Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 19SVs/6/2025 9625200264 16. 09. 2026 JUDr. Marián Trenčan ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200264.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Marián Trenčan ako predseda senátu, Jana Martinčeková, Petra Príbelská ako členky senátu, Michal Novotný (sudca spravodajca), Marián Fečík, Peter Potásch a Martin Tiso ako členovia senátu, vo veci žalobkyne: Y. Z., nar. XX. L. XXXX, U. XX, U. V., zastúpenej: JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. januára 2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sas/5/2024-57 z 25. októbra 2024, takto rozhodol: I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sas/5/2024-57 z 25. októbra 2024 sa mení tak, že sa zrušujú rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo 17. januára 2024, č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie ústredia žalovanej z 23. novembra 2023 rovnakého čísla a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100% trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím z 28. mája 1996 priznala žalobkyni od 2. apríla 1996 invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 31. decembra 2003. Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. b) tohto zákona vznikol žalobkyni (žene, ktorá vychovala tri alebo štyri) dosiahnutím veku 54 rokov, teda 13. septembra 2003. Prvú žiadosť o výplatu starobného dôchodku podala až 6. februára 2006. Jeho výška však bola nižšia než vyplácaný invalidný dôchodok, a preto sa jej aj naďalej vyplácal len invalidný dôchodok. Podaním z 3. októbra 2023 žalobkyňa požiadala žalovanú o prepočítanie (zvýšenie) sumy vyplácanej dávky. Vychádzala z toho, že podľa § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 sa jej invalidný dôchodok zmenil na starobný dôchodok a podľa § 293ac ods. 1 cit. zákona sa považuje za starobný dôchodok aj po 31. decembri 2007, preto sa mal aj zvyšovať ako starobný dôchodok. 2. Žalovaná rozhodnutím z 23. novembra 2023 zamietla uvedenú žiadosť. V odôvodnení citovala nejednotnú rozhodovaciu prax súdov k obdobnému ustanoveniu § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Priklonila sa však k právnemu názoru, že invalidné dôchodky premenené na starobné dôchodky podľa § 263 ods. 16 cit zák. sú aj naďalej invalidnými dôchodkami a za starobné sa len považujú kvôli financovaniu zo základného fondu starobného poistenia. Na účely zvyšovania dôchodkových dávok však zostávajú invalidnými dôchodkami. Odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietol generálny riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím zo 17. januára 2024. Doplnil, že ak by sa invalidný dôchodok, prekvalifikovaný na starobný dôchodok podľa § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení, mal zvyšovať ako starobný dôchodok, zákonodarca by to výslovne uviedol v zákone.
3. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 26Sas/5/2024-57. Zo znenia § 263 ods. 16 cit. zák. vyvodil rovnaký zámer zákonodarcu ako žalovaná, teda že invalidné dôchodky sa považujú za starobné len na účel ich financovania. Inak zostávajú invalidnými dôchodkami, a preto sa na ich zvyšovanie musia použiť ustanovenia použiteľné na zvyšovanie invalidných dôchodkov. Správny súd v odôvodnení zmienil, že k tejto otázke existuje rozdielna judikatúra najvyššieho súdu. Opačný názor však považoval za ojedinelý, vyjadrený len v rozhodnutiach jediného senátu, a preto sa priklonil k tomu, ktorý považoval za väčšinový. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej. Vytkla správnemu súdu nesprávne právne posúdenie. Zotrvala na názore, že v dôsledku premeny invalidného dôchodku na starobný sa na jeho každoročné zvyšovanie musia použiť ustanovenia vzťahujúce sa na starobné dôchodky. Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť tento dôsledok, vyslovene by to uviedol v zákone. Takisto vyčítala správnemu súdu, že sa bez bližšieho odôvodnenia priklonil k tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré interpretovali dotknuté ustanovenie v jej neprospech. 5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. III. Postúpenie veci veľkému senátu 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) v trojčlennom senáte [§ 21 písm. b) SSP] dospel pred rozhodnutím k záveru, že v otázke zvyšovania invalidných dôchodkov prekvalifikovaných na starobné dôchodky vyslovila doterajšia judikatúra rozličné názory. 7. V rozsudku sp. zn. 1So/37/2013, na ktorý odkázal aj správny súd, bol (k obdobnému ustanoveniu § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení) vyslovený právny názor, že takýto invalidný dôchodok sa v skutočnosti netransformoval na starobný dôchodok, ale za starobný dôchodok sa považuje len preto, že sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Preto sa mal aj naďalej valorizovať ako invalidný dôchodok. Obdobne termín „považuje sa“ použitý zákonodarcom v ustanovení § 293ac ods. 1 cit. zák. vyložil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 10So/38/2016. Naopak, v rozsudku sp. zn. 9So/101/2013 najvyšší súd vyslovil, že invalidný dôchodok prekvalifikovaný na základe cit. § 263 ods. 9 zákona je na účely jeho valorizácie potrebné považovať za starobný dôchodok. Preto aj valorizácia invalidných dôchodkov, ktoré sú považované za starobné dôchodky, má byť rovnaká ako valorizácia starobných dôchodkov. Rovnaký záver zopakoval najvyšší súd aj v rozsudkoch sp. zn. 9So/97/2014 a 9So/116/2014. IV. Posúdenie veci veľkým senátom kasačného súdu 8. Po zistení, že sú splnené predpoklady postúpenia veci v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, kasačný súd vo veľkom senáte preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 9. Podstatou prerokúvanej veci je spor medzi žalobkyňou a žalovanou o to, podľa akých pravidiel sa valorizujú dôchodky, ktoré boli priznané ako invalidné, ak v dôsledku neskorších legislatívnych úprav sa zmenili na starobné. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012 (porov. však aj § 293ce cit. zák.) sa totiž dôchodkové dávky zvyšovali vždy o určité percento z naposledy vyplácanej dôchodkovej dávky. To znamenalo, že mechanizmus zvyšovania starobného aj invalidného dôchodku boli v zásade rovnaké. Naopak, na základe § 293ce a následne podľa § 82 cit. zák. v znení účinnom od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 (a ešte aj podľa § 293dr a § 293dx) bol spôsob zvyšovania odlišný pre jednotlivé druhy dôchodkových dávok. Preto sa napríklad starobné dôchodky v určitej sume zvyšovali inak (o viac) než invalidné dôchodky v tej istej sume. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyni sa v roku 1996 priznal invalidný dôchodok a odvtedy nebolo vydané rozhodnutie žalovanej, ktorým by jej priznala starobný dôchodok. Na druhej strane, aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uznala, že invalidný dôchodok žalobkyne sa na základe § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok. Kľúčovou právnou otázkou tak je, aký právny osud má naďalej takto prekvalifikovaný invalidný dôchodok. 10. Pre úplnosť treba najskôr stručne vysvetliť vývoj právnej úpravy, ktorá upravovala prechod medzi nárokmi z invalidného poistenia a nárokmi zo starobného poistenia, resp. súbeh týchto nárokov. Podľa pôvodného znenia zákona o sociálnom poistení, účinného od 1. januára 2004, bol vylúčený súbeh invalidného dôchodku a starobného dôchodku. Podľa § 80 ods. 2 cit. zák. totiž platilo, že poistencovi, ktorému by mal trvať nárok na výplatu invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok. Ako plynie z ustanovenia § 81 ods. 1 cit. zák., zákon síce rozlišoval tento druh starobného dôchodku od starobného dôchodku, na ktorý vznikal nárok podľa § 62 cit. zák., ale dôsledne obe tieto dávky označoval ako „starobný dôchodok“ jeden bez prívlastku, druhý s prívlastkom „na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok“. Na tieto
ustanovenia nadväzovalo ustanovenie § 263 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravovalo prevod invalidných dôchodkov (a čiastočných invalidných dôchodkov) priznaných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 do nového systému sociálneho poistenia. Podľa odseku 1 tohto paragrafu platilo, že takýto dôchodok sa považoval po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Ustanovenie odseku 8 tohto paragrafu v znení účinnom od 1. januára 2004 výslovne zdôrazňovalo, že ak aj jeho poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek 60 rokov (muži), resp. 57 rokov (ženy), invalidný dôchodok sa nepovažoval za starobný dôchodok a aj sa vyplácal zo základného fondu invalidného poistenia (§ 263 ods. 10 v cit. znení). 11. Zákonom č. 721/2004 Z. z. sa však do ustanovenia § 263 s účinnosťou od 1. januára 2005 vložili nové odseky 9 a 12, ktoré situáciu obrátili. Podľa § 263 ods. 9 sa invalidné dôchodky (a čiastočné invalidné dôchodky) priznané pred 1. januárom 2004, ktorých poberateľ už pred týmto dátumom dovŕšil vek 60 rokov (muž) alebo 57 rokov (žena), považovali od 1. januára 2005 za starobné dôchodky. Nadväzujúce ustanovenie § 263 ods. 12 však takýto dôchodok neoznačovalo ako „starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok“, ale dôsledne a naďalej ako „invalidný dôchodok podľa odseku 9“ s tým, že takýto invalidný dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v spoločnej správe výborov (Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 887, s. 14), na základe ktorého boli tieto ustanovenie vložené do pôvodného návrhu zákona a ktoré sa podľa § 96 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri jeho výklade a uplatňovaní, táto zmena sledovala začleniť financovanie všetkých invalidných dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku jeho poberateľa do základného fondu starobného poistenia. 12. Zákonom č. 310/2006 Z. z. došlo k ďalšej veľkej novelizácii zákona o sociálnom poistení, ktorá sa týkala aj ustanovení o prechode nárokov medzi jednotlivými poisteniami a súbehu dávok. Týmto zákonom sa malo vypustiť ustanovenie § 80 ods. 2 (pozri vyššie) a namiesto neho sa malo vložiť ustanovenie § 73a, podľa ktorého mal nárok na invalidný dôchodok zaniknúť dovŕšením dôchodkového veku. Dôvodová správa (národná rada, III. volebné obdobie, tlač 1518) odôvodňovala túto zmenu tým, že dovŕšením dôchodkového veku poistenec prechádza z jedného podsystému sociálneho poistenia (invalidné poistenie) do iného podsystému sociálneho poistenia (starobné poistenie). Podľa čl. VIII zákona č. 310/2006 Z. z. však bola účinnosť tejto zmeny odložená až na 1. január 2008, hoci zvyšok tohto zákona nadobúdal účinnosť už 1. augusta 2006, a preto bolo potrebné osobitne vyriešiť súbeh nárokov na invalidný dôchodok a starobný dôchodok v tomto medziobdobí. Na tento účel bolo ustanovenie § 263 zákona o sociálnom poistení doplnené odsekmi 16 a 17 a okrem toho bol tento zákon doplnený ustanovením § 293m. Podľa § 263 ods. 16 v znení tejto novely sa od 1. augusta 2006 nemalo preskúmavať trvanie invalidity poistenca, ktorý poberal invalidný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004, ak (zjednodušene povedané) do 31. júla 2006 už dovŕšil dôchodkový vek. Takému poistencovi sa takýto invalidný dôchodok najskôr od 1. augusta 2006 považoval za starobný dôchodok; na rozdiel od § 263 ods. 12 sa však tento dôchodok v § 263 ods. 16 dôsledne označoval ako „starobný dôchodok“, ktorý sa mal vyplácať zo základného fondu starobného poistenia. 13. Popri citovanom ustanovení § 263 ods. 16, ktoré sa týkalo invalidných dôchodkov, sa v ustanovení § 293m na obdobie od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 upravil prechod zo systému invalidného poistenia do systému starobného poistenia v podstate totožne s dovtedy účinným ustanovením § 80 ods. 2. Ak teda poberateľ invalidného dôchodku v tomto medziobdobí dovŕšil dôchodkový vek a trval jeho nárok na invalidný dôchodok, mal sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považovať za starobný dôchodok. Ustanovenie § 293m ods. 2 potom tento dôchodok dôsledne označovalo ako „starobný dôchodok podľa odseku 1“, resp. „starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok“. Rovnako ako dovtedy účinné ustanovenie § 80 ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj ustanovenie § 293m ods. 4 považovalo tento dôchodok za starobný dôchodok, hoci ho odlišovalo od starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa § 62. Pretože žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek pred 1. augustom 2006, žalobkynin invalidný dôchodok sa prekvalifikoval na starobný dôchodok práve podľa cit. § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení. 14. Len na dôvažok treba dodať, že ustanovenie § 73a tohto zákona nestihlo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, pretože bolo skôr zrušené zákonom č. 555/2007 Z. z. Tento zákon sa však nevrátil k riešeniu obsiahnutému v ustanovení § 80 ods. 2 účinnom do 31. júla 2006, teda automatickému prekvalifikovaniu invalidného dôchodku na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku. Namiesto toho zmenil ustanovenie § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku (teda okrem iného požiada o jeho výplatu, porov. § 109 ods. 2 cit. zák.), vypláca sa mu tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia. Ak je teda vyšší invalidný dôchodok, naďalej sa
vypláca invalidný dôchodok, ktorý potom plní funkciu dávky zabezpečenia v starobe (bez toho, aby sa prekvalifikoval na starobný dôchodok). Zákon č. 555/2007 Z. z. okrem toho vylúčil na obdobie od 1. januára 2008 použiteľnosť § 293m ods. 1 až 5 (nový § 293m ods. 6). Dovtedy prekvalifikované invalidné dôchodky upravoval novo vložený § 293ac, podľa ktorého sa starobný dôchodok, na ktorý bol pred 1. januárom 2008 prekvalifikovaný invalidný dôchodok, aj po 31. decembri 2007 považuje za starobný dôchodok (odsek 1). Odsek 2 tohto paragrafu tento dôchodok dôsledne označuje ako „starobný dôchodok podľa odseku 1“, pričom odsek 3 znova rieši jeho súbeh so starobným dôchodkom, na ktorý vznikol nárok podľa § 62 zákona o sociálnom poistení. 15. Ako už bolo vysvetlené, pre riešenie prerokúvanej veci je kľúčové objasniť význam pojmu „považuje sa“ (invalidný dôchodok za starobný) použitého v § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení. Už všeobecný jazykový význam tohto pojmu je ten, že sa niekomu či niečomu prisudzujú vlastnosti niekoho či niečoho iného. Užitočným návodom pri objasnení jeho právneho významu môžu byť napríklad Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (schválené uznesením vlády z 25. septembra 2024). Podľa ods. 7.2 legislatívnotechnických pokynov (prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám) sa slovom „považuje sa“ vyjadruje fikcia a nevyvrátiteľná domnienka. Doktrína v tomto smere vyslovila, že fikcia na rozdiel od domnienky „neslúži na ustálenie skutkového stavu, ale je prejavom legislatívnej techniky. Ak zákonodarca chce s určitým skutkovým stavom A spájať rovnaké právne následky, ktoré sú detailne vymedzené pre iný skutkový stav B, namiesto ich opakovania môže jednoducho povedať, že sa skutkový stav A považuje za skutkový stav B. Pri fikcii teda nejde o prekresľovanie, fingovanie reality ani o uľahčenie ustálenia skutkového stavu v procese aplikácie práva, ale len o legislatívnu techniku, ktorej cieľom je jednoduchosť a úspornosť právneho textu (Hlušák, M. Domnienky a fikcie v súkromnom práve. In: Knoll. V. Hablovič, J. Naděje právní vědy 2023. Právní věda v praxi. Západočeská univerzita : Plzeň 2024, s. 189). 16. Formulácia ustanovenia § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení tak svedčí o tom, že zákonodarca chcel so skutočnosťou, že poberateľ invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2004, a do 31. júla 2006 dovŕšil dôchodkový vek, od 1. augusta 2006 spojiť rovnaké právne následky ako s priznaním starobného dôchodku. Inak povedané, v tomto prípade na invalidný dôchodok naviazal rovnaké právne následky, aké sú naviazané na starobný dôchodok. O tom svedčia aj ďalšie vyššie citované ustanovenia, ktoré takýto dôchodok výslovne označujú ako starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, a následne riešia jeho možný súbeh so starobným dôchodkom podľa § 62 tohto zákona. Hoci teda invalidný dôchodok (aj po prekvalifikovaní na starobný dôchodok) a starobný dôchodok sú odlišnými dôchodkovými dávkami, v prípadoch upravených v § 263 ods. 16 cit. zák. zákonodarca invalidný dôchodok podriaďuje rovnakému právnemu režimu, akému sú inak podriadené starobné dôchodky. Podobné príklady ponúka sám zákon o sociálnom poistení - napríklad ustanovenie § 60 ods. 1 považuje za splnenú podmienku zaplatenia poistného za určité obdobie, ustanovenie § 72 ods. 3 považuje za splnenú podmienku obdobia poistenia alebo § 266 ods. 1 považuje dôchodok za výsluhu rokov za invalidný dôchodok (a tak ho v § 266 ods. 2 aj označuje). Ani v jednom z týchto prípadov pritom nie je pochybné, že určité právne situácie sa majú podriadiť rovnakému právnemu režimu ako tie, za ktoré sa podľa týchto ustanovení považujú. 17. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu vyplýva, že aj invalidné dôchodky, ktoré ustanovenie § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení považuje za starobné dôchodky, sa tým spravujú ustanoveniami o starobných dôchodkoch, ak samotný zákon neustanovuje niečo iné (napr. v už cit. § 293m ods. 4). Preto sa aj na ich valorizáciu v zmysle § 82 (v znení účinnom od 1. januára 2013 až do 31. decembra 2017) a § 293ce cit. zák. museli vzťahovať tie pravidlá, ktoré upravovali valorizáciu starobných dôchodkov, nie invalidných dôchodkov. Nemožno sa tak stotožniť s názorom žalovanej, že ak by zákonodarca chcel, aby sa valorizovali ako starobné dôchodky, vyslovene by to uviedol v zákone. Nedávalo by totiž zmysel ustanoviť, že A sa považuje za B, a následne ešte jednotlivo vymenovávať, čo z právnemu režimu B sa vzťahuje aj na A. Takýto výklad by popieral samotný zmysel vytvorenia fikcie - zjednodušiť právny text a neopakovať rovnaké právne následky pre odlišné právne skutočnosti. Práve naopak, ak zákonodarca v ustanoveniach § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení v cit. znení tento právny následok nevylúčil, vzťahuje sa aj na dôchodok, ktorý, hoci pôvodne priznaný ako invalidný, sa na základe § 263 ods. 16 tohto zákona považuje za starobný. 18. Nemožno súhlasiť ani s názorom, že takýto invalidný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok len na ten účel, aby sa vyplácal zo základného fondu starobného poistenia, ako to ustanovuje cit. § 263 ods. 16 zákona o sociálnom poistení. Uvedené normy sú totiž obsiahnuté v dvoch samostatných vetách prvá z nich normuje, že sa takýto dôchodok považuje za starobný, a druhá nezávisle od toho ustanovuje, že tento starobný dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Táto veta sama ho označuje za starobný dôchodok, zohľadňuje však - čo plynie aj z ďalších ustanovení citovaných vyššie -
okolnosť, že nejde o starobný dôchodok, na ktorý by vznikol nárok spôsobom predpokladaným v § 62 cit. zák. Aj táto norma tak dosvedčuje, že hoci takýto starobný dôchodok je odlišnou dávkou než starobný dôchodok, ktorý vznikol prekvalifikovaním invalidného dôchodku, napriek tomu ide o starobný dôchodok so všetkými následkami. Už len na dokreslenie možno dodať, že - ako to zdôraznil aj najvyšší súd v citovaných rozsudkoch sp. zn. 9So/101/2013, 9So/97/2014 a 9So/116/2004 - takýto (prekvalifikovaný) starobný dôchodok plní funkciu dávky v starobe rovnako ako starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa § 62 zákona o sociálnom poistení, a preto niet dôvodu pristupovať odlišne k ich valorizácii. V. Záver 19. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná vec nesprávne posúdila, ak žalobkynin starobný dôchodok, na ktorý bol podľa § 263 ods. 16 zákona o sociálnom zabezpečení od 1. augusta 2006 prekvalifikovaný invalidný dôchodok, zvyšovala podľa § 82 cit. zák. účinného do 31. decembra 2017 ako invalidný dôchodok. Nesprávne právne posúdenie veci tak zakladalo dôvod zrušenie jej preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ak správny súd žalobu žalobkyne zamietol, jeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Preto ho kasačný súd podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej. Zároveň v zhode s návrhom žalobkyne obsiahnutým už v správnej žalobe v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie ústredia z 23. novembra 2023 a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 20. Organizačné zložky žalovanej sú v ďalšom konaní viazané právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). To znamená, že opätovne rozhodnú o žalobkyninej žiadosti o prepočítanie jej starobného dôchodku tak, že na výpočet jej zvýšenia za obdobie rokov 2013 až 2017 použijú ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré sa týka zvyšovania starobného dôchodku. Pretože však žalobkyňa požiadala o prepočítanie až v októbri 2023, bude sa žalovaná spravovať aj ustanovením § 112 ods. 1 písm. a) a b) cit. zák., podľa ktorého sa dávka zvýši odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa priznala alebo vypláca v nižšej sume, ako patrí. 21. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej. 22. Tento rozsudok prijal veľký senát pomerom hlasov 7 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.