Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 8Svk/1/2026 0724101252 30. 06. 2026 JUDr. Anita Filová ECLI:SK:NSSSR:2026:0724101252.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co KG, konajúca prostredníctvom WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co KG, organizačná zložka, so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO : 36 063 894, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ ZO OZ KOVO OSK, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, 2/ Základná organizácia OSK - team, so sídlom Osuského 5, 851 03 Bratislava, IČO : 55 848 630, 3/ H.. Z.. G. Q., R.., nar. XX.XX.XXXX, bytom H..O.. F. XXXX/X, XXX XX . U. Q. U., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 24307/2024-M_OPV85610/2024 zo 17. júla 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 6S/80/2024-197 z 11. februára 2025, takto rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verenej správy 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“ alebo „ministerstvo“) rozhodnutím č. 23367/2024-M_OPV 76418/2024 z 18. júna 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 2/1991 Zb.“ alebo „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) určilo H.. Z.. G. Q., R.. za rozhodkyňu v spore o uzatvorenie podnikovej Kolektívnej zmluvy na roky 2024-2025 medzi Základnou organizáciou OZ KOVO OSK a Základnou organizáciou OSK team a žalobcom ako zamestnávateľom. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, ktorý žalovaný vybavil stanoviskom č. 24307/2024-M_OPV 85610/2024 zo 17. júla 2024 (ďalej len „stanovisko k rozkladu“), ktorým žalobcovi oznámil, že nemôže zmeniť rozkladom napadnuté rozhodnutie žalovaného alebo ho zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže ministerstvo žiadne rozhodnutie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevydalo. II. Konanie pred správnym súdom 2. Proti stanovisku k rozkladu a rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 3. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako len „správny súd“) uznesením č. k. 6S/80/2024-197 z 11. februára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správnu žalobcu odmietol ako neprípustnú postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Rovnako zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP.
4. Správny súd v prvom rade skúmal podmienky prípustnosti súdneho prieskumu napadnutých aktov žalovaného, pričom dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže tieto akty nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. III. Kasačná sťažnosť, späťvzatie kasačnej sťažnosti 5. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP, navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Sťažovateľ podaním zo 7. mája 2026 zobral kasačnú sťažnosť späť. IV. Záver 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) postupom podľa § 460 SSP kasačné konanie zastavil, keďže sťažovateľ zobral svoju kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť. 8. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže došlo k zastaveniu kasačného konania. 9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.