{"guid": "4b5de407-3cbb-4d79-b987-8b1f8cb47bf9:a2f44e0d-dfc4-40ce-8882-0041fd3fb339", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1", "spisova_znacka": "2Sfk/20/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/20/2026 z 24. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2026, sp. zn. 2Sfk/20/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1", "identifikacne_cislo": "1020201745", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "datum_vydania": "2026-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2f44e0d-dfc4-40ce-8882-0041fd3fb339", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/20/2026\n1020201745\n24. 08. 2026\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., IČO: 34 127 313, so sídlom vo Vlčanoch\n155, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK GG, s. r. o., so sídlom Agátová 2513/15, 924\n01 Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42\n499 500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101508123/2020 z 1. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v\nBratislave č. k. BA-6S/266/2020-199 z 20. augusta 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“)\nvykonal u daňového subjektu JOPI TRADE spol. s r. o. (ďalej ako „daňový subjekt“ alebo „žalobca“)\ndaňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január\naž december 2011 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Kirin z 11.\nmarca 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 20845374/2015 z 10.\nseptembra 2015. Následne prvostupňový orgán postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100991881/2020 z 5. júna 2020 vyrubil daňovému subjektu\nrozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výške\n7.926,26 EUR.\n2. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za nákup pohonných\nhmôt vystavenej tuzemským dodávateľom POLARON, s. r. o., so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 15, 038\n61 Vrútky (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“ alebo „spoločnosť POLARON“). K faktúre bol priložený\ndodací list. Správca dane mal v súvislosti s deklarovanou dodávkou tovaru k dispozícii viaceré zmluvy\nuzatvorené medzi daňovým subjektom a deklarovaným dodávateľom, a to Kúpnu zmluvu na dodanie\nminerálnych olejov (daňový subjekt ako kupujúci a POLARON ako predávajúci), Nájomnú zmluvu na\nprenájom nádrží č. 3, 4, 7, 8 na ropné produkty vo Vlčanoch (daňový subjekt ako prenajímateľ a\nPOLARON ako nájomca), Zmluvu o preprave vecí (daňový subjekt ako dopravca a POLARON ako\nodosielateľ), Rámcovú kúpnu zmluvu na dodanie pohonných látok (daňový subjekt ako predávajúci a\nPOLARON ako kupujúci). Podľa kúpnej zmluvy mala byť súčasťou dodacieho listu aj informácia aké\nvozidlo zabezpečovalo prepravu tovaru.\n3. Z výsluchu svedka M. Nahálku, konateľa spoločnosti POLARON v relevantnom čase, vyplynulo, že\ndodávateľom spoločnosti POLARON mala byť spoločnosť CHEMASPOL, ale v niektorých zdaňovacích\n\nobdobiach aj spoločnosť JOPI TRADE (daňový subjekt). Spoločnosť POLARON mala prenajaté sklady\nod daňového subjektu JOPI TRADE, pri predaji tovaru daňovému subjektu sa predávaný tovar nachádzal\nv prenajatom sklade. V situácii, keď spoločnosť POLARON predávala tovar daňovému subjektu,\nprepravu tovaru si daňový subjekt zabezpečoval sám tak, že daňový subjekt si stočil dohodnuté\nmnožstvo litrov do cisterny, následne bol tovar vyfakturovaný a ako doklad o množstve stočených\nlitrov dostal POLARON od spoločnosti JOPI TRADE stáčací lístok. M. Nahálka uviedol, že spoločnosť\nPOLARON v roku 2011 nemala udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu ani osvedčenia\no registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja.\n4. Tu súdenej veci predchádzalo prvé správne súdne konanie, v ktorom Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 1S/269/2019-218 z 13. júla 2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 10394711/2016 z 20.\nseptembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 103406555/2016 z 27. júna 2016 a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane mal podľa krajského súdu doplniť dokazovanie aj\nvýsluchom svedkov, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt, a preveriť pohyb tovaru a jeho evidencie\nv skladovom systéme v rozsahu prijatie, naskladnenie, vykládka a dodanie a preverenie uskutočnenia\ndodaní realizovaných u tuzemských odberateľov daňového subjektu. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 1Sžfk/90/2017 z 26. februára 2019 kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku\nkrajského súdu zamietol. Aj podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd správne vyhodnotil predčasnosť\nzáverov o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie zákonných podmienok na\nodpočítanie dane z pohonných hmôt.\n5. Po vrátení veci a vzhľadom na vyššie uvedené závery súdneho konania žalovaný na základe žiadosti\nsprávcu dane rozhodnutím č. 101215687/2019 z 22. mája 2019 predĺžil lehotu na rozhodnutie o 200 dní.\n6. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhol žalobca konateľa spoločnosti POLARON M. Javorského, skladníka JOPI TRADE L. F., účtovníčok L. Q. a W.\nB., bývalého právneho zástupcu spoločnosti POLARON s. r. o. T.. T. W.. Prostredníctvom MVI vypočul\naj bývalého konateľa POLARON s. r. o. Břetislava Hotáreka a bývalého zamestnanca spoločnosti\nPOLARON F. B.. Z výsluchu svedkov a vykonaného dokazovania v ďalšom administratívnom konaní\nvyplynuli nasledovné relevantné zistenia:\n· konateľ spoločnosti CHEMASPOL M. Javorský deklaroval, že slovenská spoločnosť CHEMASPOL\nbola v relevantnom období dodávateľom motorovej nafty pre spoločnosť POLARON podľa príslušnej\nnomenklatúry. CHEMASPOL nakupovala tovar od českej spoločnosti FAU s. r. o.;\n· správca dane za účelom preverenia pôvodu tovaru a reálnosti deklarovaných obchodov medzi\nspoločnosťami CEHAMSPOL a FAU s. r. o. požiadal českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu\ninformácií (MVI) dňa 25. júla 2019. Z odpovede českej daňovej správy zo 6. decembra 2019 vyplynulo,\nže obchodná spolupráca medzi spoločnosťou FAU s. r. o. a CHEMASPOL nebola v príslušnom období\nzistená. Z prehľadu o realizovaných nadobudnutiach z členských štátoch EÚ zo systému VIES správca\ndane zistil, že spoločnosti POLARON neboli v období prvého kvartálu roka 2011 hlásené dodávky tovaru\nz iného členského štátu;\n· skladník daňového subjektu L.. F. uviedol, že tovar mal byť skladovaný v areáli daňového subjektu,\nkde mal mať dodávateľ prenajatú jednu z nádrží (nevedel uviesť, ktorú presne). Nebol zodpovedný za\nevidenciu pohybu tovaru v skladovom systéme, s tovarom len manipuloval. Pri nákupe si preberal tovar\ndodávateľ, potom ho vyskladňovali za daňový subjekt do cisterien, keď určili množstvo. Dodávatelia v\nsklade mali svoj tovar a určili daňovému subjektu, koľko z toho môže zobrať, manipuloval s tovarom,\nlen keď si ho daňový subjekt odoberal. Uskutočnenie prevzatia tovaru prebiehalo tak, že dodávateľ\nurčil, že si daňový subjekt môže odčerpať určité množstvo tovaru, to svedok naplnil do áut JOPI\nTRADE a rozviezli jeho zákazníkom. Dodávateľ si viedol svoju evidenciu, do Vlčian (skladu daňového\nsubjektu) prišlo auto, vydalo stáčací lístok a podľa požiadaviek dodávateľa robili pre nich a pre ich\núčely kontrolné merania. Nevyhotovoval obchodné dokumenty k nakúpenému tovaru, nepamätal si, či\nobchodné dokumenty odovzdával dodávateľovi, resp. jeho zástupcovi. Pri výdaji tovaru z nádrže do\nautocisterny sklad nevyhotovoval automatický záznam;\n· účtovníčky daňového subjektu L. Q. a W. B. sa nevedeli vyjadriť k pôvodu tovaru;\n· JUDr. Jozef Hrdina, bývalý právny zástupca spoločnosti POLARON s. r. o. uviedol, že právo disponovať\ns tovarom ako vlastník prechádzalo na daňový subjekt podľa dátumov dodania na faktúrach vo fáze pred\nnaplnením alebo pri naplnení cisterny daňového subjektu a vlastnícke právo po zaplatení;\n· I.. F. B., ktorý sa mal v mene POLARON s. r. o. zúčastniť plnení s pohonnými látkami pre daňový\nsubjekt, uviedol, že nebol prítomný pri nakladaní tovaru u dodávateľa, vykládok sa mal zúčastňovať s\nM. Nahálkom.\n7. Daňový subjekt dňa 13. mája 2019 sprístupnil správcovi dane cloudové úložisko, v ktorom sa\nnachádzala evidencia prehľadu pohybov podľa dodávateľa a odberateľa. Prehľad za kontrolované\n\nzdaňovacie obdobie obsahoval názov deklarovaného dodávateľa, označenie skladu 007, označenie\ntovaru BA 95 Natural, dátum, doklad, jednotkovú cenu, množstvo a sumu.\n8. Správca dane vyzval v zmysle § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku dňa 9. júla 2019\npočas ústneho pojednávania daňový subjekt, aby predložil záznamy vedenej evidencie v ucelenej\nkompletnej forme preukazujúce fyzický pohyb tovaru nakúpeného od spoločnosti POLARON z\ndeklarovaných priestorov uskladnenia. Zástupca daňového subjektu vo svojej reakcii na výzvu uviedol,\nže priraďovanie nakúpených pohonných látok podľa dodávateľských faktúr a priradenie pohybu tovaru\npodľa prepravných dokladov na takej úrovni detailu, ako požaduje správca dane, nie je možné\nvykonať. Spoločnosť objednávala pohonné látky v pozícii veľkoobchodníka, vo veľkých množstvách,\npričom v jednej cisterne mohli byť obsiahnuté pohonné látky dodané viacerým odberateľom. Jedna\nobstaraná dodávka pohonných látok na vstupe sa premieta do viacerých dodávok na výstupe. Párovanie\njednotlivých faktúr na vstupe s faktúrami na výstupe nemožno s určitosťou vykonať vzhľadom na\nfyzikálne vlastnosti obchodovaného tovaru. Indikatívnu verifikáciu obchodov na agregovanej úrovni\nmôže správca dane vykonať prostredníctvom porovnania nákupov (dodávateľských faktúr a dodacích\nlistov) a predajov (vystavených faktúr a dodacích listov) a prostredníctvom analýzy daňovej pozície a\npredajov vykázaných v daňových priznaniach.\n9. Správca dane tiež preveroval finančné toky medzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými na\nobchodovaní s pohonnými látkami a za týmto účelom realizoval žiadosti o súčinnosť voči viacerým\nbankám. Z údajov poskytnutých N. J. zistil, že faktúry, ktorých predmetom malo byť dodanie pohonných\nlátok od spoločnosti POLARON, boli uhradené v apríli 2011 a spoločnosť POLARON odosielala finančné\nprostriedky spoločnosti CHEMASPOL, pričom časť bola vyberaná formou hotovosti z účtu a tiež\nzasielaná daňovému subjektu. V prípade údajov poskytnutých F., J. z bankového účtu spoločnosti\nPOLARON vyplynulo, že v preverovanom období prijala finančné prostriedky od daňového subjektu\na väčšiu časť previedla na účet spoločnosti CHEMASPOL i účet daňového subjektu. Aj v prípade A.\nQ., J. vykonané šetrenie preukázalo, že spoločnosť POLARON prijala časť finančných prostriedkov od\ndaňového subjektu a peniaze následne odosielala na účet spoločnosť CHEMASPOL, s. r. o.\n10. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí napokon skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal\nsplnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane. Finančný orgán spochybnil, že tovar bol daňovému\nsubjektu dodaný deklarovaným platiteľom. Predložené doklady a dôkazy získané správcom dane\nnepreukazujú, že predmetom obchodných transakcií bol tovar nadobudnutý od konkrétneho dodávateľa\nv deklarovaných priestoroch uskladnenia. Platiteľ dane ani deklarovaný dodávateľ nepreukázali pôvod\ntovaru, daňový subjekt nepreukázal skutočnosti týkajúce sa reálneho pohybu nakúpeného tovaru\nv skladovom systéme, ani to s akými konkrétnymi dodávkami nákupy tovaru súvisia. Predložené\ndokumenty v cloudovom úložisku vo vyrubovacom konaní neobsahujú žiadne relevantné doklady k\ndodávkam tovaru od deklarovaného dodávateľa.\n11. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 101508123/2020 z 1. októbra 2020 (ďalej\nlen „preskúmavané rozhodnutie“). Po zhrnutí vykonaného dokazovania správcom dane a rekapitulácii\nustáleného skutkového stavu žalovaný k predloženým dokumentom v cloudovom úložisku nad rámec\ninformácií z prvostupňového rozhodnutia poznamenal, že prehľad pohybov od dodávateľa POLARON\nobsahoval len všeobecné informácie.\n12. Spoločnosťou POLARON neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohonných\nlátok - benzínu Natural 95 a ani ich následné dodanie daňovému subjektu. Spoločnosť POLARON\nnemala udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu a ani nedisponovala osvedčením\no registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja. Nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ\nskutočne nakupoval a nadobúdal pohonné látky, ktoré by následne dodával daňovému subjektu, pričom\nbola spochybnená skutočnosť, že spoločnosť POLARON vlastnila, skladovala a dodávala pohonné látky\nnachádzajúce sa priamo v skladových priestoroch daňového subjektu. Právny nástupca spoločnosti\nPOLARON spol. RICHI RESTAURANTS & CATERING s. r. o. bol v čase daňovej kontroly nekontaktný,\npo čase zanikol, nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť DEBET INVEST s. r. o., ktorá bola tiež\nzrušená a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť RELCO s. r. o. Žalovaný uviedol, že nie je\npovinnosťou správcu dane, aby zisťoval, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti\nprevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového\nsubjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom.\n13. V odvolacom konaní neobstála ani námietka ohľadom nevypočutia svedka J. Kertésza, konateľa\ndaňového subjektu, pretože zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 2. februára 2015 plynie, že správca\ndane už túto osobu vypočul.\nII. Konanie pred správnym súdom\n\n14. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej Správny súd v\nBratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. BA-6S/266/2020-199 z 20. augusta 2025 rozhodol\ntak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n15. Správny súd mal za ustálené, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel DPH z dôvodu nepreukázania\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (nepreukázania dodania\ntovaru od deklarovaného dodávateľa). Daňové orgány oboch stupňov riadne a podrobne zistili skutkový\nstav a svoje rozhodnutia presvedčivým a preskúmateľným spôsobom odôvodnili. Správca dane vykonal\nvo veci rozsiahle dokazovanie, a to aj na základe záverov kasačného súdu v rozsudku sp. zn.\n1Sžfk/90/2017, vypočul najmä svedkov, ktorých navrhoval žalobca. Žalobca bližšie neodôvodnil potrebu\nopakovaného výsluchu svedka J. Kertésza a z obsahu správnej žaloby plynie, že jeho výpoveď žalobca\nani nepovažuje za spornú a cituje z nej. Správny súd vyhodnotil návrh žalobcu na opakovaný výsluch\nsvedka J. Kertésza ako nadbytočný. Žalobca síce správcovi dane predložil listinné dôkazy, tieto však\nneboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom, pričom\nsprávca dane tieto pochybnosti zrozumiteľne vymedzil a podložil konkrétnymi skutkovými zisteniami.\nŽalobca v daňovom konaní (a ani v žalobe) neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé\nvyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení v\nkontrolovanom zdaňovacom období.\n16. Žalobca namietal vo svojej žalobe aj neprimerane dlhú daňovú kontrolu, ktorá mala presiahnuť\nzákonný limit, a preto mal byť protokol z daňovej kontroly nezákonným dôkazom. Správny súd uviedol,\nže danú námietku už vyriešil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/90/2017 (bod 38) tak, že sa s ňou\nnestotožnil. Za bezpredmetnú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa nedodržania lehoty na\nrozhodnutie vo vyrubovacom konaní po vrátení veci finančnému orgánu na ďalšie konanie. Správca\ndane dodržal lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, keď v konaní pokračoval až po vrátení\nvšetkých administratívnych spisov zo súdu (§ 194 ods. 4 druhá veta SSP).\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov konania\n17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť\nargumentujúc, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440\nods. 1 písm. g) SSP]. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho\nzruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie a zaviaže žalovaného znášaním trov celého\nkonania. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového\nrozhodnutia, vec im vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného znášaním trov celého konania.\n18. Kasačné námietky sťažovateľa je možné zhrnúť do nasledovných piatich bodov:\n18.1 Správny sa odklonil od svojej rozhodovacej praxe v skutkovo podobných veciach (napr. rozsudky\nsprávneho súdu sp. zn. BA-6S/119/2020-192 z 12. marca 2025 a sp. zn. BA-6S/264/2020 z 29. januára\n2025).\n18.2 Daňový úrad pochybil pri vykonávaní dokazovania, keďže:\n· správca dane po vrátení veci v prvom súdnom konaní síce doplnil dokazovanie, avšak stále\nspôsobom nepostačujúcim na zistenie skutkového stavu a objektívne vyvodenie záverov rozhodujúcich\npre správne určenie dane. Konanie je zaťažené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu v\nrozsahu potrebnom na posúdenie veci. Správca dane nevykonal navrhovaný (opakovaný) výsluch\nsvedka, nepreveril napr. pohyby na bankových účtoch spoločnosti CHEMASPOL, na základe ktorých by\npravdepodobne bolo možné identifikovať dodávateľa tovaru pre spoločnosť CHEMASPOL a neprihliadol\nna všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo;\n· uskutočnenie obchodov preukazuje kúpna zmluva, dodávateľská faktúra a dodací list, výpis z účtu\npreukazujúci úhradu spoločnosti POLARON, nájomná zmluva, na základe ktorej spoločnosť POLARON\nvyužívala skladovacie priestory v areáli daňového subjektu, dohoda o ukončení nájomnej zmluvy,\nskladovacie výpisy. K dodaniu tovaru spoločnosťou POLARON sa vyjadril aj konateľ daňového subjektu\nJ. Kertész;\n· vystavenie faktúr a dodanie tovaru potvrdil počas svedeckej výpovede bývalý konateľ spoločnosti\nPOLARON M. Nahálka a uviedol všetky podstatné skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu:\nhlavným predmetom činnosti spoločnosti POLARON v kontrolovanom zdaňovacom období bol\nveľkoobchod s pohonnými látkami, predmetné obchody deklarované vo faktúrach sa reálne\nuskutočnili, spoločnosť POLARON preverované faktúry vystavila, objednávky prijímal on telefonicky\nod zamestnancov daňového subjektu, tovar, ktorý bol predmetom dodania nakúpil v tuzemsku (od\nspoločnosti CHEMATRADING s. r. o. alebo CHEMAHOLDING s. r. o), tovar v čase dodania daňovému\nsubjektu už bol v sklade, ktorý mala spoločnosť POLARON od daňového subjektu prenajatý, na mieste\nfyzickej vykládky tovaru bol prítomný on osobne, tovar odovzdával on skladníkovi alebo zamestnancom\n\ndaňového subjektu, daňový subjekt ako zákazník nezabezpečoval prepravu, prepravu tovaru do\nprenajatých priestorov zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON;\n· okolnosti dodania tovaru popísali vo svojich výpovediach aj ďalší svedkovia a títo potvrdili, že\nspoločnosť CHEMASPOL bola dodávateľom tovaru pre spoločnosť POLARON a spoločnosť POLARON\nbola dodávateľom tovaru pre daňový subjekt. Tiež potvrdili, že spoločnosť POLARON mala od daňového\nsubjektu prenajaté nádrže v skladových priestoroch daňového subjektu, v ktorých skladovala tovar a\ndaňový subjekt si tento tovar odoberal priamo z nádrží;\n· daňový úrad postupoval pri vedení dokazovania nedôsledne, keď v prípade plnení od spoločnosti\nPOLARON neprihliadol na skutočnosť, že nadobudnuté plnenia boli daňovým subjektom použité\nna zdaniteľné dodávky pre jeho odberateľov. Uskutočnenie výstupných plnení daňového subjektu\nsprávca dane nijakým spôsobom nespochybňuje. Ak chcel daňový úrad vykonať preverovanie dôsledne,\nmal predvolať a vypočuť aj zástupcov odberateľov a požadovať svedeckú výpoveď o realizovaných\nplneniach. Uskutočnenie dodaní realizovaných daňovým subjektom u jeho odberateľov daňový úrad\nnepreveroval;\n· finančné orgány neuvádzajú, ako mal byť podľa ich zistení predmetný tovar dodaný. Ak teda\ntovar fyzicky existuje a dodávky boli realizované, orgány finančnej správy mali v rámci odôvodnenia\nsvojich záverov uviesť, ako mal daňový subjekt tovar inak nadobudnúť, ak nebol dodaný spoločnosťou\nPOLARON. Orgány finančnej správy však žiadne takéto zistenia v administratívnych rozhodnutiach\nneuviedli. Daňový subjekt má za to, že ani nemohli, pretože žiadne iné spôsoby nadobudnutia a nákupu\ntovaru ako tie, ktoré daňový subjekt riadne zdokladoval a deklaroval vo svojich výkazoch, nemajú oporu\nv objektívnej realite.\n18.3 Nedošlo k presunu dôkazného bremena na daňový subjekt, pretože správca dane nespochybnil\npreukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom.\nVšetky pochybnosti správcu dane, na ktorých založil svoje závery, daňový subjekt vyvrátil. Dôkazné\nbremeno je na strane daňového subjektu len v rozsahu uloženom právnou úpravou. Zo žiadneho\nvšeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť disponovať ďalšími dokladmi o\nnadobudnutí tovaru od dodávateľa, aby ich mohol v budúcnosti predložiť daňovému úradu, ak by tento\nmal pochybnosti o realizácii obchodov.\n18.4 Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože jednotlivé tvrdenia\nžalovaného sú vnútorne rozporné, v dôsledku čoho nie je zrejmé k akým skutkovým zisteniam\nfinančné orgány dospeli. V niektorých častiach preskúmavaného rozhodnutia žalovaný spochybňuje len\nskutočnosť, že dodanie tovaru bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, v iných akoby\nspochybňoval samotnú existenciu fyzického plnenia. Ak finančné orgány nespochybňujú uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov, ale tvrdia, že dodávateľom nebol subjekt uvedený na faktúrach, mali uviesť,\nktorý iný subjekt mal byť podľa ich zistení skutočným dodávateľom predmetných plnení alebo akým iným\nspôsobom mali byť uvedené plnenia uskutočnené, a na základe týchto zistení mali transakciu posúdiť\nz hľadiska dane z pridanej hodnoty.\n18.5 Pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty stanovenej v §\n69 ods. 2 Daňového poriadku, a preto musí kasačný súd rozhodnutie zrušiť. Žalobca podal daňové\npriznanie, ktoré bolo daňovému úradu doručené 25. mája 2011 vrátane dodatočného daňového priznania\ndoručeného dňa 31. januára 2012. Podľa § 69 ods. 2 druhej vety Daňového poriadku teda vznikla\ndaňovému subjektu povinnosť podať daňové priznanie k 31. decembru 2011. Rozhodnutie o vyrubení\nrozdielu dane č. 100991881/2020 bolo vydané dňa 5. júna 2020, a toto stále nenadobudlo právoplatnosť.\nKu dňu podania kasačnej sťažnosti (2. januára 2026) uplynulo spolu už 5.117 dní, teda viac ako 14\nrokov. Lehota v § 69 ods. 2 je nezávislá od toho, či došlo k prerušeniu konania podľa § 69 odseku 1\nDaňového poriadku alebo podľa § 69 odseku 2 prvej vety, nakoľko ide o lehotu, ktorá je absolútna a\nstanovuje hraničnú lehotu na vyrubenie rozdielu dane, a preto nie je možné ju prekročiť. Jediná možná\nvýnimka je zákonná, nie však administratívno-procesná a tá zákonná výnimka aj nastala (Lex Covid),\navšak tá predĺžila lehotu len o 202 dní.\n19. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na záveroch o neuznaní\nodpočítania dane, stotožňuje sa s právnym názorom správneho súdu, a preto navrhuje kasačnú sťažnosť\nzamietnuť. Bližšie dôvodí nasledovným:\n· K námietkam odklonu od právnych záverov prijatých v rozsudkoch sp. zn. BA-6S/119/2020-192 a sp. zn.\nBA-6S/264/2020-216 uvádza, že v iných zdaňovacích obdobiach mohli zistené skutočnosti nasvedčovať\naj iným právnym záverom ako napr. podvodnému konaniu a vedomostnej zložke o takomto konaní. V tu\nprejednávanej veci však nedošlo žalobcom k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane,\nnakoľko nebolo preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru došlo dodávateľom POLARON;\n\n· nie je možné tvrdiť, že vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania bolo v rozpore\nso zásadou spravodlivého procesu a základnými zásadami správy daní. Žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj správcu dane obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom\navšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú nespôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného nároku;\n· za nedôvodné považuje žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa prenosu a rozsahu dôkazného\nbremena. Prenos i rozsah dôkazného bremena, z ktorého vychádzal správca dane aj žalovaný, je\nvýsledkom ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej finančné orgány vo veci žalobcu\npostupovali. Daňovým subjektom predložené doklady a dôkazy obsahovali len všeobecný popis\npredmetu dodania bez bližšej špecifikácie a konkretizácie dodania zdaniteľných plnení. Žiadne iné\ndôkazy neboli predložené, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu boli reálne dodané\npohonné látky spoločnosťou POLARON, pričom poukázanie na ďalšie nezrovnalosti (nekontaktnosť\ndodávateľa, zmeny u dodávateľa, a pod.) túto skutočnosť dopĺňala v celkovom kontexte, nešlo teda\nvýlučne o zodpovednosť za správanie a evidenciu inej osoby;\n· neopodstatnené sú aj námietky týkajúce sa zániku práva vyrubiť daň, keďže lehota na zánik práva\nvyrubiť daň v tomto prípade neuplynula. Daňová kontrola bola začatá dňa 11. apríla 2014, bola prerušená\nz dôvodu zaslania žiadostí o MVI, následne bol o jej výsledku vyhotovený protokol, ktorý bol daňovému\nsubjektu s výzvou na vyjadrenie, doručený dňa 22. septembra 2015, ktorým bola predĺžená päťročná\nlehota na vyrubenie dane, pričom aj v ďalšom konaní vo veci podaných žalôb a konaní na základe\nrozhodnutí správnych súdov, došlo k prerušeniu konania, či už v súvislosti so žiadosťami o MVI a tiež\nneplynutiu lehôt aj v súvislosti s obdobím mimoriadnych opatrení týkajúcich ochorenia COVID-19, a to\nvrátane neplynutia desaťročnej lehoty na vyrubenie dane, čo je zrejmé aj zo spisového materiálu.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n22. Najskôr bolo pristúpené ku skúmaniu sťažovateľovej námietky k uplynutiu objektívnej prekluzívnej\nlehoty na vyrubenie rozdielu dane v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku druhej vety, podľa ktorého\nvyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno\nnajneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v\nktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom\ndaňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.\n23. Sťažovateľ správne tvrdí, že lehota v jeho veci sa počíta od roku 2011, keďže v tomto roku\nmal povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2011. Je potrebné pripomenúť\nsi, že daňová kontrola začala 11. apríla 2014, pričom prvé administratívne konanie bolo ukončené\nvydaním rozhodnutia žalovaného dňa 20. septembra 2016. Nasledovalo správne súdne konanie,\nukončené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/90/2017 z 26. februára 2019. Po vrátení veci\nadministratívnym orgánom došlo k vyrubeniu rozdielu dane dňa 5. júna 2020 a k vydaniu potvrdzujúceho\nrozhodnutia žalovaného 1. októbra 2020 (s doručením 11. novembra 2020). Z uvedeného je zrejmé,\nže desaťročná lehota ku dňu vyrubeniu dane neuplynula. Platí, že do dĺžky prekluzívnej lehoty sa\nnezapočítava čas prieskumného konania pred správnym súdom (§ 71 ods. 1 SSP), pretože počas tohto\nkonania lehota spočíva (t. j. neplynie), a zároveň administratívne konanie už neprebieha, pretože je\nprávoplatne skončené (por. rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/6/2025 z 29. októbra\n2025, ktoré prešlo testom ústavnosti - sp. zn. IV. ÚS 381/2026-16 z 30. júna 2026). V súdenej veci si\nteda správca dane splnil povinnosť rozhodnúť o vyrubení rozdielu dane v zákonom ustanovenej lehote\nv súlade s § 69 ods. 2 Daňového poriadku, čo umožňuje kasačnému súdu venovať sa ďalej súdnemu\nprieskumu spornej veci.\n24. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť otázku\nnamietaného (ne)preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a najmä\nvyhodnotiť, či vyslovené závery majú oporu v skutkových zisteniach finančnej správy, a tiež posúdiť\nudržateľnosť a preskúmateľnosť záverov správneho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam daňových orgánov.\n25. Z konštantnej judikatúry najvyššieho správneho súdu vyplýva, že medzi kumulatívne hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane pri dodávke tovaru patrí, že (i) poskytovateľom plnenia (deklarovaným\ndodávateľom tovaru), od ktorého daňový subjekt nadobudol tzv. ekonomické vlastníctvo (právo nakladať\n\ns tovarom ako vlastník), je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa),\nže (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),\na že (iii) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti [čl. 168 písm.\na) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.\nv. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „smernica“) a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH]. Pokiaľ tieto hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane splnené nie sú, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo\nna odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n26. Typickou formálnou podmienkou je vystavenie faktúry s požadovanými náležitosťami, pričom zásada\nneutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH priznalo, aj keď zdaniteľná osoba opomenula splniť\nurčité formálne požiadavky, avšak za predpokladu, že hmotnoprávne podmienky splnené boli (por.\nrozsudok Súdneho dvora EÚ z 11. novembra 2021 vo veci C-281/20 Ferimet a rozsudok Kemwater\nProChemie).\n27. Z pohľadu vnútroštátnej právnej úpravy splnenie hmotnoprávnych podmienok platiteľ dane\npreukazuje v súlade s procesnoprávnou úpravou dokazovania ustanovenou v § 24 Daňového poriadku,\npričom dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnych podmienok zaťažuje v prvom rade daňový\nsubjekt. Určenie hranice dôkazného bremena daňového subjektu býva častokrát nejednoznačné, preto\nak má podnikateľ konajúci vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť preukázať zodpovedný prístup,\nje v jeho záujme, aby v reálnom čase uskutočňovania obchodu získal spoľahlivé dôkazy o okolnostiach\njeho uskutočnenia (rozsudok sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018). Odpočítanie dane je teda právom\nplatiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázať naplnenie zákonných podmienok\nna efektívne uplatnenie tohto práva, avšak nenastáva automaticky. Z toho plynie, že je povinnosťou\ndaňového subjektu, aby preukázal, že faktúry alebo iné listiny, ktorými preukazuje podmienky pre\nodpočet dane, odrážajú skutočne zrealizované materiálne plnenie. Na strane druhej, dôkazné bremeno\ndaňového subjektu nie je neobmedzené a dotýka sa len takých skutočností, na ktoré má sám dosah a\nvplyv. Na účel správy daní je od daňového subjektu možné požadovať v obchodnej praxi obvyklé dôkazy,\npri ktorých je rozumné, že ich daňový subjekt bude uchovávať a ktoré sú postačujúce na preukázanie\ndodania tovaru alebo služby, ktoré sa javí ako dostatočne pravdepodobné (napr. nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022).\n28. Daňové orgány svoje závery vedúce k nepriznaniu odpočítania dane odôvodňovali tým, že daňový\nsubjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo väzbe na to, že k dodávke pohonných\nhmôt deklarovaným dodávateľom skutočne došlo spôsobom uvedeným v predložených dokladoch, resp.\npovažovali za nepreukázané, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1\nzákona o DPH a tým aj žalobcovi právo na odpočítanie dane. Tieto závery si v podstate osvojil aj správny\nsúd. Tvrdenie daňového subjektu o nepreskúmateľnosti či protirečivosti preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného a nesprávnom právnom posúdení dodržania náležitostí odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia zo strany správneho súdu považuje kasačný súd za nepodložené, pretože správny súd\nsa vyjadril ku všetkým žalobných bodom, a to takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o\ntom, aké sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach a o čo sa opierajú. Sťažovateľ námietku\nnepreskúmateľnosti vyslovených záverov bližšie nezdôvodnil, azda len v otázke neistoty, či sa\nspochybňuje dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, alebo samotná existencia fyzického\nplnenia (dodávky tovaru). Tieto námietky sú nedôvodné, pretože zo žiadnych častí preskúmavaného\nrozhodnutia nevyplýva spochybnenie materiálnej existencie tovaru, ktorý mal žalobca nadobudnúť a\npoužiť na svoje zdaniteľné plnenia.\n29. Sťažovateľ ďalej namieta procesný postup správcu dane čo do presunu dôkazného bremena. Je\nvhodné pripomenúť, že už najvyšší súd v skoršom rozsudku sp. zn. 1Sžfk/19/2017 vo veci sťažovateľa\ndospel k záveru, že dovtedy predložené listinné dôkazy ani v spojení so svedeckou výpoveďou Miroslava\nNahálku, bývalého konateľa POLARON, nevyvrátili dôvodné pochybnosti o tom, že právo nakladať s\npohonnými hmotami nadobudla spoločnosť POLARON a táto ho previedla na žalobcu. Kasačný súd v tu\nsúdenej veci považuje za nadbytočné skúmať otázku presunu dôkazného bremena (k čomu dochádza\nrealizovaním výzvy v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vo fáze daňovej kontroly), pretože aj\ndaný rozsudok najvyššieho súdu stál na závere, že došlo k presunu dôkazného bremena, oznámené\npochybnosti správcu dane boli opodstatnené, avšak nevykonaním žalobcom navrhovaných dôkazov\nnebolo žalobcovi umožnené preukázať podmienky pre odpočítanie dane vo vyrubovacom konaní. Preto\nsa vec vrátila do vyrubovacieho konania, v ktorom mal daňový subjekt priestor odstrániť opodstatnené\npochybnosti, nie však do štádia daňovej kontroly, v ktorom je procesný priestor na oboznámenie\ndaňového subjektu s pochybnosťami správcu dane.\n30. Zo zistení správcu dane (i v nadväznosti na výpovede svedkov) plynie, že dodávateľský reťazec\npri obchodných transakciách s pohonnými hmotami mal byť nasledovný: česká spoločnosť FAU s.\n\nr. o. - slovenská spoločnosť CHEMASPOL - deklarovaný dodávateľ POLARON - sťažovateľ JOPI\nTRADE. Za účelom zistenia pohybu tovaru správca dane pristúpil k výkonu ďalšieho dokazovania aj\nformou MVI s výsledným zistením, že intrakomunitárne dodanie tovaru od českého dodávateľa FAU\ns. r o. slovenskému odberateľovi CHEMASPOL (prípadne POLARON) v posudzovanom zdaňovacom\nobdobí nebolo českej finančnej správe vykázané, a preto ho nemožno hodnotiť ako preukázané. K\nuzavretiu zmluvy medzi spoločnosťou FAU a CHEMASPOL naviac došlo až 29. septembra 2011 a\ndodávky mali začať prúdiť až v októbri 2011, teda po relevantnom zdaňovacom období v prejednávanej\nveci. Žiadna z uvedených spoločností nenahlásila dodávky pohonných hmôt z iných členských štátov.\nNapokon, spoločnosť POLARON ani nemala udelené povolenie na prevádzkovanie daňového skladu a\nnedisponovala osvedčením o registrácii na spotrebnú daň z minerálneho oleja v období marec 2011.\n31. Sťažovateľ ani vo vyrubovacom konaní nepredložil hodnoverné dôkazy o skutočnostiach\nrozhodujúcich pre posúdenie veci, o okolnostiach prepravy tovaru do jeho skladovacích nádrží, ktoré\nformálne prenajímal spoločnosti POLARON, a z ktorých si pohonné hmoty tovar sám čerpal do\ncisterien v rozsahu zachytenom v tzv. stáčacích lístkoch. Zistené okolnosti neposkytujú podklad pre\nspoľahlivý záver o tom, že by POLARON pred načerpaním tovaru sťažovateľom vôbec nadobudol\nfaktickú kontrolu nad tovarom a právo o ňom rozhodovať (a s tým spojené riziká). Kasačný súd\nsa tu v podstatnom zhoduje s názorom správneho súdu, že nebolo preukázané, že tovar skutočne\ndodal sťažovateľovi deklarovaný dodávateľ, teda inými slovami, že deklarovaný dodávateľ nadobudol\nekonomické vlastníctvo k pohonným látkam nachádzajúcim sa priamo v skladových priestoroch\nsťažovateľa, ktoré mal následne dodávať sťažovateľovi. Podľa princípu prednosti obsahu pred formou\nsa prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník posudzuje podľa reálneho ekonomického správania\nstrán, nie podľa formálne nastavených fakturačných tokov. Ak nie je preukázané, že formálny/\ndeklarovaný dodávateľ a zároveň nájomca skladovacej nádrže nadobudol ekonomické vlastníctvo\n(právo nakladať s pohonnými hmotami ako vlastník), nemôže tento tovar z pohľadu DPH ani dodať\n(„predať“) sťažovateľovi. Z pohľadu DPH pri absencii ekonomického vlastníctva tovaru formálnemu\ndodávateľovi nevzniká daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie dane (§ 8 ods. 1 písm.\na/, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 zákona o DPH). Popisovaný mechanizmus dodávky tovaru v rozsahu, ktorý\nvyplynul z dokazovania v daňovom konaní, neodstránil pochybnosti o pozícii spoločnosti POLARON ako\ndodávateľa tovaru. Ani skutkové zistenia postavené na dôkazoch vykonaných vo vyrubovacom konaní\ndostatočne nepreukazujú reálny pohyb a kontrolu nad tovarom a celá transakcia skôr vykazuje znaky\numelo vytvoreného fakturačného reťazca.\n32. Z vykonaného dokazovania plynie, že správca dane sa neobmedzil iba na sťažovateľom predložené\nlistinné dôkazy (ktoré správne považoval za nedostatočné) či výpovede svedkov, ale zisťoval skutočný\nstav so zreteľom na preverenie pôvodu tovaru i jeho pohybu v skladových priestoroch žalobcu v\nzmysle pokynov krajského súdu. Zistenia správcu dane vyplývajúce z vykonaného šetrenia už počas\ndaňovej kontroly a aj vo vyrubovacom konaní nerozptýlili v sťažovateľovej veci dôvodné pochybnosti\no hodnovernosti fakturovanej dodávky zo strany deklarovaného dodávateľa. Na unesenie dôkazného\nbremena o pochybných skutočnostiach nemohla postačovať výpoveď bývalých konateľov spoločností\nPOLARON či CHEMASPOL, keďže ide o osoby priamo zainteresované na tej skutkovej verzii udalostí, o\nktorých vypovedali. Ich tvrdenia neboli potvrdené žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi a dostali sa\ndo rozporu s inými zisteniami správcu dane z MVI a zo systému VIES. Za vyššie nastoleného skutkového\nstavu súd nepovažoval za dôvodnú ani kasačnú námietku o opakovanom nevypočutí svedka J. Kertésza,\nštatutárneho zástupcu sťažovateľa, ktorý v súvislosti s posudzovanými transakciami čelí podľa obsahu\nadministratívneho spisu i trestnoprávnym následkom.\n33. Kasačný súd dodáva, ž ak tovar pochádzal z Českej republiky a bývalý konateľ spoločnosti\nPOLARON p. Hotárek ústne potvrdil existenciu prepravných dokladov CMR odovzdaných do sféry\ndaňového subjektu, tak potom nemôže byť neprimerané od daňového subjektu očakávať predloženie\nnapríklad takýchto dokladov. V tomto smere však ostal daňový subjekt pasívny a okrem zmluvnej\ndokumentácie, faktúry, dodacieho listu a dôkazne bezvýznamných dokumentov na cloudovom úložisku\nžiadne doklady preukazujúce reálne (nielen formálne) nadobudnutie tovaru od spoločnosti POLARON\nnepredložil. Neobstojí pritom ani požiadavka sťažovateľa, že to mal byť sám správca dane, kto mal\nidentifikovať konkrétne dokumenty na predloženie, pretože je to daňový subjekt, ktorý fakturoval\nrealizáciu obchodov deklarovaným dodávateľom a ako obchodník je v najlepšej pozícii predložiť\ndokumenty preukazujúce realizáciu obchodu konkrétnym dodávateľom. Žalovaný správne vyhodnotil,\nže dokumenty poskytnuté v cloudovom úložisku v podstate nepreukazujú žiadny pohyb tovaru v\nrámci skladových priestorov sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že preukázanie statusu dodávateľa\npreukazuje popri inom nájomná zmluva, tak kasačný súd uvádza, že prenájom nádrží v sklade\n\ndaňového subjektu deklarovaným dodávateľom nedokladá ekonomické vlastníctvo samotného produktu\nv nádržiach.\n34. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu\nreálnosti a pravdivosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Argumentácia spočívajúca v tom,\nkomu sťažovateľ následne dodával tovar nadobudnutý od svojho deklarovaného dodávateľa a že\nsprávca dane sa pri dokazovaní nevenoval opačnému koncu obchodného modelu (t. j. odberateľom\nspoločnosti JOPI TRADE), nie je pri hľadaní odpovedí na sporné kasačné námietky právne relevantná.\nSprávca dane totiž nespochybňoval tretiu hmotnoprávnu podmienku, a teda či daňový subjekt použil\nmateriálne plnenie na svoju vlastnú ekonomickú činnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n36. Podľa § 19 ods. 1 prvej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n37. Pri určovaní momentu a miesta dodania tovaru, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník,\nnie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými\npodľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné\ndojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu, teda s obchodnou a\nhospodárskou realitou (por. napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/15/2025).\n38. Kasačný súd nespochybňuje opodstatnenosť sťažovateľom zvoleného modelu obchodnej\nspolupráce so svojimi dodávateľmi. Avšak pri takto zvolenom obchodnom modely, kedy je daňový\nsubjekt navyše sám tak odberateľom, ako i dodávateľom rovnakého typu tovaru a vzájomne s ním\nobchoduje so subjektom, ktorý rovnako vystupuje v pozícii dodávateľa i odberateľa, si daňový subjekt\nmusí uvedomovať dôsledky, ktoré so sebou nesú takto zrealizované obchody z pohľadu daňových\npovinností a preukazovania podmienok práva na odpočet dane.\n39. Námietku ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu kasačný súd\nnepovažuje za dôvodnú. Správny súd v rozhodnutí sp. zn. BA-6S/119/2020 preskúmaval dodanie tovaru\niným dodávateľom v inom zdaňovacom období a právne sa tiež jednalo o odlišnú vec; správcovi\ndane bolo správnym súdom vytknuté, že nerešpektoval právny názor vyslovený krajským a kasačným\nsúdom v prvom súdnom konaní tým, že neskúmal existenciu podvodného daňového reťazca, účasť\nžalobcu na daňovom podvode, resp. stupeň vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode. Rovnako\naj vo veci sp. zn. BA-6S/264/2020 správca dane pokyny súdnych autorít v novom administratívnom\nkonaní ignoroval, a preto sa správny súd stotožnil s námietkou žalobcu, že finančné orgány nesprávne\npostupovali, keď neskúmali existenciu podvodného daňového reťazca.\n40. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd dospel ku konštatovaniu, že správny súd dospel k\nsprávnemu právnemu posúdeniu veci keď uzavrel, že postup finančných orgánov a vyslovené závery\nboli v súlade so zákonom. Z toho dôvodu kasačnú sťažnosť zamietol.\nV. Záver\n41. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\nkasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP\nnepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 SSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}