Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/50/2011 9511100163 29. 06. 2012 emil klemanic ECLI:SK:SSPK:2012:9511100163.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, samosudcom JUDr. Emilom Klemaničom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému X. E. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júna 2012, takto rozhodol: Obžalovaného X. E., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom Ž., P. G. XX,
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby ÚŠP GP SR zo dňa 04. 11. 2011, č. VII/2 Gv 80/10-35
pre
- prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, - prečin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona, ktoré mal spáchať tak, že
potom, čo dňa 28. februára 2006 podpísal ako majiteľ živnostenského oprávnenia „X. E. so sídlom v F., P.. F. XXXX/XX, IČO: 41 810317“ s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine „Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie č. 02/§56/2006/NPII“ (ďalej len „Dohoda“) s cieľom vytvorenia jedného pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím, na základe ktorej mu bola na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. Q., T..Q.. F., vyplatená suma 5.846,81 € (176.141,- Sk) ako refundácia mesačných nákladov,
súvisiacich s nákupom zariadenia chránenej dielne a pracovnou činnosťou občana so zdravotným postihnutím za obdobie marec 2006 až október 2007, keď žiadosť o refundáciu podložil falošnými dokladmi, čím spôsobil ÚPSVaR v Martine celkovú škodu 5.846,81 € (176.141,- Sk), ktorá pozostávala v 75 % z finančných prostriedkov poskytnutých z Európskeho sociálneho fondu v sume 4.385,11 € (132.105,75 Sk) a v 25 % poskytnutých z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 1.461,70 € (44.035,25 Sk), lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, ul. Novomeského 4, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Obžalovaný X. E. v konaní pred súdom spáchanie trestného činu v celom rozsahu poprel. Svoju obhajobu založil na tom, že žiadne falošné doklady Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine (ďalej len Úrad) nepredložil. Preto neuznal ani nároky Úradu na náhradu škody. Ozrejmil, že osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou bol jeho otec. V tom čase rozbiehali podnikanie s jeho vtedajšou dlhoročnou partnerkou, tohto času pani O.. Podľa neho ona podala trestné oznámenie a z jej strany ide o pomstu. Ďalej sa vyjadril, že v období začiatku roku 2006 tento typ príspevkov z Úradu bol bežný a vzhľadom na to, že sestra jeho bývalej partnerky na Úrade pracovala, tak mal záujem to využiť. Náplň činnosti jeho otca ako osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou boli administratívne práce. Toto bolo určené Úradom. Pomáhal mu poradenstvom, zabezpečoval štatistické údaje, hodnotenia, viac-menej administratívu. Išlo aj o fyzickú pomoc pri konkrétnych úkonoch, tiež údržbu a opravy v soláriu. Rovnako zastupoval pracovníkov v prípade, že niekto z nich vypadol. Nepoprel, že jeho otec sa nezapisoval do knihy dochádzky, lebo pokladal za trápne, aby to vo firme robili rodinní príslušníci. Na pracovisko nechodil každý deň, ale iba podľa potreby. Otcova pracovná náplň závisela od neho. Svedkyňa P.. F. X. pracuje v postavení X. kancelárie riaditeľa Úradu. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila k mechanizmu a obsahu uzatvorenej dohody, podrobne opísala, ako boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Celkový príspevok bol určený vo výške 190.308,- Sk, z čoho mzdové náklady tvorili 89.556,- Sk a preukázané dodatočné náklady na jedno miesto 100.752,Sk. Mechanizmus fungoval tak, že žiadateľovi sa mohlo vyplatiť 65 % z preukázaných mzdových nákladov a 90 % z preukázaných dodatočných nákladov. Tieto sa preukazovali faktúrami a príjmovými dokladmi s podmienkou, že tieto predmety bude používať výlučne osoba zdravotne postihnutá. Ďalej svedkyňa podrobne vyčíslila jednotlivé platby. Preukázané náklady na zriadenie pracovného miesta zahŕňali pracovný pult, počítač, tlačiareň, kopírku, telefón a programové vybavenie. Vyplatené finančné prostriedky boli rozčlenené z Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu v pomere 75 % a 25 %. X. E. predložil všetky doklady, ktoré boli potrebné k vyplateniu finančných prostriedkov tak, ako o ne požiadal a v súlade s dohodou. Úradom nebola vykonaná kontrola vo firme. Dôvodom je najmä to, že personálne a materiálne kapacity Úradu to neumožňujú. Svedkyňa ďalej upresnila, že Úrad sa o trestnom stíhaní X. E. dozvedel až od vyšetrovateľa a aj na základe týchto podkladov si uplatňoval nárok na náhradu škody. Svedkyňa súdu objasnila, že o chránenú dielňu ide v prípade, keď sa zamestnáva osoba s vysokou mierou zdravotného postihnutia 71 %, na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne. Podrobne vysvetlila, aké pracovné prostriedky sa preplácajú. Svedkyňa D.. B. F. pracuje na Úrade ako V. oddelenia Európskeho sociálneho fondu a sleduje oprávnenosť výdavkov na realizáciu nástrojov aktívnej politiky trhu práce, realizovaných v rámci národných projektov spolufinancovaných Európskou úniou. Vypovedala, že príspevky sa preplácajú vtedy, ak zamestnávateľ predloží žiadosť o platbu spolu s relevantnými podkladmi, teda nie hneď po podpísaní dohody. Oprávnenosť uhradených výdavkov sledovali zamestnanci Úradu, z ktorých však už nikto na Úrade nepracuje. Poberateľ príspevkov musel predložiť doklady o výdavkoch. Potvrdila, že X. E. predložil všetky relevantné doklady, ktoré boli potrebné na to, aby jednotlivé platby boli realizované. Všetky výdavky boli zrealizované podľa uzatvorenej zmluvy. Podľa jej názoru neporušil
žiadne ustanovenie dohody. Podmienky dohody sú splnené už v prípade, keď príjemca príspevkov preukáže, že zamestnal osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, čo vyplýva z pracovnej zmluvy. Náplň práce tejto osoby sa fyzicky nekontroluje. Svedkyňa D. O. je bývalou manželkou obžalovaného X. E.. Uviedla, že sa rozviedli v roku 1997. V úvode svojej výpovede podrobne vysvetlila, aké sú medzi nimi vzťahy. Vyjadrila sa o ňom veľmi negatívne. Vzájomne na seba podávajú žaloby a trestné oznámenia. Potvrdila však, že v roku 2006 spolu podnikali. Podrobne popísala prevádzku firmy. Vypovedala, že vo firme boli od začiatku zamestnané F. P., Q. O. a Z. A.. Salón bol otvorený celý týždeň a ona sa tam zdržiavala od rána do večera. Ďalej zamestnankyňami X. E. boli X., E., K. a A., a to v rôznom období. Tiež vysvetlila, že pracovala v tom istom zariadení so špecifickým zameraním činnosti, ale vlastných zamestnancov nemala. Otec obžalovaného vo firme nebol zamestnaný, keď prišiel do solária, dali si kávu a rozprávali sa o bežných veciach. Podľa nej pracoval vo firme O. F.. Nikdy sa nepodpisoval do knihy príchodov a odchodov zamestnancov. S ničím nepomáhal. Nemá vedomosť o tom, že by participoval na čistení a údržbe solárií. Pripustila, že vo firme bol počítač, ale nejaký starý. Všetky financie salónu, vrátane výplat, mal na starosti X. E.. Ďalej svedkyňa opísala fungovanie firmy, pričom upozornila najmä na to, že prevádzka bola hradená aj z jej peňazí a X. E. robil veľa vecí tzv. načierno. Tiež opísala vzájomné vzťahy medzi ňou a bývalým manželom v posledných rokoch, ktoré vyústili najmä do podávania trestných oznámení. Svedkyňa K. A. pracovala vo firme najmä ako obslužná pracovníčka solárií a masérka. K osobe otca X. E. sa vyjadrila, že niekedy prišiel do firmy dvakrát až trikrát do týždňa. Ponúkli mu kávu. Podľa nej nerobil nič. Uviedla, že do knihy dochádzky sa riadne zapisovali. Riadil ich X. E.. Bežné čistenie solárií robili zamestnankyne. Čo sa týka údržby týchto zariadení, to robil T. A. so svojou priateľkou F., väčšinou mimo prevádzkovej doby. Účtovníctvo viedla pani Z.. K samotnému vyplácaniu miezd sa vyjadrila v tom smere, že tieto mali oficiálne potvrdené výplatnými páskami. K prevádzkovaným kancelárskym zariadeniam sa nevedela presne vyjadriť. Počítač však nevidela. Svedkyňa F. P. bola tiež zamestnaná vo firme v období asi dva a pol roka. Obsluhovala soláriá. Potvrdila, že otec X. E. chodil do firmy, ale nepravidelne. Či tam bol zamestnaný, to nevie potvrdiť, ale nevidela ho pracovať. Údržbu strojov robil T. A.. Čo sa týka mzdových náležitostí, tie boli riešené štandardne na základe pracovnej zmluvy. Existenciu počítačovej techniky nepotvrdila, s výnimkou notebooku. Svedok P. E. je otcom obžalovaného X. E.. Vypovedal, že on im pomáhal vybudovať salón. Je invalid a preto ho syn zamestnal prostredníctvom Úradu. K tomuto nápadu jeho syna naviedla švagriná, ktorá tam bola zamestnaná. On to bral tak, že ako osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou bude robiť podľa pokynov syna a podľa toho, ako mu to bude dovoľovať zdravotný stav. Opísal, ako sa postupne rozvíjala činnosť firmy o rôzne aktivity, pričom on sa na tomto procese aktívne zúčastňoval. Následne sa vyjadroval k negatívnym vzťahom medzi jeho synom a bývalou nevestou. On sám dozeral na to, aby syn splnil všetky náležitosti, týkajúce sa príspevku na jeho pracovné miesto. Podľa svojho vlastného názoru sa vo firme narobil dosť veľa, bol tzv. dievčaťom pre všetko, staral sa o zásobovanie, vyhodnocovanie efektivity prevádzky, vymýšľal tzv. akcie, zastupoval v pokladni, čistil a udržiaval soláriá, čo sa však robilo mimo prevádzkových hodín. Pripustil, že jeho práca nebola náročná, ale snažil sa pomáhať synovi a neveste. Podľa jeho vyjadrenia samotná pokladňa pozostávala z laptopu s tlačiarňou, registračnú pokladňu mali až neskoršie. Poprel, že by bol v predmetnom období zamestnaný vo firme O. F., ale občas tam vypomáhal ako vodič dodávkového vozidla. Šoférovanie nemal zakázané. Vo vzťahu k firme F.-A. uviedol, že táto patrila jemu ale ešte v časoch pred mozgovou príhodou. Formálne existovala, ale nevyvíjala žiadnu činnosť. Svedok ďalej vymenoval rôzne veci, ktoré do firmy nakúpili, napr. aj kopírovacie zariadenie. Svedok T. A. vo firme X. E. pomáhal sfunkčniť soláriá a neskoršie sa staral o ich prevádzku. Tejto činnosti sa venoval spolu s otcom majiteľa firmy. Údržby boli pomerne časté a vykonávali ich mimo prevádzkových hodín. On nebol v pracovnom pomere, iba vypomáhal, ale do firmy chodil skoro denne. Podľa jeho názoru to celé fungovalo ako rodinná firma. Neboli tam žiadne problémy.
Svedkyňa F. X. je priateľkou T. A. a do firmy chodila brigádovať za účelom obsluhy a čistenia solárií, a to najmä cez víkendy a vo večerných hodinách. Údržbu robil najmä jej priateľ a pán E. starší. Nepočula žiadne sťažnosti v súvislosti s tým, že by otec majiteľa firmy mal málo pracovať. Nevie, čo sa neskoršie medzi nimi stalo. Svedkyňa Q. O. bola zamestnankyňou firmy v predmetnom čase. K osobe P. E. uviedla, že nevie, či tam pracoval, ale prichádzal do firmy pomerne často. K jeho pracovnej činnosti sa nevedela presne vyjadriť, ale podľa nej asi pomáhal pri údržbe solárií spolu s mladým mužom zvaným T.. Videla ho. Soláriá však čistili zamestnankyne pred príchodom zákazníka. Ku kancelárskym zariadeniam sa vyjadriť nevedela. Z dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (č.l. 82-90), ktorá bola uzavretá dňa 28. 02. 2006, vyplynula pre X. E. povinnosť zriadiť takúto prevádzku k uvedenému dátumu. Zamestnávateľ sa zaviazal zriadiť jedno pracovné miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s náplňou práce kancelársky a manipulačný pracovník. Z tejto základnej úlohy vyplývali ďalšie povinnosti uvedené v dohode. Na základe toho boli Úradom poskytnuté príspevok na zriadenie jedného pracovného miesta vo výške do 89.556,- Sk a na preukázané dodatočné náklady na jedno miesto vo výške do 100.752,- Sk. Oprávnenými nákladmi sa rozumejú mzda a poistné plnenia platené zamestnávateľom. Preukázanými dodatočnými nákladmi sú najmä vybavenie chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami, potrebnými na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným postihnutím a ich inštalácia. Podľa rozhodnutia Úradu (č.l. 94-95) bolo firme X. E. priznané postavenie chráneného pracoviska s účinnosťou od 21. 02. 2006. Podľa pracovnej zmluvy (č.l. 96) túto uzavrel X. E. s P. E. od 01. 03. 2006 s miestom výkonu práce v F. na F. R.. Č.. XX s pracovným zaradením kancelársky a manipulačný pracovník. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne pobočka Martin (č.l. 97) bola P. E. dňa 13. 12. 2005 určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 71 %. Z platobných poukazov, žiadostí o platbu, prehlásení o overení oprávnenosti výdavkov, faktúr a príjmových pokladničných dokladov (č.l. 103-262) vyplýva, že X. E. si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z dohody uzavretej s Úradom, priebežne plnil. Na základe dochádzkovej knihy (č.l. 280-315) je preukázané, že P. E. sa do nej nezapisoval. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Martin (č.l. 316-318) vyplýva, že P. E. poberá dávku dôchodkového poistenia od 16. 01. 1998 a tiež to, že od 01. 03. 2006 do 20. 04. 2009 bol evidovaný ako poistenec u zamestnávateľa X. E.. Zo správy firmy O., Q.. J.. H.. F. (č.l. 319) bolo zistené, že P. E. nebol v ich spoločnosti zamestnaný, v rokoch 2006-2007 s nimi spolupracoval ako zástupca spoločnosti F.-A. na základe zmluvy o službách. Počas dokazovania bolo spomenutých niekoľko ďalších osôb v súvislosti s osobou X. E. a jeho podnikaním. Procesné strany však nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov a súd mal za to, že ani prípadné iniciatívne vykonanie týchto dôkazov by nenapomohlo objasniť skutkový stav podrobnejšie. Na základe vykonaných dôkazov, vzťahujúcich sa k veci samej, súd dospel k nasledujúcim záverom. Najmä z listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný X. E. formálne splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej zmluvy. Riadne a včas zamestnal vo firme osobu s požadovanou zmenenou pracovnou schopnosťou a v celom predmetnom období komunikoval s
Úradom, kde riadne a včas zasielal všetky potrebné písomnosti a podklady, na základe čoho mu boli vyplatené príspevky. Rovnako je nepochybné, že náklady súvisiace so zamestnávaním osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, neboli nikdy reálne skontrolované. Úrad sa uspokojil s tým, čo zamestnávateľ písomne zdokladoval. V tomto prípade však treba prisvedčiť tvrdeniu obhajoby, že nebolo preukázané to, že by obžalovaný X. E. v žiadosti o refundáciu predložil falošné doklady. Súd všetky písomnosti pokladá za pravé. V tomto smere sa ako irelevantný javí pohľad na to, akú náročnú prácu vykonával P. E.. Treba vychádzať z toho, že X. E. využil legislatívu, ktorá pripúšťa zamestnať na chránenom pracovisku aj osobu blízku, a to nie len v právnom význame, ale aj z hľadiska vzájomných citových vzťahov. Je nesporné, že so svojim otcom majú veľmi dobré vzťahy. Využil informácie a možnosti, ktoré mu boli či už subjektívne alebo objektívne ponúknuté a zamestnal otca, ktorý je podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne takouto osobou. V zmluve sa povinnosti zamestnanca vymedzili veľmi všeobecne na kancelárske a manipulačné práce. Rozsah a obsah tejto činnosti je veľmi ťažko kontrolovateľný aj v prípade, že by ku kontrole plnenia zmluvy priebežne došlo. Nie je možné vyvrátiť obhajobu obžalovaného a tvrdenia niektorých svedkov, že išlo najmä o poradenstvo, kontrolu práce vlastného syna a rôznu pomoc v čase, keď prevádzka nemala úradné hodiny. Ani skutočnosť, že zamestnanec P. E. sa nezapisoval do knihy príchodov a odchodov, nevyvracia túto obhajobu. Súdu sa javí ako logické, že syn to od svojho otca nevyžadoval, napr. preto, aby ho neurazil. Tu treba poukázať na to, že fungovanie tejto firmy v období rokov 2006 - 2007 sa javí tak, že mala rodinný charakter. Treba poukázať aj na to, že v tejto knihe sa nenachádza ani dochádzka samotného X. E. a D. O.. Ak by len zápis do tejto knihy mal byť kritériom pracovnej výkonnosti P. E., tak v danej situácii nemohol byť problém, aby to bolo vyznačené bez ohľadu na reálnu prítomnosť pracovníka na pracovisku. Môže sa to javiť ako nespravodlivé voči ostatným pracovníkom, ale bez zásadného právneho následku. Je nepochybné, že už uzatvorená zmluva medzi Úradom a X. E. nevyžadovala presne stanovenú pracovnú dobu. V konečnom dôsledku je potrebné uviesť, že pohľady na pôsobenie P. E. vo firme sú dva. Jedna skupina svedkov, a to D. O. a ďalšie bývalé zamestnankyne majú názor, že takmer vôbec nepracoval a druhá skupina svedkov tvrdí, že pomáhal často. Pri pracovnom zaradení tzv. kancelárske a manipulačné práce to nie je možné exaktne odkontrolovať, ani v rovine administratívnej a už vôbec nie vyhodnotiť z hľadiska trestnoprávnych následkov pre zamestnávateľa. Čo sa týka ostatných dodatočných nákladov, ktoré sa mali premietnuť do zakúpenia najmä administratívnych zariadení pre osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, k tomu súd poznamenáva, že výsledky dokazovania sú nejasné a rozporuplné. Svedecká výpoveď D. O., ktorá je k osobe obžalovaného X. E. vo vzťahu až nepriateľskom a naopak, čo vyplýva z množstva pripojených obžalôb a rozsudkov v spise, nemožno vyvodiť žiadny presvedčivý záver. Ostatní svedkovia, ktorí sa v predmetnom období zúčastňovali na chode firmy, podľa názoru súdu nevypovedali jednoznačne a presvedčivo v tom smere, či X. E. zakúpil a dal reálne využívať tieto prostriedky práve a len P. E.. Toto malo byť predmetom priebežnej kontroly Úradu, ktorá však nikdy nebola vykonaná. S veľkým časovým odstupom už nie je možné dospieť k žiadnemu presvedčivému záveru, či napr. notebook, tlačiareň a iné tieto zariadenia boli využívané len pre potreby P. E.. Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a súhrnne, súd v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného dospel k záveru, že nebolo nepochybne preukázané, že skutok, ktorí sa obžalovanému kládol v obžalobe za vinu, sa stal. Preto obžalovaného X. E. oslobodil spod obžaloby. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie. V zmysle tohto ustanovenia súd obligatórne postupoval ohľadom nároku na náhradu škody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.