Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Sfk/3/2026 6021200405 26. 08. 2026 JUDr. Katarína Benczová ECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., vo veci žalobcu: ROFER s.r.o., IČO: 47 534 443, so sídlom Madáchova 17, 943 60 Nána, právne zastúpeného: JUDr. Lenka Jašo Choma, advokátka, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101302050/2021 z 22. júla 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-12S/2/2021-86 z 23. októbra 2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100000884/2021 zo 4. januára 2021 (ďalej len „Protokol“). Následne správca dane rozhodnutím č. 100426433/2021 z 12. marca 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 99 093,50 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019. 2. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru (syr Goldi 45%) od deklarovaného dodávateľa Milki Food s.r.o, pričom dospel k záveru, že deklarovaný dodávateľ Milki Food s.r.o. nepreukázal nákup tovaru od spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.). Na začiatku reťazca totiž bola spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o., ktorá nepotvrdila dodávky pre spoločnosť Nemes Fruit s.r.o. Podľa správcu dane potom nemohol byť deklarovaný tovar dodaný ďalej práve dodávateľskej spoločnosti Milki Food s.r.o. a následne žalobcovi. Dodanie tovaru v obchodnom reťazci žalobca › Milki Food s.r.o. › vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) › P.K.S. AGRO FARM s.r.o., tak zostalo nepreukázané. 3. Správca dane vychádzal z nasledovných skutočností: - spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o. nepotvrdila dodávky pre odberateľa vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.), - spoločnosti Milki Food s.r.o. a Nemes Fruit s.r.o., neskôr vazsig s.r.o., boli v čase kontroly nekontaktné a mali len virtuálne sídlo, pričom v čase deklarovaných obchodov mali sídlo rovnaké na adrese Hlavná 48, Dunajská Streda,
- spoločnosti Milki Food s.r.o. a vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) nedisponovali skladovými priestormi, zamestnancami ani dostatočnými finančnými prostriedkami, ich ekonomická činnosť bola čisto len fakturačná a k reálnemu zdaniteľnému obchodu neprichádzalo, - spoločnosť vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) pri opakovaných výzvach v iných daňových kontrolách nepredložila požadované doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2019, - u spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) nedošlo len k zmene obchodného mena, ale aj k zmene spoločníka a konateľa na občana Rumunska, - u spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) nebol v preverovanom období na adrese bydliska zastihnutý konateľ tejto spoločnosti ani si neprevzal predvolanie, - zistená bola prepojenosť konateľa spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.), ktorý v čase deklarovaných obchodov bol splnomocnený na zastupovanie pre elektronickú komunikáciu spoločnosti Milki Food s.r.o. 4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101302050/2021 z 22. júla 2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutia správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Dodal, že pri miestnom zisťovaní 11. decembra 2020 zamestnanci správcu dane v rámci iného konania preverovali sídlo žalobcu a hoci sa podľa zápisnice tovar nachádzal v klimatizovanom boxe pripravenom na expedíciu, uvedené však neznamená, že sa jednalo o tovar od dodávateľa Milki Food s.r.o., dodaného v zdaňovacom období máj 2019, tak ako vo svojom vyjadrení uvádzal žalobca. K potvrdeniu naskladňovania a vyskladňovania tovaru v priestoroch žalobcu, a to konateľom spoločnosti, jeho manželkou a otcom, žalovaný uviedol, že pri svedeckých výpovediach rodinných príslušníkov je predpoklad, že uvedení svedkovia potvrdia dodanie fakturovaného tovaru. Pri svedeckých výpovediach vodičov prepravných spoločností a správcu prenajatého areálu je podľa žalovaného predpoklad, že svedkovia potvrdia dodanie fakturovaného tovaru, napriek tomu, že vedia potvrdiť iba všeobecne dodanie tovaru do prenajatých priestorov žalobcu a nie dodanie konkrétneho tovaru uvedeného na faktúrach. V ostatnom sa žalovaný stotožnil so správcom dane a uzavrel, že vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, je predloženie zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov nedostatočné. II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorej Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-12S/2/2021-86 z 23. októbra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vyhovel, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. V odôvodnení správny súd uviedol, že pokiaľ daňové orgány založili pochybnosti o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom Milki Food s.r.o., na nezrovnalosti na subdodávateľskom stupni obchodného reťazca, resp. na okolnostiach, týkajúcich sa nesúčinnosti, resp. nekontaktnosti dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľov, ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samé osebe (bez ďalšieho) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie, alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa, či subdodávateľov a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca. 7. Správny súd pokračoval, že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo z 3. septembra 2020 sú hmotnoprávne podmienky splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný - „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.“
8. Nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi jeho dodávateľa, považoval správny súd za skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a za ktoré v zásade nezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (žalobca). Podľa správneho súdu, nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Správny súd uviedol, že nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022). 9. Správny súd skonštatoval, že nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného reťazca samé osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Zároveň nemožnosť kontaktovať sa s osobami oprávnenými konať za dodávateľa v čase realizácie obchodu, ako aj pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, nie sú skutočnosťami objektívne spôsobilými založiť kvalifikované pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne vyvolať prenos dôkazného bremena na daňový subjekt. Pokiaľ vykonané dokazovanie k preukazovaniu podvodu ani nesmerovalo, otázka obozretnosti žalobcu nie je a ani nemohla byť východiskom pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov [napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) sp. zn. 2Sfk/79/2022 z 21. augusta 2024]. III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní 10. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Mal za to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky odpočítania dane z dôvodu, že nepreukázal dostatočne relevantným spôsobom samotné dodanie tovaru, t. j. existenciu dodávaného tovaru. Žalobca bol vyzvaný a oboznámený, aby preukázal hodnoverným spôsobom samotné dodanie tovaru, čo sa však nestalo. Existencia dodávaného tovaru nebola potvrdená ani dodávateľom žalobcu z dôvodu jeho nekontaktnosti. 12. Sťažovateľ pokračoval, že zákonne zistené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že samotný tovar nebol dodaný. Správca dane dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutočnosti, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o predmetnom zdaniteľnom plnení. Jasný dôkaz správcu dane v spise o nedodaní samotného tovaru v zistenom obchodnom reťazci, následná nekontaktnosť s obchodnými partnermi žalobcu, rovnaké adresy sídiel spoločností obchodných partnerov žalobcu bez obchodných priestorov na samotné dodanie tovaru zakladajú kvalifikované pochybnosti o zdaniteľnom dodaní tovaru ako jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane. Sťažovateľ tiež zastal názor, že zistenia správcu dane nielenže nepotvrdili dodanie tovaru žalobcovi, ale aj vyvrátili možnosť dodania samotného tovaru ako zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o DPH. Sťažovateľ a aj správca dane v kontexte týchto kvalifikovaných a relevantných zistení usúdili a konštatovali, že nie je možné priznať žalobcovi právo na odpočítanie dane, keďže samotná existencia tovaru, ako hlavná podmienka pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle zákona o DPH, bola vyvrátená. 13. Záverom sa tak sťažovateľ nestotožnil s právnym posúdením správneho súdu, že z procesného hľadiska nebolo dostatočne relevantným spôsobom spochybnené nesplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, a teda nepriznanie práva samotného. Sťažovateľ oprel svoju argumentáciu o rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/23/2025 z 24. júna 2025, z ktorého odcitoval jednotlivé odseky. 14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
15. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu 21. januára 2026 a ten o veci rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 16. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Spornou skutočnosťou je správnosť záveru súdu, že sťažovateľ relevantne nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH žalobcom. 18. Kasačný súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia v inom konaní už bola obdobná vec žalobcu s totožným predmetom dodania, totožným obchodným reťazcom, takmer identickým rozsudkom správneho súdu a so zhodne nastolenou právnou otázkou, ku ktorej tunajší súd vyslovil právny názor v rozsudku sp. zn. 4Sfk/4/2026 z 23. apríla 2026 (zdaňovacie obdobie august 2019). Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto argumentácie odchýliť. Nasledovne uvádza jeho vybrané časti: „30. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. 31. Žalovaný v kasačnej sťažnosti vyslovil nesúhlas so závermi správneho súdu, poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sfk/23/2025 a zdôrazňoval, že v predmetnej veci nebola preukázaná samotná materiálna existencia tovaru. Napadnutý rozsudok (k tomu pozri bod 31. napadnutého rozsudku), rovnako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z konštatovania, že správcom dane bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom Milki Food s.r.o. 32. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. 33. Tvrdenie v kasačnej sťažnosti, že žalobca dostatočne relevantným spôsobom nepreukázal samotnú existenciu tovaru je v rozpore s tvrdeniami žalovaného v administratívnom konaní, v ktorom bolo konštatované, že žalobca nepreukázal, že tovar deklarovaný na faktúrach bol skutočne dodaný dodávateľom Milki Food s.r.o. Vo vzťahu k materiálnej existencii plnenia daňové orgány uviedli, že nebolo potrebné skúmať trasu kamiónov (k tomu pozri str. 8 napadnutého rozhodnutia) a nevyhovel návrhu na vypočutie výpovede vodičov prepravných spoločností (k tomu pozri str. 7 napadnutého rozhodnutia). 34. Kasačná argumentácia sťažovateľa ide teda nad rámec pôvodne tvrdených dôvodov v administratívnom konaní, keď existuje nesúlad medzi dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) a argumentáciou sťažovateľa prezentovanou v kasačnej sťažnosti (materiálna existencia tovaru). 35. Kasačný súd sa v tomto konaní nemôže odkloniť od záverov žalovaného, ktorými je viazaný (§ 135 SSP), a to najmä v kontexte právneho dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, resp. jeho odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, pretože prípadné prekvalifikovanie splnenia jednotlivých hmotnoprávnych podmienok zo strany kasačného súdu, by mohlo viesť k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. 36. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) postavili na skutočnostiach, ktoré sú mimo sféry a dosahu žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia. Správny súd tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024, podľa ktorého „nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného reťazca samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH/oslobodenie od DPH ... (ak nie je sporná existencia tovaru a jeho použitie sťažovateľom na zdaniteľné plnenia).“ 37. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 skonštatoval nesprávne právne posúdenie nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu ako kontrolovaného
daňového subjektu. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-610/19 Vikingo Fővállalkozó: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.“ 38. Vo vzťahu k spochybneniu dodávateľa ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad okolností, ktoré samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH - (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64. 39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dostatočne nepoukázal na skutkové a právne okolnosti veci, v zmysle ktorých by vyplývali odlišné závery ako z ustálenej judikatúry. 40. V tu prejedávanej veci síce daňové orgány explicitne neuviedli, že materiálna existencia tovaru bola preukázaná, avšak viedli dokazovanie smerom k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Daňové orgány zároveň odmietli návrhy na vykonanie dokazovania smerujúceho k preukázaniu existencie tovaru (syr Goldi 45 %) s odôvodnením, že by tým nedošlo k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Pre ďalší postup vo veci bude preto rozhodujúce, aby bolo jednoznačne ustálené, či daňové orgány vo svojej podstate skutočne spochybňujú materiálnu existenciu plnenia - a tým jednu z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. 41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného neboli námietky sťažovateľa spôsobilé zvrátiť závery správneho súdu, ktorý preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle dôvodov v ňom uvedených. [...] 43. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti argumentoval aj závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/23/2025, avšak tieto východiská nedostatočne aplikoval na konkrétnu vec. Tým do podstatnej miery rezignoval na znenie ustanovenia § 440 ods. 2 SSP prvá veta („2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.“) 44. V kasačnom konaní - v ktorom sťažovateľ namieta nesprávne posúdenie veci správnym súdom by tento mal adresne a čo najpresnejšie pomenovať nedostatky v napadnutom rozhodnutí správneho súdu v kontexte jeho právnych záverov, tieto by mal zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou a mal by formulovať alternatívny právny výklad, resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru. 45. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, a preto túto postupom podľa § 461 SSP zamietol. 46. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku v spojení s napadnutým rozsudkom automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet DPH z predmetných faktúr. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v smere naznačenom kasačným súdom, t. j. aby buď relevantne odôvodnil nesplnenie konkrétnych hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok predmetného práva, príp. podľa potreby doplnil dokazovanie - a následne vydal nové rozhodnutie, ktoré bude náležite a jednoznačne odôvodnené s nezameniteľným vymedzením okolnosti, ktorá by bola dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (ak aj v ďalšom konaní žalovaný bude mať za to, že toto právo žalobcovi nemôže byť priznané).“
V. Záver 19. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. Sťažovateľ bude po vrátení veci povinný sa opätovne zaoberať vyhodnotením splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH u žalobcu, jasne a zrozumiteľným spôsobom tieto skutočnosti zadefinuje a svoje rozhodnutie riadne odôvodní s ohľadom na zistené skutočnosti, ako aj na aktuálnu judikatúru. V prípade, ak sťažovateľ založí svoje závery na nesplnení ktorejkoľvek z hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, bude povinný tento záver následne aj relevantne odôvodniť. Osobitne sa v tejto súvislosti vyjadrí k tomu, či je v predmetnej veci sporná samotná existencia dodaného tovaru, alebo podmienka dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ však sťažovateľ skonštatuje, že dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH bola účasť žalobcu na daňovom podvode v dodávateľskom reťazci, bude úlohou sťažovateľa náležite ozrejmiť skutočnosti svedčiace o tom, že v danom prípade došlo k spáchaniu daňového podvodu. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. 21. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému - sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.