Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/33/2011 9511100111 04. 01. 2012 zdenka cabanova ECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, pred samosudkyňou Zdenkou Cabanovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.01.2012, v trestnej veci proti obžalovanému X. G. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, takto rozhodol: Obžalovaný X. G. nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., ul. U. F. č. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS Prešov, je
vinný, že
dňa 14.04.2011 asi o 09.25 h v budove Okresného súdu v Prešove, na chodbe pred pojednávacou miestnosťou č. 317, v ktorej sa malo konať hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci v konaní vedenom pod sp. zn. XXT 12/11, ponúkol L.. X. X., prokurátorovi Okresnej prokuratúry v P., ktorý sa ako intervenujúci prokurátor mal zúčastniť na hlavnom pojednávaní a ktorý na chodbe čakal na začiatok pojednávania, úplatok a to tak, že pristúpil k nemu tvárou v tvár na vzdialenosť asi 20 cm a pravou rukou, v ktorej mal zvinutú rolku eurobankoviek v nezistenej hodnote smeroval k ľavej ruke L.. X. X. so slovami: „...chcel som kúpiť koňak...“, ale L.. X. X. zabránil jeho ďalšiemu konaniu tak, že cúvol dozadu a povedal: „Čo to robíte, čo ste, niečo také neexistuje...“, a následne sa od neho vzdialil, teda inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a čin spáchal voči verejnému činiteľovi, tým
spáchal
prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za
to
sa
odsudzuje
podľa § 323 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu v Prešove, zo dňa 12.05.2011, sp. zn. XXT 12/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, zo dňa 31.08.2011, sp. zn. 1 Z. XX/XX-XXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá aj trest prepadnutia veci a to sumy 1 605.€ (jedentisícšesťstopäť eur). Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. odôvodnenie: Dňa 15. augusta 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na obvineného X. G., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ho vinil zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný sa mal žalovaného skutku dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 14.04.2011 asi o 09.25 h v budove Okresného súdu v P., na chodbe pred pojednávacou miestnosťou č. 317, v ktorej sa malo konať hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci v konaní vedenom pod sp. zn. XX T 12/11, ponúkol L.. X. X., prokurátorovi Okresnej prokuratúry v P., ktorý sa ako intervenujúci prokurátor mal zúčastniť na hlavnom pojednávaní a ktorý na chodbe čakal na začiatok pojednávania, úplatok a to tak, že pristúpil k nemu tvárou v tvár na vzdialenosť asi 20 cm a pravou rukou, v ktorej mal zvinutú rolku eurobankoviek v nezistenej hodnote, smeroval k ľavej ruke L.. X. so slovami: „...chcel som kúpiť koňak...“, ale L.. X. zabránil jeho ďalšiemu konaniu tak, že cúvol dozadu a povedal: „čo to robíte, čo ste, niečo také neexistuje...“, následne sa od neho vzdialil. Vzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov, vec postupom podľa § 241 Trestného poriadku preskúmala samosudkyňa. Dňa 02.09.2011 vydala vo veci uznesenie, ktorým trestnú vec postúpila Okresnému súdu v P. ako súdu príslušnému na prejednanie veci z dôvodu, že stíhaný trestný čin mal byť správne posúdený ako prečin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. nakoľko podľa Trestného zákona účinného do dňa 01.09.2011 je uvedený prečin v pomere špeciality k prečinu podplácania. Zároveň obvinenému a jeho obhajcovi doručila obžalobu a podľa § 240 Tr. por. vyzvala obvineného a jeho obhajcu, aby písomne oznámili súdu a ostatným stranám v konaní návrhy na vykonanie dôkazov vrátane zdôvodnenia takýchto návrhov. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd SR v Bratislave uznesením z 02.09.2011 sp. zn. 5 Z. 30/2011 napadnuté uznesenie zrušil a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica prikázal, aby vo veci konal a rozhodol. Vyslovil právny názor, že skutok tak, ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, vykazuje všetky znaky prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. K výzve na návrh na vykonanie dôkazov sa obvinený ani jeho obhajca písomne nevyjadrili. Z odpisu z registra trestov samosudkyňa tiež zistila, že v tom čase obvinený X. G. bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu P. sp. zn. XX T 12/11 z XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu P. sp. zn. 1 Z. 75/11 z 31.08.2011 uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto štádiu vývoja trestnej veci samosudkyňa postupom v zmysle § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku nariadila hlavné pojednávanie. V rámci vykonaného dokazovania súd vypočul obžalovaného, svedka L.. X. X., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka U.. P. Y., podľa § 269 Tr. por. oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi zápisnicou o vydaní veci, fotodokumentáciou zaistených bankoviek, uznesením Okresného súdu P. vo veci XXT 12/2011, obžalobou Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. XPv 799/2010, zápisnicou z hlavného pojednávania Okresného súdu P. v konaní XXT 12/11 z dní 17.03.2011, 14.04.2011, 12.05.2011, správou o povesti z ÚVV P. a Mestského úradu P., odpisom z registra trestov. Oboznámil sa tiež s podstatným obsahom spisu Okresného súdu P. sp. zn. XXT 12/2011, najmä už s vyššie spomenutými rozsudkami súdu prvého a druhého stupňa, nariadením výkonu trestu, uznesením okresného súdu o započítaní väzby. Obžalovaný tak v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní nevypovedal a využil svoje právo odoprieť výpoveď. Neurobil ani žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1, ods. 3 Tr. por. V rámci vyjadrenia sa ku vykonávaným dôkazom sa obmedzil na konštatovanie, že svedok L.. X. X. klamal, on bol po operácii zuba, v ruke nedržal bankovky ale vreckovku, ktorú na pojednávaní ukázal. Tiež uviedol, že keď vošiel do chodby okresného súdu, pozdravil sa svedkovi L.. X. X., ktorý sa ho zároveň opýtal, čo je mu pán advokát G.. V rámci záverečného návrhu obžalovaný G. opäť uviedol, že svedok L.. X. klamal, on mu podával len vreckovku, ktorú má aj teraz pri sebe. Svedok L.. X. X., prokurátor Okresnej prokuratúry P., bol vypočutý tak v rámci prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom pri všetkých výsluchoch vypovedal rovnako. K veci uviedol, že dňa 14.04.2011 ako prokurátor išiel na Okresný súd v P., kde sa malo konať verejné zasadnutie vo veci odsúdeného L., malo sa rozhodovať o premene trestu a po verejnom zasadnutí sa malo konať hlavné pojednávanie v trestnej veci obžalovaného X. G., na ktorého bola podaná obžaloba pre prečin pytliactva, zločin útoku na verejného činiteľa a prečin nebezpečného vyhrážania. Obžalobu podával v tejto veci on. Do chodby budovy okresného súdu sa dostavil približne medzi 09.20 hod. - 09.25 hod. a čakal, kedy bude vyzvaný do pojednávacej miestnosti na verejné zasadnutie. Krátko na to sa dostavil na chodbu aj obžalovaný X. G., ktorý niesol v ruke veľkú cestovnú tašku, usadil sa neďaleko neho. Po chvíli obžalovaný podišiel k nemu, keď prišiel do jeho bezprostrednej blízkosti, všimol si, že v pravej ruke držal rolku eurobankoviek, ruku mal spustenú popri tele. Obžalovaný podišiel k nemu „na doraz“, na vzdialenosť asi 20 - 25 cm a povedal „...chcel som kúpiť koňak...“ a pravou rukou, v ktorej držal rolku eurobankoviek, sa priblížil k jeho ľavej ruke. Ihneď odskočil od obžalovaného, prekvapilo ho to, v živote sa mu také niečo ešte nestalo. Odskočil od obžalovaného so slovami „čo je, čo to robíte, to neexistuje“. Následne odišiel za stĺp. Všimol si, že obžalovaný si sadol ku svojej taške, pre stĺp si nevšimol, či, kedy a kde odložil obžalovaný rolku bankoviek. Potom bol zavolaný do pojednávacej miestnosti na verejné zasadnutie v inej veci, ktoré netrvalo dlho. Po jeho vykonaní ostal sám v pojednávacej miestnosti, lebo medzi verejným zasadnutím a hlavným pojednávaním vznikla malá prestávka, cez ktorú ihneď telefonoval svojmu nadriadenému prokurátorovi okresnej prokuratúry a bezprostredne mu oznámil, čo sa mu na chodbe stalo. V pojednávacej miestnosti ostal na základe predchádzajúceho súhlasu sudcu, ktorý viedol verejné zasadnutie. Obžalovaného poznal, vedel, že sa jedná o obžalovaného X. G., ktorý ho pozdravil, keď vstúpil do chodby budovy súdu. Nebolo to prvé pojednávanie v tejto trestnej veci a pokiaľ by sa dostavili všetci predvolaní svedkovia, bol predpoklad, že v ten deň sa pojednávanie v trestnej veci obžalovaného ukončí. Na chodbe okrem nich dvoch nikoho nevidel, iné osoby tam prítomné neregistroval. Nevylúčil, že keďže chodba bola veľká, iné osoby tam mohli byť. V okamihu, kedy mu obžalovaný dával bankovky ale na chodbe nikto nebol. Rolka eurobankoviek vyčnievala obžalovanému z ruky asi 2 až 3 cm, podľa jej farebného zloženia išlo o eurobankovky. Nemal pochybnosť o tom, že obžalovaný v ruke držal eurobankovky. Obžalovaný sa k nemu tesne priblížil, oslovil ho, povedal vyššie uvedenú vetu, v pravej ruke mal zvinutú rolku a touto rukou sa snažil priblížiť k jeho ľavej ruke, na základe tohto usúdil, že mu svedok eurobankovky
chce dať. Predpokladal, keďže pojednávanie by sa v prípade účasti svedkov mohlo ukončiť a mohol byť ukladaný dosť vysoký trest s použitím asperačnej zásady, že obžalovaný tak koná v súvislosti s jeho trestnou vecou. Rozhodnutie súdu mohol ovplyvniť len v rámci záverečného návrhu do tej miery, ako mu to dovoľuje Trestný poriadok. Nevedel odhadnúť, aký časový úsek uplynul od ponúknutia bankoviek do zadržania obžalovaného. Pripustil, že po tom, ako obžalovaný vošiel do budovy súdu a pozdravil sa mu, prebehla medzi nimi nejaká veta, otázka, ale nepamätal si presne, aká. Sudcovi o tom, čo sa stalo na chodbe medzi ním a obžalovaným, povedal až pri prednese na hlavnom pojednávaní týkajúcom sa obžalovaného X. G., aby to sudca zaprotokoloval do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý bolo hlavné pojednávanie vo veci proti obžalovanému v ten deň, t. j. 14.04.2011 odročené. On osobne príslušníkov PZ nezabezpečoval, urobil tak okresný prokurátor, ten zabezpečil ich následnú prítomnosť. Sudca na hlavnom pojednávaní vyzval obžalovaného, aby sa k jeho prednesu vyjadril, obžalovaný vtedy uviedol, že našiel niekde na chodbe alebo na schodoch 20 eurovku a myslel si, že je to jeho bankovka, teda svedka L.. X. X.. Za splnenia podmienok uvedených v § 263 ods. 1 Tr. por. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka U.. P. Y.. Výpoveď bola urobená v súlade s Trestným poriadkom, po vznesení obvinenia. O výsluchu tohto svedka bol písomne upovedomený obhajca obžalovaného L.. G. G., ktorý sa tohto úkonu ale nezúčastnil. Písomné vyrozumenie o termíne výsluchu svedka obhajca prevzal ešte dňa 06.07.2011. Svedok U.. P. Y., vyšetrovateľom OR PZ OKP P., v prípravnom konaní v súvislosti so zaistením veci od v tom čase obvineného X. G. uviedol, že s obžalovaným pred ani po skutku do styku neprišiel, bol pri tomto úkone ako nezúčastnená osoba, obžalovaný vydal celkovú finančnú hotovosť v hodnote 1.605,- € v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty, v čase vydávania veci mal peniaze uložené vo svojej peňaženke. Uviedol tiež, že samotné vydanie veci sa uskutočnilo v oveľa neskoršom čase od údajného spáchania skutku, asi o 14.50 hod. K výpovedi tohto svedka obžalovaný uviedol, že tieto peniaze mal poukladané vo svojej peňaženke, boli určené advokátovi L.. G. G. za jeho obhajobu vo veci vedenej na Okresnom súde v P.. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 14.04.2011 a fotodokumentácie zaistených bankoviek, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené podľa § 296 Tr. por., je zrejmé, že obžalovaný X. G. dňa 14.04.2011 o 14.40 hod. dobrovoľne vydal na účely trestného konania 2 ks bankovky v nominálnej hodnote 500,- €, 2 ks bankovky v nominálnej hodnote 200,- €, 1 ks bankovky v nominálnej hodnote 100,- €, 4 ks bankoviek v nominálnej hodnote 20,- €, 1 ks bankovky v nominálnej hodnote 10,- € a 3 ks bankoviek v nominálnej hodnote 5,- €. Z uznesenia Okresného súdu P. zo dňa 02.03.2011 sp. zn. XXT XX/XX-XXX, právoplatného 02.03.2011 bolo možné zistiť, že obvinený X. G. bol prepustený v tomto konaní na slobodu za súčasného prijatia písomného sľubu, nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka, uloženia obmedzenia podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. a uloženia povinnosti podľa § 80 ods. 2 Tr. por. Na obžalovaného X. G. bola dňa 08.02.2011 na Okresný súd P. prokurátorom Okresnej prokuratúry P. L.. X. X. podaná pod sp. zn. 3 P. 799/10-38 obžaloba v bode 1/ pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., v bodoch 2, 3, 4/ pre prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Veci bola na príslušnom súde pridelená sp. zn. XXT 12/2011. Zo zápisníc z hlavného pojednávania je zrejmé, že v dňoch 17.03.2011, 14.04.2011, 12.05.2011 bolo vykonané hlavné pojednávanie na Okresnom súde P. vo veci tam vedenej pod sp. zn. XXT 12/11 proti obžalovanému X. G., vo veci konal a rozhodoval samosudca L.. P. X., na pojednávaniach v dni 17.03.2011 a 14.04.2011 sa ho zúčastnil prokurátor Okresnej prokuratúry P. L.. X. X.. Obžalovaný na
prvom hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2011 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda že je vinný zo skutkov 2, 3, 4 obžaloby, ku skutku pod bodom 1 neurobil žiadne vyhlásenie, vyhlásenie k bodom 2, 3, a 4 bolo uznesením po súhlasnom stanovisku prokurátora prijaté. Na prvom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného a jedného svedka, pojednávanie bolo odročené na deň 14.04.2011 za účelom predvolania a výsluchu piatich svedkov. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2011, ktoré sa začalo o 10.00 h, boli prítomní aj štyria svedkovia, obžalovaný X. G. a prokurátor L.. X. X., nedostavil sa jeden svedok. Na začiatku pojednávania prokurátor L.. X. X. požiadal o slovo a podľa protokolácie uviedol: „Chcem uviesť, že obžalovaný mi pred začatím hlavného pojednávania na chodbe pred pojednávacou miestnosťou asi o 9.30 hod. ponúkal peniaze stočené v ruke, kde uviedol „Pán X. chcel som kúpiť koňak...“, ale ja som ho zastavil a odmietol som prevziať uvedené peniaze a na základe uvedeného, navrhujem odročiť pojednávanie na iný termín, vzhľadom na skutočnosť, že sa stal takýto prípad. Nemôžem pojednávať túto skutočnosť, musím nahlásiť nadriadenému a realizovať ďalšie úkony.“ Následne sa obžalovaný vyjadril, že „Chcem uviesť, že uvedenú dvadsiatku som našiel na chodbe a nakoľko na chodbe nikto nebol, myslel som si, že sú to Vaše a chcel som Vám ich iba vrátiť.“ Samosudca následne prerušil hlavné pojednávanie, po prestávke samosudca oznámil, že prítomný prokurátor (svedok L. X.) sa cíti byť predpojatý a z okresnej prokuratúry nebolo možné zabezpečiť náhradu, preto pojednávanie odročil na deň 12.05.2011. Na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 12.05.2011 sa ho už zúčastnila prokurátorka Okresnej prokuratúry P. L.. U. U., obžalovaný bol predvedený z ústavu na výkon väzby. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným v bode 1/ z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bodoch 2, 3, 4/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., bol mu uložený podľa § 323 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. j), 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie a to aj za osoby oprávnené, prokurátorka na pojednávaní odvolanie nepodala, nevyjadrila sa. Na základe týchto vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že ku skutku došlo, a to tak, ako ho opisuje obžaloba a ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vinu obžalovaného preukazuje predovšetkým výpoveď svedka L.. X. X.. Svedok L.. X. X. bez pochýb opakovane na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný mu ponúkal zvinutú rolku eurobankoviek so slovami „chcel som kúpiť koňak...“. Obžalovaný a svedok sa predtým poznali len v súvislosti s ich procesným postavením v trestnej veci, v ktorej bol obžalovaný stíhaný. Nie je žiadny dôvod pochybovať o tom, že svedok jasne videl rolku eurobankoviek, v osobe svedka ide o dôveryhodnú osobu, ktorého výpovedi súd nemal žiadny dôvod neuveriť. Je možnú usúdiť, a obžalovaný nijako tvrdenia tohto svedka nevyvrátil, že obžalovaný mu zväzok resp. rolku bankoviek núkal práve v súvislosti s konaním, ktoré prebiehalo voči jeho osobe na Okresnom súde v P., kde bol svedok činný ako prokurátor. O tejto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, keďže iné vzťahy medzi obžalovaným a svedkom X. neboli. Ani samotný obžalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, že sa so svedkom stretol aj inokedy. Svedeckú výpoveď svedka L.. X. X. považoval súd za pravdivú. Verzia svedkom popísaných udalostí v jeho svedeckej výpovedi kontinuálne zapadá aj do faktov, ktoré boli zistiteľné zo zápisníc z hlavného pojednávania konaného na Okresnom súde P. v trestnej veci proti obžalovanému tam vedenej. Z nich jednoznačne vyplýva, že hlavného pojednávania na Okresnom súde v P. sa v dňoch 17.03.2011 a 14.04.2011 ako prokurátor Okresnej prokuratúry P. zúčastnil svedok L.. X. X.. Aj napriek tomu, že na deň 14.04.2011 sa dostavili vo veci predvolaní svedkovia, toto hlavné pojednávanie bolo odročené na určitý termín s tým, že svedkovia nový termín hlavného pojednávania vzali na vedomie. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 14.04.2011 bolo zistiteľné, že hneď na začiatku tohto pojednávania prokurátor, svedok L.. X. X. požiadal samosudcu o slovo a uviedol základné skutočnosti o správaní sa obžalovaného, ktoré sa stali na chodbe budovy
súdu ešte pred začatím verejného zasadnutia v inej trestnej veci. V tejto zápisnici je zaprotokolované aj vyjadrenie samotného obžalovaného. Oba vyjadrenia doslovne sú uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Z dôvodu, že prokurátor sa cítil byť „predpojatý“ - takto to bolo protokolované v samotnej zápisnici z hlavného pojednávania, samosudca v hlavnom pojednávaní nepokračoval a toto odročil na deň 12.05.2011 na 10.30 h. Pokiaľ ide o verziu podania inkriminovaných udalostí samotným obžalovaným, prezentovanú len v rámci vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní k jednotlivým vykonaným dôkazom, teda že v ruke nedržal peniaze, ale vreckovku, lebo bol po operácii zuba, súd ju považoval za nepravdivú, zavádzajúcu, prezentovanú s jediným cieľom, zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V konečnom dôsledku svedok L.. X. X. ani na okamih vo svojej výpovedi nezapochyboval o tom, čo obžalovaný držal v ruke, že to bola rolka eurobankoviek. Je potrebné zdôrazniť aj ďalšiu skutočnosť, o ktorej svedok vypovedal a to nie len v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní a síce, že keď obžalovaný s pravou rukou, v ktorej mal zvinutú rolku eurobankoviek smeroval k jeho ľavej ruke, obžalovaný tento úkon prezentoval aj slovne vetou „...chcel som kúpiť koňak...“ . Súd preto v konečnom dôsledku uveril výpovedi svedka L.. X., teda mal za to, že naozaj priamo nemuselo odznieť, aby svedok ako prokurátor ovplyvnil trestné konanie v prospech obžalovaného, z konania a postoja obžalovaného sa ale dalo usúdiť, že ponúkal peniaze v súvislosti s konaním vedeným proti obžalovanému na Okresnom súde v P.. To však nič nemení na tom, že aj v takomto prípade išlo zo strany obžalovaného o priame ponúkanie úplatku, a to v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, pričom úplatok bol ponúknutý verejnému činiteľovi - prokurátorovi činnému v trestnom konaní vedenom proti samotnému obžalovanému. Tým pádom boli podľa názoru súdu naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, z ktorého ho súd uznal vinným. Súd mal za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Prečinu podplácania v zmysle § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo, alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok. Podľa odseku 2 písm. b) tohto ustanovenia je postihované konanie, keď spácha čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi. Podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Táto definícia úplatku zahŕňa všetko, pričom za plnenie materiálnej povahy treba považovať aj zvýhodnenie iného. Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie o. i. aj prokurátor ..., ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. ... Za takejto situácie z hľadiska právnej kvalifikácie je úplne jedno, či obžalovaný G. svedka L.. X. X. žiadal, aby nejakým spôsobom intervenoval v jeho trestnej veci v jeho prospech. Dôležité je to, že mu ponúkol finančnú sumu a to za situácie, za ktorej bolo jednoznačné, že sa tak stalo v súvislosti s jeho trestným konaním vedeným na Okresnom súde v P., kde svedok L.. X. X. vystupoval ako verejný činiteľ vykonávajúci právomoc danú mu príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a iných právnych predpisov v konkrétnom trestnom konaní, pričom na vyplatenie tejto sumy svedok L.. X. X. nemal žiadny
právny nárok. Pri poskytovaní úplatku je teda v podstate irelevantné, či sa žiada, alebo nežiada porušenie právne či inak záväzných pravidiel, dôležité je to, že sa ponúka, sľubuje alebo dáva plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré neexistuje právny nárok. V tomto prípade niet sporu o tom, že finančné prostriedky ponúkané prokurátorovi, svedkovi L.. X. X., obžalovaným X. G. v konkrétnom trestnom konaní, kde obaja sú proti sebe stojace strany trestného konania, môžu byť považované len za úplatok. Z povahy veci je zrejmé, že obžalovaný chcel, aby mu prokurátor vo svojom procesnom postavení v rámci prebiehajúceho trestného konania pred súdom „prilepšil“ hoci nevysloveným spôsobom. Tiež je zrejmé, že úplatok bol poskytnutý v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Súvislosť medzi podplácaním, prijímaním úplatku a obstarávaním veci všeobecného záujmu je daná vtedy, ak úplatok má vzťah k činnosti, ktorá spadá pod obstarávanie veci všeobecného záujmu. Vedenie a zastupovanie štátu v trestnom konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi je bezpochyby obstarávanie veci všeobecného záujmu. Treba ešte uviesť, že pojem veci všeobecného záujmu nie je obsahovo zhodný s plnením úloh spadajúcich do právomoci verejného činiteľa, je širší a patrí sem obstarávanie všetkých úloh, na splnení ktorých má záujem celá spoločnosť alebo aspoň väčšia skupina občanov. Obstarávanie veci všeobecného záujmu nie je len rozhodovanie, ale aj iná činnosť, ktorá priamo súvisí s plnením spoločensky významných úloh. V tomto prípade prokurátor obstarával vec všeobecného záujmu tým, že vystupoval v konkrétnom trestnom konaní vedenom proti obžalovanému ako procesná strana, ktorá podávala na obžalovaného obžalobu, na základe ktorej prebiehalo pred súdom konanie voči obžalovanému X. G.. Pokiaľ ide o druh a výmery trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, k spôsobu spáchania trestného činu, stupňu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti. V súvislosti s typovou spoločenskou nebezpečnosťou trestného činu podplácania je potrebné zdôrazniť, že nebezpečenstvo korupcie ako protispoločenského javu zdôrazňuje nielen náš Trestný zákon a vnútroštátne predpisy ako celok, ale aj medzinárodný trestno-právny dohovor o korupcii, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR pod číslom 375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia, či už formou podplácania alebo prijímania úplatkov ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a v konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií i morálne základy spoločnosti. Pokiaľ ide o individuálny stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, súd konštatoval, že obžalovaný je z miesta svojho bydliska i ústavu na výkon väzby hodnotený v podstate neutrálne. V registri trestov má obžalovaný jeden záznam a to odsúdenie vo vyššie spomenutom konaní Okresného súdu P. sp. zn. XXT 12/2011. Obžalovaný X. G. bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu P. sp. zn. XX T 12/11 z 12.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu P. sp. zn. 1 Z. 75/11 z 31.08.2011 uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonáva. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Keďže v tomto konaní súd odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin v konaní vedenom na Okresnom súde P. pod sp. zn. XX T 12/2011, uložil mu trest súhrnný v zmysle prv citovaného právneho ustanovenia. Preto zrušil výrok o trestne v spomenutom rozsudku a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému súhrnný trest za všetky vyššie uvedené spáchané skutky, za súčasného zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. V konkrétnom prípade súd ukladal úhrnný trest za štyri úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom a to trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Bol preto povinný pri ukladaní trestu použiť tzv. asperačnú (zostrovaciu) zásadu, teda ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona. Trest odňatia slobody ukladal súd obžalovanému podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorom zákon stanovuje trestnú sadzbu 3 roky až 8 rokov. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v danom prípade preto súd ukladal trest odňatia slobody v sadzbe resp. v rozpätí od 6 rokov 10 mesiacov do 10 rokov 8 mesiacov, keď horná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o jednu tretinu. Súd ukladal trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody, teda v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona tú skutočnosť, na ktorú prihliadol aj Okresný súd v P., že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním všetkých trestných činov. Keďže súd obžalovanému ukladal trest súhrnný v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, odsúdenie v konaní Okresného súdu P. XX T 12/2011 nemohol brať do úvahy ako priťažujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť však súd vyhodnotil v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona skutočnosť, že obžalovaný, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest, spáchal viac trestných činov. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnovážny. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol tiež na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je ochranné, preventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Prihliadnuc ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd obžalovanému X. G. uložil trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral v rámci určenej trestnej sadzby podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na spôsob spáchania trestnej činnosti a okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti mal súd za to, že trest odňatia slobody vymeraný pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, určenej s prihliadnutím na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, v dostatočnom rozsahu
splní účel tak, ako je tento definovaný v už citovanom ustanovení § 34 Trestného zákona. Pri výmere trestu súd prihliadol na spôsob spáchania prečinu podplácania, na pohnútku obžalovaného, ako aj na prejavený postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti. Uložený trest vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov považoval súd za dostatočný a primeraný, rešpektujúc vymedzené základné zásady ukladania trestu uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Zaradenie obžalovaného X. G. pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je v tomto prípade dané ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého súd zaradí páchateľa pre výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Ako vyplýva z už vyššie uvedeného, niet pochýb o tom, že obžalovaný X. G. sa stíhaného trestného činu dopustil ako je uvedené vyššie, keď ponúkal úplatok. Preto mu súd uložil aj trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti v objeme 1 605.-€, ktorú obžalovaný vydal, ako to vyplýva zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 14.04.2011, ktorá čiastka bola použitá na spáchanie trestného činu. Počas trestného konania nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že finančná hotovosť patrila obžalovanému, ako páchateľovi trestného činu. Súd mal za to, že k dosiahnutiu vyššie uvedeného účelu trestu, najmä vzhľadom k charakteru trestnej činnosti obžalovaného, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj takýto druh trestu, a aj takto chrániť spoločnosť pred podplácaním, ktoré bolo obžalovanému X. G. preukázané. Vlastníkom prepadnutej veci podľa § 60 ods. 6 Trestného poriadku sa stáva štát. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoby výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.