Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Stk/6/2025 3022200348 13. 02. 2026 JUDr. Jana Hatalová ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200348.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ X, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Marcel Ružarovský, A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP1-2022/033934-002 zo dňa 23. septembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/59/2024-40 zo dňa 20. februára 2025, ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200438.2, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi finančnej správy 1. Okresný úrad Trenčín, organizačný odbor (ďalej ako „správny orgán“) rozhodnutím č. OU-TNOO-2022/009464-027 zo dňa 11.07.2022 uložil žalobcovi pokutu vo výške 100,- eur za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) na motorové vozidlo s evidenčným číslom W., VIN: B., značka FORD (ďalej len „osobné motorové vozidlo“) v období od 01.12.2019 do 11.01.2021. 2. K rozhodnutiu o uložení pokuty dospel správny orgán na základe oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, že žalobca ako držiteľ osobného motorového vozidla si v období od 01.12.2019 do 11.01.2021 nesplnil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa zákona o PZP, čím porušil § 3 ods. 1 tohto zákona. Správny orgán následne preveroval aktuálnosť údajov preukazujúcich neuzavretie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej ako „poistenie zodpovednosti“) v poisťovniach oprávnených poskytovať poistenie zodpovednosti. Zmluvné poisťovne potvrdili, že žalobca v rozhodnom období nemal uzavretú poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP na osobné motorové vozidlo. 3. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako „žalovaný“) v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2022/033934-002 zo dňa 23.09.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. II. Konanie pred krajským súdom, Najvyšším správnym súdom SR a správnym súdom
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „krajský súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd rozsudkom č. k. 29Sa/20/2022 - 56 zo dňa 29. marca 2023 (ďalej ako „rozsudok krajského súdu“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) žalobu žalobcu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť ktorou sa domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. e) SSP s tým, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 5. Najvyšší správny súd SR vyhodnotil sťažnostné námietky ako dôvodné a konštatoval, že v uvedenej právnej veci sa jednoznačne nejednalo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia o priestupku ale o rozhodovanie o správnej žalobe týkajúcej sa správneho deliktu. Z tohto dôvodu mal preto v uvedenej právnej veci rozhodnúť trojčlenný senát podľa § 23 ods. 1 SSP. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd rozhodoval v nesprávnom zložení, keď namiesto senátu rozhodoval sudca a rozsudkom sp. zn. 1Stk/8/2023 zo dňa 30.09.2024 zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. 6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) vec opätovne prejednal a rozhodol rozsudkom č. k. 4S/59/2024 - 40 zo dňa 20. februára 2025 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“), ktorým podľa ktorým podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 7. Žalobnú námietku, že podľa zákona o PZP žalobcovi nevyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, pričom vozidlo mal v skúmanom období poistené v švajčiarskej poisťovni, o čom žalobca predložil aj potvrdenie, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd uviedol, že žalobca je podľa evidenčnej karty vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla od 7. októbra 2009. Predmetné vozidlo je v zmysle § 2 písm. b) zákona o PZP tuzemským motorovým vozidlom, nakoľko podlieha evidencii vozidiel v Slovenskej republike. Prvostupňový správny orgán v správnom konaní dopytom u poisťovní oprávnených vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky zistil, že v skúmanom období s nimi žalobca na predmetné osobné motorové vozidlo neuzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedené skutočnosti žalobca ani nerozporoval, pričom tvrdil, že vozidlo mal poistené vo švajčiarskej poisťovni. 8. Ďalej správny súd uviedol, že zákon o PZP ukladá držiteľovi tuzemského motorového vozidla (t. j. aj žalobcovi) povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zákonnú úpravu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľom v tomto prípade je výlučne poisťovateľ uvedený v § 2 písm. d) zákona o PZP. Žalobca tvrdil, že zmluvu o povinnom zmluvnom poistení uzavrel so zahraničnou poisťovňou, ktorou mala byť poisťovňa AGPM, avšak na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval. Žalobcom uvedená poisťovňa nie je zahraničnou poisťovňou, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území SR na základe osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 39/2015 Z. z., konkrétne § 6 ods. 4), žalobca v konaní nepredložil zelenú kartu, o ktorej tvrdil že mu bola vydaná a z predloženého potvrdenia nie je možné zistiť rozsah poistného krytia ani jeho časové trvanie. V konaní tiež nebol tvrdený a ani zistený žiaden z dôvodov zániku poistenia zodpovednosti podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP. 9. Napriek tomu, že sa žalobca dlhodobo zdržuje v zahraničí, v rozhodnom kontrolovanom období bol vlastníkom a držiteľom tuzemského motorového vozidla a z tohto titulu sa na neho vzťahuje povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP uzavrieť s poisťovateľom uvedeným v § 2 písm. d) zákona o PZP poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Správne orgány preto podľa správneho súdu vo svojich rozhodnutiach dospeli k správnym záverom o tom, že žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o PZP, za čo mu podľa § 19 uložili pokutu. O uložení pokuty rozhodol miestne príslušný okresný úrad s tým, že pokutu určil v zákonom stanovenom rozpätí a jej výšku stanovil s ohľadom na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania 11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd nesprávnych procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ v prvom rade namieta nesprávne právne posúdenie veci, pretože podľa jeho názoru vôbec nebol spáchaný delikt podľa § 19 zákona o PZP. Poukázal na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a uviedol, že sťažovateľ môže byť prejednávaný v administratívnom konaní len za správny delikt a spôsobom podľa správneho poriadku a zákona o PZP. Podľa názoru sťažovateľa však on žiadny delikt nespáchal, čo nesprávne posúdili správne orgány ako aj správny súd. 13. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nie je sporné, že predkladal potvrdenie o poistení zodpovednosti vydané poisťovňou vo Francúzsku - poisťovňa AGPM a doplnil že pôvodne uvádzal nesprávne, že išlo o švajčiarsku poisťovňu. Sťažovateľ má za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože poisťovňa so sídlom vo Francúzsku sa považuje za poisťovňu z iného členského štátu. Uvedená poisťovňa tak nie je zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, ale poisťovňa z iného členského štátu. 14. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením sťažovateľ uvádza, že ak napádané rozhodnutia správnych orgánov trpia vadami podľa § 195 SSP, má správny súd povinnosť napádané rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové rozhodnutie, aj keď to žalobca osobitne nenamietal. V prípade ak správny súd takéto rozhodnutie nezruší, potom vec nesprávne právne posúdil. Sťažovateľ ďalej poukázal na individualizáciu sankcie a uviedol, že správny orgán mal objasňovať všetky skutočnosti svedčiace v prospech ako aj neprospech obvineného. Odôvodnenie správnych orgánov v otázke výmery uloženej sankcie považuje sťažovateľ za zmätočné a odporujúce zásadám pre ukladanie trestov. 15. Sťažovateľ považuje za nepochopiteľné, že správny orgán pri určovaní výmery sankcie bral do úvahy to, že účastník konania nepredložil dôkazy alebo sa nevyjadril k podkladom pre rozhodnutie. Zdôraznil, že spôsob obhajoby je na žalobcovi, ktorý mohol počas celého konania mlčať, nemusel na nič reagovať ani predkladať, pretože ide o jeho právo. Z rozhodnutí podľa sťažovateľa nie je zrejmé, ako správny orgán prihliadal pri stanovení sankcie na spôsob realizácie práv žalobcu, či to posudzoval negatívne alebo pozitívne. Sťažovateľ nesúhlasí s tým, aby sa na spôsob zvolenia obhajoby nazeralo ako na okolnosť, ktorá by sa negatívne mala odrážať vo výške uloženej sankcie. Rozhodnutia správnych orgánov sú podľa sťažovateľa mätúce, pretože podľa jeho názoru naznačujú, že výška sankcie bola stanovená s prihliadnutím na to, že žalobca nerealizoval svoje práva a súčasne z rozhodnutí nie je zrejmé, či sa táto okolnosť negatívne alebo pozitívne odrazila vo výške pokuty. Správny súd túto nezákonnosť nenapravil, dokonca uviedol, že ju nevzhliadol. 16. Za nepreskúmateľnú považuje sťažovateľ úvahu v časti hodnotenia závažnosti porušenia povinnosti. Uvádza, že správne orgány uviedli, že prihliadali na závažnosť porušenia povinnosti, teda že žalobca je držiteľom vozidla nepoisteného od 30.07.2010 do 11.07.2022 a že samotný skutok bol časovo vymedzený na obdobie od 01.12.2019 do 11.01.2021. Podľa sťažovateľ teda nie je zrejmé, prečo bola závažnosť porušenia povinnosti hodnotená s poukazom na obdobie, ktoré nie je zohľadnené v skutkovej vete. Nie je prípustné odôvodniť závažnosť konania tým, čo bolo pred alebo po období páchania deliktu. Sťažovateľ tiež namieta, že z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ako hodnotili mieru spoločenskej škodlivosti a preto je táto úvaha nepreskúmateľná. Z dôvodu že tieto pochybenia správny súd neodstránil vec nesprávne posúdil a naplnil sa tým dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
17. Námietku porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľ odôvodňuje absenciou materiálnej stránky deliktu, ktorú odvodzoval od toho, že dlhodobo žije v zahraničí, kde mal poistené svoje motorové vozidlo. K tomu predložil potvrdenie, ktorého pravdivosť nebola spochybnená. Vozidlo bolo využívané vo Švajčiarsku, kde sťažovateľ býval, o čom predložil potvrdenie o pobyte. Vozidlo nejazdilo na území Slovenskej republiky a svoju povinnosť poistiť motorové vozidlo si sťažovateľ splnil tam, kde žil. Správny súd však na tieto námietky nereagoval. Prístup správneho súdu bol založený na formálnom ponímaní správneho deliktu, pričom neskúmal materiálnu stránku správneho deliktu, hoci žalobca tie argumenty explicitne vzniesol. Uzavrel, že sťažovateľ dlhodobo žije v zahraničí, kde aj prevádzkuje motorové vozidlo. Vozidlo žalobcu sa tak obvykle nenachádza na území Slovenska, a preto by Slovenská republika nemala zabezpečovať, aby bolo vozidlo poistené a už vôbec by nemala poistenie vozidla žalobcu slovenskou poisťovňou vynucovať. 18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že žalobca bol správnym orgánom vyzvaný, aby predložil doklady preukazujúce existenciu poistenia motorového vozidla, ako aj na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním a bolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ nepredložil žiadnu zmluvu ani zelenú kartu, o ktorej tvrdil že mu bola vydaná, resp. inú hodnovernú písomnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť splnenie si povinnosti. 19. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej právnej veci sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe týkajúcej sa správneho deliktu, preto v prejednávanej veci ide o objektívnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP. Správne orgány postupovali tak, aby riadne a spoľahlivo zistili stav veci a vytvorili sťažovateľovi dostatočný priestor na predloženie písomností a preukázanie jeho tvrdení. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal z najnižšej sadzby ročného poistného a skúmaného obdobia. Žalovaný na záver poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že ide o objektívnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu zo strany sťažovateľa, ako držiteľa motorového vozidla. Žalovaný zotrval na svojom závere a navrhol žalobu zamietnuť. IV. Konanie na kasačnom súde 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). 22. Podstatou argumentácie sťažovateľa je, že počas administratívneho konania predložil potvrdenie o poistení zodpovednosti vydané poisťovňou AGPM vo Francúzsku (sťažovateľ pôvodne tvrdil, že ide o švajčiarsku poisťovňu), pričom namietal, že správny súd nesprávne posúdil vec, pretože poisťovňa so sídlom vo Francúzsku sa považuje za poisťovňu z iného členského štátu. Sťažovateľ ďalej namietal aj absenciu materiálnej stránky správneho deliktu, ktorú odvodzuje od toho, že dlhodobo žije v zahraničí, kde má poistené svoje motorové vozidlo, o čom predložil aj potvrdenie, ktorého pravosť nebola spochybnená. 23. V súvislosti s námietkami sťažovateľa kasačný súd zhodne so správnym súdom uvádza, že žalobca bol v rozhodnom období podľa evidenčnej karty vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla. Predmetné vozidlo je v zmysle § 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení tuzemským
motorovým vozidlom, nakoľko podlieha evidencii vozidiel v Slovenskej republike. Prvostupňový správny orgán v správnom konaní dopytom u poisťovní oprávnených vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky zistil, že v skúmanom období s nimi žalobca na osobné motorové vozidlo neuzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedené skutočnosti žalobca ani nerozporoval, pričom v žalobe tvrdil, že vozidlo mal poistené vo švajčiarskej poisťovni, v kasačnej sťažnosti uviedol že išlo o omyl, a vozidlo mal poistené vo francúzskej poisťovni AGPM. 24. Sťažovateľ tvrdil, že zmluvu o povinnom zmluvnom poistení uzavrel so zahraničnou poisťovňou, ktorou mala byť poisťovňa AGPM, avšak na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil dôkaz, ktorý by toto tvrdenie vierohodne preukázal. Z predloženého potvrdenia nie je možné zistiť rozsah poistného krytia, teda na aké udalosti a na aké riziká sa poistenie vzťahuje. Potvrdenie neobsahuje informáciu o aké poistenie sa má jednať, nie je v ňom uvedené že ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže sa v ňom uvádza len že ide o neurčité poistenie motorového vozidla od 01.01.2019. Neobsahuje teda ani obdobie, na ktoré malo byť uzatvorené. Potvrdenie neobsahuje dokonca ani len identifikačné údaje poisťovne. Na základe tohto potvrdenia preto v žiadnom prípade nemožno uzavrieť, že ide o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na osobné motorové vozidlo v období od 01.12.2019 do 11.01.2021, tak ako to predpokladá § 3 ods. 1 zákona o PZP. 25. Z vyššie uvedených skutočností sa navyše kasačnému súdu javí tento spôsob obrany sťažovateľa ako účelový. Sťažovateľ totiž pôvodne tvrdil, že mal osobné motorové vozidlo poistené vo švajčiarskej poisťovni t.j. zahraničnej poisťovni, čo následne zmenil tak, že ide o francúzsku poisťovňu, t. j. poisťovňu z iného členského štátu. V tejto súvislosti pritom svoju argumentáciu doplnil v tom smere, že nejde o zahraničnú poisťovňu, ktorá nie oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území SR, tak ako to uzavrel správny súd, ale o poisťovňu z iného členského štátu, ktorá je na účely zákona o PZP poisťovateľom, a teda je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území SR. 26. Kasačný súd ďalej zhodne so správnym súdom konštatuje, že sťažovateľ v konaní nepredložil ani zelenú kartu, o ktorej tvrdil že mu bola vydaná. Kasačný súd dopĺňa, že v zmysle § 2 zákona o PZP, tzv. „zelená karta“ predstavuje Medzinárodnú kartu automobilového poistenia, teda doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zelená karta teda slúži ako oficiálny doklad o tom, že k motorovému vozidlu je riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Správny súd preto vec správne právne posúdil. 27. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností musí tiež konštatovať, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané, že osobné motorové vozidlo, ktorého je sťažovateľ držiteľom bolo vôbec v rozhodnom období poistené. A keďže nebolo vierohodne preukázané, že osobné motorové vozidlo bolo v rozhodnom období vôbec poistené, kasačný súd považuje námietku neskúmania materiálne stránky správneho deliktu za nedôvodnú. Pre materiálnu stránku je totiž podstatné, aby bolo na osobné motorové vozidlo sťažovateľa v rozhodnom období uzatvorené povinné zmluvné poistenie, a to oprávneným poisťovateľom v zmysle zákona o PZP. 28. K námietke sťažovateľa, že výšku sankcie správny orgán nemôže stanoviť s prihliadnutím na to, či sa sťažovateľ k správnemu deliktu vyjadril alebo využil svoje právo a k správnemu deliktu sa nevyjadril, prípadne akým spôsobom realizoval svoju obranu, kasačný súd uvádza, že sa so sťažovateľom v tejto časti stotožňuje. Skutočnosť či sťažovateľ využil svoje právo a bránil sa alebo ho nevyužil a nebránil sa, prípadne akým spôsobom svoju obranu realizoval, totiž nemôže byť sťažovateľovi na ujmu, a to ani pri určovaní výšky sankcie. 29. Kasačný súd však v tejto súvislosti dodáva a poukazuje na tú skutočnosť, že sťažovateľovi bola uložená pokuta na dolnej hranici, čo sťažovateľ ani nerozporoval, pričom navyše správny orgán uložil sťažovateľovi pokutu vo výške minimálnej výšky poistného, ktorú by bol sťažovateľ povinný za rozhodné obdobie zaplatiť, pokiaľ by si splnil svoju povinnosť. Pri určovaní výšky sankcie správny orgán totiž vychádzal z najnižšej možnej ceny komerčného poistenia pre osobné motorové vozidlo sťažovateľa. Práve s prihliadnutím na tieto skutočnosti sa kasačnému súdu javí výška uloženej pokuty ako primeraná, a to aj po zohľadnení námietky sťažovateľa uvedenej v bode 30. tohto rozsudku. Napriek tomu, že kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku sťažovateľa ako opodstatnenú, táto nie je spôsobilá ovplyvniť
výšku uloženej pokuty, ako ani závery, a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti. Kasačný súd dodáva, že ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty vychádzal z najnižšej sadzby ročného poistného za 408 dní nepoistenia osobného motorového vozidla, teda za obdobie od 01.12.2019 do 11.01.2021 a nie za obdobie od 30.07.2010 do 11.07.2022 ako sa to snaží navodiť sťažovateľ. Z tohto dôvodu preto námietka sťažovateľa, že správne orgány hodnotili závažnosť porušenia povinnosti s poukazom na obdobie, ktoré nie je zohľadnené v skutkovej vete nemá opodstatnenie. Uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 30. V konaní tiež nebol tvrdený a ani zistený žiaden z dôvodov zániku poistenia zodpovednosti podľa § 9 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Kasačný súd nezistil žiadne iné skutočnosti, na ktoré musí v zmysle § 195 SSP prihliadať ex offo. 31. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako nedôvodné. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 32. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s právnymi námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP. 34. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.