Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 6Ssk/6/2026 0923100736 28. 04. 2026 JUDr. Viola Takáčová ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu v 1. rade: maloletý S. O., nar. XX. C. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpený zákonným zástupcom: R. O., nar. X. E. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, právne zastúpený: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hollého 3, Košice, IČO: 44 323 760, žalobcu v 2. rade: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, za účasti ďalšieho účastníka: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava, o preskúmanie stanoviska žalovaného č. LN236204757 zo dňa 23. novembra 2023 k odvolaniu proti neudeleniu súhlasu s úhradou lieku, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 22. augusta 2025, č. k. 18Sas/9/2023-189, t a k t o rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach zo dňa 22. augusta 2025, č. k. 18Sas/9/2023-189, z r u š u j e. II. Vec sa p o s t u p u j e Mestskému súdu Bratislava IV. odôvodnenie: I. Priebeh správneho súdneho konania 1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného charakterizuje nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], a preto zrušil stanovisko žalovanej č. LN236204757 zo dňa 23. novembra 2023, ktorým odvolaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nevyhovel, a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Prvostupňovým rozhodnutím - stanoviskom č. LN236204263 z 10. októbra 2023 žalovaný vydal nesúhlas, resp. neudelil súhlas s úhradou nekategorizovaného lieku Voxzogo z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 3. Správny súd dospel v úvode k záveru o danosti právomoci správneho súdu konať v danej veci a spôsobilosti predmetu prieskumu, pričom rozhodným pre tento záver bolo okrem verejnoprávnemu charakteru rozhodovania poisťovne (žalovaného) a jeho postavenia ako orgánu verejnej správy, aj to,
že ide o akt majúci dopad na právnu sféru žalobcu a týka sa realizácie jeho základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, všetko s dôrazom na rešpektovanie generálnej klauzuly a zákazu vylúčenia zo súdneho prieskumu rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). K zachovaniu subsidiarity prieskumnej právomoci správneho súdu v nadväznosti na zákonné oprávnenie poistenca (žalobcu v 1. rade) v zmysle § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z. požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu v prípade nevyhovenia odvolaniu proti neschváleniu, resp. neudeleniu súhlasu s úhradou lieku, správny súd uvádza, že možnosť iniciovania prieskumu konania zdravotnej poisťovne označeným úradom, nie je možné považovať za účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a tým za prostriedok, nevyužitie ktorého by v súlade so zásadou subsidiarity právomoci správneho súdu vylučovalo jeho prieskumnú právomoc vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného. 4. K žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia správny súd poukázal na zákonnú úpravu v § 88 ods. 9 veta prvá zákona č. 363/2011 Z. z., ktorá zveruje žalovanému rozhodovanie o udelenie súhlasu s úhradou tzv. výnimkového lieku so súčasným vymedzením jediného zákonného kritéria pre udelenie súhlasu, ktorým je „odôvodnenosť prípadu“ a súčasne výslovne uvádza, že takáto odôvodnenosť je daná „najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou“. Súčasne zákonná úprava v § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. ukladá zdravotným poisťovniam, teda aj žalovanému, zverejňovať kritériá rozhodovania podľa odseku 9 na svojom webovom sídle. Podľa názoru správneho súdu zo vzťahujúcej sa právnej úpravy v ustanoveniach § 88 ods. 9 veta prvá a § 88 ods. 11 zákona explicitne ani implicitne nevyplýva autonómna kreačná právomoc zdravotnej poisťovne vo vzťahu k stanoveniu kritérií rozhodovania s udelením súhlasu s úhradou výnimkového lieku nad rámec zákonom vymedzených kritérií. 5. V intenciách vyššie uvedeného sa správny súd zaoberal aj tým, či interné kritériá žalovaného, nesplnením ktorých dôvodí neudelenie súhlasu, sú subsumovateľné do rámca zákonom vymedzených kritérií v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., a tieto zákonné kritériá len obsahovo precizujú za účelom transparentnosti posudzovania žiadostí o úhradu lieku, a dospel k záveru, že ak žalovaný v zmysle ním zverejnených kritérií rozhodovania dôvodí svoj nesúhlas s úhradou lieku tým, že „uhradením tohto lieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možností obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok“, predmetné kritérium takéto charakteristiky už pojmovo nespĺňa a zjavne ide o kritérium presahujúce medze zákonných kritérií formulovaných v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré zjavne neprípustným spôsobom rozširujú. Preto pokiaľ napadnuté rozhodnutie žalovaného sa ani len v minimálnom rozsahu nevenuje prezentovaniu skutkového stavu a jeho právnemu posúdeniu v intenciách vyhodnotenia odôvodnenosti prípadu žalobcu pre udelenie súhlasu s úhradou lieku a v rámci toho vyhodnoteniu, či poskytnutie požadovaného lieku s prihliadnutím na zdravotný stav žalobcu je jedinou vhodnou možnosťou, teda posúdeniu zákonných kritérií takéhoto rozhodovania, hoci aj cez prizmu žalovaným zverejnených kritérií nevybáčajúcich z rámca zákonných kritérií, potom správny súd konštatoval, že absencia týchto obsahových prvkov odôvodnenia činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. 6. Správny súd sa zaoberal aj výkladom ustanovenia § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z., a to s ohľadom na to, či týmto ustanovením dochádza k rozšíreniu zákonných kritérií schvaľovania úhrady lieku vymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona, a to s ohľadom na to, či týmto ustanovením dochádza k rozšíreniu zákonných kritérií schvaľovania úhrady lieku vymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona. Podľa názoru správneho súdu pri ústavne konformnom výklade ustanovenia § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z. sledujúcom zachovanie základného práva na zdravotnú starostlivosť a rešpektujúcom ústavný príkaz určovania jeho medzí výlučne zákonom, v predmetnom ustanovení stanovené dôvody pre neodsúhlasenie úhrady výnimkového lieku nie je možné vnímať ako rozšírenie zákonných kritérií pre odsúhlasovanie úhrady liekov vymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona, a tým ani ako akceptovateľný dôvod pre neodsúhlasenie úhrady. Zároveň správny súd považoval za potrebné uviesť, že ani v prípade pripustenia takého výkladu zákonnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z., že sú ňou rozšírené zákonné kritériá schvaľovania úhrady lieku vymedzené v § 88 ods. 9 citovaného zákona, napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je namieste hodnotiť ako dostatočne odôvodnené a tým preskúmateľné. 7. K návrhu žalovaného na prerušenie predmetného konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP z dôvodu, že uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sas/7/2023 zo dňa 01. júla 2024 bolo v obdobnej veci prerušené konanie z dôvodu podania návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov a výsledok posúdenia súladu môže mať zásadný význam pre rozhodnutie
v danej veci, správny súd uviedol, že nezistil danosť žiadneho zo zákonných dôvodov na prerušenie predmetného správneho súdneho konania v zmysle § 100 SSP. Osobitne ani danosť dôvodov na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP a ods. 2 písm. a) SSP, posúdenie danosti ktorých bolo relevantné vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania žalovaným. Správny súd k uvedenému záveru dospel tak vzhľadom na vyššie prezentovaný výklad vzťahujúcej sa právnej úpravy, ako aj vzhľadom na toho času prevládajúci judikatórny posun v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu k prejudicialite a dosahu derogačných účinkov vyslovenia nesúladu zákona, resp. jeho ustanovení s Ústavou SR, nastávajúcich ex nunc, na posudzovanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, pri vydaní ktorých bol takýto zákon, resp. jeho ustanovenia aplikovaný ako právna úprava v tom čase platná a účinná s prezumpciou jej ústavnej súladnosti. 8. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP tak, že žalobcovi v 2. rade napriek úspechu v konaní vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v realizácii zákonnej právomoci tohto žalobcu pri ochrane zákonnosti pri podaní správnej žaloby, nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalším účastníkom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Sťažovateľ namieta, že správny súd: i. konal a rozhodol vo veci, na ktorú nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP); ii. v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe neprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP); iii. v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 11. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril názor k nevyhoveniu prerušenia konania správnym súdom, keď v zhrnutí uviedol, že posúdenie zákonnosti § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. Ústavným súdom SR na základe návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podaného Správnym súdom v Bratislave môže mať pre tento súdny prieskum zásadný význam, a to predovšetkým z pohľadu právomoci správneho súdu na preskúmanie stanoviska žalovaného, nejednoznačnosti právnej úpravy účastníctva pri prieskume stanoviska žalovaného a pod. 12. Sťažovateľ poukázal na naplnenie kasačného dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. a) SSP, keď uviedol, že účelom správnych žalôb v sociálnych veciach je preskúmavanie rozhodnutí orgánov štátu alebo iných verejnoprávnych inštitúcií, pri ktorých je daný záujem štátu na možnosti zachovať sociálne istoty a nadobudnuté práva jednotlivcov aj svojím pôsobením. Avšak právo žalobcu v 1. rade na úhradu tzv. výnimkových liekov nie je nárokom, ktorý zaručuje alebo garantuje štát zákonom a posudzovanie žiadosti o úhradu nie je činnosťou podľa § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorou sa realizuje záväzok štátu voči občanom Slovenskej republiky na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Ak je liek v súlade s podmienkami zákona č. 363/2011 Z. z. zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, poistencovi (žalobcovi v 1. rade) vzniká priamy nárok na jeho úhradu z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. V § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. zákonodarca upravuje tzv. osobitné prípady úhrad a dáva zdravotným poisťovniam možnosť využiť podľa vlastného uváženia inštitúty v tomto zákone určené, mimo iného možnosť udeliť súhlas s úhradou výnimkového lieku. V prípadoch osobitnej úhrady podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. však nejde o priamy nárok poistenca na takéto plnenie zo strany zdravotnej poisťovne a ani o záväzok alebo garanciu štátu prostredníctvom zdravotných poisťovní takéto plnenie poistencom poskytovať. Posudzovanie žiadosti o úhradu podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. nepredstavuje prenesený výkon štátnej správy spojený s administratívnym konaním zdravotnej poisťovne, v ktorom by zdravotná poisťovňa ako správny orgán mala posudzovať splnenie zákonných podmienok úhrady výnimkového lieku a následne vydať individuálny správny akt. V tejto súvislosti žalovaný dôvodí, že ako zdravotná poisťovňa nemôže vykonávať inú činnosť formou preneseného výkonu verejnej správy ako len činnosť výslovne ustanovenú zákonom a ani súd nemôže zdravotnej poisťovni ustanoviť viac povinností ako jej ukladá zákon, a preto je podľa sťažovateľa vylúčené, aby posudzovanie žiadosti o úhradu podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. podliehalo administratívnemu konaniu, na ktoré sa vzťahuje právna ochrana správnych súdov pred nečinnosťou orgánov verejnej správy, resp. by výsledok takéhoto posúdenia zdravotnou poisťovňou mal podliehať súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia/
opatrenia orgánov verejnej správy. Keďže u správneho súdu absentovala právomoc na rozhodnutie vo veci, žalovaný je toho názoru, že existovali dôvody na odmietnutie žalôb žalobcu 1 a žalobcu 2 v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 13. Vo vzťahu k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ uviedol, že vo vzťahu k správnym súdom vytýkanému nedostatočnému odôvodneniu stanoviska žalovaného, žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že žalovaný ako zdravotná poisťovňa pri posudzovaní žiadosti o úhradu nie je oprávnený posudzovať medicínsky aspekt ochorenia pacienta (žalobcu v 1. rade). Ani v rámci aplikácie § 88 ods. 9 prvá veta zákona č. 363/2011 Z. z. nie je zdravotná poisťovňa oprávnená posudzovať zdravotný stav pacienta, ktorému PZS indikoval liečbu výnimkovým liekom. Preukázanie relevantných skutočností a oprávnenosť indikácie žiadaného výnimkového lieku konkrétnemu pacientovi je úlohou PZS, ktorá mu vyplýva z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ svojimi stanoviskami nikdy neposudzoval vhodnosť liečby liekom Voxzogo pre žalobcu v 1. rade. Táto skutočnosť nespochybniteľne vyplývala zo žiadosti o úhradu vystavenej PZS, ako aj z typu samotného ochorenia žalobcu v 1. rade. A teda zdravotný stav žalobcu v 1. rade ako taký predmetom stanoviska sťažovateľa nebol, ale výlučne len skutočnosť, či je splnené kritérium, že sťažovateľ má dostatok finančných prostriedkov na úhradu liečby PZS indikovaným výnimkovým liekom, čo v konečnom dôsledku považuje za podstatu právnej úpravy podľa ustanovenia § 88 ods. 7 v spojení s ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z. Ďalej sťažovateľ považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že žiadne ustanovenie zákona č. 363/2011 Z. z. ani zákona č. 581/2004 Z. z., nezveruje žalovanému kompetenciu, právomoc ani povinnosť pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. vydávať rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, žiadne ustanovenie neurčuje formu ani obsah súhlasu alebo nesúhlasu s úhradou výnimkového (nekategorizovaného) lieku, a teda jednoznačne nad všetky pochybnosti možno ustáliť záver, že žalovaný nebol povinný pri vydávaní súhlasu alebo nesúhlasu aplikovať Správny poriadok ani všeobecné štandardy správneho práva ani náležitosti ustanovené Správnym poriadkom platné pre rozhodnutie správneho orgánu. Stanovisko zdravotnej poisťovne o neudelení súhlasu s úhradou lieku ako také, nie je možné považovať za správny akt s povinnými formálnymi a materiálnymi náležitosťami. Tento právny názor žalovaného podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/11/2016, v ktorom v súvislosti s vyjadrením zdravotnej poisťovne k zamietnutiu úhrady kúpeľnej starostlivosti judikoval, cit.: „Na druhej strane nebolo povinnosťou žalovanej vydať o žiadosti sťažovateľa rozhodnutie, ktoré by malo obsahovať základné náležitosti ustanovené správnym poriadkom pre rozhodnutie správneho orgánu. ” 14. Rovnako naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vidí sťažovateľ aj v nesprávnom právnom posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade. K uvedenému uviedol, že neexistenciu práva, resp. právom chráneného záujmu žalobcu v 1. rade na plnú alebo čiastočnú úhradu lieku Voxzogo na základe verejného zdravotného poistenia mala za následok to, že žalobca v 1. rade nemohol byť účastníkom administratívneho konania, a preto nebol ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči stanovisku žalovaného. Samotné ustanovenie § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. jasne vymedzuje, ktorý subjekt je vecne legitimovaný na podanie žiadosti o úhradu podľa ods. 7 a 8 a súčasne ten istý subjekt je aj vecne legitimovaný na podanie odvolania, ak zdravotná poisťovňa liek odmietne uhradiť, a teda je ním PZS (s písomným súhlasom žalobcu v 1. rade), nie poistenec (žalobca v 1. rade). 15. Poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/11/2016 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/20/2012, ktorého predmetom je súdny výklad ustanovenia, ktoré rovnako ako § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. upravovalo len možnosť, nie povinnosť zdravotnej poisťovne udeliť súhlas s úhradou, a to § 10 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. septembra 2013, vidí sťažovateľ naplnený dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. 16. V závere sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd podľa § 447 ods. 1 SSP priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Ako sa už sťažovateľ aj vo vyjadreniach k správnej žalobe žalobcu v 1. rade viackrát vyjadroval, pacientom s daným ochorením je poskytovaná zdravotná starostlivosť v štandardom rozsahu, čo znamená, že žalobca v 1. rade má zabezpečenú potrebnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu platných právnych predpisov. Liek Voxzogo nie je možné považovať za jedinú vhodnú možnosť liečby a už vôbec nie, že ide o život zachraňujúci liek. Predmetom súdneho konania pred správnym súdom bolo preskúmanie stanoviska žalovaného so záverom jeho nedostatočného odôvodnenia, avšak nové posudzovanie žiadosti o úhradu žalovaným nezakladá žalovanému povinnosť vydať súhlasné stanovisko. Vzhľadom na uvedené, pripustením opaku by závažná ujma na prostriedkoch verejného
zdravotného poistenia hrozila a súčasne neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti predstavovalo rozpor s verejným záujmom. 17. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril Generálny prokurátor SR podaním zo 16. decembra 2025. S názorom žalovaného vyjadreného v kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a zastáva názor, že v danom prípade o preskúmanie stanoviska žalovaného o nesúhlase s úhradou lieku nezaradeného v zozname kategorizovaných liekov ide o výkon verejnej správy a vec spadá pod správne súdnictvo. Aj v prípade udeľovania súhlasu s úhradou tzv. výnimkového lieku zdravotná poisťovňa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch poistenca. Práve žalovaný ako jediný subjekt môže rozhodnúť o súhlase s úhradou lieku nezaradeného do zoznamu kategorizovaných liekov, pričom žalobca 1. nemá inú možnosť, ako získať „preplatenie“ výnimkového lieku z prostriedkov verejných financií. Preto pokiaľ žalovaný nesúhlasí s úhradou, môžu byť práva žalobcu 1. rozhodnutím žalovaného dotknuté. V danej veci preto žalobca 2. považuje rozhodovanie žalovaného za oblasť verejnej správy a nie za súkromnoprávny akt žalovaného. Žalobca v 2. rade rovnako nesúhlasí s názorom žalovaného, že nie je oprávnený posudzovať medicínske hľadisko. Žalovaný v 2. rade je názoru, že zdravotná poisťovňa rozhodujúc o súhlase úhrady lieku nezaradeného do zoznamu kategorizovaných liekov vystupuje ako orgán verejnej správy, t. j. ako právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Takto charakterizovaný orgán verejnej správy je preto povinný riadne konať, dodržiavať základné zásady zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj princípu Dobrej správy a rozhodnúť v súlade so zákonom. Na dôvodoch správnej žaloby žalobca v 2. rade zotrváva v plnom rozsahu, s právnym názorom žalovaného uvedeným v kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 18Sas/9/2023 z 22. augusta 2025 považuje za správny a zákonný. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca v 1. rade podaním zo 17 . decembra 2025. K názoru žalovaného, že posudzovanie žiadosti o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku podľa § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. nepatrí medzi základnú činnosť žalovaného ako zdravotnej poisťovne podľa § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., a preto je podľa názoru žalovaného vylúčené, aby táto činnosť podliehala súdnemu prieskumu v zmysle § 199 a nasl. SSP, uviedol, že ak by žalovaný vykonával len činnosti uvedené v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., nebol by oprávnený rozhodovať ani o žiadostiach a úhradu nekategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z., čo je neudržateľný záver. Žalobca je presvedčený, že argumentácia prezentovaná žalovaným týkajúca sa dostatočnej právnej ochrany prostredníctvom dohľadového konania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je neudržateľná. Podľa platnej právnej úpravy je odvolanie jediným riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne. Vykonanie dohľadu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá charakter riadneho opravného prostriedku, ktorého nevyčerpanie by bránilo podaniu správnej žaloby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že kasačný súd je viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti, preto namietané nesprávne právne posúdenie veci nemôže byť uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne uviedol právnu otázku a vysvetlil, prečo z jeho pohľadu zaujal správny súd nesprávny právny názor na jej riešenia. V predmetnom prípade vymedzenie právnej otázky a jej vysvetlenie plne absentuje. K údajnému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, žalobca uvádza, že rozhodnutia žalovaným uvádzané sú vo všetkých aspektoch odlišné od prejednávaného prípadu, a teda nie je ich možné stotožňovať. Žalobca v 1. rade sa vyjadril k argumentom žalovaného, ktoré sú uvedené v kasačnej sťažnosti, a to oprávnenia žalovaného posudzovať medicínske kritérium, limitácia finančným krytím žalovaného, k povahe administratívneho konania a k aktívnej legitimácii žalobcu. V podstatnom uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalovaný ako subjekt vykonávajúci verejné zdravotné poistenie, mal pri schvaľovaní úhrady lieku Voxzogo žalobcovi postavenie orgánu verejnej správy. Počas tohto administratívneho konania konal z pozície nadradenosti voči žalobcovi a jeho postup má vrchnostenský charakter. Konanie žalovaného o schválení/neschválení úhrady nekategorizovaného lieku Voxzogo má charakter administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie zrušených rozhodnutí, ktoré predstavujú individuálne správne akty. Preto je daná právomoc správneho súdu podľa § 6 ods. 1 SSP v spojení s § 2 SSP. 19. Vyjadrenia žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 22. decembra 2025. III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. zrušil stanovisko žalovanej č. LN236204757 zo dňa 23. novembra 2023, ktorým odvolaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nevyhovel, a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Prvostupňovým rozhodnutím - stanoviskom č. LN236204263 z 10. októbra 2023 žalovaný vydal nesúhlas, resp. neudelil súhlas s úhradou nekategorizovaného lieku Voxzogo z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“). 26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 35cc) 28. Podľa § 6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s vykonávacím predpisom vydaným podľa § 15 ods. 8. 29. Podľa § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa môže po vopred udelenom súhlase poistencovi uhradiť najviac vo výške podľa odseku 16 liek, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. 30. Podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou; úhradu odsúhlasuje zdravotná poisťovňa vydaním stanoviska na základe písomnej žiadosti poskytovateľa. Zdravotná poisťovňa rozhodne o žiadosti do 15 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej poisťovni alebo do 10 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej poisťovni, ak ide o opakovanú žiadosť; žiadosť je úplná, ak obsahuje všetky náležitosti a prílohy, ktoré zdravotná poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle. 31. Podľa § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z., ak zdravotná poisťovňa úhradu podľa odseku 9 rozhodnutím neodsúhlasí, poskytovateľ môže do 15 dní od doručenia nesúhlasu podať zdravotnej poisťovni odvolanie proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou liečby. Poskytovateľ môže podať odvolanie podľa predchádzajúcej vety výlučne s písomným súhlasom poistenca, ktorý je uvedený v odvolaní alebo je jeho súhlas k odvolaniu priložený. O odvolaní proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou lieku rozhodne priamy nadriadený zamestnanca zdravotnej poisťovne, ktorý nesúhlas vydal, a to najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia odvolania zdravotnej poisťovni. Ak zdravotná poisťovňa odvolaniu nevyhovie, poistenec je oprávnený požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa zverejňuje kritériá rozhodovania podľa odseku 9 na svojom webovom sídle. 33. Kasačný súd hneď v úvode poukazuje na konanie vedené pod sp. zn. 19SVs/3/2025 týkajúcej sa rozhodovania právnej veci vedenej pod sp. zn. 7Ssk/86/2024 na tunajšom súde, kde sa posudzovala otázka, či stanovisko o ne/súhlase s úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných
liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., nie je orgánom verejnej správy podľa § 4 písm. d) SSP, preto zdravotnou poisťovňou vydaný právny akt nie je individuálnym správnym aktom v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) SSP, a tento tak nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP. Veľký senát najvyššieho správneho súdu rozsudkom zo dňa 18. februára 2026, sp. zn. 19SVs/3/2025 rozhodol tak, že rozsudok správneho súdu zo dňa 14. augusta 2024, č. k. 17Sas/10/2023-148 zrušil a vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV. Veľký senát najvyššieho správneho súdu poukázal, že je potrebné skúmať, či akt, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je aktom vydaným v rámci súkromnoprávneho vzťahu alebo v oblasti verejnej správy, a tiež, či pôvodcom tohto aktu je orgán verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. Postavenie zdravotných poisťovní upravuje Obchodný zákonník, ak zákon č. 581/2004 Z. z. neustanovuje inak. Uzavrel, že zdravotná poisťovňa je právnická osoba súkromného práva, preto aj rozhodnutia jej orgánov sú v prvom rade súkromnoprávnymi aktami (prejavmi vôle). 34. Veľký senát v podstatnom zdôrazňuje: ,,Z § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý upravuje právne postavenie zdravotných poisťovní, vyplýva, že zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Tento zákon v § 6 a § 6b vymedzuje jednotlivé činnosti zdravotnej poisťovne (iné činnosti nie je oprávnená vykonávať). Tieto ustanovenia, prípadne ustanovenia osobitných zákonov, na ktoré tieto paragrafy odkazujú, delegujú na zdravotnú poisťovňu právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ide o tieto prípady: 1/ § 6 ods. 1 písm. q) cit. zákona - vydáva rozhodnutie o žiadosti o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine podľa osobitného zákona, ktorým je § 9f zák. č. 580/2004 Z. z., 2/ § 6b ods. 2 cit. zákona - schvaľovanie žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, ktorým je § 9a až 9f a § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., 3/ § 6 ods. 1 písm. p) cit. zákona - vydáva výkaz nedoplatkov podľa osobitného zákona, ktorým je § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. 35. Prípad, kde by zdravotná poisťovňa rozhodovala o udelení súhlasu či nesúhlasu s osobitnou úhradou lieku, zákon ako prenesený výkon orgánu verejnej správy neuvádza. Naopak, úhrada za zdravotnú starostlivosť (teda aj úhrada nekategorizovaných liekov) poskytovateľom je vo všeobecnosti uvedená ako úloha zdravotnej poisťovne v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. a osobitné prípady úhrad (nad rámec povinných úhrad zo zdravotného poistenia) sú upravené v § 6 ods. 1 písm. n) tohto zákona. Preto nie je relevantný protiargument, že pri vydávaní výkazu nedoplatkov aj pri používaní týchto prostriedkov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. by mala mať zdravotná poisťovňa rovnaký charakter, teda postavenie orgánu verejnej správy. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by osoba, ktorej zákon zveruje postavenie orgánu verejnej správy pri výkone určitých činností (napr. vyberaní určitých dávok), musela byť nevyhnutne orgánom verejnej správy aj pri nakladaní s takto získanými finančnými prostriedkami. Napokon, je úplne bežné, že aj štát (štátne orgány) získava finančné prostriedky do štátneho rozpočtu v administratívnom konaní (napr. vyrubovaním daní a poplatkov podľa zákona č. 563/2019 Z. z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov), ale pri nakladaní s nimi bežne koná ako právnická osoba súkromného práva a jeho úkony (úkony štátnych orgánov) sú súkromnoprávnymi úkonmi (napr. rôzne zmluvy o poskytovaní príspevkov, porov. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 KO 8/2018 a 1 KO 10/2018, ako aj nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 153/2020). 36. Ako už bolo uvedené, úlohou zdravotnej poisťovne je vo všeobecnosti úhrada poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z., resp. podľa zákona č. 363/2011 Z. z. Vynakladanie prostriedkov zdravotnej poisťovne je hospodárením s majetkom zdravotnej poisťovne, ktorým je vybraté resp. prerozdelené poistné a z ktorého zdravotná poisťovňa v určitom rozsahu dokonca môže tvoriť zisk (porov. § 6a zákona č. 581/2004 Z. z.). Vzhľadom na výnimočnosť prostriedkov z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a zmysel celého systému zdravotného poistenia (zabezpečenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle čl. 40 Ústavy SR, ďalej „ústava“) citované zákony prísne regulujú nakladanie s týmto majetkom. Napriek tomu však podstatou zostáva, že na účely úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa s jednotlivými poskytovateľmi uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podrobne upravené v § 7 a § 7a zákona č. 581/2004 Z. z., na základe ktorých potom poskytuje úhrady. Zdravotná poisťovňa ako súkromnoprávny subjekt (obchodná spoločnosť) tak mechanizmus úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť upravuje súkromnoprávnymi aktami - zmluvami s inými súkromnoprávnymi subjektami (poskytovateľmi, porov. § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). 37. Ustanovenia § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. sa rovnako ako ustanovenia zákona č. 577/2004 Z. z. týkajú úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak v tomto prípade vo forme úhrady
za lieky, ktoré nie sú povinne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia podľa predošlých ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto úhrada je tiež svojou povahou (striktne regulovaným, ale predsa) hospodárením zdravotnej poisťovne so svojím majetkom získaným z vybraného a prerozdeleného poistného, ktoré zdravotná poisťovňa štandardne realizuje v súkromnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. tak nezveruje zdravotnej poisťovni ako právnickej osobe vrchnostenské rozhodovanie vo vzťahu k jej zmluvným partnerom (poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a nepriamo vo vzťahu k jej poistencom, pretože právo ovplyvňovať ich právnu sféru v súlade s kritériami (kvázi jej vnútorným predpisom) je už súčasťou jej autonómie pri hospodárení s jej majetkom. 38. Ustanovenia § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. dovoľujú zdravotnej poisťovni, aby v ojedinelých prípadoch súhlasila s osobitnou úhradou, vrátane úhrady nekategorizovaného lieku. Poisťovňa tak urobí na základe vlastného posúdenia, na základe zhodnotenia vlastných kritérií, na základe svojich možností a dostupných zdrojov. Rovnako ako rozhoduje o úhrade zvyšnej zdravotnej starostlivosti (vrátane kategorizovaných liekov), rovnako rozhoduje aj o úhrade liekov nekategorizovaných. Podľa obdobných kritérií zdravotné poisťovne vydávajú aj súhlasy na úhradu príspevkov alebo doplatkov za lieky podľa odsekov 1 až 6 § 88 (taktiež ako súčasť ich hospodárenia so svojím majetkom). 39. ... Zjednodušene povedané, ak zákonodarca samotné definovanie kritérií relevantných pre schválenie úhrady lieku nezaradeného v príslušnom zozname nechal úplne mimo normatívnej regulácie, resp. verejnomocenskej ingerencie, potom nie je dôvodné pripustiť záver, že samotná implementácia týchto kritérií (t. j. posudzovanie toho, či konkrétny žiadateľ príslušné kritériá spĺňa), je správnym konaním a že výsledkom tohto posudzovania je verejnomocenský akt. 40. Práve oprávnenie zdravotnej poisťovne rozhodovať podľa vlastných kritérií je prejavom jej vnútornej autonómie a preto kritériá nevychádzajú z právnej úpravy, ale s ňou nastavených preferencií. Právo na ich výber poisťovňa nezískava od štátu na základe právnej úpravy... ... ak zákonodarca samotné definovanie kritérií relevantných pre schválenie úhrady lieku nezaradeného v príslušnom zozname nechal úplne mimo normatívnej regulácie, resp. verejnomocenskej ingerencie, potom nie je dôvodné pripustiť záver, že samotná implementácia týchto kritérií (t. j. posudzovanie toho, či konkrétny žiadateľ príslušné kritériá spĺňa), je správnym konaním a že výsledkom tohto posudzovania je verejnomocenský akt. 41. Súkromnoprávny charakter sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, resp. poistencami a zdravotnými poisťovňami o úhradu zdravotnej starostlivosti (či už na základe zmluvy alebo bez nej) dlhodobo akceptujú civilné súdy, ktoré meritórne preskúmavajú takéto žaloby bez toho, aby vyslovili pochybnosti o právomoci civilných súdov, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/19/2024 zo dňa 26. februára 2025, týkajúci sa úhrady zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/47/2022 potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o úhradu liečby nekategorizovaným liekom, ktorú podal poistenec voči zdravotnej poisťovni. Otázka, že by civilné súdy nemali právomoc rozhodovať o tejto veci, nebola ani otvorená. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že uplatnený nárok nemá právny základ, poisťovňa neporušila žiadnu právnu povinnosť a nejde teda o škodu ani o bezdôvodné obohatenie, ani o povinnosť plnenia na základe zmluvy alebo na základe zákona. Poukázal na fakultatívnosť poskytovania úhrady, na ktorú poistenec nemá právny nárok. 42. Veľký senát prijal záver, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z. z. nedeleguje na zdravotnú poisťovňu verejnomocenské (vrchnostenské) oprávnenia v rámci výkonu verejnej správy a zdravotná poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného lieku ako právnická osoba súkromnoprávnym aktom. Keďže žalovaná pri vydávaní stanovísk nevystupuje ako orgán verejnej správy, nemôže ísť ani o výsledok jej rozhodovacej činnosti ako orgánu verejnej správy a teda o rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b), resp. c) SSP. 43. Pre úplnosť, čo sa týka konania na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 10/2025 vo veci návrhu verejného ochrancu práv o súlade § 88 ods. 9 v časti pred prvou bodkočiarkou v spojení s § 88 ods. 11 a 9 v časti za prvou bodkočiarkou a § 88 ods. 18 v spojení s § 98j ods. 1 z. č. 363/2011 Z. z. s Ústavou, Medzinárodným paktom OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovorom Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny a spojeného konania sp. zn. PL. ÚS 1/2025, práve argumenty verejného ochrancu práv ohľadne vytvárania kritérií na úhradu výnimkového lieku bez explicitne zakotvenej právotvornej kompetencie zdravotných poisťovní podporujú tu vyslovený právny názor, pretože pokiaľ sú zdravotné poisťovne subjektami súkromného práva, nič nebráni každej poisťovni autonómne si nastaviť konkrétne - hoci aj rozdielne kritériá bez toho, aby sa stali súčasťou právneho poriadku.“
44. Veľký senát na záver vyjadril názor, že zistená kompetencia civilných súdov nie je a priori na ujmu presadzovania práv poistencov zdravotných poisťovní pri úhrade nekategorizovaného lieku, pretože prípadná ochrana ich práv prostredníctvom civilných súdov nie je o nič menej účinná, ako by to bolo v prípade správneho súdnictva. Naopak, javí sa ako efektívnejšia z toho uhla pohľadu, že kým v správnom súdnictve je možné maximálne zrušiť preskúmavané rozhodnutie, v civilnom konaní existuje procesná možnosť zaviazať povinný subjekt na plnenie. 45. Najvyšší správny súd vzhľadom na právne záväzný názor veľkého senátu najvyššieho správneho súdu v zmysle § 466 ods. 3 SSP a na okolnosti prejednávaného prípadu napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a z dôvodu procesnej ekonómie analogicky podľa rovnakého ustanovenia sám vec postúpil vecne a miestne príslušnému civilnému súdu. Vecne príslušný je okresný súd (§ 12 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP), ktorého postavenie má aj mestský súd (§ 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.). Pri miestnej príslušnosti kasačný súd vychádzal z toho, že všeobecným súdom žalovaného (§ 13 CSP) podľa jej sídla (§ 15 ods. 1 CSP) je Mestský súd Bratislava IV (§ 12 ods. 2 CSP). 46. O náhrade trov tohto konania nebolo rozhodnuté, pretože súdne konanie sa nekončí. Tieto trovy (pred správnym a kasačným súdom) budú súčasťou ostatných trov, o náhrade ktorých sa rozhodne v konečnom rozhodnutí. 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.