Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/32/2026 0724100629 28. 04. 2026 JUDr. Jana Martinčeková ECLI:SK:NSSSR:2026:0724100629.2
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: J.. H.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/A, G., právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, organizačná zložka Dentons Europe CS LLP, Bottova 2A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, právne zastúpený: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, Lichtenštajnské kniežatstvo, organizačná zložka Boom & Smart Slovakia, Mostová 185/2, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka 1/ Úrad na ochranu oznamovateľov, so sídlom Námestie slobody 29, Bratislava a ďalšieho účastníka 2/ prokurátor Generálnej prokuratúry SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2024/001162-007 zo dňa 19.02.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 3S/50/2024-648 zo dňa 19. novembra 2025, takto rozhodol: Kasačnej sťažnosti žalovaného sa p r i z n á v a odkladný účinok. odôvodnenie: 1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/001162-007 zo dňa 19.02.2024 právoplatne rozhodol tak, že na rozklad žalobcu zmenil výrokovú časť personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 436 zo dňa 27.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“) tak, že žalobca bol podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov od 03.11.2023 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby do právoplatného skončenia trestného stíhania, pričom sa mu od 03.11.2023 poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy a tento sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu za každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu. Tiež bola zmenená funkcia žalobcu na zástupcu riaditeľa útvaru a súčasne riaditeľa odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby. 2. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 3S/50/2024-648 zo dňa 19. novembra 2025 preskúmavané rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že tento orgán bude v ďalšom konaní povinný postupovať v súlade so záverom správneho súdu, rešpektovať zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a príslušné ustanovenia zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o ochrane oznamovateľov“). Podľa názoru správneho súdu má žalobca status chráneného oznamovateľa, a preto bude povinnosťou orgánu verejnej správy aplikovať príslušné ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov a ak dospeje k záveru, že voči nemu vykoná pracovnoprávny úkon, obráti sa so žiadosťou podľa § 7 ods. 2 tohto zákona príslušný orgán. 3. Vo včas podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný domáha, aby jej bol priznaný odkladný účinok podľa § 447 ods. 1 SSP. Návrh odôvodnil tým, že podľa neho existuje naliehavý verejný záujem na takomto rozhodnutí spočívajúci v tom, že pri ohrození dôležitého záujmu štátnej služby má
takéto riziko širší presah aj do záujmov spoločnosti ako takej. Je podľa neho neprípustné, aby v radoch príslušníkov Policajného zboru pôsobili osoby, pri ktorých existuje dôvodné podozrenie, že sa spreneverili svojmu záväzku voči spoločnosti a štátu a namiesto svedomitého plnenia si služobných povinností pri presadzovaní trestnej politiky štátu hľadeli na iné záujmy. Takto podozrivé osoby nedávajú záruku riadneho výkonu štátnej služby, čo i len na krátky čas. V očiach verejnosti a kolegov by takéto zotrvanie vo výkone štátnej služby mohlo pôsobiť demotivujúco. Zdôraznil, že žalobca je aktuálne zaradený na pozícii vyšetrovateľa, čo môže vrhať zlé svetlo na činnosť orgánov činných v trestnom konaní a podkopávať dôveru v úkony v trestnom konaní realizované žalobcom, čo môže viesť k spochybňovaniu jeho akéhokoľvek úkonu v trestnom konaní. Napokon argumentoval tým, že žalobca je jediným príslušníkom Policajného zboru, ktorý ako podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu vykonáva štátnu službu. 4. Žalobca sa k návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyjadril vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti tak, že tento návrh považuje za nedôvodný. Podľa neho žalovaný vôbec nešpecifikoval závažnú ujmu, ktorá by hrozila ako dôsledok napadnutého rozsudku správneho súdu. Absenciu tejto ujmy videl v tom, že žalobca nebol počas celého obdobia od začatia jeho trestného stíhania mimo výkonu štátnej služby, teda viac ako 2 roky od vydania uznesenia o vznesení obvinenia do vydania personálneho rozkazu riadne vykonával štátnu službu. 5. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril ďalší účastník 1/ tak, že žalovaný voči žalobcovi v rámci služobného vzťahu porušil § 7 zákona o ochrane oznamovateľov, preto je potrebné použiť všetky zákonné nástroje na okamžitú nápravu a takýmto nástrojom je aj nepriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 6. Po podaní kasačnej sťažnosti oznámil vstup do konania podľa § 46 SSP prokurátor Generálnej prokuratúry. Najvyšší správny súd SR mu doručil kasačnú sťažnosť, ku ktorej sa, čo sa týka jej časti návrhu na odkladný účinok, nevyjadril. 7. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3. 8. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podal orgán verejnej správy. Inštitút odkladného účinku má primárne poskytovať ochranu žalujúcej fyzickej osobe, právnickej osobe, ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní pred závažnou ujmou, ktorá hrozí výkonom alebo iným následkom napadnutého rozhodnutia. Hrozba takejto ujmy na strane žalovaného orgánu bude menej častá; v?jeho prípade nemôže ísť o?ujmu na subjektívnych právach ale o?ujmu na záujmoch, ktoré má dotknutý orgán verejnej správy výkonom svojej právomoci a pôsobnosti hájiť (rovnako uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7Svk/7/2022). Hrozba závažnej ujmy na strane žalovaného orgánu je tak v?podstate hrozba ujmy, ktorá by výkonom rozhodnutia správneho súdu, resp. jeho realizáciou zo strany orgánu verejnej správy, mohla vzniknúť na verejných záujmoch. 9. Z ustanovenia § 447 ods. 1 SSP je zrejmé, že odkladný účinok možno priznať, len ak by samotnými následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Kasačný súd sa preto zameral na zistenie, aké sú následky realizácie napadnutého rozsudku (či jeho realizáciou môže vzniknúť hrozba závažnej ujmy) a ak áno, na následné porovnanie, či nežiadúca hrozba závažnej ujmy môže byť eliminovaná zamietnutím návrhu na odkladný účinok kasačnej sťažnosti alebo naopak, vyhovením tomuto návrhu. 10. Správny súd svojím rozsudkom zrušil preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie a jeho právoplatnosťou sa administratívne konanie vracia do štádia pred rozhodnutím prvostupňového orgánu.
Žalobca je oprávnený (aj povinný) opätovne vykonávať štátnu službu v jeho doterajšej funkcii vyšetrovateľa. Za tejto skutkovej situácie bolo potrebné vzájomne porovnať následky, ktoré by nastali priznaním odkladného účinku alebo zamietnutím tohto návrhu. 11. Ak by kasačný súd kasačnej sťažnosti nepriznal odkladný účinok, žalobca by naďalej vykonával funkciu vyšetrovateľa. Žalovaný hrozbu závažnej ujmy v toto prípade vidí v tom, že úkony žalobcu ako vyšetrovateľa vzhľadom na jeho obvinenie zo spáchania úmyselného trestného činu nedávajú záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby. Podľa názoru kasačného súdu pokiaľ nie je definitívne rozhodnuté o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, hrozbu závažnej ujmy, ako ju opísal žalovaný, nie je možné vylúčiť. V prípade, ak by bolo preskúmavané rozhodnutie žalovaného nezákonné, žiadna ujma nenastane, ale pokiaľ by naopak bolo preskúmavané rozhodnutie zákonné, žalobca by nebol oprávnený vykonávať konkrétne úkony vyplývajúce z jeho funkcie a napriek tomu by mu ich realizácia napadnutého rozsudku umožnila vykonávať. V tom kasačný súd vidí možnosť hrozby závažnej ujmy na verejnom záujme štátu, spočívajúcom v riadnom plnení úloh zverených Policajnému zboru. 12. Pokiaľ by kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, žalobca nebude vykonávať svoju funkciu a hrozba vyššie uvedenej závažnej ujmy na verejnom záujme v prípade zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nebude daná. V prípade, ak by sa preskúmavané rozhodnutie naopak ukázalo ako nezákonné, žalobcovi by v prípade nevykonávania funkcie mohla vzniknúť ujma na jeho subjektívnych právach (napr. vo finančnej sfére). V prípade nepriznania odkladného účinku tak zostáva možnosť hrozby ujmy na verejnom záujme štátu, kým v prípade priznania odkladného účinku sa táto hrozba eliminuje, ale mohla by zasa vzniknúť hrozba ujmy na súkromnom záujme žalobcu. 13. Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalovaného na odkladný účinok kasačnej sťažnosti vo svetle vyššie uvedených úvah sa prikláňa k záveru, že z porovnania intenzity hroziacej ujmy je zrejmé, že v tomto štádiu kasačného konania je potrebné poskytnúť ochranu ujme hroziacej na verejnom záujme štátu pred súkromným záujmom žalobcu. Ujma na verejnom záujme štátu sa javí ako závažnejšia, eventuálne sa dotýkajúca procesných úkonov vo vzťahu k neznámemu počtu adresátov, a preto aj ťažšie reparovateľná v porovnaní s prípadnou ujmou na subjektívnych právach žalobcu, hoci aj žalobcova subjektívna ujma môže byť z jeho strany pociťovaná ako závažná a obmedzujúca. Bola splnená aj podmienka, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keď nebol identifikovaný žiadny iný verejný záujem, s ktorým by bol tu ohrozený verejný záujem v rozpore. 14. K námietke žalobcu, že od vydania uznesenia o vznesení obvinenia až do vydania personálneho rozkazu riadne vykonával štátnu službu, kasačný súd uvádza, že nie je relevantná pre posúdenie návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože tu súd posudzuje dôsledky vydania napadnutého rozsudku správneho súdu na ďalší procesný postup do budúcnosti. 15. Kasačný súd dospel k záveru, že je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, preto podľa § 447 ods. 1 SPP priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Tým dôjde k pozastaveniu účinkov napadnutého rozsudku podľa § 447 ods. 2 SSP a žalobca do právoplatného rozhodnutia o kasačnej sťažnosti nebude štátnu službu vykonávať. 16. Na záver kasačný súd dodáva, že § 447 ods. 1 SSP nepredpokladá, aby sa pri rozhodovaní o odkladnom účinku skúmala šanca kasačnej sťažnosti na úspech. V dôsledku toho kasačný súd o jeho priznaní rozhoduje bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi samotnej kasačnej sťažnosti alebo vecnou správnosťou či nesprávnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto otázky budú predmetom rozhodovania vo veci samej. 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.