{"guid": "06df766a-d410-4138-99cf-e17edb602c3c:56b14d96-64fe-47f8-8c83-c675052e0d5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1", "spisova_znacka": "6Ssk/6/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/6/2026 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 6Ssk/6/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1", "identifikacne_cislo": "0923100736", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "nazov": "§ 466 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56b14d96-64fe-47f8-8c83-c675052e0d5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/6/2026\n0923100736\n28. 04. 2026\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2026:0923100736.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej\nveci žalobcu v 1. rade: maloletý S. O., nar. XX. C. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpený zákonným\nzástupcom: R. O., nar. X. E. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, právne zastúpený: h&h PARTNERS,\nadvokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hollého 3, Košice, IČO: 44 323 760, žalobcu v 2. rade: Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, za\núčasti ďalšieho účastníka: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava,\no preskúmanie stanoviska žalovaného č. LN236204757 zo dňa 23. novembra 2023 k odvolaniu proti\nneudeleniu súhlasu s úhradou lieku, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v\nKošiciach zo dňa 22. augusta 2025, č. k. 18Sas/9/2023-189, t a k t o\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach zo dňa 22. augusta\n2025, č. k. 18Sas/9/2023-189, z r u š u j e.\nII. Vec sa p o s t u p u j e Mestskému súdu Bratislava IV.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh správneho súdneho konania\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom nevyhovel návrhu\nžalovaného na prerušenie konania a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\ncharakterizuje nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], a preto zrušil stanovisko žalovanej č. LN236204757\nzo dňa 23. novembra 2023, ktorým odvolaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nevyhovel, a vec\nvrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Prvostupňovým rozhodnutím - stanoviskom\nč. LN236204263 z 10. októbra 2023 žalovaný vydal nesúhlas, resp. neudelil súhlas s úhradou\nnekategorizovaného lieku Voxzogo z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\n2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych\npomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom\ndospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Správny súd dospel v úvode k záveru o danosti právomoci správneho súdu konať v danej veci\na spôsobilosti predmetu prieskumu, pričom rozhodným pre tento záver bolo okrem verejnoprávnemu\ncharakteru rozhodovania poisťovne (žalovaného) a jeho postavenia ako orgánu verejnej správy, aj to,\n\nže ide o akt majúci dopad na právnu sféru žalobcu a týka sa realizácie jeho základného práva na\nbezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, všetko s dôrazom na rešpektovanie\ngenerálnej klauzuly a zákazu vylúčenia zo súdneho prieskumu rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). K zachovaniu subsidiarity prieskumnej právomoci správneho\nsúdu v nadväznosti na zákonné oprávnenie poistenca (žalobcu v 1. rade) v zmysle § 88 ods. 10\nzákona č. 363/2011 Z. z. požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu\npodľa osobitného predpisu v prípade nevyhovenia odvolaniu proti neschváleniu, resp. neudeleniu\nsúhlasu s úhradou lieku, správny súd uvádza, že možnosť iniciovania prieskumu konania zdravotnej\npoisťovne označeným úradom, nie je možné považovať za účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia a tým za prostriedok, nevyužitie ktorého by v súlade so zásadou\nsubsidiarity právomoci správneho súdu vylučovalo jeho prieskumnú právomoc vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu žalovaného.\n4. K žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia správny súd poukázal na zákonnú úpravu v § 88\nods. 9 veta prvá zákona č. 363/2011 Z. z., ktorá zveruje žalovanému rozhodovanie o udelenie súhlasu\ns úhradou tzv. výnimkového lieku so súčasným vymedzením jediného zákonného kritéria pre udelenie\nsúhlasu, ktorým je „odôvodnenosť prípadu“ a súčasne výslovne uvádza, že takáto odôvodnenosť\nje daná „najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou\nvhodnou možnosťou“. Súčasne zákonná úprava v § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. ukladá\nzdravotným poisťovniam, teda aj žalovanému, zverejňovať kritériá rozhodovania podľa odseku 9 na\nsvojom webovom sídle. Podľa názoru správneho súdu zo vzťahujúcej sa právnej úpravy v ustanoveniach\n§ 88 ods. 9 veta prvá a § 88 ods. 11 zákona explicitne ani implicitne nevyplýva autonómna kreačná\nprávomoc zdravotnej poisťovne vo vzťahu k stanoveniu kritérií rozhodovania s udelením súhlasu s\núhradou výnimkového lieku nad rámec zákonom vymedzených kritérií.\n5. V intenciách vyššie uvedeného sa správny súd zaoberal aj tým, či interné kritériá žalovaného,\nnesplnením ktorých dôvodí neudelenie súhlasu, sú subsumovateľné do rámca zákonom vymedzených\nkritérií v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., a tieto zákonné kritériá len obsahovo precizujú za\núčelom transparentnosti posudzovania žiadostí o úhradu lieku, a dospel k záveru, že ak žalovaný v\nzmysle ním zverejnených kritérií rozhodovania dôvodí svoj nesúhlas s úhradou lieku tým, že „uhradením\ntohto lieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej\nstarostlivosti v zmysle prekročenia možností obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný\nkalendárny rok“, predmetné kritérium takéto charakteristiky už pojmovo nespĺňa a zjavne ide o kritérium\npresahujúce medze zákonných kritérií formulovaných v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré\nzjavne neprípustným spôsobom rozširujú. Preto pokiaľ napadnuté rozhodnutie žalovaného sa ani\nlen v minimálnom rozsahu nevenuje prezentovaniu skutkového stavu a jeho právnemu posúdeniu v\nintenciách vyhodnotenia odôvodnenosti prípadu žalobcu pre udelenie súhlasu s úhradou lieku a v rámci\ntoho vyhodnoteniu, či poskytnutie požadovaného lieku s prihliadnutím na zdravotný stav žalobcu je\njedinou vhodnou možnosťou, teda posúdeniu zákonných kritérií takéhoto rozhodovania, hoci aj cez\nprizmu žalovaným zverejnených kritérií nevybáčajúcich z rámca zákonných kritérií, potom správny\nsúd konštatoval, že absencia týchto obsahových prvkov odôvodnenia činí napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľným.\n6. Správny súd sa zaoberal aj výkladom ustanovenia § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z., a to s\nohľadom na to, či týmto ustanovením dochádza k rozšíreniu zákonných kritérií schvaľovania úhrady lieku\nvymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona, a to s ohľadom na to, či týmto ustanovením dochádza k\nrozšíreniu zákonných kritérií schvaľovania úhrady lieku vymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona.\nPodľa názoru správneho súdu pri ústavne konformnom výklade ustanovenia § 88 ods. 18 zákona č.\n363/2011 Z. z. sledujúcom zachovanie základného práva na zdravotnú starostlivosť a rešpektujúcom\nústavný príkaz určovania jeho medzí výlučne zákonom, v predmetnom ustanovení stanovené dôvody\npre neodsúhlasenie úhrady výnimkového lieku nie je možné vnímať ako rozšírenie zákonných kritérií\npre odsúhlasovanie úhrady liekov vymedzených v § 88 ods. 9 citovaného zákona, a tým ani ako\nakceptovateľný dôvod pre neodsúhlasenie úhrady. Zároveň správny súd považoval za potrebné uviesť,\nže ani v prípade pripustenia takého výkladu zákonnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 18 zákona č.\n363/2011 Z. z., že sú ňou rozšírené zákonné kritériá schvaľovania úhrady lieku vymedzené v § 88\nods. 9 citovaného zákona, napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je namieste hodnotiť ako dostatočne\nodôvodnené a tým preskúmateľné.\n7. K návrhu žalovaného na prerušenie predmetného konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP z\ndôvodu, že uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sas/7/2023 zo dňa 01. júla 2024 bolo v\nobdobnej veci prerušené konanie z dôvodu podania návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o\nsúlade právnych predpisov a výsledok posúdenia súladu môže mať zásadný význam pre rozhodnutie\n\nv danej veci, správny súd uviedol, že nezistil danosť žiadneho zo zákonných dôvodov na prerušenie\npredmetného správneho súdneho konania v zmysle § 100 SSP. Osobitne ani danosť dôvodov na\nprerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP a ods. 2 písm. a) SSP, posúdenie danosti\nktorých bolo relevantné vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania žalovaným. Správny súd\nk uvedenému záveru dospel tak vzhľadom na vyššie prezentovaný výklad vzťahujúcej sa právnej úpravy,\nako aj vzhľadom na toho času prevládajúci judikatórny posun v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu\nSR vo vzťahu k prejudicialite a dosahu derogačných účinkov vyslovenia nesúladu zákona, resp. jeho\nustanovení s Ústavou SR, nastávajúcich ex nunc, na posudzovanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení\norgánov verejnej správy, pri vydaní ktorých bol takýto zákon, resp. jeho ustanovenia aplikovaný ako\nprávna úprava v tom čase platná a účinná s prezumpciou jej ústavnej súladnosti.\n8. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným rozhodol správny súd podľa §\n167 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov konania. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným rozhodol správny\nsúd podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP tak, že žalobcovi v 2. rade napriek úspechu v konaní vzhľadom\nna existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v realizácii zákonnej právomoci tohto\nžalobcu pri ochrane zákonnosti pri podaní správnej žaloby, nepriznal voči žalovanému právo na náhradu\ntrov konania. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalším účastníkom a žalovaným rozhodol správny súd\npodľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania,\nktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Sťažovateľ namieta, že správny súd: i. konal a rozhodol vo veci, na ktorú nebola daná právomoc súdu\nv správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP); ii. v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým,\nže rozhodol na základe neprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP); iii. v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n11. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril názor k nevyhoveniu prerušenia konania správnym\nsúdom, keď v zhrnutí uviedol, že posúdenie zákonnosti § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. Ústavným\nsúdom SR na základe návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podaného Správnym\nsúdom v Bratislave môže mať pre tento súdny prieskum zásadný význam, a to predovšetkým z pohľadu\nprávomoci správneho súdu na preskúmanie stanoviska žalovaného, nejednoznačnosti právnej úpravy\núčastníctva pri prieskume stanoviska žalovaného a pod.\n12. Sťažovateľ poukázal na naplnenie kasačného dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. a) SSP, keď\nuviedol, že účelom správnych žalôb v sociálnych veciach je preskúmavanie rozhodnutí orgánov štátu\nalebo iných verejnoprávnych inštitúcií, pri ktorých je daný záujem štátu na možnosti zachovať sociálne\nistoty a nadobudnuté práva jednotlivcov aj svojím pôsobením. Avšak právo žalobcu v 1. rade na úhradu\ntzv. výnimkových liekov nie je nárokom, ktorý zaručuje alebo garantuje štát zákonom a posudzovanie\nžiadosti o úhradu nie je činnosťou podľa § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorou sa realizuje záväzok\nštátu voči občanom Slovenskej republiky na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Ak je liek v súlade s\npodmienkami zákona č. 363/2011 Z. z. zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, poistencovi\n(žalobcovi v 1. rade) vzniká priamy nárok na jeho úhradu z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\nV § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. zákonodarca upravuje tzv. osobitné prípady úhrad a dáva zdravotným\npoisťovniam možnosť využiť podľa vlastného uváženia inštitúty v tomto zákone určené, mimo iného\nmožnosť udeliť súhlas s úhradou výnimkového lieku. V prípadoch osobitnej úhrady podľa § 88 zákona\nč. 363/2011 Z. z. však nejde o priamy nárok poistenca na takéto plnenie zo strany zdravotnej poisťovne\na ani o záväzok alebo garanciu štátu prostredníctvom zdravotných poisťovní takéto plnenie poistencom\nposkytovať. Posudzovanie žiadosti o úhradu podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. nepredstavuje\nprenesený výkon štátnej správy spojený s administratívnym konaním zdravotnej poisťovne, v ktorom\nby zdravotná poisťovňa ako správny orgán mala posudzovať splnenie zákonných podmienok úhrady\nvýnimkového lieku a následne vydať individuálny správny akt. V tejto súvislosti žalovaný dôvodí, že\nako zdravotná poisťovňa nemôže vykonávať inú činnosť formou preneseného výkonu verejnej správy\nako len činnosť výslovne ustanovenú zákonom a ani súd nemôže zdravotnej poisťovni ustanoviť viac\npovinností ako jej ukladá zákon, a preto je podľa sťažovateľa vylúčené, aby posudzovanie žiadosti o\núhradu podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. podliehalo administratívnemu konaniu, na ktoré sa\nvzťahuje právna ochrana správnych súdov pred nečinnosťou orgánov verejnej správy, resp. by výsledok\ntakéhoto posúdenia zdravotnou poisťovňou mal podliehať súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia/\n\nopatrenia orgánov verejnej správy. Keďže u správneho súdu absentovala právomoc na rozhodnutie vo\nveci, žalovaný je toho názoru, že existovali dôvody na odmietnutie žalôb žalobcu 1 a žalobcu 2 v zmysle\n§ 98 ods. 1 písm. g) SSP.\n13. Vo vzťahu k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ uviedol,\nže vo vzťahu k správnym súdom vytýkanému nedostatočnému odôvodneniu stanoviska žalovaného,\nžalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že žalovaný ako zdravotná poisťovňa pri posudzovaní žiadosti\no úhradu nie je oprávnený posudzovať medicínsky aspekt ochorenia pacienta (žalobcu v 1. rade). Ani\nv rámci aplikácie § 88 ods. 9 prvá veta zákona č. 363/2011 Z. z. nie je zdravotná poisťovňa oprávnená\nposudzovať zdravotný stav pacienta, ktorému PZS indikoval liečbu výnimkovým liekom. Preukázanie\nrelevantných skutočností a oprávnenosť indikácie žiadaného výnimkového lieku konkrétnemu pacientovi\nje úlohou PZS, ktorá mu vyplýva z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,\nslužbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Sťažovateľ svojimi stanoviskami nikdy neposudzoval vhodnosť liečby\nliekom Voxzogo pre žalobcu v 1. rade. Táto skutočnosť nespochybniteľne vyplývala zo žiadosti o\núhradu vystavenej PZS, ako aj z typu samotného ochorenia žalobcu v 1. rade. A teda zdravotný stav\nžalobcu v 1. rade ako taký predmetom stanoviska sťažovateľa nebol, ale výlučne len skutočnosť, či je\nsplnené kritérium, že sťažovateľ má dostatok finančných prostriedkov na úhradu liečby PZS indikovaným\nvýnimkovým liekom, čo v konečnom dôsledku považuje za podstatu právnej úpravy podľa ustanovenia\n§ 88 ods. 7 v spojení s ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z. Ďalej sťažovateľ považoval za nevyhnutné\nzdôrazniť, že žiadne ustanovenie zákona č. 363/2011 Z. z. ani zákona č. 581/2004 Z. z., nezveruje\nžalovanému kompetenciu, právomoc ani povinnosť pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 88 ods. 7 a\nnasl. zákona č. 363/2011 Z. z. vydávať rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, žiadne ustanovenie\nneurčuje formu ani obsah súhlasu alebo nesúhlasu s úhradou výnimkového (nekategorizovaného) lieku,\na teda jednoznačne nad všetky pochybnosti možno ustáliť záver, že žalovaný nebol povinný pri vydávaní\nsúhlasu alebo nesúhlasu aplikovať Správny poriadok ani všeobecné štandardy správneho práva ani\nnáležitosti ustanovené Správnym poriadkom platné pre rozhodnutie správneho orgánu. Stanovisko\nzdravotnej poisťovne o neudelení súhlasu s úhradou lieku ako také, nie je možné považovať za\nsprávny akt s povinnými formálnymi a materiálnymi náležitosťami. Tento právny názor žalovaného\npodporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/11/2016, v ktorom v súvislosti s vyjadrením\nzdravotnej poisťovne k zamietnutiu úhrady kúpeľnej starostlivosti judikoval, cit.: „Na druhej strane nebolo\npovinnosťou žalovanej vydať o žiadosti sťažovateľa rozhodnutie, ktoré by malo obsahovať základné\nnáležitosti ustanovené správnym poriadkom pre rozhodnutie správneho orgánu. ”\n14. Rovnako naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vidí sťažovateľ aj v\nnesprávnom právnom posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade. K uvedenému uviedol, že\nneexistenciu práva, resp. právom chráneného záujmu žalobcu v 1. rade na plnú alebo čiastočnú úhradu\nlieku Voxzogo na základe verejného zdravotného poistenia mala za následok to, že žalobca v 1. rade\nnemohol byť účastníkom administratívneho konania, a preto nebol ani aktívne legitimovaný na podanie\nžaloby voči stanovisku žalovaného. Samotné ustanovenie § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z.\njasne vymedzuje, ktorý subjekt je vecne legitimovaný na podanie žiadosti o úhradu podľa ods. 7 a 8\na súčasne ten istý subjekt je aj vecne legitimovaný na podanie odvolania, ak zdravotná poisťovňa liek\nodmietne uhradiť, a teda je ním PZS (s písomným súhlasom žalobcu v 1. rade), nie poistenec (žalobca\nv 1. rade).\n15. Poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/11/2016 a na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/20/2012, ktorého predmetom je súdny výklad\nustanovenia, ktoré rovnako ako § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. upravovalo len možnosť,\nnie povinnosť zdravotnej poisťovne udeliť súhlas s úhradou, a to § 10 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v\nznení účinnom do 30. septembra 2013, vidí sťažovateľ naplnený dôvod na podanie kasačnej sťažnosti\npodľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.\n16. V závere sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd podľa § 447 ods. 1 SSP priznal kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok. Ako sa už sťažovateľ aj vo vyjadreniach k správnej žalobe žalobcu v 1. rade\nviackrát vyjadroval, pacientom s daným ochorením je poskytovaná zdravotná starostlivosť v štandardom\nrozsahu, čo znamená, že žalobca v 1. rade má zabezpečenú potrebnú zdravotnú starostlivosť v\nrozsahu platných právnych predpisov. Liek Voxzogo nie je možné považovať za jedinú vhodnú možnosť\nliečby a už vôbec nie, že ide o život zachraňujúci liek. Predmetom súdneho konania pred správnym\nsúdom bolo preskúmanie stanoviska žalovaného so záverom jeho nedostatočného odôvodnenia, avšak\nnové posudzovanie žiadosti o úhradu žalovaným nezakladá žalovanému povinnosť vydať súhlasné\nstanovisko. Vzhľadom na uvedené, pripustením opaku by závažná ujma na prostriedkoch verejného\n\nzdravotného poistenia hrozila a súčasne neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti predstavovalo rozpor s verejným záujmom.\n17. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril Generálny prokurátor SR podaním zo 16. decembra 2025. S\nnázorom žalovaného vyjadreného v kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a zastáva názor, že v danom\nprípade o preskúmanie stanoviska žalovaného o nesúhlase s úhradou lieku nezaradeného v zozname\nkategorizovaných liekov ide o výkon verejnej správy a vec spadá pod správne súdnictvo. Aj v prípade\nudeľovania súhlasu s úhradou tzv. výnimkového lieku zdravotná poisťovňa rozhoduje o právach a\nprávom chránených záujmoch poistenca. Práve žalovaný ako jediný subjekt môže rozhodnúť o súhlase s\núhradou lieku nezaradeného do zoznamu kategorizovaných liekov, pričom žalobca 1. nemá inú možnosť,\nako získať „preplatenie“ výnimkového lieku z prostriedkov verejných financií. Preto pokiaľ žalovaný\nnesúhlasí s úhradou, môžu byť práva žalobcu 1. rozhodnutím žalovaného dotknuté. V danej veci preto\nžalobca 2. považuje rozhodovanie žalovaného za oblasť verejnej správy a nie za súkromnoprávny\nakt žalovaného. Žalobca v 2. rade rovnako nesúhlasí s názorom žalovaného, že nie je oprávnený\nposudzovať medicínske hľadisko. Žalovaný v 2. rade je názoru, že zdravotná poisťovňa rozhodujúc o\nsúhlase úhrady lieku nezaradeného do zoznamu kategorizovaných liekov vystupuje ako orgán verejnej\nsprávy, t. j. ako právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Takto charakterizovaný\norgán verejnej správy je preto povinný riadne konať, dodržiavať základné zásady zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj princípu Dobrej správy\na rozhodnúť v súlade so zákonom. Na dôvodoch správnej žaloby žalobca v 2. rade zotrváva v plnom\nrozsahu, s právnym názorom žalovaného uvedeným v kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a rozsudok\nSprávneho súdu v Košiciach sp. zn. 18Sas/9/2023 z 22. augusta 2025 považuje za správny a zákonný.\nZ uvedených dôvodov navrhuje, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca v 1. rade podaním zo 17 . decembra 2025. K názoru\nžalovaného, že posudzovanie žiadosti o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku podľa § 88\nods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. nepatrí medzi základnú činnosť žalovaného ako zdravotnej\npoisťovne podľa § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., a preto je podľa názoru žalovaného vylúčené, aby\ntáto činnosť podliehala súdnemu prieskumu v zmysle § 199 a nasl. SSP, uviedol, že ak by žalovaný\nvykonával len činnosti uvedené v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., nebol by oprávnený rozhodovať ani\no žiadostiach a úhradu nekategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011\nZ. z., čo je neudržateľný záver. Žalobca je presvedčený, že argumentácia prezentovaná žalovaným\ntýkajúca sa dostatočnej právnej ochrany prostredníctvom dohľadového konania Úradu pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou je neudržateľná. Podľa platnej právnej úpravy je odvolanie jediným riadnym\nopravným prostriedkom proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne. Vykonanie dohľadu Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou nemá charakter riadneho opravného prostriedku, ktorého nevyčerpanie\nby bránilo podaniu správnej žaloby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že kasačný súd je viazaný\nobsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti, preto namietané nesprávne právne posúdenie veci\nnemôže byť uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne\nuviedol právnu otázku a vysvetlil, prečo z jeho pohľadu zaujal správny súd nesprávny právny názor\nna jej riešenia. V predmetnom prípade vymedzenie právnej otázky a jej vysvetlenie plne absentuje.\nK údajnému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, žalobca uvádza, že rozhodnutia žalovaným\nuvádzané sú vo všetkých aspektoch odlišné od prejednávaného prípadu, a teda nie je ich možné\nstotožňovať. Žalobca v 1. rade sa vyjadril k argumentom žalovaného, ktoré sú uvedené v kasačnej\nsťažnosti, a to oprávnenia žalovaného posudzovať medicínske kritérium, limitácia finančným krytím\nžalovaného, k povahe administratívneho konania a k aktívnej legitimácii žalobcu. V podstatnom uviedol,\nže vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalovaný ako subjekt vykonávajúci verejné\nzdravotné poistenie, mal pri schvaľovaní úhrady lieku Voxzogo žalobcovi postavenie orgánu verejnej\nsprávy. Počas tohto administratívneho konania konal z pozície nadradenosti voči žalobcovi a jeho postup\nmá vrchnostenský charakter. Konanie žalovaného o schválení/neschválení úhrady nekategorizovaného\nlieku Voxzogo má charakter administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie zrušených\nrozhodnutí, ktoré predstavujú individuálne správne akty. Preto je daná právomoc správneho súdu podľa\n§ 6 ods. 1 SSP v spojení s § 2 SSP.\n19. Vyjadrenia žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 22.\ndecembra 2025.\nIII. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom\n\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. zrušil stanovisko žalovanej č. LN236204757 zo\ndňa 23. novembra 2023, ktorým odvolaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nevyhovel, a vec\nvrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Prvostupňovým rozhodnutím - stanoviskom\nč. LN236204263 z 10. októbra 2023 žalovaný vydal nesúhlas, resp. neudelil súhlas s úhradou\nnekategorizovaného lieku Voxzogo z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území\nSlovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe\npovolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).\n26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného\nzdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov. 35cc)\n28. Podľa § 6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s vykonávacím predpisom\nvydaným podľa § 15 ods. 8.\n29. Podľa § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa môže po vopred udelenom\nsúhlase poistencovi uhradiť najviac vo výške podľa odseku 16 liek, ktorý nie je zaradený v zozname\nkategorizovaných liekov.\n30. Podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z., úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná\npoisťovňa odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku,\nzdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou\nvhodnou možnosťou; úhradu odsúhlasuje zdravotná poisťovňa vydaním stanoviska na základe písomnej\nžiadosti poskytovateľa. Zdravotná poisťovňa rozhodne o žiadosti do 15 pracovných dní od doručenia\núplnej žiadosti zdravotnej poisťovni alebo do 10 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej\npoisťovni, ak ide o opakovanú žiadosť; žiadosť je úplná, ak obsahuje všetky náležitosti a prílohy, ktoré\nzdravotná poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle.\n31. Podľa § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z., ak zdravotná poisťovňa úhradu podľa odseku 9\nrozhodnutím neodsúhlasí, poskytovateľ môže do 15 dní od doručenia nesúhlasu podať zdravotnej\npoisťovni odvolanie proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou liečby. Poskytovateľ môže podať\nodvolanie podľa predchádzajúcej vety výlučne s písomným súhlasom poistenca, ktorý je uvedený v\nodvolaní alebo je jeho súhlas k odvolaniu priložený. O odvolaní proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s\núhradou lieku rozhodne priamy nadriadený zamestnanca zdravotnej poisťovne, ktorý nesúhlas vydal, a\nto najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia odvolania zdravotnej poisťovni. Ak zdravotná poisťovňa\nodvolaniu nevyhovie, poistenec je oprávnený požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\no vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu.\n32. Podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa zverejňuje kritériá rozhodovania\npodľa odseku 9 na svojom webovom sídle.\n33. Kasačný súd hneď v úvode poukazuje na konanie vedené pod sp. zn. 19SVs/3/2025 týkajúcej sa\nrozhodovania právnej veci vedenej pod sp. zn. 7Ssk/86/2024 na tunajšom súde, kde sa posudzovala\notázka, či stanovisko o ne/súhlase s úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných\n\nliekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., nie je orgánom verejnej správy podľa § 4 písm. d)\nSSP, preto zdravotnou poisťovňou vydaný právny akt nie je individuálnym správnym aktom v zmysle § 3\nods. 1 písm. b) alebo c) SSP, a tento tak nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva\npodľa § 6 ods. 1 a 2 SSP. Veľký senát najvyššieho správneho súdu rozsudkom zo dňa 18. februára\n2026, sp. zn. 19SVs/3/2025 rozhodol tak, že rozsudok správneho súdu zo dňa 14. augusta 2024, č.\nk. 17Sas/10/2023-148 zrušil a vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV. Veľký senát najvyššieho\nsprávneho súdu poukázal, že je potrebné skúmať, či akt, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je\naktom vydaným v rámci súkromnoprávneho vzťahu alebo v oblasti verejnej správy, a tiež, či pôvodcom\ntohto aktu je orgán verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť\nzaložená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. Postavenie zdravotných poisťovní\nupravuje Obchodný zákonník, ak zákon č. 581/2004 Z. z. neustanovuje inak. Uzavrel, že zdravotná\npoisťovňa je právnická osoba súkromného práva, preto aj rozhodnutia jej orgánov sú v prvom rade\nsúkromnoprávnymi aktami (prejavmi vôle).\n34. Veľký senát v podstatnom zdôrazňuje: ,,Z § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý upravuje\nprávne postavenie zdravotných poisťovní, vyplýva, že zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného\nzdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov. Tento zákon v § 6 a § 6b vymedzuje jednotlivé činnosti zdravotnej poisťovne (iné\nčinnosti nie je oprávnená vykonávať). Tieto ustanovenia, prípadne ustanovenia osobitných zákonov,\nna ktoré tieto paragrafy odkazujú, delegujú na zdravotnú poisťovňu právomoc rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ide o tieto prípady: 1/ § 6 ods. 1 písm. q) cit. zákona\n- vydáva rozhodnutie o žiadosti o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine\npodľa osobitného zákona, ktorým je § 9f zák. č. 580/2004 Z. z., 2/ § 6b ods. 2 cit. zákona - schvaľovanie\nžiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, ktorým je § 9a až 9f\na § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., 3/ § 6 ods. 1 písm. p) cit. zákona - vydáva výkaz nedoplatkov podľa\nosobitného zákona, ktorým je § 17a zákona č. 580/2004 Z. z.\n35. Prípad, kde by zdravotná poisťovňa rozhodovala o udelení súhlasu či nesúhlasu s osobitnou\núhradou lieku, zákon ako prenesený výkon orgánu verejnej správy neuvádza. Naopak, úhrada za\nzdravotnú starostlivosť (teda aj úhrada nekategorizovaných liekov) poskytovateľom je vo všeobecnosti\nuvedená ako úloha zdravotnej poisťovne v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. a osobitné\nprípady úhrad (nad rámec povinných úhrad zo zdravotného poistenia) sú upravené v § 6 ods. 1\npísm. n) tohto zákona. Preto nie je relevantný protiargument, že pri vydávaní výkazu nedoplatkov\naj pri používaní týchto prostriedkov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. by mala mať\nzdravotná poisťovňa rovnaký charakter, teda postavenie orgánu verejnej správy. Zo žiadneho právneho\npredpisu totiž nevyplýva, že by osoba, ktorej zákon zveruje postavenie orgánu verejnej správy pri\nvýkone určitých činností (napr. vyberaní určitých dávok), musela byť nevyhnutne orgánom verejnej\nsprávy aj pri nakladaní s takto získanými finančnými prostriedkami. Napokon, je úplne bežné, že aj štát\n(štátne orgány) získava finančné prostriedky do štátneho rozpočtu v administratívnom konaní (napr.\nvyrubovaním daní a poplatkov podľa zákona č. 563/2019 Z. z. Daňový poriadok v znení neskorších\npredpisov), ale pri nakladaní s nimi bežne koná ako právnická osoba súkromného práva a jeho úkony\n(úkony štátnych orgánov) sú súkromnoprávnymi úkonmi (napr. rôzne zmluvy o poskytovaní príspevkov,\nporov. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 KO 8/2018 a 1 KO 10/2018, ako aj nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 153/2020).\n36. Ako už bolo uvedené, úlohou zdravotnej poisťovne je vo všeobecnosti úhrada poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z., resp. podľa zákona č. 363/2011 Z. z. Vynakladanie\nprostriedkov zdravotnej poisťovne je hospodárením s majetkom zdravotnej poisťovne, ktorým je\nvybraté resp. prerozdelené poistné a z ktorého zdravotná poisťovňa v určitom rozsahu dokonca\nmôže tvoriť zisk (porov. § 6a zákona č. 581/2004 Z. z.). Vzhľadom na výnimočnosť prostriedkov z\nvýberu poistného na verejné zdravotné poistenie a zmysel celého systému zdravotného poistenia\n(zabezpečenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle čl. 40 Ústavy SR, ďalej „ústava“) citované\nzákony prísne regulujú nakladanie s týmto majetkom. Napriek tomu však podstatou zostáva, že na\núčely úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa s jednotlivými poskytovateľmi\nuzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podrobne upravené v § 7 a § 7a zákona č.\n581/2004 Z. z., na základe ktorých potom poskytuje úhrady. Zdravotná poisťovňa ako súkromnoprávny\nsubjekt (obchodná spoločnosť) tak mechanizmus úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť upravuje\nsúkromnoprávnymi aktami - zmluvami s inými súkromnoprávnymi subjektami (poskytovateľmi, porov. §\n4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).\n37. Ustanovenia § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. sa rovnako ako ustanovenia zákona č. 577/2004\nZ. z. týkajú úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak v tomto prípade vo forme úhrady\n\nza lieky, ktoré nie sú povinne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia podľa predošlých\nustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto úhrada je tiež svojou\npovahou (striktne regulovaným, ale predsa) hospodárením zdravotnej poisťovne so svojím majetkom\nzískaným z vybraného a prerozdeleného poistného, ktoré zdravotná poisťovňa štandardne realizuje\nv súkromnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. tak nezveruje zdravotnej\npoisťovni ako právnickej osobe vrchnostenské rozhodovanie vo vzťahu k jej zmluvným partnerom\n(poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a nepriamo vo vzťahu k jej poistencom, pretože právo\novplyvňovať ich právnu sféru v súlade s kritériami (kvázi jej vnútorným predpisom) je už súčasťou jej\nautonómie pri hospodárení s jej majetkom.\n38. Ustanovenia § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. dovoľujú zdravotnej poisťovni, aby\nv ojedinelých prípadoch súhlasila s osobitnou úhradou, vrátane úhrady nekategorizovaného lieku.\nPoisťovňa tak urobí na základe vlastného posúdenia, na základe zhodnotenia vlastných kritérií,\nna základe svojich možností a dostupných zdrojov. Rovnako ako rozhoduje o úhrade zvyšnej\nzdravotnej starostlivosti (vrátane kategorizovaných liekov), rovnako rozhoduje aj o úhrade liekov\nnekategorizovaných. Podľa obdobných kritérií zdravotné poisťovne vydávajú aj súhlasy na úhradu\npríspevkov alebo doplatkov za lieky podľa odsekov 1 až 6 § 88 (taktiež ako súčasť ich hospodárenia\nso svojím majetkom).\n39. ... Zjednodušene povedané, ak zákonodarca samotné definovanie kritérií relevantných pre\nschválenie úhrady lieku nezaradeného v príslušnom zozname nechal úplne mimo normatívnej regulácie,\nresp. verejnomocenskej ingerencie, potom nie je dôvodné pripustiť záver, že samotná implementácia\ntýchto kritérií (t. j. posudzovanie toho, či konkrétny žiadateľ príslušné kritériá spĺňa), je správnym konaním\na že výsledkom tohto posudzovania je verejnomocenský akt.\n40. Práve oprávnenie zdravotnej poisťovne rozhodovať podľa vlastných kritérií je prejavom jej vnútornej\nautonómie a preto kritériá nevychádzajú z právnej úpravy, ale s ňou nastavených preferencií. Právo\nna ich výber poisťovňa nezískava od štátu na základe právnej úpravy... ... ak zákonodarca samotné\ndefinovanie kritérií relevantných pre schválenie úhrady lieku nezaradeného v príslušnom zozname\nnechal úplne mimo normatívnej regulácie, resp. verejnomocenskej ingerencie, potom nie je dôvodné\npripustiť záver, že samotná implementácia týchto kritérií (t. j. posudzovanie toho, či konkrétny žiadateľ\npríslušné kritériá spĺňa), je správnym konaním a že výsledkom tohto posudzovania je verejnomocenský\nakt.\n41. Súkromnoprávny charakter sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, resp. poistencami\na zdravotnými poisťovňami o úhradu zdravotnej starostlivosti (či už na základe zmluvy alebo bez nej)\ndlhodobo akceptujú civilné súdy, ktoré meritórne preskúmavajú takéto žaloby bez toho, aby vyslovili\npochybnosti o právomoci civilných súdov, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/19/2024 zo\ndňa 26. februára 2025, týkajúci sa úhrady zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného\npoistenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/47/2022 potvrdil rozsudok okresného súdu,\nktorým bola zamietnutá žaloba o úhradu liečby nekategorizovaným liekom, ktorú podal poistenec voči\nzdravotnej poisťovni. Otázka, že by civilné súdy nemali právomoc rozhodovať o tejto veci, nebola ani\notvorená. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že uplatnený nárok nemá právny základ, poisťovňa\nneporušila žiadnu právnu povinnosť a nejde teda o škodu ani o bezdôvodné obohatenie, ani o povinnosť\nplnenia na základe zmluvy alebo na základe zákona. Poukázal na fakultatívnosť poskytovania úhrady,\nna ktorú poistenec nemá právny nárok.\n42. Veľký senát prijal záver, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z. z. nedeleguje\nna zdravotnú poisťovňu verejnomocenské (vrchnostenské) oprávnenia v rámci výkonu verejnej správy\na zdravotná poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného lieku ako\nprávnická osoba súkromnoprávnym aktom. Keďže žalovaná pri vydávaní stanovísk nevystupuje ako\norgán verejnej správy, nemôže ísť ani o výsledok jej rozhodovacej činnosti ako orgánu verejnej správy\na teda o rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b), resp. c) SSP.\n43. Pre úplnosť, čo sa týka konania na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 10/2025 vo veci návrhu\nverejného ochrancu práv o súlade § 88 ods. 9 v časti pred prvou bodkočiarkou v spojení s § 88 ods. 11\na 9 v časti za prvou bodkočiarkou a § 88 ods. 18 v spojení s § 98j ods. 1 z. č. 363/2011 Z. z. s Ústavou,\nMedzinárodným paktom OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovorom Rady\nEurópy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny a\nspojeného konania sp. zn. PL. ÚS 1/2025, práve argumenty verejného ochrancu práv ohľadne vytvárania\nkritérií na úhradu výnimkového lieku bez explicitne zakotvenej právotvornej kompetencie zdravotných\npoisťovní podporujú tu vyslovený právny názor, pretože pokiaľ sú zdravotné poisťovne subjektami\nsúkromného práva, nič nebráni každej poisťovni autonómne si nastaviť konkrétne - hoci aj rozdielne kritériá bez toho, aby sa stali súčasťou právneho poriadku.“\n\n44. Veľký senát na záver vyjadril názor, že zistená kompetencia civilných súdov nie je a priori na ujmu\npresadzovania práv poistencov zdravotných poisťovní pri úhrade nekategorizovaného lieku, pretože\nprípadná ochrana ich práv prostredníctvom civilných súdov nie je o nič menej účinná, ako by to bolo v\nprípade správneho súdnictva. Naopak, javí sa ako efektívnejšia z toho uhla pohľadu, že kým v správnom\nsúdnictve je možné maximálne zrušiť preskúmavané rozhodnutie, v civilnom konaní existuje procesná\nmožnosť zaviazať povinný subjekt na plnenie.\n45. Najvyšší správny súd vzhľadom na právne záväzný názor veľkého senátu najvyššieho správneho\nsúdu v zmysle § 466 ods. 3 SSP a na okolnosti prejednávaného prípadu napadnutý rozsudok správneho\nsúdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a z dôvodu procesnej ekonómie analogicky podľa rovnakého\nustanovenia sám vec postúpil vecne a miestne príslušnému civilnému súdu. Vecne príslušný je okresný\nsúd (§ 12 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP), ktorého postavenie má aj mestský súd (§ 5 ods. 3 zákona\nč. 757/2004 Z. z.). Pri miestnej príslušnosti kasačný súd vychádzal z toho, že všeobecným súdom\nžalovaného (§ 13 CSP) podľa jej sídla (§ 15 ods. 1 CSP) je Mestský súd Bratislava IV (§ 12 ods. 2 CSP).\n46. O náhrade trov tohto konania nebolo rozhodnuté, pretože súdne konanie sa nekončí. Tieto trovy\n(pred správnym a kasačným súdom) budú súčasťou ostatných trov, o náhrade ktorých sa rozhodne v\nkonečnom rozhodnutí.\n47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}