Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Sfk/20/2026 1020201745 24. 08. 2026 JUDr. Marián Trenčan ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., IČO: 34 127 313, so sídlom vo Vlčanoch 155, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK GG, s. r. o., so sídlom Agátová 2513/15, 924 01 Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101508123/2020 z 1. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/266/2020-199 z 20. augusta 2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u daňového subjektu JOPI TRADE spol. s r. o. (ďalej ako „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2011 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Kirin z 11. marca 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 20845374/2015 z 10. septembra 2015. Následne prvostupňový orgán postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100991881/2020 z 5. júna 2020 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výške 7.926,26 EUR. 2. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za nákup pohonných hmôt vystavenej tuzemským dodávateľom POLARON, s. r. o., so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 15, 038 61 Vrútky (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“ alebo „spoločnosť POLARON“). K faktúre bol priložený dodací list. Správca dane mal v súvislosti s deklarovanou dodávkou tovaru k dispozícii viaceré zmluvy uzatvorené medzi daňovým subjektom a deklarovaným dodávateľom, a to Kúpnu zmluvu na dodanie minerálnych olejov (daňový subjekt ako kupujúci a POLARON ako predávajúci), Nájomnú zmluvu na prenájom nádrží č. 3, 4, 7, 8 na ropné produkty vo Vlčanoch (daňový subjekt ako prenajímateľ a POLARON ako nájomca), Zmluvu o preprave vecí (daňový subjekt ako dopravca a POLARON ako odosielateľ), Rámcovú kúpnu zmluvu na dodanie pohonných látok (daňový subjekt ako predávajúci a POLARON ako kupujúci). Podľa kúpnej zmluvy mala byť súčasťou dodacieho listu aj informácia aké vozidlo zabezpečovalo prepravu tovaru. 3. Z výsluchu svedka M. Nahálku, konateľa spoločnosti POLARON v relevantnom čase, vyplynulo, že dodávateľom spoločnosti POLARON mala byť spoločnosť CHEMASPOL, ale v niektorých zdaňovacích
obdobiach aj spoločnosť JOPI TRADE (daňový subjekt). Spoločnosť POLARON mala prenajaté sklady od daňového subjektu JOPI TRADE, pri predaji tovaru daňovému subjektu sa predávaný tovar nachádzal v prenajatom sklade. V situácii, keď spoločnosť POLARON predávala tovar daňovému subjektu, prepravu tovaru si daňový subjekt zabezpečoval sám tak, že daňový subjekt si stočil dohodnuté množstvo litrov do cisterny, následne bol tovar vyfakturovaný a ako doklad o množstve stočených litrov dostal POLARON od spoločnosti JOPI TRADE stáčací lístok. M. Nahálka uviedol, že spoločnosť POLARON v roku 2011 nemala udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu ani osvedčenia o registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja. 4. Tu súdenej veci predchádzalo prvé správne súdne konanie, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/269/2019-218 z 13. júla 2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 10394711/2016 z 20. septembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 103406555/2016 z 27. júna 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane mal podľa krajského súdu doplniť dokazovanie aj výsluchom svedkov, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt, a preveriť pohyb tovaru a jeho evidencie v skladovom systéme v rozsahu prijatie, naskladnenie, vykládka a dodanie a preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných u tuzemských odberateľov daňového subjektu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/90/2017 z 26. februára 2019 kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu zamietol. Aj podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd správne vyhodnotil predčasnosť záverov o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie zákonných podmienok na odpočítanie dane z pohonných hmôt. 5. Po vrátení veci a vzhľadom na vyššie uvedené závery súdneho konania žalovaný na základe žiadosti správcu dane rozhodnutím č. 101215687/2019 z 22. mája 2019 predĺžil lehotu na rozhodnutie o 200 dní. 6. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhol žalobca konateľa spoločnosti POLARON M. Javorského, skladníka JOPI TRADE L. F., účtovníčok L. Q. a W. B., bývalého právneho zástupcu spoločnosti POLARON s. r. o. T.. T. W.. Prostredníctvom MVI vypočul aj bývalého konateľa POLARON s. r. o. Břetislava Hotáreka a bývalého zamestnanca spoločnosti POLARON F. B.. Z výsluchu svedkov a vykonaného dokazovania v ďalšom administratívnom konaní vyplynuli nasledovné relevantné zistenia: · konateľ spoločnosti CHEMASPOL M. Javorský deklaroval, že slovenská spoločnosť CHEMASPOL bola v relevantnom období dodávateľom motorovej nafty pre spoločnosť POLARON podľa príslušnej nomenklatúry. CHEMASPOL nakupovala tovar od českej spoločnosti FAU s. r. o.; · správca dane za účelom preverenia pôvodu tovaru a reálnosti deklarovaných obchodov medzi spoločnosťami CEHAMSPOL a FAU s. r. o. požiadal českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) dňa 25. júla 2019. Z odpovede českej daňovej správy zo 6. decembra 2019 vyplynulo, že obchodná spolupráca medzi spoločnosťou FAU s. r. o. a CHEMASPOL nebola v príslušnom období zistená. Z prehľadu o realizovaných nadobudnutiach z členských štátoch EÚ zo systému VIES správca dane zistil, že spoločnosti POLARON neboli v období prvého kvartálu roka 2011 hlásené dodávky tovaru z iného členského štátu; · skladník daňového subjektu L.. F. uviedol, že tovar mal byť skladovaný v areáli daňového subjektu, kde mal mať dodávateľ prenajatú jednu z nádrží (nevedel uviesť, ktorú presne). Nebol zodpovedný za evidenciu pohybu tovaru v skladovom systéme, s tovarom len manipuloval. Pri nákupe si preberal tovar dodávateľ, potom ho vyskladňovali za daňový subjekt do cisterien, keď určili množstvo. Dodávatelia v sklade mali svoj tovar a určili daňovému subjektu, koľko z toho môže zobrať, manipuloval s tovarom, len keď si ho daňový subjekt odoberal. Uskutočnenie prevzatia tovaru prebiehalo tak, že dodávateľ určil, že si daňový subjekt môže odčerpať určité množstvo tovaru, to svedok naplnil do áut JOPI TRADE a rozviezli jeho zákazníkom. Dodávateľ si viedol svoju evidenciu, do Vlčian (skladu daňového subjektu) prišlo auto, vydalo stáčací lístok a podľa požiadaviek dodávateľa robili pre nich a pre ich účely kontrolné merania. Nevyhotovoval obchodné dokumenty k nakúpenému tovaru, nepamätal si, či obchodné dokumenty odovzdával dodávateľovi, resp. jeho zástupcovi. Pri výdaji tovaru z nádrže do autocisterny sklad nevyhotovoval automatický záznam; · účtovníčky daňového subjektu L. Q. a W. B. sa nevedeli vyjadriť k pôvodu tovaru; · JUDr. Jozef Hrdina, bývalý právny zástupca spoločnosti POLARON s. r. o. uviedol, že právo disponovať s tovarom ako vlastník prechádzalo na daňový subjekt podľa dátumov dodania na faktúrach vo fáze pred naplnením alebo pri naplnení cisterny daňového subjektu a vlastnícke právo po zaplatení; · I.. F. B., ktorý sa mal v mene POLARON s. r. o. zúčastniť plnení s pohonnými látkami pre daňový subjekt, uviedol, že nebol prítomný pri nakladaní tovaru u dodávateľa, vykládok sa mal zúčastňovať s M. Nahálkom. 7. Daňový subjekt dňa 13. mája 2019 sprístupnil správcovi dane cloudové úložisko, v ktorom sa nachádzala evidencia prehľadu pohybov podľa dodávateľa a odberateľa. Prehľad za kontrolované
zdaňovacie obdobie obsahoval názov deklarovaného dodávateľa, označenie skladu 007, označenie tovaru BA 95 Natural, dátum, doklad, jednotkovú cenu, množstvo a sumu. 8. Správca dane vyzval v zmysle § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku dňa 9. júla 2019 počas ústneho pojednávania daňový subjekt, aby predložil záznamy vedenej evidencie v ucelenej kompletnej forme preukazujúce fyzický pohyb tovaru nakúpeného od spoločnosti POLARON z deklarovaných priestorov uskladnenia. Zástupca daňového subjektu vo svojej reakcii na výzvu uviedol, že priraďovanie nakúpených pohonných látok podľa dodávateľských faktúr a priradenie pohybu tovaru podľa prepravných dokladov na takej úrovni detailu, ako požaduje správca dane, nie je možné vykonať. Spoločnosť objednávala pohonné látky v pozícii veľkoobchodníka, vo veľkých množstvách, pričom v jednej cisterne mohli byť obsiahnuté pohonné látky dodané viacerým odberateľom. Jedna obstaraná dodávka pohonných látok na vstupe sa premieta do viacerých dodávok na výstupe. Párovanie jednotlivých faktúr na vstupe s faktúrami na výstupe nemožno s určitosťou vykonať vzhľadom na fyzikálne vlastnosti obchodovaného tovaru. Indikatívnu verifikáciu obchodov na agregovanej úrovni môže správca dane vykonať prostredníctvom porovnania nákupov (dodávateľských faktúr a dodacích listov) a predajov (vystavených faktúr a dodacích listov) a prostredníctvom analýzy daňovej pozície a predajov vykázaných v daňových priznaniach. 9. Správca dane tiež preveroval finančné toky medzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými na obchodovaní s pohonnými látkami a za týmto účelom realizoval žiadosti o súčinnosť voči viacerým bankám. Z údajov poskytnutých N. J. zistil, že faktúry, ktorých predmetom malo byť dodanie pohonných látok od spoločnosti POLARON, boli uhradené v apríli 2011 a spoločnosť POLARON odosielala finančné prostriedky spoločnosti CHEMASPOL, pričom časť bola vyberaná formou hotovosti z účtu a tiež zasielaná daňovému subjektu. V prípade údajov poskytnutých F., J. z bankového účtu spoločnosti POLARON vyplynulo, že v preverovanom období prijala finančné prostriedky od daňového subjektu a väčšiu časť previedla na účet spoločnosti CHEMASPOL i účet daňového subjektu. Aj v prípade A. Q., J. vykonané šetrenie preukázalo, že spoločnosť POLARON prijala časť finančných prostriedkov od daňového subjektu a peniaze následne odosielala na účet spoločnosť CHEMASPOL, s. r. o. 10. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí napokon skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane. Finančný orgán spochybnil, že tovar bol daňovému subjektu dodaný deklarovaným platiteľom. Predložené doklady a dôkazy získané správcom dane nepreukazujú, že predmetom obchodných transakcií bol tovar nadobudnutý od konkrétneho dodávateľa v deklarovaných priestoroch uskladnenia. Platiteľ dane ani deklarovaný dodávateľ nepreukázali pôvod tovaru, daňový subjekt nepreukázal skutočnosti týkajúce sa reálneho pohybu nakúpeného tovaru v skladovom systéme, ani to s akými konkrétnymi dodávkami nákupy tovaru súvisia. Predložené dokumenty v cloudovom úložisku vo vyrubovacom konaní neobsahujú žiadne relevantné doklady k dodávkam tovaru od deklarovaného dodávateľa. 11. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 101508123/2020 z 1. októbra 2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Po zhrnutí vykonaného dokazovania správcom dane a rekapitulácii ustáleného skutkového stavu žalovaný k predloženým dokumentom v cloudovom úložisku nad rámec informácií z prvostupňového rozhodnutia poznamenal, že prehľad pohybov od dodávateľa POLARON obsahoval len všeobecné informácie. 12. Spoločnosťou POLARON neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohonných látok - benzínu Natural 95 a ani ich následné dodanie daňovému subjektu. Spoločnosť POLARON nemala udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu a ani nedisponovala osvedčením o registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja. Nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ skutočne nakupoval a nadobúdal pohonné látky, ktoré by následne dodával daňovému subjektu, pričom bola spochybnená skutočnosť, že spoločnosť POLARON vlastnila, skladovala a dodávala pohonné látky nachádzajúce sa priamo v skladových priestoroch daňového subjektu. Právny nástupca spoločnosti POLARON spol. RICHI RESTAURANTS & CATERING s. r. o. bol v čase daňovej kontroly nekontaktný, po čase zanikol, nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť DEBET INVEST s. r. o., ktorá bola tiež zrušená a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť RELCO s. r. o. Žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane, aby zisťoval, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. 13. V odvolacom konaní neobstála ani námietka ohľadom nevypočutia svedka J. Kertésza, konateľa daňového subjektu, pretože zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 2. februára 2015 plynie, že správca dane už túto osobu vypočul. II. Konanie pred správnym súdom
14. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. BA-6S/266/2020-199 z 20. augusta 2025 rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. Správny súd mal za ustálené, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel DPH z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (nepreukázania dodania tovaru od deklarovaného dodávateľa). Daňové orgány oboch stupňov riadne a podrobne zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia presvedčivým a preskúmateľným spôsobom odôvodnili. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a to aj na základe záverov kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/90/2017, vypočul najmä svedkov, ktorých navrhoval žalobca. Žalobca bližšie neodôvodnil potrebu opakovaného výsluchu svedka J. Kertésza a z obsahu správnej žaloby plynie, že jeho výpoveď žalobca ani nepovažuje za spornú a cituje z nej. Správny súd vyhodnotil návrh žalobcu na opakovaný výsluch svedka J. Kertésza ako nadbytočný. Žalobca síce správcovi dane predložil listinné dôkazy, tieto však neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom, pričom správca dane tieto pochybnosti zrozumiteľne vymedzil a podložil konkrétnymi skutkovými zisteniami. Žalobca v daňovom konaní (a ani v žalobe) neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom období. 16. Žalobca namietal vo svojej žalobe aj neprimerane dlhú daňovú kontrolu, ktorá mala presiahnuť zákonný limit, a preto mal byť protokol z daňovej kontroly nezákonným dôkazom. Správny súd uviedol, že danú námietku už vyriešil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/90/2017 (bod 38) tak, že sa s ňou nestotožnil. Za bezpredmetnú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa nedodržania lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní po vrátení veci finančnému orgánu na ďalšie konanie. Správca dane dodržal lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, keď v konaní pokračoval až po vrátení všetkých administratívnych spisov zo súdu (§ 194 ods. 4 druhá veta SSP). III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov konania 17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť argumentujúc, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho zruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie a zaviaže žalovaného znášaním trov celého konania. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia, vec im vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného znášaním trov celého konania. 18. Kasačné námietky sťažovateľa je možné zhrnúť do nasledovných piatich bodov: 18.1 Správny sa odklonil od svojej rozhodovacej praxe v skutkovo podobných veciach (napr. rozsudky správneho súdu sp. zn. BA-6S/119/2020-192 z 12. marca 2025 a sp. zn. BA-6S/264/2020 z 29. januára 2025). 18.2 Daňový úrad pochybil pri vykonávaní dokazovania, keďže: · správca dane po vrátení veci v prvom súdnom konaní síce doplnil dokazovanie, avšak stále spôsobom nepostačujúcim na zistenie skutkového stavu a objektívne vyvodenie záverov rozhodujúcich pre správne určenie dane. Konanie je zaťažené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom na posúdenie veci. Správca dane nevykonal navrhovaný (opakovaný) výsluch svedka, nepreveril napr. pohyby na bankových účtoch spoločnosti CHEMASPOL, na základe ktorých by pravdepodobne bolo možné identifikovať dodávateľa tovaru pre spoločnosť CHEMASPOL a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo; · uskutočnenie obchodov preukazuje kúpna zmluva, dodávateľská faktúra a dodací list, výpis z účtu preukazujúci úhradu spoločnosti POLARON, nájomná zmluva, na základe ktorej spoločnosť POLARON využívala skladovacie priestory v areáli daňového subjektu, dohoda o ukončení nájomnej zmluvy, skladovacie výpisy. K dodaniu tovaru spoločnosťou POLARON sa vyjadril aj konateľ daňového subjektu J. Kertész; · vystavenie faktúr a dodanie tovaru potvrdil počas svedeckej výpovede bývalý konateľ spoločnosti POLARON M. Nahálka a uviedol všetky podstatné skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu: hlavným predmetom činnosti spoločnosti POLARON v kontrolovanom zdaňovacom období bol veľkoobchod s pohonnými látkami, predmetné obchody deklarované vo faktúrach sa reálne uskutočnili, spoločnosť POLARON preverované faktúry vystavila, objednávky prijímal on telefonicky od zamestnancov daňového subjektu, tovar, ktorý bol predmetom dodania nakúpil v tuzemsku (od spoločnosti CHEMATRADING s. r. o. alebo CHEMAHOLDING s. r. o), tovar v čase dodania daňovému subjektu už bol v sklade, ktorý mala spoločnosť POLARON od daňového subjektu prenajatý, na mieste fyzickej vykládky tovaru bol prítomný on osobne, tovar odovzdával on skladníkovi alebo zamestnancom
daňového subjektu, daňový subjekt ako zákazník nezabezpečoval prepravu, prepravu tovaru do prenajatých priestorov zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON; · okolnosti dodania tovaru popísali vo svojich výpovediach aj ďalší svedkovia a títo potvrdili, že spoločnosť CHEMASPOL bola dodávateľom tovaru pre spoločnosť POLARON a spoločnosť POLARON bola dodávateľom tovaru pre daňový subjekt. Tiež potvrdili, že spoločnosť POLARON mala od daňového subjektu prenajaté nádrže v skladových priestoroch daňového subjektu, v ktorých skladovala tovar a daňový subjekt si tento tovar odoberal priamo z nádrží; · daňový úrad postupoval pri vedení dokazovania nedôsledne, keď v prípade plnení od spoločnosti POLARON neprihliadol na skutočnosť, že nadobudnuté plnenia boli daňovým subjektom použité na zdaniteľné dodávky pre jeho odberateľov. Uskutočnenie výstupných plnení daňového subjektu správca dane nijakým spôsobom nespochybňuje. Ak chcel daňový úrad vykonať preverovanie dôsledne, mal predvolať a vypočuť aj zástupcov odberateľov a požadovať svedeckú výpoveď o realizovaných plneniach. Uskutočnenie dodaní realizovaných daňovým subjektom u jeho odberateľov daňový úrad nepreveroval; · finančné orgány neuvádzajú, ako mal byť podľa ich zistení predmetný tovar dodaný. Ak teda tovar fyzicky existuje a dodávky boli realizované, orgány finančnej správy mali v rámci odôvodnenia svojich záverov uviesť, ako mal daňový subjekt tovar inak nadobudnúť, ak nebol dodaný spoločnosťou POLARON. Orgány finančnej správy však žiadne takéto zistenia v administratívnych rozhodnutiach neuviedli. Daňový subjekt má za to, že ani nemohli, pretože žiadne iné spôsoby nadobudnutia a nákupu tovaru ako tie, ktoré daňový subjekt riadne zdokladoval a deklaroval vo svojich výkazoch, nemajú oporu v objektívnej realite. 18.3 Nedošlo k presunu dôkazného bremena na daňový subjekt, pretože správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Všetky pochybnosti správcu dane, na ktorých založil svoje závery, daňový subjekt vyvrátil. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu len v rozsahu uloženom právnou úpravou. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť disponovať ďalšími dokladmi o nadobudnutí tovaru od dodávateľa, aby ich mohol v budúcnosti predložiť daňovému úradu, ak by tento mal pochybnosti o realizácii obchodov. 18.4 Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože jednotlivé tvrdenia žalovaného sú vnútorne rozporné, v dôsledku čoho nie je zrejmé k akým skutkovým zisteniam finančné orgány dospeli. V niektorých častiach preskúmavaného rozhodnutia žalovaný spochybňuje len skutočnosť, že dodanie tovaru bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, v iných akoby spochybňoval samotnú existenciu fyzického plnenia. Ak finančné orgány nespochybňujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale tvrdia, že dodávateľom nebol subjekt uvedený na faktúrach, mali uviesť, ktorý iný subjekt mal byť podľa ich zistení skutočným dodávateľom predmetných plnení alebo akým iným spôsobom mali byť uvedené plnenia uskutočnené, a na základe týchto zistení mali transakciu posúdiť z hľadiska dane z pridanej hodnoty. 18.5 Pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty stanovenej v § 69 ods. 2 Daňového poriadku, a preto musí kasačný súd rozhodnutie zrušiť. Žalobca podal daňové priznanie, ktoré bolo daňovému úradu doručené 25. mája 2011 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 31. januára 2012. Podľa § 69 ods. 2 druhej vety Daňového poriadku teda vznikla daňovému subjektu povinnosť podať daňové priznanie k 31. decembru 2011. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100991881/2020 bolo vydané dňa 5. júna 2020, a toto stále nenadobudlo právoplatnosť. Ku dňu podania kasačnej sťažnosti (2. januára 2026) uplynulo spolu už 5.117 dní, teda viac ako 14 rokov. Lehota v § 69 ods. 2 je nezávislá od toho, či došlo k prerušeniu konania podľa § 69 odseku 1 Daňového poriadku alebo podľa § 69 odseku 2 prvej vety, nakoľko ide o lehotu, ktorá je absolútna a stanovuje hraničnú lehotu na vyrubenie rozdielu dane, a preto nie je možné ju prekročiť. Jediná možná výnimka je zákonná, nie však administratívno-procesná a tá zákonná výnimka aj nastala (Lex Covid), avšak tá predĺžila lehotu len o 202 dní. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na záveroch o neuznaní odpočítania dane, stotožňuje sa s právnym názorom správneho súdu, a preto navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť. Bližšie dôvodí nasledovným: · K námietkam odklonu od právnych záverov prijatých v rozsudkoch sp. zn. BA-6S/119/2020-192 a sp. zn. BA-6S/264/2020-216 uvádza, že v iných zdaňovacích obdobiach mohli zistené skutočnosti nasvedčovať aj iným právnym záverom ako napr. podvodnému konaniu a vedomostnej zložke o takomto konaní. V tu prejednávanej veci však nedošlo žalobcom k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, nakoľko nebolo preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru došlo dodávateľom POLARON;
· nie je možné tvrdiť, že vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania bolo v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a základnými zásadami správy daní. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú nespôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného nároku; · za nedôvodné považuje žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa prenosu a rozsahu dôkazného bremena. Prenos i rozsah dôkazného bremena, z ktorého vychádzal správca dane aj žalovaný, je výsledkom ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej finančné orgány vo veci žalobcu postupovali. Daňovým subjektom predložené doklady a dôkazy obsahovali len všeobecný popis predmetu dodania bez bližšej špecifikácie a konkretizácie dodania zdaniteľných plnení. Žiadne iné dôkazy neboli predložené, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu boli reálne dodané pohonné látky spoločnosťou POLARON, pričom poukázanie na ďalšie nezrovnalosti (nekontaktnosť dodávateľa, zmeny u dodávateľa, a pod.) túto skutočnosť dopĺňala v celkovom kontexte, nešlo teda výlučne o zodpovednosť za správanie a evidenciu inej osoby; · neopodstatnené sú aj námietky týkajúce sa zániku práva vyrubiť daň, keďže lehota na zánik práva vyrubiť daň v tomto prípade neuplynula. Daňová kontrola bola začatá dňa 11. apríla 2014, bola prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o MVI, následne bol o jej výsledku vyhotovený protokol, ktorý bol daňovému subjektu s výzvou na vyjadrenie, doručený dňa 22. septembra 2015, ktorým bola predĺžená päťročná lehota na vyrubenie dane, pričom aj v ďalšom konaní vo veci podaných žalôb a konaní na základe rozhodnutí správnych súdov, došlo k prerušeniu konania, či už v súvislosti so žiadosťami o MVI a tiež neplynutiu lehôt aj v súvislosti s obdobím mimoriadnych opatrení týkajúcich ochorenia COVID-19, a to vrátane neplynutia desaťročnej lehoty na vyrubenie dane, čo je zrejmé aj zo spisového materiálu. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 22. Najskôr bolo pristúpené ku skúmaniu sťažovateľovej námietky k uplynutiu objektívnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie rozdielu dane v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku druhej vety, podľa ktorého vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 23. Sťažovateľ správne tvrdí, že lehota v jeho veci sa počíta od roku 2011, keďže v tomto roku mal povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2011. Je potrebné pripomenúť si, že daňová kontrola začala 11. apríla 2014, pričom prvé administratívne konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného dňa 20. septembra 2016. Nasledovalo správne súdne konanie, ukončené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/90/2017 z 26. februára 2019. Po vrátení veci administratívnym orgánom došlo k vyrubeniu rozdielu dane dňa 5. júna 2020 a k vydaniu potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného 1. októbra 2020 (s doručením 11. novembra 2020). Z uvedeného je zrejmé, že desaťročná lehota ku dňu vyrubeniu dane neuplynula. Platí, že do dĺžky prekluzívnej lehoty sa nezapočítava čas prieskumného konania pred správnym súdom (§ 71 ods. 1 SSP), pretože počas tohto konania lehota spočíva (t. j. neplynie), a zároveň administratívne konanie už neprebieha, pretože je právoplatne skončené (por. rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/6/2025 z 29. októbra 2025, ktoré prešlo testom ústavnosti - sp. zn. IV. ÚS 381/2026-16 z 30. júna 2026). V súdenej veci si teda správca dane splnil povinnosť rozhodnúť o vyrubení rozdielu dane v zákonom ustanovenej lehote v súlade s § 69 ods. 2 Daňového poriadku, čo umožňuje kasačnému súdu venovať sa ďalej súdnemu prieskumu spornej veci. 24. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť otázku namietaného (ne)preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a najmä vyhodnotiť, či vyslovené závery majú oporu v skutkových zisteniach finančnej správy, a tiež posúdiť udržateľnosť a preskúmateľnosť záverov správneho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam daňových orgánov. 25. Z konštantnej judikatúry najvyššieho správneho súdu vyplýva, že medzi kumulatívne hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane pri dodávke tovaru patrí, že (i) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom tovaru), od ktorého daňový subjekt nadobudol tzv. ekonomické vlastníctvo (právo nakladať
s tovarom ako vlastník), je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (iii) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti [čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „smernica“) a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH]. Pokiaľ tieto hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené nie sú, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. 26. Typickou formálnou podmienkou je vystavenie faktúry s požadovanými náležitosťami, pričom zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH priznalo, aj keď zdaniteľná osoba opomenula splniť určité formálne požiadavky, avšak za predpokladu, že hmotnoprávne podmienky splnené boli (por. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11. novembra 2021 vo veci C-281/20 Ferimet a rozsudok Kemwater ProChemie). 27. Z pohľadu vnútroštátnej právnej úpravy splnenie hmotnoprávnych podmienok platiteľ dane preukazuje v súlade s procesnoprávnou úpravou dokazovania ustanovenou v § 24 Daňového poriadku, pričom dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnych podmienok zaťažuje v prvom rade daňový subjekt. Určenie hranice dôkazného bremena daňového subjektu býva častokrát nejednoznačné, preto ak má podnikateľ konajúci vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť preukázať zodpovedný prístup, je v jeho záujme, aby v reálnom čase uskutočňovania obchodu získal spoľahlivé dôkazy o okolnostiach jeho uskutočnenia (rozsudok sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018). Odpočítanie dane je teda právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázať naplnenie zákonných podmienok na efektívne uplatnenie tohto práva, avšak nenastáva automaticky. Z toho plynie, že je povinnosťou daňového subjektu, aby preukázal, že faktúry alebo iné listiny, ktorými preukazuje podmienky pre odpočet dane, odrážajú skutočne zrealizované materiálne plnenie. Na strane druhej, dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neobmedzené a dotýka sa len takých skutočností, na ktoré má sám dosah a vplyv. Na účel správy daní je od daňového subjektu možné požadovať v obchodnej praxi obvyklé dôkazy, pri ktorých je rozumné, že ich daňový subjekt bude uchovávať a ktoré sú postačujúce na preukázanie dodania tovaru alebo služby, ktoré sa javí ako dostatočne pravdepodobné (napr. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022). 28. Daňové orgány svoje závery vedúce k nepriznaniu odpočítania dane odôvodňovali tým, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo väzbe na to, že k dodávke pohonných hmôt deklarovaným dodávateľom skutočne došlo spôsobom uvedeným v predložených dokladoch, resp. považovali za nepreukázané, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým aj žalobcovi právo na odpočítanie dane. Tieto závery si v podstate osvojil aj správny súd. Tvrdenie daňového subjektu o nepreskúmateľnosti či protirečivosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a nesprávnom právnom posúdení dodržania náležitostí odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany správneho súdu považuje kasačný súd za nepodložené, pretože správny súd sa vyjadril ku všetkým žalobných bodom, a to takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, aké sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach a o čo sa opierajú. Sťažovateľ námietku nepreskúmateľnosti vyslovených záverov bližšie nezdôvodnil, azda len v otázke neistoty, či sa spochybňuje dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, alebo samotná existencia fyzického plnenia (dodávky tovaru). Tieto námietky sú nedôvodné, pretože zo žiadnych častí preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva spochybnenie materiálnej existencie tovaru, ktorý mal žalobca nadobudnúť a použiť na svoje zdaniteľné plnenia. 29. Sťažovateľ ďalej namieta procesný postup správcu dane čo do presunu dôkazného bremena. Je vhodné pripomenúť, že už najvyšší súd v skoršom rozsudku sp. zn. 1Sžfk/19/2017 vo veci sťažovateľa dospel k záveru, že dovtedy predložené listinné dôkazy ani v spojení so svedeckou výpoveďou Miroslava Nahálku, bývalého konateľa POLARON, nevyvrátili dôvodné pochybnosti o tom, že právo nakladať s pohonnými hmotami nadobudla spoločnosť POLARON a táto ho previedla na žalobcu. Kasačný súd v tu súdenej veci považuje za nadbytočné skúmať otázku presunu dôkazného bremena (k čomu dochádza realizovaním výzvy v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vo fáze daňovej kontroly), pretože aj daný rozsudok najvyššieho súdu stál na závere, že došlo k presunu dôkazného bremena, oznámené pochybnosti správcu dane boli opodstatnené, avšak nevykonaním žalobcom navrhovaných dôkazov nebolo žalobcovi umožnené preukázať podmienky pre odpočítanie dane vo vyrubovacom konaní. Preto sa vec vrátila do vyrubovacieho konania, v ktorom mal daňový subjekt priestor odstrániť opodstatnené pochybnosti, nie však do štádia daňovej kontroly, v ktorom je procesný priestor na oboznámenie daňového subjektu s pochybnosťami správcu dane. 30. Zo zistení správcu dane (i v nadväznosti na výpovede svedkov) plynie, že dodávateľský reťazec pri obchodných transakciách s pohonnými hmotami mal byť nasledovný: česká spoločnosť FAU s.
r. o. - slovenská spoločnosť CHEMASPOL - deklarovaný dodávateľ POLARON - sťažovateľ JOPI TRADE. Za účelom zistenia pohybu tovaru správca dane pristúpil k výkonu ďalšieho dokazovania aj formou MVI s výsledným zistením, že intrakomunitárne dodanie tovaru od českého dodávateľa FAU s. r o. slovenskému odberateľovi CHEMASPOL (prípadne POLARON) v posudzovanom zdaňovacom období nebolo českej finančnej správe vykázané, a preto ho nemožno hodnotiť ako preukázané. K uzavretiu zmluvy medzi spoločnosťou FAU a CHEMASPOL naviac došlo až 29. septembra 2011 a dodávky mali začať prúdiť až v októbri 2011, teda po relevantnom zdaňovacom období v prejednávanej veci. Žiadna z uvedených spoločností nenahlásila dodávky pohonných hmôt z iných členských štátov. Napokon, spoločnosť POLARON ani nemala udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu a nedisponovala osvedčením o registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja v období marec 2011. 31. Sťažovateľ ani vo vyrubovacom konaní nepredložil hodnoverné dôkazy o skutočnostiach rozhodujúcich pre posúdenie veci, o okolnostiach prepravy tovaru do jeho skladovacích nádrží, ktoré formálne prenajímal spoločnosti POLARON, a z ktorých si pohonné hmoty tovar sám čerpal do cisterien v rozsahu zachytenom v tzv. stáčacích lístkoch. Zistené okolnosti neposkytujú podklad pre spoľahlivý záver o tom, že by POLARON pred načerpaním tovaru sťažovateľom vôbec nadobudol faktickú kontrolu nad tovarom a právo o ňom rozhodovať (a s tým spojené riziká). Kasačný súd sa tu v podstatnom zhoduje s názorom správneho súdu, že nebolo preukázané, že tovar skutočne dodal sťažovateľovi deklarovaný dodávateľ, teda inými slovami, že deklarovaný dodávateľ nadobudol ekonomické vlastníctvo k pohonným látkam nachádzajúcim sa priamo v skladových priestoroch sťažovateľa, ktoré mal následne dodávať sťažovateľovi. Podľa princípu prednosti obsahu pred formou sa prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník posudzuje podľa reálneho ekonomického správania strán, nie podľa formálne nastavených fakturačných tokov. Ak nie je preukázané, že formálny/ deklarovaný dodávateľ a zároveň nájomca skladovacej nádrže nadobudol ekonomické vlastníctvo (právo nakladať s pohonnými hmotami ako vlastník), nemôže tento tovar z pohľadu DPH ani dodať („predať“) sťažovateľovi. Z pohľadu DPH pri absencii ekonomického vlastníctva tovaru formálnemu dodávateľovi nevzniká daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie dane (§ 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 zákona o DPH). Popisovaný mechanizmus dodávky tovaru v rozsahu, ktorý vyplynul z dokazovania v daňovom konaní, neodstránil pochybnosti o pozícii spoločnosti POLARON ako dodávateľa tovaru. Ani skutkové zistenia postavené na dôkazoch vykonaných vo vyrubovacom konaní dostatočne nepreukazujú reálny pohyb a kontrolu nad tovarom a celá transakcia skôr vykazuje znaky umelo vytvoreného fakturačného reťazca. 32. Z vykonaného dokazovania plynie, že správca dane sa neobmedzil iba na sťažovateľom predložené listinné dôkazy (ktoré správne považoval za nedostatočné) či výpovede svedkov, ale zisťoval skutočný stav so zreteľom na preverenie pôvodu tovaru i jeho pohybu v skladových priestoroch žalobcu v zmysle pokynov krajského súdu. Zistenia správcu dane vyplývajúce z vykonaného šetrenia už počas daňovej kontroly a aj vo vyrubovacom konaní nerozptýlili v sťažovateľovej veci dôvodné pochybnosti o hodnovernosti fakturovanej dodávky zo strany deklarovaného dodávateľa. Na unesenie dôkazného bremena o pochybných skutočnostiach nemohla postačovať výpoveď bývalých konateľov spoločností POLARON či CHEMASPOL, keďže ide o osoby priamo zainteresované na tej skutkovej verzii udalostí, o ktorých vypovedali. Ich tvrdenia neboli potvrdené žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi a dostali sa do rozporu s inými zisteniami správcu dane z MVI a zo systému VIES. Za vyššie nastoleného skutkového stavu súd nepovažoval za dôvodnú ani kasačnú námietku o opakovanom nevypočutí svedka J. Kertésza, štatutárneho zástupcu sťažovateľa, ktorý v súvislosti s posudzovanými transakciami čelí podľa obsahu administratívneho spisu i trestnoprávnym následkom. 33. Kasačný súd dodáva, ž ak tovar pochádzal z Českej republiky a bývalý konateľ spoločnosti POLARON p. Hotárek ústne potvrdil existenciu prepravných dokladov CMR odovzdaných do sféry daňového subjektu, tak potom nemôže byť neprimerané od daňového subjektu očakávať predloženie napríklad takýchto dokladov. V tomto smere však ostal daňový subjekt pasívny a okrem zmluvnej dokumentácie, faktúry, dodacieho listu a dôkazne bezvýznamných dokumentov na cloudovom úložisku žiadne doklady preukazujúce reálne (nielen formálne) nadobudnutie tovaru od spoločnosti POLARON nepredložil. Neobstojí pritom ani požiadavka sťažovateľa, že to mal byť sám správca dane, kto mal identifikovať konkrétne dokumenty na predloženie, pretože je to daňový subjekt, ktorý fakturoval realizáciu obchodov deklarovaným dodávateľom a ako obchodník je v najlepšej pozícii predložiť dokumenty preukazujúce realizáciu obchodu konkrétnym dodávateľom. Žalovaný správne vyhodnotil, že dokumenty poskytnuté v cloudovom úložisku v podstate nepreukazujú žiadny pohyb tovaru v rámci skladových priestorov sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že preukázanie statusu dodávateľa preukazuje popri inom nájomná zmluva, tak kasačný súd uvádza, že prenájom nádrží v sklade
daňového subjektu deklarovaným dodávateľom nedokladá ekonomické vlastníctvo samotného produktu v nádržiach. 34. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu reálnosti a pravdivosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Argumentácia spočívajúca v tom, komu sťažovateľ následne dodával tovar nadobudnutý od svojho deklarovaného dodávateľa a že správca dane sa pri dokazovaní nevenoval opačnému koncu obchodného modelu (t. j. odberateľom spoločnosti JOPI TRADE), nie je pri hľadaní odpovedí na sporné kasačné námietky právne relevantná. Správca dane totiž nespochybňoval tretiu hmotnoprávnu podmienku, a teda či daňový subjekt použil materiálne plnenie na svoju vlastnú ekonomickú činnosť. 35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36. Podľa § 19 ods. 1 prvej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 37. Pri určovaní momentu a miesta dodania tovaru, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu, teda s obchodnou a hospodárskou realitou (por. napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/15/2025). 38. Kasačný súd nespochybňuje opodstatnenosť sťažovateľom zvoleného modelu obchodnej spolupráce so svojimi dodávateľmi. Avšak pri takto zvolenom obchodnom modely, kedy je daňový subjekt navyše sám tak odberateľom, ako i dodávateľom rovnakého typu tovaru a vzájomne s ním obchoduje so subjektom, ktorý rovnako vystupuje v pozícii dodávateľa i odberateľa, si daňový subjekt musí uvedomovať dôsledky, ktoré so sebou nesú takto zrealizované obchody z pohľadu daňových povinností a preukazovania podmienok práva na odpočet dane. 39. Námietku ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu kasačný súd nepovažuje za dôvodnú. Správny súd v rozhodnutí sp. zn. BA-6S/119/2020 preskúmaval dodanie tovaru iným dodávateľom v inom zdaňovacom období a právne sa tiež jednalo o odlišnú vec; správcovi dane bolo správnym súdom vytknuté, že nerešpektoval právny názor vyslovený krajským a kasačným súdom v prvom súdnom konaní tým, že neskúmal existenciu podvodného daňového reťazca, účasť žalobcu na daňovom podvode, resp. stupeň vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode. Rovnako aj vo veci sp. zn. BA-6S/264/2020 správca dane pokyny súdnych autorít v novom administratívnom konaní ignoroval, a preto sa správny súd stotožnil s námietkou žalobcu, že finančné orgány nesprávne postupovali, keď neskúmali existenciu podvodného daňového reťazca. 40. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd dospel ku konštatovaniu, že správny súd dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci keď uzavrel, že postup finančných orgánov a vyslovené závery boli v súlade so zákonom. Z toho dôvodu kasačnú sťažnosť zamietol. V. Záver 41. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.