Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 2T/24/2012 9512100103 03. 12. 2012 vladimir peteja ECLI:SK:SSPK:2012:9512100103.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku JUDr. Vladimír Peteja, v trestnej veci proti L. G. obžalovanej z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.12.2012 v Pezinku, takto rozhodol: L. G. N V. D. Č. I. N V Á. (rodné priezvisko L.) nar. X.X.XXXX v B., trvalé Q. P., U. Č.. XXXX/XX, rozvedená, národnosti slovenskej, t. č. v mieste trvalého bydliska j e v i n n á, ž e dňa 14.3.2012 v čase od 09:00 hod. do 09:31 hod. počas úradných hodín, v kancelárii referentky M. Č. nachádzajúcej sa na prízemí, v budove pobočky Sociálnej poisťovne v W., na M. P. Č.. XX poskytla L.. J. Q. úplatok vo forme finančnej hotovosti, v presne nezistenej výške, v obálke v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zák. NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, teda inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytla úplatok, čím spáchala prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. Za
to
sa
odsudzuje:
Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 36 písm. j) s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na jeden rok odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, v priebehu ktorého bola vypočutá obžalovaná, svedok, bol vykonaný obrazovo-zvukový záznam na technickom zariadení a boli prečítané listinné dôkazy. Obžalovaná L. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že to čo je uvedené v obžalobe sa nezakladá na pravde. Na svoju obhajobu uviedla, že L.. Q. žiadne peniaze nedávala, nemala ich ani pri sebe, ani tam s takým úmyslom nešla. Potvrdila, že lekárovi dala v obálke písomnú správu a zrejme došlo k nedorozumeniu, keď sa lekár domnieval, že mu dala úplatok. Svedok L.. J. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nepamätal, či mu niečo L.. G. dávala počas prejednávania jej invalidity, ale keď si počas prípravného konania pozrel audiovizuálny záznam videl tam, že pani G. mu dávala nejakú obálku, ktorú nechcel prijať, lebo predpokladal, že tam môže byť nejaká finančná hotovosť. Svedok nevedel uviesť čo v tej obálke bolo. On to odmietal, lebo predpokladal, že to je finančná hotovosť. Svedok tiež uviedol, že obsah obálky v žiadnom prípade nebral ako úplatok, bral to tak, že je to pozornosť, pretože tá obálka, mu bola dávaná už po vynesení jeho posudku. Nakoľko už žiadateľke priznal mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, tá obálka už nemohla ovplyvniť jeho posudok. Súd vykonal dôkaz prehratím zvukového záznamu na technickom zariadení, z ktorého bolo zistené, tak ako uviedol svedok, bola mu počas rozhovoru L.. G.Č. podaná obálka, ktorú si on dal do vrecka bieleho plášťa. Hodnotiac získané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne súd ustálil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzal za preukázané, že obžalovaná L.D. G. potom, čo jej L.. Q. pri ústnom prejednávaní jej invalidity priznal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, podala mu obálku s hotovosťou ktorej výška nebola presne zistená, v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zák. NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Obhajobu obžalovanej súd hodnotil jednoznačne ako účelovú. Naopak súd posúdil výpoveď svedka L.. Q. ako hodnovernú a presvedčivú. Konanie obžalovanej súd právne kvalifikoval ako trestný čin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytla úplatok. Ponúkanú sumu, v akejkoľvek výške, je potrebné považovať za úplatok tak, ako to predpokladá ustanovenie § 131 ods. 3 Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by vylučovala trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej, alebo by vylučovala trestnosť jej konania. Konania kladeného jej za vinu sa dopustila v úmysle priamom. Obžalovaná sa podľa správy z miesta trvalého bydliska do spoločenského a verejného života nezapája. Mestský úrad voči nej neviedol žiadne konanie vo veci porušovania verejného poriadku. Obžalovaná pracuje v B. P. F. Snine. Z jej pracovného hodnotenia vyplýva, že k plneniu pracovných povinností nepristupuje iniciatívne a zodpovedne. V odpise z registra trestov má záznam z roku 1977, pričom jej bol uložený peňažný trest, po jeho zaplatení sa na ňu hľadí ako by nebola odsúdená. V rámci úvah o určení druhu trestu a jeho výmeru súd prihliadol u obžalovanej na spôsob spáchania činu a následok, zohľadnil poľahčujúce okolnosti ako aj osobu páchateľa. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona súd posúdil, pri prezumpcii fikcie neodsúdenia, riadny život obžalovanej pred spáchaním trestného činu. Žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona v konaní obžalovanej súd nevzhliadol. Postupujúc v zmysle zásad ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a v rámci úvah o výmere trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby upravenej v zmysle zásad ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov. V zmysle ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu vo výmere jedného roka. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.