Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/33/2011 9511100111 08. 08. 2014 zdenka cabanova ECLI:SK:SSPK:2014:9511100111.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.08.2014 samosudkyňou Zdenkou Cabanovou, v trestnej veci proti obžalovanému X. G. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, takto rozhodol: Obžalovaný: X. G., nar. XX. júla XXXX v P., trvale bytom P., ul. U. F. č. 4,
sa za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, u ktorého rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - 4T 33/2011-186 zo dňa 04.01.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 5 To 4/2012 zo dňa 31.05.2012 vo výroku o vine zostal nedotknutý, odsudzuje podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. na s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.01.2014, sp. zn. 33 T 12/2011-468, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.06.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podal dňa 15.08.2011 na podpísaný súd obžalobu na obvineného X. G. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 14.04.2011 asi o 09.25 h v budove Okresného súdu v Prešove, na chodbe pred pojednávacou miestnosťou č. XXX, v ktorej sa malo konať hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci, v konaní evidovanom pod sp. zn. 33 T 12/2011, ponúkol L.. X. X., prokurátorovi D. prokuratúry v P., ktorý sa ako intervenujúci prokurátor mal zúčastniť na hlavnom pojednávaní a ktorý na chodbe čakal na začiatok pojednávania, úplatok a to tak, že pristúpil k nemu tvárou v tvár na vzdialenosť asi 20 cm a pravou rukou, v ktorej mal zvinutú rolku eurobankoviek v nezistenej hodnote, smeroval k ľavej ruke L.. X. X. so slovami „chcel som kúpiť koňak“, ale L.. X. zabránil jeho ďalšiemu konaniu tak, že cúvol dozadu a povedal: „Čo to robíte, čo ste, niečo také neexistuje...“, následne sa od neho vzdialil. Obžalovaný X. G. bol za predmetný skutok odsúdený, bol uznaný vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a to rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 04.01.2012, evidovaným pod sp. zn. BB-4T 33/2011-186 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 31.05.2012, evidovanom pod sp. zn. 5 To 4/2012. Bol mu uložený podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 33 T 12/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.08.2011, sp. zn. 1 To 75/2011-373, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 16.04.2013, evidovaným pod sp. zn. BB-3Nt 2/2013-228 bola podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku u odsúdeného X. G. povolená obnova konania vo veci Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 33/2011. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol v rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 33/2011 zo dňa 04.01.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR Bratislava zo dňa 31.05.2012, sp. zn. 5 To 4/2012 zrušený výrok o treste, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzovali. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, t. j. 16.04.2013. Z pripojeného spisového materiálu evidovaného pod sp. zn. 33T 12/2011 na Okresnom súde v Prešove bolo zistiteľné, že obžalovaný X. G. bol rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 12.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 31.08.2011, evidovaným pod sp. zn. 1 To 75/2011-373 uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona v bode 1) rozsudku a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona v bode 2), 3) a 4). Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 33 Nt 18/2012-56 bola u odsúdeného X. G. podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku povolená obnova konania vo veci Okresného súdu Prešov evidovanej pod sp. zn. 33 T 12/2011 a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol v rozsudku Okresného
súdu P. pod sp. zn. 33 T 12/2011 zo dňa 12.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1 To 75/2011 zo dňa 31.08.2011 zrušený výrok o treste, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzovali. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 29. 05. 2013. Po právoplatne povolenej obnove konania Okresný súd v Prešove vyhlásil dňa 13.01.2014, pod sp. zn. 33 T 12/2011-468 rozsudok, ktorým obžalovanému X. G. pri nezmenenom výroku o vine pre skutky v bode 1), 2), 3) a 4) v prv spomenutom rozhodnutí krajského súdu, uložil podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody X. G. podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2014. Všetky tieto doposiaľ spomenuté rozhodnutia súd oboznámil na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku ich prečítaním. Obžalovaný X. G. v mieste bydliska bol hodnotený v podstate neutrálne a v odpise registra trestov okrem prv spomenutého odsúdenia Okresným súdom v Prešove iný záznam nemá. V prvom rade je potrebné poukázať na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR a to Nález zo dňa 28.11.2012, pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., ktorý vyslovil, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 166 Trestného poriadku súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. V súvislosti s prv citovaným právnym ustanovením Trestného poriadku je potrebné opäť zdôrazniť, že u obžalovaného X. G. bola rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 04.01.2012, evidovaným pod sp. zn. BB-4T 33/2011-186 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 31.05.2012, evidovanom pod sp. zn. 5 To 4/2012 právoplatne uznaná vina pre prečin podplácania podľa § 333 ods. ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Nakoľko v predmetnom konaní, po právoplatnom povolení obnovy konania, bol zrušený iba výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 04.01.2012, evidovaného pod sp. zn. BB - 4T 33/2011-186 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 31.05.2012, evidovaným pod sp. zn. 5 To 4/2012, prvostupňový súd pri určovaní druhu a výmere trestu prihliadol na všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej
hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. M. v tomto konaní súd odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33 T 12/2011, uložil mu trest súhrnný v zmysle prv citovaného právneho ustanovenia. Preto zrušil výrok o treste v spomenutom rozsudku a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému súhrnný trest za všetky spáchané skutky, za súčasného zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; .....o ďalších slovách v texte plénum Ústavného súdu SR vyslovilo, že n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V konkrétnom prípade súd ukladal úhrnný trest za štyri úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom a to trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Bol preto povinný pri ukladaní trestu použiť tzv. asperačnú (zostrovaciu) zásadu, teda ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, berúc v úvahu prv spomenutý nález Ústavného súdu SR. Trest odňatia slobody ukladal súd obžalovanému podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorom zákon stanovuje trestnú sadzbu 3 roky až 8 rokov a s prihliadnutím na § 41 ods. 2 Trestného zákona sa v danom prípade horná hranica trestne sadzby zvýšila o jednu tretinu, t. j. 10 rokov 8 mesiacov. Súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona tú skutočnosť, na ktorú prihliadol aj Okresný súd v Prešove, že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním všetkých trestných činov. Keďže súd obžalovanému ukladal trest súhrnný v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, odsúdenie v konaní Okresného súdu Prešov 33 T 12/2011 nemohol brať do úvahy ako priťažujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť však súd vyhodnotil v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona skutočnosť, že obžalovaný, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest, spáchal viac trestných činov. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnovážny. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol tiež na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je ochranné, preventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Prihliadnuc ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, uložil súd obžalovanému X. G. za všetky trestné činy súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 3 rokov. Výkon trestu odňatia slobody takto vymeraný obžalovanému podmienečne odložil a určil mu maximálnu zákonom povolenú skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, počas ktorej sa nad jeho správaním bude vykonávať probačný dohľad
mediačným a probačným úradníkom v zmysle zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona bola mu uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Ide o povinnosť, ktorá mu bola uložená pôvodne Okresným súdom v Prešove. Takto vymeraný trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, prihliadnuc aj na tú skutočnosť, že obžalovaný z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vykonal 2 roky, 4 mesiace a 22 dní. Prvostupňový súd dal tak obžalovanému možnosť preukázať, že si uvedomil nesprávnosť svojho konania a že do budúcna povedie riadny život. V prípade, ak sa dopustí protiprávneho konania, dôjde u neho k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody a to aj v priebehu plynutia skúšobnej doby. Zároveň súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.01.2014, sp. zn. 33 T 12/2011-468, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.06.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoby výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.