásiť F.. Vravela mu, aby si išiel telefonát vypočuť, čo aj urobil a vtedy zistil, že zmenka na 7,5 milióna korún mala byť medzi odcudzenými vecami. Ešte pred týmto oznámením krádeže bol zachytený telefonát, v ktorom F. rozprával s nejakou osobou, ten rozhovor bol krátky, bolo povedané, že „...sprav, ako sme sa dohodli, alebo....“ a po krátkom čase bola F. oznamovaná krádež. Obaja obžalovaní boli vypočúvaní ako svedkovia v jeden deň. Osobne im doručil predvolanie na výsluchv priestoroch poisťovne, teda na ich pracovisku. Na otázku, či pri doručovaní predvolania im povedal o predmete výsluchu, svedok vypovedal, že pripúšťa, že sa o tom mohli baviť, ale nebolo jeho zvykom dopredu hovoriť o tom, teda o predmete výsluchu. Na otázku, aké procesné kroky urobil za účelom zaistenia zmenky ako listinného dôkazu, svedok vypovedal, že v čase výsluchu nepovažoval za potrebné ju zaistiť. Potom, ako sa dozvedel, že zmenka mala byť odcudzená, už nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k jej zaisteniu. Na otázku obhajcu, z akého dôvodu v telefonickom rozhovore so F. odpovedal slovkom „áno“ na vyjadrenie F., keď mu hovoril do telefónu, že „..ten spis, ktorý ste videli vrátane všetkých originálov v podstate, ktoré vy ste mali v ruke...,“ svedok uviedol, že keďže nevie ovplyvniť vyjadrovanie druhej osoby s ktorou telefonuje, jeho snahou vtedy bolo, aby neprezradil, že v tom čase už bol F. odpočúvaný a že skutočnosť, že mu bola odcudzená aj zmenka, sa dozvedá práve teraz od neho z predmetného telefonátu, hoci už o krádeži vedomosť mal. Svedkyňa J. F. vypovedala, že vo všeobecnosti môže povedať, že to, čo sa povie pri výsluchu, to sa zapíše do zápisnice. Pre časový odstup si nevedela spomenúť, pri výsluchu ktorého z obžalovaných bola prítomná. Pamätala si, že predmetom výsluchu bola nejaká zmenka, ktorá sa týkala manželov U., ale na podrobnosti výsluchu si nepamätala. Dodala, že nesleduje, či svedok niečo vyšetrovateľovi predkladá, niekedy nesleduje ani obsah výsluchu, len mechanicky protokoluje to, čo jej vyšetrovateľ diktuje. Pokiaľ vypočúvaná osoba predkladá nejaké listiny, poznamenáva sa to do zápisnice o výsluchu. Svedok L.. F. F. pracoval ako operatívny pracovník na odbore kriminálnej polície KR PZ Košice a vypovedal, že oboch obžalovaných pozná 12 - 13 rokov. O tom, že je nejaký problém sa dozvedel vtedy, keď obaja prišli na výsluch k vyšetrovateľovi v roku 2007 keď sa s nimi náhodne stretol vo vestibule KR PZ. Prehodili pár slov, pýtal sa ich, čo tam robia a vtedy mu povedali, že majú problém so zmenkou. F. pred ním vybral predvolanie na výsluch, a mal taký dojem, že vtedy vyberal aj zmenku, následne svedok svoje vyjadrenie opravil, tvrdiac, že vo vestibule zmenku sto percent nevidel. Dodal, že ešte sa vtedy usmial, a povedal im, že on v tom nevidí žiaden problém, nakoľko keď sa jedná o overovanie podpisov, že na to je grafológ a keď sa robí grafologická expertíza, že tá je presná a určí, či podpis je pravý alebo falošný. Dohodli sa, že keď skončia, tak sa mu ozvú. Potom sa mu „chlapci“ ozvali, stretli sa niečo po 15.30 hod, na Timonovovej ulici v jednom pube - Grilpub a niečo spolu popili. Na otázku prokurátorky svedok uviedol, že na zmenke bola suma, potom tam boli podpisy. Vpravo dole dva podpisy, a tá suma bola určite rozpísaná aj slovom. Nepamätal si však aký formát mala, ani to, akou farbou pera bola podpísaná. Svedok I.. D. L. v prípravnom konaní vypovedal, že ho oslovil F., či nemá záujem o odkúpenie pohľadávky. Jednalo sa o pohľadávku v sume 7 500 000.-Sk a že ju môže odkúpiť za 200 000.-Sk. Aj mu povedal, že pohľadávka je vymožiteľná, lebo dlžníci vlastnia nejaký majetok. Predložil mu aj rozhodcovský rozsudok a povedal mu, že zmluvu o postúpení pohľadávky zabezpečí on. Keď túto zmluvu urobil, doniesol mu ju a on ju podpísal. Až pri samotnom podpise zmluvy sa dozvedel, že postupcom bol nejaký A. a že dlžníkmi sú manželia U.. Tieto osoby nepoznal. S A. sa zoznámil až neskôr. Od F. mal informáciu, že v tejto veci už prebieha exekučné konanie u exekútora W.. F. ho informoval, že sú tam nejaké problémy a že keď sa u W. exekúcia skončí, potom má podať návrh na exekúciu u S.. Potom šiel za exekútorom S. a návrh na začatie exekučného konania podal u neho. Tento návrh vyhotovil F.. Postupcovi nevyplatil sumu 200 000.-Sk, ako odplatu za postúpenie pohľadávky, pretože sa so F. dohodli, že túto sumu mu vyplatí až po vymožení pohľadávky. Ako vznikla táto pohľadávka, o tom

vedomosti nemal. Nevšimol si, že na všetkých listinách týkajúcich sa danej veci je jeho adresa uvedená nesprávne, pretože on býva na adrese U. a nie U.. Keď bol svedok vypočúvaný druhýkrát, už po vznesení obvinenia obžalovaným, vypovedal, že s A. sa zoznámil prostredníctvom svojho známeho a to v tom roku, kedy odkúpil od neho pohľadávku. Nevedel povedať prečo práve na neho postúpil túto pohľadávku. Tvrdil už, že sumu 200 000.-Sk mu vyplatil, o čom má aj doklad o zaplatení. Ak by v rámci exekučného konania vedeného u S. bola vymožená určitá suma, časť z nej by predal A. a zvyšná časť by patrila jemu, lebo pohľadávku odkúpil. Na S. sa obrátil preto, lebo mu dôveroval. Nevedel zodpovedať na otázku, prečo bol exekútorovi S. najskôr predložený rozhodcovský rozsudok bez spisovej značky a až dodatočne potom rozsudok so spisovou značkou s tým, že nevie, či tieto rozsudky mu predkladal on alebo niekto iný. Nevedel povedať čí to bol návrh, aby časť pohľadávky prešla na A.. Nepoprel, že uzatvoril 04.05.2009 zmluvu s A. o postúpení pohľadávky, na základe ktorej z pôvodne na neho postúpenej pohľadávky Talánom, jej časť vo výške 2 654.39 €, postúpil opäť na A.. Keď mu bolo vyšetrovateľom predložené jeho podanie zo dňa 06.10.2008 označené ako „Vyjadrenie sa k písomnostiam povinných k č. k. 48 Er 598/2008“ uviedol, že toto podanie on nevypracoval, aj keď je podpísané ním, po jeho predchádzajúcom prečítaní. Tvrdil, že si nepamätá pre časový odstup, kto toto podanie písomne vypracoval. V ďalšej výpovedi uviedol, že mu bolo ponúknuté za odmenu 200 000.-Sk prevziať na seba exekúciu zo strany oprávneného, teda že vymáhateľná pohľadávka by prešla na neho. Preto uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky s A., o ktorej nevedel povedať, kto túto zmluvu vypracoval s tým, že si len myslí, že mu ju na podpis doniesol asi A.. Tvrdil, že F. sa žiadnym spôsobom nepodieľal na postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy medzi ním a A. z 05.03.2008, F. poznal len zbežne, sem tam ho vídaval v meste. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že dostal ponuku cez jedného známeho, že je taká možnosť, odkúpiť pohľadávku. Tvrdil, že ten známy, nebol F., bola to iná osoba. Túto pohľadávku dal k nahliadnutiu súdnemu exekútorovi T.. S., ktorý mu povedal, že keď má peniaze a chce risknúť, tak nech to riskne. Všetky potrebné papiere odovzdal S.. On je strojný inžinier, do týchto vecí sa nerozumie, preto všetky papiere dal T.. Q., ktorého si vybral na zastupovanie, podpísal mu plnú moc a tento ho zastupoval v súdnom konaní. Pohľadávku odkúpil od A., ktorého predtým nepoznal. Bola spísaná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú dal nahliadnuť S.. Nevedel odpovedať na otázku, kde podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky a ani kto mu dal podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky, tvrdiac, že keď ju podpisoval bol tam prítomný jedine A. a teda pravdepodobne mu ju predložil on. Tvrdil, že nevie, kto vyhotovil zmluvu o postúpení pohľadávky. Vypovedal, že si myslí, že zmluvu podpisoval u notára. Iné listiny nedostal od A.. Pohľadávku odkúpil v objeme 7,5 milióna korún, kúpil ju za 200.000,- Sk, ktorú sumu skutočne aj A. vyplatil. Stalo sa tak asi bezprostredne po tom, ako podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky, o čom mu dal A. aj doklad. Nikto iný pri tom nebol. Pre časový odstup si nepamätal, či A. doklad vypisoval na mieste. Určite by mu peniaze bez dokladu nedal. Následne túto zmluvu odovzdal exekútorovi S., ktorý, pokiaľ si pamätal, ho na žiadne problémy neupozornil. Na otázku, či mal vedomosť o tom, že v čase, keď sa obrátil na exekútora S. s návrhom na vykonanie exekúcie ešte prebiehalo u tejto pohľadávky exekučné konanie pred exekútorom W., vypovedal, že vedel len, že niekde niečo je, ale on chcel vyslovene spolupracovať len so S.. S odstupom času nevedel povedať čo všetko predložil S.. Vypovedal, že nevedel, ako prebieha exekučné konanie, nevedel ani to, že bolo potrebné napísať návrh na vykonanie samotnej exekúcie a keď mu niečo S. dal podpísať, tak to podpísal pri maximálnej dôvere k jeho osobe, preto nevylučuje, že aj samotný návrh na vykonanie exekúcie mu dal podpísať on. Ďalej vypovedal, že časť odkúpenej pohľadávky opätovne previedol na Talána. Možno to urobil preto, lebo potreboval financie a preto časť z tejto pohľadávky predal späť A.. Na otázku, či pozná F., vypovedal, že ho pozná zbežne a keď bol oslovený, či nekúpi pohľadávku, bol tam F. aj A., ale potom jednal už len s A.. A pokiaľ na začiatku svojej výpovede spomínal známeho, ktorý mu ponúkal odkúpenie pohľadávky, tak ten známy, to nebol T.. F., bola to iná osoba. Dodal, že keď bol vypočúvaný vyšetrovateľom, vtedy vypovedal pravdu. V čase, kedy spomínané udalosti začali, teda v r. 2008, bol nezamestnaný a potom odišiel mimo republiky. Nevedel vysvetliť, z akého dôvodu bol oslovený za účelom odkúpenia pohľadávky. Keď mu exekútor S. povedal, či to chce risknúť, že niečo z toho môže byť, vtedy mal peniaze. Pravdepodobne najprv sa radil so S. a až potom podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky medzi A. a ním. V celej tejto záležitosti jeho iniciatíva spočívala len v zmene exekútora. Sumu 200.000,- Sk zaplatil v hotovosti. Samozrejme, že od A. dostal peniaze za odstúpenú pohľadávku, bolo to okolo 2 600.-€.

U. uvidel prvýkrát na hlavnom pojednávaní. Mená U. a U. mal v hlave, lebo keď dostal papier zo súdu, tak tam tie mená figurovali, ale všetky papiere dával Q., ktorý ho pred súdom zastupoval. Keď bol posledne s exekútorom S., povedal mu, že s exekúciou ešte ani nezačal, lebo nedostal nejaký súdny pokyn. Pokiaľ boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky oboznámené Zmluva o postúpení pohľadávky z 05.03.2008 a Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, svedok vypovedal, že na obidvoch listinách sú jeho podpisy, nevie si spomenúť, kto tieto listiny koncipoval. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k článku V. predmetnej zmluvy, kde je uvedené, že predmetná pohľadávka nie je spôsobilá na prevod na tretiu osobu. K výdavkovému a príjmovému pokladničnému dokladu, ktoré oba doklady boli označené dátum „05.03.2008“ vypovedal, že v kolónke „schválil“ na VPD je jeho podpis a o ďalších podpisoch sa vyjadril, že nevie kto tieto doklady podpísal, „len chcel mať doklad o tom, že peniaze vyplatil“. Jednalo sa o čiastku 200 000.-Sk. Ďalej vypovedal, že si nepamätá, či vôbec videl rozhodcovský rozsudok, lebo on sa do takýchto vecí nerozumie. Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní oboznámená (takisto prečítaním) aj Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.05.2009, ktorú uzatvoril s A., ako postupníkom. K tejto zmluve svedok vypovedal, že podpis na tejto zmluve je jeho a je pravdou, že na mieste od A. dostal 300 €. Možná bol vtedy v takej núdzi, že nutne potreboval peniaze, tvrdiac, že inak sa nevie k zmluve vyjadriť. Nevedel povedať, kto zmluvu vypracoval. Tvrdil, že sa nevie vyjadriť k tomu, či sám toho „niekoho“ požiadal o vyhotovenie tejto zmluvy. Nevedel ani, aká bola postupnosť pri doručovaní tejto zmluvy. Keď bol prokurátorkou opýtaný, z akých peňazí vyplatil 200 000.-Sk Talánovi, svedok uviedol, že peniaze mal odložené a z nich ho vyplatil. O našetrených peňazí svedok odmietol vypovedať. Uviedol, že exekútorovi doposiaľ nič neplatil. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania a svedok bol vyzvaný, aby rozpory vo svojej výpovedi vysvetlil. Svedok vypovedal, že napriek prečítanej jeho výpovedi, trvá na výpovedi z hlavného pojednávania. Počas výsluchu svedka bol ako dôkaz oboznámený výdavkový a príjmový pokladničný doklad, ktoré dodatočne vydal svedok L., o čom svedčí zápisnica o vydaní veci zo dňa 01.03.2012. Svedok vypovedal, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade v kolónke „schválil“ je jeho. Nevedel odpovedať na otázku, kto podpisoval tieto pokladničné doklady okrem neho, tvrdiac, že on len chcel doklad, že vyplatil A. peniaze. Pred výsluchom L.. A. L., poškodení M. U. a L. U. zbavili túto osobu mlčanlivosti. Svedok L.. A. L. vypovedal, že s manželmi U. sa pozná viac ako 10 rokov, potrebovali v nejakých osobných a podnikateľských veciach pomôcť po právnej stránke. Niekedy v septembri v roku 2007 mu telefonovala U., bola veľmi rozrušená, povedala mu že sú s manželom v banke a zistili, že majú exekútorom zablokovaný účet. Spolu s nimi navštívil exekútorský úrad exekútora W., kde im koncipientka predložila exekútorský spis. Manželia U. požiadali o vyhotovenie fotokópie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskej doložky a bola im vyhotovená fotokópia z fotokópie zmenky. Na jeho otázku obaja manželia mu odpovedali, že F. aj A. poznajú a aj mu hovorili, za akých okolností sa spoznali. Keď prevzali upovedomenie o začatí exekúcie, poradil im, aby si našli nejakého právneho zástupcu, ktorý sa im bude naplno venovať a pokiaľ si pamätal, začal ich zastupovať T.. B.. Od manželov U. sa dozvedel, že boli za N., ktorý mal údajne vykonať rozhodcovské konanie. Keď mali odfotený rozhodcovský spis, volali mu, či by sa im mohol naň pozrieť. Keď prišli, začal spis študovať. Zistil, že v rámci rozhodcovského konania čo krok, to nezákonnosť. Chýbalo v ňom oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu, povinnosťou rozhodcu bolo preukázať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov, nie starším ako 3 mesiace. Rozhodcovský poriadok tam bol, avšak chýbalo oznámenie účastníkom o vydaní tohto poriadku, chýbal ich súhlas, že sa môže konať podľa tohto rokovacieho poriadku. Ďalšia z vecí, ktorá tam zjavne absentovala bola tá, že zo zákona rozhodca mal doručiť účastníkom žalobu a dať im lehotu na vyjadrenie. Žiadny doklad o tom sa v spise nenachádzal, teda doklad o tom, že by bol rozhodca doručil žalobu. Pamätal si, že nebol tam doklad o zaplatení poplatku za podanie žaloby. Poplatok, podľa jeho prepočtov, mal byť okolo 450.000,- až 500.000,- Sk. Bol tam aj rozhodcovský rozsudok, ktorý nemal číslo konania a zo samotného výroku vyplývalo niečo v tom zmysle, že žalovaní majú zaplatiť nejakú čiastku, nebolo však uvedené komu. Chýbal doklad aj o doručení rozsudku obom žalovaným. V spise nebola ani zmienka o tom, že by bol A. predložil originál zmenky spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania a nebola v spise ani zmienka o tom, že by bol originál zmenky A. vrátený.

Priebežne je v kontakte s manželmi U., nemali dôvod kontakt prerušiť. Zhruba pred dvoma mesiacmi mu U. e-mailom poslala uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorý opravnému prostriedku manželom U. vyhovel a vrátil vec Okresnému súdu na nové prejednanie, aby rozhodol o návrhu. Prvostupňový súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Keď sa pýtal manželov U., či mali alebo majú záväzok vo vzťahu k F., z ich vyjadrenia pochopil, že nemali. Na hlavnom pojednávaní boli vypočuté znalkyne U.. L.. J. P., ktorá je znalkyňou v odvetví - ručné písmo a L.. I.. V. Q., znalkyňa v odvetví - grafická diagnostika, z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, ktoré boli uznesením vyšetrovateľa ÚBPK, Odboru boja proti korupcii Východ, Košice, zo dňa 20.08.2008 pribraté na podanie znaleckého posudku, ktorý vyhotovili pod č. p.: PPZ-7164/KEU-BA-EXP-008 dňa 16.07.2009. Obidve znalkyne sa na podaný posudok odvolali. Znalecký posudok preukazuje, že textové zápisy na listine Vzájomné záväzky zo dňa 22.05.2007, na ktorej bol pôvodne uvedený dátum 30.04.2007 boli vyhotovené na druhovo zhodnom zariadení. Individuálna identifikácia použitého zariadenia nebola možná. Metódami a prostriedkami grafickej diagnostiky nebolo možné zistiť, či predmetné textové zápisy boli vyhotovené v tom istom čase. Skúmaním neboli nájdené žiadne charakteristické znaky, ktoré by svedčili o dodatočnom dopisovaní niektorej z častí listiny Vzájomné záväzky. L. U. vyhotovil podpis predložený ako originál obsiahnutý na písomnosti Vzájomné záväzky zo dňa 22.05.2007, na ktorej bol pôvodne uvedený dátum 30.04.2007. L. U. vyhotovil podpisy, ktorých kópie sa nachádzajú na predložených kópiách písomností Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007 a Zmenka na sumu 7 500 000.-Sk zo dňa 22.03.2007. M. U. nie je možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku podpisu predloženého ako originál, ktorý je umiestnený nad zápisom „M. U.“ a to na písomnosti Vzájomné záväzky zo dňa 22.05.2007, na ktorej bol pôvodne uvedený dátum 30.04.2007. K M. U. nie je možné sa vyjadriť ako k pisateľke podpisu, ktorý je umiestnený pod zápisom „M. U.“ predloženého vo forme kópie, a to na kópii písomnosti Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007, lebo kópia je veľmi nekvalitná. M. U. nie je možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku podpisu, ktorý je umiestnený nad zápisom „M. U.“ predloženého vo forme kópie, a to na kópii Zmenky na peňažnú sumu 7 500 000.-Sk zo dňa 22.03.2007. Znalkyňa U.. L.. J. P. na hlavnom pojednávaní na položené otázky dodala, že podpis L. U. je ťažko napodobniť, nakoľko sa nejedná o jednoduchý podpis a keďže ho skúmala a zistila, že tento podpis je spontánny, v rámci porovnávania s porovnávacími podpismi zistila, že je pravým podpisom. Uviedla, že jednoznačne môže povedať, že skúmaný podpis, ktorý bol predložený ako originál (listina Vzájomné záväzky) je podpis L. U.. Pri origináli znalec môže skúmať všetky možné znaky písma. Znalkyňa zdôraznila, že podpis L. U. je ťažko napodobniteľný. Ohľadne podpisov predložených vo forme kópií, hlavne faxovej kópie, opäť konštatovala, že boli iba čiastočne vyhovujúce, a to len z toho dôvodu, že boli viditeľné tieto podpisy, s tým, že kópie neumožňovali písmo znalecky skúmať podpisy vo všetkých znakoch písma. V prípade, ak by sa bol vyšetrovateľ zaujímal, či je vôbec možné podrobiť znaleckému skúmaniu predmetné kópie, boli by vyšetrovateľovi ešte pred začatím znaleckého skúmania poskytli odbornú konzultáciu k možnosti skúmania konkrétnych kópií podpisov, z písmoznaleckého hľadiska. Najradšej by vôbec neboli pristúpili ku skúmaniu predložených kópií podpisov, avšak zadávatelia znaleckých posudkov tieto otázky zadávajú, lebo očakávajú na ne odpovede. Existuje ale možnosť, kedy ako znalci dokážu aj z kópie vylúčiť pravosť podpisu - a to je jediný dôvod, pre ktorý pripúšťajú znalecké skúmanie pravosti kópie podpisu. Minimálne pri faxovej kópií (listina Rozhodcovská doložka...) bolo jasné, že nikdy sa nebude dať dospieť k jednoznačnému záveru, avšak vyšetrovateľ zadal úlohu znalcovi, preto bolo povinnosťou znalca odpovedať na položené otázky. U M. U. vyhodnotila predložené porovnávacie materiály ako čiastočne vyhovujúce podmienkam písmo znaleckého skúmania, nakoľko podpisy vyhotovené ako skrátené, teda také, ako boli na skúmaných listinách, predložené neboli. Keďže sporné podpisy vykazujú práve znaky skrátených podpisov a neboli predložené skrátené porovnávacie podpisy porovnávacie materiály u tejto osoby potom vyhodnotila ako čiastočne vyhovujúce. Znalkyňa uviedla, že v rámci vyhodnotenia porovnávacích materiálov z niekoľkých rokov u L. U., a to pred vznikom sporného podpisu a po vzniku sporného podpisu, ten rozsah porovnávacieho materiálu

považovala za vyhovujúci. V rámci zistenej variability nemala pochybnosť o tom, že tieto podpisy vyhotovil totožný pisateľ. Znalkyňa L.. I.. V. Q. na položené otázky odpovedala, že metódami a prostriedkami grafickej diagnostiky nie je možné zistiť, či textové zápisy na listine „Vzájomné záväzky“ boli vyhotovené v tom istom čase. Vek listiny nie je možné priamymi metódami skúmania zistiť, čiže nie je možné zmerať nejaký konkrétny parameter, ktorý by vypovedal o dobe, kedy bola listina prípadne niektorá jej časť vyhotovená. Na Slovensku existuje Ústav kriminalistiky a kriminológie, konkrétne v Bratislave, v ktorom pracuje jej bývalý kolega, odborník v odvetví grafickej diagnostiky a pokiaľ má vedomosť, používa tie isté metódy a prostriedky znaleckého skúmania, ako KEÚ PZ Bratislava. Pri znaleckom skúmaní používajú metódy a prostriedky, ktoré sa používajú v rámci celej EÚ. Znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku s tým, že skúmaním neboli nájdené žiadne charakteristické znaky, ktoré by svedčili o dodatočnom dopisovaní niektorej časti tejto listiny. Na druhej strane uviedla, že na základe jej praxe nie je možné ani vylúčiť, že skúmaná časť listiny„ Vzájomné záväzky“ bola dopisovaná dodatočne s tým, že jednoznačne to vylúčiť nemôže. Pre vysvetlenie, na otázku prokurátora, znalkyňa uviedla, že ak pôvodná listina, ako sa tvrdí, že sa v nej nachádzal len prvý odsek a následne podpisová doložka s dátumom, a na listine sa nachádzalo dostatočné miesto na to, aby tam bol dodatočne doplnený nejaký text, potom nie je možné dopisovanie vylúčiť. Uviedla, že sa nevie ani percentuálne vyjadriť o možnom dopisovaní, alebo nedopisovaní textu. Na otázku, z hľadiska možnosti technického falšovania, do akej miery je možnosť vylúčiť technické falšovanie podpisov na všetkých listinách podrobených znaleckému skúmaniu, znalkyňa uviedla, že ak podpisy na listine „Vzájomné záväzky“, ktorú skúmala, boli vyhotovené písacím prostriedkom, tak v takomto prípade je vylúčené technické falšovanie s tým, že k podpisom sa vyjadrovala znalkyňa z odvetvia ručné písmo. V prípade ďalších dvoch listín, u ktorých uviedla, že sú vyhotovené vo veľmi nízkej kvalite, čím je ich výpovedná a identifikačná hodnota veľmi nízka, skúmaním síce nebolo zistené technické falšovanie, ale vzhľadom na to, že ide o nekvalitné kópie, tak túto skutočnosť vylúčiť nemohla. Na otázku, akým spôsobom by mohol byť dopísaný odseku tak, aby bol pre znalca ťažko zistiteľný, znalkyňa uviedla, že ten, kto sa rozhodol listinu sfalšovať, musel by mať k dispozícií buď také isté zariadenie, akým bola vyhotovená prvá časť listiny, teda prvý odsek spolu s podpisovou doložkou, alebo musel by mať druhovo zhodné zariadenie s použitím takého istého tonera, akým bola vyhotovená prvá časť skúmanej listiny s podpisovou doložkou. Ten, kto chce listinu sfalšovať, by mal mať k dispozícii pôvodnú predlohu listiny v elektronickej podobe, kde by nebol problém dodatočne dopísať text, ktorý je sporný a následne by táto sporná písomnosť mohla byť vložená do tlačiarne. Prebytočný text by mohol byť vymazaný a vlastne vytlačený na pôvodnú listinu. Alebo by si niečo takéto mohol niekto vyrobiť priamo v elektronickej podobe ako celok, na základe tej spornej listiny. Kopírovanie v tomto prípade znalkyňa vylúčila. Na otázky, či listina „Vzájomné záväzky“ bola, alebo nebola určitým spôsobom pozmenená, manipulovaná, znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že takéto skutočnosti nezistila. Ďalej uviedla, že jej znalecké skúmanie nepotvrdilo technické falšovanie tejto listiny a ani nezistila, že by medzi prvým odsekom tejto listiny a podpisovou doložkou s dátumom bol niekedy prázdny priestor. To sa znaleckým skúmaním ani nedá zistiť. Na otázku, či sa dá zistiť technické alebo mechanické falšovanie z fotokópii listín, znalkyňa uviedla, že kópie listín, teda dve sporné kópie, ktoré boli podrobené znaleckému skúmaniu, boli veľmi nekvalitné. V prípade mechanického falšovania podpisov, ide väčšinou o prípady, kedy sú kontúry podpisu na listine pretlačené a následne obtiahnuté, čo zvyčajne na kópiách listín nie je viditeľné. V prípade technického falšovania sa v niektorých prípadoch v okolí podpisov nachádzajú charakteristické znaky, napr. prekopírované kontúry nejakého okraja papierika a vtedy je jednoznačne možné konštatovať, že došlo k technickému falšovaniu. Sú však aj prípady, kedy k takémuto falšovaniu dochádza v elektronickej podobe a vtedy je možné všetky takéto charakteristické znaky svedčiace o falšovaní odstrániť, následne listinu vytlačiť, niekoľkokrát skopírovať a tým pádom nie je možné dokázať technické falšovanie. Na otázku, či sa dá z fotokópie zmenky zistiť, či došlo k dopisovaniu vrchnej časti zmenky a to text „7 500 000,- Sk“ a aj slovom „sedem miliónov päťstotisíc korún slovenských“, znalkyňa uviedla, že toto nebolo predmetom znaleckého skúmania, ktoré bolo ešte v roku 2009, preto si nepamätá, či tlač bola v rovnakej štruktúre. Dodala, že z kópií skúmaných listín je veľmi ťažko dokázať technické falšovanie, keďže kópie listín boli vyhotovené v takej kvalite, v akej boli vyhotovené. Na otázku, či sa dá z fotokópií vôbec zistiť technické falšovanie - dopisovanie číslice a textu - znalkyňa uviedla, že to by bolo možné len v takom prípade, keby bola k dispozícii pôvodná predloha, z ktorej

boli následne vyhotovené ďalšie kópie. Tiež uviedla, že ani nemá vedomosť o tom, koľko kópií týchto skúmaných listín bolo v skutočnosti vyhotovených. Na otázku obhajcu, či je možné znalkyňou použitými znaleckými metódami prijať záver o tom, že by aj text zmenky v časti (tretí riadok od vrchu) vyjadrený číslom - 7 číslicami - a slovom bol pozmeňovaný, resp. či bol pozmenený, keďže číslo „15.000“ má 5 číslic a číslo „7 500 000“ má 7 číslic, znalkyňa uviedla, že kópia textu zmenky na sumu 7 500 000.-Sk nevykazuje charakteristické znaky, ktoré by svedčili o tom, že v tomto texte došlo k pozmeňovaniu textu. So súhlasom súdu, obžalovaný Škapinec predložil znalkyni k nahliadnutiu fotokópiu zmenky na sumu 15 000.-Sk. Zároveň znalkyni položil otázku, či jej skúmanie potvrdilo, že zmenka na sumu 7 500 000.Sk vznikla pozmenením zmenky na sumu 15 000.-Sk, znalkyňa uviedla, že jej na skúmanie nebola predložená fotokópia zmenky na sumu 15 000.-Sk. Na základe usmernenia NS SR, ktorý zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok súdu v tejto veci súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok doc. I.. U. Y. K.. Z odboru elektrotechniky a elektroniky, ktorý preukazuje, že znalec vykonal archiváciu doručených a odoslaných SMS správ vrátane ich obsahu uložených v pamäti telefónu zn. Samsung, model SGH-X660 vydaného L. U.. Na tento telefón bola 22.03.2007 zaslaná z telefónneho čísla 0905 960 727 správa „ponúkol cenu 8,5 mil. ale úplne všetko F.“. Na to nasledovala odpoveď „čo všetko, ak pozemok a ne za 20 pozemok sa nepredáva“. Na to zas bola reakcia, že vrátane pozemku. Na to poškodený správou reagoval, že táto možnosť je neprijateľná. Dňa 22.05.20078 bola zas poškodenému zaslaná SMS z čísla 0905 529 793 „dobrý deň, zmluva je pripravená F.“ Na návrh strán v konaní bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok U.. I. Y.. 3/08 zo dňa 24.01.2008, znalca z odvetvia ručné písmo, zadávateľom bol obžalovaný I.. U. A.. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že k znaleckému skúmaniu mu boli predložené kvalitné fotokópie listín a to Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom z 30.04.2007, listina s názvom Vzájomné záväzky po ručnom prepísaní na dátum 22.05.2007 a listina „Peňažná suma: 7.500.000,-Sk“. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všetky tri sporné podpisy L. U. sú s vysokou mieru pravdepodobnosti hraničiacou s istotou podpismi pravými, autentickými. Ďalej je uvedené, že u všetkých troch podpisoch M. U., na základe prístupných komparatívnych podkladov a vysokej variability podpisovania sa nemožno učiniť ani len pravdepodobnostný záver. Niektoré dielčie detekované zhody však neumožňujú kategoricky vylúčiť Nataliyu Palotashovú z podozrenia. Znalec mal k dispozícii k expertíze 8 autentických podpisov od L. U. a takisto 8 pravých podpisov aj od jeho manželky M.. Jedná sa vo všetkých prípadoch o fotokópie, nie originály autentických komparatívnych podpisov, i keď kvalitné. Časové rozvrstvenie bolo, podľa záverov znaleckého posudku, vyhovujúce, vzhľadom k dátumu napísania sporných podpisov s tým, že za správnosť a pravosť autentických podkladov zodpovedal zadávateľ; Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a v niektorých prípadoch umožnil stranám v konaní nahliadnuť do týchto listín v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku. Súdom bola oboznámená : - fotokópia zmenky z obsahu ktorej vyplynulo, že „vystaviteľ“ L. U. a manželka M. U., B. B. sa zaviazali zaplatiť „remitentovi“ T.. T.B. sumu 7 500 000.-Sk. Deň splatnosti bol uvedený 16.04.2007. Na druhej strane tejto zmenky je rukou napísaný text: „Zaplaťte na túto zmenku peňažnú sumu 7 500 000.-Sk U. A., bytom KE., rod. č. ....../..... V Košiciach 02. mája 2007 a podpis obžalovaného T.. T.B.“ Ide o fotokópiu zmenky vyhotovenej, podľa záverov znaleckého skúmania, na kopírovacom zariadení; (rodné číslo zámerne prvostupňový súd v tomto rozsudku neuvádza) - fotokópia zmenky na peňažnú sumu 15 000.-Sk zo dňa 22.02.2007, na ktorej „vystaviteľ“ bol uvedený L. U. a manželka M. U., s uvedením tej istej adresy ako na predchádzajúcej zmenke, z obsahu ktorej vyplývalo, že sa zaviazali „remitentovi“ T.. T.B. zaplatiť uvedenú čiastku, pričom deň splatnosti bol uvedený 26.02.2007; - fotokópia listiny Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007, z obsahu ktorej vyplývalo, že záväzok zo zmenky vystavenej 22.02.2007 sa po úhrade sumy 7 000.-Sk menil na bežný (nezmenečný) záväzok na úhradu sumy 8 000.-Sk „splatný v závislosti od vôle dlžníka kedykoľvek, najneskôr však do 30.09.2007.“ a že záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami podpísanej dňa 22.03.2007 splatný dňa 16.04.2007 „trvá v nezmenenej podobe v plnej zmenečnej sume naďalej“ a že „vystavitelia zmenky „berú na vedomie, že predmetný záväzok je po lehote splatnosti; charakter tohto záväzku sa nemení, naďalej ide o zmenkový záväzok uplatniteľný pred rozhodcom v zmenkovom konaní;“. Ďalej sa o. i. uvádza, že „zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné

spory a sporné nároky z tejto dohody vrátane vyššie uvedených peňažných nárokov sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom T.. T.G.....“. Tiež sa v predmetnej listine nachádza, že: „Táto dohoda je rozhodcovskou doložkou medzi zmluvnými stranami a bezvýhradne sa vzťahuje na všetkých právnych nástupcov zmluvných strán (aj ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, indosovaniu zmenky a pod.). Zmluvné strany si obsah tejto dohody riadne prečítali a prehlasujú, že jej skutkovo i právne porozumeli. Na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú.“ Podľa znaleckého skúmania fotokópia tejto listiny bola faxovou kópiou. - fotokópia listiny Vzájomné záväzky zo dňa 30.04.2007, ktorý dátum je prečiarknutý a nad týmto dátumom je rukou napísaný dátum „22.05.2007“, ktorá ako jediná listina bola znalkyniam pre účely znaleckého skúmania predložená ako originál. Z jej obsahu vyplynulo, že F. s manželmi L. U. a M. U. sa dohodli takto: „Záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami T.. T.B. a L. U. a M. U., B., XXX XX Košice vystavenej dňa 22. februára 2007 so splatnosťou podľa vôle dlžníka najneskôr však ku 30.09.2007 (dohoda zo dňa 30.04.2007) je vysporiadaný jeho úhradou dňa 22.05.2007, o čom vystavil veriteľ dlžníkovi zároveň príjmový doklad. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie príjmového dokladu od veriteľa. Záväzok je týmto v plnom rozsahu vysporiadaný.“ Druhý odsek tejto listiny, ktorý bol aj predmetom znaleckého skúmania, znel nasledovne: „Záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami T.. T.B. a L. U. a M. U.., B., XXX XX Košice vystavenej dňa 22. marca 2007 bol ku 07.05.2007 rozsúdený vybraným rozhodcom v zmysle doložky zo dňa 30.04.2007. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 a zároveň sa vzdáva námietok proti nemu. Charakter tohto záväzku sa nemení.“ - žaloba v konaní o zaplatenie 7 500 000.-Sk s prísl. zo dňa 04.05.2007, ktorú podal A. proti manželom L. U. a M. U., v ľavom dolnom rohu sa nachádza slovko „T R O J M O“ a na prezenčnej pečiatke je vyznačený dátum jej prijatia 04.05.2007 a podpis rozhodcu T.G.. V žalobe sa o. i. uvádza, že zmenka a rozhodcovská doložka boli predložené ako dôkaz v prvopise, ako príloha č. 1 a č. 2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby konajúci rozhodca vydal vo veci samej rozhodcovský rozsudok: „Ukladá žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatili spoločne a nerozdielne 7 500 000.-Sk spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2007 až do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podali námietky u rozhodcu.“; - poverenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 07.05.2007, ktoré je podpísané rozhodcom T.. T.G., ktoré o. i. obsahuje vetu: „Ustanovený rozhodca prehlasuje, že je bezúhonný a že spĺňa všetky požiadavky na funkciu rozhodcu v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.“ - Rokovací poriadok rozhodcovského konania zo dňa 06.05.2007, ktorý vytvoril pre toto konanie T.. T.G.; - rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.05.2015, sp. zn. RKCb 1/2007, ktorý vydal rozhodca T.. T.G., na ktorom sa nachádzajú dve odtlačky pečiatok, z ktorých vyplýva, že v kolónkach „prijaté dňa“ je uvedený dátum 22.05.2007, v kolóne „právoplatné od“ je uvedený dátum 26.05.2007 a v kolónke „vykonateľné od“ je uvedený dátum 26.05.2007 a na obidvoch pečiatkach je podpis „T.. N.“. Výrok rozsudku znie: „Ukladá žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatili spoločne a nerozdielne 7 500 000.-Sk spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2007 až do zaplatenia. Žalobcom zložená kaucia za prejednanie sporu vo výške 450 000.-Sk sa vracia žalobcovi. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.“ Ako žalobca je v rozsudku uvedený U. A. a ako žalovaní sú uvedení 1. L. U. a 2. M. U.. V odôvodnení tohto rozsudku sa o. i. uvádza, že „Z originálu zmenky vystavenej dňa 22.03.2007, ktorý žalobca doložil, rozhodca zistil, že uplatnená zmenková suma je splatná dňa 16.04.2007. Z tejto listiny rozhodca ďalej zistil, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovaným indosamentom (rubopisom) od pôvodného remitenta zmenky T.. T.B. dňa 02.05.2007. Z preskúmaného rubopisu rozhodca zistil, že spĺňa všetky náležitosti platného indosamentu.“ Treba na tomto mieste uviesť, že bol oboznámený aj fotokópia totožného rozhodcovského rozsudku, ktorý neobsahuje spisovú značku; - Poverenie na doručenie písomností zo dňa 08.05.2007, ktoré je podpísané T.. T.G., z obsahu ktorého je zrejmé, že rozhodca poveril T.. T.B. k doručeniu rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 obom účastníkom konania a to navrhovateľovi „Q.. U. A.“ a odporcom „L. U. a M. U.“ s tým, že „T.. T.B. predmetné rozhodcovské rozhodnutie doručí do 15 dní od vystavenia tohto poverenia.“. - Potvrdenie zo dňa 22.05.2007, z obsahu ktorého vyplynulo, že U. A. svojim podpisom potvrdil, že 22.05.2007 prevzal jedno vyhotovenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 „v právnej veci žalobcu U. A. proti žalovanému L. U. a M. U. o zaplatenie 7 500 000.-Sk s prísl. od F.;

- Príjmový pokladničný doklad s vyznačeným dátumom“04.05.2007“, na ktorom údaje sú napísané rukou a je podpísaný T.. T.G., z obsahu ktorého vyplýva, že sumu 450 000.-Sk prijal ako kauciu na rozhodcovské konanie „A. c/a U. a spol.“ - Výdavkový pokladničný doklad s vyznačeným dátumom „22.05.2007“, na ktorom údaje sú napísané rukou a je podpísaný T. . T.G., z obsahu ktorého je zrejmé, že N. vrátil kauciu za rozhodcovské konanie, sumu 450 000.-Sk, A.. V kolónke „podpis príjemcu“ sa žiaden podpis nenachádza; - Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008,ktorú uzatvoril „postupca“ U. A. s „postupníkom“ I.. D. L., bytom U., XXX XX Košice., z obsahu ktorej bolo zrejmé, že postupca A. postúpil pohľadávku, ktorá predstavovala na istine sumu 7 500 000.-Sk, na príslušenstve 6 % úrok z omeškania od 17.04.2007 až do zaplatenia na postupníka I.. D. L., ktorý postúpenú pohľadávku prijal. Zároveň sa dohodli, ohľadom prebiehajúceho exekučného konania, že s týmto konaním naložia tak, že postupca A. exekučné konanie preruší alebo zastaví alebo postupník L. v ňom bude pokračovať, podľa jeho vôle a z vlastnej iniciatívy. Ak sa postupník L. rozhodne vymáhať pohľadávku exekúciou, exekučným titulom bude rozhodcovský rozsudok s listinou preukazujúcou prevod pohľadávky z postupcu na postupníka a tým vstup postupníka do procesnej pozície oprávneného v exekučnom konaní. Ďalej z tejto zmluvy vyplynulo, že sa postupca s postupníkom dohodli, že pohľadávka prevádzaná predmetnou zmluvou je nespôsobilá na prevod na tretiu osobu, nie je ju možné úplne ani čiastočne postúpiť, započítať ani odpustiť; - Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je takisto datovaný dňom 05.03.2008, z ktorého je zrejmé, že postupca A. sa s postupníkom L. dohodli, že postupník uhradí postupcovi odmenu za postúpenie pohľadávky peňažnú sumu vo výške 200 000.-Sk; - Zápisnica o vydaní veci z 01.03.20012, z jej obsahu je zrejmé, že v uvedený deň sa k vyšetrovateľovi dostavil L. a vydal originál výdavkového pokladničného dokladu z 05.03.2008 na sumu 200 000,- Sk, aj kópiu príjmového pokladničného dokladu z toho istého dňa na sumu 200 000,- Sk; - Výdavkový a príjmový pokladničný doklad, oba zo dňa 05.03.2008 - na VPD je uvedené, že postupcovi A. zaplatil postupník L. 200 000.-Sk za prevod pohľadávky a z PPD vyplýva, že predmetnú sumu postupca A. prijal; - Návrh na vykonanie exekúcie z 13.03.2008, ktorý podal oprávnený L. proti povinným v 1. rade L. U. a v 2. rade M. U. o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 7 500 000.-Sk s príslušenstvom, ktorý podal súdnemu exekútorovi T.. L. S.. Predmetný návrh bol exekútorským úradom prijatý dňa 14.03.2008. V predmetnom návrhu sa o. i. uvádza: „Exekučné konanie vedené v prospech pôvodného žalobcu (teda A.) pred súdnym exekútorom L.. I.. Q. W. na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 48 ER/2258/2007, EX 2258/2007 bolo právoplatne zastavené uznesením súdu v zmysle ustanovenia § 57/ ods. 1, písm. c) EP.“ Predmetný návrh bol evidovaný na exekútorskom úrade S. pod sp. zn. EX 127/2008; - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.05.2009, ktorú medzi sebou uzatvorili „postupca“ L. s „postupníkom“ A., ktorou postupca L. časť pohľadávky z exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48 Er 598/2008,EX 128/2008 (vedenej pred S.) v nominálnej hodnote 2 654.39 € postúpil na postupníka A. s tým, že postupca, teda L. aj naďalej zostáva voči dlžníkovi veriteľom vo zvyšku pohľadávky v nominálnej hodnote 246 300.- €. Postupník A. sa zaviazal, že zaplatí postupcovi za postúpenú časť pohľadávky odplatu v sume 300.-€, k osvedčeniu podpisu L. došlo pred pracovníkom Miestneho úradu mestskej časti Košice - Sever 22.05.2007; - e-mailová správa, z nej je zrejmé, že U. 16.05.2007 žiadal F. o odoslanie kúpnej zmluvy o predaji pozemku I.. L.E., zároveň bola na hlavnom pojednávaní bola oboznámená predmetná zmluva (bez podpisov a bez vyznačenia dátumu uzavretia zmluvy), ako aj zmluva o predaji podniku medzi spoločnosťou Neomar s.r.o. Košice a kupujúcou R. B. (bez podpisov ale s dátumom 23.02.2007); - písomná odpoveď N. na žiadosť U. z 19.08.2008, ktorou sa domáhala zaslania rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, ako aj opravy odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. V predmetnej odpovedi N. oznámil žiadateľke, že s rozhodcovským spisom nedisponuje, lebo ho odovzdal vyšetrovateľovi KR PZ Košice a pokiaľ ide o zrejmú chybu, na ktorú poukázala, túto bol z vlastnej iniciatívy oprávnený opraviť len do 30 dní od vyhotovenia rozsudku, pričom chybu v písaný spozoroval až 26.10.2007 na podnet jej právneho zástupcu. V dôvodovej časti rozhodcovského rozsudku je totiž uvedené, že žaloba A. zo dňa 04.05.2007 bola rozhodcovi doručená dňa „09.05.2007“; - pokladničný doklad z 22.05.2007, z obsahu ktorého vyplýva, že ho vystavil F. pre L. a M. U. na príjem sumy 15 000,-Sk s textom: „Záväzok zo zmenky zo dňa 22.02.2007.“; - list - písomné vyjadrenie - F. zo dňa 23.11.2009, ktoré adresoval Okresnému súdu Košice I. k sp. zn. 38 C 355/2008, z ktorého je zrejmé, že toto vyjadrenie dával ako 2. vedľajší účastník na strane žalovaného N., kde 1. vedľajším účastníkom je A. a žalobcami sú manželia U.. Predmetom konanie je vyslovenie absolútnej neplatnosti rozhodcovského konania. Spor doposiaľ ukončený nie je;

- výpis z listu vlastníctva č. 1407 z katastra nehnuteľností z 26.09.2007, z neho vyplýva, že L. U., B., B. v tom čase bol výlučným vlastníkom pozemkov v obci Budimír a to konkrétne ornej pôdy a dvoch zastavaných plôch a nádvoria; - Zbavenie mlčanlivosti T.. N. poškodenými U. a nezbavenie jeho mlčanlivosti obžalovaným I.. U. A.28.07.2008 manželia U. zbavili mlčanlivosti rozhodcu N., vyšetrovateľovi bolo doručené nasledujúci deň, obžalovaný A. nedal súhlas na jeho zbavenie. Jeho vyjadrenie bolo vyšetrovateľovi doručené 22.07.2008; - rozhodnutie ministra vnútra o zbavení mlčanlivosti vyšetrovateľa T.. W., ktorý bol vo veci, ešte v štádiu vyšetrovania, vypočutý ako svedok; - stanovisko k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti samostatnej referentky - civilnej zamestnankyne J. F., zapisovateľky ÚJKP KR PZ Košice, ktorá takisto bola v štádiu vypočutá ako svedkyňa; - list tajomníka SAK z 27.01.2009 z obsahu ktorého vyplýva, že F. od 01.01.2004 do 22.12.2004 vykonával prax advokátskeho koncipienta u advokáta T.. P. a od 01.01.2005 do 31.12.2007 vykonával prax koncipienta u advokáta T.. T. W. v Košiciach; - úmrtný list z 22.12.2010 - z neho bolo zrejmé, že T.. T. W., advokát, u ktorého F. v čase žalovaného skutku pracoval ako advokátsky koncipient, zomrel; - zápisnica o vydaní veci z 22.05.2008, z obsahu ktorej vyplynulo, že L. U. vydal mobilný telefón, ktorý užíval; - správa zo spoločnosti Slovak Telekom, z obsahu ktorej vyplýva, aké e-mailové adresy používali manželia U.; - písomné vyjadrenie pracovníčok ČSOB, a. s. Bratislava k stavu konkrétneho účtu- z tohto vyjadrenia vyplynula, že pri blokácii došlo k podstatne vyššej sume, oproti sume uvedenej na zmenke; - odpoveď T.. N. na žiadosť vyšetrovateľa zo dňa 31.10.2008, z obsahu ktorej bolo zrejmé, že za obdobie od 01.05.do 31.05.2007 si neviedol evidenciu doručenej a odoslanej pošty, ani účtovnú evidenciu s odôvodnením, že takáto povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu; - list vedúceho pers. oddelenia Krajskej prokuratúry v Košiciach, z neho bolo zrejmé, že osoba T.G. si podal žiadosti o výpis z registra trestov v dňoch 28.12.2007 a 02.09.2008; - list riaditeľa Správy katastra Košice - okolie z 17.03.2010, z obsahu ktorého vyplývalo, že W. U., nar. xx.xx.xxxx ako vlastníčka v súbore popisných informácii katastra nehnuteľností, ktoré podľa územnej príslušnosti patria do pôsobnosti pracoviska v Košiciach nebola evidovaná od dňa 01.01.2007 po súčasnosť. Ako vlastníčka, resp. podiel. spoluvlastníčka v kat. úz. Beniakovce, Haniska a Rozhanovce je evidovaná; - list spoločnosti FINOP, s.r.o. z 14.04.2010, s ktorým spoločnosť zároveň predložila kópie zmlúv o sprostredkovaní predaja pozemkov v kat. úz. Haniska, ktoré uzatvorili s W. U. a jej príbuznými - vlastníkmi susediacich pozemkov. Zároveň prehlásili, že nesprostredkovali predaj ani jedného pozemku opísaného v predložených zmluvách. Celkove predložili 11 zmlúv, všetky sú s dátumom uzavretia 10.03.2007; - list riaditeľa odboru vnútorných vecí SAK z 11.05.2010 z obsahu ktorého vyplývalo, že nemali informáciu o tom, že by bola v advokátskej kancelárii T.. T. W. v minulosti vykonávaná kontrola so zameraním na ochranu osobných údajov; - písomné vyjadrenie T.. R. C., notárky zo dňa 09.06.2010, v ktorom uviedla, že „žiadny právny predpis jej neukladá viesť evidenciu o vykonanej vidimácii. Pri vyhotovovaní dokladov o poplatkoch za notárske úkony notársky úrad postupuje podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení.“; - výpis zo živnostenského registra u podnikateľa J. L. - z obsahu vyplývalo, že mal povolenú činnosť sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností; - upovedomenie o začatí exekúcie z 13.09.2007, pod č. Ex 2258/2007, ktoré vydal súdny exekútor I.. L.. W., toto upovedomenie vydal na základe exekučného titulu rozhodcovský rozsudok č. x zo dňa 07.05.2007, ktorý vydal rozhodca N. na základe rozhodcovskej doložky zo dňa 30.04.2007 a v súlade s Poverením na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Košice II č. 5803* 039303 zo dňa 12.09.2007, zároveň vyzval manželov L. U. a M. U., aby do 14 dní od doručenia predmetného upovedomenia uspokojili pohľadávku oprávneného U. A. a jej príslušenstvo, lebo inak pristúpi k jej vymoženiu niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky. Dlžnú čiastku exekútor vyčíslil na sumu 8 910 750.51 Sk, (istina 7 500 000,-Sk + úroky 184 931,51 Sk spolu 7 684 931,51 Sk + odmena exekútora 20 % z výšky vymáhanej pohľadávky, t. j. 1 000 000.-Sk + hotové výdavky 30 000.00 Sk + náhrada za stratu času 100.00 Sk); k tomuto upovedomeniu súdny exekútor vydal Opravu upovedomenia o začatí exekúcie, zo dňa 10.10.2007 z obsahu ktorej vyplýva, že „v riadku: na základe Exekučného titulu rozhodcovský rozsudok č. x zo dňa 7.5.2007, ktorý vydal Rozhodca T.. T.G., je chyba

v písaní a uvedený riadok má správne znieť: na základe Exekučného titulu rozhodcovský rozsudok č. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, ktorý vydal Rozhodca T.. T.G..“; - námietky proti exekúcii vo veci 48 Er 2258/2007 - jedná sa o písomne vyhotovené námietky zo dňa 03.10.2007, ktoré podali manželia L. U. a M. U., B., B., ako povinní, ktoré boli doručené do exekučnej kancelárie toho istého dňa. Povinní o. i. v písomne podaných námietkach uvádzali, že 01.10.2007 im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.05.2007 im nebol riadne doručený a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a stať sa vykonateľným. Poukázali na to, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku nemali trvalé bydlisko na B. približne tri roky a na tejto adrese sa ani len nezdržiavali. O tom, že bol vydaný rozhodcovský rozsudok sa dozvedeli až z upovedomenia o začatí exekúcie. V mesiaci september zistili, že majú zablokované účty v banke. Keď ich známy T.. A. L. šiel do kancelárie súdneho exekútora, jeho zamestnankyňa mu oznámila, že mali vystaviť zmenku. Žiadnu zmenku nevystavili a podpisy na domnelej zmenke a rozhodcovskej doložke nie sú ich podpismi. M. U. poukázala v predmetných námietkach na to, že už niekoľko rokov sa píše s menom „M.“ a s priezviskom „U.“ a že trvalý pobyt majú na adrese „B., R. . Zlé označenie mena a priezviska a zlé adresy sú uvedené v upovedomení o začatí exekúcie a je pravdepodobné, že viac rokov neaktuálne údaje „sú aj v rozhodcovskom rozsudku.“; - Poverenie č. 5803 039309* sp. zn. 48Er/2258/2007s číslom exekútorského spisu Ex 2258/2007-3 v ľavom hornom rohu, zo dňa 12.09.2007 s pečiatkou doručenia na exekútorský úrad 13.09.2007, z obsahu ktorého je zrejmé, že I.. L.. Q. W. bol poverený vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RKCb/1/2007 zo dňa 07.05.2007; -list I.. U. A., ktorý zaslal na adresu L. U. a M. U. na adresu R. - L., B. zo dňa 15.10.2007. Z obsahu tohto listu vyplývalo, že im navrhol vysporiadanie jeho pohľadávky voči ich osobám výmenou za prevod pozemkov a rozostavaných stavieb v Budimíre s príplatkom 1 500 000.-Sk. Ich majetok v Budimíre odhadol maximálne na 4 400 000.-Sk. Upozornil ich, že ich dlh už dosiahol sumu 7 725 000,-Sk a že len s podaním námietky voči exekúcii budú mať výdavky vo výške 500 000,-Sk titulom súdneho poplatku. Výhodou ním navrhovaného postupu mala byť okolnosť, že takéto ním navrhované vysporiadanie pohľadávky malo znamenať v podstate odpustenie časti istiny a celej sumy príslušenstva v podobe úrokov z omeškania. Ďalej im napísal, že vysporiadanie pohľadávky sa nedotkne ich nehnuteľnosti v Šarišských Bohdanovciach, ich peňažných prostriedkov na účte, ani ich obchodných podielov a ani žiadneho iného hnuteľného majetku; - návrh na zastavenie exekučného konania vo veci 48 Er/2258/07, Ex 2258/07 zo dňa 10.03.2008, ktorý bol Okresnému súdu Košice II doručený 12.03.2008. Tento návrh vyhotovil A., ako oprávnený, s tým, že „...týmto definitívne a neodvolateľne podávam návrh na zastavenie exekučného konania v celom rozsahu.“ -Listina o udelení štátneho občianstva zo dňa 27.07.2005, ktorou bolo udelené štátne občianstvo M. U.. Predmetnú listinu M. U. prevzala 25.08.2005; - Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 144/2011 zo dňa 10.11.2011, ktorým bol zmenené rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že bolo nariadené predbežné opatrenie v nasledovnom znení: odporcovi I.. D. L. bola nariadená povinnosť zdržať sa nakladania s právami zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008 uzavretej medzi odporcom a U. A. do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Vec bola súdu prvého stupňa, ďalším výrokom“ vrátená na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v právnej veci navrhovateľa L. U. proti odporcovi I.. D. L. o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.08.2011, sp. zn. 10C 35/2011-46. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pôvodne návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol; - návrh na vykonanie exekúcie I.. D. L., zo dňa 13.03.2008, ktorý bol súdnemu exekútorovi T.. L. S. osobne doručený 14.03.2008. V ňom sa o. i. uvádza, že „exekučné konanie vedené v prospech pôvodného žalobcu pred súdnym exekútorom L.. I.. Q. W. na Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. 48 Er 2258/2007, Ex 2258/2007 bolo právoplatne zastavené uznesením súdu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c, EP“. Z toho dôvodu, že si povinní svoju povinnosť nesplnili ani čiastočne, podal L. predmetný návrh, ktorým sa domáhal aby súdny exekútor T.. S. vykonal exekúciu na uspokojenie peňažnej pohľadávky vo výške 7 500 000.- Sk spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2007 do zaplatenia...“; - uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa14.03.2008, sp. zn. 48 Er 2258/2007 v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného A. proti povinným v l. rade L. U. a v 2. rade M. U., obaja bytom B., B.. Exekúcia bola zastavená, lebo oprávnený A. písomným podaním zo dňa 19.12.2007, doručený súdu faxom dňa 27.12.2007 a súdu ako originál bol doručený 03.01.2008, vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Svoje rozhodnutie dôvodil tým, ako sa

uvádza v predmetnom uznesení, že má obavu o objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť rozhodovania exekučného súdu o námietkach proti exekúcii pod vplyvom lživej mediálnej kampane, ktorú rozpútali obaja povinní. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa ďalej uvádza, že súd zastaví exekúciu, ak jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Súd exekúciu uznesením zo dňa 04.01.2008 zastavil. V tomto prípade rozhodnutie o zastavení exekúcie vydala vyššia súdna úradníčka a proti takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu, vydanému vyššou súdnou úradníčkou, podal oprávnený A. v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, čím nastali účinky v zmysle ustanovenia § 374 ods. 3 veta tretia O.s.p.; uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 04.01.2008 sa podaním odvolania zrušilo. Oprávnený zároveň písomným podaním zo dňa 15.02.2008 súdu doručeným dňa 18.02.2008 vzal späť v celom rozsahu svoj návrh na zastavenie konania zo dňa 19.12.2007, súdu doručený dňa 03.01.2007, a požiadal súd, aby v exekučnom konaní o námietkach povinných naďalej konal a riadne rozhodol, nakoľko ním podaným odvolaním z toho istého dňa bolo napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie zrušené. Ďalej sa v predmetnom uznesení uvádza, že písomným podaním zo dňa 10.03.2008 súdu doručeným dňa 12.03.2008, oprávnený oznámil súdu, že ....“týmto definitívne a neodvolateľne podáva návrh na zastavenie exekučného konania v celom rozsahu. Vzhľadom na nepochybný prejav vôle oprávneného súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.04.2008; - uznesenie Okresného súdu Košice II, zo dňa 04.01.2008, sp. zn. 48 Er 2258/2007, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka L.. L. B., v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného U. A. proti povinným v l. rade L. U. a v 2. Rade M. U. pre vymoženie 7 500 000.-Sk s prísl a trov exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom I.. W. pod sp. zn. Ex 2258/07, ktorým bola exekúcia zastavená. Oprávnený písomným podaním doručeným súdu 27.12.2007 navrhol zastavenie exekúcie, nakoľko mal obavu o objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť rozhodovania exekučného súdu o námietkach proti exekúcii pod vplyvom lživej mediálnej kampane, ktorú rozpútali obaja povinní. - list predsedu Okresného súdu Košice II, z 09.04.2004, Spr 37/2008 ktorým, na základe písomne podanej žiadosti manželov U. oznámil, že uznesenie zo dňa 14.03.2008 vo veci 48 Er 2258/2007 nadobudlo právoplatnosť 04.04.2008; - list Ing. D. L. adresovaný Okresnému súdu Košice II vo veci doloženia exekučného titulu k č. k. (bez uvedenia), z jeho obsahu vyplynulo, že súdu v prílohe prekladal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok RKCb/1/2007 z 07.05.2007 - z dôvodu, že s návrhom na začatie exekučného konania a na vydanie poverenia pre exekútora bol súdu nedopatrením doručený rozhodcovský rozsudok bez vyznačenej spisovej značky konania pred rozhodcom. Tento rozhodcovský rozsudok, teda už so spisovou značkou, doručil oprávnený aj súdnemu exekútorovi 19.03.2008, ktorá skutočnosť je zrejmá z prezenčnej pečiatky, ktorá sa na predmetnom liste nachádza a nasledujúci deň, t.j. 20.03.2008 súdny exekútor požiadal uvedený súd o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie; - potvrdenie o lustrácii pre spis 48 Er/598/2008 - pri lustrácii bolo vyznačené v kolónke „nijaký spis nepredchádza“ - predpona „ne“ bola prečiarknutá a za kolónkou bol ručný zápis „48 Er 2258/07 - L. U., U. A.“. Za kolónkou „lustroval“ je uvedené strojom meno a nečitateľný podpis; - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 30.07.2009, ktorý bol adresovaný súdnemu exekútorovi T.. T. Q., ktorý podal oprávnený L. U. proti povinnému U. A. vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 0163/09. Podaným návrhom sa oprávnený domáhal, aby okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. 48 Er 2258/07-216, Ex 2258/07 na vymoženie povinnosti uloženej povinnému U. A. do úplného uspokojenia pohľadávky oprávneného a to sumu 16.50 € titulom poplatku za podanie návrhu, 30.07 € titulom nákladov exekučného konania a sumu1 547,20 € titulom priznaných trov exekučného konania; - príjmový pokladničný doklad č. 7382 - z obsahu ktorého je zrejmé, že exekútor T.. Q. prijal od U. A. 1 800.-€ dňa 11.05.2010 vo veci Ex 0163/09; - uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 25.08.2008, ČVS:ORP-5723/ZA-KE-2007, ktorým vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a i. prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Z obsahu skutkovej vety je zrejmé, že k vlámaniu do vozidla F. malo dôjsť v dobe od 11.00 h dňa 21.12.2007 do 07.25 h dňa 22.12.2007 a konaním „bola spôsobená škoda krádežou vo výške 27 000.-Sk...; - zápisnica o ohliadke miesta činu, ktorá bola vykonaná v súvislosti s vlámaním do motorového vozidla F., ktorá bola vykonaná v čase od 08.45 do 09.05 h dňa 22.12.2007 a o. i. bolo konštatované, že zámok na vozidle na predných dverách na strane vodiča bol nefunkčný, nedal sa doň vložiť kľúč.;

- plnomocenstvo zo dňa 13.01.2009, vo veci 48 Er 598/08 - ktorým L. splnomocnil T.. Q. na zastupovanie v predmetnej exekučnej veci; - uznesenie Krajského súdu v Košiciach, evidované pod sp. zn. 14 CoE/728/2014-1347, ktorým, súd zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II, č. k. 48 Er/589/2008-1267 zo dňa 06.06.2014 vo veci o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému I.. D. L., zastúpenému T.. R. Q., sumu 7 500 000.Sk (248 954.39 €) s príslušenstvom povinnými v 1. a 2. rade manželmi U., v ktorom sa o. i. uvádza, že súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 38C 355/2008. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 56 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z.. Uviedol že mal osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie - konanie vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 38C 355/2008 a preto súd povolil odklad tejto exekúcie do právoplatného skončenia veci. Ďalej sa v uvedenom uznesení uvádza, že odvolací súd odvolania povinný považoval za dôvodné. Doslova sa v predmetnom rozhodnutí uvádza: „Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že o odvolaní povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 1.7.2008, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, doposiaľ nebolo rozhodnuté v dôsledku nedodržania procesného postupu súdom prvého stupňa uvedeného v ustanovení § 374 ods. 3 O. s. p.“ Ďalej sa uvádza, že:„ Podľa záveru odvolacieho súdu vyššie vytýkaný nedodržaný procesný postup nie je možné konvalidovať rozhodnutím podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to učinil súd prvého stupňa. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C 355/2008 vyplýva, že to boli práve povinní v 1. a 2. Rade, ktorí sa návrhom domáhali vyslovenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý v tomto prípade má byť exekučným titulom podľa § 41 ods.1, 2 písm. d) Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoRK rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní má silu a váhu právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu. Na strane druhej v ustanovení § 45 ZoRK je stanovená výnimka s oprávneným tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v predmetnom ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zákonná úprava teda dáva súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti tohto rozsudku je dovolené. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku najprv, pred tým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a ako aj priebehu ďalšieho exekučného konania v prípade návrhu na zastavenie exekúcie. V prejednávanom prípade podľa záveru odvolacieho súdu po vydaní spomínaného uznesenia vyššieho súdneho úradníka zo dňa 01.07.2008 uplynula doba viac ako 6 rokov, počas ktorých bolo produkovaných množstvo listinných dôkazov, na základe ktorých súd prvého stupňa môže rozhodnúť po vyriešení vyššie uvedenej predbežnej otázky o návrhu povinný v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedeného sa javí v tomto štádiu exekučného konania nadbytočné postupovať podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, spôsobovať ďalšie nedôvodné prieťahy v exekučnom konaní a tým aj brániť účastníkom konania v uplatňovaní ich práv, na základe čoho odvolací súd napadnuté uznesenie len zrušil.“ Odvolací súd prvostupňovému súdu prikázal, aby o odvolaniach povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol; - list A. zo dňa 06.11.2007, ktorý adresoval T.. N., na ktorom je vyznačený dátum prevzatia „8.11.2007“ a podpis N.. Týmto listom A.iadal, aby mu bolo umožnené nahliadnuť do rozhodcovského spisu a žiadal rozhodcu o vyjadrenie sa k exekučnému konaniu vedenému pod sp. zn. Ex 2258/2007. Talán požiadal rozhodcu o súčinnosť a písomné vyjadrenie sa k námietkam žalovaných uplatnených v exekučnom konaní, ktorými napádajú niektoré procesné stránky jeho rozhodnutia, ako rozhodcu, najmä doručovanie rozsudku. V liste píše: „Prosím Vás o objasnenie, z akých listinných dôkazov ste vychádzali pri ustálení, že rozsudok bol obom žalovaným doručený 22.05.2007. Obaja žalovaní poukazujú na Vaše tvrdenie údajne vyslovené počas nazretia do spisu dňa 26.10.2007, ktoré je v rozpore s listinou „Vzájomné záväzky“ zo dňa 22.05.2007, že obom žalovaným ste mali doručiť jeden rozsudok (lepšie povedané jedno vyhotovenie rozsudku pre oboch žalovaných). Zároveň Vás žiadam, aby ste Vaše vyjadrenie k obsahu námietok, ktoré sa dotýkajú Vašej osoby a priamo rozhodcovského konania doručili v čo najkratšom čase aj exekučnému súdu cestou exekútorského úradu I.. L.. Q. W.. Exekučné konanie je

vedené pod sp. zn. Ex 2258/2007. Tri námietky žalovaných (03.10.2007, 27.10.2007, 30.10.2007) Vám v kópii zasielam v prílohe.“; - list T.. N. zo dňa 12.11.2007, ktorý adresoval A., ktorým reagoval na jeho žiadosť, ktorá mu bola doručená 08.11.2007. Oznamoval mu, že do rozhodcovského spisu môže nahliadnuť dňa 16.11.2007 o 08.00 h v notárskom úrade T.. T. J., W., B. a ak by mu termín nevyhovoval, aby ho kontaktoval za účelom dohodnutia iného vhodného termínu; - návratka z doporučenej zásielky, z obsahu ktorej vyplýva, že list zo dňa 12.11.2007 A. prevzal až 20.11.2007; - list T.. N. zo dňa 22.10.2007, ktorý adresoval T.. F. B., PhD, advokátovi, ktorým N. reagoval na list zo dňa 11.10.2007, ktorý mu advokát B., ako právny zástupca manželov U., doručil, resp. mu bol doručený 16.10.2007. B. ho predmetným listom požiadal o oznámenie miesta a času nahliadnutia do rozhodcovského spisu a požiadal ho o oznámenie spôsobu doručenia rozhodcovského rozsudku jeho klientom. T.. N. odpovedal: „Spomenutý rozsudok Vaši klienti prevzali osobne od poverenej osoby a prevzatie rozsudku potvrdili podpismi. Do rozhodcovského spisu môžu Vaši klienti nahliadnuť dňa 26.10.2007 o 10.15 v priestoroch Malej zasadačky Hotela Štadión, Lokomotíva a. s., Čermeľská 1 v Košiciach.“; - návratka z doporučenej zásielky, z obsahu ktorej vyplýva, že list zo dňa 22.10.2007 B. prevzal 24.10.2007; - žiadosť zo dňa 11.10.2007 o zaslanie rozhodcovského rozsudku a o nahliadnutie do spisu, ktorú adresoval T.. B. T.. N. - ako právny zástupca manželov U. v liste o. i. uviedol, že: „Z upovedomenia o začatí exekúcie č. k. Ex 2258/2007-5, ktoré vydal súdny exekútor I.. L.. Q. W., získali pani M. U. a plán L. U. vedomosť o rozhodcovskom rozsudku „...č. x zo dňa 7.5.2007, ktorý vydal rozhodca T.. T.G., na základe rozhodcovskej doložky zo dňa 30.04.2007... Pani M. U. a pán L. U. tvrdia, že žiadnu rozhodcovskú doložku nepodpísali, nemali vedomosť o rozhodcovskom konaní a nebol im doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.05.2007....“; - plnomocenstvá zo dňa 10.10.2007 v počte 2 kusov. Manželia U. splnomocnili T.. B.; - správy o povesti a pracovné posudky na F. z MÚ, Mestská časť Košice - Západ a A. z Mestskej časti Košice - Staré mesto Košice - obaja obžalovaní boli hodnotení kladne; - odpisy z registra trestov - obžalovaní nemajú záznamy. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla ako dôkaz oboznámiť sa s výpismi prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z mobilných účastníckych staníc osôb uvedených v jednotlivých príkazoch na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke v spise sa nachádzajúcich, ktoré boli postupne vydané v dňoch 18.03.2008 a 14.04.2009. Súd tento dôkaz podľa § 272 ods. 3 Trestného súdu odmietol. Dospel k záveru, že tento dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom. Príkaz sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.06.2008 nebol vôbec odôvodnený, a to aj napriek tomu, že v ustanovení § 116 ods. 2 Trestného poriadku sa o. i. uvádza, že príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Takto vydaný príkaz sa stal absolútne nepreskúmateľný. Príkaz bol vydaný podľa odseku 1 a 2 § 116 a pokiaľ mali byť na základe tohto rozhodnutia získané aj informácie o obsahu SMS - správ, príkaz mal byť vydaný aj podľa ods. 4 citovaného právneho ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti o návrhu prokurátorky ÚŠP prihliadol aj na tú skutočnosť, že je v podstate otázne, kto predmetný príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydal, pretože ho mohol vydať jedine sudca pre prípravné konania, ktorý v čase prijatia návrhu prokurátora vykonával pohotovosť podľa rozpisu služieb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Rozvrhu práce každé súdu. Príkaz je podpísaný neznámou osobou, v zastúpení sudcu pre prípravné konanie. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti o návrhu prokurátorky predovšetkým prihliadol na Nález Ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 10/2014. Na základe spomenutého rozhodnutia Ústavný súd SR vyslovil, že § 116 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní ako dôkaz prečítať aj prepisy hovorov získaných na základe príkazov na odpočúvanie a záznamu telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku. Zo strany obhajoby bola namietnutá legálnosť a legitimita vo veci zabezpečených nahrávok

telefonických hovorov. Na tomto mieste sa žiada najprv uviesť, vzhľadom na námietky obžalovaných, ktorí tvrdili, že príkazy vydal sudca vecne a miestne nepríslušného súdu, že sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I nebol oprávnený o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II rozhodnúť. V tom čase bolo vedené trestné konanie pre skutok, ktorý vyšetrovateľ kvalifikoval len ako obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Až neskôr, konkrétne 07.06.2011, boli obvinení upozornení na zmenu právnej kvalifikácie s tým, že v ďalšom konaní bude skutok, pre ktorý im bolo vznesené obvinenie 31.08.2010, kvalifikovaný aj ako obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, ktorého trestného činu sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Podľa vtedy platného Trestného poriadku bol na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského súdu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2. Súd pri preskúmavaní spomenutých príkazov dospel ale k záveru, že oba vo veci vydané príkazy nespĺňajú zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 115 Trestného poriadku. V prvom rade je potrebné uviesť, že z argumentácie Ústavného súdu SR (najmä rozhodnutí I. ÚS 274/05, I. ÚS 117/07 a III. ÚS 80/08) je zrejmé, že každý zásah do súkromia, ktorým nariadenie odposluchu a zaznamenávanie telefonických hovorov bezpochyby je, musí byť založený na dostatku dôkazov schopných z pohľadu súdu ospravedlniť zásah do práva na súkromie. Z týchto rozhodnutí je tiež evidentné, že bez ohľadu na to, či sa zásah deje na základe príslušných ustanovení Trestného poriadku alebo na základe Zákona č. 166/2003 Z z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (Zákon o ochrane pred odpočúvaním), každé zdôvodnenie zásahu, či už vo forme príkazu alebo súhlasu, si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, teda akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas či príkaz spravidla nepreskúmateľný. V konkrétnom prípade musel súd konštatovať, že príkazy neboli zdôvodnené. Nebolo možné z príkazov zistiť, aký materiál mal vo veci rozhodujúci sudca k dispozícii pri svojej rozhodovacej činnosti, nebolo možné zistiť čím, akými argumentmi zdôvodnil podaný návrh na vydanie príkazu samotný jeho predkladateľ. V oboch príkazoch sa len stroho uvádza, že „Odpočúvanie a záznam je odôvodnený skutkovými okolnosťami nasledovne: doposiaľ vykonaným vyšetrovaním bolo vyvolané podozrenie, že vyšetrovaného podvodu sa okrem iných mohol dopustiť A. prípadne F. a je teda dôvodný predpoklad, že odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky budú oznámené skutočnosti významné pre trestné konanie...“ Z týchto príkazov nebolo možné pochopiť a ani odôvodniť predmetný zásah. Z týchto dôvodov súd návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní odmietol. Pokiaľ sa strany v priebehu konania domáhali doplnenia dokazovania a predkladali na hlavnom pojednávaní ďalšie listinné dôkazy, súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol, pretože ide o dôkazy, ktoré sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. sa má totiž postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pri rešpektovaní základnej zásady trestného konania, je potrebné zdôrazniť, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vinu. Súd na základe podanej obžaloby, vykonal všetky dôkazy zákonným spôsobom získané, s cieľom zistiť skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a bez ohľadu na postoj a názor strán, resp. osôb zúčastnených v trestnom konaní. Vykonané dôkazy vyhodnocoval samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že nie sú dostatočné na uznanie viny oboch obžalovaných. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyzneli jednoznačne. Súd nemohol vyvodiť bezpečný záver o tom, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania obžalovaných. Súd nevylučuje, že aj súhrn nepriamych dôkazov môže priviesť záver o vine obžalovaného, resp. obžalovaných, avšak v takomto prípade nemôže ísť o jeden jediný dôkaz - ktorým je v tomto prípade výpoveď poškodeného, resp. dvoch poškodených. V posudzovanej veci v podstate stáli proti sebe dve skupiny dôkazov. Dokazovaním bolo preukázané, že poškodeným L. a M. U. obžalovaný T.B. poskytoval po dlhší čas rôzne právne služby. Poškodení nemali s advokátskou kanceláriou, v ktorej obžalovaný pracoval, uzavretú

zmluvu o právnej pomoci. Obžalovaný aj poškodení sa zhodli, že okrem osobných stretnutí, ktoré sa uskutočňovali v kancelárii T.B., komunikovali medzi sebou telefonicky aj prostredníctvom e-mailu a SMS - správ. Poškodená M. U. získala štátne občianstvo 27.07.2005 a následne jej bol vydaný preukaz totožnosti. K trvalému bydlisku bola prihlásená na adrese „R., B.“, a hlavne začala používať meno „M. U.“. Poškodená na cudzineckú políciu predtým nahlásila adresu „B., B.“ , na ktorej adrese mala spolu s manželom nahlásený trvalý pobyt, ale bývali v prenajatom byte na inom mieste. Aj poškodený U., ako sám uviedol, na osobných dokladoch mal uvedený trvalý pobyt na adrese „B., B.“, na ktorej bývali jeho rodičia. Pred udelením štátneho občianska sa poškodená volala „M. U.“. Pokiaľ poškodená M. U. v priebehu konania viackrát zdôraznila, že na spomínaných listinách a aj ďalších, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené ich prečítaním, nebolo správne uvedené jej meno a priezvisko, pretože od momentu nadobudnutia slovenského štátneho občianstva (27.07.2005) mala v občianskom preukaze meno a priezvisko uvedené po slovensky, bolo napr. z listiny zo dňa 03.10.2007 s názvom Námietky proti exekúcii vo veci sp. zn. Ex - 2258/2007 zistiteľné, že na záver tohto podania sama napísala svoje meno ako „M.“ U., teda nie „M.“, hoci sama na 2. strane tejto námietky uviedla, že „pokiaľ ide o domnelé podpisy povinných, M. U. sa už niekoľko rokov píše s menom M. a s priezviskom U..“ A pokiaľ upozorňovala, že na týchto listinách je nesprávna adresa ich bydliska, faktom je, že trvalý pobyt mali s manželom na adrese: B., B., len na tejto adrese nebývali a jej tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové, vedené v snahe v rámci jej dôkaznej núdze spochybniť pravosť či už predmetných listín, alebo jej podpisov. Súd poukazujúc na rozpory v jej tvrdeniach vyslovuje, že nemohol potom všeobecne hodnotiť jej výpovede bez výhrad ako vierohodné a pravdivé. Poškodení a obžalovaný T.B. sa v podstate zhodli, že sa s ním stretávali v kancelárii Advokátskej kancelárie T.. W., v ktorej obžalovaný pracoval. Okrem toho spolu komunikovali prostredníctvom telefonátov, SMS a emailov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že poškodený L. U. podpísal zmenku na sumu 15 000.-Sk a túto zmenku podpísala aj jeho manželka M. U., a tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi samotná poškodená, túto zmenku s dátumom jej vystavenia „22.02.2007“ podpísali až koncom mesiaca marec 2007. Keď sa s obžalovaným F. vyrovnali dňa 22.05.2007, dostali od neho potvrdenie o tom, že sumu 15 000.Sk mu uhradili. Obžalovaný im následne vystavil pokladničný doklad s textom: „Záväzok zo zmenky zo dňa 22.02.2007“. Bolo preukázané, že v uvedený deň sa obaja poškodení, po predchádzajúcom dohovore s obžalovaným, dostavili do jeho kancelárie. Napriek tomu, že im vystavil spomenuté potvrdenie, sami uviedli, že nežiadali od obžalovaného zmenku vrátiť. Suma 15 000.-Sk predstavovala odmenu za vyhotovenie dvoch zmlúv a to 7 000.-Sk a 8 000.-Sk. Jednalo sa o odmenu za vyhotovenie zmluvy o predaji podniku a odmenu za vyhotovenie zmluvy týkajúcej sa predaja pozemku T.E.. Ktorá suma predstavovala odmenu za ktorú zmluvu, v čom sa výpovede poškodených rozchádzali, ale súd tento rozpor, vzhľadom na časový odstup, nepovažoval za podstatný. Bolo tiež preukázané, že obžalovaný F. najprv poškodených U. požiadal o podpísanie potvrdenia o tom, že dohodnutú odmenu 15 000.-Sk mu uhradia do 26.02.2007, toto potvrdenie obaja poškodení aj podpísali, ako sami vypovedali, avšak zmenku na sumu 15 000.-Sk mu podpísali, z dôvodov prv uvedených, až koncom mesiaca marec 2007. Podpísali mu ju preto, lebo im obžalovaný F. povedal, že potvrdenie, ktoré mu predtým podpísali, stratil. Ako sami poškodení uviedli, zmenku mu podpísali z toho dôvodu, že 26.02.2007, teda v deň splatnosti finančných prostriedkov v zmysle spomenutého potvrdenia, nedisponovali s takou finančnou čiastkou, ktorú mali zaplatiť za vypracovanie zmluvy o predaji podniku. Predmetnú zmluvu im obžalovaný vyhotovil a zaslal prostredníctvom e-mailu dňa 22.02.2007. Obsah textu potvrdenia, tak ako vypovedala samotná poškodená, sa nemenil s obsahom textu uvedeným na samotnej zmenke. Nemenil sa ani dohodnutý deň splatnosti - 26.02.2007. Preto ju podpísali. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá, keď podpisovala zmenku na sumu 15 000.-Sk, či jej meno bolo na nej uvedené v slovenskom jazyku, alebo v ruskom „M. U.“. Výpoveďou poškodenej bolo preukázané ,,že dohodnutú odmenu vo výške 7 000.-Sk zaplatili poškodení obžalovanému dňa 30.04.2007. O zaplatení tejto sumy im obžalovaný vyhotovil príjmový doklad. Tento doklad bol neskôr zničený, lebo im obžalovaný vystavil dňa 22.05.2007 príjmový pokladničný doklad na celkovú sumu 15 000.-Sk, čo sa stalo po zaplatení druhej dlžnej sumy, teda 8 000.-Sk, ktorá predstavovala odmenu za vypracovanie zmluvy pre N.“. K listine s názvom „Rozhodcovská doložka zo dňa 30.04.2007“ obaja poškodení tvrdili, že takúto listinu nepodpísali, lebo nemali na to právny dôvod. Poškodený U. poukázal na to, že táto listina existuje len v kópii, nikdy originál takejto listiny ani len nevidel. Poškodená na hlavnom pojednávaní, pokiaľ jej

bola predložená k nahliadnutiu fotokópia tejto listiny, poukázala na to, že v predmetnej rozhodcovskej doložke nie je v druhom odseku definovaná zmenka na sumu 7 500 000.-Sk ani slovom a ani číslom. Keď opisovala priebeh stretnutia v kancelárii obžalovaného F. dňa 30.04.2007, ktorého sa zúčastnil aj obžalovaný A., poškodená vypovedala, že pri tomto stretnutí došlo z ich strany k vyplateniu sumy 8 000.-Sk za zmluvu týkajúcu sa odpredaja firmy a po zaplatení tejto čiastky im obžalovaný F. predložil potvrdenie, ktoré „hovorilo“ o sume 7 000.-Sk, ktorá predstavovala dohodnutú odmenu za vyhotovenie zmluvy týkajúcej sa predaja pozemku T.E. s tým, že v kancelárii v tomto čase obžalovaný A. ešte prítomný nebol. Podľa výpovede poškodenej, túto listinu vo fotokópii po prvýkrát videla, tak ako fotokópiu zmenky na 7 500 000.-Sk, dňa 17.09.2007, keď navštívili exekútorský úrad I.. W. spolu s L.. L., ktorý jej mal povedať, že do tejto veci ich namočil doktor F.. Je otázne, aké „potvrdenie“ obžalovanému obaja poškodení podpisovali, pretože zo samotnej doložky je zrejmé tak, ako je to v nej uvedené, že v ten deň bol zostatok zo zmenky podpísanej zmluvnými stranami z 22.02.2007 so splatnosťou 26.02.2007 sa po úhrade sumy 7 000.-Sk zmenený na bežný (nezmenečný) záväzok na úhradu sumy 8 000.-Sk splatný v závislosti od vôle dlžníka kedykoľvek, najneskôr však do 30.09.2007... Faktom je, a takto vypovedal aj samotný poškodený U., že za vypracovanie zmluvy o predaji podniku bola dohodnutá práve suma 7 000.Sk, ktorú obžalovanému vyplácali v neskoršom období, ako dostali od obžalovaného F. vypracovanú zmluvu o predaji podniku. Samotný poškodený tvrdil, že obžalovaný sa s vypracovaním zmluvy o predaji pozemku L.E. neponáhľal a odovzdal im ju až 22.05.2007, v ktorý deň mu vyplatili sumu 8 000.-Sk a až po zaplatení tejto čiastky im obžalovaný vyhotovil príjmový pokladničný doklad na celkovú sumu 15 000.-Sk. Takisto z výpovedi poškodeného vyplynulo, že im obžalovaný kázal doklad o zaplatení sumy 7 000.-Sk zničiť. Ak teda poškodení obžalovanému F. podpisovali „nejaké potvrdenie“, nie je vylúčené, že to bola práve rozhodcovská doložka z 30.04.2007, pretože v ten deň zaplatili sumu 7 000.Sk za zmluvu o predaji podniku a teda ostal im dlh 8 000.-Sk za zmluvu o predaji pozemku pre N.. Aj samotná poškodená v jednej zo svojich výpovedí uviedla, že túto zmluvu im obžalovaný F. odovzdal až 22.05.2007, pričom práve v tejto výpovedi poškodená vypovedala, že za vypracovanie zmluvy o predaji pozemku pre N. bola dohodnutá suma 8 000.-Sk, teda suma, ktorú ešte dňa 30.04.2007 dlhovali a práve na túto sumu bola v rozhodcovskej doložke určená splatnosť najneskôr do 30.09.2007. Opäť, aj na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že poškodení napriek týmto dohodám a vyplácaniu dohodnutých odmien a v súvislosti s nimi podpisovaním „nejakých papierov“, si nevyžiadali kópiu toho, čo podpisovali. Dnes už len tvrdia, že „Rozhodcovskú doložku k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007“ nepodpisovali a ani nebol dôvod takúto listinu podpisovať. Takto konkrétne sa vyjadril poškodený L. U.. Ohľadom stretnutia poškodených s obžalovaným dňa 22.05.2007, poškodená uviedla, že v tento deň okrem príjmového pokladničného dokladu na sumu 15 000.-Sk im dal obžalovaný podpísať aj nejakú písomnosť, v ktorej F. uviedol, že nemajú žiadne dlhy medzi sebou a že došlo k vyrovnaniu záväzkov. Poškodená poprela, že by táto písomnosť obsahovala názov „Vzájomné záväzky“ , tvrdiac, že takúto písomnosť nikdy s manželom nepodpísali. Tvrdila, že môže ísť o dotlač na ten istý dokument, o ktorom sa zmieňovala, ako o „nejakej písomnosti.“ Poškodená poprela, že by podpis nachádzajúci sa na listine „Vzájomné záväzky“ podpísala. Poškodený k predmetnej listine vypovedal, že túto listinu videl v rozhodcovskom spise, vyzerala tak, ako by bola podpísaná čiernym perom a on nemá vo zvyku podpisovať dokumenty čiernym perom. Keď mu bola na hlavnom pojednávaní predložená k nahliadnutia fotokópia tejto listiny, poškodený uviedol, že podpis na tejto listine je podobný jeho podpisu, avšak keďže nejde o originál listiny, nemôže tvrdiť, že túto listinu aj podpísal. Uviedol, že nebol dôvod takúto listinu podpisovať. Tu súd uvádza a zdôrazňuje, že pokiaľ táto listina, ako jediná listina v originálnom stave, bola podrobená znaleckému dokazovaniu, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že podpisy nachádzajúce sa v pravej dolnej časti a prečiarknutie dátumu 30.04.2007 a dátum „22.05.2007“ na uvedenej listine boli vyhotovené písacím prostriedkom s náplňou pasty čiernej farby. Ak teda samotný obžalovaný uviedol, že túto listinu vyhotovil on a poškodení ju pred ním podpísali a ďalej uviedol, že dátum „30.04.2007“ sám preškrtol a nad týmto prečiarknutím napísal dátum „22.05.2007“ potom možno bezpochyby vyvodiť záver, že pri podpisovaní tejto listiny to isté pero použili aj samotní poškodení. Vzhľadom na závery znaleckého posudku, ostáva nezodpovedaná otázka, či druhý odsek tejto listiny bol dodatočne dopisovaný (ako to tvrdia samotní poškodení) alebo nie, teda či predmetné textové zápisy, ktoré boli podrobené expertíznemu skúmaniu, boli vyhotovené v tom istom čase alebo nie. Faktom je, že znaleckým skúmaním neboli nájdené žiadne charakteristické znaky, ktoré by svedčili o dodatočnom dopisovaní niektorej časti tejto listiny, avšak znalkyňa z odvetvia grafickej diagnostiky túto skutočnosť nevylúčila. Ani v tomto prípade, si poškodení od obžalovaného F. nevyžiadali kópiu listiny, ktorú obžalovanému podpísali. Tu je potrebné poukázať aj na to, že samotná poškodená uviedla, že „nejakú písomnosť“, ktorá

obsahovala text, že nemajú žiadne dlhy medzi sebou a že došlo k vyrovnaniu záväzkov, obžalovanému F. podpísali. Bolo tiež preukázané, že začiatkom roka 2007, pri osobnom rozhovore poškodených so F., manželia U. spomínali, že majú jeden dom na predaj a že ak by mal výhodného kupca, nech im túto skutočnosť oznámi. Ihneď po tejto informácii, obžalovaný F. za prítomnosti poškodených telefonoval a ním oslovená osoba o kúpu nehnuteľnosti prejavila záujem. Obžalovaný telefonicky oslovil obžalovaného A.. Podľa výpovede poškodenej, ktorú skutočnosť nepopreli ani samotní obžalovaní, v období od 15. do 21.03.2007 obaja obžalovaní navštívili stavbu v Budimíri a otec poškodeného ukázal obžalovaným aj druhú nehnuteľnosť a A. prejavil záujem o kúpu oboch domových nehnuteľností. Následne obžalovaný F. pozval oboch poškodených do svojej kancelárie na prejednanie možnej kúpy oboch nehnuteľností a znovu aj osobne im prezentoval záujem A. o kúpu oboch nehnuteľností spolu s pozemkami. Nebol dôvod pochybovať o tvrdení poškodených, že obžalovaný im konkrétne dňa 22.03.2007 zaslal SMS správu, z obsahu ktorej vyplynulo, že A. ponúkol za všetko sumu 8 500 000.-Sk. Tomuto ich tvrdeniu zodpovedá aj výsledok znaleckého skúmania telefónu, ktorý vydal poškodený U.. V tomto smere sú s výpoveďami poškodených o prebiehajúcich rokovaniach o kúpe a predaji týchto nehnuteľností zhodné aj vyjadrenia obžalovaného F.. Podstatným je, že poškodení U. popreli, že by boli bývali podpísali obžalovanému T. F. zmenku vystavenú na sumu 7 500 000.-Sk. Poškodená tvrdila, že prvýkrát fotokópiu zmenky videla na exekútorskom úrade Q. W.. Táto zmenka mala byť vystavená, podľa tvrdenia obžalovaného F., za sprostredkovanie príležitosti uzavrieť obchod, ktorého predmetom mal byť predaj pozemkov. Sám poškodený L. U. uvádzal, že pri jednom zo stretnutí začiatkom jari 2007 so F. spomenuli pred ním, že zo strany jeho mamy a príbuzných sa predávajú pozemky, uviedol aj miesto katastrálneho územia a že príbuzní 1 m2 ponúkajú na predaj za 300.-Sk, že sa jedná o väčšiu výmeru pozemkov, že ide o niekoľko desiatok hektárov a že tieto pozemky sa nachádzajú v Haniske pri Košiciach. Bol to poškodený L. U., ktorý uviedol, že obžalovaný F. im navrhol, že im pomôže nejakého kupca nájsť, dal mu aj telefonický kontakt na jednu osobu a to konkrétne na J. L., tvrdiac, že obžalovaný si od neho nepýtal žiadnu odmenu za tento kontakt. Bolo preukázané, že s touto osobou sa poškodený aj skontaktoval a dohodli si stretnutie na samom mieste, lebo L. chcel pozemky osobne vidieť. Poškodený tvrdil, že v tom čase mal vedomosť o tom, že mama so svojimi príbuznými ponúkajú pozemky na predaj cez realitnú kanceláriu. Aj samotná poškodená uviedla, že ešte pred príchodom do kancelárie dňa 30.04.2007 jej manžel sa pýtal obžalovaného F., či nepozná nejakého záujemcu o pozemky, ktoré chcela jeho matka predať, mala vedomosť o tom, že obžalovaný F. dal jej manželovi telefonický kontakt na J. L.. Mala vedomosť aj o tom, že jej manžel spolu s J. L. boli predmetné pozemky v kat. území obce Haniska aj pozrieť, viezla sa s nimi v aute, samotnej ohliadky sa ale nezúčastnila. Vypovedala, že sedela v aute, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že „s tým nemá nič spoločné, to je záležitosť rodiny jej manžela, s ktorou od roku 2005 vôbec nekomunikuje.“ Takto svedkyňa reagovala na otázku súdu, keď bola opýtaná, či mala vedomosť o tom, že chcel niekto z jej rodiny predať pozemky v obci Haniska. Sám poškodený vypovedal, že po vykonanej ohliadke bol to on, ktorý sa na J. L. aj telefonicky nakontaktoval s otázkou, či nenašiel nejakého kupca, avšak mu povedal, že nie. Aj vo vzťahu k predmetnej zmenke poškodení jednoznačne tvrdili, že ju nepodpísali, nemali dôvod obžalovanému sľúbiť žiadnu odmenu za sprostredkovanie predaja pozemkov, pretože oni pozemky resp. poškodený L. U. pozemky nepredával, nebol ich vlastníkom, pričom mal vedomosť o tom, že matka ako aj ostatní príbuzní majú uzavretú exkluzívnu zmluvu s realitnou kanceláriou. Potom ostáva nezodpovedaná otázka, pretože z jeho strany došlo k aktivitám smerujúcim k získaniu možného záujemcu o kúpu týchto pozemkov, pretože svedok potvrdil, že s takou ponukou bol oslovený. Oproti tvrdeniu poškodených stálo tvrdenie obžalovaného F., ktorý skutočnosti, ohľadom pozemkov v kat. území obce Haniska vo svojej výpovedi popisoval inak. O. i. tvrdil, že zmenku na 7 500 000,-Sk, ktorú sám vyhotovil, poškodení pred ním podpísali. Akým spôsobom vznikla táto zmenka a či ju skutočne poškodení podpísali, alebo ich podpisy boli sfalšované, prípadne kto vyhotovil takúto sfalšovanú listinu, sa nepodarilo v konaní pred súdom zistiť. V konaní pred súdom sa nepreukázalo, že by to bol obžalovaný F., ktorý sfalšoval zmenku, alebo tak, ako to je uvedené v skutkovej vete obžaloby, že by bol obžalovaný F. zabezpečil zmenu obsahu zmenky vystavenej s dátumom 22.02.2007 na sumu 15 000,- Sk. Faktom je, že poškodení po tom, ako zistili, že majú v banke zablokované účty 17.09.2007, navštívili s L.. L. exekútora I.. W., ktorý vykonával exekúciu. Následne, na druhý deň, t. j. 18.09.2007 poškodená podala trestné oznámenie. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie až 24.10.2007. Po vydaní uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci došlo k výsluchu najprv poškodeného L. U. ako svedka dňa 06.11.2007,

a poškodená, ako oznamovateľka, v procesnom postavení svedka, bola vypočutá až 04.12.2007. K výsluchu obžalovaných, ešte v procesnom postavení svedkov, došlo koncom roka, konkrétne až dňa 20.12.2007. Faktom je, že od 18.09.2007 zo strany vyšetrovateľa nedošlo k operatívnemu zabezpečeniu zmenky, ani rozhodcovskej doložky, ani listiny „Vzájomné záväzky“, teda veľmi dôležitých listín pre predmetné trestné konanie, a to aj napriek tomu, že poškodená pri spisovaní záznamu o trestnom oznámení, ktorý s ňou spísal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II. (paradoxom je, že aj tento záznam postráda spisovú značku) hovorila o zmenke aj doložke a o listine „Vzájomné záväzky“ vypovedala už pri svojej prvej výpovedi, dňa 04.12.2007. Pri výsluchu I.. F. W., v procesnom postavení svedka, dovtedy činný vo veci ako vyšetrovateľ, ku skutočnostiam týkajúcich sa predmetných listín vypovedal, že ako vyšetrovateľ bol vo veci procesne samostatný a bolo len na ňom a na jeho rozhodnutí, kedy a aký úkon zrealizuje s tým, že v tom čase zo strany dozorujúceho prokurátora mu nič vytknuté nebolo. Až v januári 2008 zistil, že predmetné doklady mali byť odcudzené a to spôsobom, ako je to v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia uvedené. Predmetom znaleckého skúmania bola už len akási x-tá kópia zmenky vystavenej na sumu 7 500 000.Skzo dňa 22.03.2007 vyhotovená na kopírovacom zariadení. Kópia predmetnej zmenky aj rozhodcovskej doložky z 30.04.2007 boli vyhotovené vo veľmi nízkej kvalite a ich identifikačná hodnota bola veľmi nízka. Na tomto mieste je žiaduce zdôrazniť, že listina s názvom Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom bola dokonca faxová kópia. Jediný originál listiny, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania tak, ako to už bolo prv uvedené, bola listina s názvom Vzájomné záväzky zo dňa 30.04.2007, ktorý dátum bol prečiarknutý a rukou bol napísaný dátum 22.05.2007. Tak, ako bolo uvedené v závere znaleckého posudku, aj na hlavnom pojednávaní znalkyňa z odboru ručné písmo L.. P. potvrdila svojou výpoveďou, že podpis poškodeného L. U. na listine Vzájomné záväzky vyhotovil samotný poškodený. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplynulo, že L. U. vyhotovil podpisy, ktorých kópie sa nachádzali na kópiách listín „Rozhodcovská doložka zo dňa 30.04.2007“ a „Zmenka na 7 500 000.-Sk zo dňa 22. marca 2007. Samotná znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že „jeho podpis je ťažko napodobniť, nakoľko sa nejedná o jednoduchý podpis“. Vo vzťahu k skúmaným podpisom poškodenej U., túto znalkyňa nevylúčila ale ani nepotvrdila ako pisateľku podpisu predloženého ako originál, ktorý bolo umiestnený na listine „Vzájomné záväzky“. K takému záveru znalkyňa dospela aj vo vzťahu k podpisom, ktoré boli umiestnené na kópii písomnosti „Rozhodcovská doložka zo dňa 30.04.2007“ a na „Zmenka na 7 500 000.-Sk z 22. marca 2007“. Tieto závery znalcov sú v príkrom rozpore s tvrdeniami poškodených, ktorí apriori popierali pravosť svojich podpisov na listinách, resp. sa na túto otázku odmietali vyjadriť s poukazom, že sa vyjadriť nevedia keď nejde o originál listiny. Iné dôkazy, ktoré by akokoľvek napomohli zistiť a ustáliť skutkový stav veci prvostupňovému súdu predložené neboli. Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy a aj boli vypočutí viacerí svedkovia, avšak všetky tieto dôkazy preukazovali, že na základe zmenky, rozhodcovskej doložky, ako aj listiny s názvom Vzájomné záväzky bol vydaný svedkom T.. T.G., ako rozhodcom, rozhodcovský rozsudok, na ktorom vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť a na základe tohto rozsudku nastalo všetko to, čo bolo zistiteľné z listinných dôkazov prv spomenutých v tomto rozhodnutí, vrátane výpovedí svedkov. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi svedka L.. A. L., ktorého poškodení ako prvého oslovili po tom, ako zistili, že v banke majú zablokovaný účet. Vo vzťahu k výpovedi svedka J. L. niet dôkazu o tom, že by táto osoba vo vzťahu k poškodeným resp. poškodenému Palotášovi len formálne predstierala záujem o pozemky v kat. území obce Haniska, či už ako kupec alebo ako sprostredkovateľ, a že by takto konal po predchádzajúcej dohode s obžalovaným F., resp. na jeho pokyn. J. L. sa s poškodeným stretol len jedenkrát a keď zistil, že v ponuke na predaj je orná pôda a trvalý trávnatý porast a že pôda môže byť používaná len na poľnohospodárske účely, viac sa s poškodeným nekontaktoval. Naopak, bol to poškodený, ktorý sa s ním telefonicky spojil a pýtal sa ho, ako sa rozhodol. Ako svedok uviedol, o predmetné pozemky sa zaujímal ako fyzická osoba a nie ako zástupca spoločnosti. Faktom však ostáva, že bol to obžalovaný F., ktorý poškodenému U. dal na svedka telefonický kontakt. To, že poškodený U. spomínal pred obžalovaným F., že mama a jej príbuzní predávajú pozemky a že sa jedná o niekoľko desiatok hektárov, túto skutočnosť poškodený nepoprel, tvrdiac, že obžalovaný prejavil ochotu pomôcť im nejakého kupca nájsť. Pri tom poškodený sám uviedol, že vedel o tom, že jeho matka a príbuzní uzatvorili zmluvy o sprostredkovaní predaja so spoločnosťou FINOP, s.r.o. Košice. Zaujímavá bola reakcia manželky poškodeného, ktorá sa na hlavnom pojednávaní

v podstate k odpredaju pozemkov vyjadrila, že s tým nemá nič spoločné, že je to záležitosť jej manžela a jeho rodiny, s ktorou od r. 2005 vôbec nekomunikuje. Ďalší, zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, bol svedok T.. T.G.. Ani vo vzťahu k tomuto svedkovi neboli predložené dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že bol na „vytvorení rozhodcovského rozsudku“ vopred dohodnutý s obžalovanými, resp. že by vedel o tom, že mu budú spolu so žalobou obžalovaným A. predložené sfalšované listiny. Svedok na hlavnom pojednávaní tvrdil, že mu A. predložil originál zmenky aj originál rozhodcovskej doložky a predložil mu aj fotokópie týchto listín. Pravdivosť jeho tvrdenia nebola ničím a nikým vyvrátená, okrem výpovedí poškodených, ktorí od začiatku trestného konania tvrdia, že tieto listiny nikdy nepodpísali. Len v skutkovej vete obžaloby sa uvádza, že tomuto svedkovi obžalovaný A. dňa 04.05.2007 spolu so žalobou predložil „nepravdivé listiny“. Súd nemal dôvod podrobne vyhodnocovať postup svedka N., ktorý zvolil pri rozhodcovskom konaní po tom, ako prijal funkciu rozhodcu, keďže jeho postup ako rozhodcu nebol predmetom obžaloby. Faktom ale ostáva, že na základe ním vydaného rozhodcovského rozsudku, ktorý sa stal titulom exekučného konania, došlo k zablokovaniu účtov poškodených, ktorú skutočnosť poškodení zistili 17.09.2007. Vierohodnosť výpovedi tohto svedka nie je možné preveriť. Priebeh rozhodcovského konania, ktoré svedok T.. T.G., ako rozhodca viedol, bolo, podľa názoru súdu, v absolútnom rozpore s jednotlivými ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 z. z., v znení Zákona č. 521/2005 Z. z.. Aj svedok L.. F. F. tvrdil, že videl zmenku na sumu 7 500 000.-Sk a aj ju držal v rukách v deň, keď obžalovaní boli predvolaní ako svedkovia k výsluchu. Ani v jeho prípade vierohodnosť jeho tvrdenia nebolo možné preveriť, aj keď súd k tomu uvádza, že jeho tvrdenia vyznievajú veľmi nevieryhodne. Keď bol vypočutý U.. I.. F. W., ktorý vypočúval obžalovaného F. 20.12.2007 ešte v procesnom postavení svedka, svojou výpoveďou potvrdil, že obžalovaný F. sa vyjadroval aj k zmenke na sumu 15 000.-Sk, dokonca pamätal si, že mu predložil aj originál tejto zmenky, čo malo byť podchytené aj v samotnej zápisnici. Taktiež sa F. vyjadroval aj k zmenke na sumu 7 500 000.-Sk, ale túto mu nepredložil. Tento svedok tak, ako uviedol, zmenku na sumu 7 500 000.-Sk, či už v origináli alebo v kópii, nevidel. Ostáva nezodpovedaná otázka, prečo svedok neurobil žiadne kroky za účelom zaistenia tohto dôležitého listinného dôkazu či už pri samotnom výsluchu, alebo v čase, kedy bol na pracovisku oboch obžalovaných za účelom osobného doručenia im predvolania k výsluchu na deň 20.12.2007. Len ťažko obstojí tvrdenie svedka, ktorý v tom čase bol vo veci činný ako vyšetrovateľ, keď uviedol na hlavnom pojednávaní, že v čase výsluchu F. nepovažoval za potrebné zaisťovať „nejakú zmenku“, s tým, že keď sa dozvedel že zmenka mu mala byť z vozidla odcudzená, už nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k jej zaisteniu pre potreby trestného konania. Svedok na hlavnom pojednávaní dokonca priznal, že F. ani nežiadal, aby mu predložil originál zmenky na 7 500 000.-Sk, len mu hovoril, keď sa neformálne bavili o predmetnej zmenke, mimo spisovaní zápisnice, že keď zmenku bude potrebovať, tam mu zavolá, aby ju predložil. Je pravdou, ako to viackrát tvrdil svedok vo svojej výpovedi, keď bol konfrontovaný s obžalovaným F., že ako vyšetrovateľ vo veci bol procesne samostatný, avšak keby bol konal inak a bol by operatívne vo veci zabezpečoval listinné dôkazy, nie je vylúčené, že dôkazná situácia by bola v čase rozhodovania súdu podstatne iná. Svedkyňa Adriana Vaňková si na spôsob výsluchu obžalovaných ani nepamätala, nevedela pri výsluchu ktorého z obžalovaných bola ako zapisovateľka prítomná. Ako posledný zo svedkov bol vypočutý I.. D. L., na ktorého obžalovaný A., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008, postúpil pohľadávku zo zmenky zo dňa 22.03.2007, ktorej bol výlučným majiteľom na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcu T.. N., ktorý už bol v tom čase exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom exekútorom W.. Po určitom čase L., konkrétne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2009, previedol na A.asť z predmetnej pohľadávky v nominálnej hodnote 2 654.39 € a Talán sa zaviazal, že za postúpenú časť pohľadávky zaplatí L. 300.€. L., v rámci vyšetrovania vydal vyšetrovateľovi príjmový aj pokladničný doklad, aby tak preukázal, že 05.03.2008 skutočne zaplatil obžalovanému A. dohodnutú odmenu vo výške 200 000.-Sk. Príjem tejto čiastky obžalovaný A. svojim podpisom na pokladničnom doklade potvrdil. Výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní vyznela nevierohodne. Pokiaľ pred vyšetrovateľom tvrdil, že ponuku na odkúpenie pohľadávky dostal od obžalovaného F., na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ju nedostal od neho, ale od nejakého známeho; potom tvrdil, že keď dostal ponuku od známeho, bol tam prítomný F. aj A., ale F. mu odkúpenie pohľadávky neponúkal. Keď bol vyzvaný, aby odstránil rozpory vo svojej výpovedi, vyjadril sa, že keď bol vypočúvaný vyšetrovateľom, vtedy vypovedal pravdu. Obdobná situácia nastala aj v prípade, keď bol požiadaný, aby vysvetlil okolnosti, za ktorých mala byť vyplatená dohodnutá odmena za postúpenie pohľadávky. Tento svedok v prípravnom konaní tvrdil, že sumu 200 000.-Sk neuhradil A., z dôvodov, ktoré sú v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia uvedené, na hlavnom pojednávaní

jednoznačne zotrval na tvrdení, že peniaze A. zaplatil. Odmietol však na otázky prokurátorky odpovedať z akých peňazí. Faktom je, že doposiaľ exekútorovi S. nezaplatil žiadne poplatky, ako sám vypovedal. Svedok tvrdil, že nevie, kto koncipoval zmluvy o postúpení pohľadávky a dodatok k zmluve č. 1, nevedel sa vyjadriť k článku V. zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.03.2008, kde bolo uvedené, že pohľadávka nie je spôsobilá na prevod na tretiu osobu, nevedel povedať, kto vyhotovil návrh na vykonanie exekúcie z 13.03.2008 a ani si údajne nevšimol, že na spomínaných listinách je nesprávne uvedená jeho adresa. V priebehu výsluhu v konaní pred súdom potom uviedol, že všetky „tieto papiere“ mohol vyhotoviť obžalovaný F.. Pred vyšetrovateľom vypovedal, že to bol práve obžalovaný F., ktorý mu povedal, že tieto listiny zabezpečí on. Bolo preukázané, že mal vedomosť aj o tom, že v čase, kedy podával u exekútora S. návrh na vykonanie exekúcie, ešte prebiehalo exekučné konanie u exekútora W., na návrh A.. Nevedel zodpovedať otázku, kto predložil S. rozhodcovský rozsudok bez spisovej značky a až dodatočne so spisovou značkou. Tvrdil, že nevie, čí to bol nápad časť postúpenej pohľadávky opäť zmluvou previesť na A.. Tvrdil, že dohodnutú odmenu 300.-€ dostal od A., v tom čase bol vo finančnej núdzi. Súd mal za to, že výpoveď tohto svedka z hlavného pojednávania bola nepravdivá. Sám svedok v závere svojej výpovede uviedol, že v rokoch 2006 až 2008 bol väčšinou nezamestnaný a ak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, ako sám tvrdil, a teda uviedol, že sumu 200 000.-Sk A. nezaplatil, potom jeho opačné tvrdenie na hlavnom pojednávaní, nebolo pravdivé. Na tomto mieste súd považuje potrebné opäť poukázať na tú podstatnú skutočnosť, že podľa listinných dôkazov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil z prílohy č. 6, vyplýva, že malo dôjsť k prečinu krádeže tým spôsobom, že v dobe od 11.00 h dňa 21.12.2007 do 08.25 h dňa 22.12.2007 sa mal neznámy páchateľ vlámať do odstaveného motorového vozidla, ktoré patrilo obžalovanému F. a z neho mu mal byť o. i. odcudzený originál exekučný spis spoluobžalovaného A., v ktorom sa mali nachádzať dôležité listiny pre predmetné trestné konanie. Aj v tomto prípade ostáva nezodpovedaná otázka, či skutočne došlo ku krádeži tak, ako to bolo dokumentované v spise, alebo či sa nejednalo len o fingovanú krádež. Ak by bolo došlo k fingovanej krádeži, kto mal záujem na odcudzení zmenky vystavenej na 7 500 000.-Sk ako aj rozhodcovskej doložky? Pri tejto krádeži došlo aj k odcudzeniu zmenky vystavenej na sumu 15 000.-Sk. V prípade, že na zmenke vystavenej na sumu 7 500 000,- Sk boli falšované podpisy, samozrejme by na tom mali záujem obžalovaní. Aj keď vo vzťahu k tejto krádeži vznikajú vzhľadom na zaujímavé zhody okolností podozrenia o jej účelovosti, bez preukázania že išlo o fingovanú krádež nie je možné ju absolútne spochybniť, pretože tu opäť na druhej strane súd naráža na výsledky znaleckého dokazovania z grafológie, ktorá naopak spochybňuje vyjadrenia poškodeného U. o pravosti jeho podpisu. Jediný originál listiny, ktorý sa zachoval, bola listina s názvom „Vzájomné záväzky“ s dátumom vyhotovenia tejto listiny „30.04.2007“, ktorý bol prečiarknutý a rukou bol napísaný dátum „22.05.2007“. Dokazovaním bolo preukázané, že toto prečiarknutie a dátum nad ním „22.05.2007“ vykonal sám obžalovaný F.. Prečiarknutie a dátum 22.05.2007 boli vyhotovené písacím prostriedkom s náplňou pasty čiernej farby. Tým istým písacím prostriedkom boli vyhotovené podpisy nachádzajúce sa v pravej dolnej časti. Že podpis nad menom „L. U.“ vyhotovil samotný poškodený, niet pochýb, vzhľadom na závery znaleckého posudku a na samotnú výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k poškodenej M. U., znalkyňa ju, ako pisateľku podpisu na tejto listine jednoznačne nevylúčila, ale ju ani jednoznačne nepotvrdila. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, podpis poškodenej na predmetnej listine bol vyhotovený jednoťahovo, podpis poškodeného troma ťahmi. Zároveň znaleckým skúmaním nebolo možné zistiť, či druhý odsek tejto listiny bol vyhotovený v tom istom čase, ako ostatné textové zápisy. Skúmaním ale neboli nájdené žiadne charakteristické znaky, ktoré by svedčili o dodatočnom dopisovaní niektorej z časti tejto listiny. Napriek tomu, znalkyňa dopisovanie textu nevylúčila. U poškodenej U. znalkyňa z odvetvia ručné písmo uviedla, že M. U. nebolo možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku podpisu na spomínanej listine. Je otázne, či by poškodení, hlavne poškodená M. U., ktorá počas prípravného konania ako aj konania pred súdom vystupovala ako osoba, ktorá precízne poukazovala na všetky skutočnosti, ktoré sa z jej uhla pohľadu javili ako veľmi dôležité pre zistenie skutočného stavu veci, podpísala takúto listinu (teda bez 2. odseku), v ktorej by od poslednej vety textu v l. odseku bola medzera viac ako 7 cm. Vo vzťahu k listinám „Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.04.2007“ a „zmenka na 7 500 000.-Sk s dátumom jej vystavenia 22.03.2007“ súd zastáva obdobný názor, ako pri listine „Vzájomné záväzky“. Pravdou je, že predmetom znaleckého skúmania bola už len veľmi nekvalitná faxová kópia rozhodcovskej doložky a kópia zmenky vyhotovená na kopírovacom zariadení. Napriek tomu, znalkyňa jednoznačne zotrvala na tom, že podpisy na týchto listinách vyhotovil poškodený L. U.. Znalkyňa niekoľkokrát na hlavnom pojednávaní zdôraznila, že podpis L. U. je ťažko napodobniť,

nakoľko sa nejedná o jednoduchý podpis. Zdôraznila, a táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku, že jeho podpisy na týchto dvoch listinách boli vyhotovené dvoma až štyrmi písomnými ťahmi. U poškodenej U. znalkyňa z odvetvia ručné písmo uviedla, že M. U. nebolo možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku podpisu, ktorý bol umiestnený na zmenke zo dňa 22.03.2007 a nebolo možné sa vyjadriť ako k pisateľke podpisu na rozhodcovskej doložke, vzhľadom na veľmi nekvalitnú kópiu. Podpis v tomto prípade bol neskúmateľný. Na predmetných listinách podpisy poškodeného L. U. boli vyhotovené dvoma až štyrmi písomnými ťahmi, avšak podpis poškodenej M. U. na zmenke neumožňoval skúmať jej podpis vo všetkých znakoch písma a na listine rozhodcovská doložka bol podpis pri mene „M. U.“ neskúmateľný. Ukážky podpisov L. U. boli vyhotovené dvoma až troma a ojedinele štyrmi písomnými ťahmi, ukážky podpisov M. U., resp. ich písomný rozsah bol podstatne väčší. Podpisy boli vyhotovené dvoma až troma, ale aj štyrmi a ojedinele piatimi až šiestimi písomnými ťahmi. Vzájomným porovnávaním podpisov M. U. znalkyne zistili, že tieto vykazovali extrémne vysokú variabilitu, rozdielny bol najmä počet písmových ťahov. Vyššie uvedené úvahy a hodnotenie dôkazov súd viedli k záveru, že nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe. Je potrebné pripomenúť základné charakteristiky obžaloby, v čom malo spočívať protiprávne konanie obžalovaných. Malo spočívať v tom, že malo dôjsť k pozmeneniu zmenky vystavenej 22.3.207 na sumu 15 000,-. Sk zmenou sumy 15 000,- Sk na sumu 7 500 000,- Sk, pričom žiadny dôkaz, ani samotní poškodení nepotvrdili, že by bola 22.03.2007 vôbec takáto zmenka na sumu 15 000,- Sk vystavená. Ak aj bola vystavená, žiadny dôkaz nepreukázal, že došlo k zmene zmenkovej sumy na 7 500 000,- Sk a žiadny dôkaz nepreukázal, že tak urobili obžalovaní. Súd preto potom oboch obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok.