{"guid": "cb3fcfd1-4e88-4e57-b3e7-5e906c40eff8:ee73b09a-2aa2-48d3-9888-0e179418db44", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1", "spisova_znacka": "4T/33/2011", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/33/2011 z 4. 1. 2012", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 4. januára 2012, sp. zn. 4T/33/2011, ECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1", "identifikacne_cislo": "9511100111", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2012-01-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee73b09a-2aa2-48d3-9888-0e179418db44", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/33/2011\n9511100111\n04. 01. 2012\nzdenka cabanova\nECLI:SK:SSPK:2012:9511100111.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, pred samosudkyňou Zdenkou\nCabanovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.01.2012, v trestnej veci proti obžalovanému X.\nG. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, takto\nrozhodol:\nObžalovaný X. G. nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., ul. U. F. č. X, t. č. vo výkone trestu odňatia\nslobody v inej trestnej veci v ÚVTOS Prešov,\nje\n\nvinný, že\n\ndňa 14.04.2011 asi o 09.25 h v budove Okresného súdu v Prešove, na chodbe pred pojednávacou\nmiestnosťou č. 317, v ktorej sa malo konať hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci v konaní vedenom\npod sp. zn. XXT 12/11, ponúkol L.. X. X., prokurátorovi Okresnej prokuratúry v P., ktorý sa ako\nintervenujúci prokurátor mal zúčastniť na hlavnom pojednávaní a ktorý na chodbe čakal na začiatok\npojednávania, úplatok a to tak, že pristúpil k nemu tvárou v tvár na vzdialenosť asi 20 cm a pravou rukou,\nv ktorej mal zvinutú rolku eurobankoviek v nezistenej hodnote smeroval k ľavej ruke L.. X. X. so slovami:\n„...chcel som kúpiť koňak...“, ale L.. X. X. zabránil jeho ďalšiemu konaniu tak, že cúvol dozadu a povedal:\n„Čo to robíte, čo ste, niečo také neexistuje...“, a následne sa od neho vzdialil,\nteda\ninému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a čin spáchal voči\nverejnému činiteľovi,\ntým\n\nspáchal\n\nprečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,\nza\n\nto\n\nsa\n\nodsudzuje\n\npodľa § 323 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona\nna s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom\nOkresného súdu v Prešove, zo dňa 12.05.2011, sp. zn. XXT 12/2011 v spojení s rozsudkom Krajského\n\nsúdu v Prešove, zo dňa 31.08.2011, sp. zn. 1 Z. XX/XX-XXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento\nvýrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá aj trest prepadnutia veci a to sumy 1 605.€ (jedentisícšesťstopäť eur).\nPodľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.\nodôvodnenie:\nDňa 15. augusta 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal na\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na obvineného X. G., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ho vinil\nzo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný\nsa mal žalovaného skutku dopustiť na tom skutkovom základe, že\ndňa 14.04.2011 asi o 09.25 h v budove Okresného súdu v P., na chodbe pred pojednávacou miestnosťou\nč. 317, v ktorej sa malo konať hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci v konaní vedenom pod sp. zn. XX\nT 12/11, ponúkol L.. X. X., prokurátorovi Okresnej prokuratúry v P., ktorý sa ako intervenujúci prokurátor\nmal zúčastniť na hlavnom pojednávaní a ktorý na chodbe čakal na začiatok pojednávania, úplatok a\nto tak, že pristúpil k nemu tvárou v tvár na vzdialenosť asi 20 cm a pravou rukou, v ktorej mal zvinutú\nrolku eurobankoviek v nezistenej hodnote, smeroval k ľavej ruke L.. X. so slovami: „...chcel som kúpiť\nkoňak...“, ale L.. X. zabránil jeho ďalšiemu konaniu tak, že cúvol dozadu a povedal: „čo to robíte, čo ste,\nniečo také neexistuje...“, následne sa od neho vzdialil.\nVzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou\n8 rokov, vec postupom podľa § 241 Trestného poriadku preskúmala samosudkyňa.\nDňa 02.09.2011 vydala vo veci uznesenie, ktorým trestnú vec postúpila Okresnému súdu v P. ako\nsúdu príslušnému na prejednanie veci z dôvodu, že stíhaný trestný čin mal byť správne posúdený ako\nprečin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. nakoľko podľa Trestného zákona\núčinného do dňa 01.09.2011 je uvedený prečin v pomere špeciality k prečinu podplácania. Zároveň\nobvinenému a jeho obhajcovi doručila obžalobu a podľa § 240 Tr. por. vyzvala obvineného a jeho\nobhajcu, aby písomne oznámili súdu a ostatným stranám v konaní návrhy na vykonanie dôkazov vrátane\nzdôvodnenia takýchto návrhov. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR\npodal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd SR v Bratislave uznesením\nz 02.09.2011 sp. zn. 5 Z. 30/2011 napadnuté uznesenie zrušil a Špecializovanému trestnému súdu,\npracovisko Banská Bystrica prikázal, aby vo veci konal a rozhodol. Vyslovil právny názor, že skutok tak,\nako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, vykazuje všetky znaky prečinu podplácania podľa § 333 ods.\n1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.\nK výzve na návrh na vykonanie dôkazov sa obvinený ani jeho obhajca písomne nevyjadrili.\nZ odpisu z registra trestov samosudkyňa tiež zistila, že v tom čase obvinený X. G. bol rozsudkom\nsamosudcu Okresného súdu P. sp. zn. XX T 12/11 z XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu P. sp. zn. 1 Z. 75/11 z 31.08.2011 uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa\n§ 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. a prečin\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., bol mu uložený úhrnný trest\n\nodňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia.\nV tomto štádiu vývoja trestnej veci samosudkyňa postupom v zmysle § 241 ods. 1 písm. k) Trestného\nporiadku nariadila hlavné pojednávanie.\nV rámci vykonaného dokazovania súd vypočul obžalovaného, svedka L.. X. X., podľa § 263 ods. 1 Tr.\npor. prečítal výpoveď svedka U.. P. Y., podľa § 269 Tr. por. oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi zápisnicou o vydaní veci, fotodokumentáciou zaistených bankoviek, uznesením Okresného súdu P. vo\nveci XXT 12/2011, obžalobou Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. XPv 799/2010, zápisnicou z hlavného\npojednávania Okresného súdu P. v konaní XXT 12/11 z dní 17.03.2011, 14.04.2011, 12.05.2011, správou\no povesti z ÚVV P. a Mestského úradu P., odpisom z registra trestov. Oboznámil sa tiež s podstatným\nobsahom spisu Okresného súdu P. sp. zn. XXT 12/2011, najmä už s vyššie spomenutými rozsudkami\nsúdu prvého a druhého stupňa, nariadením výkonu trestu, uznesením okresného súdu o započítaní\nväzby.\nObžalovaný tak v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní nevypovedal a využil\nsvoje právo odoprieť výpoveď. Neurobil ani žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1, ods. 3 Tr. por.\nV rámci vyjadrenia sa ku vykonávaným dôkazom sa obmedzil na konštatovanie, že svedok L.. X. X.\nklamal, on bol po operácii zuba, v ruke nedržal bankovky ale vreckovku, ktorú na pojednávaní ukázal.\nTiež uviedol, že keď vošiel do chodby okresného súdu, pozdravil sa svedkovi L.. X. X., ktorý sa ho\nzároveň opýtal, čo je mu pán advokát G.. V rámci záverečného návrhu obžalovaný G. opäť uviedol, že\nsvedok L.. X. klamal, on mu podával len vreckovku, ktorú má aj teraz pri sebe.\nSvedok L.. X. X., prokurátor Okresnej prokuratúry P., bol vypočutý tak v rámci prípravného konania,\nako aj na hlavnom pojednávaní, pričom pri všetkých výsluchoch vypovedal rovnako. K veci uviedol, že\ndňa 14.04.2011 ako prokurátor išiel na Okresný súd v P., kde sa malo konať verejné zasadnutie vo\nveci odsúdeného L., malo sa rozhodovať o premene trestu a po verejnom zasadnutí sa malo konať\nhlavné pojednávanie v trestnej veci obžalovaného X. G., na ktorého bola podaná obžaloba pre prečin\npytliactva, zločin útoku na verejného činiteľa a prečin nebezpečného vyhrážania. Obžalobu podával v\ntejto veci on. Do chodby budovy okresného súdu sa dostavil približne medzi 09.20 hod. - 09.25 hod. a\nčakal, kedy bude vyzvaný do pojednávacej miestnosti na verejné zasadnutie. Krátko na to sa dostavil\nna chodbu aj obžalovaný X. G., ktorý niesol v ruke veľkú cestovnú tašku, usadil sa neďaleko neho. Po\nchvíli obžalovaný podišiel k nemu, keď prišiel do jeho bezprostrednej blízkosti, všimol si, že v pravej\nruke držal rolku eurobankoviek, ruku mal spustenú popri tele. Obžalovaný podišiel k nemu „na doraz“,\nna vzdialenosť asi 20 - 25 cm a povedal „...chcel som kúpiť koňak...“ a pravou rukou, v ktorej držal rolku\neurobankoviek, sa priblížil k jeho ľavej ruke. Ihneď odskočil od obžalovaného, prekvapilo ho to, v živote\nsa mu také niečo ešte nestalo. Odskočil od obžalovaného so slovami „čo je, čo to robíte, to neexistuje“.\nNásledne odišiel za stĺp. Všimol si, že obžalovaný si sadol ku svojej taške, pre stĺp si nevšimol, či,\nkedy a kde odložil obžalovaný rolku bankoviek. Potom bol zavolaný do pojednávacej miestnosti na\nverejné zasadnutie v inej veci, ktoré netrvalo dlho. Po jeho vykonaní ostal sám v pojednávacej miestnosti,\nlebo medzi verejným zasadnutím a hlavným pojednávaním vznikla malá prestávka, cez ktorú ihneď\ntelefonoval svojmu nadriadenému prokurátorovi okresnej prokuratúry a bezprostredne mu oznámil, čo\nsa mu na chodbe stalo. V pojednávacej miestnosti ostal na základe predchádzajúceho súhlasu sudcu,\nktorý viedol verejné zasadnutie.\nObžalovaného poznal, vedel, že sa jedná o obžalovaného X. G., ktorý ho pozdravil, keď vstúpil do chodby\nbudovy súdu. Nebolo to prvé pojednávanie v tejto trestnej veci a pokiaľ by sa dostavili všetci predvolaní\nsvedkovia, bol predpoklad, že v ten deň sa pojednávanie v trestnej veci obžalovaného ukončí. Na chodbe\nokrem nich dvoch nikoho nevidel, iné osoby tam prítomné neregistroval. Nevylúčil, že keďže chodba bola\nveľká, iné osoby tam mohli byť. V okamihu, kedy mu obžalovaný dával bankovky ale na chodbe nikto\nnebol. Rolka eurobankoviek vyčnievala obžalovanému z ruky asi 2 až 3 cm, podľa jej farebného zloženia\nišlo o eurobankovky. Nemal pochybnosť o tom, že obžalovaný v ruke držal eurobankovky. Obžalovaný\nsa k nemu tesne priblížil, oslovil ho, povedal vyššie uvedenú vetu, v pravej ruke mal zvinutú rolku a\ntouto rukou sa snažil priblížiť k jeho ľavej ruke, na základe tohto usúdil, že mu svedok eurobankovky\n\nchce dať. Predpokladal, keďže pojednávanie by sa v prípade účasti svedkov mohlo ukončiť a mohol byť\nukladaný dosť vysoký trest s použitím asperačnej zásady, že obžalovaný tak koná v súvislosti s jeho\ntrestnou vecou. Rozhodnutie súdu mohol ovplyvniť len v rámci záverečného návrhu do tej miery, ako\nmu to dovoľuje Trestný poriadok. Nevedel odhadnúť, aký časový úsek uplynul od ponúknutia bankoviek\ndo zadržania obžalovaného. Pripustil, že po tom, ako obžalovaný vošiel do budovy súdu a pozdravil sa\nmu, prebehla medzi nimi nejaká veta, otázka, ale nepamätal si presne, aká.\nSudcovi o tom, čo sa stalo na chodbe medzi ním a obžalovaným, povedal až pri prednese na\nhlavnom pojednávaní týkajúcom sa obžalovaného X. G., aby to sudca zaprotokoloval do zápisnice\no hlavnom pojednávaní. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý bolo hlavné pojednávanie vo veci proti\nobžalovanému v ten deň, t. j. 14.04.2011 odročené. On osobne príslušníkov PZ nezabezpečoval, urobil\ntak okresný prokurátor, ten zabezpečil ich následnú prítomnosť. Sudca na hlavnom pojednávaní vyzval\nobžalovaného, aby sa k jeho prednesu vyjadril, obžalovaný vtedy uviedol, že našiel niekde na chodbe\nalebo na schodoch 20 eurovku a myslel si, že je to jeho bankovka, teda svedka L.. X. X..\nZa splnenia podmienok uvedených v § 263 ods. 1 Tr. por. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná\nvýpoveď svedka U.. P. Y.. Výpoveď bola urobená v súlade s Trestným poriadkom, po vznesení obvinenia.\nO výsluchu tohto svedka bol písomne upovedomený obhajca obžalovaného L.. G. G., ktorý sa tohto\núkonu ale nezúčastnil. Písomné vyrozumenie o termíne výsluchu svedka obhajca prevzal ešte dňa\n06.07.2011.\nSvedok U.. P. Y., vyšetrovateľom OR PZ OKP P., v prípravnom konaní v súvislosti so zaistením veci od v\ntom čase obvineného X. G. uviedol, že s obžalovaným pred ani po skutku do styku neprišiel, bol pri tomto\núkone ako nezúčastnená osoba, obžalovaný vydal celkovú finančnú hotovosť v hodnote 1.605,- € v\nbankovkách rôznej nominálnej hodnoty, v čase vydávania veci mal peniaze uložené vo svojej peňaženke.\nUviedol tiež, že samotné vydanie veci sa uskutočnilo v oveľa neskoršom čase od údajného spáchania\nskutku, asi o 14.50 hod.\nK výpovedi tohto svedka obžalovaný uviedol, že tieto peniaze mal poukladané vo svojej peňaženke, boli\nurčené advokátovi L.. G. G. za jeho obhajobu vo veci vedenej na Okresnom súde v P..\nZo zápisnice o vydaní veci zo dňa 14.04.2011 a fotodokumentácie zaistených bankoviek, ktoré boli na\nhlavnom pojednávaní oboznámené podľa § 296 Tr. por., je zrejmé, že obžalovaný X. G. dňa 14.04.2011\no 14.40 hod. dobrovoľne vydal na účely trestného konania 2 ks bankovky v nominálnej hodnote 500,- €, 2\nks bankovky v nominálnej hodnote 200,- €, 1 ks bankovky v nominálnej hodnote 100,- €, 4 ks bankoviek\nv nominálnej hodnote 20,- €, 1 ks bankovky v nominálnej hodnote 10,- € a 3 ks bankoviek v nominálnej\nhodnote 5,- €.\nZ uznesenia Okresného súdu P. zo dňa 02.03.2011 sp. zn. XXT XX/XX-XXX, právoplatného 02.03.2011\nbolo možné zistiť, že obvinený X. G. bol prepustený v tomto konaní na slobodu za súčasného prijatia\npísomného sľubu, nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka, uloženia obmedzenia podľa\n§ 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. a uloženia povinnosti podľa § 80 ods. 2 Tr. por.\nNa obžalovaného X. G. bola dňa 08.02.2011 na Okresný súd P. prokurátorom Okresnej prokuratúry P.\nL.. X. X. podaná pod sp. zn. 3 P. 799/10-38 obžaloba v bode 1/ pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1\nTr. zák., zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., v bodoch\n2, 3, 4/ pre prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Veci bola\nna príslušnom súde pridelená sp. zn. XXT 12/2011.\nZo zápisníc z hlavného pojednávania je zrejmé, že v dňoch 17.03.2011, 14.04.2011, 12.05.2011 bolo\nvykonané hlavné pojednávanie na Okresnom súde P. vo veci tam vedenej pod sp. zn. XXT 12/11\nproti obžalovanému X. G., vo veci konal a rozhodoval samosudca L.. P. X., na pojednávaniach v dni\n17.03.2011 a 14.04.2011 sa ho zúčastnil prokurátor Okresnej prokuratúry P. L.. X. X.. Obžalovaný na\n\nprvom hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2011 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda\nže je vinný zo skutkov 2, 3, 4 obžaloby, ku skutku pod bodom 1 neurobil žiadne vyhlásenie, vyhlásenie\nk bodom 2, 3, a 4 bolo uznesením po súhlasnom stanovisku prokurátora prijaté. Na prvom pojednávaní\nbolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného a jedného svedka, pojednávanie bolo odročené\nna deň 14.04.2011 za účelom predvolania a výsluchu piatich svedkov.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2011, ktoré sa začalo o 10.00 h, boli prítomní aj štyria svedkovia,\nobžalovaný X. G. a prokurátor L.. X. X., nedostavil sa jeden svedok. Na začiatku pojednávania prokurátor\nL.. X. X. požiadal o slovo a podľa protokolácie uviedol: „Chcem uviesť, že obžalovaný mi pred začatím\nhlavného pojednávania na chodbe pred pojednávacou miestnosťou asi o 9.30 hod. ponúkal peniaze\nstočené v ruke, kde uviedol „Pán X. chcel som kúpiť koňak...“, ale ja som ho zastavil a odmietol som\nprevziať uvedené peniaze a na základe uvedeného, navrhujem odročiť pojednávanie na iný termín,\nvzhľadom na skutočnosť, že sa stal takýto prípad. Nemôžem pojednávať túto skutočnosť, musím\nnahlásiť nadriadenému a realizovať ďalšie úkony.“\nNásledne sa obžalovaný vyjadril, že „Chcem uviesť, že uvedenú dvadsiatku som našiel na chodbe a\nnakoľko na chodbe nikto nebol, myslel som si, že sú to Vaše a chcel som Vám ich iba vrátiť.“\nSamosudca následne prerušil hlavné pojednávanie, po prestávke samosudca oznámil, že prítomný\nprokurátor (svedok L. X.) sa cíti byť predpojatý a z okresnej prokuratúry nebolo možné zabezpečiť\nnáhradu, preto pojednávanie odročil na deň 12.05.2011.\nNa ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 12.05.2011 sa ho už zúčastnila prokurátorka Okresnej prokuratúry\nP. L.. U. U., obžalovaný bol predvedený z ústavu na výkon väzby. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený\nrozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným v bode 1/ z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr.\nzák., prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bodoch 2, 3, 4/ z prečinu\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., bol mu uložený podľa § 323\nods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. j), 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18\nmesiacov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie a to\naj za osoby oprávnené, prokurátorka na pojednávaní odvolanie nepodala, nevyjadrila sa.\nNa základe týchto vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že ku skutku došlo, a to tak, ako ho\nopisuje obžaloba a ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vinu obžalovaného preukazuje\npredovšetkým výpoveď svedka L.. X. X..\nSvedok L.. X. X. bez pochýb opakovane na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný mu ponúkal\nzvinutú rolku eurobankoviek so slovami „chcel som kúpiť koňak...“. Obžalovaný a svedok sa predtým\npoznali len v súvislosti s ich procesným postavením v trestnej veci, v ktorej bol obžalovaný stíhaný. Nie\nje žiadny dôvod pochybovať o tom, že svedok jasne videl rolku eurobankoviek, v osobe svedka ide o\ndôveryhodnú osobu, ktorého výpovedi súd nemal žiadny dôvod neuveriť. Je možnú usúdiť, a obžalovaný\nnijako tvrdenia tohto svedka nevyvrátil, že obžalovaný mu zväzok resp. rolku bankoviek núkal práve v\nsúvislosti s konaním, ktoré prebiehalo voči jeho osobe na Okresnom súde v P., kde bol svedok činný\nako prokurátor. O tejto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, keďže iné vzťahy medzi obžalovaným\na svedkom X. neboli. Ani samotný obžalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo\nmožné zistiť, že sa so svedkom stretol aj inokedy. Svedeckú výpoveď svedka L.. X. X. považoval súd\nza pravdivú. Verzia svedkom popísaných udalostí v jeho svedeckej výpovedi kontinuálne zapadá aj\ndo faktov, ktoré boli zistiteľné zo zápisníc z hlavného pojednávania konaného na Okresnom súde P. v\ntrestnej veci proti obžalovanému tam vedenej. Z nich jednoznačne vyplýva, že hlavného pojednávania\nna Okresnom súde v P. sa v dňoch 17.03.2011 a 14.04.2011 ako prokurátor Okresnej prokuratúry\nP. zúčastnil svedok L.. X. X.. Aj napriek tomu, že na deň 14.04.2011 sa dostavili vo veci predvolaní\nsvedkovia, toto hlavné pojednávanie bolo odročené na určitý termín s tým, že svedkovia nový termín\nhlavného pojednávania vzali na vedomie. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 14.04.2011\nbolo zistiteľné, že hneď na začiatku tohto pojednávania prokurátor, svedok L.. X. X. požiadal samosudcu\no slovo a uviedol základné skutočnosti o správaní sa obžalovaného, ktoré sa stali na chodbe budovy\n\nsúdu ešte pred začatím verejného zasadnutia v inej trestnej veci. V tejto zápisnici je zaprotokolované\naj vyjadrenie samotného obžalovaného. Oba vyjadrenia doslovne sú uvedené v predchádzajúcej časti\ntohto rozhodnutia. Z dôvodu, že prokurátor sa cítil byť „predpojatý“ - takto to bolo protokolované v\nsamotnej zápisnici z hlavného pojednávania, samosudca v hlavnom pojednávaní nepokračoval a toto\nodročil na deň 12.05.2011 na 10.30 h.\nPokiaľ ide o verziu podania inkriminovaných udalostí samotným obžalovaným, prezentovanú len v rámci\nvyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní k jednotlivým vykonaným dôkazom, teda že v ruke\nnedržal peniaze, ale vreckovku, lebo bol po operácii zuba, súd ju považoval za nepravdivú, zavádzajúcu,\nprezentovanú s jediným cieľom, zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V konečnom dôsledku svedok L.. X.\nX. ani na okamih vo svojej výpovedi nezapochyboval o tom, čo obžalovaný držal v ruke, že to bola rolka\neurobankoviek.\nJe potrebné zdôrazniť aj ďalšiu skutočnosť, o ktorej svedok vypovedal a to nie len v prípravnom konaní,\nale aj na hlavnom pojednávaní a síce, že keď obžalovaný s pravou rukou, v ktorej mal zvinutú rolku\neurobankoviek smeroval k jeho ľavej ruke, obžalovaný tento úkon prezentoval aj slovne vetou „...chcel\nsom kúpiť koňak...“ .\nSúd preto v konečnom dôsledku uveril výpovedi svedka L.. X., teda mal za to, že naozaj priamo nemuselo\nodznieť, aby svedok ako prokurátor ovplyvnil trestné konanie v prospech obžalovaného, z konania a\npostoja obžalovaného sa ale dalo usúdiť, že ponúkal peniaze v súvislosti s konaním vedeným proti\nobžalovanému na Okresnom súde v P.. To však nič nemení na tom, že aj v takomto prípade išlo zo strany\nobžalovaného o priame ponúkanie úplatku, a to v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu,\npričom úplatok bol ponúknutý verejnému činiteľovi - prokurátorovi činnému v trestnom konaní vedenom\nproti samotnému obžalovanému. Tým pádom boli podľa názoru súdu naplnené všetky zákonné znaky\nskutkovej podstaty prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, z ktorého\nho súd uznal vinným.\nSúd mal za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa\nktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.\nPrečinu podplácania v zmysle § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému v súvislosti\ns obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo, alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne\nalebo sľúbi úplatok. Podľa odseku 2 písm. b) tohto ustanovenia je postihované konanie, keď spácha čin\nuvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.\nPodľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie\nmajetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Táto definícia úplatku zahŕňa všetko,\npričom za plnenie materiálnej povahy treba považovať aj zvýhodnenie iného.\nPodľa § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie o. i. aj\nprokurátor ..., ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola\nv rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného\nčiniteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti\ns jeho právomocou a zodpovednosťou. ...\nZa takejto situácie z hľadiska právnej kvalifikácie je úplne jedno, či obžalovaný G. svedka L.. X. X.\nžiadal, aby nejakým spôsobom intervenoval v jeho trestnej veci v jeho prospech. Dôležité je to, že\nmu ponúkol finančnú sumu a to za situácie, za ktorej bolo jednoznačné, že sa tak stalo v súvislosti s\njeho trestným konaním vedeným na Okresnom súde v P., kde svedok L.. X. X. vystupoval ako verejný\nčiniteľ vykonávajúci právomoc danú mu príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a iných právnych\npredpisov v konkrétnom trestnom konaní, pričom na vyplatenie tejto sumy svedok L.. X. X. nemal žiadny\n\nprávny nárok. Pri poskytovaní úplatku je teda v podstate irelevantné, či sa žiada, alebo nežiada porušenie\nprávne či inak záväzných pravidiel, dôležité je to, že sa ponúka, sľubuje alebo dáva plnenie majetkovej,\nči nemajetkovej povahy, na ktoré neexistuje právny nárok. V tomto prípade niet sporu o tom, že finančné\nprostriedky ponúkané prokurátorovi, svedkovi L.. X. X., obžalovaným X. G. v konkrétnom trestnom\nkonaní, kde obaja sú proti sebe stojace strany trestného konania, môžu byť považované len za úplatok.\nZ povahy veci je zrejmé, že obžalovaný chcel, aby mu prokurátor vo svojom procesnom postavení v\nrámci prebiehajúceho trestného konania pred súdom „prilepšil“ hoci nevysloveným spôsobom.\nTiež je zrejmé, že úplatok bol poskytnutý v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.\nSúvislosť medzi podplácaním, prijímaním úplatku a obstarávaním veci všeobecného záujmu je daná\nvtedy, ak úplatok má vzťah k činnosti, ktorá spadá pod obstarávanie veci všeobecného záujmu. Vedenie\na zastupovanie štátu v trestnom konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi je bezpochyby\nobstarávanie veci všeobecného záujmu. Treba ešte uviesť, že pojem veci všeobecného záujmu nie\nje obsahovo zhodný s plnením úloh spadajúcich do právomoci verejného činiteľa, je širší a patrí sem\nobstarávanie všetkých úloh, na splnení ktorých má záujem celá spoločnosť alebo aspoň väčšia skupina\nobčanov. Obstarávanie veci všeobecného záujmu nie je len rozhodovanie, ale aj iná činnosť, ktorá\npriamo súvisí s plnením spoločensky významných úloh. V tomto prípade prokurátor obstarával vec\nvšeobecného záujmu tým, že vystupoval v konkrétnom trestnom konaní vedenom proti obžalovanému\nako procesná strana, ktorá podávala na obžalovaného obžalobu, na základe ktorej prebiehalo pred\nsúdom konanie voči obžalovanému X. G..\nPokiaľ ide o druh a výmery trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným\nskutočnostiam, k spôsobu spáchania trestného činu, stupňu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto\nkonania, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti.\nV súvislosti s typovou spoločenskou nebezpečnosťou trestného činu podplácania je potrebné zdôrazniť,\nže nebezpečenstvo korupcie ako protispoločenského javu zdôrazňuje nielen náš Trestný zákon a\nvnútroštátne predpisy ako celok, ale aj medzinárodný trestno-právny dohovor o korupcii, ktorý bol\nvyhlásený v Zbierke zákonov SR pod číslom 375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia, či už formou\npodplácania alebo prijímania úplatkov ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva\ndobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu\nrozvoju a v konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií i morálne základy\nspoločnosti.\nPokiaľ ide o individuálny stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, súd konštatoval, že obžalovaný je z\nmiesta svojho bydliska i ústavu na výkon väzby hodnotený v podstate neutrálne. V registri trestov má\nobžalovaný jeden záznam a to odsúdenie vo vyššie spomenutom konaní Okresného súdu P. sp. zn.\nXXT 12/2011. Obžalovaný X. G. bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu P. sp. zn. XX T 12/11 z\n12.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu P. sp. zn. 1 Z. 75/11 z 31.08.2011 uznaný vinným\nzo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., prečinu\npytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2\npísm. a), b) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov\nso zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonáva.\nPodľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,\nako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný\ntrest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia spolu s uložením\nsúhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky\nďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V\nrámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej\nhodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti,\nak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.\n\nKeďže v tomto konaní súd odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého\nstupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin v konaní vedenom na Okresnom súde P.\npod sp. zn. XX T 12/2011, uložil mu trest súhrnný v zmysle prv citovaného právneho ustanovenia. Preto\nzrušil výrok o trestne v spomenutom rozsudku a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému súhrnný\ntrest za všetky vyššie uvedené spáchané skutky, za súčasného zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí na\ntento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac\númyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými\nskutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie\ntrestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby\nodňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri\nmladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci\núhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených\ntrestných činov.\nV konkrétnom prípade súd ukladal úhrnný trest za štyri úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom\na to trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona.\nBol preto povinný pri ukladaní trestu použiť tzv. asperačnú (zostrovaciu) zásadu, teda ustanovenie\n§ 41 ods. 2 Trestného zákona. Trest odňatia slobody ukladal súd obžalovanému podľa zákonného\nustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa § 323 ods. 2\nTrestného zákona, pri ktorom zákon stanovuje trestnú sadzbu 3 roky až 8 rokov. Podľa § 41 ods. 2\nTrestného zákona v danom prípade preto súd ukladal trest odňatia slobody v sadzbe resp. v rozpätí\nod 6 rokov 10 mesiacov do 10 rokov 8 mesiacov, keď horná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o jednu\ntretinu. Súd ukladal trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody, teda v súlade\ns ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona.\nSúd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona\ntú skutočnosť, na ktorú prihliadol aj Okresný súd v P., že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním\nvšetkých trestných činov. Keďže súd obžalovanému ukladal trest súhrnný v zmysle ustanovenia § 42\nods. 1 Trestného zákona, odsúdenie v konaní Okresného súdu P. XX T 12/2011 nemohol brať do úvahy\nako priťažujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť však súd vyhodnotil v zmysle § 37 písm. h) Trestného\nzákona skutočnosť, že obžalovaný, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest, spáchal viac trestných činov.\nV zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade je pomer\npoľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnovážny.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že\nim zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli\nriadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia pri určovaní druhu trestu\na jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nSúd prihliadol tiež na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým\nje ochranné, preventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti.\nPrihliadnuc ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd obžalovanému X. G. uložil trest odňatia\nslobody, ktorý mu vymeral v rámci určenej trestnej sadzby podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného\nzákona. Vzhľadom na spôsob spáchania trestnej činnosti a okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu\ntrestnej činnosti mal súd za to, že trest odňatia slobody vymeraný pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej\nsadzby, určenej s prihliadnutím na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, v dostatočnom rozsahu\n\nsplní účel tak, ako je tento definovaný v už citovanom ustanovení § 34 Trestného zákona. Pri výmere\ntrestu súd prihliadol na spôsob spáchania prečinu podplácania, na pohnútku obžalovaného, ako aj na\nprejavený postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti. Uložený trest vo výmere 7 rokov a 6\nmesiacov považoval súd za dostatočný a primeraný, rešpektujúc vymedzené základné zásady ukladania\ntrestu uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona.\nZaradenie obžalovaného X. G. pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia je v tomto prípade dané ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podľa\nktorého súd zaradí páchateľa pre výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s\nminimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol\nvo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na\nspáchanie trestného činu.\nAko vyplýva z už vyššie uvedeného, niet pochýb o tom, že obžalovaný X. G. sa stíhaného trestného\nčinu dopustil ako je uvedené vyššie, keď ponúkal úplatok. Preto mu súd uložil aj trest prepadnutia\nveci a to finančnej hotovosti v objeme 1 605.-€, ktorú obžalovaný vydal, ako to vyplýva zo zápisnice o\nvydaní veci zo dňa 14.04.2011, ktorá čiastka bola použitá na spáchanie trestného činu. Počas trestného\nkonania nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že finančná hotovosť patrila obžalovanému, ako páchateľovi\ntrestného činu. Súd mal za to, že k dosiahnutiu vyššie uvedeného účelu trestu, najmä vzhľadom k\ncharakteru trestnej činnosti obžalovaného, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj takýto druh trestu, a\naj takto chrániť spoločnosť pred podplácaním, ktoré bolo obžalovanému X. G. preukázané.\nVlastníkom prepadnutej veci podľa § 60 ods. 6 Trestného poriadku sa stáva štát.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia\nrozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoby výslovne nevzdala. Oznámením\nrozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.\nOdvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko\nBanská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}