Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/50/2011 9511100163 21. 05. 2014 emil klemanic ECLI:SK:SSPK:2014:9511100163.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, samosudcom JUDr. Emilom Klemaničom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému X. E. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 05. 2014, takto rozhodol: Obžalovaného X. E., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom Ž., P. G. XX,
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby ÚŠP GP SR zo dňa 04. 11. 2011, č. VII/2 Gv 80/10-35
pre
- prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, - prečin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona, ktoré mal spáchať tak, že
potom, čo dňa 28. februára 2006 podpísal ako majiteľ živnostenského oprávnenia „X. E. so sídlom v F., P.. F. XXXX/XX, IČO: 41 810317“ s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine „Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie č. 02/§56/2006/NPII“ (ďalej len „Dohoda“) s cieľom vytvorenia jedného pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím, na základe ktorej mu bola na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. Q., T.. Q.. F., vyplatená suma 5.846,81 € (176.141,-- Sk) ako
refundácia mesačných nákladov, súvisiacich s nákupom zariadenia chránenej dielne a pracovnou činnosťou občana so zdravotným postihnutím za obdobie marec 2006 až október 2007, keď žiadosť o refundáciu podložil falošnými dokladmi, čím spôsobil ÚPSVaR v Martine celkovú škodu 5.846,81 € (176.141,-- Sk), ktorá pozostávala v 75 % z finančných prostriedkov poskytnutých z Európskeho sociálneho fondu v sume 4.385,11 € (132.105,75 Sk) a v 25 % poskytnutých z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 1.461,70 € (44.035,25 Sk), lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, ul. Novomeského 4, 036 01 Martin, IČO: 37905490 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Obžalovaný X. E. v konaní pred súdom spáchanie trestného činu v celom rozsahu poprel. Svoju obhajobu založil na tom, že žiadne falošné doklady Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine (ďalej len Úrad) nepredložil. Preto neuznal ani nároky Úradu na náhradu škody. Ozrejmil, že osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou bol jeho otec. V tom čase rozbiehali podnikanie s jeho vtedajšou dlhoročnou partnerkou, tohto času pani O.. Podľa neho ona podala trestné oznámenie a z jej strany ide o pomstu. Ďalej sa vyjadril, že v období začiatku roku 2006 tento typ príspevkov z Úradu bol bežný a vzhľadom na to, že sestra jeho bývalej partnerky na Úrade pracovala, tak mal záujem to využiť. Náplň činnosti jeho otca ako osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, boli administratívne práce. Toto bolo určené Úradom. Pomáhal mu poradenstvom, zabezpečoval štatistické údaje, hodnotenia, viac-menej administratívu. Išlo aj o fyzickú pomoc pri konkrétnych úkonoch, tiež o údržbu a opravy v soláriu. Rovnako zastupoval pracovníkov v prípade, že niekto z nich vypadol. Nepoprel, že jeho otec sa nezapisoval do knihy dochádzky, lebo pokladal za trápne, aby to vo firme robili rodinní príslušníci. Na pracovisko nechodil každý deň, ale iba podľa potreby. Otcova pracovná náplň závisela od neho. Svedkyňa P.. F. X. pracuje v postavení X. kancelárie riaditeľa Úradu. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila k mechanizmu a obsahu uzatvorenej dohody, podrobne opísala, ako boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Celkový príspevok bol určený vo výške 190.308,-- Sk, z čoho mzdové náklady tvorili 89.556,- Sk a preukázané dodatočné náklady na jedno miesto 100.752,-- Sk. Mechanizmus fungoval tak, že žiadateľovi sa mohlo vyplatiť 65 % z preukázaných mzdových nákladov a 90 % z preukázaných dodatočných nákladov. Tieto sa preukazovali faktúrami a príjmovými dokladmi s podmienkou, že predmety bude používať výlučne osoba zdravotne postihnutá. Ďalej svedkyňa podrobne vyčíslila jednotlivé platby. Preukázané náklady na zriadenie pracovného miesta zahŕňali pracovný pult, počítač, tlačiareň, kopírku, telefón a programové vybavenie. Vyplatené finančné prostriedky boli rozčlenené z Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu v pomere 75 % a 25 %. X. E. predložil všetky doklady, ktoré boli potrebné k vyplateniu finančných prostriedkov tak, ako o ne požiadal a v súlade s Dohodou. Úradom nebola vo firme vykonaná kontrola. Dôvodom je najmä to, že personálne a materiálne kapacity Úradu to neumožňujú. Svedkyňa ďalej upresnila, že Úrad sa o trestnom stíhaní X. E. dozvedel až od vyšetrovateľa a aj na základe týchto podkladov si uplatňoval nárok na náhradu škody. Svedkyňa súdu objasnila, že o chránenú dielňu ide v prípade, keď sa zamestnáva osoba s vysokou mierou zdravotného postihnutia 71 %, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Podrobne vysvetlila, aké pracovné prostriedky sa preplácajú. Svedkyňa D.. B. F. pracuje na Úrade ako V. oddelenia Európskeho sociálneho fondu a sleduje oprávnenosť výdavkov na realizáciu nástrojov aktívnej politiky trhu práce, realizovaných v rámci národných projektov spolufinancovaných Európskou úniou. Vypovedala, že príspevky sa preplácajú vtedy, ak zamestnávateľ predloží žiadosť o platbu spolu s relevantnými podkladmi, teda nie hneď po podpísaní dohody. Oprávnenosť uhradených výdavkov sledovali zamestnanci Úradu, z ktorých však už nikto na Úrade nepracuje. Poberateľ príspevkov musel predložiť doklady o výdavkoch. Potvrdila, že X. E. predložil všetky relevantné doklady, ktoré boli potrebné na to, aby jednotlivé platby boli
realizované. Všetky výdavky boli zrealizované podľa uzatvorenej zmluvy. Podľa jej názoru neporušil žiadne ustanovenie Dohody. Podmienky Dohody sú splnené už v prípade, keď príjemca príspevkov preukáže, že zamestnal osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, čo vyplýva z pracovnej zmluvy. Náplň práce tejto osoby sa fyzicky nekontroluje. V obnovenom konaní vypovedala, že na základe predložených faktúr si myslí, že registračná pokladnica bola zakúpená. S touto sa malo pracovať na mieste podnikania, teda chráneného pracoviska, nikde inde. Išlo o nevyhnutný nástroj pre pracovníka. Vo vzťahu ku kopírovaciemu zariadeniu uviedla, že ho mal využívať tento pracovník, ale nebolo špecifikované, akým spôsobom. Celý výkon práce mal byť na tomto pracovisku na F. R.. Nemá vedomosť o tom, že by práca bola vykonávaná inde. Zopakovala, že doklady o predmetných zariadeniach boli v poriadku, ale nevedela sa vyjadriť, či boli využívané aj inde, lebo v tomto prípade kontrola robená nebola. Z toho logicky vyplýva, že svedkyňa sa vôbec nemohla vyjadriť ku konkrétnemu označeniu a využívaniu týchto vecí. Svedkyňa D. O. je bývalou manželkou obžalovaného X. E.. Uviedla, že sa rozviedli v roku 1997. V úvode svojej výpovede podrobne vysvetlila, aké sú medzi nimi vzťahy. Vyjadrila sa o ňom veľmi negatívne. Vzájomne na seba podávajú žaloby a trestné oznámenia. Potvrdila však, že v roku 2006 spolu podnikali. Podrobne popísala prevádzku firmy. Vypovedala, že vo firme boli od začiatku zamestnané F. P., Q. O. a Z. A.. Salón bol otvorený celý týždeň a ona sa tam zdržiavala od rána do večera. Ďalej zamestnankyňami X. E. boli X., E., K. a A., a to v rôznom období. Tiež vysvetlila, že pracovala v tom istom zariadení so špecifickým zameraním činnosti, ale vlastných zamestnancov nemala. Otec obžalovaného vo firme nebol zamestnaný, keď prišiel do solária, dali si kávu a rozprávali sa o bežných veciach. Podľa nej pracoval vo firme O. F.. Nikdy sa nepodpisoval do knihy príchodov a odchodov zamestnancov. S ničím nepomáhal. Nemá vedomosť o tom, že by participoval na čistení a údržbe solárií. Pripustila, že vo firme bol počítač, ale nejaký starý. Všetky financie salónu, vrátane výplat, mal na starosti X. E.. Ďalej svedkyňa opísala fungovanie firmy, pričom upozornila najmä na to, že prevádzka bola hradená aj z jej peňazí a X. E. robil veľa vecí tzv. načierno. Tiež opísala vzájomné vzťahy medzi ňou a bývalým manželom v posledných rokoch, ktoré vyústili najmä do podávania trestných oznámení. Svedkyňa K. A. pracovala vo firme najmä ako obslužná pracovníčka solárií a masérka. K osobe otca X. E. sa vyjadrila, že niekedy prišiel do firmy dvakrát až trikrát do týždňa. Ponúkli mu kávu. Podľa nej nerobil nič. Uviedla, že do knihy dochádzky sa riadne zapisovali. Riadil ich X. E.. Bežné čistenie solárií robili zamestnankyne. Čo sa týka údržby týchto zariadení, to robil T. A. so svojou priateľkou F., väčšinou mimo prevádzkovej doby. Účtovníctvo viedla pani Z.. K samotnému vyplácaniu miezd sa vyjadrila v tom smere, že tieto mali oficiálne potvrdené výplatnými páskami. K prevádzkovaným kancelárskym zariadeniam sa nevedela presne vyjadriť. Počítač však nevidela. Svedkyňa F. P. bola tiež zamestnaná vo firme v období asi dva a pol roka. Obsluhovala soláriá. Potvrdila, že otec X. E. chodil do firmy, ale nepravidelne. Či tam bol zamestnaný, to nevie potvrdiť, ale nevidela ho pracovať. Údržbu strojov robil T. A.. Čo sa týka mzdových náležitostí, tie boli riešené štandardne na základe pracovnej zmluvy. Existenciu počítačovej techniky nepotvrdila, s výnimkou notebooku. Svedok P. E. je otcom obžalovaného X. E.. Vypovedal, že on im pomáhal vybudovať salón. Je invalid, a preto ho syn zamestnal prostredníctvom Úradu. K tomuto nápadu jeho syna naviedla švagriná, ktorá tam bola zamestnaná. On to bral tak, že ako osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou bude robiť podľa pokynov syna a podľa toho, ako mu to bude dovoľovať zdravotný stav. Opísal, ako sa postupne rozvíjala činnosť firmy o rôzne aktivity, pričom on sa na tomto procese aktívne zúčastňoval. Následne sa vyjadroval k negatívnym vzťahom medzi jeho synom a bývalou nevestou. On sám dozeral na to, aby syn splnil všetky náležitosti, týkajúce sa príspevku na jeho pracovné miesto. Podľa svojho vlastného názoru sa vo firme narobil dosť veľa, bol tzv. dievčaťom pre všetko, staral sa o zásobovanie, vyhodnocovanie efektivity prevádzky, vymýšľal tzv. akcie, zastupoval v pokladni, čistil a udržiaval soláriá, čo sa však robilo mimo prevádzkových hodín. Pripustil, že jeho práca nebola náročná, ale snažil sa pomáhať synovi a neveste. Podľa jeho vyjadrenia samotná pokladňa pozostávala z laptopu s tlačiarňou, registračnú pokladňu mali až neskoršie. Poprel, že by bol v predmetnom období zamestnaný vo firme O. F., ale občas tam vypomáhal ako vodič dodávkového vozidla. Šoférovanie nemal zakázané. Vo vzťahu k firme
F.-A. uviedol, že táto patrila jemu, ale ešte v časoch pred mozgovou príhodou. Formálne existovala, ale nevyvíjala žiadnu činnosť. Svedok ďalej vymenoval rôzne veci, ktoré do firmy nakúpili, napr. aj kopírovacie zariadenie. Na základe pokynu odvolacieho súdu bol opätovne predvolaný ako svedok na hlavné pojednávanie, ale využil svojho práva nevypovedať. Svedok T. A. vo firme X. E. pomáhal sfunkčniť soláriá a neskoršie sa staral o ich prevádzku. Tejto činnosti sa venoval spolu s otcom majiteľa firmy. Údržby boli pomerne časté a vykonávali ich aj mimo prevádzkových hodín. On sám nebol v pracovnom pomere, iba vypomáhal, ale do firmy chodil skoro denne. Podľa jeho názoru to celé fungovalo ako rodinná firma. Neboli tam žiadne problémy. V obnovenom konaní svoju výpoveď doplnil v tom smere, že údržbu a opravu solárií vykonával iba na základe ústnej dohody, keď najprv pomohol rozbehnúť prevádzku solárií. Potom ho X. E. volal telefonicky vždy v prípade potreby. Chodieval tam často, niekedy aj viackrát za deň. Vyplácal ho v hotovosti. Išlo o sumy od 10 do 50 Sk. Žiadne podmienky tejto spolupráce dohodnuté neboli, a to ani ústne. Z tejto činnosti žiadne dane neodvádzal. Osobu menom B. nepozná a nevie o žiadnej osobe, ktorá by vedela informácie o údržbe solárií autorizovať formou odborného vyjadrenia. K činnosti P. E. vypovedal, že práve on mu pomáhal pri údržbe solárií, napr. pri ich rozoberaní. Zabezpečoval napr. transport a náradie. Občas tam prišiel aj servisný technik, ktorého meno nevie. Ďalej svedok podrobne opísal, z akých činností pozostávala malá, resp. veľká údržba, pri ktorých bol P. E. vždy. Časový rozsah údržby nevedel presne určiť. Pohybovalo sa to od 20 do 100 hodín mesačne, podľa potreby. Okolnosti uvedené týmto svedkom boli využité pri sformulovaní požiadaviek na vypracovanie odborného vyjadrenia Sociálnou poisťovňou. Osobu s menom B. sa súdu nepodarilo zistiť, rovnako žiadnu inú, ktorá by odborne vedela zodpovedať nevyhnutnú potrebu času na údržbu solárií. Nikto neidentifikoval osobu revízneho technika, preto ho nebolo možné predvolať. Súd mal za to, že k uvedenej problematike sa svedok T. A. vyjadril dostatočne podrobne a logicky. Svedkyňa F. X. je priateľkou T. A. a do firmy chodila brigádovať za účelom obsluhy a čistenia solárií, a to najmä cez víkendy a vo večerných hodinách. Údržbu robil najmä jej priateľ a pán E. starší. Nepočula žiadne sťažnosti v súvislosti s tým, že by otec majiteľa firmy mal málo pracovať. Nevie, čo sa neskoršie medzi nimi stalo. Svedkyňa Q. O. bola zamestnankyňou firmy v predmetnom čase. K osobe P. E. uviedla, že nevie, či tam pracoval, ale prichádzal do firmy pomerne často. K jeho pracovnej činnosti sa nevedela presne vyjadriť, ale podľa nej asi pomáhal pri údržbe solárií spolu s mladým mužom zvaným T.. Videla ho. Soláriá však čistili zamestnankyne pred príchodom zákazníka. Ku kancelárskym zariadeniam sa vyjadriť nevedela. Na základe pokynu odvolacieho súdu bola ako svedkyňa vypočutá F. Z., ktorá je blízkou príbuznou obžalovaného X. E.. Vypovedala, že pre neho v rokoch 2006 až 2010 robila účtovnícke práce, mzdy, hlásenia a výkazy, keď od neho všetky podklady dostávala v papierovej forme. P. E. bol prvým zamestnancom firmy od jej založenia asi v máji 2006. Podľa nej bol tzv. dievčaťom pre všetko. Vybavoval rôzne záležitosti, chodil na poštu, pracoval na rozmnožovacom stroji, robil rôzne úpravy, atď. Nevedela opísať, čo konkrétne robil celé dni. V podstate prevádzku zveľaďovali. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či vedel obsluhovať počítač, resp. v akom rozsahu. Vo firme mali viac počítačov, aj notebookov. Podľa jej vedomostí E. vo firme pôsobili do roku 2008, kedy ich odtiaľ vyhodili spolu s ňou. Ako účtovníčka spracovala mzdu, stravné lístky aj výplatné pásky na osobu P. E.Á.. Nepočula, že by niekedy vo firme boli na jeho osobu sťažnosti. Z Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (č.l. 82-90), ktorá bola uzavretá dňa 28. 02. 2006, vyplynula pre X. E. povinnosť zriadiť takúto prevádzku k uvedenému dátumu. Zamestnávateľ sa zaviazal zriadiť jedno pracovné
miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s náplňou práce kancelársky a manipulačný pracovník. Z tejto základnej úlohy vyplývali ďalšie povinnosti uvedené v Dohode. Na základe toho boli Úradom poskytnuté príspevok na zriadenie jedného pracovného miesta vo výške do 89.556,-- Sk a na preukázané dodatočné náklady na jedno miesto vo výške do 100.752,-- Sk. Oprávnenými nákladmi sa rozumejú mzda a poistné plnenia platené zamestnávateľom. Preukázanými dodatočnými nákladmi sú najmä vybavenie chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami, potrebnými na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným postihnutím a ich inštalácia. Podľa rozhodnutia Úradu (č.l. 94-95) bolo firme X. E. priznané postavenie chráneného pracoviska s účinnosťou od 21. 02. 2006. Podľa pracovnej zmluvy (č.l. 96) túto uzavrel X. E. s P. E. od 01. 03. 2006 s miestom výkonu práce v F. na F. R.. Č.. XX s pracovným zaradením kancelársky a manipulačný pracovník. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne pobočka Martin (č.l. 97) bola P. E. dňa 13. 12. 2005 určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 71 %. Z platobných poukazov, žiadostí o platbu, prehlásení o overení oprávnenosti výdavkov, faktúr a príjmových pokladničných dokladov (č.l. 103-262) vyplýva, že X. E. si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z dohody uzavretej s Úradom, priebežne plnil. Na základe dochádzkovej knihy (č.l. 280-315) je preukázané, že P. E. sa do nej nezapisoval. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Martin (č.l. 316-318) vyplýva, že P. E. poberá dávku dôchodkového poistenia od 16. 01. 1998 a tiež to, že od 01. 03. 2006 do 20. 04. 2009 bol evidovaný ako poistenec u zamestnávateľa X. E.. V obnovenom konaní súd vyžiadal z tejto inštitúcie spisové materiály, týkajúce sa osoby P. E. v období od 29. 10. 1999 do 13. 12. 2005, kedy vo výroku posudku bolo určené, že podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotné postihnutie bolo určené na 71 % ako organická afektívna porucha, kapitola V, položka 1b. Nejde o stanovisko, ale o záväzné právoplatné rozhodnutie, ktoré nikto nikdy nespochybnil. V zmysle pokynu odvolacieho súdu prvostupňový súd vyžiadal odborné vyjadrenie od Sociálnej poisťovne, lebo dospel k záveru, že práve táto je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá disponuje lekárskou posudkovou komisiou. Podľa odborného vyjadrenia z odborných lekárskych nálezov, a to psychiatrického, neurologického a psychologického (všetky z roku 2005), vyplýva závažnejšie poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Ide o cievne poškodenie mozgu s poruchou pohybových schopností ľavostranných končatín ľahšieho stupňa a so závažnejšou poruchou psychických schopností v zmysle spomaleného myslenia, poruchy pozornosti, poruchy vnímania a zapamätania si poznatkov. Posudzovaný mohol vykonávať ľahšie pomocné fyzické práce, psychicky nenáročné, bez psychickej záťaže, využívajúc svoj zostatkový pracovný potenciál. V ďalšom odborné vyjadrenie odkazuje na všeobecného lekára, resp. pracovnú zdravotnú službu (č.l. 636). Už predtým dňa 19. 10. 2006 zaslal Regionálny úrad verejného zdravotníctva odborné stanovisko ohľadom predmetného chráneného pracoviska k rozšíreniu činnosti v profesii pracovník regeneračnorelaxačného centra - obsluha a údržba prístrojov a zariadení. K pôvodnému rozhodnutiu vydal súhlasné stanovisko na vykonávanie činnosti pri obsluhe a údržbe prístrojov a zariadení, keď pôvodne to bol len administratívny pracovník a telefónny operátor. Uvedené činnosti sa mali vykonávať s príslušnými obmedzeniami, vyplývajúcimi z lekárskeho posudku, tvoriaceho prílohu žiadosti. Uvedené lekárske
potvrdenie vydala praktická lekárka s tým, že P. E. je spôsobilý vykonávať uvedenú prácu s dodržiavaním bezpečnostných opatrení (č.l. 91-92). Vypracovanie znaleckého posudku na zdravotný stav P. E. sa javí ako problematické nielen pre odstup času od rozhodnutia, ale aj pre rôznorodosť obmedzení. Zo správy firmy O., Q.. J.. H.. F. (č.l. 319) bolo zistené, že P. E. nebol v ich spoločnosti zamestnaný, v rokoch 2006 až 2007 s nimi spolupracoval ako zástupca spoločnosti F.-A. na základe zmluvy o službách. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bola vyžiadaná ďalšia správa od uvedenej firmy (č.l. 587-589). Podľa nej s firmou F.-A., Q..J..H.. F. spolupracovali v období rokov 2006 až 2007. Zmluva však bola uzatvorená dňa 31. 03. 2004, keď firma F.-A. so štatutárnym zástupcom P. E. bola poskytovateľom prevádzkových a obchodných služieb. Tieto zahŕňali zabezpečenie dodávok materiálu pre zákazkovú výrobu a pre bežnú prevádzkovú potrebu objednávateľa, zabezpečenie opráv a iných služieb potrebných pre činnosť objednávateľa a ohlasovanie a vybavovanie škodových udalostí a havárií. V priloženom zozname faktúr od 28. 02. 2006 do 28. 09. 2007 je 22 platieb v rôznych sumách od 116,18 € do 995,82 €. Počas dokazovania bolo spomenutých niekoľko ďalších osôb v súvislosti s osobou X. E. a jeho podnikaním. Procesné strany však nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov a súd mal za to, že ani prípadné iniciatívne vykonanie týchto dôkazov by nenapomohlo objasniť skutkový stav podrobnejšie. V tomto prípade bolo potrebné hodnotenie dôkazov oprieť najmä o listiny. Na základe vykonaných dôkazov, vzťahujúcich sa k veci samej, súd dospel k nasledujúcim záverom. Najmä z listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný X. E. formálne splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej Dohody. Riadne a včas zamestnal vo firme osobu s požadovanou zmenenou pracovnou schopnosťou a v celom predmetnom období komunikoval s Úradom, kde riadne a včas zasielal všetky potrebné písomnosti a podklady, na základe čoho mu boli vyplatené príspevky. V žiadnom prípade nešlo o falošné doklady tak, ako to bolo stručne vymedzené v skutku obžaloby. Súd však nevylučuje, že by uvedené mohol upraviť a vyšpecifikovať bez toho, aby bola narušená totožnosť skutku. Vzhľadom na výsledky dokazovania však k tomu nedošlo. Je nepochybné, že náklady, súvisiace so zamestnávaním osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, neboli nikdy reálne skontrolované. Úrad sa uspokojil s tým, čo zamestnávateľ písomne zdokladoval. V tomto prípade však treba prisvedčiť tvrdeniu obhajoby, že nebolo preukázané to, že by obžalovaný X. E. v žiadosti o refundáciu predložil falošné doklady. Súd všetky písomnosti pokladá za pravé. V tomto smere sa ako irelevantný javí pohľad na to, akú náročnú prácu vykonával P. E.. Treba vychádzať z toho, že X. E. využil legislatívu, ktorá pripúšťa zamestnať na chránenom pracovisku aj osobu blízku, a to nielen v právnom význame, ale aj z hľadiska vzájomných citových vzťahov. Je nesporné, že so svojim otcom majú veľmi dobré vzťahy. Využil informácie, možnosti a známosti, ktoré mu boli či už subjektívne alebo objektívne ponúknuté a zamestnal otca, ktorý je podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne takou osobou. V zmluve sa povinnosti zamestnanca vymedzili veľmi všeobecne na kancelárske a manipulačné práce. Rozsah a obsah tejto činnosti je veľmi ťažko kontrolovateľný aj v prípade, že by ku kontrole plnenia zmluvy priebežne došlo. Nie je možné vyvrátiť obhajobu obžalovaného a tvrdenia niektorých svedkov, že išlo najmä o poradenstvo, kontrolu práce vlastného syna a rôznu pomoc v čase, keď prevádzka nemala úradné hodiny. Podľa lekárskych správ a posudku P. E. tento typ prác vykonávať mohol. Ani skutočnosť, že zamestnanec P. E. sa nezapisoval do knihy príchodov a odchodov, nevyvracia túto obhajobu. Súdu sa javí ako logické, že syn to od svojho otca nevyžadoval, napr. preto, aby ho neurazil. Tu treba poukázať na to, že fungovanie tejto firmy v období rokov 2006 až 2007 sa javí tak, že mala rodinný charakter. Treba poukázať aj na to, že v tejto knihe sa nenachádza ani dochádzka samotného X. E. a jeho bývalej manželky D. O.. Ak by len zápis do tejto knihy mal byť kritériom pracovnej výkonnosti P. E., tak v danej situácii nemohol byť problém, aby to bolo vyznačené bez ohľadu na reálnu prítomnosť pracovníka na pracovisku. Môže sa to javiť ako nespravodlivé voči ostatným pracovníkom, ktorí neboli príbuznými zamestnávateľa, ale bez zásadného právneho následku. Je nepochybné, že už uzatvorená Dohoda medzi Úradom a X. E. nevyžadovala presne stanovenú pracovnú dobu. V konečnom dôsledku je potrebné uviesť, že pohľady na pôsobenie P. E. vo firme sú dva. Jedna skupina svedkov, a to D. O. a ďalšie bývalé zamestnankyne majú názor, že takmer vôbec nepracoval a druhá skupina svedkov
tvrdí, že pomáhal často. Pri pracovnom zaradení tzv. kancelárske a manipulačné práce to nie je možné exaktne odkontrolovať ani v rovine administratívnej a už vôbec nie vyhodnotiť z hľadiska trestnoprávnych následkov pre zamestnávateľa. Čo sa týka ostatných dodatočných nákladov, ktoré sa mali premietnuť do zakúpenia najmä administratívnych zariadení pre osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, k tomu súd poznamenáva, že výsledky dokazovania sú nejasné a rozporuplné. Zo svedeckej výpovede D. O., ktorá je k osobe obžalovaného X. E. vo vzťahu až nepriateľskom a naopak, čo vyplýva z množstva pripojených obžalôb a rozsudkov v spise, nemožno vyvodiť žiadny presvedčivý záver. Ostatní svedkovia, ktorí sa v predmetnom období zúčastňovali na chode firmy, podľa názoru súdu nevypovedali jednoznačne a presvedčivo v tom smere, či X. E. zakúpil a dal reálne využívať tieto prostriedky práve a len P. E.. Toto malo byť predmetom priebežnej kontroly Úradu, ktorá však nikdy nebola vykonaná. S veľkým časovým odstupom už nie je možné dospieť k žiadnemu presvedčivému záveru, či napr. notebook, tlačiareň a iné tieto zariadenia boli využívané len pre potreby P. E.. Nie je tiež jasné, podľa ktorého ustanovenia Dohody mala tieto využívať len osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, a to nekorešponduje s tvrdením P.. X.. Je potrebné tiež poukázať na obsah pracovnej zmluvy, uzavretej medzi zamestnávateľom X. E. a zamestnancom P. E.. Povinnosti zamestnanca sú vymedzené veľmi všeobecne, najmä v tom smere, že zamestnanec je povinný vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Nič viac tam konkretizované nie je. Je jasné, že pracovný čas určoval zamestnávateľ rovnako ako podmienky pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu podmienky takto uzatvorenej pracovnej zmluvy porušené neboli. Ak jej vágny obsah nevyhovoval už v čase uzatvorenia zmluvy, Úrad, ktorý ju mal k dispozícii hneď na začiatku, mohol a mal upozorniť na to, že obsah pracovnej zmluvy nezodpovedá povinnostiam poberateľa príspevku z Dohody. K tomu však nedošlo. Tým je vyriešená otázka dodržiavania pracovnej disciplíny P. E.. Ostatní zamestnanci solária nemajú právo posudzovať túto otázku. Je to vec zamestnávateľa, prípadne Úrad mohol v predmetnom čase zniesť svoje výhrady. Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a súhrnne, súd v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného dospel k záveru, že nebolo nepochybne preukázané, že skutok, ktorí sa obžalovanému kládol v obžalobe za vinu, sa stal. Preto obžalovaného X. E. oslobodil spod obžaloby, keď takéto rozhodnutie sa javí ako spravodlivé. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie. V zmysle tohto ustanovenia súd obligatórne postupoval ohľadom nároku na náhradu škody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.