{"guid": "48b313fc-244c-4ac4-9565-6aba24df6f13:3882bc6d-2d34-4981-8705-e08920285ed9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1", "spisova_znacka": "3Sfk/3/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/3/2026 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. augusta 2026, sp. zn. 3Sfk/3/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1", "identifikacne_cislo": "6021200405", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3882bc6d-2d34-4981-8705-e08920285ed9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Sfk/3/2026\n6021200405\n26. 08. 2026\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2026:6021200405.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr.\nPetra Potáscha, PhD., vo veci žalobcu: ROFER s.r.o., IČO: 47 534 443, so sídlom Madáchova 17,\n943 60 Nána, právne zastúpeného: JUDr. Lenka Jašo Choma, advokátka, so sídlom Horné záhrady 2,\n974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101302050/2021 z 22. júla 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v\nBratislave č. k. NR-12S/2/2021-86 z 23. októbra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\nzameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019, o výsledku\nktorej vyhotovil Protokol č. 100000884/2021 zo 4. januára 2021 (ďalej len „Protokol“). Následne správca\ndane rozhodnutím č. 100426433/2021 z 12. marca 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 99 093,50 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019.\n2. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru (syr Goldi 45%) od deklarovaného\ndodávateľa Milki Food s.r.o, pričom dospel k záveru, že deklarovaný dodávateľ Milki Food s.r.o.\nnepreukázal nákup tovaru od spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.).\nNa začiatku reťazca totiž bola spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o., ktorá nepotvrdila dodávky pre\nspoločnosť Nemes Fruit s.r.o. Podľa správcu dane potom nemohol byť deklarovaný tovar dodaný ďalej\npráve dodávateľskej spoločnosti Milki Food s.r.o. a následne žalobcovi. Dodanie tovaru v obchodnom\nreťazci žalobca › Milki Food s.r.o. › vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) › P.K.S. AGRO\nFARM s.r.o., tak zostalo nepreukázané.\n3. Správca dane vychádzal z nasledovných skutočností:\n- spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o. nepotvrdila dodávky pre odberateľa vazsig s.r.o. (do 27. januára\n2020 Nemes Fruit s.r.o.),\n- spoločnosti Milki Food s.r.o. a Nemes Fruit s.r.o., neskôr vazsig s.r.o., boli v čase kontroly nekontaktné\na mali len virtuálne sídlo, pričom v čase deklarovaných obchodov mali sídlo rovnaké na adrese Hlavná\n48, Dunajská Streda,\n\n- spoločnosti Milki Food s.r.o. a vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) nedisponovali\nskladovými priestormi, zamestnancami ani dostatočnými finančnými prostriedkami, ich ekonomická\nčinnosť bola čisto len fakturačná a k reálnemu zdaniteľnému obchodu neprichádzalo,\n- spoločnosť vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) pri opakovaných výzvach v iných\ndaňových kontrolách nepredložila požadované doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2019,\n- u spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) nedošlo len k zmene obchodného\nmena, ale aj k zmene spoločníka a konateľa na občana Rumunska,\n- u spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.) nebol v preverovanom období na\nadrese bydliska zastihnutý konateľ tejto spoločnosti ani si neprevzal predvolanie,\n- zistená bola prepojenosť konateľa spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27. januára 2020 Nemes Fruit s.r.o.),\nktorý v čase deklarovaných obchodov bol splnomocnený na zastupovanie pre elektronickú komunikáciu\nspoločnosti Milki Food s.r.o.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101302050/2021 z 22. júla 2021 (ďalej aj „rozhodnutie\nžalovaného“) prvostupňové rozhodnutia správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.\nDodal, že pri miestnom zisťovaní 11. decembra 2020 zamestnanci správcu dane v rámci iného\nkonania preverovali sídlo žalobcu a hoci sa podľa zápisnice tovar nachádzal v klimatizovanom boxe\npripravenom na expedíciu, uvedené však neznamená, že sa jednalo o tovar od dodávateľa Milki Food\ns.r.o., dodaného v zdaňovacom období máj 2019, tak ako vo svojom vyjadrení uvádzal žalobca. K\npotvrdeniu naskladňovania a vyskladňovania tovaru v priestoroch žalobcu, a to konateľom spoločnosti,\njeho manželkou a otcom, žalovaný uviedol, že pri svedeckých výpovediach rodinných príslušníkov je\npredpoklad, že uvedení svedkovia potvrdia dodanie fakturovaného tovaru. Pri svedeckých výpovediach\nvodičov prepravných spoločností a správcu prenajatého areálu je podľa žalovaného predpoklad, že\nsvedkovia potvrdia dodanie fakturovaného tovaru, napriek tomu, že vedia potvrdiť iba všeobecne\ndodanie tovaru do prenajatých priestorov žalobcu a nie dodanie konkrétneho tovaru uvedeného na\nfaktúrach. V ostatnom sa žalovaný stotožnil so správcom dane a uzavrel, že vzhľadom na spochybnenie\nreálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, je predloženie zákonom\npožadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov nedostatočné.\nII. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie\n5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorej Správny súd v Bratislave (ďalej len\n„správny súd“) rozsudkom č. k. NR-12S/2/2021-86 z 23. októbra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nvyhovel, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. V odôvodnení správny súd uviedol, že pokiaľ daňové orgány založili pochybnosti o dodaní tovaru\ndeklarovaným dodávateľom Milki Food s.r.o., na nezrovnalosti na subdodávateľskom stupni obchodného\nreťazca, resp. na okolnostiach, týkajúcich sa nesúčinnosti, resp. nekontaktnosti dodávateľa žalobcu\na jeho subdodávateľov, ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ\nidentifikovala rad okolností, ktoré samé osebe (bez ďalšieho) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú\npochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočet DPH. Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť,\nnedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie, alebo dodanie tovaru na strane\ndodávateľa, či subdodávateľov a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca.\n7. Správny súd pokračoval, že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo z 3.\nseptembra 2020 sú hmotnoprávne podmienky splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru\nalebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že\nvznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie\nkonkretizovaný - „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva\nna odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach\na uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou\npodmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou\nexistenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu\nna základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných\ntransakcií.“\n\n8. Nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi jeho\ndodávateľa, považoval správny súd za skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a za ktoré\nv zásade nezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (žalobca). Podľa\nsprávneho súdu, nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné\nprocesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Správny súd uviedol, že\nnedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní\nexistencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými\ndaňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022).\n9. Správny súd skonštatoval, že nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného\nreťazca samé osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Zároveň nemožnosť kontaktovať sa s osobami\noprávnenými konať za dodávateľa v čase realizácie obchodu, ako aj pochybnosti na subdodávateľských\nstupňoch obchodného reťazca, nie sú skutočnosťami objektívne spôsobilými založiť kvalifikované\npochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne vyvolať prenos\ndôkazného bremena na daňový subjekt. Pokiaľ vykonané dokazovanie k preukazovaniu podvodu ani\nnesmerovalo, otázka obozretnosti žalobcu nie je a ani nemohla byť východiskom pri posudzovaní\noprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov [napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) sp. zn.\n2Sfk/79/2022 z 21. augusta 2024].\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n10. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú\nsťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a vec\nvrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n11. Mal za to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky odpočítania dane z dôvodu, že nepreukázal\ndostatočne relevantným spôsobom samotné dodanie tovaru, t. j. existenciu dodávaného tovaru. Žalobca\nbol vyzvaný a oboznámený, aby preukázal hodnoverným spôsobom samotné dodanie tovaru, čo sa\nvšak nestalo. Existencia dodávaného tovaru nebola potvrdená ani dodávateľom žalobcu z dôvodu jeho\nnekontaktnosti.\n12. Sťažovateľ pokračoval, že zákonne zistené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že samotný tovar\nnebol dodaný. Správca dane dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutočnosti, ktoré vyvolali\ndôvodné pochybnosti o predmetnom zdaniteľnom plnení. Jasný dôkaz správcu dane v spise o nedodaní\nsamotného tovaru v zistenom obchodnom reťazci, následná nekontaktnosť s obchodnými partnermi\nžalobcu, rovnaké adresy sídiel spoločností obchodných partnerov žalobcu bez obchodných priestorov\nna samotné dodanie tovaru zakladajú kvalifikované pochybnosti o zdaniteľnom dodaní tovaru ako jednej\nz hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane. Sťažovateľ tiež zastal názor, že\nzistenia správcu dane nielenže nepotvrdili dodanie tovaru žalobcovi, ale aj vyvrátili možnosť dodania\nsamotného tovaru ako zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o DPH. Sťažovateľ a aj správca dane v\nkontexte týchto kvalifikovaných a relevantných zistení usúdili a konštatovali, že nie je možné priznať\nžalobcovi právo na odpočítanie dane, keďže samotná existencia tovaru, ako hlavná podmienka pre\nuplatnenie odpočítania dane v zmysle zákona o DPH, bola vyvrátená.\n13. Záverom sa tak sťažovateľ nestotožnil s právnym posúdením správneho súdu, že z procesného\nhľadiska nebolo dostatočne relevantným spôsobom spochybnené nesplnenie hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočítanie dane, a teda nepriznanie práva samotného. Sťažovateľ oprel svoju\nargumentáciu o rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/23/2025 z 24. júna 2025, z ktorého\nodcitoval jednotlivé odseky.\n14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a\nnavrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n\n15. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu 21. januára 2026 a ten o veci rozhodol v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku.\n16. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n17. Spornou skutočnosťou je správnosť záveru súdu, že sťažovateľ relevantne nespochybnil splnenie\nhmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH žalobcom.\n18. Kasačný súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia v inom konaní\nuž bola obdobná vec žalobcu s totožným predmetom dodania, totožným obchodným reťazcom, takmer\nidentickým rozsudkom správneho súdu a so zhodne nastolenou právnou otázkou, ku ktorej tunajší súd\nvyslovil právny názor v rozsudku sp. zn. 4Sfk/4/2026 z 23. apríla 2026 (zdaňovacie obdobie august\n2019). Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie tohto\nrozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od\ntejto argumentácie odchýliť. Nasledovne uvádza jeho vybrané časti:\n„30. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že\nkvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.\nStrohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba\nv zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov.\n31. Žalovaný v kasačnej sťažnosti vyslovil nesúhlas so závermi správneho súdu, poukázal na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sfk/23/2025 a zdôrazňoval, že v predmetnej veci\nnebola preukázaná samotná materiálna existencia tovaru. Napadnutý rozsudok (k tomu pozri bod 31.\nnapadnutého rozsudku), rovnako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z konštatovania, že správcom\ndane bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom Milki Food s.r.o.\n32. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba\nregistrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky\nexistuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom\n(sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\n33. Tvrdenie v kasačnej sťažnosti, že žalobca dostatočne relevantným spôsobom nepreukázal samotnú\nexistenciu tovaru je v rozpore s tvrdeniami žalovaného v administratívnom konaní, v ktorom bolo\nkonštatované, že žalobca nepreukázal, že tovar deklarovaný na faktúrach bol skutočne dodaný\ndodávateľom Milki Food s.r.o. Vo vzťahu k materiálnej existencii plnenia daňové orgány uviedli, že nebolo\npotrebné skúmať trasu kamiónov (k tomu pozri str. 8 napadnutého rozhodnutia) a nevyhovel návrhu na\nvypočutie výpovede vodičov prepravných spoločností (k tomu pozri str. 7 napadnutého rozhodnutia).\n34. Kasačná argumentácia sťažovateľa ide teda nad rámec pôvodne tvrdených dôvodov v\nadministratívnom konaní, keď existuje nesúlad medzi dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí\n(dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) a argumentáciou sťažovateľa prezentovanou v kasačnej\nsťažnosti (materiálna existencia tovaru).\n35. Kasačný súd sa v tomto konaní nemôže odkloniť od záverov žalovaného, ktorými je viazaný (§\n135 SSP), a to najmä v kontexte právneho dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, resp.\njeho odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, pretože prípadné prekvalifikovanie splnenia jednotlivých\nhmotnoprávnych podmienok zo strany kasačného súdu, by mohlo viesť k vydaniu prekvapivého\nrozhodnutia.\n36. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok\npre priznanie práva na odpočítanie dane (dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) postavili na\nskutočnostiach, ktoré sú mimo sféry a dosahu žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska možnosti\nich ovplyvnenia. Správny súd tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024, podľa ktorého „nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom\nzačiatku obchodného reťazca samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní\nsplnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH/oslobodenie od DPH ... (ak nie\nje sporná existencia tovaru a jeho použitie sťažovateľom na zdaniteľné plnenia).“\n37. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 skonštatoval nesprávne\nprávne posúdenie nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver\nsprávcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na\nspochybnení subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu ako kontrolovaného\n\ndaňového subjektu. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-610/19 Vikingo Fővállalkozó: „Smernica\nRady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení\nso zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni\nvnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry\ntýkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov\nvyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť\nnebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie\ndodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté\nv prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa\nvyskytli nezrovnalosti.“\n38. Vo vzťahu k spochybneniu dodávateľa ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj\nSúdneho dvora EÚ, identifikovala rad okolností, ktoré samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú\nspôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok\npre priznanie práva na odpočet DPH - (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide\nnapríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok\npotrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa\nči subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo\ndňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci\nGábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch\nobchodného reťazca (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa\n03.09.2020, bod 64.\n39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dostatočne nepoukázal na skutkové a právne okolnosti veci, v\nzmysle ktorých by vyplývali odlišné závery ako z ustálenej judikatúry.\n40. V tu prejedávanej veci síce daňové orgány explicitne neuviedli, že materiálna existencia tovaru\nbola preukázaná, avšak viedli dokazovanie smerom k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným\ndodávateľom. Daňové orgány zároveň odmietli návrhy na vykonanie dokazovania smerujúceho k\npreukázaniu existencie tovaru (syr Goldi 45 %) s odôvodnením, že by tým nedošlo k preukázaniu\ndodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Pre ďalší postup vo veci bude preto rozhodujúce, aby bolo\njednoznačne ustálené, či daňové orgány vo svojej podstate skutočne spochybňujú materiálnu existenciu\nplnenia - a tým jednu z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.\n41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného neboli námietky sťažovateľa spôsobilé zvrátiť závery správneho\nsúdu, ktorý preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle dôvodov v ňom uvedených.\n[...]\n43. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti argumentoval aj závermi rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 4Sfk/23/2025, avšak tieto východiská nedostatočne aplikoval na konkrétnu vec. Tým do\npodstatnej miery rezignoval na znenie ustanovenia § 440 ods. 2 SSP prvá veta („2. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.“)\n44. V kasačnom konaní - v ktorom sťažovateľ namieta nesprávne posúdenie veci správnym súdom by tento mal adresne a čo najpresnejšie pomenovať nedostatky v napadnutom rozhodnutí správneho\nsúdu v kontexte jeho právnych záverov, tieto by mal zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s\npozitívnoprávnou úpravou a mal by formulovať alternatívny právny výklad, resp. čo najpresvedčivejšie\nprezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného\nnázoru.\n45. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, a preto\ntúto postupom podľa § 461 SSP zamietol.\n46. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku v spojení s napadnutým\nrozsudkom automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet DPH z\npredmetných faktúr. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v smere naznačenom\nkasačným súdom, t. j. aby buď relevantne odôvodnil nesplnenie konkrétnych hmotnoprávnych/\nmateriálnych podmienok predmetného práva, príp. podľa potreby doplnil dokazovanie - a následne\nvydal nové rozhodnutie, ktoré bude náležite a jednoznačne odôvodnené s nezameniteľným vymedzením\nokolnosti, ktorá by bola dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (ak aj v ďalšom konaní žalovaný\nbude mať za to, že toto právo žalobcovi nemôže byť priznané).“\n\nV. Záver\n19. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a\nvychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n20. Sťažovateľ bude po vrátení veci povinný sa opätovne zaoberať vyhodnotením splnenia\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH u žalobcu, jasne a zrozumiteľným spôsobom tieto\nskutočnosti zadefinuje a svoje rozhodnutie riadne odôvodní s ohľadom na zistené skutočnosti, ako\naj na aktuálnu judikatúru. V prípade, ak sťažovateľ založí svoje závery na nesplnení ktorejkoľvek\nz hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, bude povinný tento záver následne aj relevantne\nodôvodniť. Osobitne sa v tejto súvislosti vyjadrí k tomu, či je v predmetnej veci sporná samotná existencia\ndodaného tovaru, alebo podmienka dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ však sťažovateľ\nskonštatuje, že dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH bola účasť žalobcu na daňovom\npodvode v dodávateľskom reťazci, bude úlohou sťažovateľa náležite ozrejmiť skutočnosti svedčiace\no tom, že v danom prípade došlo k spáchaniu daňového podvodu. Vyjadrenými právnymi názormi\nkasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný.\n21. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému - sťažovateľovi\nnárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}